Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119232317
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6119232317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., IČO: 36 806 498, so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina,
proti žalovanému Obec Sebedražie, IČO: 00 318 485, so sídlom Hlavná 471/13, 972 05 Sebedražie,
právne zastúpený JUDr. Jana Bezáková, advokátka, IČO: 37 915 061, so sídlom Bakalárska 6, 971 01
Prievidza, o zaplatenie 64.841,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza, č.k. 4Cb/5/2019-447 zo dňa 21. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4Cb/5/2019-447 zo dňa 21. novembra 2024 v časti
odvolaním napadnutej II. a III. výrokovej vety rozhodnutia p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou určil, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 495,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 495,04
Eur od 22.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. výrokovou
vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. III. výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný proti žalobcovi má

nárok na náhradu 99 % trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 536 ods. 1,
2, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 5, 6, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, a Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. § 1 ods. 1, 2.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou pôvodne na Okresnom

súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016
Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 64.841,47 Eur s úrokom
z omeškania 9% ročne od 22.12.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 Eur. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je (v čase podania žaloby ešte bol) fyzická
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, zapísaná v živnostenskom registri. Žalobca
ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo číslo XX/XXXX, dňa 9.7.2018,
predmetom ktorej bola „Výstavba závlahy, meliorácie a rekonštrukcia trávnika, I. etapa“. Cena diela bola

dohodnutá celkovo spolu s DPH na sumu 53.503,27 Eur. Žalobca vystavil na predmetnú sumu tri faktúry,
a to: číslo 2018079 na sumu 21.402,- Eur, číslo 2018087 na sumu 21.402,- Eur a číslo 2018117 na sumu
10.699,27 Eur, ktoré žalovaný uhradil. V zmysle Zápisu číslo 20180921 o odovzdaní a prevzatí diela zo
dňa 25.9.2018 má žalovaný vedomosť, že žalobca vykonal na diele práce a dodal materiál naviac, ktoréneboli obsiahnuté v dodanom výkaze výmer a tieto boli vykonané v zmysle požiadaviek žalovaného.
Za tieto vystavil žalobca žalovanému faktúru číslo 2018141 na sumu 64.841,47 Eur so splatnosťou dňa
21.12.2018. Podaním zo dňa 7.12.2012 bola faktúra žalobcovi vrátená ako bezpredmetná. Žalovaný bol

oslovenýajprostredníctvomprávnehozástupcužalobculistinouzodňa8.2.2019,ktorábolažalovanému
doručená dňa 11.2.2019. Do dňa podania žaloby nebola dlžná suma žalobcovi uhradená ani čiastočne.
Žalovaný rozsah vykonaných prác ani ich kvalitu nikdy nespochybnil. Rozpočtové náklady sú spísané
v zozname označenom “Ku konečnej fakturácii“. Žalobca si celý priebeh výstavby riadne fotografoval
a viedol stavebný denník. Žalobca v žalobe uviedol, že si žalovaný nárok uplatňuje titulom vydania

bezdôvodného obohatenia.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.7.2018 strany uzatvorili
Zmluvu o dielo číslo 25/2018, podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej
mal žalobca postavenie zhotoviteľa a žalovaný postavenie objednávateľa. Zmluva bola uzavretá
ako výsledok verejného obstarávania, kde ako verejný obstarávateľ vystupoval žalovaný a žalobca

reagoval na verejnú výzvu na predloženie cenovej ponuky. Do verejného obstarávania sa prihlasovalo
prostredníctvom internetového portálu TENDERnet.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tiež uviedol, že premet zmluvy o dielo bol
v Článku III zmluvy vymedzený ako: Výstavba závlahy, meliorácie a rekonštrukcia trávnika, I. etapa.

Práce mali byť vykonávané podľa príslušnej časti projektovej dokumentácie a oceneného výkazu výmer,
ktorý tvoril Prílohu č. 1 zmluvy a bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Pri vykonávaní diela bol zhotoviteľ
povinnývykonaťvšetkypotrebnévedľajšie,pomocnéadodatočnéčinnosti,ktorénebolisúčasťouPrílohy
č. 1, ale boli potrebné alebo nevyhnutné pre úplnú vecnú a odbornú realizáciu diela. Tieto činnosti,
pokiaľ boli realizované, neboli súčasťou ceny diela. Cena diela bola upravená v Článku V zmluvy o

dielo. Podľa tohto zmluvného ustanovenia bola stanovená dohodou zmluvných strán, bola doložená
vzájomne odsúhlasenými výkazmi výmer po položkách v Prílohe číslo 1 tejto zmluvy a predstavovala
čiastku 44.586,06 EUR, DPH bola 8.917,21 EUR a cena diela s DPH bola 53.503,27 EUR. Cena
diela bola stanovená ako „maximálna a neprekročiteľná“ a bolo ju možné meniť alebo upravovať
výlučne spôsobom stanoveným touto zmluvou a v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní. Materiál

potrebný k realizácii diela, neuvedený vo výkaze výmer, podľa ktorého bola spracovaná ponuka, mal
byť účtovaný osobitne, nad rámec dohodnutej ceny za dielo. Cena diela mala zahŕňať všetko, čo
bolo v rozsahu naceneného výkazu výmer, ktorý dodal objednávateľ zhotoviteľovi, s prihliadnutím na
kvalitu podľa projektovej dokumentácie a dokumentácie zmeny stavby pred dokončením. Celková cena
diela (ocenený výkaz výmer) bola určená na základe ponuky úspešného uchádzača/zhotoviteľa a bola

stanovená podľa jednotkových cien tejto časti stavby a uvedenie množstva merných jednotiek, ktoré boli
premetom realizácie diela, ako súčet všetkých položiek v EUR formou záväzného oceneného výkazu
výmer.

6. Podľa Článku XVIII. zmluvy o dielo mohol byť obsah zmluvy alebo jej časť alebo ktorékoľvek

ustanovenie zmenené, doplnené alebo inak modifikované zmluvnými stranami výlučne v poradí
očíslovaným písomným dodatkom k zmluve s riadnymi podpismi štatutárnych orgánov oboch zmluvných
strán, ktorý sa stane automaticky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

7. Podľa „Zápisu číslo 2018921 o odovzdaní a prevzatí diela“ bolo preberacie konanie zahájené a

ukončené dňa 21.9.2018. Zápis je datovaný dňom 25.9.2018 a je podpísaný žalobcom a vtedajším
starostom žalovaného E. F. G.. V bode 10.2 „Zápisu...“ je uvedené, že sú odovzdávané aj naviac
práce vrátane dodania materiálu v zmysle požiadaviek objednávateľa - dodané podklady k naceňovaniu
v nedostatočnom rozsahu, projektová dokumentácia nedostatočná - z dôvodu spoľahlivej funkčnosti
zhotoviteľ dopĺňal materiálové položky o potrebné komponenty a tým aj vznikli naviac práce. V bode 12.2

„Zápisu...“ je uvedené, že úhrada za dielo v skutočnom prevedení bude zarátaná a fakturovaná osobitne
k30.9.2018.Vbode16.„Zápisu...“súuvedené„NEDOROBKY“zistenépripreberaní:jepotrebnédorobiť
(ANTIVANDAL) ochranu okolo dažďového snímača, upraviť terén okolo springlerov, upraviť terén okolo
viditeľných poklopov zberných nádrží, zabezpečiť jednoduché znemožnenie odnímania poklopov, dodať
betónový poklop na studničnú skruž d 1200/DN 1000 a dodať plastový poklop na korugovanú rúru d

600. V bode 17. „Zápisu...“ je uvedené, že všetky nedorobky boli odstránené do 25.9.2018 v zmysle
dohody s objednávateľom.8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou tvorí suma 64.841,47 EUR,
ktorá je podľa tvrdenia žalobcu cenou prác a materiálu, ktoré boli žalobcom dodané naviac. Tieto neboli
obsiahnutévdodanomvýkazevýmerabolivykonanévzmyslepožiadaviekžalovaného.Žalobcavystavil

žalovanému faktúru číslo 2018141 na sumu 64.841,47 EUR, zo dňa 9.11.2018, so splatnosťou dňa
21.12.2018. Žalovaný túto faktúru žalobcovi vrátil. Žalovaný namieta, že nedošlo k uzatvoreniu žiadneho
písomného dodatku k zmluve o dielo medzi stranami. Žalovaný nevzniesol ani žiadnu požiadavku voči
žalobcovi v zmysle zmeny rozsahu diela. Dielo bolo zrealizované v rozsahu a v súlade so zmluvou o
dielo. Žalovaný tvrdí, že žiadne práce naviac ani materiál naviac od žalobcu neprevzal.

9. Sporné medzi stranami teda zostalo, či boli v priebehu realizácie diela pred jeho odovzdaním
žalovanému vykonané práce naviac, či bol dodaný materiál naviac zo strany žalobcu oproti zmluve a
ak áno, v akom rozsahu. Sporná bola ďalej aj potreba a dôvodnosť vykonania týchto prác a dodania
materiálu naviac, skutočnosť, či žalobca už v priebehu realizácie diela oznamoval žalovanému, že sú
potrebné práce naviac, cena prác a materiálu naviac a okolnosť, či sa prípadne dodávky naviac boli v

súlade so zmluvou o dielo.

10. Vo veci bolo nariadené na návrh strán sporu aj znalecké dokazovanie. Za znalca bol ustanovený
Ing. Pavol Bogár, znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Úlohou znalca
bolo v podstate vyjadriť sa k tomu, či žalobca vykonal aj práce naviac a dodal materiál naviac v

takom rozsahu ako v spore tvrdil a písomne vyčíslil, či vykonanie týchto prác naviac a dodanie
materiálu naviac bolo nevyhnutné vykonať a dodať, resp. iba niektoré z nich, ktoré s dielom súviseli,
vyjadriť sa k prípadnej obvyklej cene týchto prác a materiálu naviac a určiť sumu o ktorú sa majetok
žalovaného vykonaním predmetného diela zväčšil vykonaním prác a dodaním materiálu žalobcom.
Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2022 zo dňa 24.01.2023 vyplýva, že znalec skonštatoval, že na

položené otázky nevie odpovedať. Svoje stanovisko odôvodnil v znaleckom posudku tak, že nakoľko
ide o konštrukcie situované pod povrchom terénu, nie je ich možné vizuálne identifikovať. Znalec nemal
k dispozícii dodacie listy alebo faktúry, ani žiadne iné listinné doklady. Bolo možné identifikovať len tie
časti konštrukcií, ktoré boli umiestnené nad zemou.

11.Znalecpoukázalnato,žepoložkovýrozpočet(výkazvýmer)obsahujevjednotlivýchriadkochibaopis
položky, rozpočtované množstvo (výmera) mernú jednotku, jednotkovú cenu a cenu celkom za položku.
Najmä v 2. časti: stavebné práce sú takmer všetky výmery stanovené ako „kus“. Kontrola úplnosti alebo
neúplnosti takéhoto rozpočtu je prakticky neuskutočniteľná, minimálne čo sa týka vykonaných prác,
keďže sa nevie, čo všetko takéto položky obsahujú. To znemožňuje merateľnosť, porovnateľnosť s

projektovou dokumentáciou a tým aj preskúmateľnosť rozpočtu. V stavebnom denníku, kde sú uvedené
práce označené ako „naviac“ chýba špecifikácia ich množstva, druhu a prípadne aj finančný dopad
na cenu diela. Ani jeden zápis neobsahuje podpisy zástupcu objednávateľa ani zhotoviteľa. Znalec
poukázal aj na to, že Rozpočet „Ku konečnej fakturácii“, ktorý pripojil žalobca k žalobe a na základe
ktorého si vyčíslil svoj nárok obsahuje viacero chýb a výpočet naviac prác nie je podľa neho možný. V

uvedenom rozpočte sú niektoré položky zdvojené. Sú tam uvedené odlišné jednotkové ceny ako boli
uvedené pri rovnakých materiáloch vo výkaze výmer, ktorý je prílohou zmluvy o dielo. Znalec považuje
spôsob, akým bola zhotoviteľom stanovená suma za „Práce a materiál neobsiahnuté v dodanom výkaze
výmer“ vo faktúre číslo 2018141 za chybný.

12. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že cena diela v zmluve o dielo
uzatvorenej medzi stranami bola určená podľa rozpočtu. Vyplýva to z ustanovenia zmluvy označeného
ako bod 5.4, kde je vyslovene uvedené, že cena je určená ako súčet všetkých položiek záväzne
oceneného výkazu výmer. Je teda zrejmé, že k výške ceny diela dospeli strany sporu na základe
pripojeného rozpočtu. V Článku V je zároveň uvedené, že cena je stanovená ako „maximálna a

neprekročiteľná“, no znenie zmluvy v Článku V zároveň ďalej pripúšťa dodatočne doúčtovanie „materiálu
potrebného k realizácii diela, ktorý nebol uvedený v dodanom výkaze výmer“, nad rámec dohodnutej
ceny za dielo. Súd prvej inštancie výkladom Článku V zmluvy o dielo dospel k záveru, že výška ceny bola
určená podľa rozpočtu, avšak zároveň sa nezaručovala úplnosť tohto rozpočtu a pripúšťalo sa zvýšenie
ceny diela podľa ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bude potrebný aj materiál, o

ktorom vopred (v čase uzavretia zmluvy) nebolo známe, že ho bude potrebné dodať na riadnu realizáciu
diela. Podľa názoru okresného súdu sa však takáto možnosť zvýšenia ceny diela týkala podľa Článku
V výslovne iba materiálu, ktorý bolo potrebné dodať naviac a nie prác, ktoré by bolo potrebné vykonať
navyše. Zhotoviteľ by sa teda bol mohol domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak by sa pri vykonávanídiela objavila potreba dodania materiálu nezahrnutého do rozpočtu, pokiaľ potreba tohto množstva
materiálu nebola predvídateľná v čase uzavretia zmluvy.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by
bol včas a riadne, v súlade s § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka oznámil žalovanému potrebu zvýšiť
cenu diela z dôvodu potreby použitia väčšieho množstva materiálu, ako to bolo pôvodne dohodnuté.
Preberacie konanie diela bolo začaté dňa 21.9.2018. Žalobca len krátko predtým, dňa 19.9.2018
vyhotovil listinu označenú ako „Ku konečnej fakturácii“, kde sa uvádza cena diela 118.344,86 EUR s

DPH, t.j. viac ako dvojnásobne vyššia oproti pôvodne dohodnutej cene 53.503,27 EUR s DPH. Včasné
splnenie povinnosti oznámenia potreby zvýšenia ceny diela zhotoviteľom objednávateľovi má veľký
význam aj pre objednávateľa, ktorému tým vzniká v prípade nesúhlasu so zvýšením ceny právo na
odstúpenie od zmluvy v prípade, že zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny diela o viac ako 10%. Svedok
E. G., ktorý bol v čase realizácie diela oprávneným konať za žalovaného ako objednávateľa uviedol, že
ak by sa bol v priebehu vykonávania diela od žalobcu dozvedel o takomto podstatnom prekročení ceny

diela, v realizácii diela by nebolo možné pokračovať. Jeho vyjadrenie je možné vykladať za to, že by
bol od zmluvy o dielo odstúpil.

14. Žalobca opakovane tvrdil, že v pôvodne dohodnutej cene diela nebola zahrnutá doprava materiálu
a tú, že bolo potom potrebné (okrem iného) účtovať navyše. Doprava pritom mala podľa žalobcu tvoriť

najväčšiu položku prác, ktoré boli vykonané. Okresný súd poukázal na Článok V zmluvy, v ktorom je
výslovne uvedené, že cena diela zahŕňala aj dopravu. Okresný súd poukázal aj na to, že cenu diela bolo
možné v zmysle Článku V v spojení s Článkom XVIII zmluvy o dielo meniť len písomnými dodatkami k
zmluve(rovnakoakoajinéustanoveniazmluvy).Takétododatkymuselibyťpodpísanéobomizmluvnými
stranami. Z dokazovania vyplynulo, že žiaden písomný dodatok k zmluve medzi stranami uzatvorený

nebol. Strany ani netvrdili existenciu takéhoto dodatku. Medzi stranami zostalo sporné, či žalobca
upozorňoval žalovaného na potrebu zvýšiť cenu diela. Žalobca tvrdil, že na to upozorňoval už pred
začatím diela, z výpovede svedka E. G. vyplynulo, že žalobca mu mal len telefonicky oznámiť zvýšenie
potreby materiálu - drenážneho potrubia o 15 - 20%. Podľa názoru okresného súdu, pokiaľ sa objavila
potreba zvýšenia ceny diela, bolo potrebné uzatvoriť písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorým by bolo

dohodnuté primerané zvýšenie ceny diela. Pokiaľ takýto dodatok k pôvodnej zmluve o dielo uzavretý
nebol, neexistoval právny titul na zaplatenie vyššej ceny diela, než aká bola dohodnutá v zmluve. Podľa
názoru súdu nemožno vzhľadom na citované zmluvné ustanovenia ani pripustiť, že by bolo cenu diela
možné zvýšiť ústnou dohodou, resp. ústnou zmluvou mimo rámec pôvodnej zmluvy o dielo, ako to tvrdil
žalobca.

15. Žalobca svoj uplatnený nárok pôvodne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Neuviedol však, o ktorú zo štyroch skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktoré
uvádza ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka malo v tomto príde ísť. Súd konštatuje, že na
vykonávanie diela existoval právny dôvod, bola to povinnosť zhotoviteľa zhotoviť dielo, zmluvu o dielo

uzavretú stranami sporu považuje súd zároveň za platný právny úkon, právny dôvod v čase vykonávanie
diela trval a súd zároveň nezistil, že by bol žalovaný získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.

16. Obchodný zákonník, a aj samotná zmluva o dielo upravovali postup, ktorý mal žalobca využiť v
prípade, že zistil, že cena, ktorá bola pôvodne dohodnutá v zmluve nezodpovedá skutočnému objemu

prác a materiálu, ktoré je potrebné na dielo vynaložiť. Okresný súd okrem nesplnenia povinnosti žalobcu
podľa § 547 ods. 2 a 6 Obchodného zákonníka poukázal aj na všeobecnú povinnosť zhotoviteľa
postupovať s odbornou starostlivosťou, výslovne upravenú najmä v ustanoveniach § 551 a § 552
Obchodného zákonníka. Okresný súd nemal preukázané, že by bol žalobca takto postupoval. Žalobca
opakovane uvádzal, že už v priebehu vykonávania diela (ktoré sa mimochodom začalo ešte pre

podpisom zmluvy) vedel, že projektová dokumentácia je nedostatočná a že položky, ktoré sa nemali
naceňovať a boli potrebné už k dokončeniu komplexného diela, patrili do I. etapy a museli byť
aj vykonané v rámci I. etapy, aby dielo bolo funkčné. Žalobca sa však právne účinným spôsobom
nedomáhal uzavretia písomného dodatku k zmluve, ktorý by bol primerane upravil cenu diela. Tvrdil, že
žalovaného na potrebu prác a materiálu navyše upozorňoval, to však zostalo medzi stranami sporné.

Nemožno teda konštatovať, že by bol svoje povinnosti porušil žalovaný a preto by nastala nejaká
okolnosť, na základe ktorej by vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.17. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na zistenia znalca, ktorý dospel k záveru, že rozpočet „Ku
konečnej fakturácii“, na základe ktorého si žalobca vyčíslil svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní,
obsahuje viacero chýb. Išlo o chyby obsahové, chyby v jednotkových cenách a chyby principiálne.

Napr. niektoré položky v kalkulácii žalobcu boli podľa znalca „zdvojené“, t.j. rovnaké náklady boli
v rozpočte uvedené opakovane avšak pod inou položkou. Podľa znalca teda nebolo možné overiť
skutočne dodané množstvo materiálu a prác. Žalobca nepredložil znalcovi ani dodacie listy a faktúry, z
ktorých by bolo možné overiť množstvo daného materiálu. Žalobca sám nevedel, či nimi ešte disponuje,
keďže medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca

vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že navýšenie prác z dôvodu zlého vymerania futbalového
ihriska v projekte bolo pri výstavbe závlahy a rekonštrukcie trávnika v rozsahu 15-20%. S ohľadom
na toto vyjadrenie nie je preto zrejmé, prečo je konečné vyúčtovanie ceny diela podľa žalobcu viac
ako dvojnásobné oproti pôvodne dohodnutej cene diela. Možno teda dospieť k záveru, že žalobca ani
neuniesol dôkazné bremeno v tom rozsahu, že by nepochybne preukázal, aké práce skutočne vykonal
a aké množstvo materiálu skutočne použil nad rozsah, ktorý bol uvedený v pôvodnej zmluve o dielo,

resp. vo výkaze výmer, ktorý tvoril prílohu tejto zmluvy.

18. Z uvedených dôvodov bolo možné žalobcovi priznať len tú časť nároku, ktorá nebola medzi stranami
sporná, t.j. cenu za dodanie betónového a plastového poklopu 495,04 Eur (412,53 Eur bez DPH).
Uvedená dodávka bola vykonaná na požiadanie objednávateľa po preberacom konaní. Okresný súd

priznal žalobcovi zo sumy 495,04 Eur aj úrok z omeškania. Splatnosť tejto sumy bola podľa faktúry dňa
21.12.2018. Keďže ju žalovaný včas neuhradil, dostal sa dňa 22.12.2018 do omeškania a od uvedeného
dátumu je povinný platiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy.

19. Vo zvyšnej časti žalovaného nároku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Okresný súd nevykonal dokazovanie prehratím CD nosiča s fotografiami, ktorý sa nachádza v
prílohovej obálke na č.l. 109. Uvedený nosič bol predložený žalobcom a obsahuje fotodokumentáciu
z priebehu realizácie diela. Okresný súd vychádzal z vyjadrenia znalca, ktorý na pojednávaní dňa
19.9.2023 uviedol, že množstvo použitého materiálu nebolo možné zistiť z fotografií. Konkrétne uviedol,

že podľa fotografie na ktorej je odfotená napr. jama nie je zistiteľná ani jej hĺbka, ani šírka. Okresný súd
teda dospel k názoru, že pokiaľ ani znalec ako odborník nepovažuje tieto fotografie za dostatočné na to
aby z nich bolo zrejmé určiť rozsah prác a množstvo použitého materiálu nad rámec pôvodnej zmluvy o
dielo, takéto poznatky nebude vedieť zistiť z fotografií ani súd. Okresný súd preto nevykonal tento dôkaz
z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania.

21. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy 64.841,47 Eur. Súd prvej inštancie mu priznal
sumu 405,04 Eur (0,76% nároku, zaokrúhlene 1% a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Čistý úspech
žalovaného v konaní je teda 99%, súd prvej inštancie preto zaviazal žalobcu, aby nahradil žalovanému
99% účelne vynaložených trov konania.

22. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti II. a III.
výrokovej vete rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že návrh zmluvy o dielo a uzavreté
znenie zmluvy o dielo v článku III., článku V. bolo odlišné. Z označených rozdielov medzi návrhom
zmluvy o dielo, ktorý poslal žalovaný žalobcovi a uzavretou zmluvou o dielo je zrejmé, že žalovaný
od začiatku vedel, že dodaný výkaz výmer a projektová dokumentácia sú nedostatočné, neobsahujú

všetky položky materiálu a prác, ktoré je potrebné zo strany žalobcu vykonať a poskytnúť, aby bolo dielo
bezpečné a funkčné. Medzi sporovými stranami bolo dohodnuté, že prvá etapa bude predstavovať dielo
špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy o dielo a druhá etapa bude predstavovať všetky potrebné vedľajšie,
pomocné a dodatočné činnosti, ktoré nie sú súčasťou prílohy č. 1 (ako je upravené v článku III. druhá
odrážka, posledná veta zmluvy o dielo), t.j. práce a všetok materiál potrebný k realizácii diela a nie je

uvedenývpríloheč.1(akojeuvedenévčlánkuV.druháodrážka,druhávetazmluvyodielo),t.j.materiál.
Tieto práce a materiál predstavujú žalobcom špecifikovaný a uplatnený nárok v predmetnom konaní.
Žalobca má za to, že v čase uzavretia zmluvy o dielo nebolo medzi stranami sporné, že objednávka
žalovaného je realizácia funkčného diela, t.j. zabezpečenie materiálu a vykonanie prác nevyhnutných
na odovzdanie kompletného diela (nielen v rozsahu vyplývajúceho z výkazu výmer, ale aj rozsahu,

ktorý žalovaný nevedel žalobcovi výkazom výmer zadať, ale o jeho nevyhnutnosti nepochyboval).
V danom prípade sa nejedná o nevyhnutnosť uzavrieť písomnú dohodu o zmene diela, nakoľko celkové
dielo bolo sčasti dohodnuté v písomnej zmluve a sčasti bolo dohodnuté ústne so starostom obce
oprávneným konať za žalovaného. Ústna časť diela tak nepredstavuje zmenu diela, ale samostatnédojednanie o ďalších prácach a materiály, ktorý je nevyhnutný dodať a vykonať. V konaní bolo vykonané
znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého je znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Žalobca v konaní namietal, že súd

mal ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie podzemné stavby. Žalobca má za to, že práve
nedostatočná odbornosť v danom odbore mala za následok, že závery znaleckého posudku boli
podľa žalobcu pre súdne konanie nepoužiteľné. Súdny znalec totiž na všetky otázka, okrem čiastkovej
odpovede na otázku č. 6 písm. b) odpovedal tak, že nevie na otázku odpovedať z dôvodov uvedených
v znaleckom posudku. Projektovú dokumentáciu mal k dispozícii znalec len takú, aká bolo poskytnutá

žalobcovi. Jej nedostatočnosť skonštatoval aj samotný znalec. Zásada hospodárnosti znaleckého
posudku nemôže byť výhovorkou pre odôvodnenie si nesplnenia povinnosti v zmysle uznesenia súdu.
Žalobca má za to, že znalec sa nemal obmedziť len na vizuálnu identifikáciu, ale mal urobiť aj potrebné
výkopy, resp. iné činnosti a merania, ktoré mu umožnia odpovedať na položené otázky súdom. Znalec
údajné chyby vo výpočte naviac prác nespracoval komplexne tak, aby boli podkladom pre odpoveď
na položené otázky v zmysle uznesenia súdu. Pokiaľ sa znalec necítil dostatočne odborne zdatný

na vypracovanie znaleckého posudku, mal povinnosť informovať súd, alebo si pribrať na posúdenie
otázok konzultanta z príslušného odboru, čo neurobil. Žalobca vo veci navrhol, aby bol súdny znalec
zaviazaný doplniť znalecký posudok tak, aby jeho závery boli podkladom pre súdne konanie. Súd
v konaní znalca síce dopočul, avšak žalobca má za to, že jeho vypočutím neboli odstránené nejasnosti
ohľadom jeho kvalifikácie a kompetencie vôbec takéto znalecké dokazovanie vykonať. Žalobca má

za to, že pokiaľ by bol súd prvej inštancie ustanovil správneho znalca, jeho závery by bolo možné
považovať za dostatočné pre posúdenie žalobného nároku žalobcu. V danom prípade sa jednalo
opodzemnústavbuatakustanovenýznalecnemalsurčitosťoukvalifikáciunasplneniesúdomzadaných
úloh v rámci znaleckého dokazovania. Za ďalšie dôležité pochybenie súdu prvej inštancie považuje
žalobca nevykonanie dokazovania prehratím CD nosiča s fotografiami, ktoré sa nachádzali v prílohovej

obálke na č.l. 109 súdneho spisu. V bode 50. odôvodnenia rozsudku okresný súd konštatoval, že pri
zamietnutí vychádzal z vyjadrení znalca, ktorý uviedol, že z fotografií nebolo možné zistiť množstvo
použitého materiálu. Súd prvej inštancie tak vážne pochybil, keď založil svoje rozhodnutie na znaleckom
dokazovaní, ktoré vykonala neoprávnená osoba a v spojení s tým odmietol vykonať navrhované dôkazy,
ktorými chcel žalobca preukázať, že materiál a práce fakturované a uplatnené žalobným nárokom boli

dodané. Žalobca má za to, že nie v možnostiach súdu posúdiť, resp. vylúčiť, že ak by bol ustanovený
správny znalec, tento by požadované informácie z fotografií nevedel zistiť. Pokiaľ sa súd prvej inštancie
čiastočne zaoberal výpoveďou svedka, bývalého starostu žalovaného, ktorý so žalobcom rokoval,
jeho výpoveď posúdil neobjektívne, keď sa vôbec nezaoberal zmätočným tvrdením svedka, čo bolo
dohodnuté a čo nie, a nekriticky jeho výpoveď posúdil len v prospech žalovaného. Naopak svedeckú

výpoveď A. C. vôbec nebral pri rozhodovaní do úvahy, len v odôvodnení konštatoval, čo vo veci
uviedol bez toho, aby tento dôkaz zhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi
a tak spravodlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobca má za to, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ak by súd postupoval v súlade

s právom sporových strán na spravodlivý proces, mal ustanoviť znalca, ktorý je z odboru stavebníctvo,
odvetvie podzemné stavby, mal pripustiť vykonať navrhované dokazovanie a následne vec skutkovo
a právne posúdiť v kontexte všetkých rozhodných skutočností a uplatnený žalobný nárok vyhodnotiť
celkovým právnym posúdením veci z pohľadu nároku z platnej zmluvy, či bezdôvodného obohatenia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu

veci, ktorý procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej interpretácie právnych noriem vzťahujúcich
sa k zásade koncentrácie konania, hodnoteniu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových
strán, ktorý postup súdu a na jeho základe vydané rozhodnutie predstavuje v konečnom dôsledku zásah
do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca pre dokončenie diela do funkčného stavu
musel použiť finančné prostriedky, ktoré získal ako zálohy z iných zákaziek ako zálohové platby, čím sa

dostal do značných finančných problémov. Z vystavenej faktúry, z ktorej vyplýva žalovaná suma, musel
uhradiť DPH, na čo si tiež musel požičať. Po príchode covidového obdobia musel žalobca ako SZČO
ukončiť podnikateľskú činnosť z dôvodu platobnej a finančnej neschopnosti (ukončenia podnikania
k 01.09.2020). Práve táto spolupráca so žalovaným mala za následok, že musel ukončiť podnikanie,
ktoré vykonával od roku 2003 a zamestnával nemalý počet ľudí. Skutočnosť, že konal v dobrej viere, že

sa so žalovaným na všetkom dohodol, a hlavne, že žalovaný dodrží svoj sľub a všetko mu uhradí, sa
mu stala osudným a viedla k jeho úplnej likvidácii ako podnikateľa, ktorým bol takmer sedemnásť rokov.
Vsúčasnostiježalobca od01.02.2024vedenýakouchádzaťozamestnaniebezakéhokoľvekpríjmu.Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania, voči ktorému výroku žalobca rovnako podáva odvolanie navrhuje,aby odvolací súd v prípade neúspechu žalobcu vo veci samej aplikoval § 257 CSP, kedy súd nepriznal
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca žiada, aby odvolací súd
zobral zreteľ na majetok, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery žalobcu a prihliadal na okolnosti,

ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde a jeho postoj v konaní, keďže sa chcel so žalovaným
dohodnúť, čo však on odmietol.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žalovaného na potrebu vykonania
prácnezohľadnenýchvrozpočtepočasrealizáciedielaneupozornil.Anizozápisuoodovzdaníaprevzatí

diela nevyplýva špecifikácia prípadných prác navyše, nie sú v ňom zaznamenané žiadne pripomienky
strán sporu. Až po odovzdaní a prevzatí diela žalobca doručil žalovanému faktúru č. 2018141 na sumu
vo výške 64.841,47 Eur ako cenu za naviac práce, ktoré mal žalovanému dodať, ktorých zaplatenia
sa svojím žalobným návrhom domáha. Žalobca neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy
a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo zistil, že je nevyhnutné
prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. Preto naviac práce vyúčtované žalobcom

žalovaný odmietol uhradiť a faktúru č. 2018141 žalobcovi ako nedôvodnú vrátil. Žalobca v konaní
nepreukázal vykonanie diela nad zmluvne dojednaný rozsah a ani zo zápisu o odovzdaní a prevzatí
diela nevyplýva špecifikácia prípadných prác navyše. Vykonanie prác navyše spochybňuje i konanie
samotného žalobcu, ktorý v priebehu konania nedoložil žiaden účtovný ani iný doklad, ktorými by
realizáciu naviac prác predložil a preukázal. Žalobca v odvolaní uvádza, že medzi stranami sporu bolo

dohodnuté, že prvá etapa diela bude predstavovať dielo podľa Zmluvy o dielo č. 25/2018 a druhá
etapa bude predstavovať všetky potrebné vedľajšie, pomocné a dodatočné činnosti. Žalovaný a žalobca
uzatvorili Zmluvu o dielo č. 25/2018 na základe verejného obstarávania. V článku III. zmluvy si
strany sporu dohodli predmet zmluvy stavbu s názvom Výstavba závlahy, meliorácie a rekonštrukcia
trávnika prvá etapa. Teda už zo samotnej špecifikácie predmetu zmluvy vyplýva, že žalovaný si žiadnu

ďalšiu etapu diela neobjednal a táto nebola ani predmetom verejného obstarávania. Žalovaný je pri
uzavretí zmluvy o dielo viazaný nielen zákonom o verejnom obstarávaní, ale aj zákonom o obecnom
zriadení, zásadami hospodárenia s majetkom obce a schváleným rozpočtom obce, kedy starosta obce
nemôže o uzavretí zmluvy o dielo resp. o doplnení zmluvy rozhodnúť bez jej schválenia obecným
zastupiteľstvom. Preto sa žalobca mimo zákonného postupu nemohol so žalovaným dohodnúť na

realizácii nejakej ďalšej etapy. Žalovaný je toho názoru, že znalec sa k naviac prácam nemohol vyjadriť
nielen z dôvodu uvedených v znaleckom posudku, ale aj z dôvodov, že žalovaný nepredložil žiadne
podklady o realizácií ním uvádzaných naviac prác. Medzi stranami sporu k žiadnej dohode o zmene
zmluvy o dielo, či už v písomnej alebo ústnej forme, nedošlo. Medzi stranami sporu nebola žiadna
dohoda o navýšení ceny diela. Žalovaný je toho názoru, že ak žalobca vykonal práce nad dohodnutý

rozsah diela a neboli splnené zmluvné a zákonné podmienky pre vznik povinnosti žalovaného, ako
objednávateľa, zaplatiť zvýšenú cenu, zhotoviteľ sa nemôže domáhať hodnoty takýchto naviac prác
a uplatňovať si ich ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v takom prípade sa nenaplní žiadna
zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravená v § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný plnil na základe existujúcej a platnej zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril ako úspešný uchádzač vo

verejnom obstarávaní. Ak žalovaný počas zhotovenia diela zistil, že je potrebné vykonať ďalšie práce,
mal o tom informovať žalovaného, ako objednávateľa a mal s ním dohodnúť špecifikáciu týchto prác
a cenu za ich realizáciu, na základe dodatku k zmluve o dielo. Ak dodatok uzatvorený nebol, neznamená
to, že žalobca konal bez právneho dôvodu. Žalobca, ako zhotoviteľ, stále konal na základe platnej
zmluvy dielo. V tej bola dohodnutá špecifikácia diela, cena diela a podmienky zmeny diela a zmeny

ceny diela. Ak by aj žalobca skutočne vykonal na diele práce naviac, ktoré nedohodol so žalovaným,
ako objednávateľom, teda ich špecifikáciu a cenu, postupoval v rozpore so zmluvou o dielo. Stále však
platí, že vykonal práce na diele na základe zmluvy o dielo, a teda nekonal bez právneho dôvodu, alebo
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ak zhotoviteľ uskutoční ďalšie práce na diele, hoci nie sú splnené
zmluvne dohodnuté podmienky pre takéto plnenie z jeho strany a nie sú splnené zmluvné podmienky ani

pre úhradu odmeny za takéto plnenie, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe
zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky na úhradu týchto prác.

24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, ak žalovaný tvrdí, že uvedené dojednania
nemajú žiadny vplyv na celkovú cenu, keďže táto bola konečná, ich konanie možno považovať za

úmyselné zavádzanie žalobcu ako druhej zmluvnej strany, s cieľom odsúhlasiť požiadavky žalobcu,
avšak bez následku v podobe nutnosti zaplatiť za dodatočné práce a materiál, ktorý bolo nevyhnutné
dodať, aby bolo dielo ako celok bezpečné a funkčné. Žalovaný tak od počiatku konal v rozpore
s poctivým obchodným stykom, keď klamal svojho zmluvného partnera s cieľom zaviazať ho k povinnostisplniť si zmluvné záväzky bez nutnosti ich kompenzácie zo strany objednávateľa. Takýto výkon
práv nemôže požívať právnu ochranu a súd by mal na úmyselné protiprávne konanie žalovaného
prihliadať aj pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu. Sporové strany sa na vykonaní dodatočných

prác a dodaných materiálov nad rámec prílohy č. 1 dohodli, a skutočnosť, že o uvedenom nebolo
vykonané verejné obstarávanie, ktoré mal vykonať žalovaný, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý to
nemohol a nevedel ovplyvniť. Žalobca má za to, žalovaného nezbavuje zodpovednosti skutočnosť,
že všetky potrebné vedľajšie, pomocné a dodatočné činnosti, ktoré nie sú súčasťou prílohy č. 1
neboli predmetom verejného obstarávania. Takýmto spôsobom by sa dali všetky zmluvné dojednania

úmyselným nekonaním jednej zo zmluvných strán obísť s cieľom získať pre seba majetkový prospech
v podobe vynútenia si zmluvných dojednaní, t.j. prípade všetkých potrebných vedľajších, pomocných
a dodatočných činností, ktoré nie sú súčasťou prílohy č. 1 bez povinnosti úhrady za tieto činnosti,
ktoré boli žalobcom dodané, keďže výstavba závlahy, meliorácie a rekonštrukcie trávnika prvá etapa
by bez ich vykonania nebola možná. Dielo bolo skolaudované a odovzdané do užívania, t.j. neexistuje
pochybnosť o neposkytnutí všetkých potrebných vedľajších, pomocných a dodatočných činností, ktoré

nie sú súčasťou prílohy č. 1.

25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
uvádzaných v konaní.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie

považuje v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety rozhodnutia za vecne správny, preto ho podľa § 387
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

27. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

28. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

29. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

30. Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na
základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia
zmluvy.

31. Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného
zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto
činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

32. Podľa § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka, objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od
zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako
10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi
časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

33. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny
podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá
bola určená na základe rozpočtu.34. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

35. Podľa § 554 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo
jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom.

36. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ktorý procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej
interpretácie právnych noriem vzťahujúcich sa k zásade koncentrácie konania, hodnoteniu povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových strán, ktorý postup súdu a na jeho základe vydané rozhodnutie
predstavuje v konečnom dôsledku zásah do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovým, dôkazným
a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

38. S poukazom na predmet prejednávaného súdneho sporu odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že podnikateľ v rámci podnikania nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na
to, že určitý záväzok prevzal za nevýhodných podmienok, že nemá možnosť obsah zmluvného vzťahu

ovplyvniť, resp. že konal nedbanlivostne pri plnení zmluvných záväzkov. Predpokladá sa, že podnikateľ
bude vo vzťahoch s inými subjektami a podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti,
ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie
svojej pozície na trhu. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu
so žalovaným dobrovoľne, poznajúc obsah zmluvy a podmienky jej uzatvorenia. Žalobca sa rozhodol

uzatvoriť zmluvu o dielo so žalovaným, a to napriek svojim pochybnostiam o dodanom výkaze výmer
a projektovej dokumentácii, ktoré boli (podľa tvrdenia žalobcu) od začiatku nedostatočné, neobsahovali
všetky položky materiálu a prác, ktoré bolo potrebné zo strany žalobcu vykonať a dodať, aby bolo dielo
bezpečné a funkčné. Dohodnuté dielo sa žalobca zaviazal vykonať podľa príslušnej časti projektovej
dokumentácie a oceneného výkazu výmer, ktorý tvorí Prílohu č.1 zmluvy o dielo a je jej neoddeliteľnou

súčasťou, a to za zmluvne dohodnutú cenu diela, ako cenu maximálnu a neprekročiteľnú, ktorú je možné
meniť alebo upravovať výlučne spôsobom stanoveným zmluvou (t.j. písomnou formou) a v súlade so
zákonom o verejnom obstarávaní.

39. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca argumentuje, že v okolnostiach prejednávaného súdneho sporu

nebolo nevyhnutné uzavrieť písomnú dohodu strán sporu o zmene diela, nakoľko celkové dielo bolo
sčasti dohodnuté v písomnej zmluve a sčasti bolo dohodnuté ústne so starostom obce oprávneným
konať za žalovaného, pričom ústna časť dojednania nepredstavuje zmenu zmluvy, ale samostatné
dojednanie o ďalších prácach a materiáloch, ktoré je nevyhnutné dodať a vykonať v súvislosti
s predmetom zmluvy o dielo, odvolací súd konštatuje, že zo zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu jasne

vyplýva, že obsah zmluvy alebo jej časť môže byť zmenená, doplnená alebo inak modifikovaná výlučne
písomnou formou.

40. Je potrebné tiež poukázať na to, že predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená ako výsledok
verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý tiež vyžaduje

písomnú formu zmluvy a jej prípadných zmien.

41. Odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že zmluvnou stranou (žalovaným v tomto
konaní) je obec ako právnická osoba verejného práva, ktorá koná prostredníctvom štatutárneho
orgánu (starosta obce), ktorý prejavuje vôľu právnickej osoby. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych

korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho možné posudzovať rovnako ako pri
právnických osobách súkromného práva. Starosta obce nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce.
Je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov, od rozhodovania o týchto úkonoch obce. Zatiaľ čo
rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp.aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej
osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch,
t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny

orgán (starosta obce) a obecné zastupiteľstvo. Jedným z úkonov s delenou kompetenciou štatutárneho
orgánu a obecného zastupiteľstva je nakladanie s majetkom obce, resp. robenie majetkovoprávnych
úkonov obce všeobecne. Uvedené je dané predovšetkým verejným záujmom. Okrem ochrany tretích
osôb sa musí zohľadniť najmä verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov,
požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty

tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov. Pod nakladaním s majetkom obce sa rozumie
veľký rozsah právnych úkonov vrátane takých, ktorými sa právny vzťah nielen zakladá, ale aj mení
alebo ruší. Nakladanie s majetkom obcí upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a aj zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce schvaľované
obecným zastupiteľstvom pre jednotlivé obce. Tieto pravidlá, podobne ako pravidlá o súkromnoprávnych
úkonoch v Občianskom zákonníku, sa premietajú aj do súkromnoprávnej roviny a podčiarkujú záver,

že nakladanie s majetkom verejnoprávnych korporácií sa odlišuje od nakladania s majetkom inými
právnickými osobami. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí normuje písomnú formu všetkých právnych
úkonov spojených s nakladaním s majetkom obce.

42. Pokiaľ žalobca komunikoval so starostom obce možné zmeny obsahu zmluvy o dielo, alternatívne

nový záväzok na dodanie ďalšieho materiálu a prác v súvislosti s vykonaním dohodnutého diela,
je potrebné zdôrazniť, že pre nadobudnutie právnych účinkov a záväznosť tvrdených dohôd bolo
nevyhnuté, aby ich strany sporu uzatvorili v písomnej forme v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo
a zákonných požiadaviek písomnej formy právnych úkonov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí. Odvolací súd v zhode so záverom uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie ním tvrdených dohôd v písomnej forme.

43. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 64.841,47 EUR v súdnom konaní uplatnil titulom zaplatenia
ceny prác a materiálu, ktoré boli žalobcom dodané naviac, neboli obsiahnuté v dodanom výkaze výmer

a boli vykonané v zmysle požiadaviek žalovaného. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z podstatných
skutkových tvrdení strán sporu a nimi predložených dôkazov, považoval v konaní za sporné skutočnosti,
či boli v priebehu realizácie diela pred jeho odovzdaním žalovanému vykonané práce naviac, či bol
dodaný materiál naviac zo strany žalobcu oproti zmluve a ak áno, v akom rozsahu. Sporná bola aj
potreba a dôvodnosť vykonania týchto prác a dodania materiálu naviac, skutočnosť, či žalobca už v

priebehu realizácie diela oznamoval žalovanému, že sú potrebné práce naviac, cena prác a materiálu
naviac a okolnosť, či prípadne dodávky naviac boli v súlade so zmluvou o dielo. V nadväznosti na
uvedené súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že cena diela v
zmluve o dielo uzatvorenej medzi stranami bola určená podľa rozpočtu s odkazom na bod 5.4 zmluvy
o dielo, kde je vyslovene uvedené, že cena je určená ako súčet všetkých položiek záväzne oceneného

výkazu výmer. V Článku V zmluvy o dielo je zároveň uvedené, že cena je stanovená ako „maximálna
a neprekročiteľná“, no znenie zmluvy v Článku V zároveň pripúšťa dodatočne doúčtovanie „materiálu
potrebného k realizácii diela, ktorý nebol uvedený v dodanom výkaze výmer“, nad rámec dohodnutej
ceny za dielo. Okresný súd výkladom Článku V zmluvy o dielo správne dospel k záveru, že výška
ceny bola určená podľa rozpočtu, avšak zároveň sa nezaručovala úplnosť tohto rozpočtu a pripúšťalo

sa zvýšenie ceny diela podľa ustanovenia § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bude potrebný aj
materiál, o ktorom vopred (v čase uzavretia zmluvy) nebolo známe, že ho bude potrebné dodať na
riadnu realizáciu diela. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že takáto
možnosť zvýšenia ceny diela sa týkala podľa Článku V zmluvy výslovne iba materiálu, ktorý bolo
potrebné dodať naviac a nie prác, ktoré by bolo potrebné vykonať navyše. Zhotoviteľ by sa v zmysle

dohodnutých podmienok mohol domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak by sa pri vykonávaní diela
objavila potreba dodania materiálu nezahrnutého do rozpočtu, pokiaľ potreba tohto množstva materiálu
nebola predvídateľná v čase uzavretia zmluvy o dielo.

44. Súd prvej inštancie správne poukázal na znenie ustanovenie § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka,

ktoré upravuje povinnosť zhotoviteľa v prípade, ak v priebehu vykonávania diela zistí, že je nevyhnutné
prekročenie ceny, ktorá bola pôvodne určená na základe rozpočtu, oznámiť objednávateľovi potrebu
prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu, inak
jeho nárok na určenie zvýšenia ceny súdom zaniká. Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, žeby bol včas a riadne, v súlade s § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka oznámil žalovanému potrebu
zvýšiť cenu diela z dôvodu potreby použitia väčšieho množstva materiálu ako bolo pôvodne dohodnuté.
Navyše, ako už odvolací súd konštatoval, pokiaľ sa objavila potreba zvýšenia ceny diela, bolo potrebné

uzatvoriť písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorým by bolo dohodnuté primerané zvýšenie ceny diela.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal aj na to, že strany sporu
neuzatvorili ani dohodu o zmene diela podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej
by boli vykonané práce a dodaný materiál navyše a takáto zmena diela by mala vplyv na cenu diela.
Obchodný zákonník a aj samotná zmluva o dielo upravovali postup, ktorý žalobca mal a mohol využiť

v prípade, že zistil, že cena, ktorá bola pôvodne dohodnutá v zmluve o dielo nezodpovedá skutočnému
objemu prác a materiálu, ktoré je potrebné na dielo vynaložiť.

45. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že všetko, čo je dodané v rámci predmetu diela, je
záväzkom zhotoviteľa. V prípade, že zhotoviteľ vezme na seba riziko súvisiace s realizáciou predmetu
zmluvy o dielo, je to výlučne jeho bremeno. Objednávateľ môže požiadať zhotoviteľa, aby vykonal aj

niečo iné, ako je dohodnutý predmet diela, zhotoviteľ však nie je povinný takúto zmenu vykonať, pokiaľ
sa zmluvné strany na zmene nedohodnú. Zhotoviteľ teda nie je povinný vykonať žiadnu naviac prácu.

46. Aby súd prvej inštancie mohol postupovať podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka a priznať
žalobcovi zvýšenú cenu diela, s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a účelných

nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela, bolo nevyhnutné, aby v konaní žalobca
uniesol dôkazné bremeno a preukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmene diela, čo sa však
nestalo. Písomná dohoda o zmene diela medzi stranami sporu absentuje, žalobcovi teda aj v prípade
preukázania naviac prác nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu výsledku realizovaných prác
naviac nevznikol. Žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok z titulu bezdôvodného obohatenia,

pretože ak neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky pre zaplatenie realizovaných naviac prác (v
tomto prípade písomný dodatok k zmluve, resp. písomná dohoda zmluvných strán o zmene diela), nejde
o plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ale o plnenie na základe zmluvy
o dielo za situácie, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie. Teda za
daného skutkového stavu nemohol súd prvej inštancie žalobcovi priznať ním uplatnený nárok.

47. V podanom odvolaní žalobca namieta nedostatočnú odbornosť súdom ustanoveného znalca, ktorá
podľa názoru žalobcu mala za následok, že závery znaleckého posudku boli pre súdne konanie
nepoužiteľné. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie mal za znalca ustanoviť znalca „z odboru
stavebníctvo, odvetvie podzemné stavby“.

48. Odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„vyhláška“),ktoráupravujepodrobnostiovedenízoznamuznalcov,tlmočníkovaprekladateľov.Vyhláška

vPrílohečíslo1obsahujezoznamznaleckýchodborovaodvetví,ktorýchobsahovévymedzeniedefinuje
v Prílohe číslo 2.

49. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na návrh strán
sporu nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetia odhad hodnoty

stavebných prác (37 10 02).

50. Podľa znenia Prílohy číslo 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018
Z.z. je odvetvie odhad hodnoty stavebných prác (37 10 02) zamerané na stanovenie všeobecnej
hodnoty stavebných prác a materiálov v súvislosti s posúdením výšky dohodnutej, prípadne fakturovanej

ceny, na posúdenie súladu rozpočtu so zmluvou o dielo a s projektovou dokumentáciou, na posúdenie
súladu vykonaných stavebných prác a zabudovaných materiálov s fakturovanými prácami a materiálom
(množstvo a cena) a na stanovenie všeobecnej hodnoty odstránenia vád podľa návrhu ich sanácie.

51. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že úlohou znalca bolo vyjadriť

sa k tomu, či žalobca vykonal aj práce naviac a dodal materiál naviac v takom rozsahu, ako v spore
žalobca tvrdil a písomne vyčíslil, či vykonanie týchto prác naviac a dodanie materiálu naviac bolo
nevyhnutné vykonať a dodať, resp. iba niektoré z nich, ktoré s dielom súviseli, vyjadriť sa k prípadnej
obvyklej cene týchto prác a materiálu naviac a určiť sumu, o ktorú sa majetok žalovaného vykonanímpredmetného diela zväčšil vykonaním prác a dodaním materiálu žalobcom. Porovnaním obsahového
vymedzenia znaleckej činnosti uvádzanej v Prílohe č 2 vyhlášky a zadanej úlohy pre znalca dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie ustanovil znalca so správnym odborným zameraním.

Žalobca v odvolaní prezentuje názor, že súd prvej inštancie mal ustanoviť znalca „z odboru stavebníctvo,
odvetvie podzemné stavby“. Odvolací súd poznamenáva, že vyhláška odvetvie označené žalobcom ako
„odvetvie podzemné stavby“ neobsahuje.

52. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočnú odbornosť súdom ustanoveného znalca

a závery ním vypracovaného znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že záver znalca je záverom
odborným, ku ktorému sa súd môže prikloniť, pokiaľ je daná odbornosť znalca a pokiaľ znalecký
posudok je vypracovaný v súlade s predpismi upravujúcimi vyhotovenie znaleckých posudkov. Súd
nemá odborné znalosti na to, aby vedel vyhodnotiť správnosť odborného záveru znalca. Preto pokiaľ
sporová strana nepredloží relevantné námietky, z ktorých vyplynie, že posudok vypracoval znalec v
rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi znaleckú činnosť, respektíve pokiaľ nepredloží iný odborný

posudok spochybňujúci odborné závery súdom určeného znalca, súd nemá na základe čoho spochybniť
odborný znalecký záver. V tejto súvislosti je zároveň nutné pripomenúť, že Civilný sporový poriadok
umožňuje stranám sporu väčšiu iniciatívu pri predkladaní dôkazov v tom zmysle, že, ak ide o odborné
posúdenie, ktoré niektorá zo sporových strán tvrdí, má možnosť predložiť k tomu príslušné odborné
vyjadrenie. Žalobca v konaní nepredložil odborné vyjadrenie z ktorého by vyplývalo, že by znalecký

posudok vypracovaný v konaní ustanoveným znalcom bol nesprávny alebo urobený neodborne.

53. Odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie znalca uvádzané v znaleckom posudku, z ktorého
vyplýva, že predmetom znaleckého skúmania boli aj konštrukcie situované pod povrchom terénu, ktoré
nebolo možné vizuálne identifikovať, pričom znalec poukázal na to, že nemal k dispozícii dodacie listy

alebo faktúry, ani žiadne iné listinné doklady v rozsahu potrebnom pre odborné posúdenie vykonaného
diela. Znalec poukázal aj na to, že položkový rozpočet (výkaz výmer) obsahuje v jednotlivých riadkoch
iba opis položky, rozpočtované množstvo (výmera) mernú jednotku, jednotkovú cenu a cenu celkom
za položku. Najmä v 2. časti: stavebné práce sú takmer všetky výmery stanovené ako „kus“. Kontrola
úplnosti alebo neúplnosti takéhoto rozpočtu je prakticky neuskutočniteľná, minimálne čo sa týka

vykonaných prác, keďže sa nevie, čo všetko takéto položky obsahujú. To znemožňuje merateľnosť,
porovnateľnosť s projektovou dokumentáciou a tým aj preskúmateľnosť rozpočtu. V stavebnom denníku,
kde sú uvedené práce označené ako „naviac“ chýba špecifikácia ich množstva, druhu a prípadne
aj finančný dopad na cenu diela. Ani jeden zápis neobsahuje podpisy zástupcu objednávateľa ani
zhotoviteľa.Znalecpoukázalajnato,žeRozpočet„Kukonečnejfakturácii“,ktorýpripojilžalobcakžalobe

a na základe ktorého si vyčíslil svoj nárok, obsahuje viacero chýb a výpočet naviac prác nie je podľa
znalca možný. V uvedenom rozpočte sú niektoré položky zdvojené. Sú tam uvedené odlišné jednotkové
ceny ako boli uvedené pri rovnakých materiáloch vo výkaze výmer, ktorý je prílohou zmluvy o dielo.
Znalec považoval spôsob, akým bola zhotoviteľom stanovená suma za „Práce a materiál neobsiahnuté
v dodanom výkaze výmer“ vo faktúre číslo 2018141, za chybný. Počas výsluchu na pojednávaní pred

súdom prvej inštancie znalec doplnil, že projektová dokumentácia dodaná žalovaným bola jednoduchá,
neobsahovala napr. kóty, neobsahovala rozmery konštrukcií, neobsahovala dĺžkové miery u jednotlivých
konštrukčných častí. Pod konštrukčnými časťami treba rozumieť napr. káble, potrubia, štrk, výkopy,
zásypy a podobne. Problém v tomto prípade bol v tom, že jednotlivé konštrukcie obsahovali, pokiaľ ide o
mernémnožstvo,lenkus.Podmernoujednotkoutrebarozumieťinýúdaj,napr.priobjememetrekubické,

alebo pri dĺžke metre. Ak teda nie je zadaná merná jednotka spôsobom zodpovedajúcim jednotlivej
konštrukcii, zhotoviteľ by mal vykonať vlastné meranie a obhliadku danej stavby, aby vedel stanoviť
všetky skutočné výmery konštrukcií. Pokiaľ ide o cenu jednotlivých položiek a celkovú cenu diela, tú
definuje zhotoviteľ na základe relevantných podkladov a meraní. Oceniť materiál alebo práce je možné
len vtedy, ak poznáme danú mernú jednotku, množstvo, výmeru konštrukcie. Konštrukcie určené buď

objemom alebo dĺžkou nie je možné určiť označením kus, alebo počtom kusov.

54. Odvolací súd zastáva názor, že súdom ustanovený znalec dostatočným spôsobom ozrejmil dôvody,
pre ktoré nebolo možné zodpovedať všetky súdom zadané otázky, a to pre absenciu dokumentácie
alistinnýchpodkladovpotrebnýmpreodbornéposúdenievykonanéhodiela.Odvolacísúdtiežpoukazuje

na to, že námietky žalobcu voči vypracovanému znaleckému posudku, ktoré žalobca v odvolaní
uvádza, sú námietky všeobecné, pričom z nich nevyplýva, ktorý konkrétny postup znalca mal rezultovať
vnesprávnomznaleckomzávere.Žalobcabolinformovanýonariadeníznaleckéhodokazovaniaapokiaľsa domnieval, že disponuje dokladmi, z ktorých by znalec mohol dospieť k iným záverom, mal príležitosť
mu tieto doklady doručiť.

55. V podanom odvolaní žalobca tiež namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na
vykonanie dokazovania prehratím CD nosiča s fotografiami, a to z dôvodu vyjadrenia znalca o tom,
že z fotografií nebolo možné zistiť množstvo použitého materiálu. Žalobca mienil navrhnutým dôkazom
preukázať, že fakturovaný materiál a práce boli dodané. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie
pochybil, keď zamietol návrh na vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné

skutkové zistenia.

56. K uvedenej odvolacej námietke žalobcu poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť troma dôvodmi, a to navrhnutý dôkaz je bez relevantnej
súvislosti s predmetom konania, dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť a nadbytočnosť dôkazu, t.j.
argument,podľaktoréhourčitétvrdenie,kuktorémuovereniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolo

už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Odvolací súd upriamuje
pozornosť na bod 50. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že
nevykonal dokazovanie prehratím CD nosiča s fotografiami, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke
na č.l. 109 súdneho spisu. Uvedený nosič bol predložený žalobcom a obsahuje fotodokumentáciu
z priebehu realizácie diela. Súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia znalca, ktorý na pojednávaní

dňa 19.9.2023 uviedol, že množstvo použitého materiálu nebolo možné z fotografií zistiť. Konkrétne
uviedol, že podľa fotografie, na ktorej je odfotená napr. jama, nie je zistiteľná ani jej hĺbka ani šírka. Súd
prvej inštancie preto dospel k názoru, že pokiaľ ani znalec ako odborník nepovažuje tieto fotografie za
dostatočné na to, aby z nich bolo zrejmé určiť rozsah prác a množstvo použitého materiálu nad rámec
pôvodnej zmluvy o dielo, takéto poznatky nebude vedieť zistiť z fotografií ani konajúci súd. Inými slovami

povedané, súd prvej inštancie návrh na vykonanie dokazovania prehratím CD nosiča s fotografiami
zamietol, pretože dôkaz nedisponuje vypovedacou potenciou. Odvolací súd uzatvára , že bolo v plnej
kompetencii konajúceho súdu určiť, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude súd považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd prvej inštancie nevyhovenie
dôkaznému návrhu žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, s ktorým

postupom a dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ich za správne.

57. Žalobca v podanom odvolaní namieta aj postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní vo
veci nebral do úvahy svedeckú výpoveď A. C., čiastočne sa zaoberal výpoveďou svedka, bývalého
starostu žalovaného, ktorý so žalobcom rokoval, jeho výpoveď však posúdil neobjektívne, keď sa vôbec

nezaoberal zmätočným tvrdením svedka, čo bolo dohodnuté a čo nie, a nekriticky jeho výpoveď posúdil
len v prospech žalovaného.

58. V kontexte obsahového vymedzenia uvedenej odvolacej námietky žalobca neumožnil odvolaciemu
súdu vykonať odvolací prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v konkrétnosti odvolaciu

argumentáciu v tejto časti nešpecifikoval, teda neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenia a právne
závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k označeným svedeckým výpovediam považuje za nesprávne
aprečoichpovažujezanesprávne.Odvolaciemusúduzožiadnehozákonnéhoustanovenianevyplývala
povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalobcu dotvárať a vyvodzovať si, prečo by tie ktoré
zistenia a závery súdu prvej inštancie mali byť nesprávne, ale zodpovednosť za odvolaciu argumentáciu

a jej obsahové vymedzenie mal žalobca ako odvolateľ, a preto odvolací súd vyhodnocoval len tie
odvolacie tvrdenia a argumenty žalobcu, ktoré sa týkali konkrétnych zistení a záverov súdu prvej
inštancie, a teda ktorými žalobca v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

59. V podanom odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že pre dokončenie diela do funkčného stavu

musel použiť finančné prostriedky, ktoré získal ako zálohy z iných zákaziek, čím sa dostal do značných
finančných problémov. Z vystavenej faktúry, z ktorej vyplýva žalovaná suma, musel zaplatiť DPH, na čo
si tiež musel požičať. Po príchode covidového obdobia musel ako SZČO ukončiť podnikateľskú činnosť
z dôvodu platobnej a finančnej neschopnosti. Práve spolupráca so žalovaným mala za následok, že
žalobca musel ukončiť podnikanie, ktoré vykonával od roku 2003. Skutočnosť, že konal v dobrej viere, že

sa so žalovaným na všetkom dohodol, a hlavne, že žalovaný dodrží svoj sľub a všetko mu zaplatí, sa mu
stala osudnou a viedla k jeho úplnej likvidácii ako podnikateľa, ktorým bol takmer 17 rokov. V súčasnosti
je žalobca vedený ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu. Z uvedených dôvodov žalobca
žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o nároku nanáhradu trov konania tak, že aplikuje § 257 CSP, pretože na strane žalobcu existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to dôvody majetkové, sociálne, osobné a zárobkové.

60. Odvolací súd uvádza, že zásada náhrady trov konania normovaná Civilným sporovým poriadkom,
podľa ktorej musí neúspešná strana sporu uhradiť úspešnej strane sporu náklady vynaložené touto
stranou v súvislosti so súdnym konaním nie je bezúčelná a má svoju logiku. Vychádza zo všeobecne
prijímanej zásady, že vedenie sporu, respektíve obrana skutočných práv v súdnom konaní, nemôže
byť strane, ktorá mala v spore úspech na škodu. Hrozba, že v prípade neúspechu v súdnom

konaní môže byť neúspešná strana sporu zaviazaná povinnosťou uhradiť druhej strane náhradu trov
konania, ktoré táto strana vynaložila na vedenie sporu, má odrádzať od svojvoľného podávania zjavne
neodôvodnených žalôb, respektíve má odradiť od zjavne neúspešného uplatňovania domnelých práv v
súdnych konaniach. Napriek uvedenému Civilný sporový poriadok predvídavo počíta s tým, že nie vždy
musí byť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu spravodlivé, aby neúspešná strana sporu uhrádzala
úspešnej strane sporu náhradu trov, ktoré úspešnej strane sporu v súvislosti s vedením konania vznikli.

Výrazom takejto výnimky je § 257 Civilného sporového poriadku, ktorý súdu vo výnimočných prípadoch
umožňuje nepriznať úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov súdneho konania, a tak ani prípadná
prehra v spore nemusí neúspešnú stranu nepriamo tvrdo postihnúť. Ustanovenie § 257 Civilného
sporového poriadku umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať
do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho

konania tej strane, ktorá by inak na náhradu nárok mala. Predmetné procesné ustanovenie predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. V dotknutom
ustanovení zákonodarca nevymenúva a nešpecifikuje, aké všetky prípady možno považovať za prípady
osobitnéhozreteľaoprávňujúcesúdnepriznaťnároknanáhradutrovkonania.Výkladformulácie„dôvody
hodné osobitného zreteľa“, rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto dôvodov, je výlučnou

úlohou súdov a súdnej praxe.

61. Z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že uplatnenie § 257 prichádza do
úvahy len výnimočne a osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne
reštriktívne.

62. Hoci dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno stanoviť vyčerpávajúcim spôsobom, zo súdnej
praxe je možné uviesť, že súdy ako dôvody hodné osobitného zreteľa vyhodnotili napr. podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej
problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strán sporu, či

neprimeraná tvrdosť zákona.

63. Podľa názoru odvolacieho súdu v konkrétnych okolnostiach súdenej veci neexistujú okolnosti hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že súdny spor inicioval sám žalobca, zastúpený
advokátskou kanceláriou, ktorý v žalobe formuloval naplnenie jednotlivých podmienok pre priznanie

v konaní uplatneného nároku. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania nároku na zaplatenie žalovanej
sumy, bolo výhradne na ňom, aby ešte pred začatím súdneho konania dôsledne zvážil svoje možnosti
skutkovo a dôkazne preukázať splnenie zmluvných a zákonných podmienok nevyhnutných pre úspech
v súdnom spore. Odvolací súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nejde o otázku
právne náročnú, či doposiaľ neriešenú, nejde ani o prípad súdneho sporu s výnimočnou povahou

a okolnosťami. Pokiaľ žalobca poukazuje na ukončenie podnikateľskej činnosti a svoje zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, tieto skutočnosti samé o sebe, bez uvedenia a preukázania
ostatných osobných a majetkových pomerov v ich vzájomnej súvislosti, nezakladajú kritérium
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Po preskúmaní obsahu predloženého súdneho spisu a odvolaním
napadnutého rozhodnutia je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na

náhradu trov konania vecne správne, keď v tejto časti rozhodnutia aplikoval § 255 ods. 1 Civilnému
sporovému poriadku.

64. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom

v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.65. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety rozhodnutia ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

66. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

67. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).