Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201511
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1015201511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VNET a.s., so sídlom
Černyševského 48, 851 01 Bratislava, IČO: 35 845 007, právne zastúpený: Falcon Legal advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Dunajská 33, 811 08 Bratislava, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Rada
pre mediálne služby, so sídlom Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151 (pôvodný žalovaný:
Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava) o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiaRadyprevysielaniearetransmisiuč.RL/18/2015,37/SKL/2015zodňa7.júla2015,vkonaní

o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/203/2022 zo
dňa 12. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 04.12.2014 bola zamestnancom Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj „Rada“) ako
pôvodného žalovaného vykonaná miestna ohliadka v sídle žalobcu, ktorej predmetom bolo zistenie

obsahu retransmisie poskytovanej v sieti elektronickej komunikačnej služby žalobcu.
2. Dňa 13.01.2015 Rada oznámením o začatí správneho konania informovala žalobcu, že začína
správne konanie vo veci možného porušenia § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej aj „zákon o vysielaní a
retransmisii“) v súvislosti s poskytovaním retransmisie bez jej registrácie.
3. Dňa 07.07.2015 vydala Rada uznesenie č. 15-13/7.431 zachytené v Zápisnici o hlasovaní Rady pre
vysielanie a retransmisiu spísanej v Bratislave dňa 07.07.2015, ktorým konštatovala porušenie § 15a

ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii žalobcom a uložila mu podľa § 64 ods. 1 písm. a) tohto zákona
upozornenie za porušenie zákona.
4. Následne Rada ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona o vysielaní a
retransmisii vydala rozhodnutie č. RL/18/2015, 37/SKL/2015 zo dňa 07.07.2015 (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie Rady“), ktorým konštatovala, že žalobca porušil § 15a ods. 2 zákona
o vysielaní a retransmisii tým, že poskytoval od 04.12.2014 do 08.04.2015 retransmisiu programových
služieb bez registrácie a za toto konanie mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. a) tohto zákona upozornenie

za porušenie zákona. Preskúmavané rozhodnutie bolo doručené priamo žalobcovi dňa 15.07.2015.
5. Rada označila za nesporné, že v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu bola poskytovaná
retransmisia programových služieb, ktorých ponuku Rada zistila počas miestnej ohliadky. Ako predmet
konania identifikovala otázku, ktorý subjekt je poskytovateľom retransmisie programových služieb, ktoréboli zistené v elektronickej komunikačnej sieti žalobcu. V súlade s § 3 písm. e) zákona o vysielaní a
retransmisii za kľúčové považovala zistiť, ktorý subjekt poskytuje retransmisiu vo vlastnom mene, na
vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to,

či signál retrasmitovanej programovej služby prenáša sám alebo prostredníctvom tretej osoby.
6. Rada uviedla, že za týmto účelom preskúmala obsah (i) vzorovej typovej zmluvy so zákazníkom o
poskytovaní digitálnej televízie VNET TV, (ii) k nej pripojených všeobecných podmienok, (iii) zmluvy
o spolupráci pri prevádzke služieb IPTV medzi žalobcom a spoločnosťou DSI DATA s.r.o. a (iv) plnej
moci udelenej spoločnosťou DSI DATA s.r.o. žalobcovi na uzatváranie zmlúv o poskytovaní služby

retransmisie s koncovými užívateľmi.
7. Na základe posúdenia uvedených dokumentov a ďalších podkladov Rada uzavrela, že
poskytovateľom retransmisie koncovým užívateľom je samotný žalobca. Neakceptovala tvrdenie
žalobcu, podľa ktorého službu retransmisie koncovým užívateľom neposkytuje on, ale spoločnosť DSI
DATA s.r.o., ktorá je držiteľom registrácie retransmisie a s ktorou má uzatvorenú zmluvu o spolupráci.
Rada k tomu uviedla, že v zmluve uzatváranej s koncovými užívateľmi nie je uvedené žiadne označenie

subjektov poskytujúcich retransmisiu a hoci koncoví užívatelia dostali v zmluve informáciu o tom, že
poskytovateľom retransmisie má byť iný subjekt, nedostali informáciu ktorý, a túto otázku jednoznačne
neriešia ani všeobecné obchodné podmienky. Rada v tejto súvislosti tiež poznamenala, že na to,
aby prevádzkovateľ mohol poskytovať svoje služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú
zodpovednosť, je nevyhnutné, aby vedel určiť, voči ktorým subjektom sa zaväzuje (samotná skutočnosť,

že spoločnosti DSI DATA s.r.o. má byť známy počet prípojok, nie je naplnením takejto požiadavky).
8. Rada tiež konštatovala, že v prípade DSI DATA s.r.o. nemožno uvažovať o poskytovaní služby na jej
účet, keďže spoločnosť DSI DATA s.r.o. nezískava odplatu od koncových užívateľov, ale od žalobcu, a
to za poskytovanie výkonov a zariadení. Tiež zodpovednostné nároky v konkrétnych prípadoch nerieši
spoločnosť DSI DATA s.r.o., ale výlučne žalobca. Aj z hľadiska poskytovania retransmisie ako obsahovej

služby žalobca vstupuje medzi spoločnosť DSI DATA s.r.o. a koncového užívateľa a jeho postavenie
nadobúda taký charakter, že on sám sa stáva jej poskytovateľom.
9. Ďalej Rada argumentovala tým, že o retransmisiu pôjde len vtedy, ak je táto ako obsahová služba
poskytovaná koncovému užívateľovi, ktorý na základe vzájomného dojednania prijíma programové
služby zostavené do ponuky. V danom prípade tieto znaky napĺňa žalobca, ktorý požiadal o registráciu

retransmisie až dňa 19.01.2015. Registrácia mu bola udelená 10.03.2015 rozhodnutím č. TKR/349/2015
s doručením 08.04.2015, preto Rada vymedzila trvanie správneho deliktu v rozmedzí od 04.12.2014 do
08.04.2015. Rada napokon skonštatovala, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty
zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. V rámci poučenia preskúmavané rozhodnutie obsahovalo
informáciu, že proti nemu nie je možné sa odvolať, avšak je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl.

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
II. Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal dňa 14.09.2015 na Krajský súd v Bratislave žalobou proti rozhodnutiu správneho
orgánu podľa § 247 OSP a proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl. OSP. Žalobca sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady a navrhol jeho zrušenie, alternatívne - v prípade

oddeliteľnosti výrokov o vine a sankcii - zrušenie oboch výrokov. Eventuálne, ak by súd prijal záver, že
proti rozhodnutiu Rady je možné podať odvolanie, navrhol zrušenie rozhodnutia Rady v celom rozsahu
a uloženie povinnosti Rade konať o podanom odvolaní žalobcu a predložiť vec odvolaciemu orgánu do
14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/219/2015-124 z 03.09.2019 bola vec postúpená

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súdu vecne príslušnému, s
poukazom na celoštátnu pôsobnosť Rady [§ 4 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, § 246 ods.
2 písm. a) OSP]. V rámci prechodu výkonu správneho súdnictva bola následne prevzatá Najvyšším
správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), ktorý uznesením sp. zn.
2Asan/8/2020 z 13.07.2022 výrokom I. zamietol žalobu v časti návrhu o vyslovení povinnosti Rade konať

o podanom odvolaní a výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako
súdu vecne príslušnému. Výrok I. (týkajúci sa konania proti nečinnosti) Najvyšší správny SR odôvodnil
tým, že nekonanie žalovaného o odvolaní nie je možné považovať za jeho nečinnosť, pretože odvolanie
proti rozhodnutiu Rady právny poriadok SR nepripúšťa. Dodal, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia -
jeho doručením, mohol žalobca podať správnu žalobu.

12. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o mediálnych službách“) bol s
účinnosťou od 01.08.2022 zrušený zákon o vysielaní a retransmisii a pôsobnosť pôvodného žalovaného
(Rady pre vysielanie a retransmisiu) prešla na žalovaného (Radu pre mediálne služby) v zmysle § 227ods. 5 a § 236 ods. 1 tohto zákona. Krajský súd v Bratislave po postúpení veci preto ďalej v zmysle §
180 ods. 3 a § 491 ods. 1 SSP konal s Radou pre mediálne služby v procesnom postavení žalovaného
orgánu verejnej správy.

13. Následne Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva podľa § 3 ods. 1 a
3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave, vo
veci rozhodol rozsudkom sp. zn. BA-5S/203/2022 zo dňa 12.01.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Žalobu žalobcu (v časti posúdenia zákonnosti rozhodnutia Rady, keďže v časti namietanej nečinnosti o
nej rozhodol Najvyšší správny súd SR) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal.
14. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd poznamenal, že žalobcom uplatnené
námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezrozumiteľnosti preskúmavaného rozhodnutia,
nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vád správneho konania pri aplikácii právnej úpravy
Správneho súdneho poriadku (§ 491 ods. 1 SSP) bolo možné podradiť pod žalobné dôvody podľa § 191

ods.1písm.b),c),d),e),f)ag)SSP.Podľasprávnehosúduvšaknebolnaplnenýnijakýztýchtodôvodov.
Správny súd sa v súhrne stotožnil so záverom Rady, že žalobca napriek tomu, že spĺňal zákonné znaky
poskytovateľa (prevádzkovateľa) retransmisie, túto poskytoval bez registrácie, čím porušil § 15a ods. 2
zákona o vysielaní a retransmisii.
15.Správnysúdprimárneposudzovalnámietkuuplynutia6-mesačnejsubjektívnejprekluzívnejlehotyna

základe § 64 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého Rada o uložení sankcie rozhodne do
šiestichmesiacovododňa,keďsaoporušenípovinnostidozvedela(ktorýmjedeňprerokovaniasprávyo
kontrole dodržiavania povinností na zasadnutí rady), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola
povinnosť porušená. Správny súd považoval za zachované oba druhy lehôt (subjektívna lehota plynula
od prerokovania správy na zasadnutí Rady dňa 13.01.2015 do 13.07.2015; objektívna lehota plynula

od okamihu ukončenia protiprávneho konania dňa 08.04.2015 do 08.04.2016, pričom Rada vydala
preskúmavané rozhodnutie dňa 07.07.2015). V tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú námietku
žalobcu, že rozhodujúci je až okamih právoplatnosti (nie vydania) preskúmavaného rozhodnutia, ktorá
nastala až jeho doručením žalobcovi dňa 15.07.2015. Správny súd uvedený záver oprel o citáciu
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/27/2012 z 25.09.2013 a odôvodnil ho aj poukazom na

osobitosti právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii týkajúce sa rozhodovacieho procesu Rady
(Rada je kolektívny orgán; je schopná uznášať sa, ak je prítomných najmenej sedem jej členov a na
platné uznesenie je potrebný súhlas najmenej piatich členov; Rada hlasuje verejne a jej rokovania sú
tiež verejné; právoplatné rozhodnutia a zápisnice z rokovania a hlasovania musia byť zverejnené na
webovom sídle Rady, zápisnice najneskôr do piatich pracovných dní od skončenia zasadnutia; platné

uznesenie Rady je možné zmeniť len prijatím ďalšieho uznesenia rovnakým procesným postupom v
súlade so zákonom; účastníci majú možnosť sa zasadnutí Rady zúčastniť a s výrokom rozhodnutia
sa oboznámiť). Správny súd uzavrel, že ak zákonodarca ustanovením § 64 ods. 4 zákona o vysielaní
a retransmisii zaviedol prekluzívnu lehotu na uloženie sankcie, s ohľadom na uvedené špecifiká a
kontrolné mechanizmy proti zneužitiu lehoty Radou i s ohľadom na krátkosť subjektívnej lehoty, je možné

mať za to, že nemal v úmysle podmieňovať rozhodovanie o uložení sankcie doručením rozhodnutia
účastníkom konania, resp. nadobudnutím jeho právoplatnosti.
16. Správny súd vyhodnotil ako irelevantnú aj námietku nesprávneho (neúčinného) doručovania
preskúmavaného rozhodnutia, keďže nemá žiaden vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty (ako vyplýva
z vyššie uvedeného), ani na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil

so žalobcom v tom, že rozhodnutie Rady, v rozpore s § 25 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku,
nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi (ale len priamo žalobcovi). Konštatoval teda pochybenie
správneho orgánu, avšak zároveň nezistil porušenie práv žalobcu z hľadiska jeho možnosti oboznámiť
sa s preskúmavaným rozhodnutím a podať proti nemu správnu žalobu v zákonnej lehote.
17.AkonedôvodnúposúdilsprávnysúdajnámietkuonedostatkuprávomociRadyrozhodnúťoporušení

zákona. Právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností Rade vyplýva z § 5 zákona o
vysielaní a retransmisii, čo podľa názoru správneho súdu v sebe implicitne zahŕňa i kompetenciu vysloviť
porušenie zákona. Okrem toho v zmysle zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ nie je
možné uložiť sankciu (trest), ak nie je preukázané a súčasne konštatované porušenie zákona, pričom
konštatovanie porušenia zákona len v odôvodnení rozhodnutia nie je podľa názoru správneho súdu

postačujúce, keďže odôvodnenie je len vysvetlením úvah vedúcich k záverom formulovaným vo výroku.
Správnysúdtiežpoukázalnato,ževýrokoporušenízákonaavýrokouloženísankcietvoriajedencelok,
sú právne neoddeliteľné a navzájom závislé, bez ohľadu na to, či tieto závery boli prijaté jedným alebo
viacerými uzneseniami Rady. Správny súd preto konštatoval, že výrok preskúmavaného rozhodnutiaje jasný, zrozumiteľný a dostatočne určitý a jeho odôvodnenie obsahovo korešponduje výroku a dáva
relevantnú a dostatočnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky.
18. Napokon sa správny súd nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia

veci. Správny súd nepovažoval za rozhodujúce tvrdenie žalobcu, podľa ktorého on sám bol len
poskytovateľom „hardwaru“, teda káblov a optických vedení, do ktorého tretie osoby „púšťali“ televízny
signál konečným zákazníkom. Žalobca opomína, že poskytovanie signálu je len jedným zo zákonných
znakov definujúcich prevádzkovateľa retransmisie, pričom však nie znakom jediným, navyše je takým
znakom, ktorého naplnenie (reálne uskutočnenie) je možné zveriť aj tretím osobám. Zo zisteného

skutkovéhostavujezrejmé,žežalobcabolsubjektom,ktorýdefactoretransmisiukonečnýmzákazníkom
poskytoval, a to prostredníctvom signál zabezpečujúcej tretej osoby (DSI DATA s.r.o.), ktorej účasť na
retransmisii ani sám nepopieral. Bez ohľadu na to, konkrétne ktorý z dotknutých subjektov poskytol
káble a optické vedenia či signál, účelom uzatvorených zmlúv bolo realizovať poskytovanie retransmisie
konečným užívateľom s tým, že zmluvy uzatváral priamo žalobca a len žalobca skutočne a priamo
realizoval zmluvné a z nich vyplývajúce zodpovednostné (teda aj reklamačné) vzťahy s konečným

zákazníkom.
19. Správny súd ďalej uviedol, že pri právnom posúdení danej veci nie je podstatné, kto je v zmluve
označený ako poskytovateľ či dodávateľ, teda zmluvné zadefinovanie postavenia jednotlivých subjektov,
podstatná je samotná realizácia retransmisie, ktorá v každom ohľade prináležala žalobcovi ako jej
prevádzkovateľovi. Zákon o vysielaní a retransmisii za prevádzkovateľa retransmisie označuje fyzickú

alebo právnickú osobu, ktorá „vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje
retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej
programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby“. Právna úprava
tedanevylučujezabezpečenieprenosusignáluretransmisieprostredníctvomtretejosoby,právenaopak,
výslovne s takýmto „rozdelením úloh“ počíta, avšak s tým, že prevádzkovateľom retransmisie je ten, kto

retransmisiu skutočne poskytuje ako obsahovú službu koncovému užívateľovi - vo vlastnom mene, na
vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť.
20. Následne správny súd konštatoval, že žalobca retransmisiu ako obsahovú službu poskytoval
konečným užívateľom prostredníctvom spoločnosti DSI DATA s.r.o., pričom vystupoval vo vzťahu ku
koncovému užívateľovi vo vlastnom mene (bol vo fyzickom kontakte so zákazníkmi a uzatváral zmluvy),

na vlastný účet (dosahoval zisk plynúci z poskytovania retransmisie, ktorý mu bol vyplácaný priamo)
a na vlastnú zodpovednosť (realizoval zodpovednostné vzťahy vyplývajúce z uzatvorených zmlúv),
čím jednoznačne naplnil definičné znaky prevádzkovateľa retransmisie v zmysle § 3 písm. e) zákona
o vysielaní a retransmisii. Správny súd dodal, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a
optického vedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný za poskytovateľa retransmisie s

povinnosťouregistrácie,byboloakceptovateľnélenvtedy,akbyzmluvnévzťahyskoncovýmužívateľom
boli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej) situácii.
21. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k údajne trojstrannej povahe zmlúv s konečnými zákazníkmi,
správny súd konštatoval, že táto skutočnosť zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva. Zo Zmluvy o
poskytovaní služby digitálnej televízie VNET TV (predloženej ako vzor zmluvy uzatváranej s konečným

užívateľom) vyplýva, že zmluvnými stranami sú žalobca a konečný užívateľ, pričom ako dodávateľ sa
primárne zaviazal zabezpečiť účastníkovi (konečnému užívateľovi) poskytovanie retransmisie žalobca,
a to prostredníctvom tretej osoby (poskytovateľa). Spoločnosť DSI DATA s.r.o. nie je v zmluve označená
ako zmluvná strana a v zmluve nie je presne identifikovaná ani ako poskytovateľ. Jeho potenciál
byť poskytovateľom retransmisie v konkrétnom prípade (aj to len ako jeden z viacerých do úvahy

prichádzajúcich subjektov) vyplýva len zo všeobecných podmienok pripojených k zmluve, čo zodpovedá
aj tomu, akým spôsobom sa tieto zmluvné vzťahy uskutočňovali, teda z primárnej (hlavnej) úlohy žalobcu
pri poskytovaní retransmisie. S ohľadom na materiálnu stránku veci (faktické fungovanie zmluvných
vzťahov) správny súd odmietol formalistickú interpretáciu žalobcu, pokiaľ ide o jeho postavenie v
predmetných vzťahoch, ako priameho zástupcu spoločnosti DSI DATA s.r.o. a ako miesto plnenia pre

jej odplatu za služby.
22. Ako právne bezvýznamnú posúdil správny súd aj polemiku žalobcu ohľadom dosahovania zisku
spoločnosťou DSI DATA s.r.o., keďže zisk z poskytovania retransmisie dosahoval primárne žalobca ako
zmluvná strana s koncovým užívateľom, čo je rozhodujúce z pohľadu naplnenia zákonných znakov
podľa § 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii. K uvedenému správny súd poznamenal, že

úlohou správneho orgánu v danom konaní nebolo určiť výlučného prevádzkovateľa retransmisie, ale
určiť, či ním bol práve žalobca, na základe naplnenia všetkých zákonných znakov definujúcich takéto
postavenie. Sekundárne, sprostredkované dosahovanie zisku tretími osobami, ktoré majú z hlavného
zmluvného vzťahu prospech, je potom irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súdnemal pochybnosti o tom, že právne posúdenie veci správnym orgánom spočívajúce v tom, že žalobca
bol v rozhodnom čase poskytovateľom (prevádzkovateľom) retransmisie v zmysle zákonnej definície,
a preto mal povinnosť registrácie, ktorú nesplnil, bolo namieste a v tomto smere nedošlo k pochybeniu

správneho orgánu.
23.Zuvedenýchdôvodovnebolopodľanázorusprávnehosúdupotrebnédopĺňaťaniskutkovézisteniao
vykonané merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o., keďže v predmetnom správnom konaní nebolo sporné,
že signál retransmisie bol zabezpečovaný prostredníctvom tretej osoby. Merania vykonané u spoločnosti
DSI DATA s.r.o. by neviedli k novým skutkovým zisteniam ani k zmene právneho posúdenia veci. Navyše

žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 13) uvádza, že takúto ohliadku vykonal dňa 14.01.2015 (čo
však nebolo možné overiť z obsahu administratívneho spisu). Žalobca v tomto smere nešpecifikoval,
akým konkrétnym spôsobom malo takéto zisťovanie, ktorého výsledok nikto nespochybňoval, ovplyvniť
právne posúdenie veci či ustálený skutkový stav. Posúdenie otázky naplnenia zákonných znakov podľa
§ 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii bolo v danej veci otázkou právneho, nie skutkového
charakteru. Skutočnosť, kto poskytuje signál a kto káble a optické vedenia, nebola v konaní sporná a

nie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie subjektu prevádzkovateľa retransmisie,
keďže zabezpečenie signálu (samostatne či prostredníctvom tretej osoby) je len jedným z definičných
znakov poskytovateľa (prevádzkovateľa) retransmisie.
24. Správny súd nepriznal úspech ani námietke žalobcu vo vzťahu k nevykonaným meraniam mimo
dňa 04.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by zmluvy s konečnými

užívateľmi ukončil, a nepreukázal ani ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., je
zrejmé,žeretransmisiabolarealizovanápokračujúcimprotiprávnymkonaním,atoaždodňa08.04.2015
tak, ako bolo správnym orgánom vymedzené, teda až do dňa doručenia registrácie, o ktorú v priebehu
správneho konania žalobca požiadal.
25. Správny súd záverom odôvodnenia dodal, že aj pri rešpektovaní charakteru súkromnoprávnych

vzťahov medzi ich účastníkmi nie je možné opomínať limity vyplývajúce z predpisov verejného práva,
medzi ktoré nepochybne patrí aj zákon o vysielaní a retransmisii, ktorého cieľom je regulácia v
oblasti retransmisie, čomu zodpovedá i požiadavka registrácie pre prevádzkovateľa retransmisie. Inými
slovami, uplatnenie princípu „čo nie je zakázané, je dovolené“ končí tam, kde začína konkrétny zákaz
vyplývajúcizovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu,vtomtoprípadezákazposkytovaťretransmisiu

bez registrácie.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
26. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Žiadal, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Rady zruší a vec vráti žalovanému na

ďalšie konanie.
27. Sťažovateľ namietal právne závery správneho súdu (uvedené v bodoch 53 - 57 napadnutého
rozsudku, viď body 18 - 25 tohto rozsudku) týkajúce sa postavenia žalobcu ako prevádzkovateľa
retransmisie.
28. Poukázal na zákonné definície „poskytovateľa retransmisie“ a „retransmisie“ obsiahnuté v zákone

o vysielaní a retransmisii (i dôvodovej správe k zákonu o mediálnych službách obsahujúcemu rovnaké
definície), ktoré podľa neho správny súd vyložil nesprávne a presne opačne, v jeho neprospech.
Prevádzkovateľ retransmisie je v zmysle zákona osoba, ktorá prijíma signál od vysielateľov (pôvodných
majiteľov práv) a následne ju v nezmenenom obsahu poskytuje (retransmituje) vlastným menom
koncovým užívateľom v rámci ponuky TV balíčkov zostavených poskytovateľom, pričom na prenos

signálu môže použiť vlastný distribučný kanál (sieť, káble, antény) alebo tretej osoby. Zákon jasne
hovorí, že ponuku televíznych programov zostavuje poskytovateľ retransmisie, ten TV programy prijíma
a ďalej vysiela zákazníkom. Tieto činnosti vykonáva spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá je poskytovateľom
retransmisie a využíva k tomuto prenosu signálu siete sťažovateľa.
29. Sťažovateľ tvrdil, že poskytovanie signálu retransmisie je hlavným a jediným znakom poskytovania

retransmisie, keďže podstatou poskytovania retransmisie je vysielanie signálu. Správny súd nesprávne
vyložil možnosť, že poskytovateľ retransmisie môže prenášať k užívateľovi signál prostredníctvom tretej
osoby. Logickým, účelovým a gramatickým výkladom „možnosť prenášať signál prostredníctvom tretej
osoby“ možno vykladať len tak, že poskytovateľ retransmisie môže signál prenášať prostredníctvom
tretích osôb, ktoré k tomu poskytujú distribučné siete a kanály. Je to jedine poskytovateľ retransmisie,

ktorý vysiela signál a k tomu si môže zabezpečiť sieť od tretieho subjektu ako prostriedok,
prostredníctvom ktorého signál vysiela.
30. Správny súd tiež úplne opomenul, že DSI DATA s.r.o. je osoba, ktorá na rozdiel od sťažovateľa
(i) prijíma signál od vysielateľov a má s nimi uzavreté licenčné zmluvy oprávňujúce ju poskytovať TVsignál koncovým zákazníkom, za čo im platí licenčné poplatky, (ii) prijíma signál od vysielateľov a „púšťa“
ho v nezmenenom obsahu ďalej zákazníkom cez sieť sťažovateľa, (iii) zostavuje ponuku TV kanálov a
balíčkov, (iv) je priamym poskytovateľom retransmisie koncovým užívateľom, keď pri uzatváraní zmlúv s

koncovými zákazníkmi sťažovateľ nevystupuje pod vlastným menom, ale práve menom DSI DATA s.r.o.
31. Sťažovateľ tiež vytkol správnemu súdu, že právne závery prijal bez toho, aby sa vysporiadal so
súborom ním predložených dôkazov preukazujúcich opak (písomné vyjadrenie DSI DATA s.r.o., podľa
ktorého zostavuje ponuku vo vlastnom mene, technicky obsluhuje koncové zariadenia u jednotlivých
zákazníkov, púšťa, obmedzuje a mení signál programov, ktoré si zákazníci objednali; plnomocenstvo

udelené DSI DATA s.r.o. pre sťažovateľa i zmluva medzi sťažovateľom, DSI DATA s.r.o. a zákazníkmi,
z ktorej vyplýva postavenie sťažovateľa ako subdodávateľa DSI DATA s.r.o., ktorej poskytuje svoju sieť
a rieši za neho reklamácie).
32. Sťažovateľ namietal právne závery správneho súdu, podľa ktorých mal zmluvy uzatvárať priamo on.
Tvrdil, že tak robil len v mene spoločnosti DSI DATA s.r.o., na základe ňou udeleného plnomocenstva.
Fakt, že sa strany dohodli na postupe ohľadne reklamácii a technickej podpore, nič nemení na tom, že

v zmysle zákona je poskytovateľom retransmisie DSI DATA s.r.o. Sťažovateľ prevádzkuje sieť, zapája
káble v bytoch účastníkov, preto je logické a na trhu aj bežné, že rieši reklamácie a technickú podporu
zákazníkov.
33. Sťažovateľ zotrval na tvrdení, že signál od vysielateľov fakticky neprijíma a nepúšťa ho do siete
(nemá k tomu ani zmluvy s vysielateľmi) a ani rozhodnutie Rady a správneho súdu na tom nemôže

nič zmeniť. Poskytovanie retransmisie a veci s tým spojené (zmluvy s vysielateľmi, licenčné práva,
nastavovanie príjmu TV kanálov v set-top-boxoch zákazníkov) sú mimo jeho dispozičnej sféry. Svoju
situáciu pripodobnil k prípadu, kedy by bol vlastníkom elektrických vedení, cez ktoré dodávateľ elektriny
dodáva elektrinu koncovým zákazníkom a pritom by bol považovaný za dodávateľa elektriny.
34. Sťažovateľ tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože u spoločnosti DSI DATA

s.r.o. nebolo vykonané meranie a u sťažovateľa bolo vykonané meranie bez výpovednej hodnoty. Vo
vzťahu k meraniu signálu u sťažovateľa sťažovateľ namietal, že Rada dňa 04.12.2014 signál v sieti
nijako nemerala a netuší, aký signál sa v sieťach sťažovateľa prenáša. Zistiť, kto je poskytovateľom
signálu a zákazníkom je možné len u spoločnosti DSI DATA s.r.o., ktorá má technické zariadenia
(middleware) na regulovanie, ktorý zákazník „chytí“ ktorý signál a ktoré TV kanály. Zákazník si tieto

služby objedná u sťažovateľa ako sprostredkovateľa a DSI DATA s.r.o. technicky ovplyvňuje to, ktoré
kanály jej zákazníci vedia prijímať. Tvrdenie Rady, že meraním vizuálne zistila, že v sieťach VNETu
sa poskytuje signál určitých TV staníc, a preto je poskytovateľom retransmisie, je z technického a
logického hľadiska absurdný. Zistiť ponuku programových služieb mohol pracovník Rady jedine na
webovej stránke sťažovateľa, kde je ale súčasne uvedené, že poskytovateľom týchto balíkov TV staníc

je DSI DATA s.r.o. Napokon sťažovateľ uviedol, že meranie sa uskutočnilo len 04.12.2014, no Rada
zarámcovala trvanie protiprávneho stavu do 08.04.2015 a nie je zrejmé, na základe akých skutočností.
35. Sťažovateľ ďalej namietal nevykonanie miestnej obhliadky v spoločnosti DSI DATA s.r.o., v rámci
ktorej by Rada zistila, že DSI DATA s.r.o. vie o všetkých jej zákazníkoch, ktorým vysiela signál. V
tejto súvislosti považoval za rozporné tvrdenie súdu, ktorý k nevykonaniu tohto dôkazu uviedol, že

zabezpečenie signálu touto spoločnosťou nebolo sporné, a napriek tomu považoval za poskytovateľa
retransmisie sťažovateľa.
36. Sťažovateľ ďalej rozporoval aj závery správneho súdu, ku ktorým dospel na základe analýzy
zmluvných ustanovení a všeobecných podmienok sťažovateľa. Citoval vybrané ustanovenia typovej
zmluvy so zákazníkom i všeobecných podmienok sťažovateľa, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva

trojstranný zmluvný vzťah, kde poskytovateľom retransmisie je iná spoločnosť než sťažovateľ, ktorá
bola uvedená na web stránke a v cenníku. Aj na konci typovej zmluvy so zákazníkom je priestor
tak na podpis sťažovateľa ako i dodávateľa, pričom podpis štatutára sťažovateľa za dodávateľa
vyplýval z plnomocenstva. Zo všeobecných podmienok sťažovateľa vyplýva, že predmetom záväzku
sťažovateľa je zabezpečenie služby retransmisie poskytovateľom, ktorý bude tieto služby poskytovať

priamo účastníkovi, a k tomu poskytovanie iných technických a podporných služieb.
37.Sťažovateľtiežuviedol,žejeajposkytovateľompripojeniakinternetu(čojejehozákladný„business“)
a nakoľko väčšina zákazníkov, ktorá chce pripojenie k internetu, má záujem aj o príjem TV staníc, tak si
sťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako ich dodávateľa.
38. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za súladný so zákonom

a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade je rozhodujúce posúdiť, konanie
ktorého subjektu vo vzťahu ku koncovým užívateľom napĺňa znaky poskytovania retransmisie ako
obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Poskytovaním
retransmisieakoobsahovejslužbyniejeakákoľvekčinnosť,ktorúsitaknazvúsubjektypodieľajúcesanajej poskytovaní, ale tá činnosť, ktorá napĺňa definičné kritériá v § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 220/2007 Z.
z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom
digitálneho prenosu v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej aj „zákon o digitálnom

vysielaní programových služieb“).
39. Žalovaný dôvodil, že prevádzkovateľ retransmisie je povinný uzatvárať s koncovými užívateľmi
typové zmluvy (§ 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii). Zmluvné usporiadanie
vzťahov medzi poskytovateľom služby retransmisie a koncovým užívateľom musí byť také, aby v
každom momente bolo možné určiť, ktorý konkrétny subjekt je poskytovateľom služby retransmisie

koncovému užívateľovi. Poskytovanie služby retransmisie nevyhnutne na seba viaže práva a povinnosti
poskytovateľa retransmisie, ako aj koncového užívateľa, ktorých uplatnenie je závislé od možnosti určiť
subjekt, ku ktorému sa tieto práva a povinnosti viažu.
40. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že koncoví užívatelia na základe uzavretej typovej zmluvy a
všeobecných podmienok vstupujú do zmluvného vzťahu, ktorý im má zabezpečiť prístup k programovým
službámšírenýmprostredníctvomelektronickejkomunikačnejsietesťažovateľa,právesosťažovateľom.

Pri posudzovaní otázky, kto je poskytovateľom retransmisie, je tak potrebné posudzovať, kto vstupuje
do zmluvných vzťahov upravujúcich poskytovanie retransmisie s koncovými užívateľmi. Ťažko možno
uvažovať, že do zmluvného vzťahu s koncovým užívateľom budú platne vstupovať rôzne subjekty, len
na základe toho, že budú voľne pridávané do cenníka alebo na internetovú stránku sťažovateľom.
41. Z hľadiska zodpovednostných vzťahov uplatňovaných vo vzťahu ku koncovým užívateľom žalovaný

uviedol, že títo môžu vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa poskytovanej služby platne komunikovať
len so sťažovateľom. Koncoví užívatelia dokázali v súvislosti s ponukou programových služieb, ktorá
im bola poskytovaná, určiť len jeden subjekt, a to sťažovateľa. Spoločnosť DSI DATA s.r.o. bola vo
všeobecných podmienkach určená len ako jeden z možných poskytovateľov služby retransmisie. U
spoločnosti DSI DATA s.r.o. absentuje aj poskytovanie retransmisie na vlastný účet, nepatrí jej žiadna

odplata od koncových užívateľov a získava odplatu na základe zmluvy o spolupráci od sťažovateľa.
42. Keďže retransmisia ako obsahová služba je poskytovaná koncovému užívateľovi, podľa názoru
žalovaného nie je rozhodujúce, ktorý subjekt zabezpečuje zostavenie ponuky programových služieb po
technickej stránke, ani to, ktorý subjekt vystupuje navonok ako zodpovedná osoba voči tretím osobám
oprávneným z použitia ich vysielania, teda že v uvedenom prípade to bola spoločnosť DSI DATA s.r.o.

43. K námietke týkajúcej sa vykonania merania u sťažovateľa žalovaný uviedol, že sťažovateľ
nepravdivo uvádza, že vizuálna ohliadka spočívala v pozretí webovej stránky sťažovateľa a vyžiadaní
zmlúv uzavretých so zákazníkmi. Ako vyplýva zo zápisnice z miestnej ohliadky, zisťovanie obsahu
balíkov programových služieb bolo vykonané na televíznom prijímači umiestnenom v sídle sťažovateľa.
Postupne došlo k zobrazeniu všetkých programových služieb poskytovaných sťažovateľom a ich

zapísaniu do zápisnice z miestnej ohliadky, ktorú následne sťažovateľ podpísal.
44. K tvrdeniu sťažovateľa že nevie, na základe čoho Rada vymedzila trvanie správneho deliktu,
poukázal žalovaný na s. 14 preskúmavaného rozhodnutia (dátum udelenia registrácie retransmisie
sťažovateľovi).
45. K námietke sťažovateľa o potrebe vykonať miestnu obhliadku aj u spoločnosti DSI DATA s.r.o.

žalovanýuviedol,žeRadajuvykonala,čojepriamouvedenéajvpreskúmavanomrozhodnutí,konkrétne
na str. 13, kde sa Rada zaoberá aj rozdielmi v programovej ponuke žalobcu a spoločnosti DSI DATA
s.r.o. Z toho dôvodu nebolo nevyhnutné dopĺňať dokazovanie, ako tvrdí sťažovateľ.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
46. Prejednávaná vec bola dňa 16.09.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR,

bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová
značka 1Stk/10/2024.
47. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v

zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

48. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal49. Podľa § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii: „Poskytovanie retransmisie bez registrácie
podľa tohto zákona sa zakazuje, ak tento zákon alebo osobitný predpis21c neustanovuje inak.“
50. Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.“
51. Podľa § 64 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii: „Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa
odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona

na zasadnutí rady.“
52. Podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona prevádzkovateľ
retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na
vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len
„užívateľ") bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama
alebo prostredníctvom tretej osoby.“

53. Podľa § 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Na účely tohto zákona retransmisia je príjem
a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej
časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou3a
(ďalej len „telekomunikačná sieť"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných
systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou.“

54. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o digitálnom vysielaní programových služieb: „Obsahová
služba je služba určená na príjem verejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej
obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej
iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka
obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje

prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb, najmä retransmisia programových
služieb a multiplex.“
55. Podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný
poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby.“
56. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii: „Prevádzkovateľ retransmisie je povinný

uzatvoriť s každým užívateľom typovú zmluvu.“
57. Podľa § 57 ods. 2 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii: „K žiadosti o registráciu retransmisie
žiadateľ priloží vyhlásenie pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej
služby.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

58. V kasačnom konaní zostala na základe uplatneného sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci spornou otázka právnej kvalifikácie sťažovateľa ako prevádzkovateľa retransmisie, ktorú
mal sťažovateľ vo vymedzenom čase poskytovať bez registrácie a tým sa dopustiť správneho deliktu
podľa § 64 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 15a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.
59. Nakoľko v tomto konaní ide o vec správneho trestania, pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v zmysle

§ 453 ods. 2 SSP nie je viazaný kasačnými bodmi, ak ide o dôvody vymedzené v § 195 SSP. V zmysle §
195 SSP písm. b) je takýmto dôvodom otázka uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť
zodpovednosť za správny delikt, ku ktorej správny súd i kasačný súd musia prihliadať ex offo. Kasačný
súd preto ex offo, nad rámec kasačných bodov, posúdil aj otázku prípadného uplynutia prekluzívnej
lehoty, v ktorej bola voči sťažovateľovi vyvodená zodpovednosť za správny delikt. V tomto smere však

nezistil nijaké dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od relevantných právnych záverov, ku ktorým v rámci
tejto otázky dospel správny súd, ktorý považoval tak subjektívnu ako aj objektívnu lehotu na uloženie
sankcie sťažovateľovi za zachovanú. Kasačný súd sa pritom stotožnil aj s argumentáciou správneho
súdu, ktorou správny súd zdôvodňoval zachovanie subjektívnej lehoty 6 mesiacov na uloženie sankcie,
ktoré ohraničil dňom vydania a nie právoplatnosti rozhodnutia Rady (najmä poukazom na judikatúru

Najvyššieho súdu SR a osobitosti rozhodovacej činnosti Rady, predovšetkým publicitu jej zasadnutí a
prijímaných uznesení, ktoré vylučujú manipuláciu Rady s lehotou na vydanie rozhodnutia v neprospech
účastníka konania).
60. Pokiaľ ide o posúdenie, či bol sťažovateľ v dotknutom čase prevádzkovateľom retransmisie, kasačný
súd sa stotožnil s právnym posúdením tejto otázky Radou a správnym súdom a rozhodnutia nimi vydané

považuje v tomto ohľadne za náležite a vyčerpávajúco odôvodnené.
61. Rada ako i správny súd pri vymedzení tejto spornej otázky správne vychádzali z legálnej definície
pojmu „prevádzkovateľ retransmisie“ obsiahnutej v § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. V
zmysle tejto definície ide o fyzickú či právnickú osobu, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a navlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu
na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom
tretej osoby. Rada a správny súd tiež prihliadali na obsah pojmu „retransmisia“, ktorou sa rozumie

príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby vysielateľom
určenej na príjem verejnosťou (§ 3 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii) i pojem „obsahová služba“,
ktorá je zjednodušene definovaná ako služba určená na príjem verejnosťou/užívateľovi, ktorej obsah
zostavuje jej poskytovateľ, a vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb, ku
ktorým poskytovateľ umožňuje prístup užívateľovi (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona o digitálnom vysielaní

programových služieb).
62. Kasačný súd berie na vedomie osobitosti právneho konštruktu, na základe ktorého dochádzalo
k poskytovaniu služieb retransmisie v prejedávanom prípade (kedy na strane „vstupu“, t. j. na strane
zmluvných vzťahov uzatváraných s vysielateľmi, a technického prenosu signálu vystupovala spoločnosť
DSI DATA s.r.o., pričom na strane „výstupu“, t. j. na strane zmluvných vzťahov uzatváraných s koncovými
užívateľmi bola kľúčová rola sťažovateľa). Poukazuje však na vyššie citované znenie ust. § 3 písm.

e/ zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré definuje prevádzkovateľa retransmisie jej poskytovaním
„koncovému užívateľovi“. Kasačný súd teda súhlasí s Radou i správnym súdom v tom, že na účely
právnej kvalifikácie určitého subjektu ako prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o
vysielaní a retransmisii je naplnenie jednotlivých definičných znakov (poskytovanie retransmisie ako
obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť) potrebné skúmať

vo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými užívateľmi. Preto aj pre kasačný súd
bola zásadná najmä zmluvná dokumentácia uzavretá s koncovými užívateľmi (typová zmluva) a k nej
pripojené všeobecné podmienky.
63. Po dôkladnom oboznámení sa s uvedenými podkladmi dospel kasačný súd k rovnakému záveru
ako Rada a správny súd, a síce že postavenie sťažovateľa v právnych vzťahoch s koncovými užívateľmi

bolo z materiálnej stránky takého charakteru, že tento spĺňal všetky definičné kritériá prevádzkovateľa
retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii.
64. Kasačný súd sa stotožnil so záverom Rady i správneho súdu, že sťažovateľ poskytoval službu
retransmisie vo vlastnom mene. Uvedené sa prejavovalo tak vo fáze uzavierania, ako aj realizácie a
ukončovania zmluvy s koncovými užívateľmi. Na typovej zmluve s koncovými užívateľmi boli uvedené

len dve zmluvné strany - sťažovateľ a koncový užívateľ, a hoci na konci typovej zmluvy bol priestor pre
podpis „poskytovateľa“ retransmisie ako údajnej tretej strany, fakticky sa pripájal len podpis zástupcu
sťažovateľa. Poskytovateľ retransmisie ako tretia zmluvná strana jednoznačne nevyplývala ani z
pripojených všeobecných podmienok, ale mala byť len voľne pridávaná na cenník či webovú stránku
sťažovateľa. Aj realizácia typovej zmluvy, teda výkon zmluvných práv a povinností, bol predpokladaný

primárne a takmer výlučne vo vzťahu medzi sťažovateľom a koncovým užívateľom (úhrada odmeny
a iných záväzkov, reklamácie, komunikácia, spracovanie osobných údajov). Napokon i ukončenie
zmluvy bolo predpokladané len medzi zmluvnými stranami, teda sťažovateľom a koncovým užívateľom.
Osobitne možno poukázať na čl. 2 typovej zmluvy, ktorý zaväzoval užívateľa komunikovať vo všetkých
veciach (objednávky a zmeny služieb, reklamácie, poruchy, informácie) len so sťažovateľom. Kasačný

súd nepopiera tvrdenie sťažovateľa, že DSI DATA s.r.o. mohla technicky regulovať príjem signálu či
zmenu ponuky obsahovej služby, no vychádzajúc z typovej zmluvy tak robila na základe priameho
pokynu sťažovateľa, nie užívateľa služby.
65. Rovnako sa kasačný súd stotožnil so záverom Rady a správneho súdu, pokiaľ ide o naplnenie kritéria
poskytovania retransmisie na vlastnú zodpovednosť. Koncoví užívatelia sa mali vo veciach akýchkoľvek

reklamácií a porúch obracať práve a len na sťažovateľa, a to nielen otázok komunikačnej siete, ktorá
patrila sťažovateľovi, ale aj otázok týkajúcich sa príjmu signálu zabezpečovaného DSI DATA s.r.o.
66. Napokon podľa kasačného súdu bol Radou a správnym súdom dostatočne podložený aj záver, že
sťažovateľ poskytoval službu retransmisie vo vzťahu ku koncovým užívateľom na vlastný účet, pretože
odmenuodkoncovýchužívateľovfakturovalaprijímalon.To,čiaakúčasťtejtoodmenynásledneuhradil

DSI DATA s.r.o., bolo vecou ich vzájomnej obchodnej dohody, no táto skutočnosť nemá vplyv na to, že
vo vzťahu ku koncovým užívateľom poskytoval retransmisiu na vlastný účet práve sťažovateľ.
67. Z uvedeného pre kasačný súd preto nevyplýva sťažovateľom prezentovaný názor, že
poskytovateľom retransmisie koncovým užívateľom bola spoločnosť DSI DATA s.r.o. a že sťažovateľova
rola bola obmedzená len na akéhosi „sprostredkovateľa“, „platobné miesto“ a „technickú podporu“.

Naopak, za poskytovateľa retransmisie koncovým užívateľom v zmysle zákona o vysielaní a
retransmisii je potrebné považovať sťažovateľa a spoločnosť DSI DATA s.r.o. je potrebné považovať za
sťažovateľovho subdodávateľa.68. Kasačný súd poukazuje na tvrdenie sťažovateľa v závere jeho kasačnej sťažnosti, že je
poskytovateľom pripojenia k internetu a nakoľko väčšina zákazníkov má záujem aj o príjem TV staníc,
tak si sťažovateľ za týmto účelom „zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o. ako ich dodávateľa. Ako je zrejmé z

obsahu zmluvných dokumentov a celkového kontextu nimi založených právnych vzťahov, sťažovateľ „si
zazmluvnil“ DSI DATA s.r.o ako svojho subdodávateľa a vo vzťahu ku koncovým užívateľom napĺňal
znaky prevádzkovateľa retransmisie v zmysle zákona on sám.
69. Sťažovateľ vo svojich podaniach citoval jednotlivé ustanovenia typovej zmluvy, všeobecných
podmienok či zmluvy o spolupráci so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., z ktorých má vyplývať záver opačný,

než k akému dospela Rada a správny súd. No posúdiac celkový obsah týchto dokumentov a prihliadajúc
na kontext fungovania zavedeného právneho konštruktu na účely zákona o vysielaní a retransmisii,
uvedené izolované citácie a vysvetlenia sťažovateľa kasačný súd nepresvedčili o tom, že sťažovateľ
nebol prevádzkovateľom retransmisie v zmysle ustanovenia § 3 písm. e/ cit. zákona.
70. Sťažovateľ sa spod definície prevádzkovateľa retransmisie ďalej snažiť vymaniť tvrdením, že
licenčné zmluvy s pôvodnými vysielateľmi neuzatváral on, ale spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá tiež

zostavovala ponuku obsahovej služby. Ako však kasačný súd naznačil vyššie (bod 64), na účely
definície prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je jednotlivé
znaky (poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na
vlastnú zodpovednosť) potrebné skúmať vo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými
užívateľmi. Uvedenému záveru zodpovedajú aj ďalšie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii.

Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii musí prevádzkovateľ retransmisie uzatvoriť
s každým užívateľom typovú zmluvu, t. j. musí s ním založiť priamy zmluvný vzťah. Vo vzťahu k
pôvodným vysielateľom zákon o vysielaní a retransmisii (§ 17 ods. 1 písm. c/) síce vyžaduje, aby
retransmisiu poskytoval len s ich súhlasom, no o nutnosti uzavretia priameho zmluvného vzťahu
sa nezmieňuje. Z uvedeného teda nevyplýva, žeby absencia uzavretia priamych licenčných zmlúv

medzi pôvodnými vysielateľmi a sťažovateľom vynímala sťažovateľa spod definície prevádzkovateľa
retransmisie. Keďže retransmisia ako obsahová služba je poskytovaná koncovému užívateľovi, podľa
názoru kasačného súdu nie je rozhodujúce ani to, ktorý subjekt zostavuje ponuku programových služieb
a reguluje príjem signálu po technickej stránke, ale kto tak robí vo vzťahu k užívateľom. Podstatné
teda je, kto obsahovú službu poskytuje vo vlastnom mene užívateľom a na tento subjekt sa potom aj

vzťahujú povinnosti prevádzkovateľa retransmisie v súvislosti so zabezpečením programovej ponuky
(§ 17 zákona o vysielaní a retransmisii). Preto nebolo vyjadrenie DSI DATA s.r.o. o tom, že zostavuje
ponuku programových služieb, smerodajné a spôsobilé zvrátiť závery prijaté Radou.
71. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že príjem a prenos signálu je podstatným a jediným definičným kritériom
retransmisie. Ako však kasačný súd uviedol vyššie, zákonná definícia prevádzkovateľa retransmisie

podľa § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je komplexnejšia a jej materiálnymi znakmi je
poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú
zodpovednosť koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby
k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.
72. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že správny súd nesprávne vyložil druhú časť vety § 3 písm. e/

zákona o vysielaní a retransmisii („bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k
užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby“). V podstatnom namietal, že táto časť
vety znamená „bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša vo
svojej vlastnej elektronickej komunikačnej sieti alebo v sieti tretej osoby“. To podľa jeho názoru malo v
jehoprípadeznamenať,žesignálprenášalaDSIDATAs.r.o.prostredníctvomelektronickejkomunikačnej

siete sťažovateľa a nie že sťažovateľ prenášal signál prostredníctvom DSI DATA s.r.o., ako uzavrel
správny súd. Sťažovateľ však v kasačnej sťažnosti presvedčivo nezdôvodnil, prečo sa má táto časť
vety vykladať práve takýmto spôsobom, aby tak názor správneho súdu kvalifikovane spochybnil. Bez
ohľadu na uvedené však kasačný súd túto otázku ani nepovažuje za rozhodujúcu, pretože keby sa aj
táto časť vety vykladala spôsobom naznačeným sťažovateľom, v kontexte sťažovateľovej veci by to

znamenalo toľko, že sťažovateľ prenáša signál obsahovej služby k užívateľovi (že ho prenáša vo vzťahu
k užívateľovi vo vlastnom mene, je zdôvodnené vyššie) vo svojej vlastnej elektronickej komunikačnej
sieti.
73. Tvrdenie sťažovateľa, že prevádzkovateľom retransmisie môže byť len ten subjekt, ktorý technicky
prenáša signál, teda nemá oporu v § 3 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii. Správny súd korektne

ustálil, že účelom uzatvorených zmlúv bolo realizovať poskytovanie retransmisie ako služby konečným
užívateľom s tým, že zmluvy uzatváral priamo sťažovateľ a len sťažovateľ skutočne a priamo realizoval
zmluvné a z nich vyplývajúce zodpovednostné vzťahy s konečným zákazníkom.74. Správny súd navyše jasne uviedol, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa káblov a optického
vedenia v zmluvných vzťahoch bez toho, aby bol považovaný za poskytovateľa retransmisie s
povinnosťouregistrácie,byboloakceptovateľnélenvtedy,akbyzmluvnévzťahyskoncovýmužívateľom

boli uzatvárané a realizované priamo spoločnosťou DSI DATA s.r.o., nie však v tejto (opačnej) situácii.
Preto kasačný súd vyhodnotil ako zavádzajúce tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého správny súd
považoval sťažovateľa za prevádzkovateľa retransmisie len z titulu vlastníctva káblov a optického
vedenia. Sťažovateľ v tomto ohľade použil pravdu skresľujúce vyjadrenia, keď uviedol, že ide o tú istú
situáciu,akobysprávnysúdpovažovalsťažovateľazadodávateľaelektrinylenztituluvlastníctvavedení,

hoci je každému jasné, že dodávateľom elektriny je jej výrobca/distribútor. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že správny súd považoval sťažovateľa za prevádzkovateľa retransmisie na základe
materiálneho naplnenia všetkých definičných kritérií prevádzkovateľa retransmisie vyplývajúcich z § 3
písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii, nie na základe vlastníctva káblov a optického vedenia, cez
ktoré sa signál prenášal.
75. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol kasačný súd priznať úspech ani kasačným námietkam

spočívajúcim v nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. V rámci nich sťažovateľ namietal (i) vadnosť merania vykonaného v jeho
sídle, (ii) absenciu merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. a (iii) nepreukázanie trvania protiprávneho
stavu od 04.12.2014 do 08.04.2015.
76. Pokiaľ ide o vadnosť merania vykonaného v sídle sťažovateľa, sťažovateľ skresľujúco uviedol,

že na miestnej ohliadke sa ponuka obsahových služieb zisťovala len prehliadnutím webovej stránky
sťažovateľa a zmluvnej dokumentácie. Z obsahu zápisnice z miestnej ohliadky vykonanej u sťažovateľa
dňa 04.12.2014 vyplýva, že zisťovanie obsahu balíkov programových služieb bolo vykonané aj na
televíznom prijímači umiestnenom v sídle sťažovateľa, zoznam programových služieb bol presne
identifikovaný v zápisnici, ktorú zástupca sťažovateľa podpísal.

77. Ani námietku neuskutočnenia merania u spoločnosti DSI DATA s.r.o. nevyhodnotil kasačný súd ako
dôvodnú. Ako uviedol správny súd, skutočnosť, kto technicky poskytuje signál a kto káble a optické
vedenia, nebola v konaní sporná a nie je možné ju bez ďalšieho stotožňovať s otázkou identifikácie
subjektu prevádzkovateľa retransmisie. Túto otázku Rada ustálila na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a ani kasačnému súdu nie je zrejmé, ako by vykonanie merania u spoločnosti DSI

DATA s.r.o. mohlo zmeniť právne posúdenie otázok rozhodných pre vydanie rozhodnutia vo veci.
78. Napokon kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku, že miestna ohliadka u sťažovateľa
sa konala len v jeden deň (04.12.2014), a preto nebolo spoľahlivo zistené poskytovanie retransmisie
sťažovateľom v celom období vymedzenom Radou (t. j. až do 08.04.2015). S touto námietkou sa
vysporiadala tak Rada ako aj správny súd (bod 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Sťažovateľ

k ich argumentácii neposkytol nijakú kontrujúcu argumentáciu, na ktorú by mal kasačný súd osobitne
reagovať, ale len stroho zopakoval svoju námietku, na ktorú už dostal dostatočné odpovede od Rady
a správneho súdu.
VII. Záver
79. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej

sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný
súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
80. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Na účely právnej kvalifikácie určitého subjektu ako prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm.

e/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii je naplnenie jednotlivých definičných znakov
(poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú
zodpovednosť) potrebné skúmať vo vzťahu medzi prevádzkovateľom retransmisie a koncovými
užívateľmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.