Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123463429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123463429.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XX, zast.
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 12 960,64 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku č. k. 7Csp/12/2024-156 z 24.05.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobcovi 12 960,64 eur spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 12 960,64 eur od 08.07.2022 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 130,00 eur, splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stáva sa splatným
celý dlh (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok II.).

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 12960,64 eur

spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 12 960,64
eur od 08.07.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovanej.
2.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli 23.01.2020 úverovú zmluvu
č. 1001030740 (ďalej aj „Zmluva“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Úverové zmluvné podmienky
žalobcu. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý účelový úver, ktorého časť slúži na úhradu záväzkov,
s celkovou výškou 15 000,00 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca pristúpil

(po výzve z 17.05.2022) k 22.06.2022 k predčasnému zosplatneniu úveru (možnosť zosplatnenia si
zmluvné strany dohodli v Zmluve aj úverových zmluvných podmienkach). Obe písomnosti boli žalovanej
doručené.
2.3.Súd citoval znenie § 37, § 39, § 101, § 103, § 52 ods.1-4, § 53 ods. 6, 9, § 54a, § 565 OZ, § 1 ods.2
prvá veta, § 2 písm. d), § 7 ods.1, 2, 4, 16, 17, 27, § 9 ods.2, § 11 ods.1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ) a konštatoval, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

2.4.Predmetný zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, pričom uviedol, že Zmluva je formulárovou,
s dopisovaním konkrétnych údajov o žalovanej a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ. Konštatoval, že medzi
stranami bola spornou platnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru a otázka skúmania bonity žalovanej
zo strany žalobcu. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
2.5.Súd mal preukázané skúmanie bonity žalovanej s náležitou odbornou starostlivosťou, keď
žalobca vychádzal jednak z údajov poskytnutých žalovanou (osobné a majetkové pomery), ďalej

z výpisov bankového účtu žalovanej (preukazujúcich príjem žalovanej), dopytom v úverových registroch,
z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že žalobca nemal dôvod si overovaťpríjem žalovanej priamo u zamestnávateľa, pokiaľ mu samotná žalovaná predložila výpisy z účtu
posledné 3 mesiace, pričom mal v registri overený od MV SR výšku jej výsluhového dôchodku.
2.6.Súd prvej inštancie považoval aj predčasné zosplatnenie úveru za platné, konštatujúc, že žalobca

dodržal postup predpokladaný § 53 ods.9 a § 565 OZ, pričom žalovaným namietaná absencia uvedenia
konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza je nedôvodná, nakoľko táto povinnosť ako
predpoklad platného zosplatnenia zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva.
2.7.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP.

3.1.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2.Namieta, že súd dospel k viacerým nesprávnym právnym záverom a opomenul sa zaoberať
podstatnýmiotázkaminastolenýmivkonaní.Zároveňvbode45.odôvodnenia(posúdeniesúduohľadom
skúmania bonity žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) iba preberá a zhŕňa tvrdenia žalobcu, ale prakticky

neuvádza, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, čím porušil právo žalovanej na spravodlivý
proces – konkrétne na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
3.3.Opakovane namieta nedostatočné skúmanie bonity žalovanej, keď vytýka, že žalobca neučinil
žiadne ďalšie úkony smerujúce k overeniu informácií o zamestnaní žalovanej. Bolo pritom pre žalobcu
nutné dôsledne sa zaoberať príjmom žalovanej, keď aj po uzatvorení zmluvy malo úverové zaťaženie

žalovanej predstavovať 1 052,15 eur mesačne. Žalobcom predložené Posúdenie schopnosti klienta
splácaťúverpovažujezaneurčitýaneodôvodnený,keďzpoužitýchskratiekniejezrejmé,čojeobsahom
jednotlivých údajov. Má za to, že žalobca minimálne nepreukázal odbornú starostlivosť pri posudzovaní
bonity, resp. hrubo porušil túto svoju zákonnú povinnosť.
3.4.Namieta tiež neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru, keď opakovane vytýka jeho neurčitosť,

majúcu v zmysle § 37 ods.1 OZ za následok jeho absolútnu neplatnosť. Poukázala na obdobné právne
závery formulované Súdnym dvorom EÚ (napr. Rozsudok SD EÚ C-92/11 z 21.03.2013, C-359/11
a C-400/11) hoci týkajúce sa inej oblasti ochrany spotrebiteľa.
3.5.Dôsledkom neplatného zosplatnenia je premlčanie všetkých splátok splatných viac ako 3 roky pred
podaním žaloby a predčasnosť žaloby ohľadom splátok splatných v budúcnosti.

4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odkázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý v obdobných skutkových a právnych
veciach rozhodol v zhode s napadnutým rozhodnutím (sp. zn. 9CoCsp/31/2022, 2CoCsp/63/2021,
9Co/81/2022,2CoCsp/49/2022–ohľadomskúmaniabonity,sp.zn.2CoCsp/49/2022–ohľadneplatnosti

zosplatnenia). Uviedol, že k zmene poplatku a úroku v zmluvnom vzťahu (žalovanou odkazované
rozsudky SD EÚ) nedošlo, a preto považuje odvolanie žalovanej v tejto časti za neurčité.

5.Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na odvolacích dôvodoch, pričom ohľadom neplatnosti
zosplatnenia poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/15/2023,

5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023), v zmysle ktorých je pre platné zosplatnenie nevyhnutné, aby veriteľ
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú k nemu pristupuje.

6.Žalobca v odvolacej duplike opätovne zopakoval svoje presvedčenie o správnosti napadnutého
rozhodnutia, poukazujúc na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/37/2024,

8CoCsp/9/2024, 2CoCsp/6/2024, 5CoCsp/44/2023, 2CoCsp/49/2022.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8.Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.9.V podanom odvolaní namieta v prvom rade nesprávne právne posúdenie súdu – keď žalovaná má
za to, že absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza, má za následok
neplatnosť tohto úkonu. V druhom rade žalovaná namieta zistenia a závery súdu o splnení si povinnosti

žalobcu náležite a s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovanej splácať predmetný úver.
Zároveň má odvolateľka za to, že súd si len nekriticky osvojil tvrdenia žalobcu v tejto časti.

10.Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia platnosti
zosplatnenia je dôvodná.

11.Žalovaná v priebehu konania namietala absolútnu neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru pre
rozpor s § 37 ods.1 OZ, opierajúc svoje tvrdenia o ustáleniu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

12.Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/6/2017).

13.Otázku, či neuvedenie konkrétnej splátky (pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristupuje k predčasnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru) spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu v dôsledku porušenia §
37 ods.1 OZ opakovane zodpovedal Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023,

5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023 a to s jednoznačným záverom, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s § 565 a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

14.Súd prvej inštancie náležite a aplikáciou správnych zákonných ustanovení skúmal podmienky, za
ktorých môže veriteľ (žalobca) pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pri svojom rozhodnutí sa však odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadrenej vo vyššie
citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, kde Najvyšší súd opakovane vyjadruje názor, že

absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza (čo nebolo v konaní sporným)
má za následok jeho neplatnosť.

15.Nesprávne zistenia o platnom zosplatnení úveru malo za následok nesprávny záver o dôvodnosti
žaloby v celom rozsahu. Predovšetkým, dôsledkom neplatného predčasného zosplatnenia úveru je

skutočnosť, že jednotlivé splátky úveru sa stávajú splatnými priebežne, a to až do termínu konečnej
splatnosti úveru (alebo do prípadného ďalšieho mimoriadneho zosplatnenia úveru). Tým boli naplnené
odvolateľkou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, na základe čoho odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.Úlohou súdu prvej inštancie bude preto, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, opätovne (s ohľadom na dôsledky
vyplývajúce z „nezosplatnenia“ úveru) a následne posúdiť vznesenú námietku premlčania. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluvne dojednaná konečná splatnosť úveru ešte nenastala, neopomenie § 217 ods.1
CSP. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

17.Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd preskúmal aj odvolateľkou namietané nesprávne
posúdenie splnenia povinnosti veriteľa skúmať pred poskytnutím úveru schopnosti žalovanej predmetný
úver splácať a konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná.

18.1.Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca ako dodávateľ
postupoval plne v súlade s § 7 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z., a teda s odbornou starostlivosťou posúdil
pred uzavretím zmluvného vzťahu so žalovanou jej schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, s prihliadnutím na hľadiská stanovené zákonom.18.2.Žalobca neporušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať
spotrebiteľský úver.
18.3.Podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa §7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19.1.Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. upravovalo v čase uzavretia zmluvy, že veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19.2.V zmysle § 7 ods. 16, 17 citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi; ak je veriteľom banka posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia
pričomveriteľjepovinnývzáujmeodbornejstarostlivostipriposkytovaníspotrebiteľskýchúverovvytvoriť

a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade
s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

20.1.V predmetnom spore bolo tak obsahom zmluvy ako aj šetrením údajov o osobe žalovanej z
veriteľských registrov o úverovej histórii žalobcu, výpisom z účtu, ako aj rozhodnutím Vojenského

úradu sociálneho úradu sociálneho zabezpečenia preukázané, že žalobca vynaložil aktívne úsilie
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe
relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od žalovanej a jednak získaných vlastnou
činnosťou. Na základe týchto údajov o príjmovej a výdavkovej stránke domácnosti žalovanej, s
prihliadnutím na jej rodinný stav, platobnú históriu a úverové zaťaženie žalovanej bol úver schválený v

rozsahu, v ktorom existovali u žalovanej predpoklady jeho splatenia.
20.2.Odvolací súd dodáva, že ak žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom skúmania bonity mal súd
preukázané, automaticky to neznamená, že by si tieto tvrdenia súd nekriticky len osvojil. Súd sa
s uvedeným náležite (v bode 45. odôvodnenia) vyporiadal, pričom tieto závery sú dostatočne jasne
a zrozumiteľne vyjadrené a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a tieto odkazuje.

20.3.Navyše, odvolací súd považuje obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že žalobca mal učiniť ďalšie
úkony pri overovaní toho, či je žalovaná zamestnaná v spoločnosti Kooperativa Poisťovňa, a. s. za
nelogickú. Žalovaná sama uviedla, že v uvedenej spoločnosti pracuje (od roku 2007) a zároveň ako
kontaktný e-mail uviedla B. (evidentne sa jedná o emailovú adresu prideľovanú zamestnávateľom
žalovanej). Za absurdné považuje odvolací súd úvahy odvolateľky o tom, že sumy prichádzajúce každý

mesiac v rovnakom čase na účet žalovanej od spoločnosti, ktorú označila v žiadosti o úver ako svojho
zamestnávateľa, nemožno považovať za príjem žalovanej – súčasne v kontexte vyššie uvedených
skutočností svedčiacich o zamestnávateľskom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou Kooperativa
Poisťovňa, a.s.. Správny je teda záver súdu prvej inštancie o splnení povinnosti žalobcu náležite skúmať
schopnosť žalovanej splácať predmetný spotrebiteľský úver.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.