Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203771
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724203771.5

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu P.. X. P.,
štátna občianka SR, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX T. zastúpenej advokátom
Mgr. Martinom Lieskovským, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému P. W., štátny občan
SR, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX P. zastúpenému spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok , IČO : 50 750 810

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.10.2024 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2024 žalobca žiadal, aby súd zrušil

podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným katastrálnym odborom
Okresného úradu Pezinok, okres F., obec P., katastrálne územie P., zapísaných na LV č. XXXX, ako byt
č. XX, vo vchode číslo 2, nachádzajúci sa na 2.p. stavby - bytového domu so súpisným číslom XXXX,
označeného na liste vlastníctva ako Bytový dom: M. X,X,X,X, nachádzajúci sa na pozemkoch s parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X a k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 7515/240884 a na LV č. XXXX, ako pozemok

- parcela reg. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXXX/X o výmere 182 m2, pozemok - parcela
reg. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXXX/X o výmere 182 m2, pozemok - parcela reg.
„C“ - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXXX/X o výmere 182 m2 a pozemok - parcela reg. „C“
- zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXXX/X o výmere 183 m2 a priznal jej náhradu trov súdneho
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podielové spoluvlastníctvo nadobudli dedením, následne došlo
k nezhodám ohľadne užívania, spôsob života žalovaného vyústil do exekúcií, ktoré mali podiel na tom,

že sa byt nepredal. Písomným podaním zo dňa 07.10.2025 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu
a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil tým, že došlo k predaju spoluvlastníckeho podielu žalovaného
žalobkyni, ktorá zmluva bola zavkladovaná. Súčasne bolo v tejto zmluve dohodnuté v čl. XII ods. 7.,
že žalobca po zápise vlastníckeho práve v prospech žalobkyne, zoberie žalobu späť a že náhradu trov
súdneho konania si zmluvné strany nebudú navzájom uplatňovať.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomnezobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.

4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne vyriešenie veci spočívajúce v predaji
spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobkyni. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska
výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie

výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu,
ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania
sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany,
pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany
a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby.
Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej

„navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá
je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej
teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto
teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia
podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie

žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146
ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba.
Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho
vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od

pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou

textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť
navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní, ktorou si zmluvné
strany v čl. XII ods. 7 štvrtý dohodli, že náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia si strany
nebudú uplatňovať. Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil
zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na

náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.

6. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným
uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení

konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka.Tedapokiaľsarozhodujeovrátenísúdnehopoplatkupodľa§10zákonaosúdnychpoplatkoch,
o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je
naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto

právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí
predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu súhlasom žalovaného.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.