Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203015
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324203015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, so sídlom Staničná 5, 924 01 Galanta, dieťa rodičov matka: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX,
štátna občianka Ukrajiny, bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Peter Patay, advokát so
sídlom Hviezdoslavova 10, 917 01 Trnava, a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Srbskej
republiky, bytom H. A. XXXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Silvia Gašparíková, advokátka so sídlom
Športová 2298/58, 926 01 Sereď, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 14.01.2025, č.k. 12P/116/2024-185, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.01.2025, č.k.
12P/116/2024-191, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.01.2025, č.k. 12P/116/2024-185, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 22.01.2025, č.k. 12P/116/2024-191 vo výroku IV. p o t v r d z u j e.

II. Vo výrokoch II., III., a súvisiacom výroku V. o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.), otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého od 12.08.2024 sumou 250 eur mesačne vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám maloletého dieťaťa (výrok II.), dlžné výživné za obdobie od 12.08.2024 do
14.01.2025 vo výške 161,20 eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky
(výrok III.), styk otca s maloletým upravil v nepárnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 09.00

hod. do 18.00 hod., za miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa určil miesto bydliska matky (výrok IV.), o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne zdôvodnil § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Konštatoval, že rodičia
maloletého sú manželia, ktorí spolu od júla 2023 nežijú v jednej domácnosti a osobnú starostlivosť

o maloletého vykonáva matka. Otázka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky ako aj
zastupovanie maloletého a správa jeho majetku v konaní sporné medzi rodičmi neboli.3. Pri určení výživného na maloletého na čas do rozvodu manželstva vychádzal so zákonných kritérií
pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Uviedol, že maloletý má 2 roky a 4 mesiace, trikrát do týždňa
navštevuje Súkromnú materskú školu v I., je zdravý jeho výdavky sú bežné, veku primerané. Matka je

zamestnaná v spol. J. D. K. (D.) D., D., aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
473,30 eur mesačne a prídavok na dieťa 60 eur mesačne. Otec na výživu maloletého prispieva 200 eur
mesačne, býva v dvojizbovom prenajatom byte, je zamestnaný v spol L. M. D. D., s priemerným čistým
mesačným príjmom 1.605 eur, uplatňuje si daňový bonus.

4. Dôvodil, že zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, možnosti, schopnosti a majetkové
pomery otca a okolnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Určenú výšku výživného
považoval za adekvátnu vzhľadom na potreby maloletého vyčíslené matkou vo výške 290 eur a po
nástupe do súkromnej materskej školy vo výške 310 eur mesačne. Uviedol, že použil aj Metodiku pre
výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“), ktorá má odporúčací charakter a je platná
pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy v danom prípade vychádzal z

príjmu otca 1.604 eur a vekovej kategórie maloletého (dieťa vo vekovej kategórii 0 až 6 rokov), čo pri
deklarovanom príjme otca predstavuje výživné vo výške 18 % z príjmu otca (1.604 eur), čo je 288 eur na
maloleté dieťa, preto určené výživné 250 eur považoval za adekvátne aj vzhľadom na výdavky otca na
maloletého počas styku. Po zvážení týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že ustálená
výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého a zodpovedá kritériám Zákona o rodine.

5. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu dňa 12.08.2024 do 14.01.2025 vo výške 161,20 eur
uložil otcovi uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok). Výpočet: za august 2024 20 dní x 8,06 eur /250 eur : 31 dní = 8,06 eur/deň/
= 145,20 eur, za 09/2024 až 12/2024 4 x 250 eur = 1.145,20 eur, po odpočítaní zaplateného výživného

1.000 eur.

6. Styk otca s maloletým upravil v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletého a doposiaľ vykonávanej
starostlivosti otca o maloletého, bez nočného prespávania, dôvodiac útlym vekom dieťaťa a potrebou
postupného rozširovania styku. Konštatoval vhodné podmienky na strane otca pre zabezpečenie

starostlivosti o maloletého, pričom neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa otec nemohol
stretávať s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu ako to navrhovala matka. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

7. Proti výroku II., III., IV. rozsudku podala podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, odvolanie matka,

navrhujúc ho zmeniť a výživné upraviť vo výške 350 eur mesačne od podania návrhu a určiť zročné
výživné, a styk otca s maloletým upraviť v určených dňoch od 11.00 hod. do 19.00 hod.. Namietala,
že súd prvej inštancie nezohľadnil ňou vyčíslené mesačné výdavky na maloletého v sume 290 eur
a spoločné mesačné výdavky s maloletým 578 eur, z ktorých 289 eur pripadá na maloletého. Spolu
tak výdavky na maloletého sú 579 eur a tieto sa počas konania zvýšili o 120 eur na súkromnú škôlku

v I.. Teda výdavky maloletého v čase rozhodnutia, ako aj dnes predstavujú 704 eur mesačne. Súd pri
posudzovaní výdavkov maloletého nezohľadnil výdavky na bývanie a ďalšie výdavky (spoločné výdavky
už v návrhu), keďže výdavky na bývanie a domácnosť sú aj jeho výdavkami (nájomná zmluva). Po
uhradení nájomného jej s maloletým zostane 70 eur, zatiaľ čo otcovi po úhrade nájomného zostane
viac než 1.000 eur. Poukázala na čistý mesačný príjem otca 1.604 eur, a jeho výdavky označila za

nadhodnotené(počaskonaniasapresťahovaldo2-izbovéhobytusozvýšenýmnájomnýmo150eur).Je
v jeho majetkových možnostiach uhrádzať aj vyššie výživné a vyživovacia povinnosť má mať prednosť
pred ostatnými výdavkami rodičov. Poukázala na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom
vydanú Ministerstvom spravodlivosti (ďalej len „metodická pomôcka“), v zmysle ktorej je odporúčané
výživné vo výške 18 % z čistého príjmu povinného rodiča pre daný počet vyživovacích povinností a pre

daný vek dieťaťa. Súd nijako neodôvodnil, prečo nepostupoval podľa metodickej pomôcky, ktorú aj sám
v ods. 38 spomína, a sám uvádza, že takto určené výživné by bolo vo výške 288 eur. Súd zohľadnil, že
otec sa bude podieľať na výdavkoch maloletého počas určeného styku ale podľa metodickej pomôcky,
by sa čas styku, resp. uhrádzanie výdavkov otcom počas tohto styku, nemalo zohľadňovať pri určovaní
výšky výživného. Podľa jej názoru úprava styku nie je celkom v prospech maloletého, keď otec chodieva

aj na nočné zmeny končiace o 06.00 hod. a následne o 09.00 hod. by mal mať styk s maloletým. Kvalita
takéhoto styku je potom viac než otázna a preto má obavu, či to nebude na škodu maloletého. Zmenu
času styku navrhuje, aby mal otec po návrate z nočnej zmeny čas si aj pospať.8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
Výživné vzhľadom na útly vek a odôvodnené potreby maloletého, ako aj jeho zárobkové a majetkové
pomery, vrátane platenia výživného na manželku 80 eur mesačne. Maloletý mal v čase rozhodnutia

súdu 2 roky a 4 mesiace, kedy vzhľadom na trvajúcu rodičovskú dovolenku matky nemusí navštevovať
žiadne súkromné predškolské zariadenie a preto výdavok 120 eur, ktorý naviac nebol preukázaný. nie
je dôvodný.file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

Ak matka poukazuje na to, že súd nezohľadnil vo výdavkoch maloletého nájomné, výdavky na internet,

potreby do domácnosti a náklady a poistenie auta, tieto sú výlučne výdavkom matky. Pokiaľ ide o
nájomnékonajúcisúdevidoval,žematkauhrádzamesačneprenájombytuvsume450eur,odnovembra
2024 460 eur a teda je nepochybné, to vzal do úvahy. Maloletý nemá zvýšené náklady v žiadnom smere
a matka poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne.file_6.jpg

file_7.wmf

Potreby maloletého nie je možné paušalizovať na sumu 704 eur mesačne, sú nereálne a umelo

navyšované.Niejepravdou,žematkezostanepoúhradenájomnéhozjejpríjmučiastkavovýške70eur,
nakoľko jej platí výživné na manželku 80 eur (rozsudok sp.zn. 12Pc/48/2024 zo dňa 14.01.2025). Pokiaľ
matka poukazuje na zmenu jeho bytových pomerov s navýšením výdavku o 150 eur zdôraznil, že k
uvedenému pristúpil z dôvodu pobytov maloletého. Pokiaľ ide o odchýlenie sa súdu od sumy výživného,
ktorá je určiteľná podľa metodickej file_8.jpg

file_9.wmf

pomôcky, zdôraznil, že nie je pre súd záväzná. Taktiež sa bude počas styku s maloletým spolupodieľať
na jeho výdavkoch. Matke prenechal motorové vozidlo, úspory a zariadenie bytu, uhradil nedoplatok

za energie a na výžive maloletého sa spolupodieľal nadštandardne, a to všetko len z toho dôvodu,
že si vzal úver 12.000 eur a 3.000 eur, so splátkami po 225 eur a 56 eur, ktoré spláca sám, napriek
tomu, že ide o spoločný záväzok manželov. Z argumentácie matky k úprave jeho styku s maloletým, s
poukazom na jeho nočné smeny, uviedol, že na nočnej smene nepracuje každý piatok, tieto si počas
týždňa plánuje vopred, t.j. je vylúčené aby mal smenu pred stykom s maloletým. To, že daný dôvod je

zo strany matky len účelový je zrejmý z jej návrhu styk obmedziť aj v nedeľu. Nevidí dôvod, pre ktorý by
mal jeho styk s maloletým začínať od 11.00 hod. namiesto od 09.00 hod. Prihliadnuc na celkový rozsah
styku s maloletým, ktorý bol rozsudkom priznaný, jeho krátenie o 2 hodiny považuje za výrazný zásah
do rozsahu ich času, ktorý im má obom zabezpečiť budovanie a upevňovanie ich vzájomných vzťahov.

9. Matka vovyjadreníkvyjadreniuotcauviedla,ževýživnénamanželkumápriznanélendo31.08.2025,
na čo by mal súd prihliadnuť. Výdavky na súkromnú škôlku považovala za primerané a opodstatnené
a predložila potvrdenie o platbách za apríl, máj 2025. Aby pokryla svoje výdavky, ktoré prevyšujú jej
príjmy,musísipožičiavaťodrodiny.Názorotca,žepôžičkysúsúčasťoubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov je nesprávny. Mala za to, že tieto finančné záväzky otca je umelé navyšovanie výdavkov.
Tvrdila že pracovná pozícia otca mu neumožňuje voliť si prácu na nočné smeny. Mala za to, že styk otca
s maloletým je upravený príliš široko, lebo otec nedbá na potreby maloletého. Aktuálne styk prebieha

od 11:00 hod. do 18:00 hod., a otec nedáva maloletého na poobedný spánok, nevarí, dáva mu len
párky, pečivo a jogurty a vracia ho hladného, nedodržiava hygienické štandardy. Otec neprejavuje žiadny
aktívny záujem o zdravie, vývoj a emocionálny stav maloletého a medzi stykmi nekomunikuje. Z dôvodu,
že otec maloletému neumožňuje poobedný spánok, upravila odvolací návrh tak, že styk bude v určené
dni upravený od 11.00 hod. do 17.00 hod., alebo ho bude otec na poobedný spánok nosiť domov.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poprel jej tvrdenia a aj už upravený styk považoval za
minimálny.Spoločnýčastráviatakvonku,kdesatešíihriskám,spoločnostijehoainýchdetí,akoajvjeho
byte, ktorý má vybavený hrami a všetkým potrebným detským zariadením. Maloletý je s ním nadšený,
dokonca sa stáva, že s matkou nechce odísť. Pokiaľ mu matka vytýka, že maloletý uňho poobede nespí,
poukazuje na tvrdenie matky, že maloletý u nej vstáva medzi 10-11 hod. pred obedom a preto mu ho

neodovzdáva v ranných hodinách. Teda je úplne logické, že maloletý sa nechce v čase obeda hneď po
jeho príchode k nemu uložiť opäť na spánok. Keď sa maloletý pohrá, vždy sa ho pokúsi poobede uspať,
čosamuobčasajpodarí.Niejepravda,žemaloletýchodíodnehošpinavý,soškrabancamiamodrinami
a pokiaľ ide o stravovanie maloletého, zabezpečuje mu rôznorodú a vhodnú stravu, na ktorú sa u
matky informoval. Zdôraznil, že jeho nočné smeny sa nerealizujú deň pred stykom s maloletým, pričom

si podal žiadosť o zmenu pracovného času tak, aby už nebol zaraďovaný do nočných smien vôbec.
Matka žiadnym spôsobom nepreukázala akékoľvek nedostatky či pochybenia v jeho starostlivosti a nie
je pravdou, že by sa o dieťa nezaujímal (má k dispozícii sms správy, kde sa pravidelne na maloletého
informuje). Nový prenájom si zabezpečil z dôvodu vhodnosti pre osobnú starostlivosť o maloletého.
Pokiaľ matka poukazuje na výživné na manželku priznané do 31.08.2025, zdôraznil, že daným dňom jej

skončí rodičovská dovolenka a môže sa vrátiť do práce.

file_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel
k nasledujúcim záverom.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením upravil výkon
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, z dôvodu,
že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Predmetom odvolacieho prieskumu v zmysle podaného
odvolaniamatkybolovdanomprípaderozhodnutiesúduprvejinštancievčastiovýživnomnamaloletého
výroky II. a III., a výrok IV. ktorým bol upravený styk otca s maloletým. Odvolací súd sa po oboznámení

s obsahom spisového materiálu a rozhodnutia súdu prvej inštancie s ním zhodol iba v časti rozhodnutia,
ktorým upravil styk otca s maloletým, kedy výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na
ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom na
maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie nie je možné pre jeho arbitrárnosť podrobiť
odvolaciemu prieskumu a je potrebné ho v tejto časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.

2 CSP).

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým, tento odvolací súd
považuje za vecne správny a v záujme maloletého dieťaťa, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu.
Súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletým správne zohľadnil vek maloletého, spôsob
a frekvenciu osobnej starostlivosti otca oň, ako aj zachovanie práva maloletého na rovnocenný styk

aj s rodičom, s ktorým nežije v jednej domácnosti. Dôvody odvolania matky a jej odvolací návrh
boli posúdené ako nedôvodné v celom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie
najvhodnejšejúpravystykuotcasmaloletýmvzáujmemaloletéhodieťaťa,spoukazomnajehopostupné
rozširovanie do budúcnosti. Nestotožnil sa s dôvodmi matky na obmedzenie upraveného styku otca

s maloletým v určené dni od 11.00 hod., považujúc ich za absolútne neopodstatnené. Odvolací súd
s poukazom na dôvody odvolania a zistený skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania,
rovnako ako súd prvej inštancie nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by bránil určenému rozsahu
styku počas víkendových dní, ktorý ponecháva plne v kompetencii otca, ako druhého rovnocenného
rodiča maloletého. Nezohľadnil námietky matky, v súvislosti s nedostatočnou starostlivosťou otca, keď

uvedeným tvrdeniam matky nesvedčí žiaden predpoklad z vykonaného dokazovania. Maloletý má vo
svojom veku prirodzene vybudované vzťahové väzby so svojim otcom (čo matka nepopiera) a je plne
dôvodné, aby bol v jeho živote plnohodnotne otec prítomný. Potreba dieťaťa mať istoty vo vzťahoch so
svojimi rodičmi, je pre dieťa z pohľadu jeho zdravého vývoja nevyhnutná. Otec má vytvorené vhodné
bytové podmienky a kontinuálne prejavuje skutočný záujem o maloletého, žiadne skutkové okolnosti

zisťované v konaní pred súdom prvej inštancie a ani matkou tvrdené, neindikujú neschopnosť otca
sa o maloletého adekvátne postarať. Iné predstavy matky o tom, ako má otec tráviť vymedzený čas
s maloletým, či zabezpečenie jeho stravovania, sú plne v kompetencii otca. Z obsahu spisu ani tvrdení
matky nevyplýva, že by osobnostné predpoklady otca alebo spôsob jeho života zásadným spôsobom
znižovali jeho rodičovské kompetencie alebo jeho schopnosti sa o maloletého adekvátne postarať. Je

jednoznačne v záujme maloletého, aby s otcom trávil viac času tak, aby otec mohol realizovať svoje
rodičovské práva a maloletý mal zabezpečený rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi. Požiadavky
matky súvisiace s krátením upraveného styku sú neprimerané a bez vážneho dôvodu obmedzujúce tak
výkon rodičovských práv a povinností otca a ako aj práv maloletého dieťaťa.

18. Dáva do pozornosti rodičom, že obaja sú zodpovední za ďalšiu výchovu, ako aj celkový zdravý vývoj
maloletého a preto v jeho záujme odvolací súd predpokladá aj korektné správanie sa a odovzdávanie
si informácii o maloletom. Súdnym rozhodnutím upravený styk určuje rámec realizácie styku, pričom
rodičia sa napokon vždy môžu na odchýlkach, ktoré budú v budúcnosti prinášať rôzne životné situácie
(napríklad pracovné povinnosti rodičov alebo preberanie maloletého v predškolskom zariadení) osobitne

dohodnúť, prípadne sa dohodnúť na postupnom rozširovaní styku. Potom nič nebude brániť tomu, aby si
maloletý mohol prirodzene a bez zbytočnej psychickej záťaže budovať potrebné citové väzby prirodzene
k obidvom svojim rodičom.19. S poukazom na uvedené, odvolací súd výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca
s maloletým dieťaťom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín

„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. Na určenie výšky výživného (prípadne
neurčenia výživného) pre dieťa v striedavej osobnej starostlivosti majú vplyv všetky podstatné okolnosti

a zákonné kritéria určovania výživného na maloleté dieťa v zmysle príslušných ustanovení Zákona
o rodine.27. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,

sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

28. Zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka
konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravenáv§220ods.2CSP, pričomrozhodnutienemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargument
použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že

nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd

je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť,
ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd sa spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna
zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť

bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Pri rozhodovaní o určení
výživného rodičov k maloletým deťom je konajúci súd povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou
čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov
a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky
výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k

skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a
rozsahuodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa.Ajkeď sajednáokonanieriadiacesaustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo
najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však dosiahnutá bez
účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností

(povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). V nadväznosti na uvedené
dodáva, že pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava, hygienické potreby,
drogéria, voľný čas, bežná zdravotná starostlivosť a pod.), môže súd vychádzať zo všeobecných
poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom
veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami

maloletých detí. Mimoriadne náklady detí, týkajúce sa spravidla zvýšených nákladov na stravovanie
(zo zdravotných dôvodov) či vynakladané rodičmi v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa,
zvýšené náklady na mimoškolské a športové aktivity detí ako aj poplatky v školských zariadeniach alebo
školné, je potrebné preukázať.

30. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
od 12.08.2024 sumou 250 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám maloletého dieťaťa
(výrok II.) a dlžné výživné za obdobie od 12.08.2024 do 14.01.2025 v sume 145,20 eur uložil otcovi
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok III.). Z odôvodnenia napadnutéhorozhodnutia vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloletého vyplýva, že v ňom súd prvej inštancie
uviedol obsah návrhu matky, vyjadrenie otca, ako sa k predmetu konania vyjadrili obaja rodičia, ich
právni zástupcovia a kolízny opatrovník, v krátkosti uviedol (bez konkrétneho označenia vykonaných

dôkazov), niektoré zo zisťovaných skutkových okolností podstatných pre určovanie výživného (ods. 35
napadnutého rozsudku) a citoval právne predpisy vzťahujúce sa na prejednávanú vec. Výšku výživného
odôvodnil vo všeobecnej rovine vekom maloletého, možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi
otca a okolnosťou a konštatovaním, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Určené výživné
považoval za adekvátne poukazujúc na sumu matkou vyčíslených mesačných nákladov na maloletého

290 eur a po nástupe do súkromnej materskej školy 310 eur. Uviedol, že použil aj Metodiku pre výpočet
výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“), ktorá má odporúčací charakter, s tým že keby v danom
prípade vychádzal z príjmu otca 1.604 eur a vekovej kategórie maloletého (0 až 6 rokov), čo predstavuje
výživné vo výške 18 % z príjmu otca (1.604 eur), t.j. 288 eur na maloleté dieťa.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej

inštancie nemožno ustáliť, či a s akým výsledkom v súlade s ust. § 62, § 75 ods. 1, Zákona o rodine
konajúci súd vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ich osobné náklady a rozsah
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, v čoho dôsledku nie je možné odvolacie námietky matky vo
vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu v celosti ani vyhodnotiť.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ustálenie skutočného stavu v otázke
osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov. Nie je z neho zrejmé, ako súd skúmal
a vyhodnotil na strane otca a matky náklady na ich osobné potreby a ich dôvodnosť, z ktorých je
možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátky hypotéky, pôžičky a pod.) a finančné
možnosti matky prispievať na výživu maloletého počas trvania rodičovskej dovolenky. Neustálil rozsah

odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby tieto boli jednoznačne určiteľné. Musia pritom vychádzať zo
základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, prípadne náklady súvisiace
so školskou dochádzkou a pod.). Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa

na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch
dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových
pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.).
V danom prípade súd prvej inštancie iba poukázal na náklady matkou vyčíslené a napriek tomu, že otec
tieto rozporoval, nezaujal k nim hodnotiaci záver. Nevyhodnotil opodstatnenosť nákladu vynakladaného

matkou na súkromnú materskú školu, počas trvania rodičovskej dovolenky a bez súhlasu otca a
ktorý vzhľadom na jeho výšku tvorí nie opomenuteľnú zložku nákladov maloletého. Tu odvolací súd
uvádza, že úlohou výživného nie je pokryť každú potrebu poskytnutú rodičom, o ktorej pokrytí rozhodol
výlučne rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Nevyhodnotil opodstatnenosť nákladov
matky na bývanie a neustálil ich alikvótnu časť, ktorá tvorí položku odôvodnených nákladov na dieťa.

Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými
skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal a nevyhodnocoval ich, a rozhodnutie odôvodnil len
stručnou konštatáciou, že určené výživné považuje za primerané, jeho závery nie sú udržateľné. Súd
prvej inštancie tiež iba vo všeobecnej rovine odkazuje na zákonné kritéria určovania výživného, avšak
neuvádza vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania vo vzťahu k majetkovým pomerom rodičov, čo

preukázané bolo a ako svoje zistenia premietol do výšky výživného. Rovnako, ako zohľadnil rozsah
osobnej starostlivosť každého z rodičov o maloletého a rodinné prídavky poberané matkou. Nesprávne
zaviazal otca platiť výživné k rukám maloletého dieťaťa a nie k rukám matky, ako rodiča ktorému je
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti (výroky II. a III.) podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b), CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v
§ 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil), súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie na preukázanie podstatných skutkových
okolností za celé posudzované obdobie (do nového rozhodnutia súdu), zohľadní prípadnú zmenu
pomerov, ktorá sa týka obdobia do nástupu maloletého do predškolského zariadenia a ukončenia

rodičovskej dovolenky matky, ustáli a vyhodnotí majetkové pomery rodičov a ich zárobkové pomery,
výšku a dôvodnosť nákladov rodičov jednotlivo, vrátane nákladov na bývanie a ako tieto majú, alebo
nemajú vplyv na určenie výšky výživného na maloletého. Ustáli výšku odôvodnených nákladov na
maloletého (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, prípadne náklady súvisiace so
školskou dochádzkou a pod.), pri bežných nákladoch maloletého bude vychádzať zo všeobecných

poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom
veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov, pri mimoriadnych nákladoch, po ich preukázaní,
vyhodnotí ich opodstatnenosť. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu, na základe vykonania na
vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní
účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí
bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie

o výživnom na maloleté deti tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku uvedie stručný a jasný
výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní
návrhov rodičov v sporných otázkach, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok určovania výšky výživného,
majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov, ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb

maloletého, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania
účastníkmi navrhnutého dokazovania.

35. K poukazu matky na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vydanú Ministerstvom

spravodlivosti (ďalej len „metodická pomôcka“), v zmysle ktorej má byť odporúčané výživné vo
výške 18 % z čistého príjmu povinného rodiča pre daný počet vyživovacích povinností a vek
dieťaťa, odvolací súd zdôrazňuje, že tento materiál má odporúčací charakter. Nejde ani o ustálenú
rozhodovaciu prax a odvolací súd konštatuje, že nemá vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod
pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v ktorých by bol takýto právny názor

prezentovaný. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou, jedná sa o ich úvahu, ktorá však
musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí
každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy
týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Odvolací

súd zdôrazňuje, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti
(resp. jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci,
ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu
toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný
význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky

vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým
(najlepší záujem dieťaťa). Každé jedno rozhodnutie súdu vo veci výživného je individuálne pre daný
prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké
skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného súdom je preto vždy výsledkom posúdenia
individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb

maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch
rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne
závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o
maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia
NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4

Cdo/196/2017).

36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania.

37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).