Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119296675
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6119296675.1

Uznesenie

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany
Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. A. B., bytom v C., D. E. XX, 2. F. B., bytom
v C., G. E. XX, 3. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. X, 4. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., H.
E. XX, 5. I. B., bytom v C., G. E. XX, 6. J. B., bytom v C., K. L. E. X, 7. I. M., bytom v C., E. E. X, 8. N. O.,
bytom v C., C. E. XXX, zastúpení JUDr. JCLic. P. A., Q., L., so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28, proti

žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, o zaplatenie 15.421,95 eura s prísl.,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.11.2022 č.k. 29C/41/2019-369
v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.2.2023 č.k. 29C/41/2019-454, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom odplaty za vznik
zákonného vecného bremena.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice –
Sever, zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva vedených ako orná pôda.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi jednotlivých nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva
v katastrálnom území Severné mesto a žalovaný užíva parcely žalobcov tým, že na nich bez súhlasu

žalobcov ako podielových spoluvlastníkov a bez právneho dôvodu zriadil verejnú zeleň – Q. I. a teda
k týmto parcelám bolo zriadené vecné bremeno v súlade so zák. č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný v priebehu
konania mal potvrdiť, že na pozemkoch žalobcov sa nachádza verejná zeleň – Q. I..

5. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení, že zábavné oddychové parky je možné
v zmysle ust. § 43a ods. 3 písm. p/ Stavebného zákona považovať za stavbu. Bol toho názoru, že za

účelom preukázania, že Q. I. je takýmto zábavným, resp. oddychovým parkom sa žalovanému v rámci
archívu Mesta Košice podarilo dohľadať viaceré dokumenty, ktoré spomínajú Q. I. (resp. areál Q. I., areál
PKO Košice a pod.) ako rekreačno-športový areál.

6. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou strán sporu, že v prípade sporných
pozemkov ide o nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, preto je podľa jeho názoru

potrebné na právne vzťahy aplikovať ustanovenie zák. č. 66/2009 Z.z., keďže k pozemkom, ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.7. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. mal za to, že uvedené
ustanovenie označilo oprávnenej obci a vyšších územných celkov držať a užívať pozemky pod stavbami,

ktoré sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach odkazujú na § 151 a nasl. Obč. zák.
Bol toho názoru, že v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je
primeraná náhrada na mieste. Vychádzal však z názoru, že finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová, teda nemá charakter opakovaného plnenia.

8. Žalobcovia v konaní žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im odplatu za zriadenie vecného
bremena za obdobie od 15.5.2016 do 15.5.2019. Vo vzťahu k žalobcami vyplatenom nároku považoval
súd za dôvodnú námietku premlčania majúc za to, že nárok žalobcov sa premlčal v zákonom stanovenej
3 ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 1.7.2012 vzhľadom na to, keďže prípadná jednorazová
náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku ex lege ku dňu
účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. Vychádzal pritom z názoru, že odplata za vecné bremeno je jednoznačne

stanovená ako jednorazová v zmysle Občianskeho zákonníka a nie ako opakujúce sa plnenie.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že napriek tomu, že
na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa vecné bremeno nevzťahuje súd posúdil skutkový stav
podľa zák. č. 66/2009 Z.z. V priebehu konania žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia a podrobne
odôvodnili prečo vecné bremeno nevzniklo. Súd sa vôbec nezaoberal ich argumentáciou v podaní vo

veci samej zo dňa 27.7.2022, ani argumentáciou prezentovanou na pojednávaní 21.11.2022.

11. Keďže súd aplikoval zák. č. 66/2009 Z.z. a žaloba bola podaná v čase konštantnej rozhodovacej
praxe súdov, ktorá tu už bola 10 rokov a podľa ktorej odplata za vecné bremeno patrí vo forme
opakujúcehosaplnenia.Majúlegitímneočakávania,žeichsporbuderozhodnutývsúladeskonštantnou

rozhodovacou praxou.

12. Vydanie odplaty za užívanie nehnuteľnosti sa domáhali titulom bezdôvodného obohatenia a teda
nie je správne konštatovanie súdu, že medzi stranami nebolo sporné, či v predmetnom konaní možno
aplikovať ust. zák. č. 66/2009 Z.z. Sú toho názoru, že vecné bremeno na žalovaných pozemkoch nikdy

nevzniklo. Je tomu tak preto, že zákonodarca vecné bremeno len pozemkov pod stavbou, ktoré spĺňa
ďalšie zákonom stanovené kritéria. Avšak predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň
a nie stavby, teda vecné bremeno na žalovaných parcelách nikdy nevzniklo a ani vzniknúť nemohlo.

13. V konaní namietali, že Q. I. nie je stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov, preto ak

žalovaný tvrdí, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov dôkazné bremeno tohto
tvrdenialežínažalovanom.Totodôkaznébremenožalovanývšakneuniesol.Súdvrozporesvykonaným
dokazovaním svojvoľne usúdil, že Q. I. je stavba povolená podľa platných právnych predpisov. Súd
opomenul skutočnosť, že Q. I. bol zriadený na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov.

14. Ďalej namietali, že vecné bremeno podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. na verejnej zeleni nevzniklo,
nakoľko zákonodarca zriadil vecné bremeno len k pozemkom pod stavbou. Predmetom konania sú
parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby. Zákonodarca pre účely tohto zákona za stavbu
nepovažuje cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň, nakoľko o týchto veciach hovorí v § 1
ods. 2 zákona a nie v § 1 ods. 1. V zákone je upravený rozdiel medzi stavbami uvedenými v §

1 ods. 1 a cintorínmi, športovým areálom a verejnou zeleňou, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 2. Má
za to, že zákonodarca explicitne predpokladá obmedzenú aplikáciu zák. č. 66/2009 Z.z. na verejnú
zeleň, športový areál a cintoríny. Vzhľadom na uvedené sú toho názoru, že majú nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko vecné bremeno v zmysle uvedeného zákona nikdy nevzniklo na
predmetných parcelách a preto ani nemožno v tomto konaní aplikovať uvedený zákon. Rozhodnutie

NajvyššiehosúduSR,naktorépoukazujesúdakoajžalovaný(4Cdo52/2009)satýkaparciel,naktorých
sa nachádzajúci stavby – miestnej komunikácie a nie verejná zeleň, cintorín a športovisko.15. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie a to v súvislosti s odplatou za vecné bremeno, že
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR je ustálené, že zaň patrí jednorazová odplata. Uvedené
konštatovanie nie je pravdivé. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS

430/2021, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že vydanie uznesenia Najvyšším súdom SR č.k. 8Cdo
17/2019 neznamená, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

18. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno

považovať za správne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a to jednak vo vzťahu k skutkovým zisteniam
ako aj právnemu posúdeniu veci a navyše, ak súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
sa nezaoberal podstatnými argumentami žalobcov prezentovanými v ich písomnom podaní zo dňa
27.7.2022, ani s ich argumentáciou prezentovanou na pojednávaní dňa 21.11.2022.

19. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu

SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby
ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Tým sa zároveň zabezpečuje
plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.

21. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, ktorou súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov

dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva
neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí
vyplynúť, prečo tak rozhodol. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je vždy vyrovnať sa s
argumentami sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty.
To znamená, že z odôvodnenia sa má strany dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho
argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke
riadneho odôvodnenia. Z práva na spravodlivé súdne konanie teda vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa učinenými námietkami, argumentami a návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie.

22. Z citovaného zákonného ust. § 220 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia má povinnosť jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, nakoľko nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

má nepochybne za následok porušenie práva na spravodlivý proces strán sporu. Povinnosť súdu
rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať

protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením práva na spravodlivé súdne
konanie.23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,

ktorá svojim umiestnením alebo využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

24. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do

vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

26. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia uplatnili vo vzťahu k žalovanému peňažný
nárok titulom náhrady za zákonné vecné bremeno, pričom v priebehu konania zmenili právny dôvod
uplatneného nároku a peňažný nárok žiadali priznať titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie ich
pozemkov žalovaným.

27.Vzhľadomnato,žesúdniejeviazanýprávnymposúdenímuplatnenéhonároku,žalobcamiuplatnený
nárok posúdil ako nárok na náhradu za zákonné vecne bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z.

28. Z hľadiska skutkového stavu považoval za nesporné, že žalovaný užíva parcely žalobcov tým, že
na nich bez ich súhlasu a bez právneho dôvodu zriadil verejnú zeleň – Q. I. a teda bolo zriadené vecné

bremeno v súlade so zák. č. 66/2009 Z.z. Aj keď uvedený zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami a primerane sa vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia rozporuplne konštatuje, že žalovaný bez súhlasu žalobcov a bez právneho
dôvodu zriadil verejnú zeleň – Q. I. a následne uvádza, že sa nejedná o verejnú zeleň, ale o zábavný,

resp. oddychový park a následne, že sa jedná o rekreačno-športový areál. Napokon v bode 38 rozsudku
„ustálil“, že sa stotožnil s argumentáciou strán, že v prípade sporných pozemkov ide o nehnuteľnosti, na
ktorých sa nachádza verejná zeleň a preto je potrebné na právne vzťahy z toho vyplývajúce aplikovať
ust. zák. č. 66/2009 Z.z.

29. Z hľadiska skutkového záveru je preto nepreskúmateľný záver súdu ohľadom zistenia čo je na
sporných parcelách žalobcov umiestnené v zmysle § 1 zák. č. 66/2009 Z.z. V ďalšom konaní preto
bude úlohou súdu prvej inštancie ujasniť si čo je umiestnené na pozemkoch, teda či ide o nehnuteľnosť,
športový areál alebo verejnú zeleň.

30. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné aj v časti právneho posúdenia veci, ak vychádzal z názoru,
že na parcelách žalobcov bolo zriadené vecné bremeno v súlade so zák. č. 66/2009 Z.z. Uvedený
právny záver súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena je predčasný a teda aj nesprávny, ak
súd v rámci aplikácie ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. sa nezaoberal rozhodujúcou skutočnosťou, a to
či nehnuteľnosť, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva žalovaného podľa osobitného

predpisu.

31. Z citovaného zákonného ust. § 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce a zároveň sa primerane vzťahuje
k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, avšak iba za

predpokladu, že prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, za ktorý treba považovať aj zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obci.32. Z uvedeného je teda zrejmé, že predpokladom aplikácie ust. § 1 zák. č. 66/2009 Z.z. na súdom
zistený skutkový stav je zistenie právnej skutočnosti a to či pozemky pod stavbami, športovým areálom
alebo verejnou zeleňou prešli do vlastníctva žalovaného podľa zák. č. 138/1991 Zb. Je tomu tak preto, že

bez zistenia tejto rozhodujúcej skutočnosti je prípadný vznik vecného bremena k pozemkom vylúčený.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že súd sa uvedenou právnou skutočnosťou pri
zisťovaní skutkového stavu nezaoberal. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie
zaoberať sa uvedenou rozhodujúcou skutočnosťou.

33. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
požiadavkám uvedeným v citovanom ust. § 220 ods. 2 C.s.p. z hľadiska jeho preskúmateľnosti, preto
odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie prejednať žalobcami uplatnený

peňažný nárok a za tým účelom náležite zistí skutkový stav veci. Zároveň sa vyporiada s podstatnou
argumentáciou žalobcov v písomnom podaní zo dňa 27.7.2022 a na pojednávaní a následne vo veci
rozhodne.

35. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

36. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).