Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010946
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2222010946.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D. C., trvale bytom E. F., adresa na doručovanie: G. XXX/XX, H., okres Brezno, o odvolaní
prokurátora a odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23.09.2024, č.
k. 23T/48/2022 – 662, na verejnom zasadnutí konanom 20.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvalé bydlisko E. F., adresa na doručovanie: G. XXX/
XX, H., okres Brezno

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok a 25 (dvadsaťpäť) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 23.09.2024, č. k. 23T/48/2022 –
662 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 05.08.2022 v čase okolo 14.45 hod. na adrese E. F., D. A. XXX/X, okres Dunajská Streda pod
vplyvomalkoholickýchnápojovnadávalsvojejmanželkeI.A.,nar.XX.XX.XXXX,keďstálaprikuchynskej
linke sotil ju smerom k linke, do ktorej narazila bokom, následne ju udrel do sánky, chytil ju pod krk, takto
ju odtlačil do kúpeľne, sotil do vane, povedal jej, „zabijem Ťa“, „drž hubu“, následne sa jej vyhrážal so
slovami, že keď zavolá políciu, aj keď ho zavrú na 20 rokov, keď sa vráti, nájde si ju, že jej doláme ruky,
vytiahne ju von na ulicu, podpáli ju, aby to všetci susedia videli a keď skončí s ňou, bude pokračovať

s jej rodinou, po čom poškodená I. A. z obavy zavolala na políciu, čím u svojej manželky I. A. vzbudil
strach a obavu o jej život a zdravie.2.Okresnýsúdobžalovanémuuložilpodľa§360ods.2Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákona,
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivoajvichsúhrneadospelkzáveru,žekonanieobžalovanéhonenapĺňaznakyskutkovejpodstaty
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona a teda ani
ods. 3 písm. d) Trestného zákona tak ako bola podaná obžaloba na obžalovaného zo strany konajúceho
prokurátora. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že obžalovaný, blízkej

osobe a to poškodenej ako jeho družke a následne manželke spôsobil fyzické a psychické utrpenie
bitím, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Okresný súd uviedol, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 Trestného
zákona, zo strany páchateľa musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje

určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním. Okresný súd uviedol, že sedem
útokov obžalovaného voči poškodenej za obdobie od roku 2014 do augusta roku 2022, z ktorých
3 nastali v roku 2015, nepovažoval za sústavné (trvalé) konanie, ktoré sa opakuje, je hromadné.
Okresný súd ďalej uviedol, že na správanie obžalovaného malo okrem užívania alkoholických nápojov
vplyv aj správanie poškodenej. Obžalovaný chcel od poškodenej viackrát odísť, resp. po svadbe sa

rozviesť, čo však aj vzhľadom na žiadosti poškodenej neurobil. Znaky skutkovej podstaty trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nie sú naplnené ani ďalším správaním obžalovaného,
ktoré poškodená uviedla a to nadávkami z jeho strany voči nej. K ich frekvencii poškodená uviedla,
že bol taký rok, keď jej obžalovaný nadával každé 3-4 mesiace, čo sa môže prekrývať aj s vyššie
uvedenýmiincidentami.Taktiežzvýpovedepoškodenejohľadnevyčítaniajejzostranyobžalovaného,že

ho podvádza, vyvolávania žiarlivostných scén, vyhrážania sa jej, ponižovania poškodená okrem vyššie
opísaných incidentov viac nešpecifikovala, resp. neuviedla tak, aby z takého konania obžalovaného
vyplývalo trestné konanie podľa § 208 Trestného zákona a aj vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom
priebehu jej vzťahu s obžalovaným mimo uvádzaných incidentov. Uvedené konania obžalovaného
okresný súd nepovažoval za také, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Okresný súd poukázal na výpoveď
poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovaný keď je triezvy, tak je špičkový človek, ale keď si vypije, tak je
úplne opačný. K frekvencii pitia alkoholu zo strany obžalovaného poškodená zároveň uviedla, že v roku
2014 to bolo na Vianoce, v roku 2015 to mohlo byť každé 3-4 mesiace, v roku 2016 nič, v roku 2017
3-krát, v roku 2018 myslí, že nebolo nič.

4. Okresný súd uviedol, že pre naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
je zároveň potrebné, aby konanie obžalovaného bolo spôsobilé poškodenej osobe zapríčiniť psychické,
prípadne aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí), musí ísť o také konanie,
ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje

jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.
Utrpenie poškodených osôb (osoby) nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru. Okresný súd
zo správania poškodenej takého útrapy nevzhliadol, pretože poškodená po prvom incidente, napriek
tomu, že obžalovaného poznala iba pár dní, s ním ostala naďalej žiť. Rovnako tomu tak bolo aj v
prípade incidentov v roku 2015. Obžalovaný navyše býval s ňou v jej dome v E. F.. Po incidente s

porezanou rukou jej sám povedal, že odíde, ona povedala, aby ostal. Po týchto konaniach obžalovaného
s ním v roku 2017 odišla do Nemecka, kde po incidente na Vianoce roku 2017 reagovala tak, že sa
vrátila na byt, asi za hodinu sa išla pozrieť na obžalovaného a videla, že zaspal posediačky a kolísal
sa, bála sa, že si rozbije hlavu o stôl, tak ho dala ľahnúť a zakryla dekou, počkala, či zaspal tvrdo,
zamkla sa v spálni a zaspala aj ona. Následne s obžalovaným žila v Nemecku až do roku 2021, kde

sa vrátila aj po incidente z 18.07.2020, napriek tomu, že nemusela, obžalovaný odišiel do Nemecka
bez nej, ona mu písala, že sa nechce rozísť. Zároveň ako uviedol aj obžalovaný, sa za neho v máji
roku 2021 vydala. Ak by správanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, tak by nekonala.
Okresný súd poukázal, že trestné oznámenie na obžalovaného podala až po incidente z 05.08.2022.
Aj keď jej niektoré útoky obžalovaného mohli spôsobiť utrpenie, z vykonaného dokazovania, najmä

zo správania sa poškodenej a jej vyjadrovania sa ohľadom života s obžalovaným mimo opisovaných
útokov z jeho strany vyplýva, že nešlo o utrpenie nie len krátkeho, resp. prechodného charakteru.
Konanie obžalovaného jej sústavne nepriaznivo neovplyvňovalo jej každodenný život a nevyvolávalo
sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania obžalovaného. Znalec PhDr. Robert Máthé,PhD. vo svojom znaleckom posudku tiež konštatoval, že u poškodenej nedošlo k forenzne významnej
zmene na jej psychickom stave, nevykazuje znaky týranej osoby v psychologickom chápaní, pričom nie
sú u nej naplnené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy v plnej miere. Okresný súd uviedol, že zo

správania sa poškodenej vyplýva, že sa obžalovaného bála, ale iba prechodne, prípadne krátkodobo.
Skutočnosť, že sa ho stále bála aj pri vyšetrení a že nemohla dobre spať ovplyvnilo až posledné konanie
obžalovaného dňa 05.08.2024.
5. Okresný súd uviedol, že naplnenie znakov skutkovej podstaty trestné činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby nevyplýva ani z ostatných vykonaných dôkazov a to výpovedí jednotlivých svedkov.

Okresný súd ustálil, že daní svedkovia opísali vzťah obžalovaného a poškodenej, ktorý vnímali napríklad
ako, svedok J. B., ktorý uviedol, že kým u nich býval obžalovaný, pol roka, oni žili normálne, párkrát
sa pohádali, išlo však o bežné hádky, obžalovaný sa v jeho prítomnosti nikdy nesprával agresívne,
nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, nikdy nepočul, že by jej
povedal škaredé slová, či vulgarizmy, nikdy sa nevyhrážal, nikdy ju nenapadol. Ďalej svedkyňa J.
K. vypovedala, že poškodená sa jej na spolužitie s obžalovaným nesťažovala, keď si poškodená s

obžalovaným skočili do vlasov, ona sa do toho nestarala, boli manželia, bola to ich vec, na narodeninovej
oslave sa obžalovaný a poškodená napádali navzájom, obžalovaný a poškodená sa k sebe správali
slušne, aj po incidente, keď sa pohádali, o chvíľu sa udobrili. Svedkyňa H. H. uviedla, že poškodená
sa nesťažovala, bola svedkom incidentu, keď obžalovaný napadol poškodenú, ona skočila medzi nich,
obžalovaný udrel aj ju, ona ho udrela naspäť, roztrhala mu aj tričko, vzťah medzi obžalovaným a

poškodenou vnímala dobre, nebol tam problém, aj keď boli u nej na návšteve, čo bolo sporadicky, nemali
medzi sebou problém, aby sa hádali. Svedok H. K. vypovedal, že nikdy nepočul, cez sadrokartónovú
stenu, ktorá delila ich byty, aby obžalovaný poškodenú týral, vzťah obžalovaného a poškodenej vnímal
ako normálny, nebol svedkom akéhokoľvek konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, či fyzického
alebo slovného, nevidel, že by poškodená mala na sebe modriny. Svedkyňa I. B. vypovedala, že vzťah

medzi obžalovaným a poškodenou vnímala ako harmonický, milo sa k sebe správali, bolo vidno, že sa
majú radi, nebola svedkom akéhokoľvek konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, na poškodenej
nespozorovala akékoľvek fyzické poranenia. Svedok L. M. uviedol, že vzťah medzi obžalovaným a
poškodenou vnímal ako harmonický, stále, keď ich stretli, bolo chytení za ruky, nebol svedkom, že by sa
hádali alebo niečo podobné, na poškodenej nespozoroval akékoľvek fyzické poranenia. Svedkyňa H. F.

vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah obžalovaného a poškodenej vnímala dobre, nebol v ňom žiaden
problém, chodili spolu za ruky, nebola svedkom nejakého konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou,
na poškodenej nespozorovala nejaké fyzické poranenie. Svedok A. L. vypovedal, že obžalovaného a
poškodenú vnímal ako seriózny pár, vyzerali vždy zaľúbení, nepočul o ich nejakých problémoch, nebol
svedkom žiadnych konfliktov medzi nimi. Svedkyňa H. H. uviedla, že vzťah obžalovaného a poškodenej

počas stretnutí vnímala normálne, správali sa k sebe dobre. Svedok K. H. taktiež uviedol, že vzťah medzi
obžalovaným a poškodenou bol podľa jeho slov úplne v pohode, rozumeli si, konflikt medzi nimi nevidel.
6. Okresný súd uviedol, že zároveň skúmal, či obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej
podstaty iného trestného činu a na základe vykonaného dokazovania zistil, že konanie obžalovaného
dňa 05.08.2022, napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a to prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona. Okresný súd uviedol, že danej trestnej veci nebolo sporné, že dňa 05.08.2022 v
čase okolo 14.45 hod. na adrese E. F., D. A. XXX/X, okres Dunajská Streda, pod vplyvom alkoholických
nápojov došlo ku konfliktu obžalovaného a poškodenej. Sporné bolo konanie obžalovaného, nadávanie
poškodenej, fyzický útok obžalovaného voči poškodenej a vyhrážanie sa obžalovaného poškodenej

smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, a to takým spôsobom, že to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z
jej uskutočnenia. Okresný súd uviedol, že spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 Trestného zákona dňa 05.08.2022 obžalovaným a vina obžalovaného v danom prípade vyplýva z
vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného voči
nej, čiastočne z výpovede obžalovaného (v uvedenej nespornej časti, obžalovaný priebeh opísal, tak,

že prišiel k linke, aby si spravil kávu, poškodená do neho strčila, on do nej strčil naspäť, narazila bokom
o linku, začala po ňom kričať, chytil ju za dekolt, odtlačil do kúpeľne, posadil ju na múrik vedľa vane
a povedal jej: „drž už hubu, nebaví ma to počúvať“, zavrel dvere na kúpeľni a odišiel von), z výsledku
testu na prítomnosť alkoholu v krvi, z prepisu záznamu z tiesňovej linky, zo zápisnice o prehliadke
tela a fotodokumentácie. Okresný súd uviedol, že pri zachovaní totožnosti skutku prišlo v rozsudku

oproti zneniu skutkovej vety v obžalobe v časti opisu dňa 05.08.2022, k zmene na základe vykonaného
dokazovania. Následne okresný súd zmenil danú skutkovú vetu tak, ako je uvedená vo výrokovej časti
rozsudku.7. Okresný súd ďalej uviedol, že vychádzal z výpovede poškodenej, ktorú považoval za pravdivú a to s
odkazom na všetky vyššie uvedené hodnotenia ohľadom pravdivosti jednotlivých incidentov opísaných
zo strany poškodenej. Okresný súd poukázal, že výpoveď poškodenej ohľadne konania obžalovaného

dňa 05.08.2022 si v podstatných okolnostiach neodporuje, z jej výpovede vyplývajú logické súvislosti
o okolnostiach, o ktorých vypovedala. Výpoveď poškodenej je v súlade, nerozporná s ostatnými
vykonanými dôkazmi - prepis záznamu z tiesňovej linky, zápisnica o prehliadke tela a fotodokumentácia.
Poškodená nemala žiaden dôvod uvádzať o obžalovanom nepravdy, naviac pred orgánmi činnými v
trestnom konaní a súdom po poučeniach ohľadom trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia, krivej

výpovede a prísahy. Na obžalovaného mohla už viackrát podať trestné oznámenie, no neurobila to,
až po konanie obžalovaného dňa 05.08.2022. S obžalovaným mala záujem do poslednej chvíle, aj
napriek vyššie uvedeným negatívnym správaniam sa voči jej osobe, žiť ďalej. Okresný súd vyhodnotil
postoj obžalovaného, ktorý vyznieva účelovo, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, rovnako
poukazujúc aj na všetky vyššie uvedené hodnotenia ohľadom osoby a konania obžalovaného. Vyhrá-
žanie smrťou a ťažkou ujmou na zdraví poškodenej bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, čo okresný

súd vyvodil z vyhodnotenia povahy a závažnosti vyhrážania. Z vlastného obsahu slovného vyhláse-
nia obžalovaného, hodnotenia výrokov v spojení s ďalším konaním obžalovaného pred spáchaním
skutku, po spáchaní skutku - celkové vyššie uvedené správanie sa obžalovaného voči poškodenej
počas jednotlivých opísaných incidentov, toxicita vzťahu obžalovaného a poškodenej, rozčúlenie sa
obžalovaného, nadávanie, fyzické útoky, potuženie alkoholom, ak osoba požila vo zvýšenej miere

alkoholické nápoje, je daná vyššia miera pravdepodobnosti nevyspytateľného konania, pretože je
všeobecne známe, že alkohol, resp. jeho požívanie, sú schopné podnecovať agresiu užívateľa, či
odbrzďovať mechanizmy kontrolujúce správanie osoby, druhé vyhrážanie ohľadom dolámaním rúk a
podpálením poškodenej po vyhrážaní sa zabitím, komplexného posúdenia situácie, slov a uvažovania
poškodenej. Okresný súd uviedol, že poškodená už mala niekoľko príležitostí na obžalovaného podať

trestné oznámenie, no urobila tak až teraz, uviedla, že pri linke stála ako prikovaná, lebo za jej chrtom
bol šuflík s nožmi a bála sa, že obžalovaný vytiahne nôž, 3 alebo 4 hodiny rozmýšľala, čo má robiť, či
má zavolať políciu alebo nie, či sa má vrátiť alebo nie.
8. Okresný súd uviedol, že bola naplnená aj subjektívna stránka trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, pre úmyselné zavinenie zo strany obžalovaného. Vyhrážky

obžalovaného boli mienené vážne, z hľadiska úmyslu ich vyslovenia. Obžalovaný ich chcel vysloviť a
mali pôsobiť ako vyhrážka. Úmysel smeroval k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, že bol spôsobilý
vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu z týchto vyhrážok. Konanie obžalovaného nie je možné pričítať
nedostatku životných skúseností a obžalovaný si musel byť vedomý možných následkov svojho
protiprávneho konania v podobe trestného stíhania. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na

závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku, s ktorým sa okresný súd stotožnil, ktorý
pri obžalovanom nezistil prítomnosť forenzne významnej duševnej poruchy. Uviedol, že ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku boli v celom rozsahu prítomné.
9. K výroku o treste obžalovaného okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť nápravy (lustrácie obžalovaného, správanie sa obžalovaného po prepustení
z výkonu väzby a jej nahradení - riadne zamestnaný, zo strany probačnej a mediačnej úradníčky
vykonávajúcej dohľad nad obžalovaným nehlásený žiaden incident). Okresný súd poukázal, že pri
prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je trestná

sadzba trestu odňatia slobody určená od 6 mesiacov do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností okresný súd zistil, že u obžalovaného nie je žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a podľa § 37 Trestného zákona. Okresný súd obžalovanému
následne uložil trest odňatia slobody v dolnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby vo výmere
1rok.Okresnýsúdďalejpoukázal,ževprípadeobžalovanéhoneaplikoval§49ods.1písm.a)Trestného

zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a to vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného poriadku do výkonu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade u obžalovaného nevidel

podmienky na postup podľa § 39 Trestného zákona a to na mimoriadne zníženie trestu.10. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný
podal odvolanie voči výroku o vine a výroku o treste, taktiež prokurátor podal odvolanie a to proti výroku
o vine a výroku o treste v neprospech obžalovaného.

11. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom argumentoval,
že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne a nezákonné. Okresný súd postupoval
nesprávne, keď pri uznaní viny obžalovaného zmenil právnu kvalifikáciu žalovaného skutku v prospech
obžalovaného a následne trest uložil podľa miernejšej právnej kvalifikácie. Prokurátor uviedol, že
poškodená ako v prípravnom konaní a taktiež aj v konaní pred súdom obžalovaného usvedčovala

zo spáchania skutku, keď uviedla, že k prvému incidentu prišlo na Vianoce v roku 2014, kedy jej mal
vulgárne nadávať, zdrapiť ju rukou za krk a začať dusiť. Ďalší incident mal byť v roku 2015, kedy
ju mal obžalovaný podozrievať z nevery a vulgárne nadávať a dožadovať sa kontroly mobilu. Tretí
konflikt mal byť v máji 2015, keď mal obžalovaný vypité a poškodenej mal nadávať, že ho podvádza,
poškodená zo strachu utiekla do podkrovia. Ďalší incident sa mal odohrať v októbri 2015, kedy
obžalovaný mal porezať poškodenú na ruke a vulgárne jej nadávať. Prokurátor uviedol, že poškodená

ohľadne roku 2016 vypovedala, že bol kľud, len menšie hádky. V roku 2017 spoločne odišli pracovať do
Nemecka a najskôr bol medzi nimi kľud a až po požití alkoholu jej obžalovaný nadával a upodozrieval
ju z nevery a päsťou ju udrel do nosa. Ďalší incident bol 18.07.2020 kedy prišli do konfliktu aj so
sestrou poškodenej. Posledný incident poškodená uviedla, že sa stal dňa 05.08.2024. Okresný súd vo
svojom rozhodnutí uviedol, že zo správania poškodenej nevzhliadol jej útrapy a poukázal, že poškodená

zotrvala vo vzťahu s obžalovaným, hoci nemusela. Prokurátor uviedol, že pri danom druhu trestnej
činnosti nie je ničím neobvyklým, že poškodené osoby správanie tyrana tolerujú a pred sebou jeho
konanie ospravedlňujú. Taktiež je pre trestnú činnosť typická určitá cyklickosť, kedy sa zlé obdobia –
striedajú s obdobiami udobrenia a relatívneho kľudu. Prokurátor uviedol, že okresný súd mal reflektovať
na výsledky dokazovania a vymedziť obdobie páchania skutku týrania od roku 2014 do roku 2017

a súčasne konanie zo dňa 05.08.2022 posúdiť ako samostatný prečin nebezpečného vyhrážania.
Prokurátor uviedol, že určitá emočná výbava poškodenej v danom prípade konkrétne nedostatočne
brzdená, uvoľnená emotivita, nízka frustračná tolerancia, sklony k nekontrolovaným prejavom a robeniu
scén a dokonca ani prípadná konzumácia alkoholických nápojov nemôžu byť dôvodom na zľahčovanie
agresívneho konania obžalovaného. V závere prokurátor poukázal na to, že trest uložený okresným

súdom i po zmene právnej kvalifikácii skutku považuje za príliš mierny a nezohľadňujúci okolnosti
prípadu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
12. Odvolanie voči vyhlásenému rozsudku okresného súdu podal aj obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu JUDr. Tiborom Haárom (ďalej len obhajca), ktorý uviedol, že sa obhajoba stotožňuje
s názorom okresného súdu v tom, že po vykonanom dokazovaní v prípade obžalovaného nevzhliadol
prítomnosť takého konania, ktoré by bolo spôsobilé naplniť obligatórne znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, a to trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. V danej veci považuje za nevyhnutné uviesť,

že obhajoba nie je v celom rozsahu stotožnená s argumentáciou okresného súdu, ktorý absenciu
preukázania naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu zo strany obžalované
dôvodí tým, že napriek údajnému preukázaniu tvrdení poškodenej ohľadne jednotlivých incidentov
v prípade konania obžalovaného absentuje trvalejšie konanie, ktoré by sa vyznačovalo hrubším a zjavne
necitlivým zaobchádzaním obžalovaného voči poškodenej. Obhajoba zastáva názor, že vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný svojim údajným konaním nenaplnil znaky skutkovej
podstatyžalovanéhotrestnéhočinu,alevpriebehuvykonanéhodokazovanianeboloanilenpreukázané,
že obžalovaný by sa dopustil samotného konania, ktoré poškodená počas svojich výsluchov opisovala.
Obhajoba poukazuje, že poškodenou prezentované incidenty, čo do svojho priebehu neboli opísané
v súlade s realitou a obžalovaný sa voči poškodenej nikdy nesprával tak, že jeho konanie by bolo

čo i len v náznaku spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ako ani
iného trestného činu, a preto obžalovaný poukazuje, že okresný súd nesprávne vyhodnotil incident zo
dňa 05.08.20212, pretože obžalovaný sa nedopustil konania spôsobilého naplniť znaky predmetného
trestného činu. Obhajca uviedol, že opísaný priebeh skutku sa javí byť ako vysoko nepravdepodobný,
nakoľko poškodenou opísaný incident mal byť zo strany obžalovaného vedený údajne tak silnou

intenzitou, že by tento skutok s pravdepodobnosťou zanechal na tele poškodenej zjavné známky
fyzického útoku a to v podobe krvných podliatin. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a najmä zo
zápisnice o prehliadke tela poškodenej z 06.08.2022 vyplýva, že neboli zistené žiadne také stopy, ktoré
byotomnasvedčovali,žepoškodenáutrpelaakékoľvekzranenia.Spoukazomnavykonanýdôkaz,ktorývyvracia poškodenou tvrdené skutočnosti, si obhajoba dovoľuje konštatovať, že tvrdenia poškodenej nie
sú pravdivé a nezodpovedajúce realite. Obhajoba zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti v celom
rozsahu spochybňujú aj skutočnosti tvrdené poškodenou počas jej volania na tiesňovú linku. Na základe

uvedeného podľa názoru obhajoby, predmetný incidente zo dňa 05.08.2022 vykazuje výlučne znaky
bežnej, ničím výnimočnej nezhody bez prítomnosti akéhokoľvek násilia, prípadne vyhrážok, ktoré by boli
spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty trestné činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. S poukazom
na uvedené skutočnosti má obhajoba dôvodne za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

že obžalovaný by svojim konaním naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného
činu, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol, tak, že
obžalovaného spod obžaloby okresnej prokuratúry v celom rozsahu oslobodí, nakoľko nebolo bez
akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
13. Následne poškodená zaslala svoje vyjadrenie k celému trestnému spisu v ktorom uviedla, že má
právny záujem na spravodlivom a zákonnom rozsudku v merite veci. V našej spoločnosti dodnes

prevláda názor a také sú rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré minimalizujú práva týraných žien, ako
aj následkov častokrát trvalého charakteru, ktoré sú s tým spojené. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj
zvýšenie ochrany práv týraných žien v rámci Európskej únie. Poškodená následne poukázala na proces
hodnoteniadôkazovapoukázalaajnapodnet,ktorýpodalobžalovanýnaprokurátorku,ktorádozorovala
predmetnú trestnú vec. Súčasťou predmetného vyjadrenia bola aj fotokópia podnetu obžalovaného

a taktiež aj odpis z registra trestov na obžalovaného.
14. Poškodená zaslala ďalšie vyjadrenie, ktoré bolo doručené okresnému súdu 31.12.2024, v ktorom
uviedla, že vyjadruje nesúhlas so zmenou právnej kvalifikácie okresného súdu v prejednávanej trestnej
vecizobjektívnepreukázanéhozločinunaprečin,čopovažujezanezákonné,bezdôvodnéfavorizovanie
a vyviňovanie násilníka a poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry v tom, že súdy pri

tyranoch podliezajú trestné sadzby. Poškodená uviedla, že sudcovia nezriedka sa riadia vlastnou
predstavou o tom, ako vyzerá, alebo sa správa obeť domáceho násilia. Ďalej vo svojom vyjadrení
poukázala na právne závery stanoviska Generálnej prokuratúry ohľadom trestného činu týrania blízkej
a zverenej osoby. Poškodená taktiež sa vyjadrila k odôvodneniu napadnutého rozsudku a vyhodnoteniu
vykonaného dokazovania.

15. Následne dňa 18.02.2025 poškodená zaslala vyjadrenie k odvolaniu prokurátorky s ktorým sa
stotožnila a okrem iného uviedla, že ako poškodená bola od samého začiatku či už v prípravnom
konaní alebo v konaní pred súdom konzistentná a má za to, že zo spáchania skutku bol obžalovaný
nespochybniteľne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností usvedčený. Ďalej poukázala, že okresný
súd rezignoval na jej práva ako poškodenej obete, tým, že jej dlhodobé psychické útrapy nielenže

zľahčoval, ale ich bagatelizoval a pre ňu bol šokujúci výrok súdu, že ju označil iba za poškodenú, čo
považuje za neprijateľný a neadekvátny postoj, ktorý v nej vzbudil nedôveru v dodržiavaní základných
zásad trestného práva. Opätovne poukázala na závery stanoviska Generálnej prokuratúry ohľadom
toho, že súdy pri tyranoch podliezajú trestné sadzby. Poškodená uviedla, že sa nestotožňuje so
zmenou právnej kvalifikácie predmetného skutku a v plnom rozsahu považuje vyhlásené rozhodnutie

za nezákonné. Poškodená ďalej opätovne poukázala na jednotlivé incidenty vyplývajúce z odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Na záver uviedla, že prokurátorka vo veci konala veľmi dôsledne v súlade so
zákonom a na základe uvedených skutočností je potrebné odvolaním napadnutý rozsudok považovať za
arbitrárnyanesprávnevyhodnotenédôkazysúdôvodomnajehozrušenie,pretožerozsudoknespĺňaani
zákonom požadované náležitosti po formálnej, skutkovej ale aj právnej stránke. Na základe uvedených

skutočností a dôkaznej situácie okresný súd nemal modifikovať obsah obžaloby a mal obžalovaného
odsúdiť podľa podanej obžaloby ako navrhovala prokurátorka. S poukazom na uvedené sa poškodená
stotožnila s odvolaním prokurátorky v celom rozsahu a taktiež sa stotožnila aj s návrhom prokurátorky
na zmenu predmetného rozsudku.
16. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaní prokurátora a o odvolaní obžalovaného 16.06.2025.
16.1. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
20.01.2026, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného JUDr. Štefan
Kočiš, PhD., ktorý bol substitučný zástupca obhajcu JUDr. Tibora Haara a obžalovaný. Predsedníčka
senátu vyhlásila uznesenie podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku, že verejné zasadnutie sa vykoná

v neprítomnosti poškodenej I. A. a jej splnomocneného zástupcu. Pokiaľ ide o priebeh verejného
zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu aby podal správu o stave veci so zameraním
na otázky, ktoré treba riešiť. Procesné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,
a preto sa pristúpilo ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor, že v zmysle podrobneoboznámeného odvolania prokuratúry navrhuje odvolaciemu súdu, aby v prípade vyhodnotenia
odvolania ako opodstatneného rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu podľa § 321
ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vráti súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Zároveň odvolanie podané
obžalovaným navrhujem podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol,
že vzhľadom k prejednaným skutočnostiam navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám
vo veci rozhodol tak, aby obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí, nakoľko nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zároveň

navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné. Obžalovaný uviedol, že
súhlasí s tým, čo povedal jeho obhajca, viac k veci nechce nič dodať.
17. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to

oprávnenými osobami - prokurátorom v neprospech obžalovaného a obžalovaného postupom podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine a výroku
o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Na podklade takéhoto

prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je v časti o výroku o treste pre obžalovaného dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo19. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutým výrokom o vine a o treste predchádzalo, obžalovaný ani
prokurátor im v odvolaní žiadne chyby nevytýkali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.

19.1. Zo zápisníc z hlavných pojednávaní vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Následne s poukazom na ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine u obžalovaného, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného vo výroku o vine

nie sú dôvodné. Krajský súd po preskúmaní napadnutého výrokov o treste obžalovaného na základe
odvolaniaprokurátora,zistil,žeodvolanievčastivýrokuotrestevneprospechobžalovanéhojedôvodné.
K výroku o vine obžalovaného
20. Krajský súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
21. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.

Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci. Krajský súd je toho názoru, že rozsudok
okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto odpovede obžalovanému a taktiež aj
prokurátorovi poskytli.
22. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného

pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,
keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že
sa skutok, ktorý okresný súd správne právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 2 Trestného zákona stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a

spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči odôvodneniu
napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné
argumenty detailne opakovať.
23.Krajskýsúdsastotožnilsúvahamiokresnéhosúdu,ževprejednávanomprípadeneprišloknaplneniu
znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona.

Krajský súd poukazuje, že z obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona musí byť vymedzený konkrétny výpočet
foriem konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata naplnená. Taktiež okresný súd
správne poukázal, že súčasne k naplneniu tejto skutkovej podstaty, zo strany páchateľa, musí ísť o
trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým

zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé poškodenej
osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať
nemusí). Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť
o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali

výhradne do spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje
s obžalobou a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že savôbec nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch.
24. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správnym spôsobom vyhodnotil všetky

vykonané dôkazy a popísal všetky jednotlivé incidenty obžalovaného s poškodenou a podľa názoru
krajského súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil v čom nevzhliadol u obžalovaného skutok pre ktorý
bol obžalovaný. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil všetky uvedené incidenty medzi
obžalovaným a poškodenou a správnym spôsobom ich vyhodnotil v súlade aj s vykonanými inými
svedeckými výpoveďami v jednotlivých časových obdobiach. Krajský súd poukazuje na výsluch znalca

PhDr. Roberta Máthého, PhD., ktorý konštatoval, že u poškodenej nedošlo k forenzne významnej
zmene na jej psychickom stave, nevykazuje znaky týranej osoby v psychologickom chápaní, pričom
nie sú u nej naplnené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy v plnej miere. Preto pokiaľ ide
o výhrady prokurátora voči hodnoteniu dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia
zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský
súd konštatuje, že všetky dôkazy vykonané v tejto veci sú voči obžalovanému nedostačujúce na
preukázanie skutku uvedeného v obžalobe. Krajský súd plne súhlasí so záverom okresného súdu, že
prokurátor v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Tu platí, že na preukázanie viny obžalovaného

musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že z vykonaných dôkazov žiaden
jednoznačne nepreukázal, že by obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§208ods.1písm.a),ods.3písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.b)Trestnéhozákona.
S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané
dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok stal tak, ako
je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd, je toho názoru, že pokiaľ ide
oštruktúruusvedčujúcichdôkazov,tátojejednoznačnenedostatočnánapreukázanieprávnerelevantnej

skutočnosti, že sa žalovaný skutok uvedený v obžalobe sa stal v takom časovom úseku ako špecifikoval
prokurátor v obžalobe. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
ženaustálenieskutkovéhostavuakozákladupreuznanievinyobžalovanéhozazločintýranianeobstála
výpoveď poškodenej, ktorá bola v rozpore s výpoveďami svedkov v tom, že väčšina svedkov uvádzala,
že medzi poškodenou a obžalovaným bol harmonický vzťah bez konfliktov. Krajský súd sa stotožnil

s vyhodnotením týchto výpovedí svedkov aj vo vzťahu k celému komplexu relevantných skutočností
produkovaných v procese dokazovania v súlade so zásadami náležitého zistenia skutkového stavu
a voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného poriadku. Možno tiež
zhrnúť, že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese voľného
hodnotenia výpovedí svedkov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie a rozporov

obsahu takýchto výpovedí s inými relevantným informáciami získanými v dôkaznom procese. Okresný
súd sa správne vysporiadal s výpoveďou poškodenej a správne ustálil aj jednotlivé skutkové okolnosti
uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami ohľadom jednotlivých incidentov medzi
obžalovaným a poškodenou. Okresný súd sa správne vysporiadal so skutočnosťami ohľadom páchania
skutku uvedeného v obžalobe, ktorý mal trvať približne 8 rokov, pretože z vykonaného dokazovania

vyplynulo iba málo konkrétnych situácií na základe ktorých by sa dalo konštatovať spáchanie trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby.
25. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správne vyhodnotil a ustálil skutok zo
dňa 05.08.2022 ako trestný čin nebezpečného vyhrážania. Ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti
o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď

svedkynepoškodenej,ktorápopísalakonanieobžalovanéhovočinej,čiastočneajzosamotnejvýpovede
obžalovaného, ktorý popísal priebeh predmetného skutku a to najmä v časti kde sa obe výpovede
v podstatných skutočnostiach prelínajú v tom, že obžalovaný prišiel k linke, aby si spravil kávu,
poškodená do neho strčila, on do nej strčil naspäť, narazila bokom o linku, začala po ňom kričať, chytilju za dekolt, odtlačil do kúpeľne, posadil ju na múrik vedľa vane a povedal jej: „drž už hubu, nebaví
ma to počúvať“, zavrel dvere na kúpeľni a odišiel von. Taktiež spáchanie uvedeného skutku vyplynulo
aj z iných vykonaných dôkazov a to najmä aj z výsledku testu na prítomnosť alkoholu v krvi, z prepisu

záznamu z tiesňovej linky, zo zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie. Okresný súd správne
v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol,
ale ich aj správne vyhodnotil. Aj krajský súd predmetnú výpoveď poškodenej považoval za pravdivú
a vzájomne sa doplňujúcu v určitých skutočnostiach s obžalovaným, nakoľko vzájomne dopĺňali a boli
v súlade aj s inými dôkazmi.

26. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že výpoveď poškodenej ohľadne
konania obžalovaného zo dňa 05.08.2022 si v podstatných okolnostiach neodporuje, z jej výpovede
vyplývajú logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých vypovedala. Výpoveď poškodenej je v súlade,
nerozporná s ostatnými vykonanými dôkazmi - prepis záznamu z tiesňovej linky, zápisnica o prehliadke
tela a fotodokumentácia. Okresný súd správne poukázal, že poškodená už mala niekoľko príležitostí na
obžalovaného podať trestné oznámenie, no urobila tak až pri incidente zo dňa 05.08.2022 kedy uviedla,

že pri linke stála ako prikovaná, lebo za jej chrtom bol šuflík s nožmi a bála sa, že obžalovaný vytiahne
nôž, 3 alebo 4 hodiny rozmýšľala, čo má robiť, či má zavolať políciu alebo nie, či sa má vrátiť alebo nie,
povedala si však, že keď sa obžalovaný takto zachoval po 15 mesiacoch od svadby, tak to urobí znova,
dva mesiace sa bála a nevedela spať, bála sa ísť večer domov, či tam nebude obžalovaný, schudla.
Nie je normálne a správne, aby dospelý človek hovoril, že niekoho zabije, doláme mu ruky, podpáli ho,

bude pokračovať aj s rodinou.
27. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením okresného súdu v tom, že v prejednávanej
trestnej veci bola naplnená aj subjektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 Trestného zákona, a to úmyselné zavinenie zo strany obžalovaného. Krajský súd poukazuje, že
vyhrážkybolimienenévážne,zhľadiskaúmysluichvysloveniazostranyobžalovanéhovočipoškodenej.

Obžalovaný ich chcel vysloviť a mali pôsobiť ako vyhrážka voči poškodenej. Podľa názoru krajského
súdu úmysel obžalovaného smeroval k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, že bol spôsobilý vyvolať
u poškodenej dôvodnú obavu z týchto vyhrážok, a preto okresný súd správne uviedol, že konanie
obžalovaného nie je možné pričítať nedostatku životných skúseností a obžalovaný si musel byť vedomý
možných následkov svojho protiprávneho konania v podobe trestného stíhania. Taktiež okresný súd

správne poukázal aj na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku, ktorý pri obžalovanom
nezistil prítomnosť forenzne významnej duševnej poruchy, takže ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného v čase spáchania skutku boli v celom rozsahu prítomné.
28. Krajský súd poukazuje, že okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou materiálneho korektívu
podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, keď uviedol, že argumentácia ohľadom naplnenia znakov skutkovej

podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, a vzhľadom na vyššie
uvedený spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku obžalovaného vyhodnotil predmetnú závažnosť spáchaného činu za vyššiu ako nepatrnú.
S uvedeným tvrdením sa taktiež stotožnil aj krajský súd.
29. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom

stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.

12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia

(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladomvšeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10

Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
30. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky prokurátora aj obžalovaného
smerujúce proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich
skutkových zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku,

za nedôvodné. Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov.
K trestu všeobecne

31. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust.
§ 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
32. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
33. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
34. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

35. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.36. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
37. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne u obžalovaného
38. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že správne
okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom

u obžalovaného ani krajský súd nezistil existenciu žiadnych priťažujúcich okolností ani žiadnych
poľahčujúcich okolností.
39. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného
súdu, že v danom prípade u obžalovaného je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou prokurátora ohľadom ukladania vyššieho trestu

odňatia slobody pre obžalovaného. Krajský súd mierne navýšil uložený trest okresným súdom o 25
dní oproti pôvodne uloženému trestu, tak ako to uskutočnil okresný súd. Podľa názoru krajského
súdu s ohľadom na osobu páchateľa trestného činu a spáchanú trestnú činnosť je potrebné na osobu
obžalovaného vplývať navýšeným trestom, ktorý bol vykonaný väzbou.
40. Uvedené skutočnosti nenechávajú ani krajský súd na pochybách v tom smere, že iný ako

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 25 dní, je u obžalovaného potrebný a to nielen
z hľadiska individuálnej prevencie, ale ani generálnej prevencie. Takto uložený trest považuje krajský
súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj
generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
41. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa v plnej

miere stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ktorý zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku nebol vo výkone
trestu za úmyselný trestný čin.

Záverečné zhrnutie
42. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora podanému
v neprospech obžalovaného čiastočne vyhovel a postupom § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z dôvodu
neprimeranosti trestu a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie obžalovaného krajský súd zamietol ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku.
43. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.