Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124277816
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6124277816.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.ZuzanouSingerovouvsporežalobkyne:A.B.,narodenáXX.X.XXXX,

bytom C. X, C., zastúpená advokátom: JUDr. Ing. Norbert Káša, so sídlom Námestie republiky 283/4,
Lučenec, proti žalovanej: D. E., narodená X.X.XXXX, trvalo bytom F. XX, G. C. H., tohto času F. H.,
so sídlom I. XX, J., zastúpená procesnou opatrovníčkou: G. E., narodená X.X.XXXX, bytom K. XX, H.,
o zaplatenie 20 000 eur,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou požadovala, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná jej zaplatiť 20 000 eur,
s odôvodnením, že so žalovanou uzavrela 15.3.2023 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/42-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX a to parcela registra „E“ parc. č. XXX o výmere 36902 m2 druh pozemku orná pôda, za čo
jej zaplatila 20 000 eur, čo žalovaná potvrdila svojim podpisom na kúpnej zmluve podľa čl. IV bod 1,
ale pretože nepodala návrh na vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, od tejto kúpnej
zmluvy odstúpila a vyzvala žalovanú na vrátenie uvedenej kúpnej ceny, ktorú výzvu si žalovaná na

pošte neprevzala, ale do sféry jej dispozície sa dostala 4.3.2024. K návrhu pripojila kúpnu zmluvu,
splnomocnenie, výpis z listu vlastníctva, odstúpenie, podací hárok a obálku.

2. Žalovaná proti žalobe namietala s odôvodnením, že nie je doklad o tom, že by bola kúpna cena
zaplatená. Ona a ani jej matka, ktorú pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastupovala nemali v čase uzavretia
zmluvy účet v banke. So žalobkyňou sa stretla raz, pretože prejavila spolu s jej budúcim manželom,
ktorý bol cudzinec a nemohol pozemok nadobudnúť, o kúpu pozemku, ako investičného pozemku, stretli

sa na ohliadke, kde sa hneď popísala kúpna zmluva a dohodli sa, že sa vyhotoví geometrický plán,
ktorým sa pozemok v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyčlení. Na ustanovení o zaplatení kúpnej
ceny sa v zmluve dohodli, ale žalobkyňa peniaze nepriniesla, zmluvu napriek tomu podpísala, pretože
žalobkyňu poznala dlhé roky, boli priateľky a nemala dôvod jej neveriť. Peniaze potrebovala na liečbu
matky, pretože je onkologický pacient. Namietala proti tomu, že odstúpenie od zmluvy jej nebolo riadne
doručené. Potvrdila, že návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nepodala, neskôr sa bola informovať,
žekzmluvemusíbyťdodatok,keďžesažalobkyňavydalaanávrhnavkladnebolpodpísanýžalobkyňou.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že kúpna cena 20 000 eur za predmet kúpy bola s poukazom na čl.
IV bod 1 kúpnej zmluvy zaplatená kupujúcou v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy v celosti, čo
predávajúca, v zastúpení svojou dcérou, ktorá je v tomto konaní jej opatrovníčkou, potvrdila svojimúradne osvedčeným podpisom na kúpnej zmluve a preto neobstojí jej tvrdenie, že o prevzatí kúpnej
ceny nie je doklad. Pri odovzdaní kúpnej ceny bol aj jej súčasný manžel. Potvrdila, že o kúpu pozemku
prejavila záujem ona, vypracovanie kúpnej zmluvy zabezpečila opatrovníčka žalovanej, ktorá žalovanú

pri uzavretí kúpnej zmluvy zastupovala, ale návrh na vklad vlastníckeho práva v jej prospech nepodala,
hoci na to bola podľa čl. VI bod 1 povinná, čím porušila zmluvu, od ktorej ona podľa čl. V bod 9
odstúpila, ktoré odstúpenie adresovala žalovanej. Vlastníčkou predmetu kúpy je preto žalovaná a keďže
odstúpením od zmluvy si majú zmluvné strany vrátiť vzájomné plnenia, navrhla, aby súd žalobe vyhovel.

4. Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní 9.2.2026 doplnil, že žalobkyňa návrh na vklad kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľností nepodala, pretože sa pridržiavala dikcie zmluvy, podľa ktorej to bola
povinná urobiť žalovaná, nie je ani natoľko právne zbehlá, aby sa mohla domnievať, že to môže urobiť
aj ona sama a nachádza sa aj dlhodobo v zahraničí. Ďalej uviedol, že opatrovníčka žalovanej ho po

ostatnom pojednávaní nijakým spôsobom nekontaktovala, nemá vedomosť, že by existovalo nejaké
iné splnomocnenie, ako to, ktoré bolo predložené do súdneho spisu, v uvedenom dedičskom konaní
žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX a opatrovníčka žalovanej neoznámila žalobkyni,
že žalovaná je umiestnená v zariadení.

6. Žalovaná sa pojednávania 9.2.2026 nezúčastnila a pretože bola riadne a včas predvolaná, svoju
neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 CSP rozhodol, že
vec prejedná bez jej prítomnosti.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa, ako kupujúca a žalovaná, ako predávajúca, zastúpená svojou

dcérou G. E., ktorá jej bola ustanovená aj za opatrovníčku v tomto konaní, uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol spoluvlastnícky podiel žalovanej v rozsahu 3/42 k celku na parcele registra „E“ č. XXX vo
výmere 36902 m2 orná pôda, ktorá sa nachádza v katastrálnom území G. C. H., čo bolo preukázané aj
predloženou kúpnou zmluvu z 15.3.2023, z ktorej vyplýva, že pravosť podpisu zástupkyne predávajúcej
na kúpnej zmluve bola osvedčená pred matričným úradom Mesta Nitra 17.3.2023. Nebolo sporné, že

k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne doposiaľ neprišlo, čo je
preukázané aj aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G. C. H., podľa ktorého je
doposiaľ evidovaná ako vlastníčka sporného spoluvlastníckeho podielu žalovaná, ktorá ho nadobudla
titulom dedenia 18D/73/2022, Dnot 168/2022 a to preto, že zástupkyňa žalovanej nepodala návrh na
vklad zmluvy do katastra nehnuteľností, hoci to bolo jej povinnosťou podľa čl. VI bod 1 zmluvy. Zo

zmluvy vyplýva, že pre prípad porušenia zmluvných povinností bolo v čl. V bod 9 dojednané oprávnenie
od zmluvy odstúpiť, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa od kúpnej zmluvy z tohto dôvodu
aj odstúpila a vyzvala žalovanú na vrátenie kúpnej ceny vo výške 20 000 eur, čo bolo preukázané aj
písomným odstúpením z 23.2.2024.

8. Sporné bolo, či bolo odstúpenie od zmluvy riadne doručené predávajúcej, pretože opatrovníčka
žalovanej namietala, že hoci žalovanú zastupovala ona, bolo zasielané priamo žalovanej a to na adresu,
na ktorej sa žalovaná nezdržiavala a aj to, či bola kúpna cena dojednaná vo výške 20 000 eur zaplatená,
čo tvrdila žalobkyňa, ale opatrovníčka žalovanej namietala, že to nie je preukázané. Z odstúpenia od
zmluvy z 23.2.2024, kópie obálky a podacieho hárku vyplýva, že odstúpenie bolo zasielané priamo

žalovanej na adresu uvedenú v zmluve, ktorá je doposiaľ adresou jej trvalého pobytu, v konaní nebolo
preukázané, že by žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa tam žalovaná nezdržiava a ani v zmluve
nebola uvedená iná jej adresa, pričom z predloženého splnomocnenia (č.l. 15) vyplýva, že ním bola
zástupkyňažalovanejsplnomocnenánajejzastupovaniavkonaníodedičstvepoporučiteľoviC.F.,ktoré
bolo vedené pod Dnot 168/2022, ale nie už pri následnom prevode sporného spoluvlastníckeho podielu.

Z čl. IV bod 1 kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúca svojim podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že
kúpna cena bola prevzatá/zaplatená kupujúcim v hotovosti pred podpisom tejto kúpnej zmluvy.

9. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.

10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.11. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

13. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

14. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie

konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej
jeho konaním.

15. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa
konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou existoval zmluvný
vzťah na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej o
rozsahu X/XX-XXX na parcele registra E parc. č. XXX, ktorá sa nachádza v k.ú. G. C. H., z ktorej si
žalovaná nesplnila svoju povinnosť dojednanú v čl. VI bod 1 zmluvy, pretože jej zástupkyňa nepodala
do katastra nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a pretože v čl.

V bod 9 zmluvy bolo pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany t.j. aj
tejto povinnosti zástupkyne žalovanej, dojednané oprávnenie od zmluvy odstúpiť podľa § 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa oprávnená od zmluvy z tohto dôvodu odstúpiť. Na nastúpenie
účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten
nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia bola predmetom sporu medzi

zmluvnými stranami, ale pretože v zmluve nebol dojednaný spôsob doručovania listín, žalobkyňa bola,
napriek tomu, že žalovaná bola pri uzatváraní zmluvy zastúpená, oprávnená zaslať odstúpenie aj priamo
žalovanej a pretože tak urobila na jedinú jej známu adresu uvedenú v zmluve, nadobudlo toto odstúpenie
účinky. Súd mal okrem toho pochybnosti o tom, či žalovaná neprekročila aj svoje oprávnenie konať
za žalovanú, pretože splnomocnenie sa týkalo zastupovanie v dedičskom konaní a aj preto žalobkyňa

nepochybila pri zasielaní odstúpenia priamo žalovanej. Z dôvodu preferencie spoločnosti na platnosti
právnych úkonov však súd nepovažoval iba z tohto dôvodu zmluvu za neplatnú, v konaní to nikto netvrdil
a ani nepreukazoval. Zmluva sa preto odstúpením žalobkyne zrušila a keďže účinky odstúpenia podľa
Občianskeho zákonníka nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani
nedošlo, je po odstúpení od zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov zrušenej

zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.
Skutočnosť, že žalobkyňa vyplatila žalovanej kúpnu cenu dojednanú v zmluve vo výške 20 000 eur
v hotovosti pred podpisom zmluvy vyplýva priamo zo zmluvy a preto námietky žalovanej, že žalobkyňa
uvedenú skutočnosť nepreukázala nie sú dôvodné. Naopak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie svojich námietok, pretože nenavrhla žiadne relevantné dôkazy na ich preukázanie, hoci

bola poučená o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že prostriedky procesnej obrany a to skutkové
tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov a námietky k návrhom protistrany je povinná uplatniť včas.
Okrem toho vyjadrenia opatrovníčky žalovanej na pojednávaní, že ona a ani žalovaná nemali v tom
čase založený účet v banke, že potrebovala peniaze na liečbu žalovanej, ktorá je onkologický pacienta aj to, že sa následne bola informovať na katastri ohľadne návrhu na vklad aj podľa súdu nasvedčujú
skutočnosti, že kúpna cena v hotovosti žalobkyňou uhradená bola. Z uvedených dôvodov je žaloba
žalobkyne, ktorou požaduje od žalovanej vrátiť prijatú kúpnu cenu vo výške 20 000 eur dôvodná.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Keďže nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd podľa § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobkyni 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobkyňa bola v konaní celkom úspešná a preto má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.