Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124340938
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124340938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166 právne zastúpeného:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 216,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 32C/73/2024-56 zo dňa 5.2.2025 v spojení
s opravným uznesením č.k. 32C/73/2024-77 zo dňa 10.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
216,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 216,64 Eur odo dňa 27.06.2024
do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ust. § 145 ods. 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a
článok 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8,
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 442 ods. 1 a § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
3. Pre súd prvej inštancie boli nespornými skutočnosti týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody
v zmysle žaloby, ako aj skutočnosť, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovaného, uzatvorenie zmluvy o nájme s dohodnutými podmienkami,
skutočnosť, že poškodený bol nútený svoje poškodené vozidlo ponechať na opravu v autoservise.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.3.2024 na náhradu škody na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, a to vo výške nájomného v sume 1.124,97 Eur v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.
4.Súdprvejinštancieprimárneskúmalvecnúlegitimáciustránsporu.Nazákladepredloženýchdokladov
dospel k záveru, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2024 je daná aktívna
legitimácia žalobcu.

5. Spornou skutočnosťou v konaní bola dĺžka prenájmu náhradného vozidla. Z oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 11.6.2024 vyplýva priznanie poistného plnenia do 25.3.2024, t.j. 8 dní. K námietke
žalovaného, týkajúcej sa účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla poškodenýmz dopravnej nehody, súd prvej inštancie poukázal na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Ako
vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že jeho

vozidlobolopopoistnejudalostizodňa6.3.2024vautoserviseaždodoručeniakrycieholistupoisťovňou.
Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Okresný súd dodal, že
poškodený nezavinil poškodenie a súčasne nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá bola vykonaná
v servise.

6. V konaní bolo nesporné, že k ukončeniu opravy poškodeného vozidla došlo 25.3.2024.

V posudzovanom prípade bola sporná náhrada nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla
za dni 26.3.2024 a 27.3.2024, t.j. suma 216,64 Eur. Uvedená suma vyplýva zo zmluvy o nájme, ako aj z
faktúry vystavenej žalobcom poškodenému (č. 03752024), v zmysle ktorých denné nájomné predstavuje
sumu 108,33 Eur. Žalobca do konania predložil kópiu e-mailovej komunikácie zo dňa 26.3.2024 o 14.00

hod. (č.l. 48 spisu), t.j. deň po ukončení opravy 25.3.2024. Podľa uvedenej listiny žalovaný adresoval
správu autoservisu (keďže z uvedenej komunikácie vyplýva oznámenie, že žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti s tým, že krycí list bude sprístupnený najneskôr do 10 minút od zaslania správy).
Okresný súd nemal pochybnosti o adresátovi tejto správy, nakoľko poisťovňa po ukončení šetrenia
poistnej udalosti zasiela túto informáciu autoservisu, v ktorom sa nachádza opravované/opravené

vozidlo. To znamená, že krycí list bol autoservisu doručený dňa 26.3.2024. Ďalej žalobca v konaní
preukázal, že medzi sídlom autoservisu, ktorý je zároveň zmluvným autoservisom žalovaného, a sídlom
poškodeného je vzdialenosť 62,5 km, pričom prekonanie uvedenej vzdialenosti v ideálnom prípade
trvá cca 57 min. Autoservis bol pre servis vozidiel podľa verejne prístupných informácií o otváracích
hodinách otvorený do 17 hod. (jednalo sa o bežný pracovný deň) a zároveň informácia o doručení

krycieho listu mohla byť autoservisu známa dňa 26.3.2024 najskôr o cca 14.00 hod., resp. o 14.10 hod. a
následne sa o uvedenej skutočnosti mohol dozvedieť i poškodený, ktorý si vozidlo vyzdvihol nasledujúci
deň, t.j. 27.3.2024. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri zohľadnení týchto skutočností v kontexte
so vzdialenosťou, ktorú musel poškodený prekonať na vyzdvihnutie opraveného vozidla, súd priznal
žalobcovi i nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla aj za deň 27.3.2024.

Okresný súd poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom
sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne
vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie použitie.
7. Účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. Súd prvej inštancie poukázal na bod 9. Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/106/2024 zo dňa 24.9.2024, podľa ktorého odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a ods. 7 zák. č.

381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a
poskytnutia plnenia v zákonom stanovenej lehote. V uvedenom bode rozsudku sa odvolací súd vyjadril
i k obrane žalovaného ohľadne zadržiavania veci autoservisom s poukazom na § 151s Občianskeho
zákonníka.
8. Škoda sa v tomto prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať svoje motorové

vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie
nákladynavypožičanienáhradnéhovozidlavporovnanísnákladmi,ktorébyinakvynaložilnaprevádzku
svojho motorového vozidla, ktoré však v dôsledku poškodenia nemohol dočasne používať. Majetkový
stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený vynaloží náklady na prenájom náhradného vozidla
a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V tejto súvislosti okresný súd

poukázal na ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo, a teda
aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému do momentu úhrady plnenia žalovaným (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 9.6.2015, sp. zn. 1Cob/85/2015).

9. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla,

tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa
podľa názoru okresného súdu považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie
náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v
danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorovévozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol
poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne
a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa
názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol
vlastné vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.
10. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v časti o
zaplatenie istiny dôvodná a žalobca má nárok na plnú sumu dohodnutého nájomného i za dni 26.3.2024

a 27.3.2024, na základe čoho priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške žalovanej sumy.

11. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 27.6.2024 do zaplatenia. Žalovaný sa dňom 27.6.2024 preukázateľne dostal
do omeškania, a tak mu súd priznal i nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle žaloby. Výška
úroku z omeškania bola súdu prvej inštancie známa z jeho činnosti a vyplývala z času, kedy došlo k

omeškaniu žalovaného. Vo vzťahu k nároku na zákonný úrok z omeškania sa okresný súd stotožnil s
právnym názorom žalobcu, ktorý poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax (nález Ústavného súdu SR
č.k. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021).

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Žalovaný včas podaným odvolaním domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Predovšetkým namietal, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že dňa 25.3.2024 došlo k oprave poškodeného motorového vozidla a od tohto dňa už nebol žiaden
dôvod na vypožičanie náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolateľa
s odvolateľovou námietkou vôbec nezapodieval, v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
absentuje argumentácia, prečo súd prvej inštancie považoval nájom náhodného motorového vozidla

za obdobie po vykonanej oprave poškodeného vozidla za dôvodný. Pokiaľ by aj žalovaný pripustil ako
dôvodný nájom do doručenia krycieho listu, žalovaný nemôže byt' zaviazaný na preplácanie nákladov
na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli po dni, kedy už nič nebránilo poškodenému využívať vlastné
motorové vozidlo. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nevzal do úvahy námietku žalovaného,
že poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadať pred

započatím opravy vozidla, resp. môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju
nechať preplatiť. Žalobca nepreukázal, že by poškodený nemohol niektorú z týchto možností využiť.
Autoservisneinformovalpoškodenéhootom,ževozidlojeopravenéajednak,žesipoškodenýopravené
motorové vozidlo bezodkladne z autoservisu neprevzal. Absurdnosť argumentácie autoservisu, že
čakajú do doručenia krycieho listu je o to väčšia, že autoservis opravujúci poškodené motorové vozidlo

je zmluvným servisom žalovaného a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal autoservisu
poskytnúť poistné plnenie. Poškodený ho bezdôvodne užíval nasledujúce dva dni po tom, čo bolo jeho
vlastné vozidlo opravené. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit
probatio). Účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ

svojho rozhodnutia. V zmysle judikátu R 7/92 je z hľadiska rozsahu náhrady škody potrebné zvažovať,
či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu
skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byt' náklady
len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla,
zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 4Co/10/2020 zo

dňa 11.3.2020 konštatoval, cit.: „Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto
zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne ... Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné
vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku
opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je

účelnosť jeho zapožičania jednoznačná“. Žalovaný poukázal aj na aktuálny rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.6.2024, kde súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
okrem iného uviedol, cit: ,,... pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola významná skutočnosť,či v čase vykonania / dokončenia opravy poškodeného vozidla dňa 22.4.2021 mal poškodený možnosť
získať / prevziať uvedené motorové vozidlo do svojej dispozície a toto užívať.“
15. Ďalej odvolateľ rozporoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súvislosti s povinnosťou

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr.
v náleze III. ÚS 119/03, I. ÚS 226/003, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, III. ÚS 36/2010, I. ÚS 114/08),
konštatujúc, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie. Súd
sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi
strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa
vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd
nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto

skutkových zistení.
17. Žalovaným produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej
republiky definovaným účelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho
opravovaného vozidla po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo
do jeho dispozičnej sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Žalobca poukazuje na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Žalobca pred
súdom jednoznačne preukázal, že nájom náhradného vozidla bol v danom prípade nevyhnutný do dňa
27.03.2024. V predmetnej veci bolo tiež preukázané, že si poškodený vyzdvihol svoje opravené vozidlo
nasledujúci deň po vystavení krycieho listu zo strany poisťovne.
18. Od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby prípadne za opravu motorového vozidla sám

realizoval úhradu a to i s ohľadom na tú skutočnosť, že sa do celej situácie dostal nie svojim vlastným
zavinením. Od poškodeného nie je možné žiadať, aby sám zo svojich finančných prostriedkov uhradil
náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla (obdobne rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023).
19. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

21. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

22. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku a porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý
proces, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
podstatné a právne významné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces.
23. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (obdobne rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I.
ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).24. Odvolateľ ďalej namieta právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájom náhradného vozidla
bolo možné považovať za primeraný/účelný až do doručenia krycieho listu. Odvolateľ zastáva názor, že
účelný nájom náhradného vozidla trval len do momentu ukončenia opravy poškodeného vozidla.

25. Odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné.
26. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do

momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok.
27. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia

výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
28. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
(len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu
o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške
zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní

veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky
odvolacieho súdu svedčí predovšetkým o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-
právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv
a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú
podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že

poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j.
odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani
spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej
obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere
teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j.

povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).
29. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.

servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu)
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať

žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
a uplatňovanou škodou.
30. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade
spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak

protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie
tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba

za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.

31. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen
škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to

v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.32. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozhodnutia Krajských súdov v Žiline a Trenčíne, ktorých
závery citoval v odvolaní, odvolací súd poukazuje naproti tomu na neskôr prijatý Nález Ústavného súdu

SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe
považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu
svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu
sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať

napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo
obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho
opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.
33. Odvolací súd na margo argumentu žalovaného, že poškodený mohol uhradiť opravu vozidla

z vlastných zdrojov a následne si ju nechať preplatiť, nad rámec zdôrazňuje, že pokiaľ by aj poškodený
disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia nahodilých udalostí, nemožno podľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby táto bola použitá poškodeným práve na (hoc dočasné)
prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Iná by bola situácia, ak by
poškodený bol natoľko solventný, že by nebol „odkázaný“ na vystavenie krycieho listu poisťovňou a kedy

by úhrada i tak vysokej ceny opravy nijak neobmedzovala poškodeného v bežnom fungovaní. V konaní
však nebolo žalovaným tvrdené a preukázané a ani inak nevyšlo najavo, že poškodený s ohľadom na
svojemajetkovéafinančnépomerybolschopnýbezproblémovejúhradycenyopravyzvlastnýchzdrojov.

34. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je

potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové
vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo
v servise od 18.03.2024 do 27.03.2024, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené.
Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebypríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťou(dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú

boli náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že je plne odôvodneným priznať žalobcovi náhradu za nájom vozidla do dňa 27.3.2024. Náležite
dôvodil, že medzi sídlom autoservisu, ktorý je zároveň zmluvným autoservisom žalovaného, a sídlom
poškodeného je vzdialenosť 62,5 km, pričom prekonanie uvedenej vzdialenosti v ideálnom prípade trvá
cca 57 min. Autoservis bol pre servis vozidiel podľa verejne prístupných informácií o otváracích hodinách

otvorený do 17 hod. (jednalo sa o bežný pracovný deň) a zároveň informácia o doručení krycieho listu
mohla byť autoservisu známa dňa 26.3.2024 najskôr o cca 14.00 hod., resp. o 14.10 hod. a následne
sa o uvedenej skutočnosti mohol dozvedieť i poškodený, ktorý si vozidlo vyzdvihol nasledujúci deň,
t.j. 27.3.2024. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého pri zohľadnení týchto
osobitných skutočností v kontexte so vzdialenosťou, ktorú musel poškodený prekonať na vyzdvihnutie

opraveného vozidla, je dôvodné priznať žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom
náhradného vozidla aj za deň 27.3.2024.
35. Je nepochybné, že poškodený nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je
poškodené vozidlo v autoservise. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené
motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na

skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa
ocitolvsituácii,kedynemoholvyužívaťsvojemotorovévozidlo.Vtejtosúvislostiodvolací súd poukazuje
aj na aktuálny nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, v ktorom ústavný
súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, pretože sa odklonil od rozhodovacej praxe, čím narušil
princíp právnej istoty. Ústavný súd v predmetnom náleze v bode 38. uviedol, že: ,,Dôležitým kritériom

na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“

36. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom
konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či
na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňujeautorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovanej), až keď sú mu nahradené
náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa.
37. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje

odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je
sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla
neúčelným. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla,
resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal

poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na
náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom.
38. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je
poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov,
ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje

vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového
následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného
poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise.
Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy,
obvyklého chodu vecí a skúseností.

39. Vyššie vyslovené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú v určitej miere oporu aj v
existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, tak ako je prezumované § 151s
Občianskehozákonníka,naktoré(ajkeďniepriúplneidentickýchvýchodiskách)poukazovalajsúdprvej
inštancie. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa),
ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je

existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť
zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom
inštitútom, ktorý sa často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení
nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v
tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu,
čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu
opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento

následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem,
že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho
vzťahu poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom
na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),

ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákona
č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s

určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo
vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis
oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť

nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného
procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“
dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové
vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom
napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri

uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším
sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo
strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu nastrane jednej a servisu na strane druhej. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva
jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom
základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd

potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných
nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady
náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.
40. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové

vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v
serviseod18.03.2024do27.03.2024,kedypodoručeníkrycieholistuboloservisomžalobcovivrátené.Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.
41. Odvolací súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý

výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)