Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/194/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8717208205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov

JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: Max Dent, s.r.o., so sídlom Hany
Meličkovej 23, 841 05 Bratislava, IČO: 46 039 449, právne zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Mgr.Art. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A. - D., právne zastúpenému: JUDr. Marcel Kohút, advokát,
Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 201, v konaní o zaplatenie 5.629,05 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/67/2017-371 z 15.júna 2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/67/2017-371 z 15.júna 2023.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I) a žalovanému
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28.07.2017

domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 5.629,05 eur s 9,05 % p.a. úrokom
z omeškania od 24.05.2016 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe uviedol,
že žalovaný ako mandatár nepostupoval podľa pokynov žalobcu ako mandanta a neprihlásil jeho
zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred začatím
výkonu činnosti, v dôsledku čoho bola žalobcovi za spáchaný správny delikt uložená sankcia vo výške
5.000,- eur. Zvyšok uplatnenej sumy vo výške 629,05 eur žalobca odôvodnil vedením exekučného
konania.

3. Žalobca v žalobe a v ďalších vyjadreniach v spore uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá
zmluva o vedení účtovníctva podľa § 269 Obchodného zákonníka. Napriek vypracovaniu návrhu na
uzavretie písomnej zmluvy, k podpisu zmluvy nedošlo a strany zmluvu uzatvorili len ústne. Písomný
návrh zmluvy počítal s tým, že žalovaný bude prihlasovať a odhlasovať zamestnancov na sociálne
zabezpečenie a zdravotné poistenie. Účtovníctvo pre žalobcu za žalovaného viedla p. E. od mesiaca
január 2014. Za vedenie účtovníctva žalovaný žalobcovi fakturoval odmenu vo výše 150 eur mesačne

po dobu 6 mesiacov. Žalovaný bol povinný zabezpečovať prihlásenie zamestnancov žalobcu do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalovaný túto povinnosť porušil a v mesiaci január 2014 nových
zamestnancov žalobcu do príslušného registra neprihlásil, zároveň poskytol žalobcovi nesprávnuinformáciu o lehote tohto prihlásenia. Keby si žalovaný riadne a včas splnil svoju povinnosť, žalobca by
sa nedopustil spáchania správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta.

4. Žalovaný v priebehu konania najprv uviedol, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu
mandátnej zmluvy alebo dohody o podstatných častiach a náležitostiach deklarovanej zmluvy. Žalobca
nepreukázal vznik škody, porušenie povinností žalovaného zo záväzku, príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním, predvídateľnosť vzniku škody a neexistenciu okolností
vylučujúcich zodpovednosť.

Neskôr uviedol, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah, ale jeho obsahom nebola povinnosť
registrácie nových zamestnancov žalobcu podľa Zákona o sociálnom poistení, v konaní nebolo
preukázané, či žalobca oznámil žalovanému potrebné údaje, ani to kedy vydal pokyn na ich prihlásenie.
Žalobca nikdy neposkytol žalovanému súčinnosť na nahlasovanie zamestnancov do príslušných
poisťovní. Žalobca neupovedomil žalovaného o rozhodnutí Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa
30.07.2015, ani o rozhodnutí Národného inšpektorátu práce zo dňa 12.10.2015. Pani E. mohla mať

prístup do Sociálnej poisťovne na základe podpísanej plnej moci od poisťovníka. Za neopodstatnený
žalovaný označil uplatnený nárok na náklady súvisiace s exekúciou.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 373 a § 376 zákona 513/1991 Zb.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Žalovaný vystavil žalobcovi za obdobie od januára až do júna 2014 faktúry vo výške 150,- eur mesačne,
v ktorých si uplatnil odmenu za spracovanie účtovníctva a mzdovej agendy, ktoré mu boli aj uhradené.
Účtovníctvo za žalovaného pre žalobcu viedla p. E.. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. k.
2015/2069 zo dňa 30.07.2015 bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 5.000,- € z dôvodu porušenia §

3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci v
spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10 zo dňa 12.10.2015 č. k.
OPS/BEZ/2015/4598, O-459/2015, ktorý potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava.
Voči oprávnenému – žalobcovi sa viedlo exekučné konanie na OS Bratislava IV. sp. zn. 19Er/960/2016,
ktorým bola vymožená suma 5.000,- € a trovy exekúcie vo výške 629,05 €.

Zo správy Sociálnej poisťovne z 02.03.2023 súd prvej inštancie zistil, že aktívny prístup k údajom
Sociálnej poisťovne mali za obdobie od 01/2014 až 05/2014 F. E. ako fyzická osoba, ktorá mala plniť
povinnosti voči Sociálnej poisťovni – mzdová učtáreň iba v mesačných výkazoch a tiež za uvedené
obdobie mal prístup ako zamestnávateľ Max Dent s.r.o.- MUDr. Martin Maliarik.

7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že medzi stranami bola ústne uzavretá
mandátna zmluva, avšak nebolo preukázané, že predmetom tejto zmluvy bola povinnosť žalovaného
prihlasovať a odhlasovať zamestnancov žalobcu do registra podľa Zákona o sociálnom poistení.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný poskytoval účtovníctvo pre žalobcu a fakturoval si odmenu za
vedenie účtovníctva, spracovanie účtovníctva a mzdovú agendu v období od januára 2014 do júna

2014 po 150,- eur. V januári 2014, keď sa žalobca dopustil správneho deliktu mala aktívny prístup k
údajom Sociálnej poisťovne F. E. ako fyzická osoba, ale aj Max Dent s. r. o.- MUDr. Martin Maliarik
ako zamestnávateľ. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že žalovaný bol zaviazaný na prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov žalobcu v Sociálnej
poisťovni. V konaní preto nebolo preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného. V

konaní nebol preukázaný vznik škody, protiprávnosť konania žalovaného, porušenie povinností, príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Súd prvej inštancie zdôraznil, že považuje za
neopodstatnený nárok žalobcu vo výške 629,05 eur uplatnený ako účelne vynaložené náklady spojené s
exekúciou, pretože žalovaný nespôsobil to, že na základe právoplatných rozhodnutí Inšpektorátu práce
Bratislava a Národného inšpektorátu práce – exekučných titulov žalobca dobrovoľne neplnil.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil tým, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.
1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).9. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav. Z vykonaného
dokazovania selektívne vyňal niektoré dôkazy a vyhodnotil ich samostatne bez spojitosti s inými
dôkazmi. Žalovaný menil svoju argumentáciu v priebehu konania a jeho tvrdenia si odporovali. Najprv

tvrdil, že medzi sporovými stranami nebol žiaden zmluvný vzťah, potom pripustil, že prostredníctvom
svojej sestry pre neho viedol účtovníctvo. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi stranami bola
uzavretá mandátna zmluva, ktorá zo zákona nemusí mať písomnú formu. Zásadnou bola otázka, či
predmetom poskytovaných služieb bolo aj zabezpečovanie úkonov podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona
461/2003 Z.z. Súd prvej inštancie uzavrel, že tieto úkony neboli predmetom služieb poskytovaných

žalovaným. Súd prvej inštancie pritom nezohľadnil vzájomnú písomnú korešpondenciu medzi žalobcom
a F. E., v ktorej opakovane (v r. 2011, 2012, 2013 a 2014)
žiada žalobcu o údaje potrebné pre prihlásenie nového zamestnanca alebo ho poučuje o potrebe ich
prihlásenia či lehotách na prihlásenie.
Žalobca spochybnil dôveryhodnosť svedkyne p. E. a poukázal na to, že je sestrou žalovaného,
ktorá by v konečnom dôsledku v prípade úspechu žalobcu musela hradiť priznanú sumu. Svedkyňa

mala k dispozícii obsah spisu pred svedeckou výpoveďou, účtovníctvo pre žalobcu viedla v rozpore
s konkurenčnou doložkou dojednanou s iným subjektom a poukázal na priebeh jej svedeckej výpovede.
Žalobca tiež zdôraznil, že písomný návrh na uzavretie zmluvy, ktorý zachytával doterajšiu prax strán
ustanovoval povinnosť žalovaného prihlasovať a odhlasovať zamestnancov na sociálne zabezpečenie
a sociálne poistenie.

Uviedol tiež, že tieto činnosti sú obvykle zahrnuté v službách poskytovaných účtovníkmi.
Nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie sa podľa žalobcu premietli aj do nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa žalobcu bola preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi sporovými
stranami, existencia povinnosti žalovaného a vznik škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného
zo záväzkového vzťahu.

Žalobca označil rozsudok súdu prvej inštancie za prekvapivý a svojvoľný, a to z dôvodu jeho
nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov. Žalobca
v konaní nepreukázal existenciu dohody strán s konkrétnym obsahom o podstatných náležitostiach

deklarovanej mandátnej zmluvy. Uviedol, že to bol žalobca, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo Zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že nie sú preukázané predpoklady zodpovednosti žalovaného
za škodu. Vo vzťahu k dôveryhodnosti svedkyne E. žalovaný poukázal na to, že jej výsluch navrhol
práve žalobca. Výsluch svedkyne iba potvrdil neexistenciu dohody, v ktorej by sa žalovaný zaviazal na
prihlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne.

11. Sporové strany v odvolacej replike a odvolacej duplike poukázali na svoje skoršie vyjadrenia vo veci.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.
1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, posúdil, či súd prvej

inštancie správne zistil skutkový stav, na skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).16. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.).
Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

17. Žalobca sa žalobou domáha nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť ako následok

porušenia povinnosti žalovaného zo zmluvy o vedení účtovníctva včas prihlásiť zamestnancov žalobcu
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod
1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V konaní nebolo sporné, že žalovaný pre žalobcu viedol
účtovníctvo v prvom polroku kalendárneho roku 2014, sporné bolo, či súčasťou povinností žalovaného
podľa zmluvy bolo aj prihlasovanie zamestnancov žalobcu do príslušného registra Sociálnej poisťovne.

18. Odvolací súd konštatuje, že považuje za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojho skutkového tvrdenia, že súčasťou povinností žalovaného podľa
zmluvy sporových strán boli aj úkony podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení. Napriek tomu, že žalobca v spore argumentuje obvyklosťou usporiadania
vzťahov, obsahom písomného návrhu zmluvy, spochybnením dôveryhodnosti svedkyne alebo obsahom

komunikácie žalobcu s účtovníčkou, ani z jedného z týchto dôkazov nie je možné urobiť záver
o preukázaní existencie takého záväzku žalovaného.

19. Odvolací súd udáva, že stranami nepodpísaný návrh zmluvy alebo tvrdené obvyklé usporiadanie
obdobnýchvzťahovnemápreposúdeniespornejotázkyžiadnudôkaznúhodnotu.Ajkeďmožnosúhlasiť

so žalobcom, že vypočutá svedkyňa sa v konaní javila ako zaujatá, ani úplné neprihliadnutie na jej
výpoveď by nemalo za následok záver o unesení dôkazného bremena žalobcom.
Žalobca v odvolaní poukazoval na vzájomnú písomnú korešpondenciu medzi žalobcom a p. E., v ktorej
žiada žalobcu o údaje o nových zamestnancoch alebo ho poučuje o potrebe ich prihlásenia či lehotách
na prihlásenie. V spojení so správou Sociálnej poisťovne zo dňa 9.2.2023 (č.l. 351) však nemožno urobiť

záver, že účtovníčka žiada o poskytnutie údajov nových zamestnancov za tým účelom, aby ich mohla
sama do poisťovne prihlásiť. A. E. totiž v období, keď prebiehala predmetná komunikácia strán (roky
2011-2013) nemala aktívny elektronický prístup do Sociálnej poisťovne na zasielanie registračných listov
žalobcu a zároveň v januári 2014, keď k porušeniu registračnej povinnosti žalobcu došlo, nebola jediným
subjektom s týmto prístupom.

20. Záver o pravdivosti dokazovaného skutkového tvrdenia sporovej strany súd nemôže urobiť len na
základe dohadov alebo obvyklosti správania sa subjektov v obdobných zmluvných vzťahoch. Každá
sporová strana, ktorá v konaní niečo tvrdí, je zodpovedná za predloženie dôkazov, ktoré jej tvrdenia
potvrdzujú. Záver o pravdivosti skutkového tvrdenia môže potom súd urobiť iba vtedy, ak na základe

predložených dôkazov o ňom neexistujú rozumné pochybnosti. Žalobca v konaní nepredložil taký
dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez pochybností preukázal, že žalovaný, resp. osoby zaň konajúce boli
povinné robiť za žalobcu úkony podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, preto bol správny záver súdu prvej inštancie, ktorý v dôsledku neunesenia dôkazného bremena
žalobcom, žalobu zamietol.

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny.

22. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSPtak,žežalovanému,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

23. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 a 3 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči
žalobcovi aj plnú náhradu trov dovolacieho konania.24. O výške trov tohto odvolacieho a dovolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

25.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).