Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204448
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4424204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A.XX,tohočasubytomC.D.,B.E.XXX,zastúpenáadvokátkouJUDr.KlárouDecsiovou,sosídlomNové
Zámky, Radničná 4, proti odporcovi: F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36
813 401, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11Pc/53/2024-144 zo dňa 4.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporovéhoporiadku(ďalejlenCMP)tak,žežiadnemuzúčastníkovnároknaichnáhradu nepriznal.

2.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 72 ods. 1, 2 , 3 a § 75 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) a vecne tým,
že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by rozvrat v manželstve spôsobil odporca. Táto
skutočnosť vyplýva z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/63/2023-302 zo dňa
29.2.2024vspojitostisrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.11CoP/117/2024-419zodňa3.12.2024,
ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Konštatoval, že za tohto stavu možno rozumne

predpokladať, že sa na rozvrate manželstva podieľali obaja manželia rovným dielom. Prvoinštančný súd
návrhnavrhovateľkynaurčeniepríspevkunarozvedenúmanželkuposudzovalajzhľadiskaustanovenia
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine, a to dobrých mravov. Bolo zistené, že odporca má v osobnej starostlivosti
dve maloleté deti a jedno plnoleté dieťa, na výživu ktorých navrhovateľka prispieva násobne nižšou
sumou ako odporca. Odporca platí výživné na maloletú G. vo výške 350 eur mesačne, ktorá je zverená
do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Bolo zistené, že odporca platí spoločný hypotekárny úver na
dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Konštatoval, že pokiaľ by mal odporca pri

zohľadnení vyššie uvedených okolností prispievať aj na výživu rozvedenej manželky bolo by to v rozpore
s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o navrhovateľku, tak táto bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere,
ktorý bol ukončený uplynutím dohodnutej doby. Bolo zistené, že predchádzajúci jej zamestnávateľ jej
ponúkol takú istú prácu akú vykonávala, kontaktoval ju telefonicky, pričom k uzavretiu pracovnéhopomeru nedošlo. Tiež bolo zistené, že navrhovateľka má psychické problémy, od roku 2019 je vedená
v psychiatrickej ambulancii, ktorú v roku 2023 začala opäť pravidelnejšie navštevovať. Pokiaľ ide o jej
ďalšie zdravotné problémy bolo zistené, že tieto sú prechodného a dočasného charakteru s tým, že

po ukončení práceneschopnosti sa navrhovateľka môže zamestnať, pričom jej pracovná schopnosť
nebude znížená. V súčasnej dobe navrhovateľka poberá nemocenské dávky, je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Ďalej uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
jej pracovná schopnosť bola trvalo znížená, pričom podľa lekárskej správy z marca 2025 je predpoklad
uzdravenia navrhovateľky a jej návrat do pracovného procesu. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo

ďalej konštatované, že účastníci konania majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný
dom, resp. ďalší majetok, ktorý nebol doteraz vyporiadaný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol,
že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala zvýšenú snahu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom jej bývalý manžel je ochotný jej vyplatiť podiel z rodinného domu. Mal
za to, že v prípade vyporiadania tohto majetku navrhovateľka získa finančné prostriedky, ktoré zlepšia
jej životnú situáciu. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené základné

podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a preto návrh navrhovateľky ako
nedôvodný zamietol.

3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka

a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP
zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Namietala,ževovecibolneúplnezistenýskutočnýstavveciavec
nesprávne právne posúdená. Mala za to, že nebola vzatá do úvahy výška mesačného príjmu odporcu,
ktorýviacnásobneprevyšujevýškujejnemocenskýchdávok.Uviedla,žezospoločnéhodomusamusela
odsťahovať, pričom nie je schopná platiť okrem iných nákladov ani náklady na svoje bývanie. Pokiaľ

ide o hypotekárny úver, tak tento mal byť z časti refinancovaný z projektu Obnov dom. Ďalej namietala,
že konštatovanie súdu, že jej zdravotné problémy boli prechodného a dočasného charakteru nie je
správne, pretože z potvrdenia všeobecného lekára zo dňa 3.3.2025 vyplýva, že má počas pracovnej
neschopnosti zníženú pracovnú schopnosť, ďalej, že sa predpokladá jej návrat do pracovného procesu
a že nebude mať zníženú pracovnú schopnosť. Uviedla, že psychiatrická liečba bude približne trvať

do 3.9.2025. Tvrdenie súdu, že bude od marca 2025 práceschopná je predčasné, nezohľadňujúce jej
zdravotný stav. Ku konštatovaniu súdu, že nepreukázala zvýšenú snahu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uviedla, že toto neriešila zo zdravotných dôvodov (hospitalizácia) a tiež
poukázala na to, že odporca pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nie je ochotný akceptovať
jej návrhy a stanoviská. Mala za to, že odporca má taký príjem, z ktorého by mohol prispievať na jej

primeranú výživu a takto určený príspevok by nebol v rozpore s dobrými mravmi.

4.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie postupoval
v súlade s príslušnou právnou úpravou, jeho rozhodnutie je vecne správne a žiadal ho potvrdiť

a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zdôraznil, že predpokladom pre priznanie príspevku
na výživu rozvedeného manžela nie je to, aby mali bývalí manželia rovnakú alebo porovnateľnú
životnú úroveň. Životná úroveň sa v tomto smere neskúma a ani neporovnáva, s čím sa súd prvej
inštancie náležite vysporiadal v bode 27 napadnutého rozsudku. Uviedol, že jedinou relevantnou
skutočnosťou, ktorá je zároveň základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie príspevku na

výživu rozvedeného manžela je, že bývalý manžel nie je schopný sa sám primerane živiť, pričom
sa posudzujú jeho objektívne možnosti na trhu práce. V predmetnej veci navrhovateľka neschopnosť
sama sa živiť nepreukázala tak ako to predpokladá ustanovenie § 72 Zákona o rodine. Tvrdil, že
v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka mala pracovné príležitosti, ktoré nevyužila (ponuku od
bývaléhozamestnávateľa),pričomaktuálnetvrdí,ženemôžepracovaťzdôvodupsychickýchproblémov.

V tejto súvislosti uviedol, že tieto začala riešiť až keď jej skončili dávky v nezamestnanosti. Ďalej
uviedol, že jej psychické problémy nespochybňuje, avšak tieto mala už dlhodobo, aj počas trvania
manželstva, avšak nie sú takého charakteru, že by nemohla pracovať. Tieto skutočnosti vyplývajú aj
z predložených lekárskych správ, v ktorých sa uvádza iba dočasná práceneschopnosť. Okrem toho zo
žiadnej z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by mala zníženú pracovnú schopnosť. Ďalej

uviedol, že prispievať na výživu navrhovateľky nie je ani v jeho možnostiach, nakoľko plnohodnotne
živí priamo tri deti a prostredníctvom výživného aj maloletú G., ktorá bola zverená do starostlivosti
navrhovateľky. Poukázal na to, že výlučne sám sa podieľa na všetkých mimoriadnych výdavkoch
detí, ktoré sú zverené do jeho osobnej starostlivosti a výlučne sám znáša aj výdavky na splácaniespoločných záväzkov, ktoré účastníkom konania vznikli ešte za trvania manželstva. Poukázal tiež na
skutočnosť, že alimentačná povinnosť po zániku manželstva by mala byť skôr výnimkou. V tomto
smere je potrebné vychádzať z ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode, pričom pre

zabezpečenie uspokojenia potrieb bývalých manželov je potrebné uprednostniť vysporiadanie nárokov
zo spoločného majetku, t.j. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V závere
svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že zákonné predpoklady pre určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky v predmetnej veci naplnené neboli. Zdôraznil, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala, že nie je objektívne v jej možnostiach sa primeraným spôsobom sama živiť. Naopak bolo

preukázané, že takéto možnosti navrhovateľka mala a tieto nevyužila, pričom aj z hľadiska možného
vyporiadania BSM je pasívna.

5.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a nie je viazaný
jeho dôvodmi podľa § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378

ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k
nasledujúcim záverom.

6.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.
Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej

inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa odvolací súd v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi uvedenými v odvolaním
napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky
na určenie príspevku na výživu rozvedeného manželky a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu podstatný význam, pričom v rozhodnutí

sa vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods. 2, 3 CSP).

8.
K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

9.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10.
V danom prípade bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 16P/63/2023 zo dňa 29.2.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2024.11.
Správne súd prvej inštancie vysvetlil, že rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne

vzťahy medzi manželmi a ich vzájomná vyživovacia povinnosť (§ 71 ods. 1 Zákona o rodine). Na
zmiernenie niektorých majetkových dopadov vyplývajúcich z rozvodu manželstva, zákon výnimkou
umožňuje priznať nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, v prípade, ak rozvedený manžel
nie je schopný sám sa živiť, prípadne, že jeho príjem mu nestačí na úhradu nákladov na jeho primeranú
výživu. Dôvodom, kedy bývalý manžel nie je schopný sa samostatne živiť môže byť jeho nepriaznivý

zdravotný stav, objektívna nemožnosť uplatniť sa na trhu práce, strata kvalifikácie, ale aj starostlivosť
o dieťa počas materskej dovolenky, alebo aj po nej, ak si to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa. Pod
pojmom príjmy treba rozumieť nielen príjmy zo zamestnania, ale aj z vyplácaných dávok, prípadne iné
majetkové výnosy. Pri posudzovaní nároku na príspevok a jeho výšku je potrebné prihliadať na celkové
majetkové pomery oprávnenej osoby a jej odôvodnené potreby a rovnako je potrebné prihliadnuť aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ktoré musia umožňovať priznanie príspevku. V

prípade príspevku na výživu už nejde o vyrovnanie životnej úrovne manželov, ale o poskytnutie finančnej
výpomoci na primeranú výživu v prípade odkázanosti bývalého manžela a súčasne, jeho poskytovanie
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala neúplne zistený skutkový stav ako aj nesprávne právne
posúdenie veci zo strany prvoinštančného súdu, pričom táto jej argumentácia bola odvolacím súdom
vyhodnotená ako nedôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil
zistené skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom, výsledok hodnotenia dôkazov
je v súlade s § 191 CSP, pričom boli vzaté do úvahy skutočnosti, ktoré zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu. V posudzovanej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
v predmetnej veci podľa § 35 CMP dostatočne zistil skutočný stav veci a jeho činnosť smerovala k
posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre posúdenie existencie hmotnoprávnych predpokladov
pre možné priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 a nasl. Zákona o rodine.

13.
Zánikom manželstva zanikajú osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti medzi bývalými manželmi
s výnimkou uvedenou v § 72 Zákona o rodine, keď pri splnení zákonných predpokladov sa môže
solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere do času po zániku manželstva
v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. V takomto prípade ide len o zabezpečenie

primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie schopný sám sa živiť a nie o zabezpečenie rovnakej
životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Primeranosť je daná
účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť, a tým je pokrytie časti niektorých
opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Pri rozhodovaní je nutné zohľadniť
zistené subjektívne a objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela a tiež aké má majetkové

pomery. Súd tiež prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež k účelu, na ktorý je určený. Povinným
je bývalý manžel, tento príspevok však nemá mať charakter sankčného výživného a je irelevantné, z
akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva, neskúma a neporovnáva sa ani životná úroveň bývalých
manželov po rozvode. Miera nároku na príspevok je daná primeranosťou nie nutnosťou výživy. V rámci
úvah o tom, či a do akej miery je nutná výživa rozvedeného manžela zaistená z jeho vlastného majetku

musí súd prihliadnuť k celkovým pomerom rozvedeného manželstva manžela, druhu majetku, účelu,
ktorému slúži a k ďalším rozhodujúcim skutočnostiam. Je potrebné dôsledne zisťovať aj to, či priznanie
výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi.

14.

Poukazujúc na charakter nároku uplatneného navrhovateľkou, po oboznámení sa s obsahom spisu,
odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť, že nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, že vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal vykonanému dokazovaniu. Okolnosti namietané
navrhovateľkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s vnapadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti posudzovaného
návrhu.

15.
Spoukazomnauvedenédospelsúdprvejinštancieksprávnemuzáveru,ževdanomprípadepodmienka
pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky nebola splnená. Na strane navrhovateľky
nebola preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti na bývalom manželovi, čo bolo dôvodom pre
ktorý súd prvej inštancie návrh zamietol. Súd prvej inštancie správne skúmal objektívne schopnosti

a možnosti navrhovateľky ako aj odporcu, ich majetkové pomery ako aj to, či priznanie príspevku na
výživu rozvedeného manžela nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom so závermi, ku ktorým súd prvej
inštancie dospel sa odvolací súd stotožnil.

16.
Odvolací súd považuje za potrebné k veci ešte doplniť, že pri podmienke neschopnosti samostatne

sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok
na v zásade rovnakú životnú úroveň sa vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden
z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených
manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má možnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok
v rámci systému sociálneho zabezpečenia ako to je v prípade navrhovateľky), nárok na príspevok

mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený
manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu (tento bol podľa navrhovateľkou predložených správ
iba dočasného charakteru), nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa
do troch rokov, v starostlivosti i invalidné dieťa, či neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho
posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu

neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové
pomery. Znamená to, že z vykonaného dokazovania v predmetnej veci bolo zistené, že navrhovateľka
je schopná sama sa živiť. Pokiaľ navrhovateľka dosahuje príjem, ktorý nezodpovedá jej potrebám, má
možnosť vyvinúť vyššiu aktivitu v oblasti zamestnanosti, resp. zisťovania pracovných možností, ktoré
by mohla v rámci svojich zdravotných komplikácií vykonávať. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľka

nepreukázala, že by stratila schopnosť samostatne sa živiť napríklad z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, resp. starostlivosti o maloleté
dieťa do troch rokov alebo starostlivosti o invalidné dieťa, či z dôvodu neschopnosti vykonávať prácu
na základe lekárskeho posudku, teda, že by nebola schopná dosahovať príjem zo zamestnania, či
s príslušných dávok sociálneho zabezpečenia, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jej návrh

o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. Len samotný odkaz navrhovateľky na
to, že jej príjem nie je dostatočný na pokrytie jej životných potrieb nemôže byť dôvodom na určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že bolo prihliadané aj na pomery odporcu, ktorý má v starostlivosti dve maloleté deti a v podstate jedno
plnoleté z hľadiska vyživovacej povinnosti a okrem toho platí navrhovateľke výživné na maloletú G.

vo výške 350 eur mesačne, ktorá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. V neposlednom rade je
potrebné zohľadniť aj to, že medzi účastníkmi konania časom dôjde aj k vyporiadaniu i BSM ohľadne
ich rodinného domu ako aj ďalšieho ich majetku.

17.

Odvolací súd stotožniac rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie,
s ktorými sa v podstate stotožnil a ďalšie argumenty odvolací súd doplnil v rámci odvolacieho konania.

18.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal.

19.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).