Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206680
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2514206680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: LIPO-REAL s.r.o., Priemyselná 2678/1,
917 01 Trnava, IČO 46 733 574, zastúpený: JUDr. Anna Žedényiová, advokát, Palackého 85/5, 911
01 Trenčín, IČO: 42 024 552 proti žalovanému: CHIRONAX MEDICENTRUM, s.r.o., Školská 6, 921 01
Piešťany, IČO 36 257 974, zastúpený: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, 921 01
Piešťany, IČO: 17 545 455 o zaplatenie 13.427,27 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/7/2015-331 zo dňa 28.12.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu č. k. Piešťany č. k. 7Cb/7/2015-331 zo dňa

28.12.2022 vo výrokoch I., III. a IV. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPiešťany(ďalejaj„súdprvejinštancie“)vporadídruhýmrozsudkomč.k.7Cb/7/2015-331
zo dňa 28.12.2022 rozhodol tak, že (i) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000,71 EUR
s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 15.05.2015 do zaplatenia, (ii) konanie v časti o zaplatenie
2.268,55 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1070,20 EUR od 11.6.2014 do
31.7.2014, 9,05% ročne zo sumy 355,85 EUR od 1.8.2014 do 15.8.2014, 9,05% ročne zo sumy 555,46

EUR od 16.8.2014 do 31.8.2014, 9,05% ročne zo sumy 124,23 EUR od 1.9.2014 do 15.9.2014, 9,05%
ročne zo sumy 240,04 EUR od 16.9.2014 do 31.1.2015, 9,05% ročne zo sumy 329,69 EUR od 1.2.2
015 do 30.4.2015, 9,05% ročne zo sumy 2,30 EUR od 23.4.2015 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy
892,85 EUR od 1.5.2015 do zaplatenia zastavil, (iii) vo zvyšnej časti žalobu zamietol, (iv) žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy v rozsahu 70,2%. (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
25.9.2014 domáhal proti žalovanému povinnosť zaplatenia sumy 9.699,34 EUR špecifikovanou v

žalobnom návrhu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je nájomcom na základe Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012 nehnuteľnosti - nebytových priestorov nachádzajúcich sa na
ul. O.I. M. XXX/X v S.A., k.ú. S., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to suterén (1. podzemné
podlažie) budovy o výmere prenajímanej plochy 146,5 m2 a prízemie (1. nadzemné podlažie) budovy o
výmere prenajímanej plochy 167,16 m2. Na základe čl. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
1.8.2012 je nájomca oprávnený prenechať predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe. Žalobca uzavrel
so žalovaným dňa 1.8.2012 Zmluvu o nájme o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej je

podnájom nebytových priestorov - prízemie budovy vo výmere 167,16 m2, nachádzajúcej sa na ul. O.
M. XXX/X Q. S.. Zmluvné strany sa dohodli na podnájomnom vo výške 13.747,48 EUR ročne. Nájomné
spolu s preddavkom na náklady spojené s užívaním predmetu podnájmu sa platí mesačne, pričom
splatné je vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca, na základe faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný odaugusta 2012 riadne užíval predmet podnájmu, za čo platil nájomné podľa zmluvy. Od februára 2014
nájomné prestal úplne platiť.
1.2. Žalobca menil, upravoval žalobu podaním zo dňa 21.6.2017 a dňa 02.01.2018 rozšíril žalobu

z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy žalobcovi za obdobie od 1.6.2014 do 23.5.2015. Domáhal sa
zaplatenia 13.427,27 EUR s úrokmi z omeškania.
1.3. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 12.2.2020, č.k. 7Cb/7/2015-189 súd prvej inštancie vyhovel
žalobe o zaplatenie 13.427,27 EUR s príslušenstvom, priznal žalobcovi žalovaný nárok v celom rozsahu.
1.4. Na odvolanie žalovaného Krajský sud v Trnave uznesením zo dňa 18. januára 2022, č.k.

31Cob/75/2020-245 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia krajský súd poukázal na dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy a
vyjadril sa k otázke aktívnej legitimácie a pasívnej legitimácie, ktoré spochybňoval žalovaný v podanom
odvolaní. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa naplnením predpokladov bezdôvodného
obohatenia.
1.5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva

o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012, Zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov zo
dňa 1.8.2012, Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 14.11.2016, Zoznam
vydaných faktúr s úhradami a s údajmi z faktúr od 1.1.2012 do 31.12.2015, znalecký posudok č.
174/2017 vypracovaný Ing. Františkom Nekoranecom, súpisu hnuteľného majetku zo dňa 14.5.2015 a
ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Dňa 1.8.2012 uzatvoril žalobca ako nájomca

s prenajímateľom LUMIR-REAL, s.r.o. zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli
nebytové priestory v budove na ul. O.I. M. XXX/X Q. S., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a
to suterén budovy o výmere 146,5m2 a prízemie budovy o výmere 167,16 m2. Účelom nájmu bolo
prenajímanie priestorov tretím osobám. Na základe zmluvy o nájme o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 1.8.2012 prenajal žalobca žalovanému ako podnájomcovi nebytové priestory špecifikované v

zmluve o výmere 156,31 m2 a 10,85 m2. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 13.747,48 EUR
ročne s mesačnými platbami na základe faktúr vystavených prenajímateľom. Ďalej si zmluvné strany
dohodli poplatok za náklady spojené s užívaní predmetu nájmu vo výške 200 EUR.
1.6.Zlistunazvaného„započítaniepohľadávokjednostrannýmprávnymúkonom“zodňa14.11.2016súd
prvej inštancie zistil, že k predmetnému dňu žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku v celkovej

výške 18.463,16 EUR, ktorej právnym základom je nesplnený záväzok dlžníka (žalovaného) zaplatiť
nájomné na základe zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012. Dňa 19.2.2016
obdržal veriteľ (žalobca) výťažok z dobrovoľnej dražby voči dlžníkovi v celkovej výške 5.035,89 EUR.
„Veriteľ započítava svoju pohľadávku voči dlžníkovi z dlžného nájomného v celkovej výške 5.035,89
EUR na výťažok z dobrovoľnej dražby v celkovej výške 5.035,89 EUR a to dňom, kedy boli finančné

prostriedky z dobrovoľnej dražby pripísané na účet veriteľa. Celkový dlh dlžníka voči veriteľovi je po
započítané vo výške 13.427,27 EUR.“ Prílohu listu tvorí zoznam neuhradených faktúr za obdobie od
1.7.2014 do 9.4.2015.
1.7. Zo „Zoznamu vydaných faktúr s úhradami a s údajmi z faktúr“ od 1.1.2012 do 31.12.2015 súd prvej
inštancie zistil, že v uvedenom období žalovaný uhradil žalobcovi na jeho účet sumu 30.914,87 EUR.

1.8. Zo znaleckého posudku č. 174/2017, vypracovaného znalcom Ing. Františkom Nekoranecom zistil,
že priemerná výška nájmu priestorov nachádzajúcich sa v priestoroch administratívnej budovy na ul. O.
M. XXX/X Q. S., a to na prízemí budovy stojacej na parcele č. XXXX/X, o výmere prenajímanej plochy
nebytových priestorov 167,16 m2 za časové obdobie od 1.1.2014 do 30.04.2015 je 18.000 EUR, pričom
priemerné ročné nájomné v roku 2014 je vo výške 13.747 EUR a priemerné nájomné od 1.1.2015 do

30.04.2015 vo výške 4.223,70 EUR.
1.9. Dňa 14.5.2015 vykonal súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič súpis hnuteľného majetku v
nebytovom priestore na 1. nadzemnom podlaží budovy so súpisným číslom XXX, stojacej na pozemku,
parcele č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. S..
1.10. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona 116/1990 Zb. o nájme

a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 397, § 358, zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a uviedol, že žalobca v postavení nájomcu
uzatvoril dňa 1.8.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľom LUMIR-REAL, s.r.o.,
predmetom ktorej boli v zmluve bližšie špecifikované nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí a

v suteréne administratívnej budovy na ul. O. M. Č..XXX/X Q. S.. Na základe predmetnej zmluvy žalobca
získal zároveň súhlas od prenajímateľa na ďalší prenájom predmetných nehnuteľností tretím subjektom.
Dňa 1.8.2012 žalobca v postavení prenajímateľa uzatvoril so žalovaným v postavení nájomcu zmluvu o
nájme a podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol v zmluve bližšie špecifikovaný nebytovýpriestor nachádzajúci sa na prízemí vyššie spomenutej administratívnej budovy. Keďže zmluva o nájme
nebytových priestorov neobsahovala vymedzenie účelu nájmu v súlade s ustanovením § 3 zákona č.
116/1990 Zb., predmetná zmluva bola uzatvorená neplatne. Zákon o nájme a podnájme nebytových

priestorov totiž sankcionuje nedodržanie zákonných obsahových náležitostí zmluvy neplatnosťou s
účinkami ex tunc. Ak teda zmluva o nájme nebytových priestorov je postihnutá vadami majúcimi
za následok neplatnosť zmluvy, potom aj zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov je
neplatná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na odôvodenie uznesenia Krajského súdu č.k.
31Cob/75/2020-245 (odsek 26). S ohľadom na uvedený záver možno konštatovať, že žalovaný užíval

nebytový priestor bez právneho dôvodu a jeho užívaním získal majetkový prospech. O bezdôvodné
obohatenie ide totiž aj vtedy, ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal (pozri bližšie
odsek 27 a 28 odôvodnenia uznesenia krajského súdu).
1.11. V danom prípade podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku priemerná výška nájomného
za daný predmet nájmu predstavuje 18.000 EUR za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2015, ktorú výšku
žalovaný počas konania nespochybňoval. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že predmetné nebytové

priestory užíval len 1 až 2 krát do mesiaca, preto má za to, že má vydať bezdôvodné obohatenie len za
dni, kedy skutočne predmetné nebytové priestory užíval. Z tvrdenia žalobcu však vyplýva, že predmetné
nebytové priestory prenechal do užívania žalovanému v zmysle podnájomnej zmluvy (hoci neplatne
uzatvorenej). Žalovaný mal teda právo predmetné nehnuteľnosti užívať, a bolo len na ňom, do akej
mierytotoprávovyužije.Samotnáskutočnosť,ževpredmetnýchpriestorochvykonávalsvojučinnosťlen

sporadicky, nič nemení na tom, že predmetné priestory mal možnosť užívať bez obmedzení a za týmto
účelom ich aj prevzal. Inak povedané, žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by po každom užívaní
predmetných nebytových priestorov tieto vypratal, odovzdal žalobcovi kľúče a tak umožnil žalobcovi
poskytnúť ich ďalšiemu subjektu na ich užívanie po dobu, kedy ich žalovaný neužíval. Preto súd prvej
inštanciepriustálenívýškybezdôvodnéhoobohateniavychádzalzobvykléhonájomnéhovdanejlokalite

a v danom čase za obdobný predmet nájmu, ktorý bol vyčíslený v znaleckom posudku.
1.12. Pokiaľ ide o námietku premlčania, tu súd prvej inštancie len uvádza, že podľa ustálenej súdnej
praxe je v prípade bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch premlčacia doba 4 ročná
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. októbra 2001, sp. zn. M Obdo V
2/2000). Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2014,

pričom išlo o dlžnú sumu za užívanie nebytových priestorov od februára 2014 a nasl. Podaním
doručeným súdu dňa 22.6.2017 žalobca rozšíril žalobu aj o ďalšie obdobie, za ktoré žalovaný neposkytol
žalobcovi žiadne úhrady, a to od 16.9.2014 a nasl. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nároky na
zaplatenie dlžnej sumy v rámci 4 ročnej premlčacej lehoty, je námietka premlčania bezpredmetná.
1.13. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie musí konštatovať, že žalobca

nereagoval kvalifikovane na výzvu súdu a nedoplnil svojej skutkové tvrdenia tak, aby bolo zrejmé,
aké platby a kedy prijal od žalovaného, aké iné plnenia prijal žalobca v prospech žalovaného a ktoré
konkrétne platby žalovaného započítal na konkrétne pohľadávky žalobcu. Žalobca sa pôvodnou žalobou
domáhal zaplatenia nájomného za obdobie od februára 2014 do augusta 2014, neskôr na základe
započítania čiastočného plnenia zo strany žalovaného (pričom nie je doteraz zrejmé, o aké platby

išlo, kedy a v akej výške a na ktoré pohľadávky žalobcu boli započítané a teda ktoré pohľadávky
zanikli), zobral žalobca žalobu v časti späť a domáhal sa zaplatenia dlžnej sumy titulom nezaplateného
nájomného za obdobie od júla 2014 do marca 2015 (podanie zo dňa 21.6.2017). Žalobca ďalej počas
konania (14.11.2016) mal započítať sumu 5035,89 EUR, ktorú získal titulom výťažku dobrovoľnej dražby,
voči pohľadávke v sume 18.463,16 EUR, pričom z tohto jednostranného úkonu opätovne nie je zrejmé,

ktoré konkrétne pohľadávky započítaním zanikli.
1.14. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom
sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa

nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom
sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.1.15. Vzhľadom k tomu, že z jednostranného úkonu žalobcu nie je zrejmé, ktoré pohľadávky započítal
a v akom rozsahu, nie je možné zaniknuté pohľadávky identifikovať. Z uvedeného dôvodu má súd prvej
inštancie za to, že započítanie ako jednostranný úkon vykonaný zo strany veriteľa dňa 14.11.2016 (kedy

malo ísť o započítanie výťažku z dražby vo výške 5.035, 89 EUR) a zo dňa 19.2.2016 (započítanie
čiastočných úhrad v neidentifikovateľnej výške na istinu a zmluvnú pokutu) je pre jeho neurčitosť
neplatné. Tu súd navyše poznamenáva, že ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v podnájomnej
zmluve sú pre neplatnosť celej zmluvy neplatné, preto žalobca čiastočné úhrady ani nemohol započítať
voči neexistujúcej pohľadávke (nároku na zmluvnú pokutu).

1.16. Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo zoznamu vydaných
faktúr s úhradami, podľa ktorého žalovaný uhradil žalobcovi v období od uzatvorenia zmluvy do 9.4.2015
sumu 30.914,87 EUR. Zároveň žalobca obdržal v prospech žalovaného sumu vo výške 5.035,89 EUR
titulom výťažku z dražby. Celkovo teda žalovaný od 1.8.2012 obdržal od žalovaného resp. v prospech
žalovaného sumu 35.950,76 EUR.
1.17. V zmysle znaleckého posudku výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2014 do

30.4.2015 je 18.000 EUR. Žalobca nepredložil súdu žiadne vyjadrenie ani posudok ohľadne obvyklého
nájomného za obdobný predmet nájmu v danej lokalite za obdobie od 1.8.2012 do 31.12.2013, preto
súd pri určení výšky nájomného za uvedené obdobie vychádzal z ustanovenia čl. 4.2 podnájomnej
zmluvy, podľa ktorej je výška nájomného 13.747,48 EUR/rok primeranou výškou nájomného a teda
podľa úvahy súdu aj výškou obvyklou. Vychádzajúc z ročného nájomného vo výške 13.747,48 EUR,

výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2012 do 31.12.2013 prestavuje sumu 19.475,60
EUR. Žalobca uviedol, že bezdôvodné obohatenie žiada do 14.5.2015, kedy došlo k súpisu hnuteľného
majetku žalovaného súdnym exekútorom, čiže možno konštatovať, že do tohto dňa žalovaný predmetné
nehnuteľnosti užíval. Žalobcovi patrí teda aj bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2015 do
14.5.2015 vo výške 476,87 EUR. Celkovo výška bezdôvodného obohatenia od uzatvorenia zmluvy

do 14.5.2015 tak predstavuje 37.952,47 EUR. Po odpočítaní sumy 35.950,76 EUR, ktorú žalobca
inkasoval, výška bezdôvodného obohatenia, ktoré ma žalovaný vydať predstavuje sumu 2.001,71 EUR.
Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.001,71 EUR a súd prvej
inštancie žalobu v časti istiny nad 2.001,71 EUR ako nedôvodnú zamietol.
1.18. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s.

p. a žalobcovi súd priznal v časti istiny sumu 2001,71 EUR, čo predstavuje úspech vo veci 14,90% a
neúspech 85,1%. Celkový neúspech žalobcu tak predstavuje 70,2%. Z uvedeného dôvodu súd uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 70,2%.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.).
2.1. Žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy z
neuhradených faktúr vo výške 13.427,27 EUR s príslušenstvom titulom nájomného zo Zmluvy o nájme
a podnájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2012. V zmysle rozsudku Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 7Cb/7/2015-189 zo dňa 12.02.2020, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.

31Cob/75/2020-245 zo dňa 18.01.2022, bol vyslovený právny názor, že Zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01.08.2012, je vzhľadom na absenciu uvedenia účelu nájmu v zmluve, v zmysle § 39
Občianskehozákonníkaneplatnáextunc,následkomčohojeodpočiatkuneplatnáipodnájomnázmluva
uzavretá medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako podnájomcom. V zmysle uvedeného Krajský
súd v Trnave vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca je oprávnený od žalovaného požadovať

dlžnú sumu vzniknutú len titulom bezdôvodného obohatenia.
2.2. Žalobca podaním zo dňa 02.01.2018 doložil do súdneho spisu ako dôkaz Znalecký posudok
č. 174/2017 zo dňa 02.12.2017, znalca Ing. Františka Nekoraneca, určujúci priemernú výšku nájmu
nebytového priestoru, na ulici O. M. XXX/X Q. S., čím žalobca preukázal dôvodnosť výšky žalovaného
nároku. Znalec v znaleckom posudku určil priemernú výšku nájmu za predmetný nebytový priestor

v časovom období od 01.01.2014 do 30.04.2015 vo výške 18.000,-- EUR, pričom za obdobie od
01.01.2014 do 31.12.2014 určil výšku nájmu 13.747,- EUR a za obdobie 01.01.2015 do 30.04.2015 určil
výšku nájmu 4.223,70 EUR.
2.3. Žalobca na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/75/2020-245 zo dňa
18.01.2022 a znaleckého posudku č. 174/2017 zo dňa 02.12.2017, zobral žalobu v časti žalovanej sumy

2.268,55 EUR späť a požadoval od žalovaného uhradenie dlžnej sumy 11.158,72 EUR s prísl., titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v časovom období od 11.07.2014 do
14.05.2015.2.4. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu
2.001,71 EUR s prísl., titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu v súvislosti s
užívaním predmetnej nehnuteľnosti.

2.5. Žalobca poukázal na odôvodnenie odsekov 35 a 36 napadnutého rozsudku (odseky 1.16 a 1.17
tohto odôvodnenia) a domnieva sa, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu určeniu výšky dlžnej sumy, pričom správna výška dlžnej sumy má byť 11.158,72 EUR a
nie 2.001,71 EUR. Súd prvej inštancie výšku dlžnej sumy určil nesprávnym výpočtom ako rozdiel sumy
vo výške 37.952,47 EUR (výšky bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým posudkom) od sumy vo

výške 35.950,76 EUR (výšky reálne vykonaných úhrad žalovaného v prospech žalobcu), a to za celé
obdobie užívania predmetu nájmu, teda od 01.08.2012 do 14.05.2015.
2.6. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom bezdôvodného užívania nehnuteľnosti
za obdobie od 11.07.2014 do 14.05.2015, počas ktorého žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku
spojenú s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Počas obdobia od 11.07.2014 do 14.05.2015 bola
výška bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom vo výške

11.158,72 EUR, teda súd prvej inštancie mal určiť výšku dlžnej sumy výlučne za žalobou žalované
obdobie od 11.07.2014 do 14.05.2015 v spojení so záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku.
Prvostupňový súd určením rozdielu výšky bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým posudkom, od
výšky reálne vykonaných úhrad žalovaného v prospech žalobcu, za celé obdobie užívania predmetu
nájmu od 01.08.2012 do 14.05.2015, neprípustným spôsobom suploval právnu obranu žalovaného v

tomto súdnom konaní, kde ak by malo dôjsť k určeniu výšky dlžnej sumy takýmto spôsobom, tak bolo
povinnosťou žalovaného podať vzájomný návrh, proti žalobe žalobcu, v ktorom by sa žalovaný domáhal
od žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia na úhradách vykonaných z jednotlivých uhradených
faktúr, presahujúcich výšku bezdôvodného obohatenia za jednotlivé kalendárne mesiace. Nakoľko však
zo strany žalovaného nedošlo k podaniu vzájomného návrhu a žalovaný sa nedomáhal vydania rozdielu

medzi uhradenými faktúrami a hodnotou bezdôvodného obohatenia určeného znaleckým posudkom,
nie je možné vzájomne započítavať výšky bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým posudkom, od
výšky reálne vykonaných úhrad žalovaného v prospech žalobcu, za celé obdobie užívania predmetnej
nehnuteľnosti.
2.7. Žalobca súčasne poukazuje na súdne konanie vedené na Okresnom súd Piešťany vedené pod sp.

zn. 7Cb/182/2014, konajúce sa medzi totožnými účastníkmi súdneho konania a totožného predmetu
súdneho sporu, v ktorom sa žalobca domáhal úhrady dlžnej sumy od žalovaného titulom neuhradenia
nájomného zo Zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2012, avšak za skoršie
časové obdobie. Súdom prvej inštancie započítaná úhrada dlžnej sumy titulom výťažku z dražby
5.035,89 EUR, bola predmetom započítania dlžných súm už v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

7Cb/182/2014, teda nemôže byť duplicitne započítavaná s dlžnou sumou i v tomto súdnom konaní.
2.8. Vzhľadom na hore uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a veci vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

3. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie včas z dôvodov podľa § 365 písm. b), d), e),

f) a h). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkovýprospechzískanýplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu.Predmetbezdôvodnéhoobohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Ak je
zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym

názorom odvolacieho súdu uvedených uznesení zo dňa 18.1.2022, v zmysle ktorého sa mal zaoberať
predpokladom bezdôvodného obohatenia.
3.1. Súd prvej inštancie priznal peňažnú náhradu bezdôvodného obohatenia 2.001,71 EUR (rozdiel
súm 37.952,47 a 35.950,76) s úrokom z omeškania 9,05% ročne v prospech žalobcu. Nakoľko však
aj žalovaný má právo na rovnaký úrok za meškania, ktorý činí k 15.5.2015 sumu 4.333,88 EUR, tak

celková výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi by bola 40.284,64 EUR. Po stretnutí vzájomných
práv účastníkov neplatnej zmluvy vrátane úrokov z omeškania v prospech žalovaného by tak nárok
žalovaného bol vyšší ako nárok žalobcu na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie.
3.2. Žalovaný v záverečnej reči poukázal, že celková výška prijatého plnenia žalovaného v prepočte
na jeden mesiac užívania nebytových priestorov činí najmenej 924,40 EUR za celú dobu užívania.

Po stretnutí vzájomných synalagmatických práv preto nevznikol žalovanému na úkor žalobcu žiaden
majetkový prospech, ktorý by mal vydať. Tiež poukázal na náklady, ktoré na vec vynaložil, aby sa dal
využívať na účel podnájmu, čím sa súd prvej inštancie v zásade nezaoberal.3.3. Namietol premlčanie uplatneného nároku podľa ustanovení občianskeho zákonníka. Treba však
poukázať na to že žalobca za podmienok stanovených zákonom mohol domáhať peňažnej náhrady za
bezdôvodné obohatenie vzniknutej na jeho úkor a to sa vlastne nikdy nestalo.

3.4. Súd prvej inštancie sám konštatoval značné nedostatky žaloby. Žalobca pri tom ani nepreukázal od
kedy do kedy a v akom rozsahu žalovaný skutočne užíval „predmet“ podnájmu a ani to súd nezisťoval.
Pred vykonaním súpisu hnuteľného majetku exekútorom dňa 14.05.2015 žalovaný predmet „nájmu“ už
neužíval. Naposledy tak bolo 10.04.2015, pričom samotný priestor odovzdal žalobcovi dňa 29.04.2015.
Vyprataniu zabránil násilne zadržaním majetku žalovaný.

3.5. Vzhľadom na hore uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou v jeho
odvolaní.
4.1. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu z odvolania. Ďalej uviedol, že žalovaný bol v priebehu
celého súdneho konania pred prvostupňovým súdom zastúpený advokátom, mal vedomosť, že

podnájomná zmluva je od počiatku neplatným právnym úkonom, keďže takto v priebehu celého súdneho
konania argumentoval, potom mal z opatrnosti premlčania vrátenia finančného nároku z bezdôvodného
obohatenia, tento si žalobou alebo vzájomným návrhom uplatniť na súde.
4.2. Tiež započítanie vzájomných nárokov vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného, považuje žalobca za nedôvodné, pričom i samotný výpočet výšky úroku z omeškania je

nesprávny, keďže plnenia z bezdôvodného obohatenia úročí nesprávnou úrokovou sadzbou ku dňu
úhrad jednotlivých splátok. Zákonný úrok z omeškania 9,05 % p. a. nezodpovedá žiadnej z úrokových
sadzieb platných ku dňom úhrady jednotlivých platieb. V prípade úročenia úhrad jednotlivých splátok v
zmyslezákonnýchúrokovzomeškaniavyplývajúcichzobčiansko-právnychsporov,keďúrokovásadzba
v danom čase bola okolo 5 % p. a.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že vzájomný vzťah nájomcu a podnájomcu z
neplatnej podnájomnej zmluvy má v zásade dve skutkové podstaty. Ak je zmluva neplatná, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ide tu
teda o vzťah výlučne medzi účastníkmi neplatnej zmluvy, ktorí sú si povinní vzájomne vrátiť všetko, čo

podľa nej dostali. Tu treba jednoznačne definovať, čo každý z účastníkov na základe neplatnej zmluvy
dostal a musí to vrátiť. Druhá skutková podstata, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného
právneho úkonu Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (§

451 ods. 1 a 2, § 458 Občianskeho zákonníka).
5.1. Žalobca odôvodňuje odvolanie s poukazom na nesprávne skutkové zistenia týkajúcej sa výšky
dlžnej sumy. Tvrdí tiež, že žalovaný nemôže ako procesnú obranu pri synalagmatickom právnom vzťahu
uplatniť „započítane“, ale musí podať vzájomnú žalobu. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasí nakoľko
tento úkon môže urobiť kedykoľvek v priebehu konania, pričom žalovaný v záverečnej reči zdôraznil, že

v takomto prípade po započítaní nedlhuje žalobcovi nič.
5.2. V prípade, že by však akceptoval právny názor vyslovený súdom prvej inštancie a to, že žalobca
ako (neplatný) nájomca je povinný vrátiť žalovanému (neplatný podnájomca) všetko čo od neho dostal a
žalovaný je povinný vrátiť (vydať) žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho úkor získal, vrátane
vzájomných úrokov z omeškania, po započítaní týchto synalagmatických nárokov (ku dňu 14.05.2015

v prospech žalobcu 37.952,47 EUR a v prospech žalovaného 40.284,64 EUR) nemá žalobca voči
žalovanému žiadnu pohľadávku. Podrobný výpočet vzájomných nárokov resp. nároku žalovaného je v
prílohe.
5.3. Pridržiaval sa svojho stanoviska z odvolania a pripojil podrobný výpočet vzájomných nárokov resp.
nároku žalovaného je v prílohe.

6. Žalobca v ďalších vyjadreniach zopakoval svoje stanoviská a námietky.

7. Žalovaný v ďalších vyjadreniach duplike zotrvával na svojich vyjadreniach.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s.
p.) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek3 C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

8.1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.3. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
8.4. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8.5. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
8.6. Podľa § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia titulom vydania majetkového prospechu z neplatného právneho
úkonu. V odvolaní žalobca ani žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by

mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach žalobcu a
žalovaného uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

10. Na námietku žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení, keď súd prvej inštancie dospel k

nesprávnej výške dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
bol viazaný právnym názorom vysloveným zrušujúcom uznesením Krajského súdu v Trnave s tým,
že mal skúmať predpoklady bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil týmto
názorom, keď platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a musí sa
vydať všetko, čo bezdôvodným obohatením získal, zároveň ak je zmluva neplatná je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Pod pojmom „všetko“ je treba rozumieť stav, aby
bolo vydané všetko čo sa neoprávnene získalo, tak, aby sa obnovil pôvodný stav, ktorý je ekonomicky
rovnocenný s pôvodným stavom. Súd prvej inštancie preto správne skúmal rozsah bezdôvodného
obohatenia a správne vychádzal z listinných dôkazov, ktoré doložil sám žalobca. Sám žalobca doložil
zoznam vydaných faktúr s úhradami a údajmi z faktúr (v spise č.l. 309), z ktorých súd prvej inštancie

dospel k záveru o ustálení výšky bezdôvodného obohatenia, podľa ktorého žalovaný uhradil žalobcovi
z neplatnej zmluvy v období od uzatvorenia zmluvy do 9.4.2015 sumu 30.914,87 EUR. Zároveň žalobca
obdržal v prospech žalovaného sumu vo výške 5.035,89 EUR titulom výťažku z dražby. Celkovo
35.950,76 EUR. Zároveň dospel k záveru, že celkovo výška bezdôvodného obohatenia od uzatvorenia
zmluvy do 14.5.2015 tak predstavuje 37.952,47 EUR. Preto výška bezdôvodného obohatenia, ktoré má

žalovanývydaťpredstavuje2.000,71EURa vozvyšnejčastižalovanejistinysúdprvejinštanciesprávne
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10.1. Žalobca v odvolaní nespochybňoval, že suma 35.950,76 EUR predstavuje sumu reálne
vykonaných úhrad žalovaným žalobcovi a túto sumu aj súdu prvej inštancie preukázal, keď doložil
zoznam vydaných faktúr s úhradami a údajmi z faktúr, preto súd prvej inštancie musel s poukazom

na citovaného zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení zisťovať
všetko, čo sa bezdôvodným obohatením získalo, teda všetko sa získalo z neplatnej zmluvy a ustáliť
výšku bezdôvodného obohatenia. Tento rozdiel predstavuje celé „všetko“ bezdôvodného obohatenie
žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca namieta, že žalovaný mal uplatniť vzájomným návrhom vydanie
rozdielu medzi uhradenými faktúrami a hodnotou bezdôvodného obohatenia určenou znaleckým

posudkom a preto nie je možné započítavať tieto sumy za celé obdobie užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie je posúdiť dôvodnosť žalovaného
nároku ako aj jeho výšku, súd prvej inštancie vychádza z dôkazov predložených stranami sporu a
zároveň z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktorým je viazaný. Ak by súdprvej inštancie neprihliadol na tieto reálne úhrady žalovaným tak, ako to namieta žalobca, tak by konal v
rozpore so zákonným ustanovením Občianskeho zákonníka podľa, ktorého je povinný žalovaný vydať
bezdôvodné obohatenie žalobcovi titulom neplatnej zmluvy. To by následne znamenalo, že súd prvej

inštancie by priznal plnenie, ktoré by prevyšovalo nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.
10.2. Žalobca ďalej namietal, že bolo vedené iné súdne konania medzi stranami sporu na Okresnom
súde Piešťany pod sp. zn. 7Cb/182/2014 za skoršie časové obdobie a že súd prvej inštancie započítal
úhradu výťažku z dražby, ktorá už bolo započítaná v tomto skoršom konaní. Odvolací súd na túto
námietku procesného útoku neprihliadol s poukazom na § 366 Civilného sporového poriadku, keď

žalobca neuvádza, žiadne dôvody pre ktoré tieto prostriedok procesného útoku (skutkové tvrdenia)
nemohol bez vlastnej viny použiť v konaní na prvej inštancií.
10.3. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie márne vyzýval žalobcu na doplnenie
skutkových tvrdení ohľadom započítania plnenia zo strany žalovaného, ohľadom platieb a rozsahu
bezdôvodného obohatenia (prípis v spise na č.l. 265). Túto skutočnosť aj súd prvej inštancie konštatoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 1.13 tohto odôvodnenia).

11. Žalovaný namietol, že má právo na úrok z omeškania, ktorý činí k 15.5.2015 sumu 4.333,88 EUR a
pretocelkovávýškapohľadávkyžalovanéhovočižalobcovipredstavuje40.284,88EUR.Odvolacísúdna
túto námietku neprihliadol s poukazom na § 366 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný tento
prostriedok procesnej obrany (hmotnoprávna námietka) mal použiť v konaní na súde prvej inštancie,

pričom neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré ho nemohol použiť bez vlastnej viny.

12. K námietke žalovaného, že v záverečnej reči uviedol, že celková výška prijatého plnenia žalovaného
žalobcom v prepočte na jeden mesiac užívania nebytových priestorov bola najmenej 924,40 EUR a
súd prvej inštancie sa tým nezaoberal. Odvolací súd konštatuje, že táto námietka nemá vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie konkrétne špecifikoval a uviedol úhrady
žalovaného žalobcovi a na základe akých dôkazov k nim dospel. Naviac ani žalovaný účinne nepopieral
túto výšku prijatého plnenia za celé obdobie.

13. Žalovaný v odvolaní opätovne namietol premlčanie žalovaného nároku. Odvolací súd poukazuje na

správny záver súdu prvej inštancie, že nárok premlčaný nie je a odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku v odseku 31 (odsek 1.12 tohto odôvodnenia).

14. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal do kedy a v akom rozsahu žalovaný užíval predmet
nájmu a súd prvej inštancie túto skutočnosť nezisťoval, tak odvolací súd konštatuje, že táto námietke

nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne dospel k skutkového záveru, že žalovaný užíval predmetnú
nehnuteľnosť do 14.5.2015, kedy došlo k súpisu hnuteľného majetku. V prípade, že by žalovaný už skôr
dobrovoľne vypratal predmetnú nehnuteľnosť k tomuto súpisu by vôbec nemuselo dôjsť.

15. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania dospel k záveru, že súd prvej

inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a
jeho rozhodnutie je vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. napadnutý rozsudok
potvrdil.

16. Vo vzťahu k ďalším námietkam strán sporu odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí

dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

17. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiadna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).