Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/2684/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124448814
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124448814.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom
Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, proti povinnému: ONE-RENT-
IMMOBILIEN GmbH, so sídlom A. XX/X, XXX B., IČO: 00 449 030, o vymoženie 5 541,06 Eura,
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom Exekútorského úradu C.
XXXX/X,XXXXXD.,sp.zn.17EX26/25,osťažnostipovinnéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBanská

Bystrica sp. zn. 52Ek/2684/2024 zo dňa 19.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 52Ek/2684/2024 zo dňa
19.01.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2684/2024 zo dňa 19.01.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2024 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 5 541,06 Eura na základe exekučného titulu
- Rozhodnutia Mesta Dubnica nad Váhom, č. 15887/2024 zo dňa 25.04.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.08.2024 a vykonateľnosť dňa 01.11.2024 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“).
Exekučný súd poverením zo dňa 14.01.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Andreu Cimermanovú, so sídlom Exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 17EX 26/25.

2. Povinný podal vo veci návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že exekučný titul nie je
právoplatný a ani vykonateľný, a teda nie je ani spôsobilým exekučným titulom. Dôvodom tohto tvrdenia
povinného bol argument, že exekučný titul mu nebol správne a účinné doručený, nakoľko mu bol tento

doručený do cudziny bez tzv. medzinárodnej návratky, ktorá je nevyhnutnou súčasťou doručovania do
vlastných rúk adresátovi v zahraničí, respektíve že išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením
„recommandé“, teda „doporučene“, no nie „do vlastných rúk“ tak, ako to zákon č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len ako „Daňový poriadok“) ustanovuje pri písomnostiach, pri ktorých je moment doručenia rozhodujúci
pre začatie plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by mohlo adresátovi takej písomnosti privodiť právnu ujmu.

3. Uznesením sp. zn. 52ek/2684/2024 zo dňa 19.01.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho
súdneho úradníka odôvodnil tým, že účelom inštitútu doručovania je vo všeobecnej rovine v zmysle
právnej teórie oboznámenie sa adresáta s obsahom doručovanej písomnosti. Oprávnený argumentoval
skutočnosťou, že Exekučný titul mu nebol doručený ako písomnosť „do vlastných rúk“, ale len

ako písomnosť doručovaná „doporučene“. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
sa exekučný titul nebol dostal do jeho dispozičnej sféry alebo, že by bol exekučný titul doručenýneoprávnenej osobe alebo, že by sa s obsahom exekučného titulu nemohol ani oboznámiť ako
negatívny dôsledok nesprávneho doručenia. Súd argument oprávneného, že mu exekučný titul nebol
doručený do vlastných rúk posudzoval ako relevantný a skutočne vzniknutý, avšak pre posúdenie

naplneniaúčeludoručovaniaakoneprimeranýanedôvodný,vzhľadomnaužvyššieuvedenúskutočnosť
aplikácie prostriedku procesnej obrany povinným voči exekučnému titulu. Súd poukázal na Uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.z.19SVs/3/2023zodňa04.12.2023:„Vtomtozmyslejepreto
dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných práv účastníkov
a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných

orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s
doručovanoupísomnosťouzoznámiťatakbolozachovanéjehoprávonapodanieefektívnychopravných
prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je
potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho
doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky
nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o

oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať
jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať
za riadne doručenú. To napr. vtedy, ak účastník včas podá opravný prostriedok, z ktorého jasne
vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho
procesných práv.“ Pre doplnenie k argumentácii povinného súd tiež poukázal na skutočnosť, že

návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní
uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálno-právne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní,
a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie
o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. V danom štádiu konania už nijakým

spôsobom nemôže súd zasahovať do exekučného titulu, prípadne posudzovať okolnosti, na základe
ktorých bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné
vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu
by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom)

konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už
právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní. V zmysle uvedenej dikcie, teda
nesprávne doručenie Exekučného titulu mohol povinný namietať skôr, t.j. už v základnom konaní,
respektíve už v samotnom odvolaní voči exekučnému titulu zo dňa 30.05.2024.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že v exekučnej veci 17EX/26/25 exekučný titul, na podklade ktorého sa exekučné konanie
oprávneného začalo, nie je právoplatný a tým pádom ani vykonateľný, čo znamená, že nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to z dôvodu, že bol povinnému nesprávne a neúčinne doručovaný do cudziny

bez medzinárodnej návratky, resp. išlo o poštovú zásielku doručovanú s označením „recommandé“,
čiže „doporučene“ a nie do vlastných rúk, takže bola doručovaná v rozpore s Daňovým poriadkom.
Okresný súd Banská Bystrica vec nesprávne právne posúdil, keď vyšší súdny úradník dospel k záveru,
že postačuje, že sa exekučný titul dostal do dispozičnej sféry adresáta t.j. povinného bez významu, či
bolo správne doručované a tiež k záveru, že v exekučnom konaní sa povinný nemôže domáhať nápravy

chýb exekučného titulu.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania na vyjadrenie oprávnenému
nezasielal, keď povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti, zopakoval tvrdenia
pojaté v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci svojho

podania – vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a teda stanovisko
oprávneného je súdu známe.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za
to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného
prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:

15. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným
konanímvexekučnomkonaní,niejeakýmsipredĺženímkonaniaourčitomprocesnompodaníúčastníka.
V opravnom konaní má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
(§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu

na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej
rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec
vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade
povinný v sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, avšak uvedenú

argumentáciu povinný bližšie nerozviedol t.j. neuviedol prečo sa s rozhodnutím vyššieho súdneho
úradníka nestotožňuje, resp. neuviedol argumenty na vyvrátenie rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka.

16. Napriek vyššie uvedenému súd konštatuje:

17. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozhodnutie Mesta Dubnica nad Váhom č.
15887/2024 zo dňa 25.04.2024 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“), zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Dubnica nad Váhom č. X/XXXX o miestnych daniach účinného od 1.1.2024 (ďalej len
„VZN č. X/XXXX“), ktorým rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľností
v sume 5.541,06 eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2024 a stalo sa
vykonateľným dňa 01.11.2024.

18. Proti uvedenému rozhodnutiu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, pričom
FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica
rozhodnutím č 404913/2024 zo dňa 14.08.2024 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov Rozhodnutie Mesta Dubnica nad Váhom č. 15887/2024 zo dňa 22.05.2024, ktorým sa podľa
§ 10 ods. 1 písm. h), § 10 ods. 2 a 4, § 11, § 12 ods. 2 a 3, § 12a, § 99e ods. 1 a § 99g zákona č.

582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov, § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Článku II, ods. 5 písm. h) a
ods. 6 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Dubnica nad Váhom č. X/XXXX o miestnych daniach,
účinného od 01.01.2024 vyrubuje daň z nehnuteľností na rok 2024 v sume 5 541,06 eura, slovom

päťtisícpäťstoštyridsaťjeden eur a šesť eurocentov daňovému subjektu ONE – RENT - IMMOBILIEN
GmbH, A. XX/X, XXXX Wien, Rakúska republika, IČO: 449 030 potvrdil.

19. V zmysle ust. § 34 ods. 1 Daňového poriadku, adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území
členského štátu mimo územia SR a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo.
Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú

návratku. Uvedené podľa názoru súdu oprávnený splnil, nakoľko preukázal doručenie zásielky –
exekučného ttutlu povinnému postupom podľa ust § 34 ods. 1 Daňového poriadku, keď písomnosť
doručoval na medzinárodnú návrhu, čom svedčí vykázané doručenie exekučného titulu dňa 27.05.2024
ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu povinnému dňa 22.08.2024.

20. Súd sa ďalej v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom
uznesení a rovnako ako vyšší súdny úradník poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 19SVs/3/2023
zo dňa 04.12.2023. Povinný oprávneným doručený exekučný titul prevzal (uvedenú skutočnosť
nenamietal), voči rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo náležite rozhodnuté.
K ukráteniu práv na strane povinného subjektu nijakým spôsobom nedošlo, tento exekučný titul prevzal,

s jeho obsahom sa náležite oboznámil, voči rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo
náležitým spôsobom rozhodnuté.

21.Sozreteľomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdsťažnosťpovinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2684/2024 zo dňa 19.01.2026 ako

nedôvodnú zamietol.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému

ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy
v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej nevznikli (sťažnosť povinného mu na vyjadrenie zaslaná
nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).