Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by JUDr. Ana Blahuczová

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Csp/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125307572
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ana Blahuczová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:6125307572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.

s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, o zaplatenie 8.157,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 18.05.2025 Okresnému súdu
Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 7.711,01 eur, úroku 446,49 eur a úroku z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 7.711,01
eur od 12.03.2025 titulom neuhradenej časti revolvingového úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa
12.07.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- bezúčelový a revolvingový úver č. 1207019918, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Predmetomzmluvyboloposkytnutieúveruvovýške9.000,-eurzostranyžalobcužalovanému.Žalovaný

sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal,
konkrétne sa dostal do omeškania s úhradou splátky spltnej dňa 15.11.2024. Žalobca výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.01.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a
včas zaplatené a súčasne ho upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich
splátok úveru v lehote 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a žalobca výzvou k
spláteniuceléhoúveruzodňa24.02.2025oznámilžalovanému,ževdôsledkuneuhradeniaomeškaných
splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 24.02.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh.

Zároveň žalobca predložil listiny, na podklade ktorých posudzoval schopnosť spotrebiteľa (žalovaný)
splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z.
2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.04.2025 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/673/2025, ktorým
žalobe v celom uplatnenom nároku vyhovel. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu v
zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor.
3.Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 29.01.2026 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”) v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal

obe sporové strany. Dňa 28.01.2026 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci
v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilobez jeho prítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol
rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými žalobcom predloženými listinnými

dôkazmi: Zmluva o spotrebiteľskom úvere-bezúčelový A revolvingový úver zo dňa 12.07.2022,
Úverové podmienky platné od 01.06.2022, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 17.03.2025
s ePotvrdenkou, výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.01.2025 s ePotvrdenkou, výzva k splateniu
celého úveru zo dňa 24.02.2025 s ePotvrdenkou, výpis čerpania splátok a úhrad a doklady o posúdení
schopnosti klienta splácať úver.

5.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa 12.07.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový a revolvingový úver č.
1207019918, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový úver vo výške
9.000,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 16,21 %, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 16.036,80 eur,
výške mesačnej splátky 167,05 eur splatnej do 15. dňa v mesiaci a RPMN 17,5 %. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti. Zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že ak sa

dlžník oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako
3 mesiace, je veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalobca listom zo dňa 17.01.2025 vyzval žalovaného k
splateniu dlžnej sumy vo výške 554,15 eur (istina 188,22 eur, nezaplatené úroky 312,93 eur, zmluvné
pokuty 53,- eur) v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak dlžná suma nebude
zaplatená, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a

sankcií. Z ePotvrdenky vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanému na adresu trvalého pobytu
poštou dňa 21.01.2025. Výzva neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú mieni žalobca úver predčasne
zosplatniť. Následne listom zo dňa 24.02.2025 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru č.
1207019918 čerpaného na základe zmluvy splatného dňa 24.02.2025 vo výške 8.220,50 eur najneskôr
do 15 dní od spísania tejto výzvy. Z ePotvrdenky vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanému

na poštovú prepravu dňa 26.02.2025. Výzva neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú žalobca úver
predčasne zosplatnil. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania
už s úhradou 23. splátky splatnej dňa 15.10.2024, ďalej, že žalovaný čerpal celkom 9.000,- eur, spolu
zaplatil sumu 3.852,15 eur, z toho na istinu započítaných 1.288,99 eur. Podľa rekapitulácie v závere
výpisu predstavoval dlh na istine 241,56 eur, 446,49 eur na úroku, 105,94 eur na úroku z omeškania,

7.469,45 eur na zosplatnenej istine. Listom zo dňa 17.03.2025 označeným ako „Predžalobná výzva na
zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej čiastky ku dňu vyhotovenia výzvy v celkovej výške 8.232,95 eur, a to najneskôr do 7 dní odo
dňa odoslania výzvy. Z interného dokumentu o posúdení bonity vyplýva, že žalobca pri posúdení bonity
žalovaného vychádzal z jeho čistého príjmu vo výške 950,- eur mesačne, sumy splátok úverov z NRKI

uvedených v žiadosti vo výške 330,- eur, po zohľadnení, že žalovaný je slobodný, má vlastné bývanie,
počet vyživovaných detí 0. Z úverovej správy vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytovania úveru ešte
1 živý úver s výškou splátky 330,- eur mesačne.
6.Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ”), právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

7.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10.Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.11.Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13.Podľa § 502 ods. 1 a 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia
14.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu, t.j. k 06.11.2019 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15.Podľa § 1 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16.Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
17.Právny vzťah medzi sporovými stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 12.07.2022 bez

ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je ZoSÚ, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský vzťah. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie
žalobcu ako dodávateľa konajúceho v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaného ako fyzickej osoby spotrebiteľa.
18.Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný. Súd považoval za nesporné,

že strany sporu uzatvorili dňa 12.07.2022 úverovú zmluvu na poskytnutie spotrebiteľského úveru
žalovanému vo výške 9.000,- eur, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky. Ďalej bolo
nesporné, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto veriteľ po predchádzajúcej výzve zo dňa 17.01.2025,
úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 24.02.2025 s dodatočnou lehotou na plnenie 15 dní od spísania
tejto výzvy.

19.Žalobca v žalobe tvrdí, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pristúpil pre omeškanie s úhradou
splátkysplatnejdňa15.11.2024.Tátoskutočnosť(konkretizáciasplátky,prektorúdochádzakvyhláseniu
predčasnej splatnosti), ako už súd vyššie konštatoval, nevyplýva ani z výzvy na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 17.01.2025 (tzv. upozorňujúca výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ), ani z výzvy k splateniu celého
úveru zo dňa 24.02.2025 (tzv. žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 565 OZ). Súd navyše

dodáva, že žalobca tvrdí, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.11.2024.
Toto tvrdenie je však v priamom rozpore s výpisom čerpania a splátok, nakoľko z neho jednoznačne
vyplýva, že 23. splátka splatná dňa 15.10.2024 nebola uhradená vôbec, zatiaľ čo 24. splátka splatná
dňa 15.11.2024 bola uhradená, hoci oneskorene. Prvé omeškanie žalovaného teda objektívne vzniklo
už so 23. splátkou splatnou dňa 15.10.2024, a nie až dňa 15.11.2024 ako to nesprávne tvrdí žalobca.

Tvrdenia žalobu sú tak v rozpore s obsahom ním predložených listinných dôkazov.
20.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu súd predovšetkým ex offo skúmal, či k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade s § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 v spojení
s § 565 OZ, pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru vyššíchsúdnych autorít. Pre záver o platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa aktuálnej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len “NS SR”). Napríklad podľa rozhodnutia NS
SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 je nevyhnutné, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde

k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9
OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V konaní
nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 554,15 eur výzvou zo dňa
17.01.2025 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru; avšak vo výzve absentuje konkretizácia

splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Vo výzve žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru
zo dňa 24.02.2025 žalobca súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy obratom, najneskôr
do 15 dní od spísania výzvy; v tejto výzve ale tiež absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k
zosplatneniu úveru pristúpil. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ neustanovujú ako náležitosť
výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Pre strany
úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru pre
veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru
vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Výzva podľa
§ 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne

obsahovať (identifikáciu) splátku, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie
nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu
podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť

spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku, spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.

ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto
ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne

zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho)
následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len
takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s §
565 OZ.
21.V rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 NS SR, dávajúc do pozornosti iné

svoje rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 uzavrel, že ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na

možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.
22.V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 NS SR uviedol, že bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došloza splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na
právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje

nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej
ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už
podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
23.V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 NS SR konštatoval, že neuvedenie
konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle §

53 ods. 9 OZ malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ, ako aj absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení
s § 525 ods. 2 OZ z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku
čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.

24.Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 pre
platnosť úkonu zosplatnenia pohľadávky veriteľa požaduje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k
predčasnému zosplatneniu došlo v samotnom úkone tohto zosplatnenia, pričom rozhodnutia pod sp. zn.
5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022 túto požiadavku
špecifikácie splátky považujú za nevyhnutnú už vo výzve pred zosplatnením (upozornení spotrebiteľa

na uplatnenie tohto práva). Ani jedna z týchto podmienok v procese zosplatnenia dlhu veriteľom v tomto
prípade splnená nebola, keď tak vo výzve zo dňa 17.01.2025 ako ani v úkone zosplatnenia pohľadávky
zo dňa 24.02.2025 nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre nezaplatenie ktorej mieni veriteľ zosplatniť
celý dlh. Súd preto konštatuje, že oba tieto jednostranné právne úkony sú nedostatočne určité, a v
dôsledku toho neplatné s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 OZ (R 34/2025).

25.Súd vzhľadom na záver o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru konštatuje, že pokiaľ sa
žalobca domáhal celého nároku zo zmluvy, takáto žaloba bola podaná predčasne, keďže nemôže
prekročiť rámec žalobcom vymedzeného petitu a priznať mu plnenie z iného skutkového základu (nárok
na zaplatenie jednotlivých splatných splátok), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (nárok na
plnenie zo zosplatneného úveru), keďže uvedeným spôsobom by došlo k porušeniu zásady „ne ultra

petitum“.
26.Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou

náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na
spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového

základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je
obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo

strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto
súvislostí súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, ktoré prešlo

aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024
ústavnú sťažnosť proti uzneseniu NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 odmietol. Keďže súd
nemôže rozhodnúť o inom nároku, ako bol uplatnený v žalobe a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
považuje za neplatné, žalobu v celom rozsahu zamietol.
27.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.

1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.