Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 48C/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203534
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203534.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom v spore žalobkyne: C. K.,
narodená XX. P. XXXX, trvale bytom R. F. XXXX/X, XXX XX A. - N. V., zastúpená spol. LEGAL CARTEL
s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu žalobkyne z
31. októbra 2025 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z 31. októbra 2025 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 31. októbra 2025, doručenou tunajšiemu
súdu totožného dňa o 11:46 hod., sa žalobkyňa formou neodkladného opatrenia domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia ktorým súd uloží žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov
smerujúcich k realizácii dražby zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vedených
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres:
B., obec: T., katastrálne územie: T., ako X X X parcely registra „E.” evidované na katastrálnej mape
s parcelným číslom č. XXXX/X 0 výmere 637 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s
parcelným číslom 1848/2 0 výmere 122 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so

súpisným číslom XXX postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh stavby: rodinný dom zo dňa
24.04.2013 uzavretej medzi žalovanou a V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T.. a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom Súde Pezinok, sp. zn. 43C/20/2023.

2. Žalobu, t. j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodnila tým, že (cit.): je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom zapísaných

na liste vlastníctva č, XXXX („LV č. XXXX“) pre okres: B., obec: T., katastrálne územie: T., ako parcely
registra „C” evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/X 0 výmere 637 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie XXXX/X 0 výmere 122 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
(„pozemky“) a Stavby so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku parc, č. XXXX/X, druh stavby:
rodinný dom („rodinný dom“) (pozemky a rodinný dom spolu ako „nehnuteľnosti“) o veľkosti podielu 1/2.
Tieto nadobudla darom od V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, T. („V. K." alebo „spoluvlastník“) na

základe darovacej zmluvy zapísanej v príslušnom katastri nehnuteľností V-XXXX/XX zo dňa 09.07.2013
(„darovacia zmluva“). XXX V. K. je bývalý manžel žalobkyne. V čase darovania podielu žalobkyňa a V.
K. manželia neboli. V. K. sa žalobou o určenie vlastníckeho práva domáhal vrátenia daru od žalobkyne
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III („OS BA III“) pod sp. zn. 17C/6/2017 („konanie
17C/16/2017“). OS BA III v konaní 17C/6/2017 uviedol, že neboli splnené podmienky na vrátenie daru a
rozsudkomč,k,17C/6/2017-245zodňa19.6.2019(„rozsudokOSBAIII“)žalobuzamietol.Krasjkýsúdv

Bratislave („KS BA“) rozsudkom č. k. 5Co/57/2020 - 326 zo dňa 29.11.2022 („rozsudok KS BA“) rozsudok
OS BA III potvrdil, čím došlo k právoplatnému skončeniu sporu a žalobkyňa je nespochybniteľnoupodielovou vlastníčkou nehnuteľnosti. V súčasnosti v predmetnej veci prebieha pod sp. zn. 3Cdo
88/2024 na Najvyššom Súde Slovenskej republiky („NS SR“) dovolacie konanie („dovolacie konanie“).
Po právoplatnom skončení konania 17C/6/2017 v ktorom došlo k vyriešeniu otázky, či žalobkyňa je

spoluvlastníčkou nehnuteľností, táto podala na OS PK dňa 16.08.2023 žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a navrhla tzv. druhý spôsob vyporiadania, keďže prvý spôsob, vzhľadom
na subjektívne ako aj objektívne okolnosti, nie je možný. Predmetné konanie je vedené na OS PK pod
sp. zn. 43C/20/2023 („konanie 43C/20/2023“). V konaní 43C/20/2023 žalobkyňa navrhla OS PK, aby
konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty nehnuteľností, aby následne

mohlodôjsťkvyporiadaniuspoluvlastníctva.Konajúcimsúdomustanovenýznalecvznaleckomposudku
č. 1/2025 („znalecký posudok“) určil hodnotu nehnuteľností na 682.000,-€. Žalobkyňa v súlade so
znaleckým posudkom požaduje polovicu zo sumy 682.000,-€ ergo 341.000,-€. V. K., ešte v čase pred
uzavretím darovacej zmluvy, uzatvoril so žalovanou dňa 24.04.2013 zmluvu o úvere („zmluva o úvere“),
na základe ktorej SLSP poskytla V. K. úver vo výške 317.000,-€ („úver“). Spolu so zmluvou o úvere
uzavrel v ten istý deň V. K. so žalovanou zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou

došlo k zabezpečeniu úveru („záložná zmluva“). Záložné právo bolo zapísané v príslušnom katastri
nehnuteľností dňa 04.06.2013 pod sp. zn. M. XXXX/XX. Podľa článku 4 záložnej zmluvy: „Ak pohľadávka
nebude riadne a včas splácaná, je Záložný veriteľ oprávnený začať výkon Záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju Pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.“ Od momentu uzavretia
zmluvy o úvere, prakticky až do roku 2025, kedy došlo k vyhotoveniu znaleckého posudku a teda k

možnosti rozhodnutia v konaní 43C/20/2023, V. K. svoj úver riadne a včas splácal. Z výpisu z LV č.
XXXX vyplýva, že v časti B je zapísaná poznámka: „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k
rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc č XXXX/X a pozemku par. č XXXX/X, XXXX/X podľa
W.-XXX/XXXX, č. z. XXX/XXXX.“ („poznámka“). Z poznámky vyplýva, že V. K. neplní svoju povinnosť
platiť úver a z tohto dôvodu žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva. Žalobkyňa (v návrhu zjavne

nesprávne uvedené žalovaná - pozn. súdu) žiadnym spôsobom nezapríčinila, že si V. K. neplní svoju
povinnosť a iba v dôsledku konania V. K. došlo k výkonu záložného práva. Žalobkyňa požaduje 1/2
z hodnoty nehnuteľností uvedených v znaleckom posudku, na čo má zákonný nárok. V. K. v konaní
43C/20/2023 však nie je ochotný túto sumu vyplatiť a snaží sa robiť všetky dostupné kroky smerujúce k
tomu, aby žalobkyňa nedostala polovicu z hodnoty znaleckého posudku. Jedným z týchto krokov bolo aj

podanie návrhu na prerušenie konania v konaní 43C/20/2023 do právoplatného skončenia dovolacieho
konania, čomu však pôvodne konajúci súd nechcel vyhovieť. Následne na pojednávaní uskutočnenom
dňa 18.09.2025 („pojednávanie 18.09.2025“) právna zástupkyňa V. K. tento dôvod doplnila, kedy právna
zástupkyňa uviedla: „Zároveň navrhujem v zmysle 164 C.s.p. prerušiť konanie a to z dôvodu začatia
výkonu záložného práva k predmetu sporu. Z toho dôvodu, že v prípade dobrovoľnej dražby na splatnú

sumuúverucca200.000,-€budezvyšokfinančnýchprostriedkovrozdelenýmedziaktuálnychvlastníkov
v pomere každý 1/2 a teda prakticky dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom
„predajom veci“ a vyporiadania zvyšku kúpnej sumy.“ Zo zvukovej nahrávky z pojednávania 18.09.2025
vyplývajú nasledujúce skutočnosti. V čase 35:57 konajúci sudca uvádza: „Keď prerušíme toto konanie z
dôvodu 164, tak vlastne sa nám môže vyriešiť konanie tým, že dôjde k výkonu záložného práva a tam v

podstate bude dôvod na zamietnutie, pretože tieto vlastnícke vzťahy zaniknú“, vstup právnej zástupkyne
V. K.: „nemáme čo pojednáva“, sudca pokračuje: „nemáme čo pojednávať v takomto prípade“. V čase
36:37 sudca pokračuje: „pre súd v tomto prípade tá otázka návrhu podľa 164 je asi najjednoduchším
spôsobom počkať, ako sa situácia vyvinie, takže to by som to nechal na prerušenie.“ V čase 41:18
sudca pokračuje; „Čo sa týka odôvodnenia toho uznesenia, tam sa prakticky stotožňujem s vaším

návrhom (V. K. pozn.), ktorý ste povedali“ (ergo prerušenie z dôvodu výkonu záložného práva). Na
základe vyššie uvedeného ústneho návrhu právnej zástupkyne V. K. konajúci súd konanie podľa § 164
CSP prerušil, pričom na pojednávaní uviedol, že toto prerušuje z dôvodu výkonu záložného práva. Do
odôvodneniauzneseniaoprerušeníkonaniazodňa18.09.2025(„uznesenie“)savšaktentodôvoddostal
iba okrajovo, podľa názoru žalobkyne aj z dôvodu, že aj samotný súd nevedel uznesenie odôvodniť

týmto dôvodom. V uznesení sa súd k výkonu záložného práva vyjadril okrajovo, zhodne s návrhom
právnej zástupkyne V. K. na pojednávaní dňa 18.09.2029 a uviedol: „V čase rozhodovania súdu na
Najvyššom Súde Slovenskej republiky prebieha konanie, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie súdu
prvej inštancie Mestského súdu Bratislava IV ako nástupníckeho súdu Bratislava III sp. zn. 17C 6/2017
odvolaciekonanie5Co57/2020atozdôvodu,abysúdpredišielsituácii,ževtomtokonaníovyporiadanie

podielového spoluvlastníctva by súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nehnuteľností s uložením povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyňu v konkrétnej výške, avšak v konaní
pred Mestským súdom Bratislava IV by mohlo byť na základe záväzného právneho názoru súdov
vyššej inštancie rozhodnuté o povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému darovaný spoluvlastnícky podiel.Zároveň na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania začal výkon záložného
práva. Z toho dôvodu, v prípade dobrovoľnej dražby na splatnú sumu úveru cca 200.000.- € bude zvyšok
finančných prostriedkov rozdelený medzi aktuálnych vlastníkov v pomere každý 1/2 a teda prakticky

dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom „predajom veci“ a yyporiadania
zvyšku kúpnej sumy. (bod 6 uznesenia). Zvýraznená veta je zhodná s prednesom právnej zástupkyne na
pojednávaní dňa 18.09.2025. Následne až v bode 7 uznesenia konajúci súd uviedol dôvod prerušenia,
a to: „Vzhľadom k tomu, že na Najvyššom Súde Slovenskej republiky prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu dovolacie konanie vo veci vrátenia daru

súd návrhu na prerušenie konania žalobcovi vyhovel a konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo 88/2024.“ Ako teda vyplýva
z toho, čo odznelo na pojednávaní dňa 18.09.2025, konajúci súd uznesenie odôvodnil rozdielne oproti
tomu, čo uviedol na pojednávaní dňa 19.09.2025. Reálnym dôvodom na prerušenie konania, v zmysle
toho, čo uviedol súd na pojednávaní dňa 18.09.2025 bolo to, že vykonaním záložného práva dôjde k
vyporiadaniupodielovéhospoluvlastníctvamedzižalobkyňouaV.K.asúdužnebudemusieťtietovzťahy

vyporiadavať. Uvedené tvrdenie je síce pravdivé, no týmto spôsobom dôjde k úbytku na majetkových
právach žalobkyne. V zmysle znaleckého posudku za vyrovnací podiel patrí žalobkyni suma vo výške
341.000,- €, Túto sumu obdrží žalobkyňa, ak dôjde k vyporiadaniu tzv. druhým spôsobom, ktorý je v
konaní430/20/2023navrhovanýaktorýjevtomtokonaníreálnemožný,keďžeprvýspôsobvyporiadania
nepripadá do úvahy. Je nepochybné, že ak dôjde k výkonu záložného práva, táto suma bude znížená o

cca 150.000,-€. V zmysle znaleckého posudku je hodnota nehnuteľností 682.000,-€. Pri najpriaznivejšej
predpovedi, kedy by došlo k predaju nehnuteľností v tejto hodnote (čo sa praxi stáva reálne málo,
formou dobrovoľnej dražby sa veci, hnuteľné aj nehnuteľné predávajú za nižšiu než trhovú cenu alebo
cenu určenú znalcom), tak následne dôjde k uspokojeniu pohľadávky žalovanej. V zmysle prednesu
právnej zástupkyne V. K. na pojednávaní dňa 18.09.2025, z úveru zostáva zaplatiť približne 200.000,-

€. Následne by došlo k uspokojeniu pohľadávky, úrokov z omeškania, nákladov na dražbu a poplatky
v súvislosti s výkonom záložného práva. Suma 200.000,- € sa teda rádovo môže navýšiť o ďalších
cca 100.000,- €. Rozdiel medzi sumou uvedenou v znaleckom posudku a takto dražbou získanej (a
po odpočítaní nákladov) sumy predstavuje sumu vo výške cca 382.000,- € (ako zvyšok výťažku) a
teda žalobkyni a V. K. by mala byť poukázaná suma vo výške 382.000,-€, pričom stále hovoríme o

ideálnom scenári, kedy dôjde k predaju nehnuteľností za sumu vo výške 682.000,-€. V takomto (vyššie
uvedenom) prípade by žalobkyni mala byť poukázaná suma vo výške 191.000,- €, čo predstavuje
rozdiel 150.000,-€ oproti tomu, ak by došlo k vyporiadaniu v konaní 43C/20/2023 v zmysle znaleckého
posudku, čo je zásadným znížením majetkovej práv žalobkyne. Žalobkyňa si je vedomá toho, že výkon
záložného práva je právom Žalovanej, žalobkyňa však nepovažuje za spravodlivé, aby v tomto štádiu

konania 43C/20/2023, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, došlo k tak rapídnemu zásahu do
jej majetkovej hodnoty. Ak by k výkonu záložného práva nedošlo, konajúci súd by na pojednávaní dňa
18.09.2025 s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodol na základe znaleckého posudku a
zaviazal by V. K. uhradiť žalobkyni sumu vo výške 341.000,- €. Nariadením neodkladného opatrenia v
znení,podľaktoréhoježalovanápovinnázdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadoprávoplatnéhoskončenia

konania 43C/20/2023 žiadnym spôsobom nedôjde k poškodeniu práv žalovanej, len sa ich výkon odloží.
Ak dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, súd v konaní 43C/20/2023 bude riadne pokračovať v
konaní a meritórne rozhodne. Zároveň vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadnym spôsobom
nezmení postavenie žalovanej, nakoľko táto bude naďalej disponovať záložným právom, stále ho bude
môcť vykonať, bez ohľadu na to, či v katastri nehnuteľností bude zapísaný ako vlastník V. K. alebo V. K. a

žalobkyňa. Zároveň vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebude mať vplyv na práva tretích strán,
ktoré nadobudnú vlastnícke právo na dražbe, pretože je bez právnej relevancie, či tieto nadobudnú iba
od V. K., alebo od V. K. a žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že zo strany V. K. ide o účelové konanie,
ktorým chce dosiahnuť stav, aby žalobkyni bola vyplatená čo najnižšia možná suma za vyrovnací podiel.
K tomuto záveru žalobkyňu vedie skutočnosť, že V. K. od roku 2013 riadne splácal úver a „zhodou

náhod“ v priebehu konania 43C/20/2023 sa rozhodol tento nesplácať, pričom je dôležité uviesť, že na
tejto adrese má V. K. zriadený trvalý pobyt ergo nie je ani v jeho záujme predať tieto nehnuteľnosti.
Žalobkyňa predpokladá, že týmto účelovým konaním V. K., tento chce pripraviť žalobkyňu o značnú
majetkovú hodnotu, pričom následne s vysokou pravdepodobnosťou prostredníctvom ním spriaznených
alebo dohodnutých osôb, nehnuteľnosti na dražbe odkúpi a následne prevedenie na seba, čím sa de

facto opätovne stane vlastníkom nehnuteľností, s tým že žalovaná bude značným spôsobom ukrátená
na svojich majetkových právach. Zároveň sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a ani iným spôsobom, než odložením výkonu záložného práva, pričom tento výkon môže
byť odložený len neodkladným opatrením. Výkonom záložného práva by došlo k vzniku bezprostrednehroziacej ujmy, ktorá by mala za následok zníženie majetkovej hodnoty žalobkyne, a to len z dôvodov
na strane V. K..

3. K žalobe (návrhu), ako listinné dôkazy, predložila rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.
novembra 2022 č. k. 5 Co 57/2020-326 (č. l. 7-9); výzva Okresného súdu Pezinok z 9. apríla 2025 sp.
zn. 43 C 20/2023 (č. l. 10); znalecký posudok č. 1/2025 - časť (č. l. 10 rub - 11); informatívny výpis z
listu vlastníctva č. XXXX pre okres Senec, obec a k. ú. Rovinka; rozhodnutie Okresného úradu Senec
zo 4. júna 2013 č. M. XXXX/XX (č. l. 13); Zmluva o zriadení záložného práva z 24. apríla 2013 (č. l.

14-16); uznesenie Okresného súdu Pezinok z 18. septembra 2025 č. k. 43 C 20/2023-355 (č. l. 17-18);
a zápisnica z pojednávania z 18. septembra 2025 sp. zn. 43 C 20/2023 (č. l. 19-20).

4. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä,
aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala
s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala

alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej
konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 331 ods. 2 CSP, súd uznesenie o neodkladnom opatrení odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

13. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje
účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu
ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.

14. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov, je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutiavo veci samej. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je
potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, postačuje tento nárok
osvedčiť. Osvedčiť uvedené skutočnosti je potrebné zo strany toho, kto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podal. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní (primerane uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. septembra 2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

16. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len
osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že
po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa

poskytuje neodkladná a predbežná ochrana (primerane nález Ústavného súdu SR zo 17. júla 2025 č.
k. III. ÚS 315/2025-26).

17. Z listín rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2022 č. k. 5 Co 57/2020-326 (č. l.
7-9) a informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec a k. ú. T. vyplýva, že žalobkyňa

je podielovou (v podiely 1/2) spoluvlastníčkou nehnuteľností na ktoré odkazuje v návrhu a zároveň
ich záložcom s tým, že na liste vlastníctva je poznačená poznámka o začatí výkonu záložného práva.
Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť vkladom darovacej zmluvy 9. júla 2013 (M. XXXX/XX).

18. Z listín výzva Okresného súdu Pezinok z 9. apríla 2025 sp. zn. 43 C 20/2023 (č. l. 10); znalecký

posudok č. 1/2025 - časť (č. l. 10 rub - 11) vyplýva, že znaleckým posudkom č. 1/2025 z 18. marca
2025 znalca Ing. Miroslava Pančíka bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na
682.000,- eur.

19. Z listín rozhodnutie Okresného úradu Senec zo 4. júna 2013 č. M. XXXX/XX (č. l. 13) a Zmluva o

zriadení záložného práva z 24. apríla 2013 (č. l. 14-16) vyplýva, že V. K. zmluvou so žalovanou z 24.
apríla 2013 zriadil na predmetné nehnuteľnosti (vtedy ako výlučný vlastník) záložné právo v prospech
žalovanej, ktoré bola do katastra nehnuteľností intabulované 4. júna 2013.

20. Z listín uznesenie Okresného súdu Pezinok z 18. septembra 2025 č. k. 43 C 20/2023-355 (č. l. 17-18)

a zápisnica z pojednávania z 18. septembra 2025 sp. zn. 43 C 20/2023 (č. l. 19-20) vyplýva, že spor
žalobkyne a V. K. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností, vedený na
tunajšom súde pod sp. zn. 43 C 20/2023, bol uznesením Okresného súdu Pezinok z 18. septembra
2025 č. k. 43 C 20/2023-355 prerušený, vychádzajúc z bodu 7. uznesenia, do právoplatného skončenia
konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3 Cdo 88/2024.

21. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi pripojenými k návrhu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie.

22. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje v zásade tým, že realizáciou

záložného práva a predajom predmetných nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby bude ukrátená na
svojich majetkových právach z dôvodu neefektívneho predaja nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby.

23. Je všeobecnou notorietou, že predaj nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby (vzhľadom na
objektívne skutočnosti ako napr. poplatky, odmena dražobníka a pod.) nedosahuje efektivitu priameho

predaja; súd však vychádzajúc z právneho názoru vysloveného nálezom Ústavného súdu SR zo 17. júla
2025 č. k. III. ÚS 315/2025-26 nemohol vychádzať len z preukázania splnenia podmienky bezprostredne
hroziacej ujmy žalobkyni (čo je výkonom záložného práva dané už z povahy veci) bez toho, aby
sa zaoberal otázkou osvedčenia ohrozenia/porušenia práva v rozsahu nevyhnutnom pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

24. Žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou, ktorej znakom je že darca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma (§ 628 ods. 1
Občianskehozákonníka).Ideodvojstrannýprávnyúkon,kedyobdarovanýpredmetdaruaktívneprijíma,a to vrátane súvisiacich práv a povinností. Dar - podiel na nehnuteľnosti bol v čase darovania (9. júla
2013) zaťažený záložným právom (od 4. júna 2013), preto žalobkyňa mala vedomosť o dôsledkoch
prijatia daru zaťaženého záložným právom - možnosti uspokojenia pohľadávky žalovaného z jej majetku

(predmetnej nehnuteľnosti).

25. Žalobkyňa okrem efektivity zhodnotenia svojho majetkového práva neuvádza žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali existenciu záložného práva na podklade ktorého žalovaný začal záložné právo
vykonávať, prípadne nenamieta nesprávny postup žalovaného pri výkone záložného práva. Možno

preto uzavrieť, že táto neosvedčila ohrozenie/porušenie práva v rozsahu nevyhnutnom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd za daných okolností nemal inú možnosť než návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

26. Pokiaľ žalobkyňa namieta nesprávny procesný postup tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. 43 C 20/2023, súdu v tomto konaní neprináleží hodnotiť postup súdu v inom konaní. V prípade

rozhodovania súdu postupom podľa § 164 CSP zákon - Civilný sporový poriadok, pripúšťa opravný
prostriedok (§ 357 písm. n/ CSP) o čom aj súd strany v uznesení z 18. septembra 2025 č. k. 43 C
20/2023-355 poučil.

27. Záverom súd upriamuje pozornosť žalobkyne na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí

jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie
súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podať opätovne.

28. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za primeraného použitia ust. §

255 ods. 1 CSP, rozhodol súd tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa,
ako v tomto štádiu sporu fakticky jediný účastník, bola procesne neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.