Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201605
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 5, Bratislava,
IČO: 35 774 118, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom
Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/263/2019 z 19.
novembra 2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201605.2, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február
2017, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
správny orgán“) rozhodnutie č. 100691607/2019 z 19.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za rozhodné zdaňovacie obdobie vyrubil žalobcovi rozdiel

v sume 20.733,35 eur na DPH. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obchody s tovarom (pohonné hmoty
- motorová nafta), deklarované vo faktúrach od dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., neboli reálne uskutočnené
v tuzemsku (Slovenská republika), a teda išlo o obchody, pri ktorých nevznikla v tuzemsku dodávateľovi
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ,,zákon
o DPH“), a teda nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
2. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu vedieť preukázať uskutočnenie obchodov v tuzemsku,
deklarovaných v dotknutých faktúrach, čo do priebehu a obsahu, keďže dôkazné bremeno znášal

v tomto prípade žalobca. Toto však podľa správcu dane neuniesol, keď sa mu právne relevantným
spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov v tuzemsku (Slovenská republika) od
dodávateľa ANNIMEX, pričom správca dane mal taktiež pochybnosti aj o reálnosti kontrolovaných
obchodov (preprava), ktoré žalobca uskutočnil v postavení dodávateľa pre ANNIMEX ako odberateľa.
Ďalej uviedol, že overenie oprávnenosti odpočítania dane počas výkonu daňovej kontroly znamenalo
objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnili správcovi dane prijať závery, či boli splnené zákonné
podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (nákup tovaru) a uplatnenie dane (predaj služieb)

u žalobcu. Žalobca podľa správcu dane však nepreukázal, že mu spoločnosť ANNIMEX skutočne dodala
zdaniteľné obchody (tovar - motorová nafta) v tuzemsku v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH a že dodal služby (zdaniteľné obchody - preprava tovaru - motorová nafta) ANNIMEX v
súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Správca dane podotkol, že k tomuto záverudospel nielen formálnou kontrolou dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutočný stav veci, realitu
vecných plnení, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102138681/2019 zo dňa 11.09.2019 (ďalej len

„preskúmavané rozhodnutie“ či „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom
sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi správcu dane. Zhodne so správcom dane
uviedol, že miestom dodania nebola Slovenská republika, pretože z dôkazov získaných prvostupňovým
správnym orgánom, ktoré je nutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, možno konštatovať, že daňový
subjekt (žalobca) získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky

prepravovať, teda nie v tuzemsku. Podľa žalovaného z kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 jednoznačne
vyplynulo, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau v Rakúsku. Tovar sa po
naplnení do cisterny stal majetkom žalobcu, ktorý tak zodpovedal za prepravu a prípadné škody. Tovar
si žalobca objednal u dodávateľa ANNIMEX, s.r.o., nakladal a prepravoval ho sám sebe, disponoval
odberovými identifikačnými kódmi od jeho priameho dodávateľa, a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru
nadobudol skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej požadujúc jeho zrušenie
v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, okrem iného, namietal, že prepravu tovaru reálne fakturoval

spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., preprava bola teda vykonaná v mene inej osoby a následne fakturovaná na
účetinejosoby.Malzato,žepohyblivádodávkanastalapredtým,nežvpostaveníkupujúcehonadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Do tejto doby nemal k tovaru žiadne práva.
5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. BA-5S/263/2019 z
19. novembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Správny súd úvodom odôvodnenia vymedzil, že podstatou v prejednávanom prípade bolo posúdenie
určenia miesta dodania tovaru. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo,
že miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Uvedený záver podporil odkazujúc na
obsah kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 (ďalej aj ako „kúpna zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom
ako kupujúcim a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. ako predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval

od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. pohonné hmoty (motorová nafta). Poukázal na bod 2. kúpnej zmluvy,
v ktorom je ustanovená podmienka medzi predávajúcim (spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.) a kupujúcim
(žalobca), že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny
kupujúceho (žalobcu), stáva jeho majetkom, a tak zodpovedá za prepravu a prípadné škody.
7. Reflektujúc skutkové zistenia správcu dane podotkol, že tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou,

pretože spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. nemala vlastné prepravné prostriedky a k naplneniu cisterny
dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. K zmluve o preprave PHM zo dňa 02.05.2015 (ďalej
aj ako „zmluva o preprave PHM“) správny súd uviedol, že žiadne jej ustanovenia sa neodvolávajú na
podmienky kúpnej zmluvy a ani ich nemenia. Konštatoval, že žalobca a ani spoločnosť ANNIMEX, s.r.o.
počas daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy, že kúpna zmluva bola nahradená inou

zmluvou alebo že zmluva o preprave PHM nahrádza podmienky ustanovené v kúpnej zmluve, týkajúce
sa miesta dodania tovaru a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru.
8. Správny súd neopomenul zaoberať sa skutočnosťou, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane predložil Dodatok č. 1 zo dňa 02.06.2012 ku kúpnej zmluve (ďalej aj ako
„dodatok“), ktorým sa zmluvné strany dohodli na okamžitom zrušení platnosti kúpnej zmluvy, faktúru č.

4170118 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za február 2017 a 4 ks prepravných dokladov
(CMR),ktorémalipreukazovaťprepravutovaruanadobudnutievlastníckehoprávaktovaružalobcomaž
na území Slovenskej republiky. Zdôraznil zároveň, že žalobca uvedené dôkazy predložil až k odvolaniu
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd vylučujúc relevanciu tohto kroku žalobcu v konaní
zdôraznil, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť už počas daňovej kontroly, avšak toto

právo počas daňovej kontroly nevyužil. Dodatočné predloženie dôkazov vo vyrubovacom konaní nemá
oporu v § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Právo žalobcu predkladať a navrhovať dôkazy počas daňovej
kontroly bolo dodržané, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Navyše, predložený dodatok vyhodnotil
správny súd ako zjavne účelový, pretože keby tento existoval v čase daňovej kontroly, tak by ho žalobca
predložil. Správca dane žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov, ktoré má k dispozícií, na potvrdenie

pravdivosti svojich tvrdení, ale žalobca uvedený dodatok nielenže v rámci daňovej kontroly nepredložil,
ale ani nespomenul, že bol taký dodatok uzatvorený. Správny súd umocňujúc formulované závery
doplnil, že k existencii uvedeného dodatku sa nezmienila ani konateľka spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na
ústnom pojednávaní a ani ho na základe výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila. Kpredloženým CMR dokladom mal za potrebné uviesť, že tieto nepreukazujú právo žalobcu nakladať s
tovarom ako vlastník v tuzemsku od spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. Neobsahujú dátumy prevzatia tovaru,
údaj, kto tovar prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť

RAFF LAGER LOBAU a nie priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a ako príjemca v
CMR dokladoch je uvedená spoločnosť ANNIMEX, s.r.o., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu a konateľky
spoločnosti ANNIMEX, s.r.o., pretože dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť ANNIMEX, s.r.o. a
príjemcom tovaru žalobca.
9. Pokiaľ žalobca namietal určenie miesta dodania, správny súd uviedol, že daňové orgány sa na

účely posúdenia tejto otázky zaoberali prepravou, s ktorou súvisí aj posúdenie okamihu, kedy vzniká
subjektu právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je vo vzťahu k určeniu miesta dodania významným
determinantom. Dal do pozornosti skutočnosť, že správca dane v tejto súvislosti preveroval reťazec, v
rámci ktorého malo dôjsť k dodaniu tovaru - pohonných hmôt, kedy zistil, že tovar, ktorý mal nakúpiť
dodávateľ žalobcu - ANNIMEX, s.r.o., nebol dovezený na Slovensko, ale bol dovezený do skladových
priestorov OMV Slovensko v Lobau v Rakúsku, kde bol dodávaný žalobcovi, resp. kde si ho žalobca

natankoval do svojej cisterny. Ani jedna zo spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na transakciách s
pohonnými hmotami (subdodávatelia žalobcovho dodávateľa: GAT CORPORATION, s.r.o., PETROL
EXPORT, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o.), nepreukázala, že vlastnícke právo k tovaru nadobudli na území
Slovenskej republiky. Podľa dokladov predložených k daňovej kontrole bol tovar nakladaný v Lobau v
Rakúsku a jediná preprava tovaru sa teda začala na území Rakúska, pričom v čase, keď mal byť tovar

dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, sa tento tovar stále nachádzal na území Rakúska, čiže k
prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska. Správny súd v nadväznosti
na uvedené ozrejmil, že moment prechodu vlastníckeho práva je potrebné posudzovať v súlade s
rozsudkami Súdneho dvora EÚ vo veciach C-414/17 AREX CZ a.s. a C-401/18 Herst, s.r.o., v zmysle
ktoréhozdaniteľnáosoba,ktoráuskutočňujejedinúprepravutovaruvrámciEÚvrežimepodmienečného

oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď
akobudeprepustenýdovoľnéhoobehuvčlenskomštáteurčenia,nadobúdaprávonakladaťsuvedeným
tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť
právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.
10. Správny súd konštatoval, že neobstojí žalobcova argumentácia, že na území Rakúska bol len v

postavení prepravcu, bez toho, aby nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, pretože podľa
názoru správneho súdu z dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že bola preukázaná len jediná
preprava, ktorú realizoval žalobca s tým, že od momentu načerpania PHM do svojich cisterien v Rakúsku
preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. V tejto súvislosti poukázal
aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sfk/31/2022, ktorý sa

týkal obdobnej argumentácie popri obdobných skutkových okolnostiach a z ktorého podľa správneho
súdu vyplynuli závery aplikovateľné aj na tu prejednávaný prípad.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
A/

11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ (žalobca) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g)
SSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.1 písm.
f) SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP).

Navrhuje, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného
a vec mu vráti na ďalšie konanie.
12. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:
- sťažovateľ si svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k dotknutým zdaniteľným plneniam splnil, keď
preukázal existenciu tovaru, jeho dodanie aj úhradu kúpnej ceny. Osvedčil teda splnenie formálnych aj

materiálnych podmienok na odpočítanie dane tak, ako sú definované v ustanovení § 43, § 49, resp. §
51 zákona o DPH,
- sťažovateľ nikdy nebol priamym kupujúcim tovaru či už od OMV Slovensko, spol. s r.o. alebo jej
materskej rakúskej OMV, a to najmä z dôvodu obchodných, predajných a platobných podmienok
(povinná pred-platba, záväzky odobrať veľké objemy a pod.). Žalobca preto uprednostnil nákup tovaru

pre svoju obchodnú činnosť od predávajúcich, pre ktorých už zabezpečoval prepravu tovaru zo skladu
OMV Lobau Rakúsko a ktorí mali tovar od OMV v priaznivých cenových reláciách,
- správca dane nesprávne vyhodnotil situáciu, keď sťažovateľ prepravoval tovar zo skladu OMV Lobau
Rakúsko na účet a ťarchu objednávateľa tejto dopravy tak, že žalobca žiadnu dopravu neuskutočnil avlastníkom tovaru sa stal už pri jeho nakladaní v sklade OMV Lobau v Rakúsku, pritom v skutočnosti bol
priebeh skutkového deja taký, že žalobca prijal objednávku na prepravu tovaru zo skladu OMV Lobau
v Rakúsku na Slovensko, ktorú zabezpečil, uskutočnil, riadne vyfakturoval a dostal za ňu zaplatené, a

na Slovensku po uskutočnení prepravy alebo inokedy aj celý obsah auto-cisterny kúpil od vlastníka, pre
ktorého prepravu uskutočňoval,
- predávajúci tovaru (ANNIMEX) nebol jeho vlastníkom v sklade OMV Lobau Rakúsko, stal sa ním až
na Slovensku a rovnako by teda nemohol preniesť na budúceho kupujúceho (žalobcu) vlastnícke práva
t. j. práva nakladať s tovarom ako s vlastným,

- pôvodnou kúpnou zmluvou ešte z roku 2012, ktorou žalovaný argumentuje v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, sa sťažovateľ pri realizovaní zdaniteľného obchodu neriadil. Dôkazom toho sú všetky
relevantné daňové doklady s obchodom súvisiace - faktúry za dopravu, faktúry a dodacie listy za kúpený
tovar na Slovensku s riadne vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty medzi predávajúcim a kupujúcim,
- zmluvný kupujúci mal ako jediný právo nakladať s tovarom ako vlastným po jeho naložení do
autocisterny prepravcovi tovaru, pričom tohto poveril na svoju ťarchu a účet jeho naložením a prepravou

na Slovensko. Takúto prepravu priamy kupujúci vždy potvrdil aj svojím prehlásením za každú jednotlivú
dodávku. V onom potvrdení (tzv. Nachwes) jasne deklaroval, že tovar doviezol svojou dopravou, alebo
ním zabezpečeným dopravcom (špeditérom, inou firmou) na Slovensko na svoje náklady, ťarchu a účet.
Preto len priamy kupujúci zo skladu OMV Lobau Rakúsko mal povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty
pri dovoze z členskej krajiny EU, keďže nakupoval tovar od OMV Slovensko, spol. s r.o. s prideleným

rakúskym IČ DPH,
- správny súd účelovo ignoroval skutočnosti a dôkazy, ktoré svedčia v prospech sťažovateľa, a naopak
vyzdvihuje skutočnosti, ktoré sú v jeho neprospech. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie vyplýva, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt nevie

alebo nemôže vedieť,
- právne posúdenie správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 Daňového poriadku je nesprávne.
Sťažovateľ v rámci daňovej kontroly predkladal, resp. poukazoval na dôkazy, ktoré uskutočnenie
zdaniteľných plnení potvrdzujú tak, ako boli sťažovateľom deklarované. Nie je možné dospieť k záveru,

že sťažovateľ vlastnícke právo k tovaru nadobudol mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko v čase
začatia prepravy tovaru dodávateľ sťažovateľa nebol a ani nemohol byť vlastníkom daného tovaru.
B/
13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením
správneho súdu a vyzdvihol skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o

preukázanie, že miesto dodania tovaru bolo v tuzemsku. Má za to, že správny súd dospel k jasnému
a nespochybniteľnému záveru, že sťažovateľ ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako
vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.
1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku zdaniteľné obchody v súlade s § 8 ods. 1 zákona
o DPH.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto
rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2025.
15. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či správny súd
posúdil vec správne, keď správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú stotožňujúc sa so žalovaným v závere

o tom, že sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za mesiac február
2017, keďže nepreukázal a ani zo skutkového deja realizovanej obchodnej transakcie nevyplynulo, že
miesto dodania deklarovaného tovaru (PHM) bolo v tuzemsku.
16. Je potrebné podotknúť, že samotné dodanie tovaru (PHM) finančné orgány nespochybnili, v tomto
smere sa dodanie tovaru žalobcom považuje za preukázané z formálnej aj materiálnej stránky. Finančné

orgány však sporné dodávky posúdili tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej
republiky. Spochybnenou zostala jedine preprava tovaru deklarovaná ako uskutočnená sťažovateľom v
pozícii dodávateľa pre spoločnosť ANNIMEX ako odberateľa, v jej mene a na jej účet.17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že šetrením správcu dane bol identifikovaný
reťazec spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na transakciách s pohonnými hmotami. V tejto súvislosti
správca dane zistil, že tovar, ktorý mal nakúpiť dodávateľ sťažovateľa ANNIMEX, s.r.o., nebol dovezený

na Slovensko, ale do skladových priestorov OMV Slovensko v Lobau v Rakúsku. Ani šetrením
samotných subdodávateľov sťažovateľovho dodávateľa (menovite spoločností GAT CORPORATION,
s.r.o., PETROL EXPORT, s.r.o. a EU Trucker SK s.r.o.), sa nepreukázalo, že by títo vlastnícke právo k
tovaru nadobudli na území Slovenskej republiky. Zároveň bolo z podstaty a logiky veci vylúčené, že by
jedna z uvádzaných spoločností dodala tovar spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na území SR, pretože tovar

sa ešte aj v čase jeho dodania sťažovateľovi nachádzal v Rakúsku.
18. Kasačný súd zdôrazňuje, že popisované zistenia vykazovali relevanciu vo vzťahu k posúdeniu, či
ide o reťazový obchod a ktoré dodanie tovaru z tohto reťazca bolo spojené s prepravou. Totiž v prípade
reťazových obchodov, o aké ide vo veci samej, za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže
byť považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je
rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom

správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až
následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci
Spoločenstva [rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 (Euro Tyre) zo dňa 06.04.2006].
19. Správny postup pri uplatňovaní režimu dane z pridanej hodnoty je u reťazových obchodov
podmienený aplikáciou ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré definujú miesto dodania

tovaru (§ 13 zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom
podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane.
20. Ustanovenie § 13 zákona o DPH definuje miesto dodania tovaru, ktoré je rozhodujúce pri vybratí
dane. Predmetom dane je totiž dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Základným pravidlom
pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o

dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miesto dodania
je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva
prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa.
21. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo
veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De

Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. C-401/2018 zo
dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s
tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym
právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky
s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva

nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.

22. Pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty je teda autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý nemusí byť totožný s
prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva
nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol tento vlastníkom. Podstatné je, či na nadobúdateľa
prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnepostavenietovaru,najmärozhodnutiepredať

ho (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/47/2021 z 28.
septembra 2023, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 66/2024 ZNSS).
23. Pri určovaní momentu a miesta dodania tovaru, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník,
nie je správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými
podľa súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné

dojednania nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu, teda s obchodnou a
hospodárskou realitou.
24. Pokiaľ daňový subjekt už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte rozhodoval
o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám
určil a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval kedy,

odkiaľ, ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za účelom
výkonu vlastnej ekonomickej činnosti, fakticky tak s tovarom od počiatku nakladal ako vlastník a miesto
dodania tovaru treba určiť v tomto inom členskom štáte, hoci podľa zmluvných ustanovení kúpnych a
prepravnýchzmlúvuzavretýchmedzidaňovýmsubjektomadeklarovanýmidodávateľmimalobyťmiestododania tovaru až v tuzemsku (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/47/2021 z 28. septembra 2023, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č.
66/2024 ZNSS).

25. Podľa rozsudku C-401/18 Herst okolnosť, že táto zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle
nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu
v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho
celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil,
ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.

26. Kasačný súd podotýka, že žalovaný však nemôže vyvodzovať záver o mieste dodania tovaru
automaticky a izolovane vychádzajúc iba z existencie jedinej prepravy tovaru z iného členského štátu na
miesto určenia do sídla sťažovateľa (príp. k jeho odberateľom), ale pre naplnenie podmienky prevodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník je povinný zaoberať sa aj ďalšími okolnosťami danej veci
(organizácia prepravy a prevzatia tovaru žalobcom, znášanie nákladov prepravy, dopad osobitných
zmluvných dojednaní vo vzťahu dodávateľ-odberateľ na identifikáciu momentu prevodu práva nakladať

s tovarom ako vlastník, úmysel žalobcu pri prevzatí tovaru).
27. Kasačný súd zdôrazňuje, že finančné orgány sa v odôvodnení rozhodnutí zamerali na identifikáciu
pohyblivej dodávky v reťazovom obchode s PHM a súčasne ozrejmili, ako okolnosti skutkového deja
zdaniteľného obchodu a získané dôkazy vyhodnotili v kontexte okamihu prechodu práva nakladať s
tovarom ako vlastník na sťažovateľa. Tu je treba zdôrazniť, že táto skutočnosť bola kľúčovou z pohľadu

priradenia prepravy konkrétnej dodávky v rámci reťazového obchodu, a tým aj určenia členského štátu,
v ktorom bude zdaniteľný obchod predmetom zdanenia. Vyjadrili sa tak k podstatnej otázke predmetnej
veci, a to k tomu, kde (kedy) došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
28. Kasačný súd v reakcii na sťažnostné body uvádza, že nespochybňuje a nikdy vo svojej rozhodovacej
činnosti ani nespochybnil opodstatnenosť tohto modelu obchodnej spolupráce, ktorý v dôsledku prísne

nastavených platobných podmienok a podmienok spolupráce v zásade znemožňuje napr. nie úzko
profilovaným spoločnostiam či spoločnostiam nie v stabilnej finančnej kondícii odoberať tovar (PHM)
priamo od rakúskej materskej OMV. Ani sám žalovaný nevyhodnotil ako podozrivú či pochybnú
skutočnosť,žetovar(PHM)sťažovateľovitýmtospôsobomdodávaináslovenskáspoločnosť,anivtomto
postupe nevzhliadol žiadne prvky podvodu či zneužitia práva.

29. Daňový subjekt si však musí byť vedomý následkov, ktoré takto zrealizovaný obchod/obchod s
takýmto modus operandi prináša z pohľadu nadväzujúcich daňových povinnosti a možnosti odpočítania
DPH. Kasačný súd rovnako nespochybňuje, že sťažovateľ tovar riadne nadobudol a zaplatil dohodnutú
kúpnu cenu; materiálna existencia plnenia v tomto prípade nebola spornou.
30. Kasačný súd uvádza, že z okolností prevzatia tovaru nemožno dospieť k záveru o tom, že

právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobudol sťažovateľ až na území Slovenska. Z vykonaného
dokazovania a skutkových zistení je zrejmé, že sťažovateľ od momentu prevzatia tovaru rozhodoval
o jeho ďalšom právnom osude. Išlo o jednu prepravu, tovar sa prepravoval vlastnými vozidlami
sťažovateľa, neprekladal sa do iného dopravného prostriedku, nebol na území SR (ani u spoločnosti
ANNIMEX, s.r.o.) uskladnený, hoci sťažovateľ fakturoval prepravu tovaru spoločnosti ANNIMEX, s.r.o.

Tovar sťažovateľ nakladal a prepravoval sám sebe, disponoval odberovými identifikačnými kódmi od
jeho priameho dodávateľa. Prepravu do Bratislavy vykonal súvisle, bez zastavenia, tovar po vykonaní
prepravy nevyložil ani neuskladnil u dodávateľa, ale ďalej s ním nakladal spôsobom ním zamýšľaným.
Od počiatku preto vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr, ako započal jeho fyzickú prepravu z
Rakúska na územie Slovenskej republiky. Tovar totiž prevzal s úmyslom prepraviť ho na územie SR na

účely svojho ďalšieho podnikania, bezprostredne nadväzujúceho na tento úkon prepravy. Toto chápanie
momentu prevodu vlastníctva tovaru koreluje aj s ustanoveniami kúpnej zmluvy uzavretej medzi
sťažovateľom a dodávateľom (spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o.). Záver žalovaného, ako aj správneho
súduotom,žemiestomdodaniatovarubolovpredmetnejveciRakúsko,keďžekprenosuprávanakladať
s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska, a sťažovateľovi neprináleží právo na odpočítanie DPH

v zmysle vnútroštátnej úpravy, je správny a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa kasačného
súdu v danom prípade bola vo fakturačnom reťazci jedna preprava, ktorú realizoval sťažovateľ s tým,
že preukázateľne nadobudol právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
31. V prípade, ak sťažovateľ požiadal o priznanie odpočtu DPH, musel spĺňať podmienky na jeho
priznanie, t. j. v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní

tovaru v tuzemsku. Nakoľko však daňová povinnosť vznikla deklarovanému dodávateľovi v Rakúsku,
z logiky veci jasne vyplýva, že odpočítanie dane nemôže byť sťažovateľovi priznané. Podľa § 13 ods.
1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo
prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaruosobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a §
14. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, tak ako to uviedli orgány finančnej správy i správny súd, že
tovar sťažovateľ nadobudol v inom členskom štáte Európskej únie, kde na neho prešlo právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Na tom nemení nič ani tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého pri dodaní tovaru z
RakúskadoBratislavy(resp.domomentuprekročeniahranice)vystupovallenvpozíciiprepravcuatovar
nadobudol do vlastníctva až na Slovensku. Sťažovateľ nevyprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce
tieto tvrdenia, a preto je dôvodný záver o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
nadobudnutia tovaru v tuzemsku. Kasačný súd zároveň nevidí žiaden hmatateľný základ pre relevanciu

a hodnovernosť tvrdenia sťažovateľa o tom, že predávajúci tovaru (ANNIMEX, s.r.o.) nebol vlastníkom v
sklade OMV Lobau Rakúsko, ale stal sa ním až na Slovensku. Ak by nebol jeho vlastníkom v čase, keď
sa v sklade nachádzal, nedisponoval by ani identifikačnými údajmi potrebnými na jeho fyzické prevzatie,
ktoré ho, mimochodom, oprávňovali na rozhodovanie o ďalšom pohybe tovaru (aj na poskytnutie týchto
údajov pre prevzatie tovaru prípadným ďalším odberateľom - a teda aj sťažovateľovi). Kasačný súd preto
vyhodnotil, že námietka sťažovateľa tohto druhu nenachádza oporu v správcom dane zhromaždených

zisteniach.
32. Ak sťažovateľ namietal, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt
nevie alebo nemôže vedieť, kasačný súd spresňuje, že finančné orgány nepostavili svoje rozhodnutie o
nepriznaní práva na odpočítanie DPH na skutočnostiach vzťahujúcich sa na subdodávateľov dodávateľa

sťažovateľa. Aj keď konštatovali ich nekontaktnosť či neštandardnosť vzájomného obchodovania
medzi nimi a spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o. (e-mailová komunikácia, žiaden osobný kontakt a tomu
nezodpovedajúce uzavretie písomných zmlúv), nešlo o zistenia rozhodné pre neuznanie odpočítania
dane sťažovateľovi, ale len pre posúdenie existencie reťazového obchodu a zároveň overenie
skutočnosti známej aj bez takto identifikovaných pochybností, a to, že bolo z logiky veci vylúčené, že by

jedna z týchto (subdodávateľských) spoločností dodala tovar spoločnosti ANNIMEX, s.r.o. na území SR,
keďže tovar sa ešte aj v čase jeho dodania sťažovateľovi nachádzal v Rakúsku. Námietku sťažovateľa
v tomto ohľade preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
33. Podľa kasačného súdu daňové orgány vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite
zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú

riadneodôvodnené.Žalovanýsavrozhodnutívyrovnalsovšetkýmirelevantnýminámietkamiuvedenými
v odvolaní, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, sú vecne správne.
34. S poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne

také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, Najvyšší
správny súd SR kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z
dôvoduneúspechuvkasačnomkonaníažalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrátanekasačného

zo zákona nevyplýva.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.