Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/1610/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120398693
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Bagačková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120398693.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 201,74 EUR s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského

úradu ul. D. E., 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 196EX 510/20, o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 510/20 zo dňa
03.11.2025, vydaného súdnym exekútorom Mgr. Erik Fekete z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.10.2020 domáhal od

povinného vymoženia 201,74 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudok
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5Csp/80/2016 zo dňa 26.06.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 31.08.2018, v spojení s exekučným titulom - Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn.
5Csp/80/2016 zo dňa 20.11.2017 , ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.01.2018 (,,exekučný titul").
Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 29.10.2020 poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom

exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 196EX 510/20.

2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal dňa 03.11.2025 upovedomenie o zastavení
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 EUR

s DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené do elektronickej schránky
dňa 04.11.2025.

3. Oprávnený dňa 19.11.2025 doručil súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky námietky proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie. V námietkach uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora
nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by

exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne
osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia
majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora
o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie.
V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá

musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúciexekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené

skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Následne,
všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 §
115Exekučnéhoporiadkumábyťexekútoromzistený,spísanýaspeňažený.Tomáotoväčšívýznampri

relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo
neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného
nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je
možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil.

4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 19.11.2025 predložil súdu námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v predložení
námietok uviedol nasledovné: „Poukazujeme, že exekučné konanie má byť vykonávané účelne a to aj
s poukazom na ust. § 59 ods. 1 Ex. por. Oprávnený neuvádza žiaden konkrétny majetok povinného,

ktorý by mal byť postihnutý exekúciou. Jeho teoretizovanie o tom, že povinný musí predsa z niečoho
žiť, je pre exekučné konanie irelevantné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bolo by zaujímavé
vidieť, aké námietky by podával oprávnený, keby mu pri zastavení exekúcie, boli vyúčtované cesty
a náklady spojené s cestovaním za povinným. Vtedy by namietal, že exekútor neúčelne, osobne,
zisťuje majetok povinného. Povinný svojimi nezmyselnými podaniami, iba zaťažuje exekučný súd.

V predmetnom exekučnom konaní boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinného s
prihliadnutímnaúčelnosťpostupusúdnehoexekútoraasprihliadnutímnavýškuvymáhanejpohľadávky.
Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že
takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom

obydlí, tak tieto svoje tvrdenia mal aj preukázať dôkazmi. Nejde o žiadne nahrádzanie činnosti súdneho
exekútora, nakoľko súdny exekútor si svoju povinnosť zistiť zákonným spôsobom majetok povinného
splnil. To oprávnený poukazuje na „imaginárny majetok“ , ktorý „mal na jeho želanie“ zistiť súdny
exekútor. Aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje

úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať,
t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech
účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech
v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Následky spojené s nesplnením bremien v

podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. T.j. ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom má byť rozhodnutie súdu
v jej neprospech. Oprávnený žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v sťažnosti neoznačil. Vzhľadom
na horeuvedené skutočnosti, kedy bol dostatočne zistený majetok povinného na to, aby bolo možné

s prihliadnutím na účelnosť vymáhaného nároku zastaviť exekučné konanie podľa ust. § 61n ods. 1
písm. d Ex. por., považujem námietky oprávneného za nedôvodné a nezmyselné. Oprávnený svojími
narecyklovanými podaniami, iba zaťažuje súd. Bolo by zaujímavé zistiť, aké podania by oprávnený
vypisoval, keby súdny exekútor vyúčtoval oprávnenému náklady za cesty za povinným a stratu času.“
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol námietky oprávneného ako nedôvodné

zamietnuť.

5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti,
v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenienáhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie
náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

8. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného

o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním

exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa
16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.

moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného

súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný
vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je

aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať
(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade

zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že

zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne
v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán
verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

9. Exekučný súd po preskúmaní lustrácií predložených súdnym exekútorom povereným vykonaním
exekúcie zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval
majetok resp. príjmy povinnej spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu
ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku povinného, ktorý
predložil súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie
vykonal lustráciu účtov povinného v bankách a Dopravným inšpektorátom – evidencie motorovýchvozidiel, všetko s negatívnym výsledkom. Súdny exekútor v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zistil,
že povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti ani
nemocenskej dávky. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom pre

úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie, je zistenie jeho zexekvovateľného
majetku, a teda majetku, ktorý podlieha exekúcii. Oprávnený tak môže mať za to, že povinný disponuje
majetkom,zktoréhobybolomožnéuspokojiťjehopohľadávku,avšakaksavykonanýmilustráciamizistí,
že povinný síce disponuje určitým majetkom, ale tento exekúcii nepodlieha, nemožno prijať iný záver než
ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný a že je tu daný

dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom za predpokladu, že od začatia exekúcie uplynula
doba piatich rokov počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.

10. Pri námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na
skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti

uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.

11. Povinným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K
predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť,
sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn

na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného,
prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je
totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora
určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na
majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd

záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti

povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku

zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.