Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205170
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4420205170.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcov: 1.) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., G. H. D. XXXX/XX, proti žalovaným:
1.) I. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., C. XXXX/XX, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, 2.) K. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1) a v 2) rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100

%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 27.11.2020 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že prevody
vlastníckeho práva nehnuteľností, a to nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres E. F., zapísaných
na liste vlastníctva LV č. XXX, k. ú. C. ako parcely registra C číslo XXXX/XX, o výmere 2201 m2, druh
pozemku: záhrada, parcely registra C číslo XXXX/XX, o výmere 511 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie s domom súpisné č. XXX, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcov a ktoré boli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 prevedené na žalovaného a jeho vtedajšiu manželku I. D.

J., sú neplatné. Ďalej žiadali, aby súd rozhodol aj o určení vlastníckeho práva žalobcov k predmetným
nehnuteľnostiam, a to u žalobcu v 1) rade v podiele 1/4 k celku, u žalobcu v 2) rade v podiele 2/4 k celku
a u žalobcu v 3) rade v podiele 1/4 k celku.

2. Súd uznesením zo dňa 29.09.2021 konanie voči žalobcovi v 1) rade zastavil, proti uzneseniu v
zastavujúcej časti nebolo podané odvolanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2021. Ďalej
rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh podali žalobcovia (v 1) až v 3)

rade) spolu so žalobou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd tým istým uznesením zo dňa
29.09.2021 zamietol. Žalobcovia podali proti predmetnému uzneseniu odvolanie, Krajský súd v Nitre
uznesením sp. zn. 5Co/60/2022-341 zo dňa 31.05.2022 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobcovia podali dňa 06.09.2022 návrh, ktorým žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz.

C., obec C., okres E. F., zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. ako parcely registra C číslo XXXX/XX,
o výmere 2201 m2, druh pozemku: záhrada, parcely registra C číslo XXXX/XX, o výmere 511 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s domom súpisné č. XXX, a to vrátane ich scudzenia,
na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy alebo na základe záložnej alebo inej zmluvyzaťažiť alebo komukoľvek prenajímať, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
naOkresnomsúdeNovéZámkypodsp.zn.XX/XX/XXXX.Žiadaliďalej,abysúžalovanémuuložilznášať
užívanie týchto nehnuteľností žalobcom v 1) a 2) rade a ich blízkym osobám tiež do právoplatného

skončenia veci. Uznesením zo dňa 20.09.2022 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, ktoré bude predložené odvolaciemu súdu po
doručení rozhodnutia vo veci samej, pretože dňa 17.10.2022 bol vyhlásený vo veci rozsudok.

4. Žalovaný v 1/ rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V tom čase bol výlučným vlastníkom

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Tieto nehnuteľnosti
nadobudol v podiele 3/4 k celku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2015, a to od žalobcov v 2) a v 3)
rade za kúpnu cenu 10500 eur, ktorá kúpna cena bola vyplatená predávajúcim k ich rukám v hotovosti,
čo potvrdili svojim podpisom. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľností v podiele 1/4 k celku, v tejto časti
nadobudol vlastnícke právo žalovaný v1/ rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2020 od správcu
pôvodného žalobcu v 1) rade A. B., a to Slovenská insolvenčná, k. s., a to podiel k nehnuteľnosti bol

predmetom VII. kola dražby, pričom si žalovaný uplatnil predkupné právo a podiel odkúpil za vyvolávaciu
cenu 5000 eur, ktorú riadne správcovi vyplatil.

5. Ďalej žalovaný v 1/ rade poukázal vo svojom podaní na procesné vady predmetnej žaloby, a to na
skutočnosť, že pôvodný žalobca v 1) rade nemá procesnú spôsobilosť na podaní žaloby, pretože žalobu

môže podať len správca, pričom správca nežiadal v predmetnom konaní za pôvodného žalobcu v 1)
rade v konaní pokračovať. Takisto nie je možné pokračovať v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ak osobitný predpis vyžaduje, aby v spore boli účastné všetky subjekty právneho vzťahu.
Poukázal na to, že stranou pri uzavretí kúpnej zmluvy bola aj bývala manželka žalovaného D. J.,
ktorú žalobcovia v podaní neuviedli. Nie je zrejmé prečo po piatych rokoch od podpisu kúpnej zmluvy

žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny, keď doteraz
nenamietali, že by žalovaný im kúpnu cenu nevyplatil, nedomáhali sa vyplatenia kúpnej ceny, navyše
takýto nárok žalobcov by bol už s poukazom na uplynutie času premlčaný.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2022 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, žiada ju zamietnuť.

Žalobca v 1) rade A. B. prišiel za ním, že by potreboval požičať peniaze, žalovaný mu vyšiel v ústrety,
peniaze mu požičal, pretože žalobca v 1/ rade mal finančné problémy a hrozilo, že žalobcovia prídu
o všetko, hlavne o dom. Požičal mu niekoľko tisíc eur, preto sa dohodli na predaji podielu rodinného
domu, kúpna zmluva bolo podpísaná na matrike a po jej podpise mu žalobcovia priniesli kúpnu zmluvu a
onimvyplatilkúpnucenu.A.B.mudodnespeniazenevrátil,žalobupovažujezavykonštruovanú,pretože

päť a pol roka po uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobcovia začali domáhať kúpnej ceny, doteraz im nevadilo,
že v dome naďalej bývajú a že žalovaný za nich uhrádza poplatky. Až keď podali na žalovaného trestné
oznámenie, začal riešiť návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobcovia namietali, že na kúpnej zmluve
chýba overený podpis predávajúcich, ale je zrejmé z predmetnej kúpnej zmluvy, že podpis predávajúcich
bol overený na Matrike v Palárikove.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. októbra 2022, ktorým žalobu v plnom rozsahu zamietol,
svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 137 písmeno c/ CSP s tým, že žalobcovia nepreukázali, že
majú naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, a to hlavne na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy, okrem toho pri kúpnej zmluve bola stranou zmluvy aj bývalá manželka žalovaného 1/ D.

J., ktorú žalobcovia neoznačil ako stranu v konaní, preto mal súd za to, že bola porušená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa § 78 ods. 1/ a 2/ CSP, keďže sa jednalo o nútené spoločenstvo. Proti
tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby súd pribral do konania
na strane žalovaného ako žalovaného v 2/ rade: K. K., ktorý nadobudol po rozhodnutí súdu nehnuteľnosť
dosvojhovýlučnéhovlastníctvanazákladekúpnejzmluvyazároveňžiadali,abysúddočasneusporiadal

právne pomery vydaním neodkladného opatrenia, ktorý návrh podávali 10.11.2022. Súd uznesením
zo dňa 14.11.2022 rozhodol o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že tento
návrh zamietol, následne bol spis predložený na Krajský súd v Nitre na rozhodnutie ohľadne odvolania
proti rozsudku, ako aj ohľadne odvolania proti uzneseniu, ktorý bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. X L. - XXX zo dňa 21.03.2024 rozhodol

tak, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia potvrdil a zároveň uložil žalovanému v 2/ rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými
na LV č. XXX, Správou katastra Nové Zámky, okres E. F., obec C., kat. úz. C. ako parcely registra
C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2201 m2, č. 3277/67 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 511m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX M. E. C. N. XXXX/XX v podiele 1/1 a to tak,
že ich nemožno previesť ani darovať ďalším osobám, ani iným spôsobom scudziť, zaťažiť na základe
záložnej zmluvy, prípadne inej zmluvy, ako aj prenajímať ďalším osobám, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. XX/XX/XXXX
a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V priebehu konania pred
odvolacím súdom zomrela pôvodná žalobkyňa v 1/ rade O. B., odvolací súd pokračoval v konaní s
právnym mi nástupcami po O. B., a to - A. B. a D. B., zároveň odvolací sú napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho zamietajúcej výroku, týkajúcom sa určenia neplatnosti prevodu vlastníckeho práva

potvrdil, vo zvyšnej zamietajúcej výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva a vo výroku o náhrade
trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V zrušujúcej časti svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa v prípade žalovaného 1/ a jeho
manželky D. J. nejedná ani o nerozlučné (§ 77 CSP), ani o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP,
týmto druhým určovacím petitom nejde o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. b) (Určenie
neplatnosti právneho úkonu).Súd prvej inštancie bude posudzovať otázku platnosti kúpnej zmluvy, resp.

ďalšej zmluvy len ako otázku predbežnú, preto tu nie je žiaden dôvod, aby na strane žalovaného
vystupovaliajpredošlínadobúdateliavlastníckehopráva.Daldopozornostisúduprvejinštancieaktuálny
listvlastníctvačísloXXXprekat.úz.C.,zktoréhovyplýva,ževlastníkomspornýchnehnuteľnostíjeK.K.,
ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva zo dňa 24.10.2022. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude ďalej konať o výroku, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam,

pričom ako prvoradú si vyrieši otázku právnej legitimácie a následne naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 137 c/ CSP a v prípade, že dospeje k záveru, že žalobcovia na požadovanom určení majú
naliehavý právny záujem sa bude zaoberať vecou samou.

8. Napriek právnemu názoru odvolacieho súdu, uvedeného v jeho rozhodnutí, žalobcovia podaním zo

dňa 06.06.2024 žiadali, aby sú pribral do konania bývalú manželku žalovaného v 1/ rade D. J., ktorá
nefigurovala ako strana sporu a ak ju súd do konania ako stranu sporu nepriberie, tak žiadali, aby bola
vypočutá ako svedkyňa. Uviedli, že naďalej trvajú na všetkých ich doterajších predložených podrobných
vyjadreniach a vyprodukovaných dôkazoch, ktoré súdu uviedli, namietali právne zastúpenie žalovaného
v1/rade,ktoréužnapadlivminulostiakonevierohodnéaneobjektívneaklamlivémajúzato,žekonajúca

sudkyňaprvostupňovéhosúdunadržiavastranužalovanému, opätovneuvádzali,žesudkyňaažalovaný
bolispolužiaciapoznajúsatakuždesiatkyrokovauviedli,žehanbatakémuzaujatémuOkresnémusúdu
a konajúcemu sudcovi. Rozporujú doterajšie rozhodnutia sudcu prvostupňového súdu, pretože sudca
sa absolútne nevenoval relevantnosti ústnej dohody žalobcu a žalovaného pred formálnym prevodom
vlastníctva spornej nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovaného , ani jeho bývalú manželku ich D. J., súd

zamietol návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia a konal benevolentne v tejto spornej veci a
žalovaní so sudkyňou čakali, kým sa nájde solventný kupec na spornú nehnuteľnosť a následne sudkyňa
rozhodla o zamietnutí žaloby ako takej. Sudca benevolentne neriešil pravosť podpisu O. B. na zmluve,
ktorú predložil žalovaný, na čo súd aj sudcu upozorňovali osobitným podaním. Žalovaný v 1/ rade,
bratranec má finančné prostriedky z predaja spornej nehnuteľnosti od nového vlastníka, navyše má k

dobru aj svoj finančný prospech aj pôvodne nevyplatených 10 500 eur, pričom peniaze, ktoré požičal v
minulosti žalobcovi v 1/ rade, mu ich ten vrátil asi 4200 eur a odpracoval, takže za požičaných 4200 eur
má teraz žalobca cca 60 000 eur, toto je v dnešnej dobe dobrý finančný výnos pre žalovaného bratranca,
ku ktorému mu pomohla zaangažovaná sudkyňa. Týmto podaním opätovne vzniesli námietku zaujatosti
sudkyne voči žalobcom, pretože žalovaný bratranec nevyplatil kúpnu cenu za podiel na predmetnej

spornej nehnuteľnosti, po vyjednávaní sa z jeho strany dopracovali k vyčísleniu ich nového návrhu
nárokovanej čiastky na 22 500 eur, ktorý žalovaný 1/ odôvodnil tým, že kúpna cena bola 10 500 eur +
každý rok ročné úročenie 12 % + 800 eur každý rok za poplatky, čo robí sumu 4000 eur, na základe
uvedených skutočností navrhli žalovanému v 1/ rade odkúpiť ich podiel na nehnuteľnosti v kat. úz. C.,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX, a to každý zo žalobcov v jednej polovici za kúpnu cenu 4000 eur v

mesačných splátkach po 150 eur až do celkového splatenia žalobcom určenej kúpnej ceny 4000 eur
formou ručenia v prospech oboch oznámení osôb manželov notárskou zápisnicou .
Predaj predmetných nehnuteľností žalovanému 1/ bol od prvej chvíle považovaný zmluvnými stranami
a všetkými troma pôvodnými vlastníkmi za fiktívny a dočasný, preto žalovaný bratranec im pôvodným
majiteľom , neuhradil vôbec žiadnu kúpnu cenu, teda ani tú formálne uvedenú v čiastke 10 500 eur.

Neexistuje žiadny dôkaz o vyplatení akejkoľvek čiastky zo strany žalovaného v prospech pôvodných
vlastníkov uvedených v predmetnej kúpnej zmluve. Žiadny dôkaz o vyplatení akejkoľvek čiastky
zo strany žalovaného bratranca v prospech pôvodných vlastníkov neexistuje preto, lebo nedošlo k
vyplateniu žiadnej finančnej čiastky zo strany žalovaného v prospech pôvodných vlastníkov, uvedenýchv predmetnej kúpnej zmluve, k úhrade teda nedošlo, lebo celý akt predaja žalovanému bratrancovi
bol od prvej chvíle považovaný všetkými troma pôvodnými vlastníkmi iba za fiktívny a dočasný, preto
žalovaný bratranec im pôvodným majiteľom neuhradil vôbec žiadnu kúpnu cenu, teda ani tú formálne

uvedenú v čiastke 10 500 eur. V konaní tunajšieho súdu sp. zn.XXX/XX/XXXX žiadali, aby súd overil
mieru pravosti podpisu O. B., z dôvodu overenia pravosti požiadali žalobcovia miestne príslušný Obecný
úrad o fotokópiu jej podpisu z knihy osvedčovania popisov, z ktorej sa nachádza aj podpis zo dňa
25.02.2015, keď sa bez osobnej prítomnosti žalovaného dostavili žalobcovia na matriku obecného úradu
v C.. Podľa názoru žalobcov sa podpis predložený v kúpnej zmluve preukázateľne líši, teda nezhoduje

sa s podpisom ich mamky v knihe osvedčovania podpisov na matrike obecného úradu v Palárikove,
preto žalobcovia opätovne navrhujú pristúpiť k overeniu pravosti podpisu pani B., matky žalobcu 3/ na
žalovanom predloženej kúpnej zmluve.
Vzhľadom na doterajší vývoj a úroveň aktivít žalovaného a jeho bezcitného právneho zastúpenia na
tomto spore je možno s istou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že bývalá manželka žalovaného
I. D. J. nebude mať ochotu venovať svoj čas a svoju energiu účasti na tomto spore a konajúca

sudkyňa si nebude chcieť pokaziť svoju profesionálnu česť tak, aby napravila svoje chyby z doterajšieho
vývoja súdneho konania, preto o tejto skutočnosti budú informovať odvolací súd v najbližšom odvolaní
voči rozhodnutiu konajúcej sudkyne. Na záver svojho vyjadrenia poukazujú na nedostatky v právnom
poriadku Slovenskej republiky, preto nie sú povinní strpieť procesné chyby právnikov ani advokátov
úžerníkov, zdôrazňujú, že majú právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde SR a na

spravodlivé rozhodnutie vo veci súlade s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pričom
poukazujúc na článok 9 CSP a na § 374 ods. 3 posledná veta CSP.

9. Uznesením zo dňa 31.07.2024 súd do konania pribral ako žalovaného v 2) rade K. K., na ktorého bola
prevedená na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2023 sporná nehnuteľnosť.

10. Žalobcovia vo svojom vyjadrení z 25.09.2024 zopakovali svoje tvrdenia, ktorého boli uvedené
v predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že zotrvávajú na svojich prednesoch a tvrdili, že žalovaný v 1)
rade nevyplatil kúpnu cenu za podiel v nehnuteľnosti, neexistuje žiadny dôkaz o vyplatení akejkoľvek
čiastky žalovaným v 1) rade žalobcom, pretože žalobcovia ani nežiadali, aby žalovaný v 1) rade im kúpnu

cenu vyplatil, pretože od prvej chvíle považoval akt predaja rodinného domu žalovanému v 1) rade za
dočasný a považovali návrh žalovaného v 1) rade na spätné odkúpenie nehnuteľnosti v sume 35000
eur za neakceptovateľný, lebo žalovaný v 1) rade im za predaj rodinného domu kúpnu cenu nevyplatil,
kúpna zmluva bola len formálnym aktom pre kataster. Tvrdili, že požiadali miestne príslušný obecný úrad
o fotokópiu podpisu z knihy osvedčovania podpisov, kde sa nachádza aj podpis pôvodnej žalobkyne v 1)

rade O. B. zo dňa 25.02.2015 a podľa názoru žalobcov sa podpis v kúpnej zmluve líši od tohto podpisu,
preto navrhovali v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX overiť podpis pôvodnej žalobkyne v 1)
rade.

11. Na pojednávaní dňa 28.11.2024 sa žalobca v 1) rade domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti z toho dôvodu, že zo strany žalovaného v 1) rade nebola vyplatená kúpna cena pre
pôvodnú žalobkyňu v 1) rade O. B., ani pre žalobcu v 2) rade, medzi žalobcami bola ústna dohoda, že sa
formálne prevedie nehnuteľnosť, aby exekútor nezobral kvôli dlhom žalobcu v 1) rade túto nehnuteľnosť,
že sa založí do firmy, aj bola podpísaná záložná zmluva, ale žalovaný v 1) rade vymyslel po čase, že
sa spíše kúpna zmluva, ktorá mala byť len dočasne, lebo žalovaný v 1) rade mal vrátiť nehnuteľnosť.

Namietal, že žalovanému v 1) rade nehnuteľnosť darovali a napriek tomu, že vo vyjadreniach tvrdil
žalobca v 1) rade, že nežiadajú vyplatiť kúpnu cenu, na pojednávaní sa domáhal, že kúpna cena nebola
vyplatená, že žalovanému v 1) rade nehnuteľnosť darovali.
Na Obecnom úrade v Palárikove bol overený podpis predávajúcich, a to pôvodnej žalobkyne v 1) rade
O. B., ako aj podpis žalobcu v 2) rade, žalobca v 1) rade bol osobne prítomný pri overení podpisu matky

O. B., aj pri tom, že O. B. podpísala kúpnu zmluvu, takisto bol prítomný aj žalobca v 2) rade, napriek tomu
spochybňujú fakt, že na kúpnej zmluve je podpis O. B. a z toho dôvodu žiadal, aby súd dal preveriť jej
podpis na kúpnej zmluve. Z nehnuteľnosti sa odsťahovať nikdy nechceli, mala to byť len fiktívna kúpna
zmluva.
Žalobca v 1) rade nepopieral, že mal finančné problémy, ale od žalovaného v 1) rade si požičal len 4000

eur, potom si vybavil osobný bankrot a v rámci neho sa predal jeho podiel 1/4 v nehnuteľnosti a keďže
mal žalovaný v 1) rade predkupné právo, odkúpil ho po 5 rokoch za 5000 eur.
Žalobca v 2) rade na pojednávaní uviedol, že brat (žalobca v 1) rade) mal finančné problémy, tak im
žalovaný v 1) rade sľúbil, že im pomôže. Mala byť podpísaná fiktívna kúpna zmluva a potom na základeústnej dohody medzi žalobcami a žalovaným v 1) rade a jeho manželkou sa žalobcom mala vrátiť
nehnuteľnosť, preto do kúpnej zmluvy bola napísaná kúpna cena 10500 eur. Kúpna cena však nebola
vyplatená a žalovaný v 1) rade nemal predať svoj podiel. Keď podpisoval žalobca v 2) rade kúpnu

zmluvu, tak s ňou súhlasil a žalobu podával z toho dôvodu, aby sa to vrátilo do pôvodného stavu, lebo je
to len fiktívne. Osobne bol na matrike, kde sa overil jeho podpis na kúpnej zmluve, bola prítomná aj jeho
matka, ktorá v ten istý deň mala overený prostredníctvom matriky svoj podpis, ale napriek tomu namieta
podpis matky na zmluve, ktorá bola doručená do katastra a žiadal, aby bol jej podpis preverený.

12. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1) rade namietal jeho pasívnu legitimáciu,
pretože žalovaný v 1) rade previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 2) rade kúpnou zmluvou zo dňa
24.10.2022, namietajú žalobcovia, že žalovaný v 1) rade im nevyplatil kúpnu cenu, žalovaný v 1) rade
tvrdí,žebolakúpnacenariadnevyplatená.Vkonanídoposiaľnebolpreukázanýžiadnyrelevantnýdôkaz
neplatnosti kúpnej zmluvy, kúpna zmluva, ktorá je doručená na kataster, musí obsahovať overený podpis
predávajúceho a overovacia doložka musí byť riadne priviazaná k zmluve, inak kataster vklad nepovolí.

Ak by sa žalobcovia domáhali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, namietal premlčanie tohto nároku,
pretože žalobcovia podali žalobu 27.11.2020, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená 25.02.2015.
Žalobcovia žiadali, aby im žalovaný v 1) rade odpredal nehnuteľnosť za 4000 eur, prečo by ponúkali
žalovanému v 1) rade takúto kúpnu cenu, keď ako tvrdia, žalovaný v 1) rade im žiadnu kúpnu cenu
nevyplatil a malo sa jednať o spätný prevod nehnuteľnosti, resp. spätné odkúpenie. Žalobcovia potvrdili,

ževedelioobsahukúpnejzmluvy,žalobcav1)radejupodpísaldobromyseľne,asiajpôvodnážalobkyňa
v 1) rade, pretože chcela pomôcť svojmu synovi A. B., ktorý mal dlhy. Ak by mala byť účelom kúpnej
zmluvy fikcia, aby žalobcovi v 1) rade nezobrali majetok, tak by sa jednalo o poškodzovanie veriteľa
aleboobchádzaniezákonaapodľa§40Občianskehozákonníkasaneplatnostiprávnehoúkonunemôže
domáhať ten, kto ju spôsobil, teda žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení.

Žalovaný v 1) rade zotrvával na svojich vyjadreniach, mal za to, že žalobca v 1) rade potreboval pomôcť
s finančnými problémami, posielal mu peniaze, okrem toho mu dal aj v hotovosti peniaze, ale žalobcovi
v 1) rade to bolo stále málo, mal ďalšie finančné požiadavky, tak už chcel, aby sa zaručil za tieto pôžičky.
Z toho vyplynula dohoda podľa ktorej pôvodná žalobkyňa v 1) rade a žalobca v 2) rade mu odpredajú ich
podiel na dome a dohodli sa aj ohľadne výšky kúpnej ceny a po podpise predávajúcich na kúpnej zmluve

im kúpnu cenu vyplatil doma v hotovosti, až potom bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva.

13.Žalovanýv2)radesakvecivyjadriťnevedel,pretoženadobudolnehnuteľnosťažvpriebehusúdneho
konania od žalovaného v 1) rade, ohľadne okolností uzavretia predchádzajúcej kúpnej zmluvy nemal
žiadne vedomosti.

14. Žalobcovia opätovne podaním z 27.02.2025 zotrvávali na svojich vyjadreniach a predložili vyjadrenie
k zápisnici z 28.11.2024, pričom uviedli, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože odvolací súd rozhodol,
že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami O. B. a žalovaný v 1) rade nepreukázal svoje klamlivé
vyjadrenia žiadnymi vecnými dôkazmi, len preukázal výpismi z účtu, že žalobcovi v 1) rade posielal

peniaze, ako aj predložili komunikáciu medzi mediátorom I. A. P. a stranami sporu, ohľadne vyporiadania
vzájomných záväzkov.

15. Na pojednávaní dňa 06.03.2025 žalobca v 2) rade uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nebol nikým
nútený, ani matka žalobcov O. B. nebola nikým nútená k podpisu kúpnej zmluvy, nebola ani obmedzená

na spôsobilosť na právne úkony, ani nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, netrpela duševnou
chorobou,aniduševnouporuchou.Kúpnuzmluvupodpísalžalobcav2)radeapodpísalajuajjehomatka
pôvodná žalobkyňa v 1) rade O. B., po nahliadnutí do originálu spisu Okresného úradu Nové Zámky,
odbor katastrálny, sp. zn. V 920/2015 žalobca v 2) rade uviedol, že na kúpnej zmluve sa nachádza
jeho podpis a podpis jeho matky, a tieto uvedené obidva podpisy boli overené na matrike v Palárikove.

Nenamietal pravosť svojho podpisu, ani podpisu matky, ale tvrdil, že to bola len fiktívna zmluva.
Žalobca v 1) rade na pojednávaní potvrdil, že kúpna zmluva bola podpísaná O. B. a D. B. na J. Q. R. C.,
pričom bol osobne prítomný na matrike, pretože podpisoval záložnú zmluvu, napriek tomu tvrdil, že na
kúpnej zmluve, ktorá bola predložená na kataster sa nenachádza originálny podpis O. B., čo následne
po výsluchu žalobcu v 1) rade tvrdil aj žalobca aj v 2) rade.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom svedkyne
I. D. J., oboznámením sa so žalobou, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. C., Kúpnou zmluvou zo
16.02.2015, Rozhodnutím J. Q. E. F. č. v. R. XXX/XX z 24.03.2015, ponukou na predaj spoluvlastníckehopodielu z 02.11.2016, poskytnutím informácii Slovenská insolvenčná, k. s., urgentnou žiadosťou
žalobcov, žiadosťou o usmernenie, oznámením o zrušení trvalého pobytu, lustráciou REGOB, ZVJS,
Sociálna poisťovňa, uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo 16.12.2020, uznesením

z 17.12.2020, poučením, oznámením žalobcov z 21.12.2020, potvrdením o pobyte, vyjadrením
žalobcov z 11.01.2021, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného spolu s prílohami z 18.01.2021,
odvolaním právneho zástupcu žalovaného spolu s prílohami z 18.01.2021, uznesením z 28.01.2021,
z 01.02.2021, vyjadrením žalobcov z 09.02.2021, opravným uznesením z 26.04.2021, uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXX/XX/XXXX z 31.05.2021, žiadosťou Slovenská insolvenčná, k.

s. z 22.07.2021, z 19.08.2021, uznesením z 23.08.2021, vyjadrením Slovenská insolvenčná, k. s.
z 27.08.2021, uznesením z 29.09.2021, odvolaním žalobcov z 18.10.2021, vyjadrením žalobcu v 3)
rade z 08.11.2021, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z 18.11.2021, vyjadrením žalobcov
zo 17.12.2021, vyjadrením pôvodného žalobcu v 1) rade z 17.01.2021, oznámením Slovenská
insolvenčná, k.s. z 20.01.2022, vyjadrením Krajského súdu v Nitre z 08.04.2022, uznesením z
13.04.2022, vyjadrením žalobcov z 03.05.2022, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXX/X/

XXXX z 31.05.2022, žiadosťou o opravu uznesenia, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXX/
X/XXXX z 07.07.2022, vyjadrením žalobcov zo 06.09.2022 spolu s ospravedlnením, uznesením z
20.09.2022, odvolaním žalobcov zo 07.10.2022, rozsudkom, žiadosťou žalobcu o rozšírenie žalovaných
z 10.11.2022, uznesením zo 14.11.2022, sťažnosťou žalobcov zo 16.11.2022, odvolaním žalobcov z
28.11.2022, z 29.11.2022, sťažnosťou žalobcov z 20.12.2022, žiadosťou o predlženie lehoty právneho

zástupcu žalovaného v 1) rade z 22.12.2022, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 1) rade z
19.01.2023, uznesením zo 07.02.2023, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX
z 21.03.2023, vyjadrením žalobcov z 26.04.2023, žiadosťou Ministerstvo vnútra SR, národná kriminálna
agentúra z 27.04.2023, správou z Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor zo 06.06.2023,
uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX, Dnot XXX/XXXX z 20.02.2024,

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 11.04.2024, oznámením žalobcov
zo 06.06.2024, uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 05.12.2022,
žiadosťou žalobcov z 25.06.2024, opravným uznesením, žiadosťou o odročenie pojednávania právneho
zástupcu žalovaného v 1) rade zo 04.09.2024, vyjadrením žalobcov z 25.09.2024, pripojeným spisom
Okresného úradu Nové Zámky, odbor katastrálny sp. zn. R./XXXX v origináli, vyjadrením žalobcov z

27.02.2025 spolu s prílohami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

17. V pôvodnej žalobe sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že prevody vlastníckeho
práva nehnuteľností, a to nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres Nové Zámky, zapísaných na
liste vlastníctva LV č. XXX, k. ú. C. ako parcely registra C číslo XXXX/XX, o výmere 2201 m2, druh

pozemku: záhrada, parcely registra C číslo XXXX/XX, o výmere 511 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie s domom súpisné č. XXX, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcov a ktoré boli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 prevedené na žalovaného a jeho vtedajšiu manželku I.
D. J., sú neplatné a žiadali, aby súd rozhodol aj o určení vlastníckeho práva žalobcov k predmetným
nehnuteľnostiam, a to u žalobcu v 1) rade v podiele 1/4 k celku, u žalobcu v 2) rade v podiele 2/4 k celku

a u žalobcu v 3) rade v podiele 1/4 k celku.
Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, Krajský súd v Nitre však rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
v časti výroku o určenie vlastníckeho práva, preto súd rozhodoval len o nároku žalobcov v 1) a v 2)
rade, ktorým žiadali, aby súd určil, že sú každý v 1/2 k celku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
uvedenej v bode 17. odôvodnenia.

18. Súd vyžiadal z Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor originál spisu sp. zn. V 920/2015,
pretože žalobcovia namietali, že podpis pôvodnej žalobkyne v 1) rade O. B. na tejto kúpnej zmluve nie
je jej podpisom, navyše namietali, že pôvodná žalobkyňa v 1) rade nepodpísala kúpnu zmluvu, ktorá
bola na kataster doručená a ani návrh na vklad vlastníctva do katastra nepodpísala. V predmetnom

spise je pripojená kúpna zmluva datovaná 16.02.2015, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcimi O.
B. a D. B. a kupujúcimi I. D. J. a I. D. J., v zmysle ktorej predávajúci v 1) rade previedol svoj podiel
2/4 k celku a predávajúci v 2) rade svoj podiel 1/4 k celku na kupujúcich. Kúpna cena podľa článku
II. bod 2 predmetnej kúpnej zmluvy bola uhradená v sume 7000 eur k rukám predávajúcej O. B. a
v sume 3500 eur k rukám predávajúceho D. B., čo zmluvné strany potvrdili aj svojim podpisom. Na

zmluve je osvedčovacia doložka Obce Palárikovo pod por. č. 120/2015, ktorým bol osvedčený podpis
predávajúcej O. B. dňa 25.02.2015 a osvedčovacia doložka Obce Palárikovo pod por. č. 122/2015,
ktorým bol osvedčený podpis predávajúceho D. B. dňa 25.02.2015. Spis obsahuje aj návrh na vklad
vlastníctva do katastra datovaný 16.02.2015, ktorý bol takisto podpísaný predávajúcimi a kupujúcimi.Na základe tejto kúpnej zmluvy Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXX/
XX zo dňa 24.03.2015 zapísal vlastnícke právo k nadobudnutým podielom nehnuteľností v prospech
žalovaného v 1) rade a jeho vtedajšej manželky I. D. J..

19. Z ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 02.11.2016, ktorú žalovaný spolu s manželkou
I. D. J. adresoval A. B. je zrejmé, že touto listinou ponúkli svoj spoluvlastnícky podiel A. B., ktorý však
na predmetnú ponuku nereagoval.

20. Z LV č. XXX kat. úz. C. súd zistil, že k 28.10.2016 boli vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na
tomto LV ako parcely registra C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2201 m2 a č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 511 m2 spolu s domom súp. č. XXX žalovaný a jeho manželka I. D. J. v
podiele 3/4 k celku a A. B. v podiele 1/4 k celku.

21. Z oznámenia správcu v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 12.11.2020 bolo zistené, že správca

oznámil A. B., že bude speňažený jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. za sumu
5000 eur.

22. Z Obchodného vestníka č. 118/2020 zo dňa 22.06.2020 bolo zistené, že podiel A. B. bude vydražený
dňa 06.11.2020, pričom žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy od správcu SKP A. B. jeho podiel

1/4 k celku za sumu 5000 eur.

23. Z potvrdení zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že žalovaný poskytol A. B. sumu 1600 eur, dňa 27.11.2014
sumu 500 eur a dňa 05.12.2014 sumu 1000 eur, tieto peňažné prostriedky mal A. B. vrátiť do 31.01.2015.
Okrem toho za A. B. uhradil žalovaný sumu 663,88 eur na účet správcu zo svojho účtu v G. B., S..

Žalovaný ďalej podľa výpisu z účtu v G. B., S. za obdobie od 20.07.2015 do 19.11.2015 uhrádzal za
A. B. sumu 312 eur mesačne a za obdobie od 26.11.2015 do 21.03.2016 uhrádzal za A. B. sumu 311
eur mesačne.

24. Z LV č. XXX kat. úz. C. súd zistil, že k 22.03.2023 bol vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na

tomto LV ako parcely registra C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 2201 m2 a č. 3277/67 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 511 m2 spolu s domom súp. č. 270 K. K. titulom Kúpnej zmluvy zo dňa
24.10.2022, zapísanej pod V 7261/2022.

25. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.12.2022 súd zistil,

žetotokonaniesaviedloovypratanienehnuteľnosti,kdežalobcombolI.D.J.ažalovanýmA.B.,konanie
bolo právoplatne zastavené k 27.12.2022 z dôvodu späťvzatia žaloby.

26. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj CSP) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:
- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je.

Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen

skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.
V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne
postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,

naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má
možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
OSP ( § 137 písm. c) CSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre

jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017).

28. Podľa § 37 ods. 1/ až 3/ Občianskeho zákonníka (ďalej OZ , právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyb v písaní a v počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 40 ods. 1/ a 3/ OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, iba že právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

31. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

32. Podľa ust. § 132 odsek 1/, 2/ OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom, odsek 2/ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo

dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

33. Súd v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobcovia majú naliehavý záujem na požadovanom
určení, teda na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 137 písmeno c) CSP. Vychádzajúc
zo žaloby, ako aj z vyjadrení žalobcov, nie je zrejmé na základe akých skutočností sa domáhajú určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré previedli O. B. a žalobca v 2) rade na žalovaného v 1) rade.
Žalobcovia v konaní namietali, že právny úkon, a to kúpna zmluva, ktorá bola datovaná 16.02.2015
a následne podpísaná O. B. na J. Q. C., kde bol osvedčený jej podpis podľa knihy osvedčovania J. C.
C. N. XXX/XXXX, nie je podpisom O. B.. Túto skutočnosť tvrdil žalobca v 1) rade, ktorý mal za to, že jepotrebnépreveriťpodpisO.B.natejtokúpnejzmluve,ktoráboladoručenánaOkresnýúradNovéZámky,
katastrálny odbor. Tento dôkaz žiadali žalobcovia vykonať napriek tomu, že sám žalobca v 1) rade, ktorý
síce nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ale bol osobne prítomný pri jej podpise, pretože v ten istý deň

podpisoval záložnú zmluvu a sám žalobca v 1) rade súdu niekoľkokrát uviedol, že kúpna zmluva bola
podpísaná O. B., a to dňa 25.02.2015, ale žiadal overiť opätovne podpis neb. O. B.. Takisto žalobca v 2)
rade, ktorý bol účastníkom kúpnej zmluvy potvrdil, že kúpnu zmluvu podpísala v jeho prítomnosti a pred
jeho zrakom jeho matka neb. O. B. a jej podpis bol overený J. C., ako aj bol overený podpis na kúpnej
zmluve žalobcu v 2) rade. Žalobca v 2) rade po nahliadnutí do originálu kúpnej zmluvy, ako aj návrhu na

vklad do vlastníctva katastra potvrdil, že na zmluve je podpis jeho matky, ktorý bol riadne overený dňa
25.02.2015, potvrdil aj, že aj na doručenke, ktorou bolo rozhodnutie zo dňa 24.03.2015 doručené O. B.,
je takisto jej podpis a všetky podpisy sa zhodujú. Napriek týmto faktom obaja žalobcovia trvali na tom,
aby bola pravosť podpisu O. B. na kúpnej zmluve preverená. Žalobcovia v konaní nenamietali, že by O.
B. a žalobca v 1) rade by k podpisu kúpnej zmluvy pristúpili pod nátlakom, žalobcovia potvrdili, že kúpnu
zmluvu O. B. a žalobca v 2) rade podpísali dobrovoľne, neboli pod nátlakom, O. B., nebola obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony a ani nevykazovala známky duševnej poruchy alebo že by kúpnu zmluvu
podpisovala vo forme, ktorá by ju robila právny úkon neplatným. Súd nezistil žiadny dôvod, na základe
ktorejbymalabyťpredmetnákúpnazmluvaabsolútnymneplatnýmprávnymúkonom,pretožezoriginálu
kúpnej zmluvy, ktorá bola doručená ako podklad na vklad vlastníctva do katastra zistil, že predmetná
kúpna zmluva bola riadne podpísaná oboma predávajúcimi, čo nespochybňoval ani predávajúci v 2)

rade, a to žalobca v 2) rade, na kúpnej zmluve je overený podpis O. B. podľa knihy na osvedčovanie
Obce Palárikovo pod por. N. XXX/XXXX, ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva bol podpísaný O. B..
Žalobcovia žiadali, aby bol tento podpis na kúpnej zmluve, ktorá bola doručená na kataster preverený,
ale neuviedli žiadny dôvod, z akého dôvodu má byť podpis preverený, keď obaja tvrdili, že boli spolu
s matkou osobne prítomní a pred nimi matka podpisovala predmetnú kúpnu zmluvu. Z tohto dôvodu súd

považoval tento dôkaz za nehospodárny a zamietol návrh na vykonanie takéhoto dôkazu.
Čo sa týka tvrdení žalobcov, že sa malo jednať o fiktívnu kúpnu zmluvu, resp. o kúpnu zmluvu, ktorá mala
byť darovacou zmluvou, na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz,
len tvrdili, že sa malo jednať o darovaciu zmluvu, čo však nevyplynulo ani z výpovede žalovaného v 1)
rade ani z výpovede svedkyne. Navyše, ak by sa malo jednať o darovaciu zmluvu, v žiadnom prípade

by neboli vyriešené finančné problémy žalobcu v 1) rade, pretože žalobca v 1) rade bol tou osobou,
ktorý bol zadlžený, ktorý žiadal od žalovaného v 1) rade finančné prostriedky, a to nie jednorazovo, ale
opakovane, čo bolo potvrdené aj samotnou výpoveďou žalobcu v 1) rade, pričom nie je zrejmé, prečo by
mala byť podpísaná darovacia zmluva, keď žalobca v 1) rade nemal peniaze a súrne potreboval peniaze
z predaja domu. Iniciátorom predaja bol samotný žalobca v 1) rade, ktorý mal v nehnuteľnosti podiel 1/4

a podľa názoru súdu jeho nebohá matka O. B., ako aj žalobca v 2) rade mali snahu pomôcť žalobcovi v 1)
rade v jeho nepriaznivej finančnej situácii, preto sa rozhodli predať žalovanému v 1) rade svoje podiely
v rodinnom dome. Prečo by inak žiadali v roku 2020 žalobcovia, aby im žalovaný v 1) rade predal späť
rodinný dom a ponúkali zaň kúpnu cenu 4000 eur, keď sa malo jednať podľa tvrdení žalobcov pôvodne
o darovaciu zmluvu a nie o kúpnu zmluvu. Takéto tvrdenia žalobcov si navzájom protirečili, skutočnosť,

že sa malo jednať o darovaciu zmluvu nebola preukázaná zo žiadneho dôkazu v konaní.
Aj výsluchom svedkyne I. D. J. bolo potvrdené po tom, čo svedkyňa nahliadla do originálu kúpnej zmluvy
zo spisu V 920/2015, bolo potvrdené, že svedkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu podpisovala ona, žalovaný
v 1) rade a pravdepodobne O. B. a D. B..

34. Pri posudzovaní relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tvrdenia žalobcov, že nebola vyplatená
zo strany žalovaného v 1) rade kúpna cena, sa žalobcovia tohto svojho nároku domáhali žalobou
z 27.11.2020, pričom kúpna zmluva bola podpísaná 25.02.2015 a podľa článku II. bod 2. bolo dohodnuté,
že kúpna cena vo výške 10500 eur bude vyplatená kupujúcimi v hotovosti a pri podpise tejto kúpnej
zmluvy. Žalobcovia namietali, že žalovaný v 1) rade im žiadnu kúpnu cenu nevyplatil, pretože sa malo

jednať len o fiktívnu kúpnu zmluvu a následne mala byť uzavretá druhá kúpna zmluva, ktorou žalovaný
v 1) rade jeho manželka mali späť previesť podiely na O. B. a D. B.. Žalobcovia najprv tvrdili, že nebola
vyplatená kúpna cena, následne však tvrdili, že kúpnu cenu od žalovaného v 1) rade ani nežiadali, potom
tvrdili, že chceli odkúpiť od žalovaného v 1) rade svoje podiely, preto sa obrátili na mediátora v roku
2020, ešte pred podaním žaloby, ale v týchto písomnostiach je uvedené, že chceli odkúpiť žalobcovia

od žalovaného v 1) rade nehnuteľnosť v podiele 3/4 za kúpnu cenu 4000 eur, a to napriek tomu, že
kúpna cena bola dojednaná v pôvodnej kúpnej zmluve v sume 10500 eur.35. Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § 100 až 114 Občianskeho zákonníka je

okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura)
aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie
času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou
premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva

námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva,
t.j.zánikjehosúdnejvymáhateľnosti.Márneuplynutiepremlčacejdobymázanásledokvznikoprávnenia
predlžníkavzniesťpredsúdomnámietkupremlčaniaaspôsobiťtakzániknároku.Pokiaľdlžníknámietku
premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. Všeobecnú
dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom

na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť
aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne
a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Pri skúmaní relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu uvedeného v § 40a Občianskeho zákonníka t. j. z dôvodu, že nebola

vyplatená kúpna cena pri uzavretí kúpnej zmluvy, tak v danej veci žalovaný v 1) rade vzniesli vo vzťahu
k nároku žalobcov na uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy námietku premlčania. Z tohto
dôvodu bolo nevyhnutné zaoberať sa skúmaním začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádzala do úvahy podľa § 101 Občianskeho zákonníka a ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje

právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu.
O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu
nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťah, t. j. po uzavretí kúpnej zmluvy. Ak teda žalobcovia
tvrdili, že žalovaný v 1) rade im nevyplatil kúpnu cenu, tak v prvom rade sa mali domáhať žalobou
na plnenie vyplatenia kúpnej ceny a preukázať skutočnosť, že naozaj zo strany žalovaného v 1) rade

nebola vyplatená kúpna cena. V tom prípade by žalobcovia vedeli preukázať naliehavý právny záujem
na takejto žalobe. Žalobcovia však uplatnili 5 rokov po uzavretí kúpnej zmluvy žalobou nárok, ktorým sa
domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom ako dôvod relatívnej neplatnosti uvádzajú
skutočnosť, že zo strany žalovaného v 1) rade im nebola kúpna cena vyplatená. Relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sa možno dovolať podľa § 100 a § 101 OZ, vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,

inak sa právo premlčí a súd na premlčanie prihliada na námietku dlžníka, pričom ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Súd posúdil nárok žalobcov s poukazom na vznesenú námietku premlčania a mal za to, že táto
bola zo strany žalovaného v 1) rade vznesená dôvodne. Žalobcovia si svoj nárok odvodzovali od

kúpnej zmluvy, keď tvrdili, že žalovaný v 1) rade im nevyplatil celú kúpnu cenu nehnuteľností. V konaní
bolo nesporné preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 25.02.2015, podľa článku II. bod 2.
predmetnej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena 10500 eur vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Súd mal
za to, že dňom nasledujúcim po uzavretí kúpnej zmluvy začala žalovanému v 1) rade plynúť trojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula k 25.02.2018, žalobcovia podali žalobu 27.11.2020, teda zrejme po

uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaný v 1) rade vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, súd musel prihliadnuť na túto námietku a skúmať, či nárok žalobcov nie je premlčaný. Súd zistil,
že táto námietka bola vznesená dôvodne, žalobcovia sa svojho nároku na určenie relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy domáhali až po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, teda súd prihliadol na
vznesenú námietku premlčania relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy.

39. Súd zamietol ďalšie žiadosti žalobcov na doplnenie dokazovania, ktorými žiadali preveriť podpis
O. B. na uvedenej kúpnej zmluve, pretože tento dôkaz nepovažoval za hospodárny, a to z dôvodu, že
žalobcovia v konaní potvrdili, že boli osobne prítomní pri podpise kúpnej zmluvy, boli osobne prítomníako ich matka O. B. kúpnu zmluvu podpísala, ako aj pri tom, že jej podpis bol osvedčený v osvedčovacej
knihe J. C. dňa 25.02.2015, teda by sa jednalo o nadbytočný dôkaz. Dokonca žalobca v 2) rade, ktorý
nepopieral, že sa jedná o jeho podpis na kúpnej zmluve, ktorý bol taktiež overený s osvedčovacej knihe

J. C., žiadal, aby bol aj jeho podpis overený, čo súd považoval takisto za úplne nadbytočný dôkaz,
pretože ani jeden zo žalobcov tento svoj návrh na overenie pravosti podpisu nevedel riadne zdôvodniť,
ani súdu uviesť z akého dôvodu žiadajú tento dôkaz vykonať. V konaní tvrdili, že si vyžiadali z J. C.
fotokópii podpisu z knihy osvedčovania podpisov, kde sa nachádza aj podpis O. B., ale takýto dôkaz
súdu v konaní nepredložili. Žiadne iné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

40. S poukazom na všetky hore uvedené dôvody mal súd za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným
v1)av2)radepriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorejrozhodnesúdprvejinštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.