Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010946
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222010946.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou, v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. dátum narodenia XX.XX.XXXX,
miesto narodenia: C. D. C.
trvale bytom E. F., E. G. H.
prechodne bytom: G. I., J. A. B. XX/XX

je vinný, že

dňa05.08.2022včaseokolo14.45hod.naadreseE.F.,D.A.XXX/X,E.G.H.podvplyvomalkoholických
nápojov nadával svojej manželke K. A., nar. XX.XX.XXXX, keď stála pri kuchynskej linke sotil ju smerom
k linke, do ktorej narazila bokom, následne ju udrel do sánky, chytil ju pod krk, takto ju odtlačil do kúpeľne,
sotil do vane, povedal jej, „zabijem Ťa“, „drž hubu“, následne sa jej vyhrážal so slovami, že keď zavolá

políciu, aj keď ho zavrú na 20 rokov, keď sa vráti, nájde si ju, že jej doláme ruky, vytiahne ju von na
ulicu, podpáli ju, aby to všetci susedia videli a keď skončí s ňou, bude pokračovať s jej rodinou, po čom
poškodená K. A. z obavy zavolala na políciu, čím u svojej manželky K. A. vzbudil strach a obavu o jej
život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú

obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.12.2022 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 2 Pv 342/22 zo dňa 14.12.2022

na (v tom čase) obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe, že:

v období od vianočných sviatkov v mesiaci december roku 2014 do dňa 05.08.2022, kedy došlo k
obmedzeniu jeho osobnej slobody, najskôr na presne nezistenej adrese v meste L., okres Trnava, ďalej

na adrese spoločného trvalého bydliska v obci E. F., na ulici D. A. v rodinnom dome súpisného čísla
XXX/X, okres Dunajská Streda, a všade tam, kde sa spolu zdržiavali, pravidelne, keď bol pod vplyvom
alkoholických nápojov, vyvolával rôzne hádky a konflikty so svojou manželkou K. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F., D. A. XXX/X, E. G. H., ktorej sa vysmieval a vykrikoval jej rôzne vulgarizmy, že je
„špinavá Bratislavská kurva, chudera, ani bicykel o ňu neoprie, nech sa pozrie do zrkadla, že aká je,

smrdí, nevie variť, nestará sa o domácnosť a Cigáni ju jebú“, vyhrážal sa jej zabitím, čím ju udržiaval v
neustálom strese, pričom počas tohto obdobia obvinený aj pravidelne fyzicky napádal poškodenú, tak že
ju fackal, pričom jeho konanie sa vystupňovalo na Vianoce v roku 2014, kedy poškodenej bezdôvodne
vynadal a fyzicky ju napadol tak, že pravou rukou ju zozadu schytil pod bradu za krk, škrtil ju a následne
ju ťahal na záchod, počas čoho sa jej vyhrážal zabitím a nadával jej, že je „špinavá kurva“, následne v

máji roku 2015 ju opätovne schytil zozadu za krk, dusil ju, po čom poškodená spadla na zem, kde si na ňu
obvinený kľakol a oboma rukami ju škrtil a dusil, pričom jej z ruky vytrhol mobil a hodil ho o zem, niekedy
v auguste 2015 sa poškodenej zase vyhrážal zabitím, fyzicky ju napadol a chcel ju vyhodiť z podkrovia
rodinného domu, okolo dňa 08.10.2015 na ňu zaútočil s kuchynským nožom, s ktorým jej porezal ľavú
ruku medzi palcom a ukazovákom, pričom jej povedal, že nech je rada, že jej porezal len ruku a nie krk,

po čom bola poškodená dňa 08.10.2015 ošetrená v NsP Dunajská Streda, ďalej v priebehu roka 2016
sa správanie obvineného voči poškodenej zhoršovalo, kedy ju takmer každý týždeň opakovane fyzicky
napádal, vyhrážal sa jej, ponižoval ju, nadával jej, následne v období od 04.10.2017 do marca roku
2021 spoločne bývali v Nemecku, kde sa jej 4-5 krát počas pravidelných slovných hádok opakovane
vyhrážal zabitím a fackal ju, okrem toho jej pravidelne kontroloval mobil a asi 2-krát ju fyzicky napadol

takým spôsobom, že ju udieral aj päsťami a vyrážal sa jej zabitím, po čom v jednom prípade musela
utiecť z bytu a prespať v aute na ulici, následne ani od ich svadby v mesiaci máj 2021 sa nič nezmenilo a
obvinený naďalej vyvolával hádky s poškodenou, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, kontroloval jej mobil
a stále ju podozrieval z nevery, preto nikde nemohla chodiť sama, čo pretrvávalo až do dňa 05.08.2022,
kedy v čase o 14:15 hod. na adrese ich trvalého bydliska E. F., na ulici D. A. XXX/X, okres Dunajská

Streda, obvinený opätovne slovne vynadal poškodenej, že je „vyjebaná kurva“ a „nech ide za Cigánmi,
čo ju jebú“, a keď stála pri kuchynskej linke, tak ju sotil smerom k linke, do ktorej narazila pravým bokom,
potom sa ku nej vrátil a päsťou ju udrel do sánky, potom ju začal škrtiť jednou rukou a povedal jej,
nech drží hubu a nadával jej, že je špinavá kurva, následne ju odsunul do kúpeľne, pričom ju stále držal
pod krkom, tlačil ju a sotil do vane, kde spadla, po čom sa poškodenej naďalej vyhrážal so slovami „Ty

kurva vyjebaná, keď na mňa zavoláš políciu, uvidíš, čo to s tebou spravím, dolámem ti ruky, že sa nikdy
nenažerieš, zoberiem ťa von na ulicu, aby to všetci videli a tam ťa podpálim a keď skončím s tebou,
budem pokračovať s tvojou rodinou, aj keď ma zavrú na 20 rokov, keď sa vrátim, tak si ťa nájdem, a aj
tvoju rodinu“, po čom už poškodená K. A. z obavy išla na políciu, ktorým konaním obvinený vyvolával u
svojej manželky - poškodenej K. A. dlhodobý stres a strach o svoj život a zdravie a spôsobil jej fyzické

a psychické utrpenie.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda zo dňa 14.12.2022, č. k. 2 Pv 342/22.
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní

dňa 29.03.2023 podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, výsluchom poškodenej na hlavnom pojednávaní
dňa 24.05.2023 a dňa 24.07.2023 podľa § 261 a § 262 Trestného poriadku, čítaním znaleckého
posudku č. 21/2022 zo dňa 16.11.2022 vypracovaného súdnym znalcom PhDr. Robertom Máthém, PhD.
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023, čítaním znaleckých
posudkov č. 127/2022 zo dňa 03.09.2022 a č. 155/2022 zo dňa 11.11.2022 vypracovaných súdnym

znalcom MUDr. Máriom Strakom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa14.06.2023, čítaním zápisnice o výsluchu svedka M. B. zo dňa 01.12.2022 podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023, výsluchom znalca PhDr. Roberta Máthého, PhD.
na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023 k jeho znaleckému posudku č. 21/2022 zo dňa 16.11.2022

a č. 20/2022 zo dňa 18.11.2022 podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne M. N.
na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, odstraňovaním rozporov
medzi výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní a v zápisnici o výsluchu svedkyne dňa 06.08.2022,
čl. 77 podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne J. J. na hlavnom pojednávaní
dňa 24.07.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, výsluchom svedka J. N., svedkyne K. B., svedka O.

P., svedkyne J. F. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, výsluchom
svedka A. O., svedkyne J. J., svedka N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2023 podľa § 261
Trestného poriadku, čítaním znaleckého posudku č. 20/2022 zo dňa 18.11.2022 vypracovaného súdnym
znalcom PhDr. Robertom Máthém, PhD. podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní
dňa 24.05.2024, podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov na čl. 87-88 a čl.
107-108 – uznesenia zo dňa 15.08.2022 a zo dňa 16.08.2022 o pribratí znalca MUDr. Mária Straku

do konania ako znalca, na čl. 130-131 a čl. 147-148 – uznesení zo dňa 16.08.2022 o pribratí znalca
PhDr. Roberta Máthého, PhD. do konania ako znalca, výsledku testu na prítomnosť alkoholu v krvi na
čl. 174, prepis záznamu z tiesňovej linky na čl. 179, zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie na
čl. 167-168, potvrdenia ŽSR zo dňa 08.08.2023 na čl. 441-443, žiadosti – odpovede ÚVV Leopoldov
zo dňa 23.08.2023 na čl. 466.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 29.03.2024 uviedol, že s jeho manželkou
– poškodenou sa prvýkrát videl 14.11.2014, dňa 15.12.2014 sa presťahovali spoločne do bytu v L..
Výpoveď poškodenej, že by ju fyzicky na Vianoce 2014 napadol, sa nezakladá na pravde, pretože
24.12.2014 bol v práci od 06.30 hod. do 18.30 hod., pracoval na železničnej stanici Siladice ako
signalista. Druhý deň takisto nebol opitý, takže čin sa nestal ani druhý deň. Z 25.12. na 26.12. išiel

do práce na nočnú, o čom vie aj poškodená, keďže v práci bola s ním. 26.12. boli s poškodenou
nakupovať, pretože 27.12. išli do Trenčína do nemocnice na tramatológiu, kde ležal jeho otec, návštevu
môže dosvedčiť otcova sestra a jej manžel, ktorí ich tam vtedy stretli. Svoju manželku nenapadol ani
dňa 28.12.2014 pod vplyvom alkoholu, nakoľko bol v práci od 06.30 hod. do 18.30 hod., rovnako aj
29.12. a 30.12. Prvé spoločné voľno mali 31.12., ani vtedy svoju manželku nezbil, ani fyzicky nenapadol.

Rovnako ani 01.01. S poškodenou v L. v podnájme žili dobre, mali len jeden incident, keď si našiel
v skrini v jeho veciach doklady zo sociálnej poisťovne, ktoré si dala vylustrovať jeho manželka. Nato
jej napísal sms, keďže bola v práci, že keď chce o ňom niečo vedieť, tak sa ho má opýtať a nie robiť
to takým, spôsobom ako urobila. Vtedy chcel od nej odísť, rozísť sa s ňou. Následne dali všetko do
poriadku. Ďalšiu hádku mali po presťahovaní sa do E. F., dňa 01.05.2015. Poškodená bola na neho

nahnevaná, pretože neprišla jeho výplata na jej účet. Kúpila si víno a keď mala vypité, povedala mu,
že sa asi vráti k jej bývalému manželovi, pretože on je hlupák a klame ju. Začal si baliť veci a keď
poškodená videla, že si balí veci a chce odísť, volala jeho kolegom, ktorí mu obratom volali, že čo sa
stalo, že jeho manželka im volá o 22.30 hod. a chce od nich, aby prišli k ním a presvedčili ho, aby ju
neopúšťal. Vtedy prišiel za ňou do kuchyne a povedal jej, aby nevolala a neotravovala iných, že sú

to ich osobné záležitosti. To ju nahnevalo a chcela im volať znovu, aby im vynadala, vtedy jej zobral
telefón z rúk a hodil ho o zem, do rohu, telefón sa nerozbil. Bol triezvy, lebo na druhý deň ráno išiel do
práce. Keď sa vrátil z práce, jeho manželke to bolo ľúto a ospravedlnila sa mu, vedela, že má pravdu.
Fyzicky ju nenapadol. Závažný incident sa stal 08.10.2015, kedy sa spoločne opili a porezal poškodenej
ruku kuchynským nožom. Nebol to plánovaný útok, skôr reflex, nebolo to tak, ako tvrdila poškodená.

Manželka mu začala vyčítať jeho deti, že ich nebude tolerovať, začali sa hádať, on chytil nôž, ona ho
chytila za čepeľ, on ním trhol a rozrezal jej dlaň. Obviazala si ruku, vzala si mobil, vybehla von, zavolala
jej mame, ktorá jej zavolala sanitku. Následne čakal, kým príde polícia. Ráno, keď ho prepúšťali z polície
a policajt mu podával jeho mobil, opýtal sa ho, odkiaľ ho má, pretože on si ho nebral. Policajt povedal, že
mobil doniesla jeho manželka, že nebude podávať trestné oznámenie a chce, aby keď ho prepustia, sa

vrátil k nej. Počítal, že je medzi nimi koniec, ale ona mu povedala, že ho miluje a nechce, aby sa rozišli.
Potom žili normálne, len na Silvestra, na konci roka 2015 sa pohádali, lebo nechcel ísť s ňou k jej mame,
roztrhol jej bundu, pretože jej chcel zabrániť v odchode s kľúčmi, kým on bol vonku, bez kľúčov. V roku
2016 nemali žiadne konflikty, pohádali sa akurát kvôli jeho otcovi, ktorému poškodená dovolila, aby býval
u nich, s čím on nesúhlasil, lebo ho vydedil.13.12.2016 ju požiadal o ruku, súhlasila, bola šťastná. V roku

2017 mali konflikty kvôli jeho otcovi, pohádali sa kvôli kontrole z hygieny, poškodená chcela, aby sa
odsťahoval. Našiel si prácu v Írsku. Keď poškodená zistila, že sa bude sťahovať, povedala, že nechce,
aby sa rozišli, prosila ho, aby ostali žiť spolu. Od júna 2017 do konca septembra 2017 nemohli mať
žiaden konflikt, pretože bol v Írsku. Následne pracovali spolu od 04.10.2017 v Nemecku, kde aj spolužili, dobre. Ak by bola pravda niečo z toho, čo tvrdí poškodená ohľadne ich spolužitia v Nemecku, napr.
že musela spávať v aute, vedeli by o tom ich susedia, ktorí s nimi aj pracovali. V Nemecku mali konflikty,
ale poškodenú fyzicky nenapádal, ako to tvrdí. Keby jej tvrdenia boli pravdou, tak by si ho po 7 rokoch

spolužitia nevzala. Hádku mali raz, dňa 18.07.2020, keď prišli domov z Nemecka na dovolenku. Mal
narodeniny, poškodenej sestra s mamou urobili oslavu, opili sa, začali sa riešiť majetky, on zle pochopil
jednu vetu, došlo k hádke, strelil poškodenej za ucho, facku, kedy do neho skočila jej sestra, čo jej nemá
za zlé, chránila sestru. Poškodená na neho zavolala políciu, ktorá ho vzala do Dunajskej Stredy, kde
ho prepustili s tým, že nikto na neho nebude podávať trestné oznámenie. Domov sa už nevrátil, dňa

20.07.2020 odišiel do Nemecka. Následne mu poškodená písala, že sa s ním nechce rozísť, chce ísť
pracovať do Nemecka tiež. Najbližší piatok išiel pre ňu. Potom žili pekne, bez hádok, nemali žiadne
konflikty a už vôbec nie fyzické. 15.05.2021 mali svadbu. Nie je pravda, že by poškodenej kontroloval
telefón. Z nevery ju neobviňoval, opýtal sa jej priamo, či niekoho má, ak áno, má mu to povedať na
rovinu a rozvedú sa. Dňa 13.07.2022 písal žiadosť o rozvod, mal pocit že ich vzťah upadá. Manželka
ho pri tom našla. Žiadala ho, aby žiadosť neodoslal, že ho miluje. 04.08.2022 začal náznak konfliktu

kvôli vstupenkám. 05.08.2022 si kúpil 8 fliaš piva a manželke 2 litre vína, objednal pizzu s dovozom na
14.35 hod. Keď prišla poškodená domov z práce, už mal vypité, ale nebol opitý na mol. Poškodená bola
nahnevaná, povedala mu, aby vypadol z domu, odpovedal, že neodíde, ako si to predstavuje, rozvedú
sa, majetkovo sa vyporiadajú. Ona mu povedala, že nech vypadne hneď, lebo zavolá políciu. Priniesli
pizzu, povedal jej, že nemusí variť, ona mu povedala, aby pizzu zožral sám, nahneval sa, pizzu hodil

psom, prišiel k linke, aby si spravil kávu, poškodená do neho strčila, on do nej strčil naspäť, narazila
bokom o linku, začala po ňom kričať, chytil ju za dekolt, odtlačil do kúpeľne, posadil ju na múrik vedľa
vaneapovedaljej:„držužhubu,nebavímatopočúvať“,zavreldverenakúpeľniaodišielvon.Tamsedel,
kým neodišla z domu. Nie je pravda, že musela z domu utekať, pretože keď sa vrátil, bolo navarené,
opraté a vyvešané prádlo. Nie len on mal vinu na ich hádkach, dosť konfliktov, kde sa do seba púšťali

aj fyzicky, bolo pod vplyvom alkoholu.
Poškodená pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2023 uviedla, že s manželom –
obžalovaným sa spolu nasťahovali do bytu v Trnave dňa 15.12.2014. Prvý konflikt mali na Vianoce.
Pracovala v sociálnej poisťovni a mala možnosť zistiť odpracované roky, čo urobila pre seba, aj pre
obžalovaného. Keďže obžalovaný pracoval aj v armáde, k nejakým jeho odpracovaným rokom sa

nedostala, nemal to teda kompletné a preto mu nič o lustrácii nehovorila, papiere schovala pod posteľ.
Keď prišli Vianoce, kúpili si víno, mali asi 4 litre, obžalovaný už mal vypité, vypil viac vína ako ona
a začal nadávať, že ho kontroluje, prečo ho kontroluje. Snažila sa mu vysvetliť, že ho nekontroluje. Išla
na toaletu, dobehol za ňou, zdrapil ju rukou za krk a začal ju dusiť, ťahať, chcel ju na toalete zavrieť.
Vyšmykla sa mu, začala mu znovu vysvetľovať, že nemala zlý úmysel, potom prestal. Následne sa

v máji v roku 2015 presťahovali do E. F. do jej domu. Kúpili si víno, popíjali a obžalovaný jej začal
hovoriť, že ho podvádza, nadával jej, chcel vidieť jej mobil, s kým si píše, s kým si telefonuje, nedala
mu ho. Potom ju zdrapil za krk zozadu rukou, začal ju dusiť, zhodil ju na zem, až keď lapala po dychu,
mobil, čo mala v ruke pustila, padol na zem, obžalovaný ho chytil, hodil smerom do kuchyne a mobil
sa rozbil. Popritom obžalovaný stále nadával, vykrikoval, že ju zabije. Potom prestal, ona bola v spálni

a už sa viac neukázala. Následne po 2-3 týždňoch, v máji, mal obžalovaný znovu vypité a znovu jej
nadával, že ho podvádza. Utiekla, lebo sa bála, že ju znovu zbije, do podkrovia. V podkroví sa nedali
zamknúť dvere, obžalovaný prišiel za ňou, tlačil ju k otvorenému oknu, chcel ju z neho vyhodiť, začala
kričať, nech prestane, následne prestal. Počas toho všetkého jej nadával. Odišiel dole z podkrovia, ona
zostala hore a asi po hodine sa schovala v šope, aj so psom, pretože tá sa dala zamknúť, tam ostala

celú noc sedieť na záhradnej stoličke. Vtedy udala obžalovaného aj na polícii. V októbri roku 2015 jej
obžalovaný porezal ruku. Vtedy tiež pil, povedal jej, že si pokojne môže dať aj ona, že jej nič neurobí,
že sa nemusí báť. Rozprávali sa o deťoch, začal jej nadávať, že sa nemá starať do jeho detí. Sedela
pri stole, on stál oproti, hral sa s nožom, následne išiel s nožom k nej, ako išiel oproti nej, chytila mu
ruku a ako tlačil oproti jej ruke, tak ju porezal medzi ukazovákom a palcom. Ruka jej začala krvácať, keď

mu povedala, že ju porezal, odpovedal jej, že zle mieril, mieril jej na krk. Ruku si previazala kuchynskou
utierkou a utiekla z domu. Z role, ktorú majú za domom, volala mame, jej mama volala políciu a prišla
aj sanitka. Na 3 dni ostala spať u mamy. Keď sa vrátila domov, aj s mamou, obžalovaný jej povedal, že
keď chce, odíde, povedala mu, nech ostane, lebo dúfala, že už prestane. V roku 2016 okrem menších
hádok sa nič nestalo. Od 04.10.2017 začali pracovať v Nemecku. Tam bol kvázi kľud, ale na Vianoce,

keď si obžalovaný znovu vypil, tak jej nadával, že ho podvádza, s päsťou ju udrel do nosa, spravili sa jej
modriny. Odišla z bytu, vzala si deku do auta, že bude spať v aute. Videl ju domovník, že je uplakaná,
povedala mu, že bude spať v aute, že nejde hore, pretože sa bojí, kedy jej ponúkol svoje auto v garáži
na prespanie, čo odmietla. Vonku bola ešte asi hodinu, následne, keďže jej bola zima, išla do domu,kde bývali, o poschodie vyššie a sedela na schodoch. Keď počula, že obžalovaný odišiel, vošla do bytu
a sedela v bunde a čižmách, ak by sa obžalovaný vrátil a znovu niečo voči nej začal robiť, aby mohla
rýchlo utiecť. Keď sa obžalovaný vrátil, prišiel za ňou do spálne a začal sa jej smiať do tváre, ako vyzerá,

nadával jej, potom išiel do obývačky, pokračoval v pití. Ona ostala oblečená v spálni, potom bolo ticho,
asi za hodinu sa išla pozrieť na obžalovaného a videla, že zaspal. Zaspal ale posediačky a kolísal sa,
bála sa, že si rozbije hlavu o stôl, tak ho dala ľahnúť a zakryla dekou. Počkala, či zaspal tvrdo, zamkla sa
v spálni a zaspala aj on. Ráno, keď videl, čo jej urobil, začal sa ospravedlňovať, vravel, že nadávky tak
nemyslel. V práci povedala, že sa udrela do dverí od linky. Ďalší incident bol 18.07.2020, čo uviedla aj

na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023, kde zároveň vysvetlila, že v prípravnom konaní sa pri dátume
tohto incidentu pomýlila, nenastal v roku 2019. Prišli na Slovensko, k jej sestre, ktorá u nej bývala a ktorá
obžalovanému prichystala narodeninovú oslavu. Spomínali, že sa chcú už vrátiť z Nemecka domov.
Obžalovaný pil víno, ona sa s jej mamou rozprávala, že nábytok a veci, ktoré nebudú potrebovať, si dajú
k nej. Nevie, čo počul obžalovaný, ale začal nadávať, že on sa do O. odsťahovať nemieni. Snažila sa
mu vysvetliť, o čom sa naozaj rozprávali, kedy jej začal nadávať a dal jej facku. Nato sa postavila jej

sestra, či mu šibe a facku dal aj jej. Sestra sa na neho vrhla a dala mu tiež facku, aj mu asi roztrhala
tričko. Obžalovaný odišiel z domu a jej sestra zavolala políciu, ktorá obžalovaného zobrala. Obžalovaný
sa následne vrátil do Nemecka. Ona bola doma 2 týždne, nevedela, či sa má vrátiť do Nemecka alebo
nie. Následne dostala správu od obžalovaného, že počul, ako sa majster rozpráva, že keď sa nevráti, tak
ju prepustia. Poprosila obžalovaného, či bude ochotný prísť pre ňu a zobrať ju naspäť, pretože nechcela

prísť o prácu. Ešte pred tým, ako odišli do Nemecka, jej obžalovaný povedal, že sa ho nemusí báť,
že už jej nikdy neublíži, nie kvôli nej, ale kvôli sebe si musí dávať pozor, aby ho nezavreli. Potom už
nebol žiadny incident, boli len slovné hádky, stále jej obžalovaný vykrikoval, že od októbra 2018 má
v Nemecku niekoho, s kým sa stretáva na toaletách. Na Slovensko sa vrátili v máji v roku 2021. Do práce
chodila o 30 minút skôr, kvôli parkovaniu, kedy jej obžalovaný vykrikoval, že boh vie, kam chodí. Keď

mala poobednú, tak sa začala mobilom fotiť, že je na parkovisku a obžalovanému fotky posielala, kedy
jej vykrikoval, že prečo to robí, že ju nepotrebuje kontrolovať. Od októbra nastúpili do práce dvaja noví
kolegovia, následne obžalovaný poškodenej stále nadával. Potom sa obžalovaný ustálil a sľuboval, že
keď si ho zoberie, že sa jej v živote nedotkne, nebude ju urážať, ani jej nadávať. Tak mali 15.05.2021
svadbu. Nič sa nestalo, až do 04.08.2022. 04.08.2022 bol obžalovaný opitý. Aj 05.08.2022. Opýtala sa

ho, či teraz bude 4 dni v liehu, keď má voľno. Začal jej nadávať, vravel, že vie, že ho podviedla. Išla
do kuchyne, obžalovaný prišiel za ňou, odstrčil ju k linke, narazila si bok, mala modrinu. Chytil kanvicu
s vriacou vodou a hodil ju smerom do chodby. Potom jej so zavretou päsťou vrazil do brady, mala aj
modrinu. Pri linke stála ako prikovaná, lebo za jej chrtom bol šuflík s nožmi a bála sa, že obžalovaný
vytiahne nôž. Potom ju druhou rukou chytil pod krk a ako ju silno držal, mala aj modrinu pod sánkou. Od

linky ju ťahal a stále ju držal, až do kúpeľne. Zhodil ju do vane. Pritom stále nadával. Chcela sa z vane
postaviť, pretože doprala práčka, ako sa zdvíhala, znova ju sotil. Nadával jej, že sa nemá pohnúť, lebo
ju zabije, tak vo vani ostala. On si išiel urobiť kávu, zapálil si. Následne vyliezla z vane a vyvešala prádlo.
Povypínala variace sa jedlo. Ponúkol jej telefón, že keď chce, má zavolať policajtov, že sa nebojí, ale
upozorňuje ju, že keď to urobí, aj keď ho zavrú na 20 rokov, keď sa vráti, nájde si ju, doláme jej ruky,

podpáli ju, aby to videli všetci susedia a potom, keď s ňou skončí, bude pokračovať s jej rodinou. Keď
išiel na záchod, utiekla z domu. Išla do dediny J. D. E., 3 alebo 4 hodiny rozmýšľala, čo má robiť, či
má zavolať políciu alebo nie, či sa má vrátiť alebo nie. Povedala si však, že keď sa obžalovaný takto
zachoval po 15 mesiacoch od svadby, tak to urobí znova. Dva mesiace sa bála a nevedela spať, bála
sa ísť večer domov, či tam nebude obžalovaný, schudla. K frekvencii nadávok zo strany obžalovaného

uviedla, že bol taký rok, že jej nadával každé 3-4 mesiace. Hádky v roku 2016 inicioval obžalovaný,
vyčítal jej, že ho podviedla. Počas ich spolužitia sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju zabije, 10-krát jej to
určite povedal. Pokiaľ sa týka pocitov, ktoré spolužitie s obžalovaným v nej vyvolávalo, vypovedala, že
boli zmiešané, on keď je triezvy, tak je špičkový človek, keď si vypije, tak je úplne opačný. V roku 2014
pil obžalovaný alkohol na Vianoce, v roku 2015 to mohlo byť každé 3-4 mesiace, v roku 2016 nepil

alkohol, v roku 2017 3-krát, v roku 2018 myslí, že nepil. Žiarlivostné scény boli aj za triezva, pokiaľ
sa týka nadávok, keď mal obžalovaný vypité boli horšie, keď bol triezvy, boli nadávky, ale nie až také
extrémne, dosť často ju aj ponižoval.
Zo znaleckého posudku č. 21/2022, ktorý vypracoval na obžalovaného znalec z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia PhDr. Robert

Máthé, PhD., pribratý do konania na základe uznesenia zo dňa 16.08.2022 na čl. 130-131 vyplynulo,
že intelektové a pamäťové schopnosti obžalovaného sú vo vyššom pásme priemeru. Vyznačuje
sa energickým správaním, ktoré ľahko ústí do emocionálne odbrzdeného, racionálne nedostatočne
korigovaného, aj navonok orientovaného neadekvátneho agresívneho správania. U obžalovanéhoznalec zistil sklon vykresľovať sa v lepšom svetle za účelom vyvolania priaznivého dojmu o sebe, čo
do určitej miery znižuje vierohodnosť jeho výpovedí. Pokiaľ sa zistia nesúlady výpovedí obžalovaného
s objektívnou realitou, tieto nie sú dané poruchami jeho pamäťových schopností, ale jeho vedomým

skresľovaním reality, čo možno považovať za stratégiu jeho obrany v trestnom konaní. U obžalovaného
sklony k fabuláciám a konfabuláciám zistené neboli, bol zistený sklon k bagatelizácii jeho nevhodného
správania a sklon ku skresľovaniu informácií o sebe samom za účelom pozitívnej sebaprezentácie.
Nemožno vylúčiť ani sklon k vedomému klamstvu za účelom zmiernenia viny z psychologického
hľadiska.

Zo znaleckého posudku č. 127/2022 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Máriom Strakom, pribratým do konania na základe uznesenia zo dňa
15.08.2022 na čl. 87-88 vyplynulo, že obžalovaný netrpel v čase spáchania skutku žiadnou látkovou
závislosťou na psychoaktívnych látkach (drogy, alkohol). Protispoločensky z hľadiska psychiatrického
pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, nie je mu potrebné nariadiť žiadny druh či spôsob
psychiatrickej ochrannej liečby. V čase spáchania činu netrpel žiadnou duševnou chorobou, látkovou

závislosťou. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku boli v celom rozsahu
prítomné.
Zo znaleckého posudku č. 155/2022 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Máriom Strakom, pribratým do konania na základe uznesenia zo dňa
16.08.2022 na čl. 107-108 vyplynulo, že poškodená netrpí a netrpela závislosťou na psychoaktívnych

látkach (drogy, alkohol, psychofarmaká).
Zo zápisnice o výsluchu svedka M. B. zo dňa 01.12.2022 vyplýva, že keď ho prepustili z väzenia, išiel
bývať k synovi - obžalovanému do Orechovej Potône. Tam býval spolu aj s K., A. N. - poškodenou. Býval
u nich cca pol roka. Kým u nich býval, oni žili normálne, párkrát sa pohádali, išlo však o bežné hádky.
Nespomína si, že by pil obžalovaný alebo poškodená. Následne od nich odišiel bývať do Bánoviec nad

Bebravou, aby mali nejaké súkromie. Jeho syn – obžalovaný sa v jeho prítomnosti nikdy nesprával
agresívne. Poškodená bola tiež normálna, starala sa o domácnosť. Nikdy nebol svedkom toho, že by
obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, nikdy nepočul, že by jej povedal škaredé slová, či vulgarizmy.
Jeho syn sa poškodenej nikdy nevyhrážal, nikdy ju nenapadol.
Znalec PhDr. Robert Máthé, PhD. pri svojom výsluchu k znaleckému posudku č. 21/2022 na hlavnom

pojednávanídňa24.07.2023nanámietkyobžalovaného,ohľadomkrátkostičasu,ktorýmalnanapísanie
testu a že nemal pri písaní dioptrické okuliare uviedol, že predmetné vyjadrenie považuj za účelové,
vyšetrenie bolo vykonané regulérne, v dostatočne dlhom čase potrebnom na vykonanie vyšetrenia,
obžalovaný pri vyšetrení spolupracoval. Dotazníková metóda má ukazovatele validity, obžalovaný
položkám porozumel. Metóda má 10 škál validity, aj také, ktoré ukazujú, či dotyčná osoba porozumela

jednotlivým položkám. Ide iba o jednu z metód, ktoré boli použité, nie iba na základe tejto metódy boli
vytvorené závery znaleckého posudku. Použité metódy v rámci vyšetrenia obžalovaného sú uvedené
na stranách 17-18 posudku.
K znaleckému posudku č. 20/2022 znalec PhDr. Robert Máthé, PhD., pribratý do konania na základe
uznesenia zo dňa 16.08.2022 na čl. 147-148 pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023

uviedol, trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Intelektová úroveň poškodenej sa
nachádza v pásme priemeru, pamäťové schopnosti sú u nej nadpriemerné. Jej osobnosť sa vyznačuje
nedostatočne brzdenou, uvoľnenou emotivitou, nízkou frustračnou toleranciou a zvýraznenou potrebou
presadenia sa. Má sklon k nekontrolovaným prejavom, k robeniu scén. Jej všeobecná vierohodnosť
je zachovaná. Pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, zo psychologickej analýzy jej výpovedí je zrejmé,

že tieto sú v podstatných osobitostiach totožné a majú istú oporu i vo výpovedi manžela ako
obžalovaného a vo výpovedi svedkov. Skutky, ktoré pripisuje manželovi, opísala autenticky a detailne s
intenzívnymi emočnými prejavmi. Sebaprezentácia poškodenej je značne skreslená v smere popierania
vlastných nedostatkov a možnosti vlastného pričinenia sa na správaní sa obžalovaného voči nej. To
vierohodnosť jej výpovede do určitej miery spochybňuje. Sama mohla mať určitý podiel na správaní sa

obžalovaného voči nej, čo si nepriznáva, čo však na druhej strane nevylučuje možnosť agresívneho
správania obžalovaného voči nej. Potreba presadenia sa, neusporiadaný životný štýl, čo vyplýva z
jej anamnestických údajov, z metódy vyšetrenia a to konštelácie tzv. zážitkového typu, ako aj jej
ďalšie osobnostné charakteristiky sú príčinou toho, že sa ľahko dostáva do konfliktných stretov. Nebol
u nej zistený sklon ku konfabuláciám, ani sklon k samoúčelnej prezentácii neskutočného diania za

účelom upútania pozornosti okolia. Testové vyšetrenie nevylúčilo možnosť problematickej konzumácie
alkoholických nápojov zo strany poškodenej, na čo poukazoval aj obžalovaný. Ku konštatovaniu, že
konanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické a psychické utrpenie znalec dospel na základe
štúdia spisového materiálu a na základe vykonaného psychologického vyšetrenia poškodenej, ktoráuvádzala, že sa obžalovaného bála a stále sa ho bojí, nespí dobre. U poškodenej nedošlo k forenzne
významnej zmene na jej psychickom stave, nevykazuje znaky týranej osoby v psychologickom chápaní,
pričom nie sú u nej naplnené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy v plnej miere.

Svedkyňa M. N., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023 vypovedala, že
s obžalovaným a jej dcérou – poškodenou už dlhé roky nie je v kontakte. Kým zo začiatku v kontakte boli,
nemôže voči obžalovanému nič povedať, pretože vždy sa voči nej správal slušne, ona s ním problémy
nemala. Poškodená sa jej na spolužitie s obžalovaným nesťažovala, nebola na to ani možnosť, keďže
už dlhé roky nie sú v kontakte. Na návrh prokurátora súd podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku

vykonal dokazovanie odstraňovaním rozporov medzi výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní
avprípravnomkonanídňa06.08.2022atoohľadomdobynekontaktusvedkynespoškodenou,incidentu
na narodeninovej oslave a sťažovania sa poškodenej svedkyni na spolužitie s obžalovaným. Svedkyňa
uviedla, že s poškodenou sa nebavila už ani pred jej svadbou, v roku 2021. Keď si poškodená
s obžalovaným skočili do vlasov, ona sa do toho nestarala, boli manželia, bola to ich vec. Pokiaľ sa
týka incidentu na narodeninovej oslave, vypovedala, že obžalovaný a poškodená sa napádali navzájom,

vo vchodových dverách videla, ako obžalovaný poškodenej „treskol“, poškodená „treskla“ jemu, ona sa
otočila a zobrala deti, aby nevidela ako sa tam oni naťahujú ako „Cigáni“. Pokiaľ sa týka porezania, to
je pravda, poškodená jej volala, ale ona nevidela, že by sa niečo také stalo, keď prišla, poškodená bola
v poli, zavolala sanitku a záchranári zavolali políciu, ďalej nevie, čo sa dialo. Dcéry – poškodenej sa
pýtala, či je fyzicky napádaná obžalovaným, ona jej povedala, že je všetko v poriadku. Pýtala sa to aj

druhej dcéry, nie kvôli tomu, že mala nejaké podozrenie. Obžalovaný a poškodená sa k sebe správali
slušne,čiženeexistovaldôvodniekohopodozrievať.Ajpoincidente,keďsapohádali,ochvíľusaudobrili.
Svedkyňa J. J., sestra poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2023 vypovedala, že sa jej sestra
– poškodená nesťažovala, nevedela o spôsobe spolužitia jej sestry a obžalovaného. Bola svedkom
incidentu, keď obžalovaný napadol poškodenú. Bolo to na oslave narodenín obžalovaného v roku 2020,

pilo sa, obžalovaný bol po 10-hodinovej ceste z Nemecka autom, vznikla tam nejaká hádka, obžalovaný
udrel jej sestru, ona skočila medzi nich, obžalovaný udrel aj ju, ona ho udrela naspäť, roztrhala
mu aj tričko, obžalovaný sa jej po približne dvoch týždňoch ospravedlnil. Vzťah medzi obžalovaným
a poškodenou vnímala dobre, nebol tam problém, aj keď boli u nej na návšteve, čo bolo sporadicky,
nemali medzi sebou problém, aby sa hádali. Obžalovaný nebol voči nej, jej matke, deťom agresívny.

Svedok J. N. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 vypovedal, že s obžalovaným sa spoznali
v Nemecku pri práci, obžalovaný ho zaúčal. S obžalovaným boli a sú kamaráti, ale už asi rok neboli
v žiadnom kontakte. Do Nemecka prišiel v apríli v roku 2018 a bol tam zhruba 2 roky. S obžalovaným
a poškodenou sa stretával hlavne v práci, pracovali spolu v jednej hale, každý deň od pondelka
do piatka. Býval vedľa nich, približne mesiac a pol od príchodu do Nemecka býval inde. Sem-

tam ich stretol na chodbe, možno dvakrát bol u nich na káve, mimo práce kontakt neudržiavali.
Nikdy nepočul, cez sadrokartónovú stenu, ktorá delila ich byty, aby obžalovaný poškodenú týral.
Vzťah obžalovaného a poškodenej vnímal ako normálny, nebol svedkom akéhokoľvek konfliktu medzi
obžalovaným a poškodenou, či fyzického alebo slovného, nevidel, že by poškodená mala na sebe
modriny.

Svedkyňa K. B. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 vypovedala, že s obžalovaným pracovala
v jednej firme, od 09.04.2018 do augusta 2019 denne, rovnako aj s poškodenou, momentálne sa
nestretávajú, približne pred 2 rokmi si s obžalovaným napísali. Boli susedia, ale nenavštevovali sa, mali
neutrálny vzťah, rozprávali sa o bežných veciach. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou vnímala ako
harmonický, milo sa k sebe správali, bolo vidno, že sa majú radi. Nebola svedkom akéhokoľvek konfliktu

medzi obžalovaným a poškodenou. Na poškodenej nespozorovala akékoľvek fyzické poranenia.
Svedok O. P. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti, asi
3,5 roka nie sú v kontakte, boli kolegovia v práci, v Nemecku, aj susedia, boli v každodennom kontakte,
poškodenú spoznal tak isto ako obžalovaného. Do Nemecka prišiel ako ostatní svedkovia, N., B. a
F., odchádzali spolu, okrem svedkyňa B., ktorá odišla skôr. Nepreberali spolu dôvernejšie témy. Vzťah

medzi obžalovaným a poškodenou vnímal ako harmonický, stále, keď ich stretli, bolo chytení za ruky.
Nebol svedkom, že by sa hádali alebo niečo podobné, na poškodenej nespozoroval akékoľvek fyzické
poranenia.
SvedkyňaJ.F.nahlavnompojednávanídňa06.09.2023vypovedala,žesobžalovanýmsapoznázpráce
zNemecka,kdespolupracovali,momentálnesnímniejevkontakte.Rovnakopoškodenúpoznázpráce

z Nemecka, kde bola časovo rovnako ako jej partner, O. P.. Stretávali sa v rámci práce, od pondelka
do piatka. Bývali na jednej chodbe, sem tam sa stretli, na návšteve u nich boli raz. Vzťah obžalovaného
a poškodenej vnímala dobre, nebol v ňom žiaden problém, chodili spolu za ruky. Nebola svedkomnejakého konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou. Na poškodenej nespozorovala nejaké fyzické
poranenie.
Svedok A. O. na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2023 uviedol, že obžalovaný je jeho bývalý kolega

zo Železníc Slovenskej republiky, poškodenú pozná, videl ju okolo Vianoc roku 2014, keď bol za
obžalovaným a ona s ním bola v nočnej službe. V priebehu roka sa stretli aj trikrát, chodil za ním, aj keď
obžalovaný už na železnici nepracoval. Obžalovaného a poškodenú vnímal ako seriózny pár, vyzerali
vždy zaľúbení, nepočul o ich nejakých problémoch, nebol svedkom žiadnych konfliktov medzi nimi.
Svedkyňa J. J. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 vypovedala, že obžalovaný jej jej synovec,

poškodenústretlapárkrát.Vzťahobžalovanéhoapoškodenejpočasstretnutívnímalanormálne,správali
sa k sebe dobre.
Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 uviedol, že obžalovaný je syn jeho švagra,
s poškodenou sa stretol približne 3-4 krát. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol podľa jeho slov
úplne v pohode, rozumeli si, konflikt medzi nimi nevidel.
Z výsledku testu na prítomnosť alkoholu v krvi na čl. 174 vyplýva, že obžalovanému bola dňa 05.08.2022

v čase o 20.43 hod. nameraná hodnota 0,62 mg/l.
Z prepisu záznamu z tiesňovej linky na čl. 179 vyplýva, že na tiesňovú linku bol dňa 05.08.2022 v čase
o 19.29 hod. prijatý hovor od oznamovateľky, poškodenej, ktorá oznámila, že ju obžalovaný zbil, bol pod
vplyvom alkoholu a utiekla z domu.
Zo zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie na čl. 167-168 vyplýva, že dňa 06.08.2022 o 02.00

hod. bola vykonaná prehliadka tela poškodenej, lebo bolo potrebné zistiť, či sú na jej tele stopy alebo
následky trestného činu. Z fotodokumentácie poškodenej sú viditeľné podliatiny očí poškodenej.
Z lekárskej správy zo dňa 18.11.2021 na čl. 182 vyplýva poranenie prsta ruky poškodenej.
Z potvrdenia ŽSR zo dňa 08.08.2023 na čl. 441-443 vyplýva mesačný prehľad práce obžalovaného za
mesiac december 2014, kedy pracoval ako signalista v stanici Siladice. Dňa 24.12.2014 pracoval od

3.00 hod. do 06.30 hod. Dňa 25.12.2014 od 18.25 hod. do 00.00 hod. Dňa 26.12.2014 od 00.00 hod.
do 3.00 hod., od 3.00 do 6.30 hod. Dňa 27.12.2014 nepracoval. Dňa 28.12.2014 pracoval od 6.25 hod.
do 18.30 hod., dňa 29.12.2014 pracoval od 18.25 hod. do 00.00 hod., dňa 30.12.2014 od 00.00 hod. do
03.00 hod. a od 03.00 do 06.30 hod. Dňa 31.12.2014 nepracoval.
Zo žiadosti – odpovede ÚVV Leopoldov zo dňa 23.08.2023 na čl. 466 vyplýva, že v ÚVV Leopoldov

PhDr. Robert Máthé vykonal znalecké vyšetrenie s obžalovaným dňa 20.09.2022 v čase od 12.44 hod.
do 15.17 hod., bez prerušenia. Dioptrické okuliare dostal obžalovaný dňa 28.02.2023.
Súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz zo strany obhajoby, dotazovať spoločnosť LUNYS, s.r.o.
ako bývalého zamestnávateľa obžalovaného ohľadom poskytnutia rozpisu pracovného zadelenia
obžalovaného dňa 18.11.2021, keďže išlo o okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie. Predmetným

dôkazom chcela obhajoba spochybniť dôkaz – lekársku správu poškodenej zo dňa 18.11.2021, na
obsah ktorej súd neprihliadol – keďže nesúvisí s prejednávanou vecou, keďže poškodená incident
súvisiaci s dňom uvedeným v lekárskej správe zo dňa 18.11.2021 neopisovala, ani vyplýval z obžaloby.
Rovnako súd nevykonal dôkazy prvotne navrhnuté zo strany poškodenej dňa 28.09.2023 nejasne,
keďže poškodená, ani zástupkyňa poškodenej neuviedli, aké konkrétne dôkazy navrhujú vykonať, čo

sa má predmetnými dôkazmi preukázať. Obžalovaný následne netrval na vykonaní dôkazu, skúmanie
vierohodnosti poškodenej. Pokiaľ sa týka záverov znaleckého posudku č. 21/2022 PhDr. Roberta
Máthého k osobe obžalovaného a návrhu na psychologické posúdenie obžalovaného iným znalcom, súd
tento dôkaz nevykonal, keďže znalec sa dostatočne, logicky a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami
obhajoby. Zároveň ohľadom tvrdení o časovej tiesni na vypracovanie testu zo strany obžalovaného súd

poukazuje na odpoveď ÚVV Leopoldov zo dňa 23.08.2023 na čl. 466, z ktorej obžalovaným tvrdená
časová tieseň nevyplýva. Súd nevykonal ani zástupkyňou poškodenej navrhnutý dôkaz, pribratie do
konania kontrolného znalca na prehodnotenie špecifickej vierohodnosti poškodenej, či trpí a trpela
posttraumatickou stresovou poruchou a či vykazuje znaky týranej osoby, s odôvodnením, že závery
znaleckého posudku č. 20/2022 PhDr. Roberta Máthého sú zbagatelizované, keďže znalec uviedol, že

poškodená viedla neusporiadaný životný štýl, čo nevysvetlil. Súd sa s tvrdením zástupkyne poškodenej
nestotožnil, znalec dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe čoho k záveru o neusporiadanom
životnom štýle poškodenej došiel, odvolávajúc sa na anamnestické údaje poškodenej.
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným

z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e). V obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je vymedzený konkrétny
výpočet foriem konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata naplnená. Súčasne pre
naplnenietejtoskutkovejpodstaty,zostranypáchateľa,musíísťotrvalejšie(sústavnejšie)konanie,ktoré
sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak

sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne
aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí). Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby
vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j.
ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy
z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom neznesiteľné

útrapy. Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo
psychického utrpenia je trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto
opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.
Podľa ustanovenia § 208 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a) Trestného zákona
d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu po dlhší čas.
Dlhodobosť ako obligatórny znak objektívnej stránky už základnej skutkovej podstaty tohto

trestného činu zodpovedá skutočnosti, že trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona je
svojou povahou trvácim trestným činom, teda už pre naplnenie jeho základnej skutkovej podstaty
sa vyžaduje, abyprotiprávnystav,ktorýzodpovedájehoobjektívnejstránke,bolpáchateľomudržiavaný
po určitú dobu. Nevylučuje to však páchanie trváceho trestného činu aj po dlhší čas, t. j. počas obdobia
zreteľne presahujúceho časový úsek, ktorého trvanie predstavuje minimálnu požiadavku na naplnenie

objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu (aspoň 6 mesiacov).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa
znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona a teda ani odseku 3 písm. d) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že obžalovaný, blízkej osobe, poškodenej ako jeho družke a následne manželke spôsobil

fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas.
Hlavným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému a v prospech obžaloby mala byť výpoveď

poškodenej, ktorá vypovedala o nasledujúcich útokoch obžalovaného voči nej:
Na Vianoce roku 2014 jej obžalovaný začal nadávať, že ho kontroluje, keď išla na toaletu, dobehol za
ňou, zdrapil ju rukou za krk a začal ju dusiť, ťahať, chcel ju na toalete zavrieť.
V máji roku 2015 jej obžalovaný začal hovoriť, že ho podvádza, nadával jej, chcel vidieť jej mobil, s kým
si píše, telefonuje, nedala mu ho, zdrapil ju za krk zozadu rukou, začal ju dusiť, zhodil ju na zem, keď

lapala po dychu, mobil, čo mala v ruke pustila, padol na zem, obžalovaný ho chytil, hodil smerom do
kuchyne a mobil sa rozbil. Popritom obžalovaný stále nadával, vykrikoval, že ju zabije.
Následne po 2-3 týždňoch, v máji, jej obžalovaný znovu nadával, že ho podvádza. Utiekla do podkrovia,
obžalovaný prišiel za ňou, tlačil ju k otvorenému oknu, chcel ju z neho vyhodiť.
V októbri roku 2015 jej porezal ruku. Začal jej nadávať, že sa nemá starať do jeho detí, hral sa s nožom,

následne išiel s nožom k nej, ako išiel oproti nej, chytila mu ruku a ako tlačil oproti jej ruke, tak ju porezal
medzi ukazovákom a palcom. Ruka jej začala krvácať, keď mu povedala, že ju porezal, odpovedal, že
zle mieril, mieril jej na krk.
Na Vianoce roku 2017 jej nadával, že ho podvádza a s päsťou ju udrel do nosa.
Ďalší incident bol 18.07.2020, na obžalovaného narodeninovej oslave, začal jej nadávať a dal jej facku.

Nato sa postavila jej sestra a facku dal aj jej.
05.08.2022 jej začal nadávať, vravel, že vie, že ho podviedla. Išla do kuchyne, obžalovaný prišiel za
ňou, odstrčil ju k linke, narazila si bok, potom jej so zavretou päsťou vrazil do brady, druhou rukou ju
chytil pod krk, ťahal ju do kúpeľne, zhodil ju do vane, nadával jej, že sa nemá pohnúť, lebo ju zabije.Ponúkol jej telefón, že keď chce, má zavolať policajtov, že sa nebojí, ale upozorňuje ju, že keď to urobí,
aj keď ho zavrú na 20 rokov, keď sa vráti, nájde si ju, doláme jej ruky, podpáli ju, aby to videli všetci
susedia a potom bude pokračovať s jej rodinou.

K frekvencii nadávok zo strany obžalovaného poškodená uviedla, že bol taký rok, keď jej obžalovaný
nadával každé 3-4 mesiace. Hádky inicioval obžalovaný, vyčítal jej, že ho podviedla. Počas ich spolužitia
sa jej obžalovaný aj vyhrážal a to, že ju zabije, 10-krát jej to určite povedal. Pokiaľ sa týka pocitov, ktoré
spolužitie s obžalovaným v nej vyvolávalo, vypovedala, že išlo o zmiešané pocity. On keď je triezvy, tak je
špičkový človek, ale keď si vypije, tak je úplne opačný. K frekvencii pitia alkoholu zo strany obžalovaného

uviedla, že v roku 2014 to bolo na Vianoce, v roku 2015 to mohlo byť každé 3-4 mesiace, v roku 2016
nič, v roku 2017 3-krát, v roku 2018 myslí, že nebolo nič. Žiarlivostné scény boli aj za triezva, pokiaľ
sa týka nadávok, keď mal obžalovaný vypité boli horšie, keď bol triezvy, boli nadávky, ale nie až také
extrémne. Obžalovaný ju dosť často ju aj ponižoval.
Obžalovaný poprel konanie, ktoré sa podľa vyjadrenia poškodenej malo stať na Vianoce roku 2014.
Poukázal na jednotlivé dní počas vianočných sviatkov, kedy pracoval, čo vyplýva aj z oboznámeného

potvrdenia ŽSR zo dňa 08.08.2023 a teda nemohol ani požívať alkoholické nápoje. Z 25.12. na 26.12.
išiel do práce na nočnú, kde s ním bola aj poškodená, čo vyplýva aj výpovede svedka A. O.. 27.12. išli
do Trenčína do nemocnice na traumatológiu, kde ležal jeho otec, návštevu potvrdili aj svedkyňa J. J.
a svedok N. J..
Taktiež obžalovaný poprel konanie z mája roku 2015 v súvislosti s mobilným telefónom. Na rozdiel od

výpovede poškodenej uviedol, že jej povedal, aby neotravovala jeho kolegov kvôli ich záležitostiam, čo
ju nahnevalo a chcela im volať znovu, aby im vynadala, vtedy jej zobral telefón z rúk a hodil ho o zem, do
rohu, telefón sa nerozbil, fyzicky ju nenapadol. Rovnako nesúhlasil s tvrdením poškodenej, že ju chcel
vyhodiť z podkrovia. Informácie ohľadne volania polície zo strany poškodenej sa dajú ľahko overiť.
Porezanie ruky poškodenej v októbri roku 2015 obžalovaný priznal, tento útok je potvrdený aj výpoveďou

svedkyne M. N., uviedol však, že to nebol plánovaný útok, skôr reflex, nebolo to tak, ako tvrdila
poškodená. Tá mu začala vyčítať jeho deti, že ich nebude tolerovať, začali sa hádať, on chytil nôž, ona
ho chytila za čepeľ, on ním trhol a rozrezal jej dlaň.
K incidentu na Vianoce roku 2017 sa obžalovaný vyjadril, že ak by bola pravda niečo z toho, čo tvrdí
poškodenáohľadneichspolužitiavNemecku,napr.žemuselaspávaťvaute,vedelibyotomichsusedia,

ktorí s nimi aj pracovali. V Nemecku mali konflikty, ale poškodenú fyzicky nenapádal.
Incidentzodňa18.07.2020obžalovanýpotvrdil,rovnakoakovyplynulajzvýpovedísvedkýňM.N.aJ.J..
Ku konanie dňa 05.08.2022 obžalovaný vypovedal, že prišiel k linke, aby si spravil kávu, poškodená do
neho strčila, on do nej strčil naspäť, narazila bokom o linku, začala po ňom kričať, chytil ju za dekolt,
odtlačil do kúpeľne, posadil ju na múrik vedľa vane a povedal jej: „drž už hubu, nebaví ma to počúvať“,

zavrel dvere na kúpeľni a odišiel von. Nie je pravda, že poškodená musela z domu utekať, pretože keď
sa vrátil, bolo navarené, opraté a vyvešané prádlo.
Nie je pravda, že by poškodenej kontroloval telefón. Z nevery ju neobviňoval, opýtal sa jej priamo, či
niekoho má, ak áno, má mu to povedať na rovinu a rozvedú sa. Nie len on mal vinu na ich hádkach,
dosť konfliktov, kde sa do seba púšťali aj fyzicky, bolo pod vplyvom alkoholu, z oboch strán.

Vzhľadom na vyššie uvedené a opísané dôkazy (výpoveď poškodenej, výpoveď svedkýň M. N. a J. J.),
súd nemal pochybnosť o incidente z októbra roku 2015 a z 18.07.2020, ktoré potvrdil aj obžalovaný, aj
keď s tendenciou opísať ich tak, aby sa vykreslil v lepšom svetle, ktoré také správanie obžalovaného
vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku PhDr. Roberta Máthého, PhD., s ktorého závermi sa
súd stotožnil (u obžalovaného znalec zistil sklon vykresľovať sa v lepšom svetle za účelom vyvolania

priaznivého dojmu o sebe, pokiaľ sa zistia nesúlady výpovedí obžalovaného s objektívnou realitou,
tieto nie sú dané poruchami jeho pamäťových schopností, ale jeho vedomým skresľovaním reality,
čo možno považovať za stratégiu jeho obrany v trestnom konaní, bol zistený sklon k bagatelizácii
jeho nevhodného správania a sklon ku skresľovaniu informácií o sebe samom za účelom pozitívnej
sebaprezentácie. Nemožno vylúčiť ani sklon k vedomému klamstvu za účelom zmiernenia viny z

psychologického hľadiska.).
Pokiaľ sa týka incidentov z Vianoc roku 2014, z mája roku 2015, v podkroví v roku 2015, z Vianoc
roku 2017 a z 05.08.2022 súd opätovne aj s poukazom na závery znaleckého posudku PhDr. Roberta
Máthého, PhD. ohľadom osoby obžalovaného považuje výpovede poškodenej za pravdivé. Skutky, ktoré
pripisuje obžalovanému, opísala autenticky a detailne s intenzívnymi emočnými prejavmi. Nebol u nej

zistený sklon ku konfabuláciám, ani sklon k samoúčelnej prezentácii neskutočného diania za účelom
upútania pozornosti okolia. Súd však nemohol nezobrať do úvahy aj na závery znaleckého posudku
PhDr. Roberta Máthého, PhD. ohľadom osoby poškodenej (čo však nevylučuje agresívne správanie sa
obžalovaného voči nej), v zmysle ktorých jej osobnosť sa vyznačuje nedostatočne brzdenou, uvoľnenouemotivitou, nízkou frustračnou toleranciou a zvýraznenou potrebou presadenia sa, egocentrizmom,
má sklon k nekontrolovaným prejavom, k robeniu scén, jej sebaprezentácia je značne skreslená v
smere popierania vlastných nedostatkov a možnosti vlastného pričinenia sa k správaniu obžalovaného

voči nej, čo do určitej miery spochybňuje špecifickú vierohodnosť jej výpovedí, ľahko sa dostáva do
konfliktných stretov. Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že testové vyšetrenie poškodenej nevylúčilo
možnosť problematickej konzumácie alkoholických nápojov zo strany poškodenej, na čo poukazoval aj
obžalovaný. To vyplynulo aj z jednotlivých vyjadrení poškodenej, ktorá sa síce snažila obhájiť a vyjsť
v čo najlepšom svetle pokiaľ sa týka požitia alkoholických nápojov z jej strany pri jednotlivých konfliktoch,

no potvrdila, že alkohol užila aj ona. K argumentácii obžalovaného ohľadom incidentu na Vianoce
v roku 2014 súd uvádza, že ním prezentované a na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nevyvracajú
výpoveď poškodenej, keďže k útoku zo strany obžalovaného na poškodenú mohlo dôjsť v čase, keď
obžalovaný nepracoval. K argumentácii obžalovaného ohľadom vedomosti susedov o incidente na
Vianoce v roku 2017 súd uvádza, že nie je automatické a nutné, že o ňom susedia museli vedieť, aj
vzhľadom na čas, kedy sa udial a frekvenciu stretávania sa susedov s poškodenou v bytovke.

Na druhej strane, za veľmi podstatné pre rozhodnutie o nenaplnení znakov skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby považuje súd vyjadrenia poškodenej, že v roku 2016
okrem menších hádok sa nič nestalo. Od 04.10.2017 začali pracovať v Nemecku, tam bol kvázi kľud,
až na opísaný konflikt na Vianoce. Potom, po jej návrate do Nemecka v lete v roku 2020 už nebol
žiadny incident, boli len slovné hádky. Na Slovensko sa vrátili v máji v roku 2021. Dňa 15.05.2021 mali

s obžalovaným svadbu. Nič sa nestalo, život s obžalovaným bol až do 04.08.2022 ideálny.
Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Trestného zákona, zo strany
páchateľa, musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším
a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním.
Sedem útokov obžalovaného voči poškodenej za obdobie od roku 2014 do augusta roku 2022, z ktorých

3 nastali v roku 2015 súd nepovažuje za sústavné (trvalé) konanie, ktoré sa opakuje, je hromadné.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol toxický. Na
správanie obžalovaného malo okrem užívania alkoholických nápojov vplyv aj správanie poškodenej.
Obžalovaný chcel od poškodenej viackrát odísť, resp. po svadbe sa rozviesť, čo však aj vzhľadom na
žiadosti poškodenej neurobil. Znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby nie sú naplnené ani ďalším správaním obžalovaného, ktoré poškodená uviedla a to nadávkami
z jeho strany voči nej. K ich frekvencii poškodená uviedla, že bol taký rok, keď jej obžalovaný nadával
každé 3-4 mesiace. Čo sa môže prekrývať aj s vyššie uvedenými incidentami. Taktiež výpovede
poškodenej ohľadne vyčítania jej zo strany obžalovaného, že ho podvádza, vyvolávania žiarlivostných
scén,vyhrážaniasajej,ponižovaniapoškodenáokremvyššieopísanýchincidentovviacnešpecifikovala,

resp. neuviedla tak, aby z takého konania obžalovaného vyplývalo trestné konanie podľa § 208
Trestného zákona a aj vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom priebehu jej vzťahu s obžalovaným mimo
uvádzaných incidentov, tieto konania obžalovaného súd nepovažoval za také, ktoré by napĺňali znaky
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.
Poškodená uviedla, že obžalovaný keď je triezvy, tak je špičkový človek, ale keď si vypije, tak je úplne

opačný. K frekvencii pitia alkoholu zo strany obžalovaného poškodená zároveň uviedla, že v roku 2014
to bolo na Vianoce, v roku 2015 to mohlo byť každé 3-4 mesiace, v roku 2016 nič, v roku 2017 3-krát,
v roku 2018 myslí, že nebolo nič.
Pre naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zároveň potrebné, aby
konanie obžalovaného bolo spôsobilé poškodenej osobe zapríčiniť psychické, prípadne aj fyzické útrapy

(len spôsobilé, následok teda nastať nemusí), musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho
hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu),
t. j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie
obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Utrpenie poškodených osôb (osoby) nie je len
celkom krátkeho a prechodného charakteru.

Zo správania poškodenej takého útrapy súd nevzhliadol. Poškodená po prvom incidente, napriek
tomu, že obžalovaného poznala iba pár dní, s ním ostala naďalej žiť. Rovnako tomu tak bolo aj
v prípade incidentov v roku 2015. Obžalovaný navyše býval v jej dome v Orechovej Potôni. Po
incidente s porezanou rukou jej sám povedal, že odíde, ona povedala, aby ostal. Po týchto konaniach
obžalovaného s ním v roku 2017 odišla do Nemecka, kde po incidente na Vianoce roku 2017 reagovala

tak, že sa vrátila na byt, asi za hodinu sa išla pozrieť na obžalovaného a videla, že zaspal posediačky
a kolísal sa, bála sa, že si rozbije hlavu o stôl, tak ho dala ľahnúť a zakryla dekou, počkala, či zaspal
tvrdo, zamkla sa v spálni a zaspala aj ona. Následne s obžalovaným žila v Nemecku až do roku
2021, kde sa vrátila aj po incidente z 18.07.2020, napriek tomu, že nemusela, obžalovaný odišieldo Nemecka bez nej, ona mu písala, že sa nechce rozísť. Zároveň ako uviedol aj obžalovaný, sa
za neho v máji roku 2021 vydala. Ak by správanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, tak
by nekonala. Trestné oznámenie na obžalovaného podala až po incidente z 05.08.2022. Aj keď jej

niektoré útoky obžalovaného spôsobili utrpenie, z vykonaného dokazovania, najmä zo správania sa
poškodenej a jej vyjadrovania sa ohľadom života s obžalovaným mimo opisovaných útokov z jeho strany
vyplýva, že nešlo o utrpenie nie len krátkeho, resp. prechodného charakteru. Konanie obžalovaného
jej sústavne nepriaznivo neovplyvňovalo jej každodenný život a nevyvolávalo sústavnejšie obavy
z opätovného protiprávneho konania obžalovaného. Znalec PhDr. Robert Máthé, PhD. vo svojom

znaleckom posudku tiež konštatoval, že u poškodenej nedošlo k forenzne významnej zmene na jej
psychickom stave, nevykazuje znaky týranej osoby v psychologickom chápaní, pričom nie sú u nej
naplnené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy v plnej miere. Ku konštatovaniu, že konanie
obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické a psychické utrpenie znalec dospel na základe štúdia
spisového materiálu, ako uviedol pri svojom výsluchu, teda výpovede poškodenej a na základe
vykonaného psychologického vyšetrenia poškodenej, ktorá uvádzala, že sa obžalovaného bála a stále

sa ho bojí, nespí dobre. Ako súd uviedol, zo správania sa obžalovanej vyplýva, že sa obžalovaného bála,
ale iba prechodne, prípadne krátkodobo. Skutočnosť, že sa ho stále bála aj pri vyšetrení a že nemohla
dobre spať ovplyvnilo až posledné konanie obžalovaného dňa 05.08.2024.
Naplnenie znakov skutkovej podstaty trestné činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nevyplýva
ani z ostatných vykonaných dôkazov – výpovedí jednotlivých svedkov. Pri hodnotení vierohodnosti

svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v
podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok
vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému
alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu,

resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti
alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku
trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z
pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným),
ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Výpovede jednotlivých svedkov boli neodporujúce

si v podstatných okolnostiach, v súlade s ostatnými dôkazmi. Vzťahy jednotlivých svedkov voči
obžalovanému alebo poškodenej súd vyhodnotil ako neovplyvňujúce jednotlivé výpovede.
Svedkovia opísali vzťah obžalovaného a poškodenej, ktorý vnímali ako, svedok M. B.: kým u nich
býval, pol roka, oni žili normálne, párkrát sa pohádali, išlo však o bežné hádky, obžalovaný sa v jeho
prítomnosti nikdy nesprával agresívne, nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky napadol

poškodenú, nikdy nepočul, že by jej povedal škaredé slová, či vulgarizmy, nikdy sa nevyhrážal, nikdy
ju nenapadol. Svedkyňa M. N.: poškodená sa jej na spolužitie s obžalovaným nesťažovala, keď si
poškodená s obžalovaným skočili do vlasov, ona sa do toho nestarala, boli manželia, bola to ich vec,
na narodeninovej oslave sa obžalovaný a poškodená napádali navzájom, obžalovaný a poškodená sa
k sebe správali slušne, aj po incidente, keď sa pohádali, o chvíľu sa udobrili. Svedkyňa J. J.: poškodená

sa nesťažovala, bola svedkom incidentu, keď obžalovaný napadol poškodenú, ona skočila medzi
nich, obžalovaný udrel aj ju, ona ho udrela naspäť, roztrhala mu aj tričko, vzťah medzi obžalovaným
a poškodenou vnímala dobre, nebol tam problém, aj keď boli u nej na návšteve, čo bolo sporadicky,
nemali medzi sebou problém, aby sa hádali. Svedok J. N.: nikdy nepočul, cez sadrokartónovú stenu,
ktorá delila ich byty, aby obžalovaný poškodenú týral, vzťah obžalovaného a poškodenej vnímal

ako normálny, nebol svedkom akéhokoľvek konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, či fyzického
alebo slovného, nevidel, že by poškodená mala na sebe modriny. Svedkyňa K. B.: vzťah medzi
obžalovaným a poškodenou vnímala ako harmonický, milo sa k sebe správali, bolo vidno, že sa
majú radi, nebola svedkom akéhokoľvek konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, na poškodenej
nespozorovala akékoľvek fyzické poranenia. Svedok O. P.: vzťah medzi obžalovaným a poškodenou

vnímal ako harmonický, stále, keď ich stretli, bolo chytení za ruky, nebol svedkom, že by sa hádali
alebo niečo podobné, na poškodenej nespozoroval akékoľvek fyzické poranenia. Svedkyňa J. F.: vzťah
obžalovaného a poškodenej vnímala dobre, nebol v ňom žiaden problém, chodili spolu za ruky, nebola
svedkom nejakého konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, na poškodenej nespozorovala nejaké
fyzické poranenie. Svedok A. O.: obžalovaného a poškodenú vnímal ako seriózny pár, vyzerali vždy

zaľúbení, nepočul o ich nejakých problémoch, nebol svedkom žiadnych konfliktov medzi nimi. Svedkyňa
J. J.: vzťah obžalovaného a poškodenej počas stretnutí vnímala normálne, správali sa k sebe dobre.
Svedok N. J.: vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol podľa jeho slov úplne v pohode, rozumeli
si, konflikt medzi nimi nevidel.Súd zároveň skúmal, či obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty iného trestného
činu a na základe vykonaného dokazovania zistil, že konanie obžalovaného dňa 05.08.2022 napĺňa
znaky skutkovej podstaty trestného činu, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Podľaustanovenia§360ods.1Trestnéhozákona,ktosainémuvyhrážasmrťou,ťažkouujmounazdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Podľa ustanovenia § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri

roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. V danom
prípade bola poškodená manželkou obžalovaného.
Ustanovenie § 360 Trestného zákona poskytuje ochranu pred niektorými závažnými vyhrážkami.
Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sú primárne
medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Objektívna stránka

trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona spočíva vo vyhrážkach
páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom,
že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, pričom dôvodnou obavou sa
rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Skutková podstata § 360 ods. 1
Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby

táto obava naozaj vznikla. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú
obavu z jej naplnenia. Ujmu z prípadne realizovanej hrozby môže priamo pocítiť sám adresát na sebe
alebo svojej veci alebo osoba, na ktorej adresátovi záleží alebo aj iná osoba, ktorej záujmy sú adresátovi
vyhrážky v podstate ľahostajné, avšak vyhrážajúca sa osoba predpokladá, že by vzhľadom na morálnu
vyspelosť adresáta vyhrážky mohli byť účinné. Pri danom trestnom čine pritom vždy treba brať do úvahy

okolnosti prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním skutku a po spáchaní skutku
nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka
smeruje. Výroky páchateľa je potrebné hodnotiť v spojení s jeho ďalším konaním, nestačí sa obmedziť
len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu

jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí
smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto
vyhrážky.
V danej trestnej veci nebolo sporné, že 05.08.2022 v čase okolo 14.45 hod. na adrese E. F., D. A. XXX/X,
E. G. H. pod vplyvom alkoholických nápojov došlo ku konfliktu obžalovaného a poškodenej. Sporné bolo

konanieobžalovaného,nadávaniepoškodenej,fyzickýútokobžalovanéhovočipoškodenejavyhrážanie
sa obžalovaného poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, a to takým spôsobom, že to u nej mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu z jej uskutočnenia.
Spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona dňa 05.08.2022
obžalovaným a vina obžalovaného v danom prípade vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä

z výpovede poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného voči nej, čiastočne z výpovede
obžalovaného(vuvedenejnespornejčasti,obžalovanýpriebehopísal,tak,žeprišielklinke,abysispravil
kávu, poškodená do neho strčila, on do nej strčil naspäť, narazila bokom o linku, začala po ňom kričať,
chytil ju za dekolt, odtlačil do kúpeľne, posadil ju na múrik vedľa vane a povedal jej: „drž už hubu, nebaví
ma to počúvať“, zavrel dvere na kúpeľni a odišiel von), z výsledku testu na prítomnosť alkoholu v krvi,

z prepisu záznamu z tiesňovej linky, zo zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie.
Pri zachovaní totožnosti skutku súd v rozsudku oproti zneniu skutkovej vety v obžalobe v časti opisu dňa
05.08.2022 zmenil na základe vykonaného dokazovania skutkovú vetu tak, ako je uvedená vo výrokovej
časti rozsudku.
Súd vychádzal z výpovede poškodenej, ktorú považoval za pravdivú a to s odkazom na všetky vyššie

uvedené hodnotenia ohľadom pravdivosti jednotlivých incidentov opísaných zo strany poškodenej.
Výpoveď poškodenej ohľadne konania obžalovaného dňa 05.08.2022 si v podstatných okolnostiach
neodporuje, z jej výpovede vyplývajú logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých vypovedala. Výpoveď
poškodenej je v súlade, nerozporná s ostatnými vykonanými dôkazmi - prepis záznamu z tiesňovej
linky, zápisnica o prehliadke tela a fotodokumentácia. Poškodená nemala žiaden dôvod uvádzať

o obžalovanom nepravdy, naviac pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom po poučeniach
ohľadom trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia, krivej výpovede a prísahy. Na obžalovaného
mohla už viackrát podať trestné oznámenie, no neurobila to, až po konanie obžalovaného dňa05.08.2022. S obžalovaným mala záujem do poslednej chvíle, aj napriek vyššie uvedeným negatívnym
správaniam sa voči jej osobe, žiť ďalej.
Na druhej strane, postoj obžalovaného vyznieva účelovo, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti,

rovnako poukazujúc aj na všetky vyššie uvedené hodnotenia ohľadom osoby a konania obžalovaného.
„Vyhrážanie“ smrťou a ťažkou ujmou na zdraví poškodenej bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu,
čo súd vyvodil z vyhodnotenia povahy a závažnosti vyhrážania. Z vlastného obsahu slovného vyhlá-
senia obžalovaného, hodnotenia výrokov v spojení s ďalším konaním obžalovaného pred spáchaním
skutku, po spáchaní skutku – celkové vyššie uvedené správanie sa obžalovaného voči poškodenej

počas jednotlivých opísaných incidentov, toxicita vzťahu obžalovaného a poškodenej, rozčúlenie sa
obžalovaného, nadávanie, fyzické útoky, potuženie alkoholom, ak osoba požila vo zvýšenej miere
alkoholické nápoje, je daná vyššia miera pravdepodobnosti nevyspytateľného konania, pretože je
všeobecne známe, že alkohol, resp. jeho požívanie, sú schopné potencovať agresiu užívateľa, či
odbrzďovať mechanizmy kontrolujúce správanie osoby, druhé vyhrážanie ohľadom dolámaním rúk
a podpálením poškodenej po vyhrážaní sa zabitím, komplexného posúdenia situácie, slov a uvažovania

poškodenej – poškodená už mala niekoľko príležitostí na obžalovaného podať trestné oznámenie, no
urobila tak až teraz, uviedla, že pri linke stála ako prikovaná, lebo za jej chrtom bol šuflík s nožmi a bála
sa, že obžalovaný vytiahne nôž, 3 alebo 4 hodiny rozmýšľala, čo má robiť, či má zavolať políciu alebo
nie, či sa má vrátiť alebo nie, povedala si však, že keď sa obžalovaný takto zachoval po 15 mesiacoch
od svadby, tak to urobí znova, dva mesiace sa bála a nevedela spať, bála sa ísť večer domov, či tam

nebude obžalovaný, schudla. Nie je normálne a správne, aby dospelý človek hovoril, že niekoho zabije,
doláme mu ruky, podpáli ho, bude pokračovať aj s rodinou.
V danej veci je naplnená aj subjektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 Trestného zákona. Úmyselné zavinenie zo strany obžalovaného. Vyhrážky boli mienené vážne,
z hľadiska úmyslu ich vyslovenia. Obžalovaný ich chcel vysloviť a mali pôsobiť ako vyhrážka. Úmysel

smeroval k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, že bol spôsobilý vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu
z týchto vyhrážok. Konanie obžalovaného nie je možné pričítať nedostatku životných skúseností a
obžalovaný si musel byť vedomý možných následkov svojho protiprávneho konania v podobe trestného
stíhania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku,
s ktorého sa súd stotožnil, ktorý pri obžalovanom nezistil prítomnosť forenzne významnej duševnej

poruchy. Uviedol, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku boli
v celom rozsahu prítomné.
Pokiaľ ide o otázku tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, opätovne,
s ohľadom na vyššie uvedenú argumentácia ohľadom naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, a vzhľadom na vyššie uvedený spôsob

vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
obžalovaného vyhodnotil súd závažnosť za vyššiu ako nepatrnú.
Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými
pravidlami určujúcimi rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku, podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Súdsodkazomnavyššieuvedenéuvádza,ževdanejtrestnejvecitakjednoznačnepostupoval.

Na záver súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočneobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných procesnými stranami konania.
Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním

podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: lustrácií z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov obžalovaného, údajov z Agendy dopravno-správnych činností obžalovaného,
odpisu registra trestov obžalovaného a GP SR, odpovede na lustráciu v SP, informácie o zmenách stavu
individuálneho účtu – sociálna poisťovňa.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, pričom

vo všetkých odsúdeniach slovenskými súdmi sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný
bol doteraz odsúdený za nenásilné trestné činnosti. Obžalovaný bol trikrát postihnutý za priestupok,
jedenkrát na úseku civilnej ochrany, dvakrát za dopravné priestupky. Z lustrácií v SP vyplýva prehľad
zamestnaní obžalovaného od roku 2014 do roku 2017 a od roku 2023, o jeho prepustení z väzby.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na vyššie popísané okolnosti a spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy (lustrácie obžalovaného, správanie sa
obžalovaného po prepustení z výkonu väzby a jej nahradení – riadne zamestnaný, zo strany probačnej
a mediačnej úradníčky vykonávajúcej dohľad nad obžalovaným nehlásený žiaden incident). Pri prečine

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je trestná sadzba
trestu odňatia slobody určená od 6 mesiacov do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd zistil, že u obžalovaného nie je žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť podľa § 36
Trestného zákona a podľa § 37 Trestného zákona. Súd obžalovanému následne uložil trest odňatia
slobody v dolnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby, vo výmere 1 rok.

Súd v prípade obžalovaného neaplikoval § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody a to vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu.
Obžalovaný bol v tejto veci väzobne stíhaný, v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o treste
sa obžalovanému do výkonu trestu odňatia slobody započíta výkon väzby.
Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradilpodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku

do výkonu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd v danom prípade u obžalovaných nevidel podmienky na postup podľa § 39 Trestného zákona, na
mimoriadne zníženie trestu.
Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý

dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto

odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.Poučenie:

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.