Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204995
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6724204995.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. XX (trvale bytom podľa REGOB: Slnečná 3819/56, 974 04 Banská Bystrica), zastúpený:
ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so
sídlom Po Hájom 1367/169, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti žalovanému: 365.bank,

a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 2.117,94
EUR s príslušenstvom a finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 EUR, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. októbra 2025, č. k.: 12Csp/126/2024 - 155, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.117,94 EUR spolu s 8,4 percentným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.117,97 EUR od 10.12.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

II. Konanie sčasti finančného zadosťučinenia 1.000 EUR zastavuje.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trov (poznámka zrejme malo byť „trovy“) konania 36 percent,
ktoré je žalovaný povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.“

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou si tento pôvodne uplatňoval voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 2.117,94 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia
a nárok na zaplatenie sumy 1.000 EUR titulom finančného zadosťučinenia. Svoj nárok odôvodnil tým,
že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Csp/70/2021 zo dňa 29.11.2022 bolo rozhodnuté,
že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere – lepšia splátka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.06.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“) je bezúročný a bez poplatkov. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2023. Rozdiel medzi poskytnutou sumou na základe zmluvy o úvere
a vykonanými úhradami bol vo výške 2.117,94 EUR, čo žalobca považoval za bezdôvodné obohatenie.
V žalobe si zároveň uplatniť aj nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 EUR.

3. Okresný vec právne posúdil podľa § 52 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 107 ods. 1, 2 a § 517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k.: 8Csp/70/2021 zo
dňa 29.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2023 bolo určené, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi mal byť poskytnutý

úver vo výške 27.500 EUR, od ktorého bolo potrebné odpočítať poplatok za spracovanie úveru vo
výške 550 EUR. Žalobcovi bol tak reálne poskytnutý úver vo výške 26.950 EUR, pričom tento na
úver uhradil celkovo sumu 29.067,94 EUR. Rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými
sumami predstavoval sumu 2.117,94 EUR, ktorú považoval súd prvej inštancie za bezdôvodného
obohatenie žalovaného. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú. Uviedol,

že žalobca sa dozvedel nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie citovaného rozsudku
okresného súdu o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov dňa 20.01.2023. Konštatoval,
že žalobca podal žalobu dňa 27.12.2024, teda v rámci subjektívnej a objektívnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu tak žalobe žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohateniavyhovelazaviazalžalovanéhonavydaniebezdôvodnéhoobohateniaspoluspríslušenstvom
v podobe zákonného úroku z omeškania (I. výrok). Žalobca počas konania zobral žalobu o zaplatenie

sumy 1.000,- EUR, ktorú si uplatnil titulom finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. e)
zákona č. 108/2024 Z. z. späť, a preto okresný súd v tejto časti konanie v zmysle § 145 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil (II. výrok). O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a tieto priznal podľa pomeru úspechu žalobcovi, ktorého čistý úspech
mal v spore predstavovať 36% (úspech žalobcu 68 % a neúspech 32%).

Odvolanie žalovaného
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný (ďalej
tiež aj ako „odvolateľ“), a to proti výroku I. rozsudku okresného súdu a závislého výroku o trovách
konania III. výrok. Poukázal na § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd

zmenil rozsudok okresného súdu v odvolaní napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne a prizná
mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nestotožnil sa so
skutkovým a právnym posúdením námietky premlčania. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie posúdil
začiatok plynutia premlčacej doby od momentu vydania rozsudku Okresného súdu Zvolen vo veci sp.
zn. 8Csp/70/2021 dňa 29.11.2022, na vyhlásení ktorého bol prítomný zástupca žalobcu, tak by žaloba

žalobcubolazjavnepremlčanávdvojročnejpremlčacejsubjektívnejpremlčacejdobekudňu29.11.2024.
Záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania považoval za nesprávny a v rozpore so skutkovým
stavom a rozhodovacou praxou súdov, reprezentovanou judikátom R 14/2022. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 249/2023 zo dňa 10.05.2023 ako aj na viaceré
rozhodnutia okresných súdov, ale aj z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, z ktorých citoval časti týkajúce

sa plynutia subjektívnej premlčacej doby. S ohľadom na uvedené námietky bol odvolateľ toho názoru,
že nárok žalobcu je premlčaný v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, a preto ho nemožno
priznať.

6. Odvolateľ namietal aj nevykonanie navrhovaného dokazovania výsluchom žalobcu, pričom súd prvej

inštancie nevykonanie tohto dôkazu v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom ani nezmienil. Bol
toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, keďže v ňom absentuje
dostatočne odôvodnenie skutkovej a právnej stránky.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného

7. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. K nevykonaniu dokazovania
výsluchom žalobcu uviedol, že súd nebol povinný predvolať žalobcu, ak tento má právneho zástupcu.
Súd mohol konať len na základe úkonov zástupcu, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu
v konaní.

8. Nestotožnil sa ani s odvolacou námietkou ohľadom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 51/2020 zo dňa 09.06.2020, podľa ktorého je rozhodujúcim okamihom pre
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

nadobudnutie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa bezdôvodne obohatil. Taktiež ako odvolateľ poukázal na judikát R 14/2022, ale aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 485/19, týkajúce sa skutočnej a nielen predpokladanej
vedomosti o všetkých skutkových okolnostiach odôvodňujúcich záver, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu. Uviedol, že pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú
(preukázanú)vedomosťotejtopodstatnejskutkovejokolnosti,jepotrebnézohľadniť,žeideosubjektívny
okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť si právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia v súdnom konané, pričom nie je rozhodujúce, či možnosť dozvedieť
sa tieto skutkové okolnosti mal už skôr.

9. K namietanej inej vade konania zo strany odvolateľa poukázal na to, že do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, žeby účastník konania bol pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi.

Odvolacia replika žalovaného
10. Odvolateľ v podanej replike zotrval na svojej argumentácii v podanom odvolaní ako aj na odvolacom

návrhu. Tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení poprel a považoval ich za nedôvodné. Zotrval na svojej
argumentácii ohľadom premlčania. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť momentom
prijatia plnomocenstva zo dňa 28.10.2021 alebo spísania prvej žaloby zo dňa 03.12.2021, keďže
najneskôr v tomto období muselo byť žalobcovi poskytnuté právne poradenstvo zo strany jeho
zástupcu. V tomto smere odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/95/2022, sp. zn.

8Cdo/176/2024, sp. zn. 7Cdo/139/2021 a sp. zn. 4Cdo/238/2020.

Odvolacia duplika žalobcu
11. Rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu považoval za dostatočne
odôvodnené, zrozumiteľné, spravodlivé a jasné, a preto ho žiadal potvrdiť. K nevykonaniu výsluchu

žalobcu mal za to, že jeho výsluch by nepriniesol do konania nové skutočnosti. K premlčaniu poukázal
predovšetkým na plynutie objektívnej premlčacej doby a aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby podľa §
107 ods. 2 OZ.

Právne posúdenie odvolacím súdom

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b)

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 2.117,97 EUR s príslušenstvom a priznania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000 EUR. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu došlo
k zastaveniu konania v časti nároku na zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia (II. výrok).
V tejto časti konanie nebolo napadnuté odvolaním, a preto je právoplatné. Predmetom odvolacieho
konania tak zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom (I. výrok)

a závislý výrok o trovách konania (II. výrok).
15. Odvolateľ v prvom rade namietal posúdenie námietky premlčania zo strany okresného súdu.
Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné to, že úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi
na základe zmluvy o úvere bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8Csp/70/2021 zo dňa
29.11.2022 určený za bezúročný a bez poplatkový. Predmetné rozhodnutia tvorilo nesporný záver

v otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcovi. Toto rozhodnutia nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2023.
16. V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v OZ ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2
OZ), pričom začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na seba

nezávisle a ich uplynutie je taktiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť
iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. V danom prípade súd prvej inštancie
začiatok plynutia subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej doby stanovil rovnako, a to právoplatnosťou
rozsudku vo veci sp. zn. 8Csp/70/2021 dňa 20.01.2023. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, žev danom prípade okresný súd správne stanovil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, a preto
žalobcom uplatnený nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný.
17. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021

zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 14/2022, na ktoré zhodne
poukazovali v odvolacom konaní obe strany sporu, vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa
o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že za skutkovú okolnosť, ktorá je potrebná pre nadobudnutie
vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, je
potrebné považovať skutočnú vedomosť o tom, že nemal plniť splátky podľa spotrebiteľskej úverovej
zmluvy. Nie je preto postačujúca len možnosť samotného predpokladania existencie skutkových
okolností. Podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal žalobca
ako spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba, je vedomosť o tom, že

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je potrebné si uvedomiť, kedy žalobca
nadobudol skutočnú a preukázanú vedomosť o tejto skutkovej okolnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca sa skutočne dozvedel, že si môže uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
t. j. keď sa jeho právo stálo nárokom (actio nata). Je preto nepochybné, že v danom prípade vznikol
žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia okamihom, kedy bolo právoplatne judikované,

že úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere, bol vyhlásený rozsudkom okresného súdu
vo veci sp. zn. 8Csp/70/2021 za bezúročný a bez poplatkov. Od tohto momentu sa žalobca skutočne
dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže bolo deklarované výrokom rozsudku, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, ale aj a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Cdo/219/2022 zo dňa 30.11.2023, v ktorej sa riešila otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade predchádzalo
konaniu o vydanie bezdôvodného obohatenia konanie, v ktorom sa žalobca ako veriteľ domáhal
zaplatenia sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie bola
žaloba veriteľa zamietnutá z dôvodu, že poskytnutý úver bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Dovolací súd k začiatku plynutiu premlčacej doby uviedol
že: „Podľa názoru dovolacieho súdu za subjektívny okamih, v ktorom sa žalobkyňa dozvedela, že môže
uplatniť svoje právo v súdnom konaní žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia , treba považovať
nie doručenie rozsudku okresného súdu v danej veci, ale nadobudnutie jeho právoplatnosti vo výroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá, teda vo výroku vo veci samej (odvolanie len čo do trov konania na tomto

závere už nemohlo nič zmeniť).“ (viď odsek 13 rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/219/2022
z 30.11.2023).
19. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na rozhodnutie SD EÚ
vo veci C – 485/19 zo dňa 22.04.2021 podľa ktorého záverov zásada efektivity bráni vnútroštátnej
úprave, aby v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských veciach sa

nevyhnutne aplikovala desaťročná premlčacia doba namiesto trojročnej objektívnej premlčacej doby,
a to bez skúmania zavinenia (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 zo dňa
30.11.2021).
20.Odvolacísúdtakkonštatuje,ževsúdenejvecitýkajúcejsanárokužalobcunavydaniebezdôvodného
obohatenia zo zmluvy o úvere, ktorá bola určená v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

8Csp/70/2021 za bezúročnú a bez poplatkov, sa uplatňuje dvojročná premlčacia doba plynúca od
právoplatnosti rozsudku v predmetnej veci dňa 20.01.2023 a desaťročná ročná objektívna doba, ktorá
taktiež ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie s istotou neuplynula. Nakoľko žalobca podal žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd prvej inštancie dňa 27.12.2024, je tak zrejmé, že tento
nárok nebol premlčaný.

21. Na druhej strane sa však odvolací súd stotožnil s námietkou odvolateľa týkajúcou sa nevykonania
dokazovania výsluchom žalobcu. K nevykonaniu navrhnutého dokazovania výsluchom žalobcu odvolací
súd poukazuje na to, že zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá
požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne)

a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná
zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní„ v civilnom
konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie
byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskehosúdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.
apríla 1993, II. ÚS 410/06).

22. Podľa ustálenej súdnej praxe procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť
súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom
rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,
ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.

Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j.
argument,podľaktoréhourčitétvrdenie,kuktorémuovereniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolo
už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer

vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (pozri napr. 4Cdo/100/2018).
23. V danom prípade súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou v časti
nevykonania dokazovania výsluchom strany – žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa
17.01.2025 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý návrh aj odôvodnil (viď č. l. 45 spisu

– tretia strana vyjadrenia). Okresný súd v konaní žiadnym spôsobom nerozhodol o tomto procesnom
návrhu na vykonanie dokazovania, pričom nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých
žalobcom aspoň odôvodnil tým, že ho nevykonal, nakoľko žalobca nezložil preddavok na vykonanie
tohto dokazovania. Okresný súd o návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu
nijako nerozhodol, a ani ho neodôvodnil. Žalobca v odvolacom konaní správne poukázal, že je vecou

súdu, ktoré dôkazy vykonané, a ktoré nie, avšak je zároveň povinnosťou súdu toto svoje rozhodnutie
uviesť a zároveň ho aj odôvodniť. V opačnom prípade je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
Uvedená povinnosť priamo vyplýva z § 220 ods. 2 CSP.
24. Odvolací súd preskúmal aj správnosť závislého výroku o trovách konania, pričom dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil. V konaní vo veci

samej sa žalobca domáhal dvoch samostatných nárokov, a to nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ a nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3
ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z.. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu
týkajúceho sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie súd prvej inštancie konanie v tejto časti
zastavil. Prvoinštančný súd správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania jedným výrokom, avšak

nesprávneprávneaplikovalustanovenie§255ods.2CSP,t.j.podľapomeruúspechu.Vdanejvecidošlo
k zastaveniu konania v rozsahu nároku na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti, a preto bolo potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania podľa § 256 ods. 1 CSP, t. j. podľa procesného zavinenia.
25. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa
v novom rozhodnutí s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a rozhodnúť
o tomto návrhu a tento aj riadne odôvodniť tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné a zároveň
rozhodne aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ale ja o trovách odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).
26. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.