Uznesenie – Spätvzatie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 91Cbi/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124212103
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124212103.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Súkromná farma Blochová, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice
– mestská časť Juh 040 01, IČO: 50 575 881, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík
s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 560 611 a žalovaného: JUDr.
Tomáš Szalontay, správca úpadcu Agrokombinát MI, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 17, Michalovce
071 01, IČO: 36 187 038, so sídlom správcu Čajakova 5, 040 01 Košice, zn. správcu: S1717, o určenie

popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2024 domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu

zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 28, 29 a 30 prihlásené súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok zo dňa 31.03.2024 ako pohľadávky č. 1, 2 a 3, v konkurze vedenom
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 31K/3/2023 na majetok úpadcu Agrokombinát MI, a.s. je čo do
právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporné a považujú sa za zistené.

2. Dňa 07.01.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť

z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu. Náhradu trov konania si neuplatnil a súhlasil s tým, aby
náhrada trov konania nebola priznaná žiadnej zo strán sporu v zmysle mimosúdnej dohody.

3. Podľa ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby v celom rozsahu) a citovaných zákonných
ustanovení súd konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo

predbežné prejednanie sporu podľa ust. § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby nebolo potrebné zisťovať.

6. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.8. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do
podoby vyjadrenej v ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,

že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení §
256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je
vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne,
čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej
súvislosti,vktorompríčinoujesprávanieúčastníkakonania.Kritériumprocesnéhozavineniapotomtreba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo
4/2010).

9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy

skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné
zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť
a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu)

a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa
vychádzavýlučnezprocesnéhohľadiska,keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúcim
niezhmotného,aleprocesnéhoprávaasozreteľomnaprocesnývýsledok.Idetedaoto,čisažalobcovia
domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ust. § 256 ods. 1 CSP. Z procesného
hľadiska zastavenie konania privodil žalovaný, ktorý po podaní žaloby uzavrel so žalobcom mimosúdnu
dohodu o urovnaní. V danom prípade však súčasťou dohody o urovnaní bola aj dohoda o náhrade trov
konania a žalobca navrhol, aby súd nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania, preto súd

vyslovil, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na
Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).