Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011820
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124011820.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.: XX.XX.XXXX, o
osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.08.2025, č. k. 2T/26/2024-115, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) uznesením zo
dňa 12.08.2025, č. k. 2T/26/2024-115 rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia takto:

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona odsúdený A. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX v C., Česká republika,
bytom C. XX/XX, C., vykoná trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
č. k. 2T/26/2024 - 79 z 23. septembra 2024, právoplatným 11. decembra 2024, podľa § 194 ods. 2
Trestného zákona vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje
odsúdenéhonavýkontrestuodňatiaslobodydoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote (priamo na verejnom zasadnutí dňa
12.08.2025) sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade
podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote
a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.
5. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že konštatoval nasledovné (skrátene):
5.1. Prvostupňový súd trestným rozkazom č. k. 2T/26/2024-79 z 23. septembra 2024, právoplatným 11.

decembra 2024, uložil odsúdenému za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona trest odňatia slobody vovýmere jeden rok a dva mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní
jeden rok a deväť mesiacov.
5.2. Okresný súd Trenčín doručil súdu 23.06.2025 rovnopis trestného rozkazu tamojšieho súdu, sp. zn.

0T/47/2025 z 5. júna 2025, právoplatného 5. júna 2025, ktorým uložil odsúdenému za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
5.3. Prvostupňový súd na verejnom zasadnutí súd vypočul odsúdeného a prečítal podstatnú časť
listinných dôkazov - trestného rozkazu prvostupňového súdu z 23. septembra 2024 (č. l. 79), trestného

rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/47/2025 z 5. júna 2025 (č. l. 98) a odpovede na lustráciu
v systéme Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 110). Odsúdený vypovedal,
že ľutuje svoj terajší skutok, ktorý spáchal, vonku vedie riadny život, pracuje, má priateľku, chcel by
pokračovať naďalej v takomto živote. Z odpovede na lustráciu v ZVJS z 29. júla 2025 vyplynulo, že v
ústaveDubnicanadVáhomodsúdenývykonávaod1.júna2025trestodňatiaslobodyuloženýOkresným
súdom Trenčín v konaní 0T/47/2025. Predpokladaný koniec výkonu trestu je 1. septembra 2025.

5.4. Prvostupňový súd zistil, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na toto zistenie prvostupňový súd pristúpil k určeniu
termínu verejného zasadnutia, keďže mal za to, že takéto konanie odsúdeného počas skúšobnej
doby dosiahlo takú intenzitu, aby bolo rozhodované o tom, či súd pristúpi k nariadeniu pôvodne

podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, eventuálne ponechá podmienečné odsúdenie v
platnosti, ustanoví probačný dohľad, uloží doteraz neuložené primerané obmedzenia a povinnosti,
prípadne primerane predĺži skúšobnú dobu. Pre možnosť využitia alternatívy v podobe ponechania
podmienečného odsúdenia v platnosti zákonodarca predpokladá, že súd takto rozhodne výnimočne a
to vzhľadom na okolnosti prípadu.

5.5. V prejednávanej veci na verejnom zasadnutí podľa názoru prvostupňového súdu nevyplynuli
také skutočnosti, ktoré by dávali dostatočný podklad pre prípadné tvrdenie o tom, že v predmetnej
trestnej veci možno vzhľadom na okolnosti prípadu výnimočne ponechať podmienečné odsúdenie
v platnosti. Odsúdený uvádzal, že vedie riadny život, pracuje, má priateľku a v takomto živote by
chcel naďalej pokračovať, avšak právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin spáchaný ani nie po

šiestich mesiacoch od začiatku skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
nevystihuje pojem „riadny život“. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd dospel k záveru, že odsúdený
neviedol riadny život v skúšobnej dobe a pristúpil k nariadeniu podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody.
5.6. Pri vonkajšej diferenciácii výkonu nariadeného trestu odňatia slobody prvostupňový súd rešpektoval

to, že odsúdený doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd zaradil odsúdeného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.
6. Sťažnostný súd považuje zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré sú uvedené v
predchádzajúcombodetohtouznesenia,zasprávneapretosasnimivplnejmierestotožňuje.Skúšobná

doba podmienečného odsúdenia, v rámci ktorej posudzoval prvostupňový súd správanie sa odsúdeného
na účely rozhodnutia podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, bola odsúdenému stanovená v rámci
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, ktoré citované bode 1 tohto uznesenia. Odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil

spáchania protiprávneho konania úmyselného charakteru, za ktoré bol odsúdený, nakoľko spáchal
prečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákona,čonepochybnesvedčíotom,žeprístup
odsúdeného k jeho povinnosti dodržiavať právne predpisy, je ľahostajný. Podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody v jeho prípade nesplnil svoj účel, teda nevyužil šancu preukázať, že si uvedomil
škodlivosť svojho protiprávneho konania, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon

mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu a že sa snažil zmeniť svoje správanie.
7. Pokiaľ ide o argument k možnosti predĺženia skúšobnej doby odsúdenému, v tomto smere
sťažnostný súd nevidel priestor pre takýto postup. Predpokladom pre predĺženie skúšobnej doby je
reálne očakávanie, že odsúdený dodrží uložené obmedzenia a že pri jeho osobe bude takýto postup
dostačujúci, navyše ide o výnimočný postup, len v odôvodnených prípadoch. Odsúdený menej ako 6

mesiacovponadobudnutíprávoplatnostitrestnéhorozkazuvprejednávanejtrestnejvecispáchalnásilný
trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný test, ktorý následne aj vykonal. Sťažnostný súd má
teda za to, že nie je dôvod očakávať, že by tento odsúdený viedol v predlženej skúšobnej dobe riadne
životažebypredĺženieskúšobnejdobyboloprijehoosobedostatočnýminštitútompredosiahnutieúčelujeho individuálnej prevencie, navyše v danej veci nezistil žiadne výnimočné okolnosti odôvodňujúce
takýto postup.
8. Použitie ustanovenia § 50 ods. 4, štvrtá veta Trestného zákona o ponechaní probačného dohľadu

v platnosti v situácii, že odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu, má zo zákonnej definície povahu výnimočnú a je podmienené okolnosťami
prípadu. Pokiaľ ide o preskúmavané rozhodnutie, žiadne okolnosti prípadu, ktoré by boli svojou povahou
výnimočné, neboli zistené, odsúdený takéto okolnosti sám neuviedol, resp. nepreukázal. Preto postup
prvostupňovýsúdpostupovalvsúladesustanovením§50ods.4,prvávetaTrestnéhozákonaarozhodol

o povinnosti odsúdeného vykonať trest nepodmienečnou formou, pričom správny je aj výrok o zaradení
do UVTOS s minimálnym stupňom stráženia.
9. Sťažnosť odsúdeného posúdil sťažnostný súd v celom rozsahu ako nedôvodnú a preto ju podľa
ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.