Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125207833
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Majcher
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125207833.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E., t. č. bytom F. XXX, zastúpená advokátkou
JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 88, a otca: G. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr.

Cisarík s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1A, IČO: 36 866 849, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky a o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Maloletého A. dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom:

- každý týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 12:00 hod. do 15:00 hod., za prítomnosti matky, na
neutrálnom mieste mimo domácnosť matky a otca,

Otec si maloleté dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ho matke aj po ukončení styku vráti.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi.

Otec j e p o v i n n ý po ukončení styku maloleté dieťa odovzdať matke.

Neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšnej časti návrhy matky a otca z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal dňa 09.12.2025 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal
upraviť jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým A. každú nedeľu od 12:00
hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že s matkou maloletého A. B., nar. X.X.XXXX po narodení

maloletého syna spolu žili v spoločnej domácnosti na adrese F. H. XXX, XXX XX F.. Zo spoločnej
domácnosti však musel v lete 2025 odísť z dôvodu, že matka na neho slovne i fyzicky útočila. V snahe
vyhnúť sa vyostrujúcim konfliktom, ktoré sa pravidelne odohrávali i za účasti maloletého syna opustil
spoločnú domácnosť v júli 2025. Následne mu matka začala brániť v tom, aby som sa mohol s maloletým
stretávať.
Matka podala na Okresný súd Žilina návrh na zverenie maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti,

žiadala určiť výživné a zároveň žiadala upraviť styk jeho ako otca s maloletým na každú sobotu od 14:00
hod.do16:00hod.,zaprítomnostimatky.OntakistopodalnávrhnaOkresnýsúdŽilinanaúpravuvýkonurodičovských práv a povinností k maloletému synovi, pričom som navrhoval upraviť styk na každý utorok
aštvrtokod18:00hod.do20:00hod.akaždúnedeľuod14:00hod.do16:00hod.,bezprítomnostimatky.
Súd oba návrhy na začatie konania spojil, pričom vec je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

15P/140/2025.
Aktuálne je situácia taká, že od júla 2025 nežijú s matkou maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti,
pričom maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky. S maloletým synom sa od polovice júla 2025
nestretáva, nakoľko mu to matka maloletého dieťaťa neumožňuje.
Matka ho obviňuje z požívania alkoholu, avšak on alkoholické nápoje nepožíva. Takisto ho obviňuje zo

stretávania sa s nejakými šamanmi, čo samozrejme takisto nie je pravda. Konanie matky je osobnou
pomstou zo strany matky.
Dňa 24.11.2025 sa uskutočnilo na Okresnom súde Žilina, pracovisko Čadca informačné stretnutie
rodičov, na ktorom matka uviedla, že je ochotná umožniť mu styk s maloletým, ale len za jej prítomnosti
a v jej domácnosti (resp. na neutrálnom mieste), na čo nie je daný žiadny objektívny dôvod. Je rodičom
s rovnakými právami a povinnosťami ako matka, pričom sa nedopustil žiadneho nevhodného správania,

ktoré by bolo dôvodom na umožnenie realizácie práva styku s maloletým synom len za prítomnosti matky
avjejdomácnosti(resp.naneutrálnommieste).Chce,abymaloletýsynpoznalijehodomácnosť,vktorej
žije. Maloletý má u neho vytvorené podmienky na realizáciu styku, čo potvrdila i kolízna opatrovníčka,
ktorá sa zúčastnila na informačnom stretnutí rodičov dňa 24.11.2025. Maloletý už nie je kojený, čo
potvrdila i matka na informačnom stretnutí rodičov dňa 24.11.2025, a teda neexistuje žiadna objektívna

prekážka, ktorá by bránila tomu, že by si maloletého zobral na pár hodín raz za týždeň samého bez
matky do jeho domácnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že maloletého syna už niekoľko mesiacov nevidel, pričom mu matka styk
s maloletým synom odmieta umožniť, odporúčila mu kolízna opatrovníčka podať návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

Podľa čestného prehlásenia I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. táto čestne prehlásila
nasledovné:
„Ja dole podpísaná týmto čestne prehlasujem, že viem, že odkedy sa rozišiel môj brat G. B. s C. D. s
ktorou má syna A. B. – Táto slečna mu nedovolila stretnúť sa so synom A. B.. Aj keď ju viackrát o to
požiadal, čo viem preto lebo spolu bývame v jednom dome F. XXX. Toto som ochotná dosvedčiť aj na

súde, naposledy žiadal o stretnutie v nedeľu 30.11. 2025 nakoľko aj keď sľúbila neprišla.“
Matka maloletého A. mu tvrdila, že mu chcela umožniť styk s maloletým dňa 27.11.2025 a 30.11.2025,
avšak on bol tieto dni v práci v H. J., čo matke aj oznámil. Matka maloletého tvrdila, že sa bola dokonca
pozrieť aj s maloletým pri ňom doma, avšak dané sa nezakladá na pravde. Podľa čestného prehlásenia
K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. tento čestne prehlásil nasledovné:

„Ja dolepodpísaný K. L. čestne prehlasujem, že dňa 27.11.2025 a 30.11.2025 som bol cenný deň doma.
Menovaná C. D. bývalá partnerka môjho švagra G. B. tu nebola ani jej otec.“
Podľa čestného prehlásenia M. L., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. tento čestne prehlásil
nasledovné:
„Ja dolepodpísaný M. L. čestne prehlasujem, že dňa 27.11.2025 som mal prax doma vo firme a bol som

celý deň doma a takisto dňa 30.11.2025 som bol tiež celý deň doma a C. D., bývala partnerka môjho
krstného otca tu nebola ani jeden menovaný deň.“
Podľa čestného prehlásenia I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. táto čestne prehlásila
nasledovné:
„Ja dolepodpísaná I. B. čestne prehlasujem, že dňa 27.11.2025 som bola celý deň doma. Menovaná C.

D. – býv. partnerka môjho brata G. B., tu nebola.“
Správanie sa matky maloletého dieťaťa je neakceptovateľné. Jej správanie je nezlúčiteľné so zdravým
psychickým vývojom maloletého dieťaťa, ktoré má právo na oboch rodičov. V zmysle Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 414/2021: „Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodiča
a dieťaťa a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti, a to aj napriek rozkolom vo vzťahoch

medzi rodičmi ( rozhodnutie ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku z 26.02. 2002, sťažnosť č. 46544/99,
bod 58; rozhodnutie Elshplz proti Nemecku z 13.07. 2000, sťažnosť č.25735/94, bod 43). Právo rodiča
vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v čl. 41 ústavy, pričom na rovnakom
mieste ústava zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Aj z Dohovoru o právach
dieťaťa vyplýva, že ak to nie je v rozpore s jeho záujmami, má dieťa právo udržiavať osobné kontakty

s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za jeho výchovu a zdravý vývoj (čl. 9
ods. 3 a čl. 18).“
To isté uvádza NS SR v rozsudku č. k. 8CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015. Rozsudok potvrdil
Ústavný súd SR dňa 7. júla 2016 v konaní I. ÚS 422/2016-14: „Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa vblízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok
štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.

Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi
a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi
nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné
zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby

dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje
oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia
času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu
za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave
styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z

rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom
rozsahu t.j. 1 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť,
aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa
riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho
zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie

alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie
zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému
rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom.“
V zmysle Rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 59P/53/2015 zo dňa 14.03. 2016: „Súd v
tejto súvislosti opätovne pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento
záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa
bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II. ÚS 554/04). Záujem mal. U. na pravidelnom a intenzívnom stretávaní sa s otcom, súd považuje
v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť

potrebu spolupôsobenia rodiča – otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným
spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska
jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po
stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo
veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší

kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možne realizovať aj neverbálne výchovné
pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou
najúčinnejšou výchovnou metódou.“
V zmysle rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/3/2023 zo dňa 22.06. 2023: „......
krajský súd pri rozhodovaní o schválení tejto dohody prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä

na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbal na to, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“
Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov

konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň však nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o
potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného

opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom
opatrení súd rozhoduje. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie
takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak ustáli,
že riešenie situácie maloletých detí neznesie odklad. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do
takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá už z jeho samotného obsahu. V konaní
starostlivosti o maloleté deti, rovnako pri rozhodovaní, súd prihliada predovšetkým na záujem maloletých
detí.2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním zo dňa 30.12.2025. Uviedla, že s návrhom otca na
nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia nie je
v záujme maloletého. Maloletý má len 9 mesiacov a otec navrhuje styk, ktorý absolútne nerešpektuje

režim maloletého. Otec sa o maloletého nikdy nestaral sám a od odchodu zo spoločnej domácnosti s
ním nebol bez prítomnosti matky. Otec nevie, aký ma maloletý režim, aký je jeho zdravotný stav, nevie
čo jedáva a nevie ani aké sú jeho potreby. To, že zabezpečil pre maloletého postieľku a hygienické
pomôcky neznamená, že je reálne schopný sa o maloletého postarať. Po narodení maloletého matke
nepomáhal ani zo základnými vecami ako sú nákupy, tie zabezpečovali jej rodičia.

Matka je pre maloletého primárnym rodičom, ktorá zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť od jeho
narodenia. Odlúčenie na niekoľko hodín od matky a jeho odkázanosť na prítomnosť otca a iných osôb,
ktoré ani nepozná by mohlo mať negatívny vplyv pre jeho emocionálny a psychický vývin. Maloletý má
veľmi nízky vek na to, aby pochopil, že jeho odlúčenie od matky je len dočasné. Preto ani návrh otca na
stretávanie sa s maloletým bez prítomnosti matky nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Rovnako sa vyjadril
aj Úrad práce sociálnych veci a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Otec nemá s maloletým vybudovaný žiadny vzťah. Od začiatku tehotenstva maloletého odmietal,
dokonca bol ako otec zapísaný v rodnom liste až 2 mesiace po narodení maloletého. Po odchode
zo spoločnej domácnosti začal spochybňovať svoje otcovstvo a dokonca navrhoval, aby aj s matkou
išli na testy otcovstva. S týmto podozrením obťažoval aj príbuzných matky. Byť s maloletým bolo pre
neho za trest, vadilo mu, keď plakal, aj keď sa v noci budil. Maloletého zatváral samého do izby,

aby ho nepočul plakať. Mával záchvaty zlosti. Matka absolútne odmieta tvrdenia otca o dôvode jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti. V skutočnosti to bol otec, kto fyzicky zaútočil na matku, ktorá o
tom informovala aj sestru otca prostredníctvom správ. Po odchode zo spoločnej domácnosti chodil na
návštevy v neskorých večerných alebo skorých ranných hodinách, dožadoval sa vstupu do bytu, a keď
ho matka vpustila dnu, len pobehoval po byte a vyhrážal sa. Matka následne podala oznámenie vo veci

priestupku proti spoločenskému spolunažívaniu, ktoré je v súčasnosti na Okresnej prokuratúre v Čadci,
kde bol priestupkovým orgánom postúpený pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného
prenasledovania podľa §360a Trestného zákona. Z dôvodu obáv v matkinej domácnosti prespávajú jej
rodičia a na víkendy chodí matka k nim. Matka sa snažila s otcom vychádzať a styku otca s maloletým
nebráni a nebránila ani po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Práve matka bola tá, ktorá mu

navrhovala, aby prišiel pozrieť malého alebo sama navrhla, že príde k nemu. Nie je pravdivé tvrdenie
otca, že odmieta umožniť styk otca s maloletým. Jediné, čo matka od otca vyžadovala bolo, aby nebol
pod vplyvom žiadnych psychotropných látok a aby styk s maloletým bol prispôsobený režimu maloletého
a nie otcovi. Podľa názoru matky otec nemá skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým. Pri každej
príležitosti si len kladie podmienky na styk, ktoré vie, že matka akceptovať nebude (napríklad prítomnosť

sestry otca pri styku). Od informatívneho stretnutia rodičov otec nekontaktoval matku s tým, že by chcel
maloletého navštíviť, ani ho nenavštívil. Keď ho kontaktuje matka, otec telefón nedvíha a ani nezavolá
naspäť. Od podania návrhu na neodkladné opatrenie otec matku taktiež nekontaktoval. Matka trvá na
svojich tvrdeniach, že otec navštevoval šamana, ktorý ovplyvňoval celý jeho život, dokonca aj vzťah s
ňou a maloletým. Otec po návrate z pobytov so šamanom doma zvracal, mal halucinácie, videl démonov,

pričom vracanie označoval za čistenie od zlých energií. Otec pri pobytoch so šamanom pil nápoj - zrejme
išlo o psychotropnú látku Ayahuascu, ktorá sa pri týchto šamanských rituáloch ceremoniálne užíva,
pričom otec trpel všetkými bežnými sprievodnými ťažkosťami, ktoré matka opísala vyššie. Otec zrejme
tento nápoj dostal aj domov, pretože po jeho odchode nechal jednu fľaštičku v byte matky. Otec okrem
užívania nápoja s látkou Ayahuasca pije aj alkohol, s ktorým má problém. Počas spoločného spolužitia

často pil, pravdepodobne to aj kombinoval. Niekoľkokrát ho matka našla opitého ležať v kuchyni. Otec
vždy popieral, že pil, napriek tomu, že z neho bolo cítiť alkohol. Prázdne fľaše od alkoholu matka
nachádzala aj pod sedačkou v aute. Nakoľko otec problém s alkoholom popieral a matka nevedela,
ako tento problém riešiť, obrátila sa na jeho sestru, ktorá uviedla, že je to v poriadku. Správanie
otca je aj kvôli požívaniu alkoholu a iných psychotropných látok nepredvídateľné, nevie čo od neho

očakávať. Nepredvídateľné správanie otca sa prejavuje aj vo vzťahu k maloletému. Otec v úplných
počiatkoch tvrdil, že maloletý nie je jeho syn, ale je to syn šamana, potom už len tvrdil, že maloletý nie
je jeho syn, následne ho chcel na víkendy, teraz ho chce na jeden deň v týždni, ale v skutočnosti o
kontakt s ním nejaví žiaden reálny záujem. Otec v súčasnosti žije v dome spolu s rodinou jeho sestry.
Podľa názoru matky je toto prostredie absolútne nevhodné pre výchovu maloletého. Otcova sestra (teta

maloletého) schvaľuje pitie alkoholu ako prostriedok na uvoľnenie a zvládanie stresu z práce a tiež
bagatelizuje násilie. Podľa jej slov si mala matka na takéto správanie otca zvyknúť a je to normálne.
Takéto výchovné prostredie nie je bezpečné pre maloletého. Otcova sestra sama potvrdila násilnícku
povahu otca maloletého v správach, keď napísala, že v prípade, až ona začne vravieť, dostane tiež.Kvôlipodozreniuzospáchaniatrestnéhočinunebezpečnéhoprenasledovanianiejevsúčasnostimožné
ani stretávanie v prítomnosti matky z dôvodu obáv o jej bezpečnosť (aj bezpečnosť maloletého). Súdne
konanie a styk s dieťaťom zvyšuje kontakt medzi rodičmi maloletého a vytvára otcovi ďalšie príležitosti

na pokračovanie v obťažovaní. Samotné súdne konanie otec len využíva na vyvinie sa a vyvrátenie
tvrdení matky o problémoch s alkoholom a inými psychotropnými látkami. Podľa Výboru OSN pre práva
dieťaťa povinnosť súdov vyhodnocovať bezpečnosť dieťaťa zahŕňa aj povinnosť predchádzať možnému
riziku ohrozenia bezpečnosti maloletého v budúcnosti cit:
„Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn.

práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo
ubližovania(...).Používanieprístupuzaloženéhonahodnotenínajlepšiehozáujmudieťaťavrozhodovaní
znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady
prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov
rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa.“ Matka si uvedomuje dôležitosť oboch rodičov v živote maloletého,
aj právo maloletého na oboch rodičov, avšak nejde o absolútne právo otca, musí ustúpiť v prípade, ak by

jeho kontakt ohrozoval fyzické a duševné zdravie alebo vývin maloletého. Podľa matky v tomto prípade
existujú dôvodné obavy, že styk otca s maloletým by mohol pre maloletého predstavovať riziko. Otec nie
je schopný zabezpečiť riadny výkon rodičovských práv a povinností pri jeho styku s maloletým a jeho
správanie je nepredvídateľné. Zároveň z dôvodu obáv, najmä kvôli vyhrážkam a obťažovaniu zo strany
otca nie je možné ani stretávanie len v prítomnosti matky. Matka preto z dôvodu bezpečnosti navrhuje

stretávanie v prítomnosti niekoho z jej príbuzných, v ktorých má dôveru.
Bezpečnosť maloletého a vyhodnotenie miery možného rizika, ktoré otec predstavuje pre bezpečnosť
maloletého matka považuje za kľúčové pre úpravu styku otca s maloletým v prítomnosti matky a jej
príbuzných.
Na základe vyššie uvedeného matka navrhuje, aby súd vydal uznesenie v nasledovnom znení: Súd

návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.12.2025 zamieta. Súd dočasne, do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky. Súd dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, upravuje styk otca s
maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletým každú párnu nedeľu v
čase od 12:00 hod. do 14:00 hod., v prítomnosti matky a príbuzného zo strany matky. Otec je povinný

prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 400,00 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

4. Podľa § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o

zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

5. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

6. Podľa § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, súd môže neodkladným opatrením upraviť zverenie

maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov ako aj styk rodiča s maloletým dieťaťom, v takom
prípade ide však o úpravu dočasnú, časovo obmedzenú.11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je
bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

12. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom
na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie.

13. Pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia súd nevyhnutne riešil otázku potreby
bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, pričom dospel k záveru, že je nevyhnutné dočasne
pomery maloletého dieťa a jeho rodičov upraviť. Vychádzal pritom z tvrdení matky i otca (navrhovateľov),
zo správy ÚPSVaR Čadca zo dňa 17.12.2025 a z obsahu spisového materiálu.

14. Zo správy ÚPSVaR Čadca zo dňa 17.12.2025 vyplýva, že termín prvého informačného stretnutia
rodičov bol 24.11.2025. Komunikácia medzi rodičmi je však narušená a problematická. Rodičia
rodičovskú dohodu neuzavreli. Aktuálne rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa je v celodennej
starostlivosti matky. Styk s otcom neprebieha od polovice júla 2025, výživné je hradené vo výške 250
eur od mesiaca august. Vzhľadom na problematickú komunikáciu medzi rodičmi sa rodičom odporúčalo

realizovať poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Čadca vo veci
zlepšenia vzájomnej komunikácie. Obaja rodičia súhlasili so spoluprácou s psychológom RPPS. Cieľom
psychologického poradenstva je poskytnutie psychologickej intervencie rodičom maloletého dieťaťa
za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, uvedomenie si práv a povinností oboch rodičov,
práv dieťaťa, význam role matky a otca v živote mal. dieťaťa. Nakoľko styk otca so synom od júla

2025 neprebiehal, maloleté dieťa je vo veku, keď je existenčne a emočne naviazané na primárneho
opatrovníka – matku a vzhľadom na doterajšiu minimálnu participáciu otca a stabilného vzťahu sa javí
ako primerané, aby styk otca s dieťaťom prebiehal za prítomnosti matky s dôrazom na adaptáciu dieťaťa.

15. Súd dočasne zveril maloleté dieťaťa do starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené

žiadne nedostatky a v ktorej starostlivosti sa maloleté dieťa nachádza od narodenia. Otec nebol
v kontakte s maloletým od 07/2025, vytvorené citové väzby oslabli, preto súd nateraz ani nezvažoval
iné rozhodnutie. Otec uvedomujúc si aktuálnu situáciu ani nežiadal inak rozhodnúť o zverení maloletého
dieťaťa.

16. Súd nerozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa, keďže otec dobrovoľne výživné
od 08/2025 hradí vo výške 250 eur. Uvedené vyplýva zo správy ÚPSVaR Čadca ako aj zo záznamu
z 1. informatívneho stretnutia s rodičmi konaného dňa 24.11.2025 (č.l. 116 spisu). Z uvedeného dôvodu
tento návrh zo strany matky zamietol.

17. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, keďže je nevyhnutné, aby bola v živote dieťaťa
zabezpečená aj prítomnosť otca. S ohľadom na vek maloletého dieťaťa a skutočnosť, že otec v podstate
nemal kontakt s dieťaťom od 07/2025 považoval styk na 3 hodiny raz do týždňa za postačujúci aspoň
na obnovenie kontaktu otca s maloletým dieťaťom a zabezpečením prítomnosti otca v živote dieťaťa.
Súd nevyhovel návrhu matky na kontakt každý druhý týždeň, nakoľko pokiaľ sa majú citové väzby aspoň

z časti obnoviť, je potrebné, aby kontakt bol pravidelnejší, teda každý týždeň. Pri určovaní rozsahu
styku súd vychádzal aj z povahy rozhodovania o neodkladnom opatrení, a teda z jeho dočasnosti
a provizórnosti, a preto považuje takto upravený styk za dostačujúci s ohľadom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa.

18. Pokiaľ budú rodičia schopní a ochotní dohodnúť sa aj na inej (prípadne iné dni alebo dlhšie) úprave
styku otca s maloletým dieťaťom, takejto dohode nič nebráni, nakoľko rozhodnutím súd upravil styk
najmä z dôvodu, aby bolo stretávanie otca s maloletým zabezpečené v nevyhnutnom rozsahu.

19. Súd rozhodol, že stretávanie bude v prítomnosti matky a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že

otec nebol s maloletým osamote, a teda nezabezpečoval sám starostlivosť niekoľko mesiacov, už bez
ohľadu na príčiny takejto absencie. Prítomnosť tretej osoby pri stretnutí súd neurčil, keďže rodičia sa
musia naučiť popri sebe existovať, čo bude nevyhnutné aj v prípade úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností vo veci samej. Musia prevziať zodpovednosť za svoje dieťa a musia vedieť slušne akorodičia komunikovať. Aktuálne by k tomu mohla dopomôcť aj intervencia zo strany ÚPSVaR Čadca,
RPPS, nakoľko rodičia súhlasili s pomocou psychológa.
Z dôvodu prípadného možného konfliktom rodičov súd vyhovel návrhu matky, aby styk prebiehal na

neutrálnom mieste, mimo domácnosť matky a otca. Takáto úprava je dočasná. Neutrálnym miestom zo
strany súdu je miesto verejné napr. detský kútik, obchodné centrum, ihrisko, verejný priestor a podobne.

20. Na záver súd poznamenáva, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a
zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa. Z tohto dôvodu sa obaja rodičia musia povzniesť nad svoju

osobnú nevraživosť a nedorozumenia spôsobené narušením ich vzťahu. Je ich povinnosťou prejaviť
potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby dieťa následky nezvratnej skutočnosti, že nevyrastá v
spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, pociťovalo v čo najmenšej miere.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.