Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203556
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2221203556.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v právnej veci žalobcov

1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. – A., C. D. XXX, E. F., 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., D. XXXX,
E. F., 3/ I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K., L. F. XXX, E. F., 4/ M. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. – L. G., L. K.
XXXX/X, E. F., 5/ G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J., N. XX, zastúpených VESTENICKÁ & BD advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 5, proti žalovanému Slovenská republika, za
ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom v Bratislave,
Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo vzťahu k žalobcovi 4/ zastavuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov 1/, 2/, 3/ a 5/ sumu 14.282,80 €, do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

IV. V časti príslušenstva žalobu zamieta.

V. Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 5/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 15.10.2021 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
každému z nich titulom náhrady škody (podľa zákona č. 514/2003 Z.z.) sumu uvedenú vo výroku
rozsudku s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru (OR
PZ) Dunajská Streda ČVS ORF-537/1-VYS-DS-2016 zo dňa 12.8.2016 bolo voči žalobcom vznesené

obvinenie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

3. Na základe návrhu Okresnej prokuratúry (OP) Dunajská Streda Okresný súd (OS) Dunajská Streda
uznesením sp. zn. Tp/43/2016 zo dňa 14.8.2016 rozhodol o vzatí žalobcov do väzby z dôvodov

ustanovených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, ktorá sa započítavala dňom
11.8.2016, kedy došlo aj k skutočnému obmedzeniu ich osobnej slobody. Sťažnosť žalobcov proti tomuto
uzneseniu bola zamietnutá (odvolacím súdom), rovnako tak opakované žiadosti žalobcov o prepustenie
z väzby (tunajším súdom).4. Prokurátor OP Dunajská Streda podal dňa 10.2.2017 na žalobcov ako obvinených obžalobu pod č.
1Pv 462/16/2201 pre trestný čin, pre ktorý bolo žalobcom vznesené obvinenie. O obžalobe rozhodol OS

Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 2T/16/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorým obžalovaných podľa § 285
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dôkazy
získané z vykonaného dokazovania nesvedčia o vine žalobcov zo spáchania skutku, pre ktorý bola na
nich podaná obžaloba. Žiaden z vykonaných dôkazov spoľahlivým spôsobom nepreukazuje, že došlo k

spáchaniu skutkového deja tak, ako je uvedené v obžalobe.

5. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor OP Dunajská Streda odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 5To/54/2018 zo dňa 18.10.2018 tak, že ho ako nedôvodné zamietol.

6. Žalobcovia ako obvinení boli pozbavení osobnej slobody v dôsledku výkonu väzby v období od

11.8.2016 do dňa vyhlásenia rozsudku OS Dunajská Streda, ktorým došlo k ich oslobodeniu, teda
do 15.11.2017. Počas tohto obdobia boli oni aj ich rodiny ukrátení o súkromný a rodinný život a
došlo k ochladeniu vzájomných citových vzťahov, pričom tieto zostali negatívne poznačené doposiaľ.
Nehovoriac o tom, že žalobcovia vykonávali väzbu v ústave, v ktorom sa nachádzali osoby z
kriminálneho prostredia, čo sa výrazným spôsobom odrazilo na ich psychickom zdraví. Výkonom väzby

boli žalobcovia tiež poškodení na svojej dôstojnosti a cti.

7. Aj keď po prepustení z výkonu väzby sa žalobcom ich vzťahy s príbuznými aj s niektorými priateľmi
podarilo obnoviť, tieto zostali natrvalo negatívne poznačené nedôvodným výkonom väzby. V súčasnosti,
po uplynutí dlhšej doby od ich prepustenia, žalobcovia neustále pociťujú v spoločnosti určité bariéry

v komunikácii, ako aj neistotu v prejavoch dôvery. Samotná skutočnosť, že žalobcovia boli vo výkone
väzby, aj napriek tomu, že táto bola nezákonná a nedôvodná, je daná a nemenná. Uvedená negatívna
skúsenosť bude žalobcov sprevádzať po zvyšok celého ich života, pričom na vedomí ju budú mat'
nielen žalobcovia, ale aj ich rodiny a príbuzní. Do nepríjemných situácii bude táto skúsenosť žalovaných
uvádzať aj pri budovaní ich profesijného a súkromného života, kariéry a partnerských vzťahov, ako aj vo

výstavbe jedného zo základných pilierov oboch týchto oblastí, a to piliera dôvery a istoty.

8. Ujma, ktorá bola žalobcom výkonom väzby spôsobená, bola vyvolaná bolesťou zo strany osobnej
slobody, straty rodinného a spoločenského života a zármutkom nad tým, že príbuzní a priatelia na nich
hľadeli a naďalej hľadia ako na kriminálnikov. Ich česť a dôstojnosť bola v značnej miere oslabená

a ich spoločenská hodnota výrazným spôsobom klesla. Obnovenie stavu dotknutých osobnostných
atribútov a uvedenie obvinených do pôvodného psychického stavu, sociálnej a spoločenskej pozície,
nie je vyhlásením oslobodzujúceho rozhodnutia reálne možné.

9. Možnosť istej kompenzácie daného stavu upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (§ 3 ods. 1), pričom právo
žalobcov na náhradu škody vyplýva z § 8 ods. 5 písm. b/ cit. zákona. Keďže k spôsobeniu škody
došlo v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom (vzatie do väzby), za štát vo veci náhrady škody koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR; § 4 ods. 1 písm. a cit. zákona).

10. Žalobcovia, dodržiac postup podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, sa obrátili so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe na MS SR podaním zo
dňa 13.8.2021, ktorého stanovisko nebolo žalobcom do podania žaloby oznámené. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia považujú svoj nárok na náhradu škody za dôvodný a oprávnený, sa podaním
tejto žaloby domáhajú predmetného nároku na súde v zmysle § 16 ods. 4 cit. zákona, pričom si uplatňujú

aj úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, resp.
od uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

11.Žalobcoviasiuplatňujúnároknanáhradunemajetkovejujmy(§17ods.1,2 zákonač.514/2003Z.z.),
ktorý vyčísľujú v zmysle § 17 ods. 4 cit. zákona. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v

hospodárstve SR bola podľa zistení Štatistického úradu SR v roku 2016 vo výške 912,- € a v roku 2017
vo výške 954,- €. S poukazom na uvedené žalobcovia vyčísľujú výšku svojho nároku každý z nich vo
výške 14.282,80 € takto:
- od 11.08.2016 do 31.08.2016 vo výške 617,80 € (za 21 dní)- od 1.9.2016 do 31.12.2016 vo výške 3.648,- € (za 4 mesiace)
- od 01.01.2017 do 31.10.2017 vo výške 9.540,- € (za 10 mesiacov)
- od 1.11.2017 do 15.11.2017 vo výške 477,- € (za 15 dní)

teda za obdobie od 11.08.2016 do 15.11.2017 v celkovej výške 14.282,80 €.

12.Nároknanáhraduškodyzapredchádzajúcenezákonnépozbavenieosobnejslobodyzaručujenielen
vnútroštátna úprava (zákon č. 514/2003 Z. z. vykonávajúci čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ale
aj čl. 5 ods. 1 a 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru rozumie ako škoda
materiálna, tak nemateriálna (napr. rozhodnutia Wassink v. I lolandsko, Tsirlis a Kouloumpas v. Grécko).
Čl. 5 ods. 5 Dohovoru teda predstavuje „self executing" ustanovenie aplikovateľné prednostne pred
znením zákona.
13. Žalobcovia boli neprávom obvinení a následne obžalovaní za zločiny, ktoré sú nepochybne
negatívnym javom s nulovou toleranciou v spoločnosti a tento fakt spôsobil značný diskomfort nielen v

ich profesionálnom, ale i v súkromnom živote a rovnako tak zasiahol aj do súkromnej sféry ich rodinných
príslušníkov. Je preto nepochybné, že v ich prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú ich väzobným stíhaním.

14. S ohľadom na mieru závažnosti vzniknutej ujmy po zvážení okolností, za ktorých k neoprávnenému

zásahu do práv žalobcov došlo, týmto žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy, každý vo výške 14.282,80 €,
pričom majú za to, že uvedená suma predstavuje iba čiastočnú satisfakciu za to, čím všetkým si museli
prejsť a potrvá ešte veľmi dlho, kým sa s touto negatívnou udalosťou vysporiadajú, ak to bude vôbec
niekedy možné.

15. Žalobca 4/ písomným podaním doručeným súdu 5.9.2023 (č.l. 238 spisu) vzal žalobcu v celom
rozsahu späť. S týmto úkonom vyslovil žalovaný súhlas na pojednávaní dňa 7.9.2023 (č.l. 240 spisu).

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia nepreukázali kumulatívnu
existenciu podmienok pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z., preto navrhol žalobu zamietnuť.

17. Predovšetkým žalobcovia svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe doručili žalovanému až 15.10.2021, preto nie je relevantné ich
tvrdenie, že stanovisko k podanej žiadosti nebolo žalobcom do podania žaloby oznámené. Stanovisko

žalovanejkžiadostiboložalobcom(resp.ichprávnejzástupkyni)doručenéaž15.4.2022,pričomžiadosti
nebolo vyhovené s poukazom na § 8 ods. 6 písm. a/ cit. zákona. Vzhľadom na nesúhlasné vyjadrenie
žalovaného však podanie žiadosti o predbežné prerokovanie zároveň so žalobou nemá zásadný vplyv
na nedôvodnosť nároku žalobcov.

18. Pre vznik nároku na náhradu školy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť kumulatívne splnené
tri podmienky: existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom
podľa názoru žalovaného žalobcovia ich splnenie nepreukázali.

19. Zo spisu OS Dunajská Streda, vedeného pod sp. zn. 2T/16/2017, súčasťou ktorého je aj vyšetrovací

spis z prípravného konania, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Dunajskej Strede zo dňa
12.08.2016, ČVS ORP-537/1-VYS-DS-2016, bolo začaté trestné stíhanie proti žalobcom a M. M., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „M. M.“) za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2,
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. d/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali obvinení
dopustiť spoločným konaním, uvedeným v skutkovej vete predmetného uznesenia, nakoľko „z trestného
oznámenia, zo záznamov z kamerového systému hotela O. M., z výsluchov poškodených a ďalších
dôkazov bolo zistené, že M. M. spoločným konaním s ďalšími piatimi osobami neoprávnene bránili P. A.
a G. J. H. v užívaní osobnej slobody, nútili ich, aby napriek svojej vôli s nimi išli do Bratislavy, taktiež P.

A. násilím nútili na to, aby prevzal na seba záväzok J. P. a odovzdal sumu 110.000 €.“

20. Žalobcovia boli uzneseniami OS Dunajská Streda zo dňa 14.8.2016 vzatí do väzby z dôvodov podľa
§ 71 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Trestného poriadku, pričom sa im väzba započítavala odo dňa 11.08.2016od 13:10 hod., kedy došlo k obmedzeniu ich osobnej slobody. Krajský súd v Trnave uzneseniami zo
dňa 18.8.2016 sťažnosťami napadnuté uznesenia podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušil
v celom rozsahu a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a c/

Trestného poriadku vzal žalobcov do väzby. Existenciu dôvodov tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a/ nezistil.

21. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ krajský súd dôvodnosť kolúznej väzby (podľa § 71 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku) vzhliadal v skutočnosti, že sa mali skutku dopustiť šiesti obvinení spôsobom

popísaným v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia s tým, že na základe dovtedy vykonaného
dokazovania bol dôvodný záver, že všetci obvinení v kritickom čase cielene vyhľadali poškodených za
účelom vymoženia dlhu pre obvineného M. M.. Zároveň krajský súd konštatoval dôvodnosť podozrenia,
že obvinení poškodených obmedzili spôsobom vykazujúcim znaky závažnejšieho spôsobu konania v
zmysle § 138 písm. d/ Trestného zákona a podozrenie, že sa obvinení (žalobcovia) dopustili aj zločinu
vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Uvedené okolnosti, charakter trestnej činnosti, výpovede

poškodených, ako aj lekárske správy odôvodňovali obavu, že by sa obvinení (žalobcovia) v prípade
ponechania na slobode mohli vzájomne ovplyvňovať, prípadne pôsobiť na svedkov, aby tak marili
trestné stíhanie. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie obvinených (žalobcov) smerovalo k zabezpečeniu
vrátenia dlhu od J. P., ktorý v tom čase vypočutý nebol, bola dôvodná obava z možného pôsobenia na
svedkov a tiež obava z pokračovania obvinených (žalobcov) v trestnej činnosti.

22. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ mal krajský súd za to, že dosiaľ produkované dôkazy odôvodňujú
podozrenie, že „konanie všetkých obvinených bolo motivované snahou zabezpečiť vymoženie dlhu v
prospech obvineného M. M.,“ pričom obvinení (žalobcovia) predstavovali početnú (aj fyzickú) prevahu,
mali sa vyhrážať nielen poškodeným, ale aj ich blízkym príbuzným, čím vyvolali obavy poškodených

nielen o svoj život, zdravie a majetok, ale aj ich blízkych. Tento záver bol podporený nielen zhodnými
výpoveďami samotných poškodených, ale tiež svedeckými výpoveďami F. H. a Q. P., lekárskymi
správami o ošetrení poškodeného P. A. zo dňa 11.8.2016 a 12.8.2016 a taktiež aj okolnosťami zadržania
obvinených.Sohľadomnauvedenékrajskýsúddospelzzáveru,žecharaktertrestnejčinnosti,ktorábola
žalobcom kladená za vinu a skutočnosť, že sa jej mali dopustiť spolupáchateľstvom „odôvodňuje obavu,

že v prípade ich ponechania na slobode, budú sa navzájom ovplyvňovať, resp. pôsobiť na svedkov a
tak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Táto obava je umocnená aj tým,
že jeden z hlavných obvinených je na úteku.“ Odôvodnenosť existencie väzobného dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vzhliadal krajský súd „v charaktere stíhanej trestnej činnosti,“ pričom
uviedol, že „konanie obvinených malo byť motivované snahou vymôcť dlh v prospech M. M., ktorý je

t. č. na úteku. Dlžníkom mal byť J. P., ktorý doposiaľ nebol vo veci vypočutý a tak je dôvodná obava,
že v prípade ponechania na slobode by mohli v predmetnej činnosti pokračovať, najmä s poukazom na
výšku tvrdeného dlhu (100.000 Eur).“
23. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ krajský súd uviedol, že „je dôvodné predpokladať, že v kritickom čase
cielene, spolu s ďalšími obvinenými vycestoval na územie Slovenskej republiky a vyhľadal poškodených,

pričom sa správal spôsobom tak, ako mu je kladené za vinu v uznesení o vznesení obvinenia.“
Krajský súd zároveň uviedol, že „obdobného konania (menšej intenzity) sa mal v minulosti už voči
poškodenému P. A. dopustiť, ako aj to, že konanie obvinených malo byť zamerané na vymoženie dlhu v
prospech obvineného M. M., ktorý je na úteku. (...) vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú obavu, že by
obvinený mohol v protiprávnom konaní pokračovať“, na základe čoho dospel k záveru odôvodňujúcemu

obavu, že by žalobca 3/ mohol v protiprávnom konaní pokračovať. Vo vzťahu k odôvodnenosti kolúznej
väzby krajský súd uviedol, že „stíhanej trestnej činnosti sa mal obvinený dopustiť s ďalšími 5-timi
spoluobvinenými, z ktorých jeden je na úteku (M. M.), čo v tomto počiatočnom štádiu trestného
konania odôvodňuje obavu z kolúzneho správania obvinených, ich vzájomného ovplyvňovania, prípadne
ovplyvňovania poškodených a iných svedkov, ktorých výsluchy by v budúcnosti prichádzali do úvahy.“

24. Vo vzťahu k žalobcovi 4/ a žalobcovi 5/ krajský súd dospel k dôvodnosti väzby z rovnakých dôvodov
ako v prípade žalobcu 1/.

25. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej

protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, zo dňa 1.2.2017 ČVS I./NKA-PZ-ZA-2016 bola trestná vec
obvineného M. M. vylúčená zo spoločného konania z trestnej veci žalobcov na samostatné konanie
vzhľadom k tomu, že pobyt obvineného M. M. bol neznámy, išlo o občana Českej republiky (ČR), na
území ktorej mal trvalý pobyt, podľa operatívnych informácií sa pred orgánmi činnými v trestnom konaníSRmalskrývaťnavtomčasenezistenommiestenaúzemíČRaleboajvďalšíchštátochEurópskejúnie,
v mieste bydliska sa nezdržiaval a boli splnené podmienky na vylúčenie veci so spoločného konania z
dôvodu urýchlenia konania.

26. V rámci predbežného prerokovania žiadosti žalobcov bolo zistené, že obvinený M. M. (v čase
zadržania žalobcov na úteku) bol podľa správy polície ČR v minulosti preverovaný v súvislosti s
trestnými činmi výtržníctva, spáchal násilie proti úradnej osobe, trestný čin nebezpečného vyhrážania;
žalobca 3/ bol podľa správy polície ČR v minulosti preverovaný v súvislosti s trestnými činmi vydierania,

nebezpečného vyhrážania, obmedzovania osobnej slobody, marenia výkonu úradného rozhodnutia,
výtržníctva, lúpeže, krádeže z objektov, ako aj z motorových vozidiel a žalobca 4/ bol podľa správy
polície ČR v minulosti preverovaný českou políciou v súvislosti s trestným činom podvodu. Rovnako
bolo preukázané, že v čase, kedy sa o väzbe rozhodovalo, bola daná dôvodná obava, že v prípade
prepustenia žalobcov na slobodu by sa mohli kontaktovať na M. M., ktorý bol v tom čase na úteku.
Takisto by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti v snahe vymôcť dlh od poškodeného P. a mohli

by pôsobiť na poškodených ako aj svedkov a tým mariť vyšetrovanie.

27. Z výpovedí poškodených (P. A. a G. J. H.) zo dňa 11.8.2016 zhodne o.i. vyplývalo, že poškodení
boli od 10.8.2016 ubytovaní v O. M. (obec Vrakúň), pričom dňa 11.8.2016 (deň pred ich plánovaným
odchodom) ich na terase hotela nečakane navštívili žalobcovia spolu s M. M., ktorí si mali prisadnúť k

ich stolu (okolo poškodených) za účelom vymoženia dlhu – sumy vo výške 110.000,-€. Malo ísť o dlh J.
P. voči M. M., ktorých vzájomne zoznámil poškodený A.. M. M. mal poškodenému A. vyčítať, že sa mu
vyhýba, neberie telefón a následne ho mal fyzicky napadnúť (fackou, päsťou do oka, do tváre a do úst).
Z výpovedí ďalej vyplývalo, že M. M. za prítomnosti žalobcov mal poškodeným zobrať mobilné telefóny,
žiadať od nich prístupové kódy, pričom mal dať poškodenému A. dve facky. Poškodení zhodne uvádzali,

že počas incidentu poškodená H. chcela niekoľkokrát opustiť terasu a vrátiť sa na izbu, čo jej žalobcovia
spolu s M. M. nemali umožniť. M. M. mal jednému zo žalobcov prikázať, aby išiel s poškodenou na izbu
a pomohol jej zbaliť si veci.

28. Dôvodnosť väzobného stíhania žalobcov bola okrem výpovedí poškodených podporená aj ďalšími

skutočnosťami, vyplývajúcimi z prípravného konania, ako aj zo súdneho konania vedeného na OS
Dunajská Streda: výpoveď žalobcu 5/ na pojednávaní (v ktorej uviedol, poškodený A. s M. M. na seba pri
rozhovore zvyšovali hlas a „prebehli aj nejaké facky“), výpoveď svedka F. H. (čašník) dňa 11.8.2016 (keď
som sa vracal, videl som tú priateľku pána A. v lobby s jedným z tých pánov, plakala“), výpoveď svedkyne
Q. P. (recepčná) dňa 11.8.2016 (že poškodená H. „trošku plakala“), výpoveď svedka K. H. (zamestnanec

hotela, dohliada na bezpečnosť) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.7.2017 („dňa 11.8.2016 som
zavolal riaditeľovi, potom zástupcovi PZ, (...), že sa tam dejú podozrivé veci. Autá tam stáli ako nemali,
ľudia tam stáli organizovane. Jeden strážil dvere, druhý vchod, tak som zavolal na políciu“).

29. Zranenia poškodeného A. boli preukázané aj lekárskou správou, v ktorej bolo uvedené, že

poškodený bol napadnutý druhou osobou, v dôsledku čoho utrpel otras mozgu, poranenia v oblasti
dolnej čeľuste a hematóm v oblasti jarmovej kosti (uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku č.
074/2016, v ktorom bol konštatovaný hematóm v oblasti ľavého oka, mierny opuch nosa, tržná rana
lokalizovaná orálne v oblasti ľavého líca a otras mozgu.). Existenciu zranení poškodeného A. si všimol
aj príslušník PZ, ktorý vykonával kontrolu vozidiel po opustení areálu hotela, A. A., ktorý na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 7.7.2017 uviedol, že si počas kontroly všimol organizované správanie
žalobcov a poškodeného A. sa pri kontrole jeho dokladov opýtal, či je všetko v poriadku, nakoľko zbadal,
že mal krv na čele a na perách asi zaschnutú krv.

30. Zo svedeckej výpovede poškodenej H. zo dňa 20.1.2017 vyplýva, že „tzv. ľudia od M.“ sa na ňu

pokúšali vplývať tým, aby za peniaze „ustúpili z tohto prípadu“ a aby stiahli výpovede a „nechali to tak“, čo
v prejednávanom prípade len umocnilo opodstatnenosť a dôvodnosť uvalenia kolúznej väzby v prípade
žalobcov. Rovnako o vyhrážaní sa vo vzťahu k vypovedaniu v súdnom konaní vypovedal aj svedok P..

31. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobcovia boli zadržaní policajnou hliadkou na čerpacej stanici

OMV v Šamoríne, avšak M. M. sa podarilo nepozorovane ujsť. Následne dňa 13.8.2016 bolo po jeho
osobe vyhlásené pátranie na území SR, ako aj po pobyte v schengenskom priestore. Sudcom OS
Dunajská Streda bol dňa 19.12.2016 pod sp. zn. Tp 64/16 vydaný príkaz na zatknutie a dňa 22.12.2016
európsky zatýkací rozkaz.32. V návrhu OP na vzatie žalobcov do väzby zo dňa 13.8.2016 bola uvedená dôvodná obava, že by
žalobcovia v prípade prepustenia z väzby mohli opätovne poškodeného A. vyhľadať a pokračovať voči

jeho osobe v páchaní trestnej činnosti. O.i. v neprospech žalobcov svedčí aj výpis z registra trestov z
ČR, a to najmä u žalobcu 3/, ktorý bol odsúdený celkovo 9x, a to aj pre trestný čin vydierania (2x).

33. Výpovede poškodených a svedkov, lekárske správy, znalecký posudok, ako aj všetky zistené
okolnostiprípadu,druhsamotnejtrestnejčinnosti,spôsobkonaniaobvinených(žalobcov)aichjednotlivé

úlohy pri trestnom čine, bolo potrebné považovať za konkrétne skutočnosti odôvodňujúce trvanie väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného poriadku. Zároveň dĺžka trvania väzby v danej trestnej veci
bola zákonná s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú boli žalobcovia trestne stíhaní. Taktiež
je podstatné uviesť, že žalobcovia počas trvania väzby (462 dní – až do oslobodzujúceho rozsudku OS
DunajskáStreda)viackrátžiadalioprepusteniezväzby(5x),pričomanijednejžiadostinebolovyhovené,
resp. ak jej aj OS Dunajská Streda vyhovel, Krajský súd v Trnave na základe sťažnosti prokurátora

žalobcov vo väzbe ponechal.

34. Záverom je potrebné vnímať ako podstatnú skutočnosť aj fakt, že v súdnom konaní boli
vyprodukované dve skupiny dôkazov, pričom tieto dostatočne nesvedčili o vine žalobcov a žalobcovia
boli oslobodení v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

35. Vzatie obvineného do väzby, za splnenia jej zákonných predpokladov, je ústavou dovoleným
prostriedkom dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby dôvodne podozrivej a obvinenej zo
spáchania trestného činu, ktorého účelom je zabrániť možnému pokračovaniu v páchaní trestnej
činnosti, vyhýbaniu sa trestnoprávnej zodpovednosti, resp. vyvíjaniu aktivít smerujúcich k možnému

ovplyvňovaniu objektívneho prešetrenia vzneseného obvinenia. Väzba nie je rozhodnutím o vine
obvineného, ide o dočasné obmedzenie vykonávané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie jej účelu. Preto
na jej uvalenie v počiatočnom štádiu trestného stíhania nemusí byť vina podozrivej osoby jednoznačne
preukázaná, postačuje i dôvodné podozrenie, že obvinený trestný čin, pre ktorý sa voči nemu vedie
trestné stíhanie a ktorého stupeň spoločenskej nebezpečnosti je zvýšený, spáchal.

36. Oslobodenie spod obžaloby nie je jedinou a výlučnou podmienkou na úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) z dôvodu vzatia do väzby. Podľa názoru žalovaného je nutné
skúmať, či v tomto prípade neexistuje skutočnosť vylučujúca vznik práva žalobcov na náhradu škody z
dôvodu, že si žalobcovia trestné stíhanie zavinili, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti (§ 8 ods. 5 písm.

b/, § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.).

37. Žalovaný zastáva názor, že zavinenie žalobcov na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov,
prektoréboližalobcoviadoväzbyvzatí,atovovzťahukukonkrétnymokolnostiam,ktorésúdrozhodujúci
o väzbe zvažoval a ktorými vzatie do väzby odôvodnil. V tejto súvislosti došlo podľa názoru žalovaného

k väzobnému stíhaniu žalobcov výlučne ich zavinením, v dôsledku čoho priznať im nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy titulom rozhodnutia o väzbe možné nie je.

38. Pre posúdenie miery zavinenia obvineného na uvalení väzby je rozhodujúci skutkový stav zistený
a konanie obvineného v čase pred rozhodnutím o väzbe. Neskôr vykonané dôkazy a zistené skutočnosti,

ktoré v konečnom dôsledku vedú k prepusteniu z väzby, prípadne i k oslobodeniu spod obžaloby,
nemôžu mať vplyv na hodnotenie veci v čase rozhodovania o väzbe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 26.11.2003 sp zn. 25Cdo 882/2003). V danom prípade v rozhodnom období existovalo dôvodné
podozreniezospáchaniaoznačenýchtrestnýchčinovžalobcamiabolidanévšetkydôvodynavznesenie
obvinenia aj na ich trestné stíhanie.

39. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy sú to práve žalobcovia, ktorí musia preukázať jej vznik,
pričom v zmysle konštantnej judikatúry ide o ujmu v inej ako majetkovej sfére poškodeného. Cieľom
poskytnutia finančnej satisfakcie pritom nie je navrátenie do pôvodného stavu či poskytnutie peňažného
zadosťučinenia, ale zmiernenie následkov protiprávneho stavu. Jej výšku je oprávnený určiť výhradne

súd, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do
osobnostnej sféry osoby, pričom zároveň nesmie ísť o neprimeranú sumu (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27.4.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005).40. V danom prípade žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy,
tvrdenia obsiahnuté v žalobe sú všeobecné a koncipované vo vzťahu ku všetkých žalobcom spoločne
a výška náhrady je vypočítaná na základe neúčinného znenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (ako

1/30). Úroky z omeškania žalobcom nemožno priznať vôbec, nakoľko t.č. žiaden splatný dlh žalovaného
voči žalobcom neexistuje. Rozsudok súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny
charakter,pretosažalovanýnemôžedoomeškaniadostaťskôr,nežmuuplynielehotanaplnenieurčená
v rozsudku, ktorým je náhrada nemajetkovej ujmy žalobcovi (žalobcom) priznaná (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 24.6.1998 sp. zn. 1Co/15/97 a zo 14.3.2012 sp. zn. 6Cdo 185/2011). Žaloba by

tak mala byť v celom rozsahu zamietnutá.

41. Ďalšie písomné vyjadrenia strany nepodali.

42. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov (s výnimkou žalobcu 4/ z dôvodu späťvzatia
žaloby; žalobcovia 2/ a 3/ boli vypočutí dožiadaným súdom v ČR) a listinnými dôkazmi (spôsobom

podľa § 204 C.s.p.) – uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Dunajská Streda ČVS ORF-537/1-VYS-
DS-2016 zo dňa 12.8.2016 (vznesenie obvinenia voči žalobcom), uznesenia tunajšieho súdu zo
14.8.2016 sp. zn. Tp/43/2016 (5x; vzatie žalobcov do väzby), uznesenia Krajského súdu v Trnave
z 18.8.2016 sp. zn. 3Tpo/69 až 71/2016 (rozhodnutie o väzbe), obžaloba OP Dunajská Streda zo dňa
10.2.2017 č. 1Pv 462/16/2201, rozsudok tunajšieho súdu z 15.11.2017 sp. zn. 2T/16/2017 (oslobodenie

spod obžaloby), uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18.10.2018 sp. zn. 5To/54/2018 (zamietnutie
odvolania prokurátora proti rozsudku), žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody (dátum podania podľa podacej pečiatky žalovaného 15.10.2021), oznámenie žalovaného zo
14.4.2022 o výsledku prerokovania (nevyhovenie žiadosti), zápisnice o výsluchu svedkov/poškodených
z prípravného (trestného) konania (poškodený P. A. z 11.8. a 12.8.2016, poškodená J. H. z 11.8.

a 12.8.2016 a z 20.1.2017, svedok F. H. z 11.8. a 6.10.2016, svedkyňa Q. P. z 11.8. a 6.10.2016,
svedok G. A. A. z 12.9.2016), zápisnice o výsluchu žalobcov ako obvinených na tunajšom súde zo
14.8.2016, zápisnica z hlavného pojednávania tunajšieho súdu zo dňa 7.7.2017, znalecký posudok
MUDr. Rastislava Rozborila č. 074/2016 (týkajúci sa zranení poškodeného P. A. v súvislosti s trestnou
vecou žalobcov) – zápisnice sú i súčasťou spisu v trestnej veci tunajšieho súdu vedenej sp. zn.

2T/16/2017, pričom súd sa oboznámil i s jeho ostatným obsahom.

43. Žalobca 1/ uviedol, že udalosť ho poškodila na celý život. Pri vzatí do väzby mu bol odobratý telefón,
ktorý sa mu doposiaľ nevrátil a v ktorom mal fotografie svojho maloletého syna od jeho narodenia.
Rozpadlo sa mu manželstvo a zmenilo správanie známych, a keďže vec bola medializovaná, „bolo to

všade.“ Väzba trvala 15 mesiacov, a 5 mesiacov po prepustení od žalobcu 1/ odišla manželka s tým, že
s ním nedokáže žiť. Prišiel aj o prácu, pričom dôvodom výpovede bolo samotné zadržanie, a následne
si musel požičať peniaze, aby mohol začať odznova a zabezpečiť výživu maloletého syna.

44. Žalobca 2/ (vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Kladně, ČR) uviedol, že je spolovice D., no po

udalostisajehovzťahkSlovenskuzmenil.Žalobca2/pracovalprevažneakotechnikčivodičanevyhýbal
sa ani horšie platenej práci, nakoľko sa snažil poctivo splácať dlhy, ktoré v tom čase mal. Dovtedy nemal
žiadne problémy so zákonom a jeho psychický stav veľmi utrpel, keď jeden deň po normálnom odchode
do práce skončil na 15 mesiacov vo väzbe. Zle to znášala i jeho rodina, najmä matka. Rozpadol sa mu
vzťah s partnerkou, prišiel o prácu. Po mesiaci a pol vo väzbe mu prišlo navýšenie sadzby, ktorá mu

hrozila, čo s ním tiež zamávalo. Samotný slovenský súd nakoniec vyslovil, že skutok sa nestal, žalobca
2/ preto nechápe, z akého dôvodu sa ich snažili prinútiť k priznaniu.

45. To, že žalobca 2/ skončil vo väzbe, sa v jeho okolí rozšírilo, preto má doteraz nálepku kriminálnika,
a nikoho už nezaujíma, ako celá vec napokon dopadla. Aj to chápe, lebo dovtedy takéto veci sám vnímal

rovnako. Žalobca musel čeliť nepríjemným otázkam ohľadne väzby od susedky, dokonca od maloletého
kamarátovhosyna.Razbudemusieťvšetkovysvetliťajsvojej2,5-ročnejdcéreatiež11-ročnejnevlastnej
dcére. Na psychickom stave mu nepridalo ani to, že okresný súd žalobcov trikrát prepustil a krajský ich
vzápätí do väzby vrátil.

46. S obsahom žaloby sa žalobca 2/ stotožnil v celom rozsahu. Uviedol, že pred zadržaním pracoval
ako vodič s príjmom 35.000 – 40.000 CZK mesačne. Žil bežný život a bol hráčom basketbalu, trikrát
týždenne chodil na tréning a v nedeľu na zápasy. Nestalo sa mu, že by ho nevzali do práce z dôvodu
väzby, ale pri jednom pracovnom pohovore mu bola jeho minulosť zmienená. Jednoznačne však utrpelajeho povesť v okolí, určite o tom vedia všetci, ktorí ho poznajú. Verejnú funkciu žalobca 2/ nezastával ani
sa o ňu neuchádzal, ale „ľudia sa na vás už nejakým spôsobom dívajú.“ Jednotlivé uvádzané skutočnosti
môže žalobca preukázať súkromnou korešpondenciou, výplatnými páskami z práce v čase zadržania

a hráčskou licenciou.

XX. Žalobca 3/ (vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Mělníku, ČR) sa tiež stotožnil s obsahom
žaloby. Doplnil, že dôvodom jeho väzby bolo krivé obvinenie od P. A., o ktorom sa na Slovensku vie,
že je podvodník a klamár, no polícia mu napriek tomu uverila. Žalobca 3/ po dobu väzby nemal žiadne

príjmy, čo sa odrazilo najmä na finančnej situácii rodiny. Mali hypotéku a manželka bola na materskej
dovolenke. Čas odlúčenia od rodiny a obava o to, ako manželka zvláda všetko sama, sa negatívne
odrazila na psychickom stave žalobcu 3/, ktorý trpel nespavosťou a úzkosťami, a to aj po prepustení
z väzby. Rok až dva po ňom sa žalobca 3/ dával dohromady, pričom preň bolo ťažké zohnať prácu
s ohľadom na charakter skutku, z ktorého bol obvinený. Stálu prácu sa mu podarilo zohnať až asi po
roka dozadu (výsluch sa uskutočnil 8.11.2023).

48. Najťažšie žalobca 3/ niesol odlúčenie od svojej maloletej dcéry, ktorá mala v čase jeho zadržania
2 roky. Nemohol s ňou prežívať bežné veci ako narodeniny či sviatky, a ona ešte aj teraz ťažko nesie
jeho odchody, obáva sa, že sa otec zase dlho nevráti. Manželke musela finančne pomáhať rodina, aby
neprišli o bývanie. Jeho väzbu niesla ťažko aj ona, nielen z osobných dôvodov, ale aj pre reakcie okolia,

pričom vec bola aj v správach. Trestné stíhanie v podstate zničilo jeho rodine život, ktorý musel žalobca
3/poprepustenízačaťbudovaťnanovo.Maltotižajvýraznéfinančnéproblémy,vdôsledkuneschopnosti
uhrádzať záväzky sa dostal do insolvenčného konania, kde mu bolo povolené oddlženie; aktuálne sú
podmienky oddlženia splnené.

49. Žalobca 5/ v čase zadržania podnikal v ČR i v SR. Poznal sa iba s M. M., lebo v tom čase mali
spoločné aktivity. Mali riešiť obchodné veci vo Viedni, v Dunajskej Strede sa ocitli „v podstate náhodou.“
Žalobca 5/ mal v ČR 11 firiem a niektoré obchodné aktivity prebiehali aj v európskej rovine, no po jeho
zadržaní niektoré firmy museli ísť do insolvencie a najmä došlo k ukončeniu zmluvy s firmou Hamé na
dodávky bravčového mäsa, ktorej získanie žalobcu stálo veľa času a úsilia. Žalobcovi 5/ sa tiež nevrátili

niektoré osobné veci, najmä drahý mobilný telefón.

50. Počas väzby a v období po nej žalobcovi 5/ skončili takmer všetky obchodné aktivity, pričom príčinou
skončenia niektorých zmlúv bolo práve vedenie trestného konania voči nemu. Prišiel napr. o zmluvu
s firmou PT-Servis a aj keď si následne situáciu s jej riaditeľom vysvetlili, v obchodných aktivitách

už nepokračujú. Keďže niektoré spoločnosti museli ísť do insolvencie, žalobca 5/ musel vyplatiť dlhy,
právnikov a následne si ešte požičať peniaze. Pokazil sa mu tovar v skladoch. Celé ho to stálo okolo
20 miliónov CZK.

51. Poškodeného P. A. žalobca 5/ pozná len z počutia od M. M.. Vie, že poškodený mal podviesť viacej

ľudí vrátane menovaného. Prvý raz sa s poškodeným stretol vtedy v Dunajskej Strede, kde sa on ocitol
len z dôvodu, že M. M. mal s poškodeným riešiť nejaké ich veci, pričom ani toto stretnutie nebolo vopred
plánované. Žalobca 5/ iba čakal na skončenie stretnutia, aby mohli s M. M. pokračovať do Viedne,
pričom sa spolu so žalobcom 4/ prechádzali po areáli hotela.

XX. Obsah listín (týkajúcich sa súvisiaceho trestného konania) predložených stranami sporný nebol.
Zistenýskutkovýtakzodpovedáods.1až5žaloby(stýmrozdielom,žeKrajskýsúdvTrnaverozhodnutie
tunajšieho súdu o väzbe žalobcov zrušil a nahradil vlastným; ods. 3 posl. veta) a vyjadreniu žalovaného.
O predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody žalobcovia požiadali podaním z 15.10.2021
(kedy podali i žalobu), pričom žalovaný im výsledok prerokovania oznámil dňa 14.4.2022 s tým, že ich

žiadosti nevyhovel.

53. Vzhľadom k argumentácii žalovaného, ktorý nárok žalobcov neuznal z dôvodu, že si mali väzbu
zaviniť sami, súd zo spisu vedeného v trestnej veci žalobcov (sp. zn. 2T/16/2017) zisťoval aj skutočnosti
relevantné k posúdeniu ich zavinenia. Vychádzal pritom z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zavinenie

obvineného na jeho vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené konanie (úmyselné či nedbanlivostné)
bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby, resp. na jej predĺženie. Nejde
teda o to, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, a či naplnilo skutkovú
podstatu (niektorého) trestného činu, ale o to, či – zjednodušene povedané – jeho správanie vyvolalodôvodnú obavu, že ujde, bude mariť vyšetrovanie alebo pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej jej
obvinený.
54. Otázka zavinenia osoby na jej vzatí do väzby sa riešila napr. už v rozhodnutí, resp. správe

prejednanej a schválenej plénom NS ČSSR o účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. z 30. novembra 1977, sp. zn.
Plsf 3/77, ktoré je možné stále považovať za ustálenú prax dovolacieho súdu (porovnaj napr. rozhodnutie
sp. zn. 2Cdo/154/2019) a má svoj dopad aj na ustanovenie § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.
Z uvedeného rozhodnutia v podstatnom vyplýva, že „je ... nesprávne ... ak súdy dostatočne nezisťujú,
či skutočne osoba vzatá do väzby svojím konaním dala príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby

alebo jej predĺženia ... K vylúčeniu nároku na odškodnenie za väzbu ... treba, aby si obvinený sám väzbu
zavinil. ... Pre vylúčenie nároku na odškodnenie za väzbu malo by však byť preukázané ... určité konanie
obvineného, napr. pôsobenie na znalca, zastrašovanie svedkov, odstraňovanie dôkazov a pod., ktorým
dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, lebo len v takomto prípade možno
hovoriť o tom, že obvinený mal vinu na uvalení väzby. ... Zrejme nepôjde taktiež o zavinenie na vzatí
do väzby ani vtedy, keď sa obvinený ku spáchaniu trestného činu nepriznal alebo odmieta vypovedať a

tak svojím konaním vzbudzuje dôvodné obavy, že by mohol mariť vyšetrovanie pôsobením na svedkov
alebo spoluobvinených ...

55. Po zadržaní žalobcov dňa 11.8.2016 a oznámenia im podozrenia z trestnej činnosti boli títo
vypočutí na OR PZ v Dunajskej Strede (zápisnice sú súčasťou vyšetrovacieho spisu z prípravného

konania, ktorý je súčasťou trestného spisu). Žalobca 1/ vypovedať neodmietol, žalobcovia 2/, 3/ a 4/
využili svoje právo nevypovedať, žalobca 5/ vypovedal v prítomnosti zvoleného obhajcu. Po vznesení
obvinenia boli žalobcovia dňa 12.8.2016 znovu vypočutí na OR PZ v Dunajskej Strede; vypovedali
všetci, pričom akúkoľvek trestnú činnosť popreli. Žalobcovia 1/, 4/ a 5/ vypovedali i na tunajšom súde
v súvislosti s rozhodovaním o ich väzbe dňa 14.8.2016. Dôvody zamietnutia žiadosti o prepustenie

žalobcov z väzby tunajším súdom, resp. zmeny jeho rozhodnutí krajským súdom v prípade vyhovenia
žiadostiam, vyplývajú z jednotlivých rozhodnutí, pričom sa značne zhodujú s dôvodmi väzby uvedenými
v uzneseniach Krajského súdu v Trnave z 18.8.2016 sp. zn. 3Tpo/69 až 71/2016 (prvé rozhodnutia
krajského súdu o väzbe, z ktorých žalovaný citoval vo svojom vyjadrení k žalobe).

56. K vykonanému dokazovaniu sa žalobca nevyjadril a právo záverečného návrhu nevyužil; žalovaný
poukázal na obsah svojich doterajších podaní.

57. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d/ nesprávnym úradným postupom (ods. 1).
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

58. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
59. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

60. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežneprerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.

61. Podľa § 17 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak
(ods. 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2). Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (ods. 3).

62. V prípade náhrady škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu bez ohľadu
na zavinenie. Štát sa pri splnení podmienok vzniku zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť povinnosti
nahradiť škodu. Predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je

existencia škody, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň musí byť
vylúčený prípadný negatívny predpoklad (§ 8 ods. 6 cit. zákona).

63. V zmysle ustálenej súdnej praxe je možné považovať za nezákonné všetky rozhodnutia, ktoré

predchádzali vydaniu oslobodzujúceho rozsudku, bez toho, aby došlo k zrušeniu uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

64. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dohovor;
oznámenie MZV ČSFR č. 209/1992 Zb.) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho

nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu
stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred
príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne
považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

65. Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody v rozpore s
ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

66. Dohovor má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.

67. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 31.5.2007 sp. zn. 4Cdo/177/2005 uviedol, že pri posúdení
nároku na náhradu škody sa mal (odvolací) súd zaoberať aj možnosťou posúdiť ho podľa príslušných
článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), ktorý je v
zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky
a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť

medzinárodnej zmluvy pred zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na
daný prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú splnené
všetky podmienky vyplývajúce z uvedeného ústavného článku.

68. V zmysle čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý, kto

bol obetou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.
Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru,
alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom nároku je
vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením čl. 5. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru rozumie ako škoda materiálna,

tak nemateriálna (napr. rozhodnutia R. v. Holandsko, Tsirlis a Kouloumpas v. Grécko). ... Nárok na
odškodnenie sa priznáva, aj keď rozhodnutie o väzbe bolo zákonné, ak bolo trestné stíhanie zastavené
alebo bol obvinený oslobodený spod obžaloby.69. I keď čl. 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnej slobody v prípadoch
obdobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím, možno podľa názoru dovolacieho súdu použiť tento článok aj v prípadoch,

v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa
zákona č. 58/1969 Zb. (aktuálne zákona č. 514/2003 Z.z.). Vzhľadom na vnútroštátnu úpravu, ktorá
sankcionuje štát zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, treba aj tieto prípady
považovať za prípady vadného pozbavenia osobnej slobody. Pretože Dohovor umožňuje v uvedenom
článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia, pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť

pred vnútroštátnou úpravou.

70. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia boli na základe rozhodnutia súdu vo väzbe od 11.8.2016 do
15.11.2017ažebolinásledneoslobodeníspodobžaloby.Pokiaľžalovanýtvrdil,žesiväzbuzavinilisami,
toto podľa názoru súdu jednoznačné nie je, avšak so zreteľom na rozhodnutie NS ČSSR cit. v ods. 54 je
to nepravdepodobné, nakoľko sa nepreukázalo tam opísané správanie žalobcov po ich zadržaní, ktoré

by malo byť predpokladom uvalenia/predĺženia väzby. Žalobcovia iba uplatili svoje procesné práva, čo
nemožno hodnotiť v ich neprospech. Výpovede svedkov a poškodených, z ktorých protiprávne konanie
žalobcovvyplývaazktorýchsúdyprirozhodovaníoväzbetiežvychádzali,jepotrebnéhodnotiťoddelene
od správanie žalobcov.

71. So zreteľom na cit. rozhodnutie NS SR uvedené v ods. 67 a nasl. však súd pri rozhodovaní vychádzal
z prednosti Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred vnútroštátnou úpravou, ktorý
sa aplikuje aj v prípade zákonnosti väzby, prihliadnuc na to, že na základe judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva sa škodou rozumie aj nemateriálna, t.j. nemajetková ujma. Tá spočíva predovšetkým
v dĺžke trvania väzby a s tým súvisiacimi následkami na život žalobcov.

72.Trestnéstíhanieavrámcinehoajprípadnývýkonväzbypredstavujúvážnyzásahdoosobnejslobody
jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do
súkromnéhoživotajednotlivca,dojehoctiadobrejpovesti,pretosúspôsobilé,okremporušeniaprávana
osobnú slobodu, obmedziť či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného

života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Žalobcovia podľa názoru súdu v konaní preukázali vplyv
výkonu väzby na jednotlivé sféry ich života (zhoršenie rodinných a ostatných medziľudských vzťahov,
ťažkosti pri hľadaní zamestnania, finančné problémy), pričom je všeobecne známou i skutočnosť, že
osoby, voči ktorým bolo vedené trestné stíhanie, požívajú v spoločnosti nižšiu vážnosť a ich konanie je
posudzovanéprísnejšie.Ztýchtodôvodov,vzhľadomnavýsledoktrestnéhokonania, žalobcomprináleží

peňažná náhrada nemajetkovej ujmy.

73. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nie je možné určiť exaktne. Určuje ju súd v každom jednotlivom
prípade aj podľa kritérií uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. na základe voľnej
úvahy s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej

predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami.
Vždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou sa
zabezpečuje primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by
neprimeraná výška odškodnenia viedla k bezdôvodnému obohateniu.

74. V danom prípade si žalobcovia uplatnili náhradu vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR za r. 2016 a 2017 (v prípade väzby za neukončené mesiace
rozpočítanej na dni), čo je v praxi bežný a akceptovaný spôsob (porovnaj napr. rozhodnutie KS v Trnave
z 25.6.2019 sp. zn. 9Co/134/2018, ods. 25.). Súd im ju preto priznal v celom rozsahu, avšak bez
príslušenstva (úrokov z omeškania), keďže nárok na toto plnenie žalobcom vzniká až rozhodnutím súdu

a teda k omeškaniu dôjsť nemohlo. Zároveň súd určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie s ohľadom
na jeho interné procesy, ktoré neumožňujú plnenie v obvyklej 3-dňovej lehote.

75. O zastavení konania vo vzťahu k žalobcovi 4/ rozhodol súd na základe späťvzatia žaloby podľa §
145 ods. 2 C.s.p. a o nároku na náhradu trov konania v tejto časti podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 256 ods. 1 C.s.p.

76. O nároku na náhradu trov konania vo zvyšku rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu len nepatrného neúspechu žalobcov v spore (v časti príslušenstva).77. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.