Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010531
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323010531.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXXX/X, C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 07.03.2025, č. k.
11T/32/2023-375, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.02.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 07.03.2025, č. k. 11T/32/2023-375
(ďalej aj napadnutý rozsudok) uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 05.09.2022 v čase okolo 17.10
hod. vykonával jazdu ako cyklista na pánskom bicykli vybavenom pomocným elektrickým motorčekom /

elektrobicykel/ značky Dema e-Silence po cestičke pre cyklistov v meste Sereď zo smeru od budovy
spoločnosti Trivet s.r.o., Starý most s pop. č. 3075/13 v smere k ulici Garbiarska, pričom neprispôsobil
jazdu svojim schopnostiam, situácii v cestnej premávke, v dôsledku čoho na cestičke pre cyklistov
prešiel do protismeru jazdy, kde došlo ku zrážke s protiidúcou cyklistkou poškodenou E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XXXX/XX, ktorá jazdila na dámskom bicykli značky Luxus-Klasse,
pričom v dôsledku tejto nehody utrpela ťažké zranenia, a to otras mozgu, drobnú tržnú ranku na ušnici

vpravo, tržnú ranu pravej inguiny hĺbky 1,5 cm, pohmoždenie s opuchom a podliatinou za pravou
ušnicou, akútne podpodlebnicové zakrvácanie v čelovospánkovotemennej oblasti v možnej kombinácii s
nadpodlebnicovým zakrvácaním vľavo, pohmoždenie mozgového tkaniva v čelovej oblasti obojstranne
a v spánkovej vľavo, podpavúčnicové zakrvácanie obojstranne frontbazálne a v spánkových oblastiach,
zlomeninu temennej a spánkovej kosti vpravo v úrovni mastoidných dutín so zakrvácaním do nich,
zlomeninu stien klinovej kosti vľavo s minimálnym posunom a hemosinus sfenoidalis, pohmoždenie

steny a. femoralis superficialis vpravo s poranením intimity a následným vývojom trombózy s dobou
liečenia od 05.09.2022, ktorá naďalej čiastočne stále trvá, pričom bola závažným spôsobom obmedzená
na obvyklom spôsobe života tým, že až do 23.12.2022 bola odkázaná na pomoc druhej osoby,
samostatne nevedela chodiť, vykonávať osobnú hygienu, vykonávať domáce práce.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 1200 (tisícdvesto) eur s tým, že mu podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona určil, že peňažný
trest zaplatí v mesačných splátkach vo výške 100 (sto) eur a to najneskôr do 1 roka od právoplatnosti
rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku okresný súd poškodenú spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, a.s. odkázal s

nárokom na náhradu škody na civilný proces.Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Galanta vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný podal odvolanie vo
všetkých výrokoch, aj do konania, ktoré im predchádzalo.

Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním a uviedol, že
vedenie a priebeh prípravného konania bolo vedené tendenčne a zjavne len v jeho neprospech a jeho
návrhy OČTK odmietali vykonať. Policajtka mu uznesenie o jeho stíhaní zo dňa 30.12.2022 doručovala
poštou, tak dňa 16.01.2023 ho telefonicky kontaktovala s otázkou či mu už bolo doručené uznesenie o

jeho stíhaní ako obvineného a po jeho odpovedi, že nie, ho vyzvala, aby si ho prišiel osobne prevziať
na ODI Galanta. V ten deň, t.j. 16.01.2023
hneď vyštartoval autom na ODI Galanta, kde vyhľadal policajtku, ktorá mu osobne odovzdala uznesenie
o jeho stíhaní a následne ho vyzvala, aby aj vypovedal ako obvinený. Zdôraznil, že vtedy mal 71 rokov a
dôveroval policajtke, ktorá mu okrem iného oznámila, že zrážku s poškodenou zavinil on, tým, že prešiel
do protismeru, ale keďže si poškodená neuplatňuje nárok na náhradu škody, keď sa prizná, vec bude

rýchlo ukončená. Súhlasil a po nahliadnutí do uznesenia vypovedal s tým, že sa priznal k zavineniu,
oľutoval to, no v zápisnici z výsluchu obvineného zo dňa 16.01.2023 o 16:00 hod. taktiež tvrdil, že jazdil
zhruba stredom cestičky a k zrážke došlo v strede cyklotrasy a zrazili sa pravou stranou. Opakovane
uvádzal, že jazdil zhruba v strede cyklotrasy a v ľavom pruhu určite nejazdil. K zrážke došlo tak v strede.
Na záver výsluchu mu policajtka povedala, že by sa mal priznať, že jazdil v protismere, tak v závere

zápisnice uviedol, že je vinný, keďže jazdil v strede a možno aj viac naľavo v jej jazdnom pruhu, keďže
dopadol na ľavú stranu cyklotrasy. K uvedenému dodal, že výsluch v postavení obvineného vykonal
dňa 16.01.2023 o 16:00 hod. po tom, čo ho policajtka zmätočne telefonicky zavolala a vyzvala ho len
prevziať si osobne uznesenie o jeho stíhaní a keď prišiel, tak ho naviedla hneď aj vypovedať. Uznesenie
mu však posielala pred tým poštou. Má za to, že jeho priznanie len v závere výsluchu nasvedčuje jeho

tvrdeniu o navádzaní k priznaniu policajtkou. Počas jeho spontánneho výsluchu ani neuviedol, že prešiel
do protismernej časti cyklocesty, naopak, spontánne uvádzal, že jazdu spomalil, pani oproti išla rýchlo,
ako sa zbadali, obaja krútili volantom, a on jazdil zhruba v strede cyklotrasy. Nie v protismere. Dňa
18.01.2023 si na pošte prevzal doporučenú zásielku - uzneseniu o jeho stíhaní. Toto prevzal dva dni po
výsluchu na polícii. Až pri tomto riadnom prevzatí si uznesenia na pošte a následnom

riadnom preštudovaní si uznesenia, teda dôvodov prečo je stíhaný, si uvedomil, že nie je pravda, že on
zrážku s cyklistkou zavinil preto, že neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam v dôsledku čoho prešiel do
protismeru, kde došlo k zrážke s cyklistkou. Namietal, že policajtka, ktorá mu dňa 16.01.2023 odovzdala
uznesenie a následne ho vypočula, ho dôkladne neoboznámila so skutkom a jeho následkami. Avšak
prvostupňový súd sa opiera aj o takéto „jeho priznanie“. Namietal, že dňa 03.03.2023, potom čo

policajtka odmietla jeho návrh vykonať jeho dopočutie
za účelom podrobného popísania vzniku a priebehu nehody, podal návrh na doplnenie dokazovania
- vykonanie vyšetrovacieho pokusu pred spracovaním znaleckého posudku - technickej analýzy
dopravnej nehody z dôvodov, že ako účastník dopravnej nehody nebol na mieste pri jej dokumentovaní
(miesta nehody) a teda nemohol na mieste určiť, ukázať miesto zrážky. Dňa 08.03.2023 poverený

príslušník zamietol jeho návrh na vykonanie vyšetrovacieho
pokusu, nakoľko znalec Ing. Veverka dňa 06.03.2023 už znalecký posudok vypracoval. Podľa jeho
názoru tak dozorový prokurátor a ani poverený príslušník PZ nemali záujem o objektívne vyšetrovanie
predmetnej udalosti a nevykonali vyšetrovací pokus a ani doplnenie znaleckého posudku. Dňa
28.03.2023 o 12:30 hod. doplnil jeho výsluch ako obvineného zo dňa 16.01.2023 a v podstate uviedol, že

namiestenehodynemoholupresniťadoplniťjehopohybdomiestazrážkyaaniakovidelpohybcyklistky
F. pred zrážkou a ani upresniť a označiť miesto zrážky, tak predložil v prílohe výsluchu znázornenie
pohybov a vzájomnú polohu v čase zrážky a jednoznačne uviedol, že miesto zrážky určite nebolo
tam, kde ho určil svedok F. -syn poškodenej. Ďalej uviedol, že nebol kolesami bicykla v protismere,
mohol zasahovať len volantom, avšak pani F. bola v čase zrážky určite celým objemom v jeho polovici

cyklocesty a cyklistka F. pred zrážkou jazdila v jeho polovici priamo na neho a on sa jej vyhýbal ku
streducyklocesty.Napriekjehodoplneniuvysvetleniaapodrobnémupopisujehopohybu,OČTKodmietli
vykonať vyšetrovací pokus, odmietli doplniť dokazovanie o vypracovanie doplnenia znaleckého posudku
č. 28/2023 znalca Ing. Veverku a bola podaná obžaloba.
Ku konaniu na súde obžalovaný uviedol, že dňa 08.12.2023 na hlavnom pojednávaní obhajca namietal,

aby sa čítali obe zápisnice z výsluchu obvineného, nakoľko výsluch zo dňa 16.01.2023 je nutné
vyhodnotiť ako nezákonný, nakoľko nebol riadnym, zákonným spôsobom na výsluch predvolaný, nebola
umožnená príprava jeho výsluchu. Po prečítaní zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 16.01.2023
pred súdom uviedol, že nesúhlasí s tým, čo spísala policajtka v zápisnici o výsluchu. K prečítaniuzápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 28.03.2023 obhajca pred súdom uviedol, že tento výsluch bol
vykonaný až potom, čo OČTK odmietli vykonať vyšetrovací pokus, či previerku výpovede na mieste.
A tak podľa jeho názoru súd nekriticky a v jeho neprospech vyhodnotil jeho výsluch zo dňa 16.01.2023

ako priznanie, napriek tomu, že sa v zápisnici z tohto výsluchu spontánne nepriznával a neskôr už
v prípravnom konaní svoje priznanie negoval a vysvetlil skutočný priebeh nehodového deja s tým,
že zrážku spôsobila pani F. tým, že prešla do jeho jazdnej dráhy, teda do jeho pomyslenej polovice
cyklocesty. Na tomto hlavnom pojednávaní bola pred súdom vypočutá aj poškodená F., ktorá vlastne
uviedla, že si nepamätá priebeh nehody. Dňa 12.04.2024 bol pred súdom vypočutý svedok E. F. - manžel

poškodenej a z jeho vyjadrenia v podstate vyplýva, že on jazdil na bicykli ako posledný v rade a prakticky
nič nevidel, videl akurát, že manželka letela vzduchom, ona išla zhruba v strede cyklochodníka. Ďalej
tento svedok podľa názoru obhajoby uviedol podstatnú skutočnosť, že cyklochodník museli aj trochu
upratať pred príchodom policajta a bicykel vybrali spod manželky a dali ho nabok. Taktiež tento svedok
tvrdil, že jeho nevidel pred zrážkou, videl až zrážku a po odstránení rozporov svedok uviedol, že zrážke
došlo v strede cestičky. Obhajoba sa tak domnieva, že tento svedok tendenčne, v prospech manželky

uviedol, že on musel jazdiť v protismere, aj keď ho nemohol pred zrážkou vidieť a zároveň svedok
priznal, že spolu so synom pred príchodom polície upratali miesto, teda odstránili všetky stopy, ktoré
mohli objektívne objasniť priebeh udalosti.
Dňa 02.10.2024 bol na hlavnom pojednávaní pred súdom vypočutý svedok H. F. – syn poškodenej,
ktorý okrem iného uviedol, že jazdil na bicykli za matkou vo vzdialenosti 5-10 m, a on mal komplet

jazdiť v ich jazdnej dráhe a vlastne to bol moment prekvapenia a jeho mama nemala čas na reakciu,
preto ho chcela obísť vľavo a aj on sa mal dať do jej strany. Svedok nevedel uviesť kto koho prvý
zbadal, moment zrážky ale videl, že sa zrazili s poškodenou pravými bokmi niekde pri strede cyklocesty,
a obaja sa snažili vyhnúť. Ďalej svedok uvádzal, že ho prvýkrát uvidel, keď mal ísť spopod mosta v
protismere, teda v ich pruhu a bol vtedy asi 5-10 m za mamou a obvinený sa mal vracať priamo na

os cyklotrasv, teda sa mal vracať do svojho pruhu. Svedok tiež potvrdil, že po nehode boli na mieste
úlomky z bicyklov, nejaká odrazka a podobne. Obvinený v tomto smere namietal, že prvostupňový
súd vôbec nevyhodnotil podstatné skutočnosti vo výpovedi tohto svedka, ktoré spochybňovali jeho
výpoveď, pretože takto svedkom popísaný pohyb je podľa názoru obhajoby technicky neprijateľný, teda
nepravdivý, nakoľko ak by sa pred zrážkou pohyboval priamo na os cyklotrasy, teda priamo do svojho

pruhu, nemohol v žiadnom prípade skončiť, dopadnúť opačne, pri okraji cyklostesty, od ktorého sa
mal vracať späť. Ak sa mali zraziť niekde v strede cyklocesty pravými bokmi, tak jednoznačne bola
podľa názoru obhajoby poškodená v čase zrážky celým objemom v jeho polovici cyklocesty. Toto súd
vôbec nevyhodnotil a dokonca odmietol dať vyhodnotiť znalcovi z odboru doprava cestná Ing. Veverkovi
technickú prijateľnosť tvrdenia svedka a jeho tvrdenia o vzniku a priebehu udalosti. Dňa 18.10.2024 bol

na hlavnom pojednávaní pred súdom vypočutý svedok - policajt dokumentujúci predmetnú dopravnú
nehodu, H. I., ktorý okrem iného uviedol, že v zápisnici o ohliadke miesta sú zadokumentované len
tie stopy, ktoré boli nájdené na mieste a pokiaľ svedok F. uvádzal, že na mieste sa nachádzali úlomky
bicyklov, odrazka a pod., tak by mali byť podľa obhajoby na fotodokumentácii zaznačené, avšak nie sú.
On sa nemohol na mieste brániť, bol z miesta odvezený na ošetrenie ešte pred príchodom polície a

OČTK odmietli previerku výpovede, či vyšetrovací pokus na mieste.
Obvinený ďalej uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2024 bol vypočutý znalec Ing. Veverka,
ktorý uviedol, že nemal k dispozícii výsluchy svedkov pred súdom a ani výsluch obvineného zo
dňa 28.03.2023 a preto ak mu budú zaslané, vie sa vyjadriť, či bude potrebné vypracovať doplnok
k znaleckému posudku alebo bude postačovať jeho osobné vyjadrenia na hlavnom pojednávaní.

Z písomného vyhodnotenia podkladov znalcom Ing. Veverkom zo dňa 21.11.2024 vyplýva, že za
predpokladu miesta stretu cyklistov podľa obvineného je možné vypracovať simuláciu stretu cyklistov
a stanoviť podmienky ich pohybu pomocou simulácie v programe PC Crash, t. j. písomným dodatkom
pôvodného znaleckého posudku č. 28/2023, pričom znalec taktiež uviedol, že je treba jednoznačne
stanoviť, či polohy cyklistov v čase stretu uvedené obvineným sú jednoznačné. Zároveň upozornil, že

znalec Ing. Veverka okrem iného uviedol, že pokiaľ by bola poloha zrážky iná než tá zadokumentovaná
na mieste nehody, tak tie výsledky by boli iné, pokiaľ ide o jeho znalecké závery. Bez simulácie pohybu
cyklistov sa znalec nevedel vyjadriť ku konečným polohám, či zodpovedajú miestu zrážky určenému
obžalovaným. Preto navrhol doplniť dokazovanie o vypracovanie doplnenia znaleckého posudku znalca
Ing. Veverku, avšak prvostupňový súd odmietol vykonať tento dôkaz.

Podľa obhajoby je tak neakceptovateľné, aby súd pri rozhodovaní ignoroval jeho návrhy a námietky
a dôkazy vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech a dokonca jeho neurčité a strohé priznanie sa
k zavineniu pri neobjektívnom prvom výsluchu považoval za korunný dôkaz obžaloby svedčiaci o
jeho jednoznačnom zavinení a napriek vyjadreniu znalca, že ak by spracoval simuláciu, jeho záveryby boli iné ako v znaleckom posudku. Rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho vine nie je teda
spravodlivo objasnené a nemôže súhlasiť, že prešiel do protismeru a vyvolal vznik kolízie a spôsobil
zranenia poškodenej. Súd nemôže pri odôvodňovaní rozsudku vytiahnuť do popredia jeho priznanie vo

výsluchu obvineného, keďže v tejto zápisnici sa spontánne nepriznával, až v jej závere po navedení
policajtkou a neskôr priznanie popieral objektívnymi skutočnosťami. Obhajoba argumentovala, že
priznanie obvineného nemožno považovať za dôkaz takej „sily“, ktorý by v zásade úplne „zatienil“
napríklad objektívne verifikované skutočnosti preukazujúce nevinu obvineného, respektíve negujúce
prijatie záveru, že vôbec k trestnému činu došlo. Popis „priznaní“ nekorešponduje s popisom vzniku

udalosti s jediným svedkom (svedčiacim proti nemu). Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať a
zabezpečiť také dôkazy, ktoré splnia podmienku náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných
pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Súd ako nezávislý a nestranný orgán
verejnej moci, tak funkčne ako aj objektívne oddelený od iných štátnych orgánov - nie je orgánom činným
v trestnom konaní a pri výkone trestného súdnictva je nevyhnutnou požiadavkou, aby súd „nepodľahol“
subjektívnemu presvedčeniu orgánov činných v trestnom konaní a nestal sa ďalším prvkom na strane

obžaloby.
Podľa názoru obhajoby v predmetnej veci tak prvostupňový súd nevystupoval a nekonal, len nekriticky
uveril tvrdeniam obžaloby o vine obvineného a odmietol vykonať dokazovanie a vyhodnotil jednotlivé
čiastkové dôkazy proti nemu. Do pozornosti dala aj skutočnosť, že obvinený nepoprel priznanie
diametrálne odlišným popisom jeho pohybu pred zrážkou a miestom zrážky, len uviedol, že poškodená

F. neprešla do protismeru, do jeho jazdnej dráhy z dôvodu, že sa mu vyhýbala, naopak, on sa s bicyklom
priblížil k stredu cyklocesty z dôvodu, že poškodená jazdila rýchlo a balansovala v jeho jazdnej dráhe,
teda práve poškodená vyvolala kolíznu situáciu a svojou jazdou si sama znemožnila zabrániť zrážke
s ním. Poškodená nezvládla v skutočnej rýchlosti jazdy prejazd zákrutou a klesaním a jazdila v jeho
časti cyklocesty. Aj svedkovia v jednotlivých častiach svojich výpovedí uvádzali, že sa zrazili niekde v

strede cyklocesty.
Z uvedených dôvodov má obhajoba za to, že v tomto smere je potrebné rešpektovať princíp
spravodlivého procesu a zásady prezumpcie neviny, ktoré sú premietnuté do zákazu deformácie
výsledkov vykonaného dokazovania, zásady dôrazu na súlad skutkových zistení a z nich vyvodených
právnych záverov a napokon i storočiami preverenú zásadu, že prípadné vzniknuté pochybnosti

ohľadom čo i len čiastkovej skutkovej okolnosti dôležitej pre rozhodnutie je nutné vykladať vždy v
prospech obvineného. Ak existujú akékoľvek dôvodné pochybnosti právnej alebo skutkovej povahy,
je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Informácia získaná z hodnoteného dôkazu musí
zostať zachovaná bez akejkoľvek prípadnej deformácie (vzniknutej v procese jeho vyhodnotenia) -
len nedeformovaný dôkaz môže byť premietnutý do vlastného vyhodnotenia dôkazu súdom ako jeho

konečného úsudku o jeho kvalite, respektíve výpovednej hodnote a použiteľnosti pre podporenie záveru
o vine alebo nevine osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie. S tým úzko súvisí požiadavka, aby
všeobecné súdy dosiahli najvyšší možný stupeň istoty, ktorý je možné od ľudského poznania očakávať,
a to prinajmenšom na úrovni zásady preukázania trestného činu bez dôvodných pochybností. Súd
napriek odmietnutiu doplnenia dôležitého, znaleckého dokazovania vyhodnotil dôkazy jednoznačne

vneprospechobvineného,stým,žeskoršiejehopriznanieneskôrúčelovostiahol.Prvostupňovýsúdmal
napriek všetkým uvedeným skutočnostiam a jeho námietkam za jednoznačne preukázané, že spáchal
skutok tak ako je uvedený v obžalobe
a vykonané dokazovanie dokonca neochvejne (bez akýchkoľvek pochybností na strane súdu) svedčí
tomu, že to bol práve obvinený, ktorý z nezistených príčin (bezdôvodne) vošiel do jazdnej dráhy

poškodenej tak, že zrážke sa už nedalo zabrániť. Toto „neochvejné“ presvedčenie
prvostupňového nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, jednostrannosť hodnotenia
prvostupňového súdu svedčí aj od odmietnutí vykonať doplnenia znaleckého dokazovania znalcom Ing.
Veverkom.

Navrhol, aby napadnutý rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
10.02.2026. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka, obhajca obžalovaného a obžalovaný.

Prokurátorka v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomného odôvodnenia odvolania a navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec okresnému súdu na nové konaniea rozhodnutie. Obžalovaný sa v konečnom návrhu pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca a dodal, že
on do protismeru nevošiel.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné, pričom v rámci vyrovnávania sa s odvolacími námietkami krajský súd zdôrazní len vybrané
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, keďže je povinný dať odpovede len na tie odvolacie námietky,
ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie (pričom okresný súd sa s mnohými námietkami, ktoré obžalovaný aj

opakuje, už vysporiadal).
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, krajský súd vlastným prieskumom nezistil také
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Obžalovaný k postupu okresného súdu namietal odmietnutie návrhu obhajoby na doplnenie
dokazovania. Podľa názoru krajského súdu okresný súd nepochybil, keď odmietol návrh obhajoby

na doplnenie znaleckého posudku č. 28/2023 Ing. Jozefa Veverku, keď všetky relevantné okolnosti
dôležité pre rozhodnutie okresný súd zistil už z vykonaného dokazovania. Navyše znalec nepotreboval
k spracovaniu znaleckého posudku výpovede svedkov z hlavného pojednávania, keď vychádzal z ich
výpovede z prípravného konania a títo svedkovia na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď nezmenili.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav

veci a vykonal úplné dokazovanie, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2
ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v
napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách §
2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným
a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Samotná skutočnosť, že obhajoba kritizuje spôsob, akým okresný súd vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy, ešte automaticky neznamená, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nesprávny.
Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového
stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom pre rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak
povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných
na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Vsúvislosti
s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len

preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť.

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd správne ustálil, že
to bol obžalovaný, ktorý z nezistených príčin vošiel do jazdnej dráhy poškodenej tak, že zrážke sa
už nedalo zabrániť, čo vyplýva z výpovede obžalovaného zo dňa 16.01.2023, kde vypovedal súvisle
a okrem iného uviedol, že jazdil v strede a možno aj viac naľavo v jazdnom pruhu poškodenej a dodal,
že na zemi, ako sa ide dole pod ten most, je napísané, že jazdite vpravo, ale on to bohužiaľ neurobil. Zo

zápisnice o výsluchu obvineného (č. l. 16-20) vyplýva, že obvinený bol riadne o všetkých svojich právach
poučený, uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo riadne doručené, nepotreboval čas na prípravu
obhajoby a obsahu uznesenia porozumel, čo vyvracia tvrdenia obžalovaného prezentované v odvolaní.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný tento postoj zmenil a dňa 28.03.2023 bol opätovne
vypočutý, kde sa snažil spochybniť svoju prvotnú výpoveď, ktorú z vopred pripravenej vytlačenej strany

čítal (!), nešlo teda o jeho spontánnu výpoveď a potom odmietol odpovedať na otázky. Z uvedeného tak
vyplýva, že na túto vopred pripravenú výpoveď, ktorú obžalovaný nevedel ani sám reprodukovať, bolo
potrebné ju prečítať, nie je možné prihliadať a vykazuje jednoznačne známky účelovosti.

Správne okresný súd vyhodnotil aj výpovede svedkov E. F. a H. F., ktorí popísali skutok, tiež aj následné

polohy obžalovaného a poškodenej po zrážke, svedka H. J. I., ktorý dokumentoval dopravnú nehodu,
listinné dôkazy - záznam dopravnej nehody, ktorý podpísal aj obžalovaný a ktorý záznam pripisuje
zodpovednosťzadopravnúnehodupráveobžalovanémuavýsledkyznaleckéhoskúmania- znaleckého
posudku č. 28/2023 vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Veverkom, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že obžalovaný mohol stretu s oproti idúcou poškodenou zabrániť iba jazdou v pravej časti komunikácie

bez toho, aby, z technicky nevysvetliteľného dôvodu, prešiel do jej ľavej protismernej časti; v čase cca 4
sekundypredstretomsapohybovalrýchlosťou12až14km/h;poškodenásacca4sekundypredstretom
pohybovala rýchlosťou 21 až 25 km/h, pričom pokiaľ ide o možnosť zabránenia vzniku nehodového deja
poškodenou, tá skoršou reakciou nemala možnosť vzniku nehodového deja zabrániť, pričom v mieste
stretu nemala bezpečný priestor, aby po pravom okraji vozovky prešla vpravo vedľa oproti idúceho

cyklistu; obžalovaný z technicky nevysvetliteľného dôvodu počas jazdy prešiel do ľavej protismernej
časti vozovky cestičky pre cyklistov, kedy toto jeho konanie je nesprávnym prvkom v technike jeho
jazdy; poškodená sa oproti idúcemu cyklistovi prechádzajúcemu do protismeru vyhýbala smerom vľavo,
nakoľko vodič má povinnosť jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, spôsob
reakcie cyklistky je nesprávnym prvkom techniky jej jazdy; nakoľko ale nemala, bezpečný voľný priestor

na to, aby sa oproti idúcemu cyklistovi vyhla smerom doprava, z technického hľadiska nesprávny spôsob
jej reakcie nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody v danom priebehu nehodového deja bolo konanie obžalovaného, ktorý prejazdom
do ľavej protismernej časti vozovky cestičky pre cyklistov vytvoril oproti idúcej poškodenej prekážkuz technického hľadiska náhlu - prejazdom do protismernej časti komunikácie vytvoril obžalovaný
poškodenej prekážku z technického hľadiska náhlu, ona jazdou v pravej časti komunikácie nevytvorila
oproti idúcemu obžalovanému prekážku z technického hľadiska náhlu.

Ani krajský súd nezistil, žeby svedkovia F. (aj keď ide o príbuzných poškodenej) vypovedali účelovo
a žeby stopy po nehode upratali tak, aby poškodená bola zbavená svojej zodpovednosti za dopravnú
nehodu. Pokiaľ si na hlavnom pojednávaní niečo nepamätali, boli odstraňované rozpory, pričom
výpovede týchto svedkov mal k dispozícii aj znalec pokiaľ vypracovával znalecký posudok. Zároveň zo

spisového materiálu vyplýva, že úlomky z bicyklov, odrazka boli na zemi, ale po cykloceste po nehode
prešlo 100 ľudí a preto svedok H. F. nevedel, či tie úlomky ostali na svojom mieste do príchodu polície, t. j.
neboli to svedkovia, ktorí by úmyselne odstraňovali (podľa obžalovaného „upratali“) stopy nachádzajúce
sa na mieste činu.

Vsúhrnekodvolacímnámietkamobžalovanéhoeštekrajskýsúduvádza,žeprávonaspravodlivýproces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj podľa názoru krajského súdu táto zodpovedá stavu veci
a zákonu, pričom v podrobnostiach krajský súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého

rozsudku.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej

republiky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na

výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak
prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v
každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana
spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dávaostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Priukladanítrestumusísúdprihliadnuťpodľa§38ods.2Trestnéhozákonanapomeramieruzávažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade
s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Ako bolo vyššie uvedené, trest by mal byť úmerný spáchanému trestnému činu. Pokiaľ ide o druh trestu,
okresný súd správne obžalovanému ukladal alternatívny trest, a to peňažný trest. Správne tiež zistil
existenciu 1 poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, nakoľko obžalovaný má v odpise registra trestov evidované dva záznamy,

avšak z roku 1970 a 1972, pričom nemá evidované žiadne priestupky a neexistenciu žiadnej priťažujúcej
okolnosti. Osobné a majetkové pomery obžalovaného umožňovali uložiť peňažný trest vo výške 1200
eur a určením jeho splátky vo výške 100 eur mesačne. Zároveň okresný súd správne obžalovanému
uložil podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený,náhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere 6mesiacov,tedanaspodnejhranicitrestnejsadzby.

Napokon stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, pričom okresný súd sa
v dostatočnom rozsahu a správne s touto otázkou vysporiadal a preto krajský súd poukazuje na túto
časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bez potreby opakovania argumentácie v ňom
obsiahnutej.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.