Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200215
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o., Ulica Priemyselná 6, 038 52 Sučany, IČO: 35 871 229, zastúpený JUDr.
Emíliou Kosibovou, advokátkou, Hraničná 13, 821 05 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101965164/2020 zo dňa 11.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101965164/2020 zo dňa 11.12.2020 a rozhodnutie Úrad pre vybrané hospodárske subjekty č.

101169989/2020 zo dňa 13.07.2020 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty ( ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101169989/2020

zo dňa 13.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) uložil žalobcovi (ako
účtovnej jednotke) pokutu vo výške XXX eur za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona
o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2015 – a to z dôvodu, že neviedol účtovníctvo podľa
§ 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Porušil § 8
ods. 2 zákona o účtovníctve tým, že nedodržal ustanovenie § 4 ods. 2 o účtovníctve a porušil § 7 ods. 1
a 2 zákona o účtovníctve tým, že neúčtoval tak, aby poskytoval verný a pravdivý obraz o skutočnostiach,

ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky a nezobrazil položky účtovnej
závierky verne tak, aby obsah položiek účtovnej závierky zodpovedal skutočnosti.

2.Rozhodnutieodôvodnilsprávcadanetým,ževykonalužalobcuvobdobíod24.03.2020do02.07.2020
kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie kalendárny rok 2015.
Kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku dňa 24.03.2020, na základe doručeného
oznámenia o výkone kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve zo dňa 27.02.2020.

Správca dane vychádzal zo skutočností zistených kontrolou dane z príjmov právnickej osoby vykonanej
u účtovnej jednotky za zdaňovacie obdobie 2015 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a zistil u žalobcu porušenia ustanovení
zákona o účtovníctve a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania“ alebo „opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo
16. decembra 2002“). V súvislosti s výkonom kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve

nahliadol správca dane do spisu žalobcu, ktorý sa týkal kontroly dane z príjmov právnickej osoby
a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie 2015, zistil nesúlad konečných stavov nákladov a
výnosov uvedených v hlavnej knihe v nadväznosti na účtovnú závierku a daňové priznanie, nesúlad
v rozhodnutí presne špecifikoval. V porovnaní s predloženou hlavnou knihou žalobca uviedol v účtovnej
závierke a v daňovom priznaní sumu výnosov a sumu nákladov vyššiu o XXX XXX,XX eur, k čomu

by nedošlo, ak by žalobca dodržiaval §43 ods. 3 písm. a) opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo
16. decembra 2002. V priebehu výkonu kontroly dane z príjmov bol opätovne vyzývaný žalobca na
zdôvodnenie a vyjadrenie sa k zistenému rozdielu v sume XXX XXX,XX eura. Správca dane konštatoval,
že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a na základe uvedených skutočností žalobca porušil § 7 ods.
1 a 2, a § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností
v účtovnej závierke. Žalobcovi boli oznámené dňa 01.06.2020 výsledky kontrolných zistení z kontroly

dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie 2015, a to doručením oboznámenia
č. 100951827/2020 zo dňa 28.05.2020.

3. Žalovaný na základe podaného odvolania rozhodnutím č. 101965164/2020 zo dňa 11.12.2020 (ďalej
len „ druhostupňové odvolanie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri

ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom.

II.
Žaloba

4. Správnou žalobou doručenou dňa 17.02.2021 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101965164/2020 zo dňa 11.12.2020
ako aj rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101169989/2020 zo dňa 13.07.2020
z dôvodu v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, žiadal vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalobca v žalobe namieta, že správca dane pri svojich zisteniach vychádzal iba zo skutočností
zistených kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovanie obdobie 2015 podľa zákona o dani
z príjmov, nevykonal pojednávanie, nepožadoval od neho vyjadrenie, závery v protokole len odpísal zo
záverov urobených počas daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby.

6. Žalobca namieta uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, ktorú skutočnosť
namietal už aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale žalovaný sa s tým v rozhodnutí riadne
nevyporiadal.
Ustanovenie 38 ods. 8 zákona o účtovníctve upravuje subjektívnu prekluzívnu ročnú lehotu v rámci

objektívnej päťročnej lehoty na uloženie pokuty za zistené správne delikty podľa § 38 ods. 1 zákona
o účtovníctve, čiže odlišne oproti lehote na vydanie rozhodnutia po vykonaní daňovej kontroly (§
68 ods. 2 daňového poriadku). Podľa zákona o účtovníctve je uloženie pokuty časovo obmedzené
uplynutím subjektívnej prekluzívnej lehoty v trvaní jedného roka. Konanie vo veci uloženia pokuty je
potrebné právoplatne ukončiť do jedného roka odo dňa, kedy sa daňový úrad dozvedel o správnom

delikte, pritom daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 10.10.2018, subjektívna lehota
podľa žalobcu začala plynúť najneskôr dňom vyhotovenia protokolu a uplynula lehoty v októbri 2019.
Žalobca to konkrétne odôvodnil tým, že správca dane vykonal u neho kontrolu dane z príjmov za rok
2015 počas rokov 2017 a 2018, vyžiadal si doklady, požadoval od neho vyjadrenie k nezrovnalostiam
v účtovníctve. Správca dane už v júni 2018 (pri výkone kontroly dane z príjmov právnickej osoby)

skonštatoval spáchanie správneho deliktu, lebo už vo výzve č. 10184464/2018 (str. 5) zo dňa 18.06.2018
konštatoval porušenie § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve a § 44 ods. 7 postupov účtovania nasledovne:
„Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt neúčtoval o hotových výrobkoch, hoci ich vyrába (výroba finálnych
vstrekovacích lisov) ovplyvnil účtovanie zmeny stavu nedokončenej výroby a polotovarov vlastnej
výroby. Daňový subjekt v kontrolovanom období neúčtoval v súlade v súlade s § 44 ods.7 postupov

účtovania. Účtovníctvo daňového subjektu neposkytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré
sú jeho predmetom.“. Žalobca odkázal na obsah Protokolu z daňovej kontroly č. 101983816/2018 zo
dňa 05.10.2018 (strany 13 až 19, najmä posledný odsek na strane 18 a na strane 19) aj na obsah
Protokolu o kontrole z kontroly účtovníctva (osobitne strany 4,9,15,16, kde sa uvádzajú porušenia zákono účtovníctve), ktoré oba vychádzali zo zhodných dokladov s výnimkou doplnenia zmluvy o vedení
účtovníctva v druhom protokole a tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly z príjmov
kontrolovalajjehoúčtovanieadodržiavaniezákonaoúčtovníctve,keďžeodpovedalnakonkrétneotázky

správcu dane aj ohľadom účtovníctva, zoznam otázok v žalobe uviedol. Správca dane i žalovaný už
v roku 2018 disponovali informáciami o skutočnostiach zakladajúcich jeho deliktuálnu zodpovednosť.

7. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevyporiadal s jeho odvolacou námietkou, že verný a pravdivý
obraz účtovníctva bol už predmetom ukončenej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015, že

správca dane to vyhodnotil bez nálezu už dňa 10.10.2018.

8. Ďalšia námietka žalobcu spočíva v tom, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu v zákonnej lehote v zmysle § 65 daňového poriadku a ani ho o tom neupovedomil. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie dňa 17.8.2020 a rozhodnutie žalovaného mu bolo
doručené až dňa 16.12.2020. Namieta absenciu riadneho odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia,

preto považuje rozhodnutie za nezákonné (§ 63 ods. 5 daňového poriadku).

9. Žalobca namieta nesprávnu kvalifikáciu správneho deliktu, lebo správca dane aj žalovaný
nevychádzali z právnej úpravy účinnej v čase spáchania konkrétneho správneho deliktu a udelili mu
pokutu za iný správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve, ktorý v čase spáchania

správneho deliktu predstavoval „porušenie povinnosti mať zriadený výbor pre audit podľa § 19a“.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, zopakoval
kontrolné zistenia obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia a zotrval
na záveroch rozhodnutí. Potvrdil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o
účtovníctve za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 v čase od 24.03.2020 do 02.07.2020. Začatie

kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve považuje za legitímne. Pri výkone kontroly
vychádzal zo zistení z kontroly dane z príjmov právnickej osoby vykonanej u žalobcu za zdaňovacie
obdobie 2015 podľa zákona o dani z príjmov, zistil u žalobcu porušenia ustanovení zákona o účtovníctve
a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002. Kontrolou predložených účtovných kníh
bol zistený rozdiel v konečných stavoch výnosov a nákladov, uvedených v hlavnej knihe, v porovnaní

so sumou výnosov a nákladov, vykázanou v účtovnej závierke, zostavenej k 31.12.2015 a so sumou
výnosov a nákladov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti. V porovnaní s predloženou hlavnou
knihou,žalobcavúčtovnejzávierkeavdaňovompriznaníuviedolsumuvýnosovasumunákladovvyššiu
o XXX XXX,XX eura, t. j. bez vplyvu na výsledok hospodárenia. Z predloženej hlavnej knihy žalobcu
za rok 2015 vyplynulo, že rozdiel v sume XXX XXX,XX eura vznikol porovnaním obratov zaúčtovaných

k 31.12.2015 na účte hlavnej knihy č. 6123201 – Zmena stavu cenová diferencia polotovary úbytok
(strana DAL) v sume XXX XXX,XX eura a na účte hlavnej knihy č. 6123101 – Zmena stavu cenová
diferencia polotovarov úbytok (strana MD) v sume XXX XXX,XX eura (XXX XXX,XX - XXX XXX,XX
= - XXX XXX,XX). Rozdiel v sume XXX XXX,XX eura znížil výnosy žalobcu. Žalobca bol v priebehu
výkonu kontroly dane z príjmov opätovne vyzývaný na vyjadrenie sa k zistenému rozdielu v sume XXX

XXX,XX eura, ale podľa žalovaného boli vyjadrenia žalobcu neúplné. Postupy účtovania sú pre žalobcu
záväzné, ich nedodržanie v súvislosti s § 43 ods. 3 písm. a) postupov účtovania je nedodržaním § 4
ods. 2 zákona o účtovníctve, čoho dôsledkom je porušenie § 8 ods. 2 zákona o účtovníctve. V roku 2015
vykázal žalobca výsledok hospodárenia pred zdanením stratu v sume - XXX XXX,XX eur.

11. Žalobca bol oboznámený s výsledkami kontrolných zistení z kontroly dodržiavania ustanovení
zákona o účtovníctve za účtovné obdobie 2015 písomne dňa 01.06.2020, a to doručením oboznámenia
č. 100951827/2020 zo dňa 28.05.2020. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 101084429/2020
zo dňa 25.06.2020 (ďalej aj „protokol“), bol doručený dňa 02.07.2020 splnomocnenému zástupcovi,
následne aj oznámenie č. 101085167/2020 zo dňa 25.06.2020 o začatí konania vo veci uloženia pokuty

za účtovné obdobie 2015 dňa 02.07.2020, ktorým dňom sa začalo konanie vo veci uloženia pokuty
žalobcovi.12. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by uplynula subjektívna prekluzívna lehota na uloženie pokuty, lebo
až po ukončení kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve začína plynúť jednoročná lehota
podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve na uloženie pokuty. Predmetom daňovej kontroly ukončenej

dňa 10.10.2018 bola daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 podľa zákona o
dani z príjmov, vtedy nebola vykonaná kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, preto
ani nemohla začať plynúť jednoročná lehota. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku sa za deň, kedy
sa správca dane preukázateľne dozvedel o porušení povinnosti dodržiavať ustanovenia zákona o
účtovníctve, považuje deň ukončenia kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve doručením

protokolu, t. j. 02.07.2020. Objektívna päťročná lehota uplynula 31.12.2020. Podľa žalovaného boli
dodržané obe lehoty na uloženie pokuty.

13. Potvrdil, že správca dane v protokole z daňovej kontroly dane z príjmov za rok 2015 nevyvodil
záver o neposkytovaní verného a pravdivého obrazu o skutočnostiach, ktoré boli predmetom kontroly
odôvodniac to tým, že išlo o kontrolu na dani z príjmov a nie kontrolu o dodržiavaní ustanovení

zákona o účtovníctve. Správca dane preveroval správnosť údajov v daňovom priznaní v nadväznosti
na údaje z účtovnej závierky, ale nemožno automaticky konštatovať vykonanie kontroly účtovníctva.
Námietku žalobcu o nevykonaní ústneho pojednávania označil za nedôvodnú, lebo sám žalobca
podanímdoručenýmsprávcovidaneelektronickydňa23.03.2020žiadalokreminéhoajto,abymuvčase
pandémie ochorenia COVID-19 správca dane posielal požiadavky písomne alebo telefonicky a žiadal

obmedziť ústne pojednávania. Lehota daná § 65 daňového poriadku je poriadkovou a nemá vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správca dane postupoval podľa žalovaného správne pri kvalifikácii
správneho deliktu v zmysle § 39o zákona o účtovníctve (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 17. júna 2016) v spojení s § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve účinného od 17.06.2016, lebo
konanie vo veci uloženia pokuty začal správca dane oznámením č. 101085167/2020 zo dňa 25.06.2020.

IV.
Replika žalobcu

14. Žalobca vo svojej replike zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, odkázal na svoje

vyjadrenia obsiahnuté v administratívnom spise.

15. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.

Konanie na správnom súde

16. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
1S/27/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/27/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VI.
Pojednávanie

17. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 9 ods. 1, §10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlenSSP)a§3ods.3písm.b)zákona č.151/2022Z.z.ozriadenísprávnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol

správny súd na pojednávaní dňa 17.apríla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

VII.
Relevantné právne predpisy18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

22. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“) pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu. (V poznámke pod čiarou 1 pri osobitných predpisoch nie je uvedený zákon o účtovníctve.)

25. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo

účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov;2)
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.

26. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia

protokolu podľa odseku 8.

27. Podľa § 65 ods. 1 až 4 daňového poriadku, (1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí
pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do

30dníododňazačatiakonania.Vosobitnezložitýchprípadochorgánpríslušnýnarozhodnutierozhodne
do 60 dní. (2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na
základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový
orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť

ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. (3) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom
konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov
upovedomiť daňový subjekt. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje
inak.

28. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,
ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v
účtovnej závierke.29. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, daňový úrad uloží pokutu za správny delikt
podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej: 1. v súvahe zostavenej za
kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000

000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac
1 000 000 eur.

30. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka
odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného

obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

31. Podľa § 39o zákona o účtovníctve (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 17. júna 2016)
na konania podľa § 38 ods. 1 písm. f) začaté pred 17. júnom 2016 sa vzťahuje predpis účinný do 16.
júna 2016.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

32. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona

o účtovníctve za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve vo výške 500 eur.

33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že žalobná námietka o nesprávnom právnom posúdení veci je dôvodná,

preto obe rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zrušil a
vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

34. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej
správy. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít

verejnej správy. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo
verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-
právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej
správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je
verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 502/2015 zo

06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve
nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný
dôvod “ (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015).

35. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný

zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenia § 38 zákona
o účtovníctve upravuje konkrétne porušenia povinností účtovnej jednotky (správne delikty) a tiež spôsob
a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na
účely zákona o účtovníctve je správnym deliktom konanie účtovnej jednotky, ktorým neviedla účtovníctvo
podľa § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v

účtovnej závierke. Podľa § 38 ods. 6 zákona o účtovníctve daňový úrad je oprávnený vykonávať v
účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie
o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa
primerane vzťahuje daňový poriadok.

36. Súd sa ako prvé vyporiadal s žalobnou námietkou o uplynutí subjektívnej lehoty na uloženie pokuty
za správny delikt a dospel k záveru, že predmetná námietka je dôvodná. Podľa §38 ods. 8 zákona o
účtovníctve je možné uložiť pokutu v subjektívnej lehote jedného roka odo dňa, keď sa daňový úrad
dozvedelosprávnomdelikte,najneskôrvobjektívnejlehotedopiatichrokov.Zobsahuadministratívneho
spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu kontrolu dane z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 ešte v období od 03.11.2017 do 10.10.2018, z daňovej
kontroly bol vyhotovený protokol č. 101983816/2018 zo dňa 05.10.2018, ktorý bol žalobcovi riadne
doručený dňa 10.10.2018. Z obsahu tohto protokolu (posledný odsek na strane 18 a na strane 19)
vyplýva, že už tu správca dane uzavrel nasledovné: „Aj napriek tomu, že účtovná závierka bolaauditovaná s výrokom audítora: „podľa nášho názoru, účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný
obraz finančnej situácie spoločnosti k 31. decembru 2015 a výsledku ich hospodárenia za rok končiaci
k uvedenému dátumu v súlade so zákonom o účtovníctve “, správca dane trvá na zistení, že účtovníctvo

(hlavná kniha) nie je v súlade s účtovnou závierkou. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona
č. 595/2003 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho
v sústave podvojného účtovníctva (zákon č. 431 /2002 Z. z. o účtovníctve) z výsledku hospodárenia.
Na základe uvedených skutočností správca dane trvá na svojich zisteniach a podľa ustanovenia § 17
ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. zvyšuje základ dane o sumu 108 935,46 eur.“ Správca dane

vykonal u žalobcu v období od 24.03.2020 do 02.07.2020 na základe oznámenia o výkone kontroly
dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve č. 100552538/2020 zo dňa 27.02.2020 kontrolu za
účtovné obdobie kalendárneho roka 2015, konštatoval porušenia ustanovení zákona o účtovníctve a
opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002. Pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2015 ako aj pri kontrole dodržiavania zákona o účtovníctve vychádzali správca
dane i žalovaný z totožných podkladov.

12.1. Pre posúdenie, kedy začala plynúť subjektívna lehota podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve, teda
určenie dňa, kedy sa správny orgán dozvedel o správnom delikte, sú dôležité okolnosti konkrétneho
prípadu. Správca dane počas daňovej kontroly zhromažďuje podklady preto, aby mohol správne
určiť kontrolovanú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom v rámci prebiehajúcej daňovej
kontroly má daňovník oprávnenie predkladať a navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia, ktoré správca

dane v priebehu kontroly vykonáva a následne vyhodnotí v protokole z daňovej kontroly. Správca
dane pri daňovej kontrole už vo výzve číslo 10184464/2018 zo dňa 18.06.2018 ( str. 5) konštatoval
porušenie § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve a § 44 ods. 7 postupov účtovania. Ale k preukázaným
zisteniam možno dospieť až po vykonanom procese hodnotenia daňovníkom predložených dokladov a
vykonaných dôkazov v priebehu vykonanej daňovej kontroly, čo nastáva až potom, ako správca dane

takéto hodnotenie vykoná a uvedie ho v protokole, ktorý doručí daňovníkovi s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Súd má za to, že za deň, kedy sa daňový úrad preukázateľne
dozvedel o správnom delikte, je spravidla potrebné považovať deň ukončenia daňovej kontroly, ktorým
je deň doručenia protokolu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Platí to pre zistenia, ktoré sú
predmetom daňovej kontroly. V tomto konkrétnom posudzovanom prípade z obsahu protokolu o daňovej

kontrole vyplýva, že v ňom správca dane presne pomenoval porušenie povinností plynúcich z zákona
o účtovníctve ( viď vyššie ods. 12). Súd dal za pravdu žalobcovi, že správca dane preukázateľne
disponoval s informáciou o existencii porušenia konkrétnych ustanovení zákona o účtovníctve a
osprávnomdeliktenajneskôrdňa10.10.2018,kedybolprotokolodaňovejkontroledoručenýžalobcovi.
Od tohto dňa začala plynúť jednoročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 10.10.2019. Správny súd

zároveň uvádza, že pokiaľ vychádza z hmotnoprávneho postihu za protiprávne správanie v primeranej
lehote, tak márne uplynutie prekluzívnej lehoty spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za správny delikt
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Asan/2/2019 zo dňa 20.05.2020).

36.1. Pokiaľ uvedené zistenia nepostačovali podľa správcu dane na to, aby bolo ex offo začaté daňové

konanie o správnom delikte postupom podľa § 58 ods.1, písm. b) daňového poriadku, potom bol na
mieste postup podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku, ktorý ale správca dane nevyužil. Takýto jeho
postup nebol v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými vo vyššie citovanom § 3 ods. 5
daňového poriadku, podľa ktorých je správca dane povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného
podnetu, ak sú splnené podmienky pre vznik a existenciu daňovej pohľadávky, ktorou je aj pokuta za

správny delikt. Skutočnosť, že správca dane na svoje povinnosti rezignoval, keď zostal nečinný takmer
dva roky po tomto zistení ( výzve správcu dane číslo 10184464/2018 zo dňa 18.06.2018 a protokol
z daňovej kontroly č. 101983816/2018 zo dňa 05.10.2018) a kontrola dodržiavania ustanovení zákona
o účtovníctve za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 začala až na základe oznámenia ( č.
100552538/2020 zo dňa 27.02.2020) kontrolu, nemožno pričítať na ťarchu daňovníka. Navyše, podľa

obsahuprotokoluzdaňovejkontrolyžalobcujezrejmé,žezisteniavovzťahuknedodržiavaniuúčtovných
predpisov vychádzajú zo zistení, ktoré správca dane získal v priebehu daňovej kontroly dane z príjmu
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015. Za daných skutkových okolností nemožno dospieť
k záveru, že rozhodné skutočnosti neboli zistené počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
rok 2015 už dňa 10.10.2018.

36.2. Práve právnym posúdením skutkových zistení možno dospieť k záveru, že určité konkrétne
konanie napĺňa znaky vymedzené zákonom, a to objektívnu stránku správneho deliktu, t. j. k záveru o
spáchaní správneho deliktu. Podľa obsahu protokolu z daňovej kontroly sa správca dane dozvedel oskutočnostiach naplňujúcich objektívnu stránku správneho deliktu už pred vyhotovením predmetného
protokolu a v samotnom protokole to už deklaroval ako faktickú skutočnosť, čo nemožno vyhodnotiť
inak, ako že sa správca dane mal vedomosť o protiprávnom konaní žalobcu, ktoré je správnym deliktom,

nakoľko napĺňa objektívnu stránku správneho deliktu nevedenia účtovníctva podľa § 8 zákona o
účtovníctve. Záver o tom, že určité konkrétne konanie napĺňa znaky vymedzené zákonom ako objektívnu
stránku správneho deliktu, je právnym posúdením týchto skutkových zistení.

36.3. Správca dane uložil žalobcovi pokutu za správny delikt prvostupňovým rozhodnutím č.

101169989/2020 zo dňa 13.07.2020, po márnom uplynutí subjektívnej jednoročnej lehoty, preto je
až žalobná námietka oprávnená. Správca dane i žalovaný sa síce v svojom rozhodnutí s námietkou
o uplynutí subjektívnej lehoty vysporiadali, ale nesprávne, preto je dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

37. Súd priznal relevanciu žalobnej námietke, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote v zmysle § 65 daňového poriadku a ani ho o tom
neupovedomil ( viď ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku). Uvedené pochybenie však nemá vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto táto námietka nemala vplyv na rozhodnutie súdu.
Rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne
vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie

pre účastníka ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa06.08.2008). Taký postup
by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ( uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa
29.05.2013; R 43/2017, ...).

38. Súd prisvedčil žalobnej námietke o nesprávnej kvalifikácii správneho deliktu ( viď ods. 9 odôvodnenia

tohto rozsudku), lebo správca dane sa dozvedel o spáchaní správneho deliktu najneskôr 10.10.2018,
teda mal aplikovať príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve účinné v tomto období. Pritom právna
kvalifikácia skutku uvedená k 10.10.2018 v § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve znela ako
„porušenie povinnosti mať zriadený výbor pre audit podľa § 19a“.

39. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe
uvedenými v odsekoch 5 a 7 odôvodnenia tohto rozsudku, lebo ich nepovažoval za majúce zásadný
význam pre rozhodnutie vo veci samej a nemali by vplyv na rozhodnutie správneho súdu. Podľa
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských
právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,

ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc
z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku,

rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú
námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp
riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na
ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je
potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP. Súd vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa, v ktorom tento vo veci opätovne
rozhodne, pričom primárne sa vyporiada s otázkou plynutia lehôt na uloženie pokuty za správny delikt,

svoj záver musí presvedčivo a riadne odôvodniť.

41. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.42. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.