Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208662
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124208662.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej,členovsenátuJUDr.MárieKubincovej,PhD.aJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu:
BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o.,
Nová Bystrica 850, 023 05, IČO: 36 416 525, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí
žaloby žalobcom a nesúhlase so zastavením konania žalovaným, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Odi/2/2024-124 zo dňa 2.
októbra 2025 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 1Odi/2/2024-124 zo dňa 2. októbra 2025 I. výrokovou vetou žalobu
žalobcu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca domáhal podanou žalobou zrušenia
oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď
po oddlžení nenaplnila zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) tým,
že nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení
nadobudla dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytla polovicu

jeho hodnoty.

3. Rozsudok okresného súdu bol právnej zástupkyni žalobcu doručený dňa 23.10.2025 a právnemu
zástupcovi žalovanej dňa 27.10.2025. Podaním zo dňa 29.10.2025 zobral žalobca, prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne, žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil a
o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania neprizná nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, písomným podaním zo dňa 17.11.2025
vyslovila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaná namietala, že žalobkyňa vo svojom podaní neuviedla
z akého dôvodu žalobu berie späť, pričom ešte dňa 02.10.2025 na pojednávaní na svojej žalobe trvala.
Žalobkyňa pritom poznala námietku aj obranu žalovanej v spore, a preto mala dostatok času vziať žalobu
späť, a to aj na pojednávaní 02.10.2025, kedy sa dozvedela názor súdu prvej inštancie o nedôvodnosti

jej žaloby. Žalovaná má za to, že žalobkyňa sa účelovo snaží procesne zvrátiť výsledok súdneho konania
z dôvodu, aby sa právoplatný rozsudok nezverejnil, pretože jeho zverejnenie by mohlo potenciálnepriniesť žalobkyni skutkovo a právne v obdobných prípadoch značné komplikácie. Žalovaná poukázala
na to, že pre ňu má rozsudok mimoriadny význam, nakoľko predmetom konania bol mimoriadny
zásah do jej práv, keď žalobca, ako jediný veriteľ s pohľadávkou cca 850,- Eur s príslušenstvom, sa

domáhal zrušenia oddlženia, čím by ju priviedol do bezvýchodiskovej životnej situácie, tzv. dlhovej
slučky. Žalovaná zotrvala na tom, že žaloba je nedôvodná, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým
preto, že žalobkyňa absolútne nepreukázala postavenie veriteľa, a už vôbec nie veriteľa, ktorý by mohol
byť konkurzom dotknutý. V konaní žalobkyňa nepredložila listiny, ktoré by preukazovali, že tvrdená
pohľadávka bola skutočne predmetom postúpenia, nepreukázala ani exekučný titul a čo bolo v exekúcii

skutočne vymáhané. V danom smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo/52/2010, podľa ktorého pokiaľ chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe
uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému, teda je povinný poskytnúť
tzv. plný dôkaz.

5. V ďalšom, žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obo/80//2010 z 29. apríla 2011, podľa ktorého je posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím
návrhu výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť vždy len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické,
morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. Žalovaná
taktiež poukázala na rozhodnutie 3Cdo/123/2012 zo dňa 6. júla 2012, podľa ktorého má odporca
vždy procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s procesným úkonom späťvzatia navrhovateľa.

A nakoniec, žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/136/2010zodňa22.septembra2010,kdeNajvyššísúdSRkonštatoval,žeposudzovanievážnosti
dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, avšak uvedené posúdenie nie je
svojvoľné. Súd berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku,
hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu

vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na
mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

6. Záverom žalovaná poukázala na to, že má záujem na tak dôležitom type sporu, akým je zrušenie
oddlženia fyzickej osoby, ktorý má jednoznačne prevážiť nad procesným právom žalobkyne vziať žalobu

späť, a to navyše po rozhodnutí veci súdom prvej inštancie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec preskúmal v intenciách odvolania žalovanej a §
370 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nie je dôvodný, preto
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania tak, že späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok okresného

súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10. Späťvzatie návrhu na začatie konania je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu,

ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania prostredníctvom späťvzatia žaloby je limitovaná výlučne dvomi skutočnosťami: 1.) nesúhlasom
druhej procesnej strany so zastavením konania, 2.) existenciou vážnych dôvodov u protistrany, pre
ktoré konanie nemožno zastaviť. Zastavenie konania prostredníctvom späťvzatia návrhu nie je nijako

limitovanésvojvôľoukonajúcehosúdu.Dôkaznébremenoexistencietakýchtovážnychdôvodovvkonaní
nesie žalovaný. Zákon bližšie nevymedzuje pojem „vážne dôvody“, preto treba vychádzať z toho,
že posudzovanie vážnosti dôvodov je vecou hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu,
povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska

právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán (najmä
žalovaného) s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práva a právom chránených záujmov. Pokiaľ
súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konanípokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/8/2013 zo dňa 27.03.2014).

11. V prejednávanom prípade žalovaná prejavila nesúhlas so zastavením konania, ktorý odôvodnila
tým, že má záujem, aby bolo konanie právoplatne skončené rozsudkom, ktorý by nastolil stav právnej
istoty. Poukazovala pritom na charakter daného sporu, akým je zrušenie oddlženia fyzickej osoby,
ktorý by podľa jej názoru mal prevážiť nad procesným právom žalobkyne vziať žalobu späť. Žalovaná
taktiež poukázala na to, že žalobkyňa mala dostatok priestoru na späťvzatie žaloby v priebehu konania,

resp. na nariadenom pojednávaní po právnom posúdení súdu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd
zaoberal tým, či žalovaná osvedčila vážnosť dôvodov, pre ktoré zotrváva na pokračovaní v konaní, a
to napriek späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, ktorý ako dominus litis ovláda spor. Odvolací súd sa
preto zameral na skúmanie skutkových okolností prípadu, ako aj uplatňovaného nároku, pričom hodnotil
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami, pričom
vyhodnocoval dopad prípadného zastavenia konania najmä na postavenie žalovanej, s prihliadnutím na

mieru ohrozenia jej práv a právom chránených záujmov.

12. Je nepochybné, že konanie o zrušenie oddlženia je konaním, ktoré zasahuje do práv a právom
chránených záujmov dlžníkov, ktorí boli súdom oddlžení a ich pohľadávky sa voči veriteľom stali
nevymáhateľnými. Taktiež je nesporné, že v prípade späťvzatia žaloby žalobcom má žalovaný právo

na vyjadrenie nesúhlasu so zastavením konania, ktorý nesúhlas musí osvedčiť vážnymi okolnosťami, z
ktorých vyplýva, že zastavenie konania by malo vážny dopad na jeho postavenie. Žalovaná realizovala
svoje procesné právo v podobe vyjadrenia nesúhlasu so zastavením konania o oddlženie, nakoľko pred
súdom prvej inštancie bola voči žalobcovi úspešná, keďže žaloba o zrušenie oddlženia bola súdom
prvej inštancie zamietnutá. Posúdením dôvodov uvádzaných žalovanou ako aj samotných okolností

prípadu, však odvolací súd dospel k záveru, že tieto dôvody nepredstavujú také závažné dôvody, ktoré
by mohli mať dopad na právne postavenie žalovanej, či na ohrozenie jej práv, či právom chránených
záujmov. Odvolací súd nevzhliadol takúto dôvodnú potrebu pokračovania v konaní ani z pohľadu
povahy uplatňovaného nároku, či z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami
sporu. Odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti je vážnym dôvodom nesúhlasu so späťvzatím

žaloby a zastavením konania taký dôvod, ktorý by bránil v budúcnosti prejednaniu daného nároku
(napríklad strata lehoty na uplatnenie nároku) alebo v konaniach, v ktorých majú strany sporu na oboch
stranách postavenie tak žalobcu, ako aj žalovaného (tzv. iudicium duplex - ide predovšetkým o vlastnícke
žaloby, napr. zrušenie a vyporiadanie podielového/bezpodielového spoluvlastníctva a podobne)). V
týchto prípadoch späťvzatie žaloby žalobcom, a to bez súhlasného stanoviska druhej strany, by neriešilo

právne postavenie druhej strany, keďže otázka vyriešenia vzájomných vlastníckych vzťahov by zostala
otvorená, a preto tak žalobca, ako aj žalovaná strana, by v budúcnosti mohli opakovane podať žalobu
obdobnéhocharakteru.Pretovtakýchtoprípadochvyriešeniesporumedzistranamiznamenáposilnenie
právnej istoty strán sporu a je plne namieste v takomto konaní pokračovať až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej, aby boli vzájomné vlastnícke vzťahy medzi stranami upravené. V

prejednávanom prípade sa však o takýto prípad nejedná, preto odvolací súd dospel k záveru, že
žalovanou uvádzané dôvody, pre ktoré nesúhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania, nie sú
závažnýmidôvodmitak,akotovyžadujezákonodarcavust.§370ods.2CSP,keďžezastaveniekonania
nemá zásadnejší vplyv na jej budúce postavenie. Späťvzatím predmetnej žaloby (a to bez ohľadu na
štádium konania) dôjde k právoplatnému zastaveniu konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

žalovanej. Toto rozhodnutie tak nebude mať vplyv na nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov dotknutých
oddlžením, preto nepredstavuje pre žalovanú žiadny zásah do jej práv a právom chránených záujmov.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s ust. § 166f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením

právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi, či
jeho dedičom v lehote do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. V
danom prípade bol konkurz na majetok žalovanej vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
3Odk/217/2019 zo dňa 17.07.2019, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 140/2019 dňa 23.07.2019
a dňa 28.10.2019 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že

konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Lehota 6 rokov na podanie žaloby tak začala
plynúť od 24.07.2019 a uplynula dňom 24.07.2025. Vzhľadom na uvedené, lehota na podanie žaloby
veriteľom, ktorí boli dotknutí jej oddlžením, márne uplynula, preto sa v prípade zastavenia konania na
postavení žalovanej z titulu jej oddlženia nič nezmení, keďže žiadny z veriteľov (ani žalobca) nemôže užpodať návrh na zrušenie jej oddlženia pre nepoctivý zámer, a to ani z iných dôvodov, ako boli uvedené
žalobcom v žalobe. Zastavenie tohto konania tak nemá vplyv na nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu.
Z uvedeného dôvodu žalovanou uvádzaný dôvod právnej neistoty v prípade zastavenia konania, preto

nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k jej právnemu postaveniu a nemôže predstavovať „vážny
dôvod“, pre ktorý by nebolo možné pristúpiť k zastaveniu tohto konania.

14. Ostatné dôvody, na ktoré žalovaná poukazovala vo svojom písomnom podaní ohľadne nesúhlasu
so späťvzatím žaloby, a to, že žalobcovi boli zrejmé jej námietky aj obrana a mal dostatok času na

späťvzatiežaloby,činámietkažalovanejohľadneposúdeniasúduprvejinštancievovzťahupreukázania/
nepreukázaniapostúpeniapohľadávoknažalobcuniesúdôvodné.Žalobca,akopánsporu,mámožnosť
v zmysle procesnej úpravy kedykoľvek počas konania, a to až do jeho právoplatného ukončenia,
zobrať žalobu späť a preto štádium konania, v ktorom tak urobí, nemá žiadny vplyv na tento procesný
úkon. Preskúmavanie postupu súdu prvej inštancie ohľadne posudzovania, či žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu postúpenia pohľadávok, nie je vo vzťahu k posudzovaniu

vážnosti žalovanou uvádzaného dôvodu nesúhlasu so zastavením konania, relevantné, keďže ide
o hmotnoprávne posudzovanie nároku žalobcu a jeho prípadnej aktívnej legitimácie. Odvolací súd
postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP preskúmava návrh žalobkyne (a nesúhlas žalovanej) len z
procesného hľadiska, preto sa k hmotnoprávnym posúdením súdu prvej inštancie nezaoberal.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd v súlade s dispozičným úkonom žalobcu späťvzatia
žaloby postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie okresného súdu
zrušil a konanie zastavil.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

256ods.1CSP,podľaktorého,akstranaprocesnezavinilatrovykonania,ktorébyinaknebolivznikli,súd
prizná náhradu týchto trov protistrane. Žalobca dôvod späťvzatia žaloby neuviedol, teda z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o
náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.