Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8318200716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: AB AUTO, spol. s r. o., ul. Starinská,
066 01 Humenné, IČO: 36 451 380, zastúpený: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka, Janka Alexyho
7, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu:
Poľnohospodárske družstvo Udavské, zn. správcu: S1309, 067 31 Udavské, IČO: 00 696 790, so sídlom
kanceláriesprávcu:Námestieslobody2,06601Humenné,zaúčastiintervenientanastranežalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie

94.935,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a o odvolaní intervenienta na strane žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7Cb/22/2018–788 z 23. marca 2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 7Cb/22/2018–788 z 23. marca 2023
v napadnutom prvom a treťom výroku a návrh žalovaného zo dňa 4.8.2023 na prerušenie odvolacieho
konania zamieta.

II. O d m i e t a odvolanie intervenienta na strane žalovaného.

III. P r i p ú š ť a vystúpenie intervenienta na strane žalovaného zo sporu.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol takto:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 93.786,54 eura s úrokom z omeškania 5
% ročne z 93.786,54 eura od 28.9.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcapodanoužalobousadomáhal,abysúduložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 94.935,00 eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne z 94.935,00 eur od
19.2.2018 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.

10C/175/2009-174 zo dňa 28.9.2010, právoplatným dňa 19.10.2010, sa stal vlastníkom nehnuteľností v
kat. území A. a to parcely č. 188, 310/1, 310/2, 351, 403, 423, 895, 897, 899, 900/2, 1036, 1037, 1038,
1039, 1041, 1042, 1043, 1207, 1208, 1209, 1242, 1243, 1257, 1258, 1259, 1261, 1264, 1517, 1555,
1567, 1588, 1994, 2214, 2215, 2216, 2560/2, 2604, 2606, 2607, 2608, 2686, 2687, 2688, 2689, 2690,
2691, 2788, 2849, 2850, 2851, 2852/1, 2852/2, 2853, 1243, 2931, 2980, 2982, 3038, 3044.

2.1. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Humenné č. 2011/00043-35Oj z 26.9.2011
doručeným žalobcovi 3.10.2011 vo veci skúmania reštitučného nároku oprávnených osôb bolo
rozhodnuté, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia nevráti
vlastníctvo k pozemkom č. 188, 310/1, 423, 1994, 2214, 2215, 2216, 2560/2, 2604, 2606, 2607, 2608,
2686, 2687, 2688, 2689, 2690, 2691, 2788, 2849, 2850, 2851, 2852/1, 2852/2, 2853, 2931, 2980, 2982.
2.1.1. Predmetné rozhodnutie bolo podrobené prieskumu správnych súdov. Krajský súd v Prešove

rozsudkom č. k. 2Sp/19/2011-534 z 3.7.2013 potvrdil predmetné rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Humenné. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžr/25/2014 z 28.1.2016 rozsudok Krajského
súdu v Prešove potvrdil a následne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Sdo/5/2017 z 13.12.2017
dovolacie konanie zastavil.
2.2. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Humenné č. 2012/00042-10-Lj z 1.10.2012

doručeným žalobcovi 30.11.2012 vo veci skúmania reštitučného nároku oprávnených osôb bolo
rozhodnuté, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia nevráti
vlastníctvo k pozemkom č. 310/1, 351, 403, 895, 897, 899, 900/2, 1036, 1037, 1038, 1039, 1041, 1042,
1043, 1207, 1208, 1209, 1242, 1243, 1257, 1258, 1259, 1261, 1264, 1517, 1555, 1567, 1588, 3038,
3044.

2.2.1. Predmetné rozhodnutie bolo podrobené prieskumu správnych súdov. Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 6Sp/16/2012-710 z 2.12.2015 zrušil predmetné rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu Humenné a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
2.3. Zdôraznil, že napriek poskytnutiu plnenia za kúpu predmetných nehnuteľností vo výške
94.935,00 eur zo strany žalobcu ako kupujúceho žalovanému ako predávajúcemu, patrí vlastníctvo

predmetných nehnuteľností tretím osobám a nie žalobcovi a zároveň žalovaný nevrátil žalobcovi
zaplatenú kúpnu cenu.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v poradí prvým rozsudkom č. k. 7Cb/22/2018-576 z 23.9.2021 súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

3.1. Ako jeden z dôvodov zamietnutia predmetnej žaloby uviedol dôvodne vznesenú námietku
premlčania nároku zo strany žalovaného. Dôvodil, že vzťah medzi sporovými stranami posúdil ako
obchodnoprávny vzťah a preto na predmetnú vec na posúdenie námietky premlčania treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Následne dospel k záveru, že sa má aplikovať 4-ročná premlčacia
doba a pre začiatok plynutia 4-ročnej premlčacej doby treba vychádzať z § 394 ods. 2 Obchodného

zákonníka, pričom mal za to, že už dňa 22.12.2008 bolo vydané rozhodnutie o zrušení vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalobcu, a teda už vtedy žalobca vedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a v akej výške toto bezdôvodné obohatenie bolo. Pretože v súdnom spise nebolo
preukázané, kedy toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
najneskôr rozhodnutím zo 14.4.2009, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie príslušnej správy

katastra o zrušení vkladu vlastníckeho práva je správne, začala plynúť premlčacia doba a uplynula
najneskôr dňa 14.4.2003. Žaloba bola preto podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby.
3.2. Súd prvej inštancie za nedôvodnú označil námietku žalobcu, že uplatnenú námietku premlčania je
nutné považovať za úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodil, že žalobca od roku 2009 vedel,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom

pre rozpor so zákonom. Neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca plnil, žiadnym spôsobom
nebolo možné konvalidovať a to ani následnými právnymi úkonmi žalobcu. Postup žalovaného, ktorý
realizoval kroky v prospech žalobcu za účelom zachovania jeho vlastníckeho práva k predmetu kúpy,
nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie zohľadniť ako skutočnosti, ktoré vo vzťahu k žalobcovi mohli
prípadne mali podstatný vplyv na neuplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zákonnej

lehote.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesením č. k. 7Cob/5/2022-640 zo dňa 21.4.2022
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.4.1. Poukázal na možnú potrebu použitia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípadoch synalagmatických záväzkov,
keď proti sebe stojí právo, ktoré sa premlčuje (právo na vydanie peňažného plnenia) a právo, ktoré

sa nepremlčuje (právo vlastnícke); aplikácia tohto ustanovenia na prípady, ak proti sebe stoja dve
premlčateľné práva, je vylúčené. Dodal, že § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka dopadá na prípady
vzájomných synalagmatických záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, či zrušenej
zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (právo
na peňažné plnenie) a na strane druhej nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). Podľa citovaného

ustanovenia platí, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť
typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené
uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha.
4.2. Poukázal na to, že v prípade nárokov, ktoré vychádzajú z obchodného záväzkového vzťahu na

vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia z neplatnej zmluvy, dávajú označené
ustanovenia odpoveď na otázku, kedy začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k takémuto plneniu, ale i
odpoveď na otázku dĺžky premlčacej doby. Neriešia však situáciu, akú má na mysli citované ustanovenie
§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v
zmysleustanovenia§1ods.2Obchodnéhozákonníkanormou„lexspecialis“.Nietpochybnostíotom,že

medzi účastníkmi neplatnej kúpnej zmluvy vzniká synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka, pričom záväzok domnelého kupujúceho vrátiť predmet plnenia predávajúcemu
je splnený vtedy, kedy je predmet zmluvy vydaný skutočnému vlastníkovi. Preto možno konštatovať,
že v súdenej veci žalobca svoju reštitučnú povinnosť splnil, a preto mu svedčí právo na vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny. Pretože však žalobca by nemohol namietať premlčanie vlastníckeho práva,

je namieste aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Iný výklad právnych noriem
upravujúcich premlčanie, aj v obchodných záväzkových vzťahoch, aj v predmetnej veci by zjavne viedol
k nespravodlivému rozhodnutiu.
4.3. Uložil preto súdu prvej inštancie opäť posúdiť uplatnený nárok v naznačenom smere aj s
vyporiadaním sa so skutočnosťami, ktoré sa vzťahujú na uplatnenú námietku premlčania a následne vo

veci o podanej žalobe konať a rozhodnúť.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe,
v ktorom žalovaný konštatoval, že Krajský súd v Košiciach v konkurznom konaní úpadcu, opatrením
vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu na žalobcu. Na základe uvedeného následne so žalobcom

bola uzatvorená Kúpna zmluva dňa 27.2.2008 a kupujúci nadobudol vlastnícke právo vkladom do
katastra nehnuteľností, pričom účinky vkladu nastali dňa 27.3.2008 pod V-420/2008. Tvrdil, že žalobca
evidentne z opatrnosti podal na Okresný súd Humenné žalobu o určenie vlastníckeho práva a bol vydaný
rozsudok sp. zn. 10C/175/2009 zo dňa 28.9.2010, ktorým predmetný súd žalobe vyhovel.
5.1. Zdôraznil, že aj napriek tomu, že nehnuteľnosti boli žalobcovi legálne odpredané, žalobca podal

návrh na preskúmanie rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Humennom a keď o opravnom
prostriedku správneho orgánu rozhodol správny orgán druhej inštancie negatívne, bola podaná žaloba
na Krajský súd v Prešove na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie
katastrálneho úradu č. B./XXXX bolo potvrdené. Z toho dôvodu bol podaný návrh na Najvyšší súd SR,
ktorý však rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ďalej tvrdil, že aj keď majetok bol legálne predaný, napriek

tomu vyvinul maximálne úsilie na všetkých stupňoch súdov, aby zvrátil nelegálny postup všetkých
správnych orgánov. Dôvodil, že z hľadiska právnej istoty je síce jasné, že predpokladom zodpovednosti
za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie, ani zavinenie, ale objektívne vzniknutý
stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Právny poriadok ale
neuznáva ani to, aby správne orgány konali a rozhodovali v rozpore so zákonom.

5.2. Dal do pozornosti, že vydaním toho, čo žalobca označuje ako bezdôvodné obohatenie by došlo k
porušeniu práv a nárokov veriteľov konkurzného konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.7.2019 navrhol konanie zastaviť v zmysle § 159 C. s. p.
(z dôvodu litispendencie). Uviedol, že na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/15/2018 sa vedie

spor, kde ten istý žalobca s rovnakým označením a sídlom sa domáha rovnakého plnenia t. j. plnenia
proti tomu istému žalovanému. Toto konanie ešte nie je skončené.7. Žalobca k návrhu žalovaného zo 4.7.2019 na zastavenie konania uviedol, že v danom prípade nejde o
žiadnu prekážku litispendencie, pretože v spore pred Okresným súdom Košice I. je žalovaný síce
tiež na strane žalovanej, ale jedným zo žalovaných a predmet konania je postavený na inom skutkovom

základe, ako je tomu v prejednávanom spore. Poukázal na to, že o prekážku litispendencie
podľa § 159 C. s. p. ide v prípade, ak o tej istej veci prebieha na súde iné konanie. Tou istou vecou je
vec, ktorá má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých
sa odvodzuje právo. O tú istú vec sa jedná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Podmienky litispendencie musia

byť splnené kumulatívne. Absencia čo aj len jednej z uvedených podmienok znamená neexistenciu
prekážky litispendencie.
7.1. Za nedôvodnú označil aj námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného a to
s poukazom na právny názor odvolacieho súdu o použití § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu
synalagmatického záväzku medzi žalobcom a žalovaným a zároveň poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Humenné sp. zn. 10C/175/2005, ktorým súd určil vlastnícke právo predmetných nehnuteľností

žalobcovi a na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nárok premlčuje uplynutím 10
rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť.
7.2. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poukázal mimo iného aj na samotnú
kúpnu zmluvu a zdôraznil, že žalovaný je pasívne legitimovaným v prejednávanom spore.

8. Intervenient na strane žalovaného vo svojich vyjadreniach odôvodnil vstup do konania tým, že má
záujem na výsledku sporu, keďže medzi intervenientom a žalovaným existuje zmluvný poistný vzťah.
8.1. Rovnako namietol prekážku litispendencie v tomto spore špecifikovanú v odseku 6. odôvodnenia
tohto rozhodnutia.
8.2. Vzniesol aj námietku premlčania na celý uplatnený nárok. Dôvodil, že k plneniu (v prospech úpadcu)

na účet žalovaného došlo dňa 20.2.2008, v čase podania žaloby (20.12.2018) bol preto nárok už
premlčaný. Najneskôr premlčacia doba podľa jeho názoru mohla začať plynúť doručením rozhodnutia
Okresného úradu Humenné, odbor pozemkový a lesný, preto je zrejmé, že k podaniu žaloby došlo
po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Zdôraznil, že pri skúmaní námietky premlčania
nemožno použiť § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože by musel byť priznaný nárok na vrátenie

kúpnej ceny prípadne vrátenie bezdôvodného obohatenia a nie rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho
práva.
8.3.Poukázalajnaabsenciupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného.Tvrdil,že žalobcanikdyneposkytol
finančné prostriedky žalovanému, ale tieto prostriedky poskytol na účet úpadcu Poľnohospodárske
družstvo Udavské v konkurze za majetok úpadcu. Išlo o zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom,

inými slovami účastníkmi zmluvného vzťahu sú len žalobca a úpadca. Žalovaný ako správca nemôže
byť účastníkom zmluvného vzťahu a rovnako nie je možné sa voči nemu domáhať vrátenia plnenia
zo zaniknutej zmluvy z dôvodu, že on plnenie neprijal na svoj účet a týmto plnením ani nedisponuje.
Žalovaný ako správca túto zmluvu ani nemohol uzavrieť vo svojom mene a na svoj účet, keďže
nikdy nebol vlastníkom predmetných pozemkov, a nemohol ich tak ani vo vlastnom mene scudzovať.

Synalagmatický záväzok teda existoval medzi žalobcom a úpadcom a nie žalovaným. Žalovaný ako
správca konkurznej podstaty v predmetnej kúpnej zmluve vystupuje iba ako osoba konajúca za úpadcu
v zmysle zákona, avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí práve úpadcovi, ktorý tak je
subjektom, na účet ktorého prijal správca kúpnu cenu - ako protiplnenie za prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zo strany úpadcu. Vyhlásením konkurzu úpadca stráca možnosť disponovať svojím

majetkom - táto prechádza na správcu konkurznej podstaty, úpadca však nestráca právnu subjektivitu.

9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že po predchádzajúcom súhlase Krajského súdu
v Košiciach na základe opatrenia konkurzného súdu z 26.2.2008, žalobca ako kupujúci a žalovaný ako
predávajúci uzavreli 27.2.2008 Kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k predaju majetku úpadcu, a to

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie A., parcely č. 188, 310/1, 310/2, 351, 403, 423,
895, 897, 899, 900/2, 1036, 1037, 1038, 1039, 1041, 1042, 1043, 1207, 1208, 1209, 1242, 1243, 1257,
1258, 1259, 1261, 1264, 1517, 1555, 1567, 1588, 1994, 2214, 2215, 2216, 2560/2, 2604, 2606, 2607,
2608, 2686, 2687, 2688, 2689, 2690, 2691, 2788, 2849, 2850, 2851, 2852/1, 2852/2, 2853, 1243, 2931,
2980, 2982, 3038, 3044 a predaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. územie C. - budovy so

súp. číslom 218 na parcele č. 751/6, za kúpnu cenu 2.860.000,- Sk (94.935,00 eur).
9.1. Žalobca kúpnu cenu zaplatil žalovanému vkladom v hotovosti vo výške 1.860.000,- Sk dňa
20.2.2008 a prevodom na účet sumy 1.000.000,- Sk dňa 14.3.2008.
9.2. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený Správou katastra v Humennom pod V-420/08.9.2.1. Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím č. Vo 31/2008 zo dňa 22.12.2008 rozhodnutie Správy
katastra Humenné o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti č. B.
XXX/XXXX zo dňa 27.3.2008 zrušil s odôvodnením, že prebiehalo konanie o navrátení predmetných

pozemkov na základe uplatneného reštitučného nároku v zmysle zákona č. 503/2003 Z.
z. a preto správa katastra až do právoplatného rozhodnutia vo veci uplatnených reštitučných nárokov
mala konanie prerušiť.
9.3.Súdprvejinštancienásledneoboznámilsoskutkovýmstavomšpecifikovanýmvodsekoch2.1.a2.2.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), upravujúceho pôsobnosť Obchodného
zákonníka, podľa ustanovení § 451 ods.1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), upravujúcich bezdôvodné obohatenie, podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka upravujúceho absolútnu neplatnosť právneho úkonu, podľa ustanovenia § 4
ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len Reštitučný zákon), podľa

ustanovení§387ods.1a2,§388ods.1,§394ods.2,§397,§402Obchodnéhozákonníkaupravujúcich
premlčanie, podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravujúceho podmienku prihliadnutia na
námietku premlčania, podľa ustanovení § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1, ods. 2
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktoré upravujú úroky z omeškania, podľa ustanovenia § 47 ods. 5
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, upravujúceho aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu

v súdnych konaniach týkajúcich sa majetku úpadcu začatých po vyhlásení konkurzu, podľa § 68 ods. 1
zákona č. 328/1991 Zb. upravujúceho spôsob zápisu vecí, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám
podľa reštitučných zákonov do súpisu podstaty úpadcu.

11. Súd prvej inštancie konštatoval ako preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2008

žalovaný(vkonkurze)odpredalžalobcovipredmetnénehnuteľnostiažalobcažalovanémuzaplatilkúpnu
cenu 94.935,00 eur. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol príslušným orgánom povolený dňa 27.3.2008
pod V 420/2008. Následne rozhodnutie Správy katastra nehnuteľností v Humennom bolo zrušené.
11.1. Tiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že na návrh oprávnených osôb podľa Reštitučného
zákona týkajúci sa predmetných nehnuteľností - pozemkov nadobudnutých zo strany žalobcu na

základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2008, boli vedené konania Obvodným pozemkovým
úradom Humenné o navrátenie vlastníckeho práva oprávneným osobám, pričom bolo rozhodnuté, že
oprávneným osobám sa navracia ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

12.Súdprvejinštanciezanedôvodnéoznačilnámietkyžalovanéhoaintervenientanastranežalovaného

týkajúce sa údajnej existencie prekážky litispendencie z dôvodu prebiehajúceho sporu pred Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. 12C/15/2018.
12.1. Súd prvej inštancie zistil zo žaloby zo dňa 16.4.2018 podanej zo strany žalobcu proti žalovaným:
1. Krajský súd v Košiciach, 2. JUDr. Ľuboš Bajužík, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca
konkurznej podstaty úpadcu: Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze, že

Okresný súd Košice I. prejednáva spor o náhradu škody, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia sumy
302.065,00 eur, ktorá bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie
preto konštatoval, že strany sporu nie sú totožné v sporoch vedených Okresným súdom Košice I. pod
sp. zn. 12C/15/2018 a tunajším súdom pod sp. zn. 7Cb/22/2018. Nie je daná ani totožnosť predmetu,
pretože totožnosť predmetu je daná len v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten

istý nárok, ktorý je už uplatňovaný v inom (skôr začatom) spore. Súd prvej inštancie dodal, že totožnosť
nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto
dôvodom je právny pomer, z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzuje a ktorý vychádza najavo zo súhrnu
skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je daná
len v prípade totožnosti nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja, teda

totožnosť predmetu konania je daná len vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. len v prípade, ak
je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. V súdenej veci tomu
však tak nie je, čo nepochybne vyplýva už z vyššie uvedeného.
12.2. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že spor vedený Okresným súdom Košice I. pod sp. zn.

12C/15/2018 nepredstavuje prekážku veci začatej (litispendencie) a teda, že v prejednávanom spore
(sp. zn. 7Cb/22/2018) možno konať a rozhodnúť.13. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil aj námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Dôvodil, že v prejednávanom spore je žalovaným JUDr. Ľuboš Bajužík ako správca
konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze, 067 31 Udavské, IČO:

00 697 790, za ktorého správca konkurznej podstaty koná. Žalovaným nie je JUDr. Ľuboš Bajužík ako
fyzická osoba. Žaloba bola pritom podaná v čase, keď Poľnohospodárske družstvo Udavské už bolo v
konkurze, pričom nárok uplatnený v tomto spore sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu.

14. Súd prvej inštancie následne posudzoval platnosť predmetnej Kúpnej zmluvy z 27.2.2008. Poukázal

na preukázaný skutkový stav, podľa ktorého osoby oprávnené podľa Reštitučného zákona si včas a
riadne uplatnili na príslušnom orgáne svoj nárok na navrátenie nehnuteľností do ich vlastníctva, pričom
tieto nehnuteľnosti boli v čase uplatnenia ich nároku vo vlastníctve žalovaného. Napriek uvedenému,
žalovaný predmetné nehnuteľnosti - pozemky odpredal žalobcovi na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
27.2.2008 a žalobca mu dohodnutú kúpnu cenu 94.935,00 eur zaplatil.
14.1. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 27.2.2008 uzatvorená medzi

stranami sporu bola preto uzatvorená v rozpore s § 4 ods. 2 Reštitučného zákona pokiaľ sa týka
odpredaja pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností
do vlastníctva oprávneným osobám, teda je v tejto časti neplatným právnym úkonom v zmysle § 4 ods.
2 Reštitučného zákona v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Súd prvej inštancie následne zdôraznil, že na závere uvedenom v odseku 14. odôvodnenia tohto
rozhodnutia nemení nič ani právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Humenné č. k. 10C/175/2009–174
z 28.9.2010, pretože v čase podania žaloby v spore sp. zn. 10C/175/2009, zákonodarca v Reštitučnom
zákone zveril do právomoci príslušných pozemkových úradov rozhodovanie o navrátení vlastníctva
po splnení zákonných podmienok oprávneným osobám. Zároveň v tomto zákone výslovne ustanovil

neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k prevodu vlastníctva k predmetu reštitúcie a táto právna úprava
je záväzná pre ostatné mocenské orgány Slovenskej republiky, teda aj pre súd. Okresný súd Humenné
v čase rozhodovania v spore sp. zn. 10C/175/2009 preto nemal dostatok právomoci na rozhodnutie
o vlastníctve k pozemkom podliehajúcim reštitúcii. Naopak, bolo jeho povinnosťou prerušiť konanie
o určenie vlastníctva k predmetným pozemkom a vyčkať do rozhodnutia Obvodného pozemkového

úradu Humenné, pričom okresný súd mal vedomosť o konaní na pozemkovom úrade vo veci reštitúcie
oprávnených osôb k dotknutým pozemkom.
15.1. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že uvedené skutočnosti majú za následok, že rozsudok
Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. 10C/175/2009 je bez právneho účinku, pretože okresný súd
vydal rozsudok napriek tomu, že nemal právomoc na rozhodnutie vo vzťahu k pozemkom,

ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, o ktorom nebolo v čase súdneho rozhodnutia právoplatne
rozhodnuté orgánom verejnej správy.

16. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že zo strany žalobcu bolo preukázané, že žalobca
žalovanému uhradil sumu 93.786,54 eur z celkovo uhradenej sumy vo výške 94.935,00 eur na

základe v tejto časti absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy z 27.2.2008, čím došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
16.1. Poukázal na to, že príslušné orgány už právoplatne rozhodli o navrátení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré boli predmetom kúpy v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2008,
a to osobám oprávneným v zmysle Reštitučného zákona, napriek tomu že v danej právnej veci

sa jednalo o synalagmatický záväzok, nevyjadrenie vzájomnej podmienenosti nárokov strán konania
v petite žaloby, nebolo vadou žaloby. Zdôraznil, že medzi účastníkmi neplatnej kúpnej zmluvy
vzniká synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, pričom záväzok
domnelého kupujúceho vrátiť predmet plnenia predávajúcemu je splnený vtedy, kedy je predmet zmluvy
vydaný skutočnému vlastníkovi. Nakoľko zákonným postupom, tak ako už súd prvej inštancie uviedol,

pozemkyužbolinavrátenéichskutočnýmvlastníkom,nastranežalobcuzaniklapovinnosťtietopozemky
vydať žalovanému.
16.2. Vo vzťahu k predaju teľatníka súp. č. 2018, na parcele 751/6, k. ú. C. za kúpnu cenu
34.598,65 Sk (1.148,46 eura), súd prvej inštancie posúdil Kúpnu zmluvu z 27.2.2008 za platnú, pretože
predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom reštitučných nárokov.

17. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil námietku premlčania uplatnenú zo strany žalovaného
a intervenienta na strane žalovaného. Zdôraznil, že právnu úpravu premlčania bezdôvodného
obohatenia, obdobnú ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, Obchodný zákonník nemá. K otázkeaplikácie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia na obchodné záväzkové vzťahy zaujal právny názor odvolací súd a uviedol, že v danej
právnej veci žalobca svoju reštitučnú povinnosť splnil, a preto žalobcovi svedčí právo na vrátenie

zaplatenej kúpnej ceny. Pretože však žalobca by nemohol namietať premlčanie vlastníckeho práva, je
namieste aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
17.1. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto na námietku žalovaného
týkajúcu sa premlčania nároku uplatneného žalobcom neprihliadal, aplikujúc ustanovenie § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca by nemohol premlčanie vlastníckeho práva v danom spore

namietať.

18. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 93.786,54 eura s úrokom
z omeškania 5 % ročne z 93.786,54 eura od 28.9.2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a 2 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v
konaní iba nepatrný neúspech, súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v rozsahu
prvého a tretieho výroku rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku, ďalej len C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
19.1.Tvrdil,ženapadnutýrozsudoknemáoporuvzákone,resp.súdprvejinštancieúmyselnenesprávne
interpretuje platnú právnu úpravu, ďalej je nejasný, nepreskúmateľný a odôvodnenie rozsudku je
nesprávne a nedostatočné.

19.2. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
odignoroval závažné námietky žalovaného a intervenienta na strane žalovaného až do tej miery, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), a zároveň
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
19.3. Tvrdil, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, je výslednom svojvoľného aplikovania a výkladu

právnychnoriemzostranysudcu.Žalovanýuviedolajto,ževprejednávanomsporedošlokzvýhodneniu
žalobcu a poškodeniu žalovaného.
19.3.1. Poukázal pritom na v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanom spore
a zdôraznil, že v predmetnom rozsudku ten istý súd, vychádzajúc z rovnakých dôkazov, rozhodol úplne
opačne, keď žalobu žalobcu zamietol a záver o nedôvodnosti žaloby odôvodnil logicky, argumentačne

a právne správne.
19.4. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o synalagmatickom záväzku
a za úplný právny aj logický nezmysel označil záver súdu prvej inštancie uvedený v odseku 42.3
odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého „predávajúci je povinný kúpnu cenu kupujúcemu
vrátiť, vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva

predávajúcemu“.
19.4.1. Žalobca zdôraznil, že v predmetnej veci predávajúci (žalovaný) nemá vlastníctvo k predmetu
prevodu. Dôvodil, že podľa súčasnej právnej úpravy neexistuje možnosť, aby jeden z účastníkov splnil
svoju zákonnú povinnosť vydať v prospech tretej osoby tak, ako sa to snaží interpretovať odvolací súd
(Krajský súd v Prešove pozn. odvolacieho súdu), a tento názor potom nekriticky prevzal aj súd prvej

inštancie. Zdôraznil, že ani jeden z uvedených súdov neuviedol konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré
by splnenie synalagmatického záväzku umožňovalo plnením / vydaním / tretej strane.
19.5. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca si splnil svoju povinnosť vydaním
nehnuteľností oprávneným osobám.
19.5.1. Tvrdil, že žiadne oprávnené fyzické osoby si nikdy neuplatnili predmetné nároky. V skutočnosti

si nárok uplatnili Panská lesná spoločnosť Udavské a Urbárska lesná spoločnosť Udavské. Uplatnené
nároky týchto spoločností neboli riadne a zákonné a preto Pozemkový úrad v Humennom vydal
rozhodnutia, ktorými týmto spoločnostiam k sporným nehnuteľnostiam nepriznal vlastnícke právo. Z toho
dôvodu sporné nehnuteľnosti boli do súpisu konkurznej podstaty úpadcu PD Udavské v konkurze
zahrnuté oprávnene a správne.

19.5.2. Žalovaný dodal, že zaradeniu veci do konkurznej podstaty sa tretia osoba môže účinne brániť
iba postupom podľa § 19 ZKV a nemôže sa úspešne domáhať vydania tejto veci iným spôsobom,
resp. nemôže sa domáhať rozhodnutia o zákaze s touto vecou nakladať (uznesenie NSSR sp. zn.
4Obo/285/1999). Zdôraznil, že dosiaľ žiaden subjekt tento spôsob nevyužil.19.5.3. Žalovaný tvrdil aj to, že napriek vyššie uvedenému Obvodný pozemkový úrad v Humennom
vydal 96 rozhodnutí pod č. j. 2008/00269-01 Ve až 96 Ve dňa 11.2.2008, pričom predmetné správne
konanie malo prebiehať v roku 2004 a ešte 30.12.2004 vyššie uvedené obe spoločnosti nesplnili nárok

na vydanie majetku, čo vyriešil pozemkový úrad zamietnutím.
19.5.4. Predmetné rozhodnutia pozemkového úradu boli podrobené rozhodnutiu Krajského súdu
v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 2Sp 3/2008 až 2 Sp 29/2008, 3 Sp 16/2008 až 3Sp 31/2008,
4Sp 15/2008 až 4Sp 33/2008, pričom Krajský súd v Prešove predmetné rozhodnutia pozemkového
úradu zrušil ako nezákonné. Dodal, že neočakávane už v zrušených rozhodnutiach pozemkového

úradu i rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove nefigurovali vyššie označené urbárske spoločnosti,
ale už konkrétne fyzické osoby. Následne predmetný pozemkový úrad napriek tomu, že nesplnil žiadny
z pokynov uvedených v uzneseniach Krajského súdu v Prešove, opäť rozhodol o vydaní majetku tzv.
oprávneným osobám a Krajský súd v Prešove bez vysvetlenia a bez toho, aby sa dožadoval splnenia
vlastných pokynov, prekvapivo tieto rozhodnutia pozemkového úradu schválil. Žalovaný bol toho názoru,
že už v tejto dobe došlo k nezákonnému odňatiu týchto legálne zaradených nehnuteľností do konkurzu,

resp. ich odňatiu žalobcovi. Na predmetné rozhodnutia následne poukazuje aj súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí.
19.5.5. Žalobca preto vyčítal súdu prvej inštancie, že vyššie uvedené skutočnosti žalovaný oznámil
súdu prvej inštancie, no súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere – napadnutý
rozsudok je preto arbitrárny a nezákonný.

19.6. Žalovaný opäť spochybnil záver súdu prvej inštancie o existencii synalagmatického záväzku
a dodal, že napadnutý rozsudok mal obsahovať aj výrok o povinnosti žalobcu vrátiť to, čo odčerpal
z majetku úpadcu, aby aj tomuto bol nastolený rovnovážny stav, pretože v zmysle správneho a legálneho
výkladu synalagmatického záväzku obaja účastníci majú svoj vlastný nárok, ale súd ho musí priznať ako
nárok podmienený vlastnou povinnosťou.

19.7. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť, pretože žalobný petit neobsahoval
vzájomné plnenie v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.

20. Žalovaný v odvolaní taktiež namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v prejednávanom spore.
Poukázal na to, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu napriek tomu,

že žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy uzavretej
so žalobcom. Dôvodil, že predávajúcim bolo PD Udavské v konkurze a kúpna cena bola poukázaná na
konkurzný účet úpadcu. Dodal, že v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní správca koná v mene a na
účet úpadcu a práva a povinnosti vznikajú priamo úpadcovi.

21. Žalovaný v odvolaní zotrval na ním vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku.
21.1. Tvrdil, že k plneniu v prospech konkurzu došlo 20.2.2008, v najkrajnejšom prípade doručením
rozhodnutia Pozemkového úradu v Humennom a žaloba bola podaná až 20.12.2018.
21.2. Vyčítal súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku vôbec neodôvodnil, prečo došiel k záveru,
že premlčacia lehota nebola uplynutá, resp. žalovaný konštatoval, že tvrdenie súdu prvej inštancie o

nepremlčaní tejto lehoty je v absolútnom rozpore s platnou právnou úpravou.

22. Žalovaný v odvolaní uviedol aj to, že pokiaľ ide o nepodložené tvrdenie súdu prvej inštancie o
neplatnosti kúpnej zmluvy potvrdenej rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/175/2009
z 28. septembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.10.2010, aj v tomto prípade ide o nezákonný

výklad súdu prvej inštancie. Dôvodil, že predmetná kúpna zmluva mohla byť zrušená iba právoplatným
rozhodnutím súdu, avšak to nedáva súdu prvej inštancie žiadne oprávnenie kritizovať, či neuznávať
predmetný – nikdy nezrušený - rozsudok Okresného súdu Humenné v spore 10C/175/2009.

23. Žalovaný následne poukázal na svoje tvrdenia uvedené v písomných vyjadreniach z 13.12.2021,

25. 2. 2022 a 6. 7. 2022.
23.1. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj intervenient na strane
žalovaného, a to v rozsahu prvého a tretieho výroku. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015
Civilného sporového poriadku, ďalej len C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvejinštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Z obsahu
odvolania odvolací súd zistil aj ďalší odvolací dôvod, a to § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.
24.1. Napadnutý rozsudok označil za nezákonný a arbitrárny. Za nesprávny označil aj právny názor

Krajského súdu v Prešove týkajúci sa otázky premlčania nároku. Poukázal na právny názor Najvyššieho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/10/2014 z 29. júla 2015, keď ustálil, že „na právny vzťah, ktorý sa
týka správcu a vyplýva z jeho osobitnej zodpovednosti za výkon funkcie, je potrebné aplikovať vždy
režim Občianskeho zákonníka ... v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia platí
osobitné ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka“.

24.2. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o existencii bezdôvodného obohatenia. Dôvodil,
že:
24.2.1. žalovaný nikdy nebol vlastníkom pozemkov
24.2.2. žalovaný nemal nikdy povinnosť tieto pozemky vydať
24.2.3. žalovaný nikdy neprijal platbu za pozemky na svoj účet a nezvýšili jeho majetok.
Žalovaný nedisponuje priznanou sumou a tá bola použitá v prospech a na účet PD Udavské v konkurze,

ktorý je subjektom majúcim z tejto platby prospech a jedine úpadca mohol byť pasívne legitimovanou
stranou sporu.
24.3. Vyčítal súdu prvej inštancie aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku spôsobujúce
jeho nepreskúmateľnosť.
24.4. Intervenient na strane žalovaného preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.6.2023 k obom predmetným odvolaniam namietol, že odvolanie
namiesto žalovaného podal správca JUDr. Ľuboš Bajužík – fyzická osoba a intervenient na strane
žalovaného podal odvolanie bez súhlasu žalovaného a predmetný súhlas žalovaného nebol priložený

ani do konca plynutia lehoty na podanie odvolania.

26. Žalobca v predmetnom vyjadrení k obom odvolaniam ďalej označil dôvody oboch odvolateľov za
nesprávne a nedôvodné.
26.1. Vo vzťahu k premlčaniu nároku poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove ako

súdu odvolacieho, keď v zrušujúcom uznesení súd druhej inštancie ustálil, že ku dňu vzniku práv
obidvoch zmluvných strán na vrátenie poskytnutých plnení proti sebe stálo premlčateľné právo žalobcu
proti žalovanému na vrátenie kúpnej ceny a nepremlčateľné právo žalovaného na vrátenie predmetu
kúpnej zmluvy. Synalagmaticky vzťah vznikol zo zákona, preto vyporiadanie bezdôvodného obohatenia
podlieharežimu§§457a107ods.3Občianskehozákonníka.Nárokúčastníkazmluvynavráteniekúpnej

ceny z neplatnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi
to, čo sa získalo za kúpnu cenu, ktorej vrátenie sa kupujúci domáha (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Žalobca teda splnil povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, ale žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi kúpnu cenu z neplatnej zmluvy nie, hoci ide o nárok
podmienený zo zákona (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalobca zdôraznil, že predmetný názor súdu

druhej inštancie je pritom pre súd prvej inštancie právne záväzný.
26.2. Žalobca, zhodne so svojimi prednesmi pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca nikdy
nežaloval fyzickú osobu JUDr. Ľuboša Bajužíka, ale JUDr. Ľuboša Bajužíka, správcu konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze, IČO: 00 696 790 a presne ten istý
subjekt uzatváral so žalobcom dňa 27.2.2008 kúpnu zmluvu na strane predávajúceho: JUDr. Ľuboš

Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze, IČO:
00 696 790. Identifikačné číslo je priradené k právnickej osobe Poľnohospodárske družstvo Udavské
v konkurze.
26.2.1.Konštatoval,žetopotvrdiliajodvolatelia,keďzhodneuviedli,žepodstatnéje,ktouzatváralkúpnu
zmluvu. Obaja tvrdili, že Kúpna zmluva z 27.2.2008 je platným právnym úkonom, čím vyvrátili svoje

tvrdenia o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
26.2.2. Dodal, že súd prvej inštancie k námietke pasívnej legitimácie žalovaného vznesenej
intervenientom, ku ktorej sa následne žalovaný pripojil, sa vyjadril ešte na pojednávaní dňa 23.3.2023
a vysvetlil, prečo námietku intervenienta ani žalovaného nepovažuje za dôvodnú. 26.2.3. Žalobca
poukázal aj na to, že žalobcom označený subjekt na strane žalovaného má postavenie v súdnych

sporoch určené Zákonom o konkurze a vyrovnaní, s čím sa vyporiadali súdy vo svojej rozhodovacej
praxi, ale aj Najvyšší súd SR, na čo správne poukázal súd prvej inštancie a žalobca sa s argumentáciou
súdu prvej inštancie stotožnil.26.2.4. Zdôraznil, že sám žalovaný podával návrh na vklad vlastníckeho práva, žaloby
Krajskému súdu v Prešove, odvolania Najvyššiemu súd SR, žalobu Krajskému súdu v Bratislave, žalobu
Najvyššiemu súdu SR, dovolanie Najvyššiemu súdu SR. Všetky uvedené žaloby a procesné prostriedky

uplatnené zo strany žalovaného sú preto vyvrátením námietky pasívnej legitimácie žalovaného a to
žalovaným aj intervenientom na strane žalovaného.

27. Žalobca znovu zopakoval, že žalovaným nie je JUDr. Ľuboš Bajužík – fyzická osoba. Zdôraznil, že
odvolanie podal Správca – JUDr. Ľuboš Bajužík, ale bez uvedenia úpadcu a jeho identifikačného čísla.

Dodal, že označenie „správca“ môže nanajvýš znamenať len to, že daná fyzická osoba je „nejakým
správcom“ a zároveň označenie „správca“ automaticky neznamená, že ide o správcu konkurznej
podstaty konkrétneho úpadcu.
27.1. Preto žalobca mal za to, že odvolanie nepodal žalovaný, ale osoba, ktorá nie je stranou súdneho
sporu.
27.2. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného žalobca opäť zopakoval, že intervenient na strane

žalovaného nepripojil súhlas žalovaného a teda ani nepreukázal v odvolacej lehote súhlas žalovaného
s predmetným odvolaním.
27.2.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 18.5.2023 doručenou žalovanému
18.5.2023 vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy oznámil súdu prvej inštancie, či
súhlasí s predmetným odvolaním. Súhlas žalovaného bol súdu prvej inštancie doručený až 30.5.2023,

teda po uplynutí lehoty na vyjadrenie 23.5.2023.
27.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného (podané neoprávnenou osobou)
a odvolanie intervenienta na strane žalovaného (bez súhlasu žalovaného v stanovenej lehote) odmietol
podľa § 386 písm. b) C. s. p.

28. Žalobca k predmetným odvolaniam po vecnej stránke uviedol, že predmetné odvolania nie sú
dôvodné.
28.1. Tvrdil, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, argumentačne sa vyporiadal s
každou námietkou vznesenou pred súdom prvej inštancie a zopakovanými v odvolacích prednesoch
odvolateľov, svoje úvahy zrozumiteľne vysvetlil a žalobca sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie

stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku žalobca považoval za presvedčivé,
vyčerpávajúce a má za to, že súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovýmzisteniam
a jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.
28.2. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne

správny.

29. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.
29.1. Ďalej poukázal na to, že je potrebné si ustáliť, čo je právnym titulom uplatneného nároku žalobcu.
29.1.1. Tvrdil, že žalobca v žalobe uviedol, že právnym titulom žalobcu je nárok na zaplatenie 94.935,00

eur s príslušenstvom, následne sa ako právny titul v rozhodnutí súdu a vyjadreniach žalobcu objavuje
bezdôvodné obohatenie a napokon v konečnom dôsledku sa objavuje tretí právny titul – vzájomné
vydanie plnenia zo synalagmatického záväzku.
29.1.2. Zdôraznil, že každý z týchto titulov má iný právny podklad, a aj preto je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nejasné, nepreskúmateľné a teda nevykonateľné.

29.2. Za nedôvodné označil tvrdenie žalobcu o tom, že odvolanie namiesto žalovaného podal JUDr.
Ľuboš Bajužík – fyzická osoba.
29.2.1. Poukázal na to, že v texte odvolania je jasne uvedené označenie - správca konkurznej podstaty
PD Udavské v konkurze.
29.3. Za nepravdivé označil aj tvrdenie žalobcu, že intervenient na strane žalovaného podal odvolanie

bez súhlasu žalovaného. Zdôraznil, že súhlas žalovaného, aj keď po uplynutí súdom prvej inštancie
stanovenej lehoty, bol zo strany žalovaného daný.
29.4. Zopakoval tvrdenie o tom, že ani žalobca, ani súd prvej inštancie a súd druhej inštancie (Krajský
súd v Prešove) právne neodôvodnili, ako je možné splniť záväzok zo synalagmatického vzťahu, ktorý
má a môže mať len oboch účastníkov, vydaním tretej osobe (reštituentom, pozn. odvolacieho súdu).

29.5. Tvrdil aj to, že súd prvej inštancie v poučení o opravnom prostriedku uviedol, že odvolanie možno
podať Krajskému súdu v Prešove napriek tomu, že odvolacím súdom bol Krajský súd v Košiciach.
Uzavrel, že o odvolaní proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodoval nepríslušný
Krajský súd v Prešove.29.5.1. Zdôraznil, že právny názor nepríslušného odvolacieho súdu je preto právne nulitný.
29.5.2. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov navrhol predmetný spor zastaviť podľa § 161 ods. 2 C. s. p.

30. Intervenient na strane žalovaného podaním zo dňa 29.7.2023 zobral svoje odvolanie spať. Žalovaný
s predmetným späťvzatím odvolania nesúhlasil.

31. Intervenient na strane žalovaného podaním zo 4. júla 2023 oznámil, že nemá záujem na výsledku
sporu a preto nespĺňa zákonné požiadavky na postavenie intervenienta na strane žalovaného

v prejednávanom spore.

32. Žalobca podaním zo 4.8.2023 navrhol prerušiť konanie až do rozhodnutia „o žalobe podanej
Najvyššiemu súdu SR na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/5/2022, vzhľadom
na nepríslušnosť Krajského súdu v Prešove .“

33. Žalobca v následných vyjadreniach mimo iného zotrval na tvrdeniach o nedôvodnosti odvolania
žalovaného a intervenienta na strane žalovaného.
33.1. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že o odvolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie rozhodol nepríslušný odvolací súd (Krajský súd v Prešove).
33.1.1. Poukázal na to, že v rozhodnom čase rozhodovania – od 23.9.2021 do 21.4.2022 bol odvolacím

súdom súdu prvej inštancie Krajský súd v Prešove.
33.2. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/3/2022 zo 17. októbra
2022, podľa ktorého: „ Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne
plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol
synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo

bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie
vzniklo.Nasynalagmatickomcharaktereichzáväzkovéhovzťahuničnemeníaniskutočnosť,žepredmet
kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Vrátením predmetu kúpy si
kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim“.
33.2.1. Zdôraznil, že v prejednávanom spore ide o kúpnu cenu obdržanú žalovaným z absolútne

neplatnej Kúpnej zmluvy z 27.2.2008, keď predmet kúpnej zmluvy nemal byť a ani nemohol byť zaradený
do konkurznej podstaty úpadcu, a to s poukazom na § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní (ďalej len ZKV), podľa ktorého veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa
zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak
nároky neboli v zákonom stanovených lehotách uplatnené, alebo boli zamietnuté. Absolútna neplatnosť

uvedenej kúpnej zmluvy je daná § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
33.3. Žalobca tvrdil aj to, že žalovaný o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy z 27.2.2008 vedel aj z jej
napadnutia Protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, protest prokurátora č. Pd 166/08 zo
dňa 20.10.2008 z titulu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v spojení s Rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Prešove č. Vo 31/2008 zo dňa 22.12.2008, ktorým bolo rozhodnutie Správy

katastra Humenné o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 420/2008 zo
dňa 27.3.2008 zrušené.
33.3.1. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že konal v súlade s Opatrením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2K 563/1995 zo dňa 26.2.2008.
33.3.2. Poukázal na to, že správca konkurznej podstaty nesporne pochybil v tom, že nepreskúmal

uplatnenie reštitučných nárokov oprávnených osôb na pozemky v tom čase vo vlastníctve úpadcu a
uviedol tak do omylu aj Krajský súd v Košiciach. Za nesporné označil aj to, že Krajský súd v Košiciach
po získaní podkladov priamo od reštituentov upozornil na túto skutočnosť a Opatrením
sp. zn. 2K 563/1995-320 zo dňa 31. decembra 2009 uložil vtedajšiemu správcovi konkurznej podstaty
od predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 27.2.2008 odstúpiť. Predmetné Opatrenie

Krajského súdu v Košiciach nebolo adresované fyzickej osobe, ale správcovi konkurznej podstaty
úpadcu, preto sa tento pokyn vzťahoval aj na žalovaného, ktorý sa „vrátil“ do funkcie správcu konkurznej
podstaty.
33.4. Žalobca dodal, že v ostatnom sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

34. Odvolací súd prv, než prejednal odvolanie žalovaného skúmal, či návrh žalovaného na
prerušenie odvolacieho konania zo dňa 4.8.2023 je/nie je dôvodný.35. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č. k. 7Cob/5/2022-640 z 21. apríla 2022.
35.1. Uznesením č. k. 3Obdo/47/2024-1053 z 12. decembra 2024 Najvyšší súd SR odmietol predmetné

dovolanie žalovaného.

36. Odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie odvolacieho súdu o prerušení konania je bezpredmetné a
to vzhľadom na zákonnú dikciu ustanovenia § 164 C. s. p., upravujúcu fakultatívnu možnosť prerušenia
súdneho konania a skutočnosť, že dôvod prerušenia odvolacieho konania uvedený žalovaným

medzičasom aj odpadol, a to práve s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
špecifikované v odseku 35.1. odôvodnenia tohto rozsudku.

37. Odvolací súd preto návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 4.8.2023 zamietol
ako nedôvodný.

38. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací prv, než pristúpil k prejednaniu odvolania žalovaného
skúmal, či odvolanie podala oprávnená osoba.

39. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania, že z neho nepochybne vyplýva úmysel JUDr. Ľuboša
Bajužíka – správcu podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze podať predmetné

odvolanie, keď v časti Vec: žalovaný jednoznačne špecifikoval žalovaného ako správcu podstaty
úpadcu. Iný výklad obsahu predmetného odvolania tak, ako to uvádzal žalobca vo svojich vyjadreniach,
by vykazoval znaky prílišného formalizmu a bol by neprimeraným zásahom do procesných práv
žalovaného.

40. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd preto prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods.1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

41. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods.1 a § 219 ods.1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods.3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

42. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, proti rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel v rozsahu špecifikovanom v prvom výroku
napadnutého rozsudku, pretože podľa žalovaného
42.1. súdprvejinštanciesvojerozhodnutienedostatočneodôvodnil,čímsastalopredmetnérozhodnutie
nepreskúmateľné;
42.2. súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, že:

42.2.1. žalovaný je pasívne legitimovanou stranou sporu,
42.2.2. námietka premlčania nároku žalobcu uplatnená zo strany žalovaného nie je dôvodná,
42.3. súd prvej inštancie v rozpore so svojím skutkovým a právnym záverom uvedeným v poradí
prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie a na základe nesprávneho a nedôvodného právneho záveru
nepríslušného odvolacieho súdu (Krajského súdu v Prešove) rozhodol o nároku žalobcu úplne opačne,

a to na základe toho istého skutkového stavu;
42.4. v napadnutom rozsudku absentuje výrok o povinnosti žalobcu vrátiť to, čo odčerpal z majetku
úpadcu, aby aj tomuto bol nastolený rovnovážny stav;
42.5. súd prvej inštancie nebral na zreteľ tvrdenie žalovaného, že predmetný nehnuteľný majetok bol do
súpisu podstaty zapísaný oprávnene a nik sa nebránil vylučovacou žalobou podľa § 19 ZKV vylúčenia

tohto majetku zo súpisu podstaty úpadcu,
42.6. súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, ktorý sa týkal rozsudku Okresného súdu Humenné
v spore sp. zn. 10C/175/2009.

43. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. a), b), d), f), h) C. s. p.

Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.44. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. je mimo iného naplnený vtedy, ak v prejednávanom
spore neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, alebo kauzálnej príslušnosti (§ 12, § 20 - 33
C. s. p.).

45. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že o odvolaní žalobcu proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie rozhodoval nepríslušný odvolací súd, a to Krajský súd v Prešove udáva,
že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

46. Odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Prešove o odvolaní žalobcu
proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie bol Krajský súd v Prešove odvolacím súdom
Okresného súdu Humenné ako súdu prvej inštancie, a to s poukazom na § 34 C. s. p. v spojení s § 3
ods. 7 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.

47. Odvolací súd zároveň konštatuje, že Krajský súd v Košiciach je odvolacím súdom vo vzťahu

k prejednaniu odvolania proti v poradí druhému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to s poukazom na
§ 34 ods. 2 písm. c) C. s. p. v znení účinnom od 1. júna 2023, kedy nadobudol účinnosť zákon č.
150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov
(tzv. súdna mapa). Odvolací súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na priamu aplikabilitu Civilného
sporového poriadku je Okresný súd Humenné kauzálne a miestne príslušným súdom aj na prejednanie

tejto žaloby, a to s poukazom na § 40 C. s. p.

48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nebol naplnený.

49. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k

vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý

má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
49.1. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným
sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to

vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Musívšakísťonesprávnyprocesnýpostupsúdutakejintenzity,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

50. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie spor riadne prejednal, strany sporu (teda aj

žalovaného) riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaný mal teda právo vyjadriť
sa žalobe a k jednotlivým dôkazom. Žalovaný mal právo navrhnúť a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu,
a to s prihliadnutím na účelnosť navrhovaného dokazovania pre rozhodnutie vo veci samej a posúdil
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali

vplyv na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie.

51. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie riadne
a náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, aj vo vzťahu k nedôvodnej námietke pasívnej vecnej legitimáciežalovaného, pričom dal odpovede na všetky – pre spor – podstatné otázky s prihliadnutím aj na závery
a odôvodnenie rozhodnutí správnych súdov, ktoré skúmali zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov
týkajúcich sa dotknutých nehnuteľností.

52. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania žalovaného, že žalovaný nesúhlasí so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
52.1. Ako však vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

53. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods.1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

55. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu

konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

56. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas

konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

57. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

58. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
K XXX/XX-18 z 5.11.1997 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, opatrením z 26.2.2008 vyslovil
súhlas s predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu špecifikovanom v predmetnom

opatrení v prospech žalobcu. Kúpnou zmluvou z 27.2.2008 žalovaný – správca podstaty úpadcu, ktorý
konal v mene a na účet úpadcu, ako predávajúci, odpredal predmetné nehnuteľnosti žalobcovi ako
kupujúcemu, za kúpnu cenu 2.860.000,00 Sk (po prepočte na menu euro 94.935,00 eur).
58.1. Nebolo sporné, že žalobca kúpnu cenu uhradil v celej výške a následne bol povolený vklad
vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností pod V-420/08 zo dňa 27.3.2008.

58.2. Rovnako nebolo sporné, že rozhodnutie Správy katastra nehnuteľností v D. o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností B. XXX/XXXX z 27.3.2008 bolo zrušené rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Prešove Vo 31/2008 z 22.12.2008.
58.3. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že žalobca napadol zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov jednotlivými žalobami, avšak nebol úspešný a tak bolo právoplatne rozhodnuté, že

predmetné nehnuteľnosti úpadcu patria reštituentom.

59. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zaplatením
kúpnej ceny 93.786,54 eura za predmetné nehnuteľnosti zo strany žalobcu a následným vrátenímtýchto nehnuteľností ich reštituentom, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu, a to na základe absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy z 27.2.2008 pre porušenie blokačného
ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona zo strany žalovaného v spojení s § 68 ods. 1 ZKV.

60. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore so svojím skutkovým a
právnym záverom uvedeným v poradí prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie a na základe
nesprávneho a nedôvodného právneho záveru nepríslušného odvolacieho súdu (Krajského

súdu v Prešove) rozhodol o nároku žalobcu úplne opačne, a to na základe toho istého skutkového stavu,
čím sú splnené odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. udáva, že ani tieto tvrdenia žalovaného
nie sú dôvodné.

61. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

62. Odvolací súd konštatuje, že v § 391 ods. 2 C. s. p. je stanovená zásada viazanosti súdu prvej
inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Táto zásada môže byť prelomená len celkom vo
výnimočných prípadoch, ktoré nastali po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. I v takýchto prípadoch však súd prvej inštancie je povinný

odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom dôkladne odôvodniť.

63. Odvolací súd konštatuje, že odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok
súdu prvej inštancie vyslovil právny názor týkajúci sa posúdenia námietky premlčania uplatnenej zo
strany žalovaného. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd konštatoval, že v prípade nárokov, ktoré

vychádzajú z obchodného záväzkového vzťahu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
prijatím plnenia z neplatnej zmluvy, dávajú označené ustanovenia odpoveď na otázku, kedy začína
plynúť premlčacia doba vo vzťahu k takémuto plneniu, ale i odpoveď na otázku dĺžky premlčacej
doby. Neriešia však situáciu, akú má na mysli citované ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v zmysle ustanovenia § 1

ods. 2 Obchodného zákonníka normou „lex specialis“. Niet pochybností o tom, že medzi účastníkmi
neplatnej kúpnej zmluvy vzniká synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka, pričom záväzok domnelého kupujúceho vrátiť predmet plnenia predávajúcemu je splnený
vtedy, kedy je predmet zmluvy vydaný skutočnému vlastníkovi. Preto možno konštatovať, že v súdenej
veci žalobca svoju reštitučnú povinnosť splnil, a preto mu svedčí právo na vrátenie zaplatenej kúpnej

ceny. Pretože však žalobca by nemohol namietať premlčanie vlastníckeho práva, je namieste aplikácia
ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Iný výklad právnych noriem upravujúcich premlčanie
aj v obchodných záväzkových vzťahoch aj v predmetnej veci by zjavne viedlo k nespravodlivému
rozhodnutiu.

64. Odvolací súd sa stotožňuje z právnym názorom Krajského súdu v Prešove špecifikovaným v odseku
61. odôvodnenia tohto rozhodnutia a preto sa aj súd prvej inštancie správne riadil predmetným právnym
názorom odvolacieho súdu pri posúdení uplatnenej námietky premlčania nároku zo strany žalovaného,
od ktorého nemal dôvod sa odchýliť.

65.Odvolacísúdktvrdeniamžalovaného,žeaksúddospelkzáveruotom,žesajednáosynalagmatický
záväzok, tak v napadnutom rozsudku absentuje výrok o povinnosti žalobcu vrátiť to, čo odčerpal z
majetku úpadcu, aby aj tomuto bol nastolený rovnovážny stav, čím je predmetné rozhodnutie nesprávne
a nezákonné udáva, že ani tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

66. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
17. októbra 2022 sp. zn. 1VCdo/3/2022 podľa ktorého, „z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej
si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný
ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.
Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď

bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení
ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi.
Vrátením predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického
záväzku s predávajúcim“.66.1. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nevyjadrenie vzájomnej
podmienenosti nárokov strán sporu v petite žaloby nemožno považovať za vadu žaloby.

67. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na tvrdenie žalovaného, že
predmetný nehnuteľný majetok bol do súpisu podstaty zapísaný oprávnene a nik sa nebránil
vylučovacou žalobou podľa § 19 ZKV vylúčenia tohto majetku zo súpisu podstaty úpadcu udáva, že
ani toto tvrdenie nie je dôvodné.
67.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 68 ods. 1 ZKV, ktorý stanovuje, že veci, ktoré

majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových
krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené
alebo boli zamietnuté. Odvolací súd poukazuje na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý
stanovuje povinnosť povinnej osobe (žalovanému) nakladať s pozemkami až do navrátenia vlastníctva
k pozemkom oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej zakazuje previesť
pozemok odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného pod sankciou absolútnej neplatnosti

takéhoto úkonu.
67.2. Odvolací súd preto za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že ak Kúpna zmluva
z 27.2.2008 bola uzavretá v rozpore s § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., je absolútne neplatná pre
rozpor so zákonom. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo 7.9.2015 citovaný v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

68. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje aj so záverom a odôvodnením súdu prvej inštancie
špecifikovaným v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, týkajúcim sa rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 10C/175/2009-174 z 28.9.2010.
68.1. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetným rozsudkom Okresného súdu Humenné nemohli

nastať ani deklaratórne účinky určenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a
to práve z dôvodu existencie vyššie uvedených špecifikovaných právoplatných rozhodnutí správnych
orgánov, ktorých zákonnosť bola posúdená vyššie uvedenými právoplatnými rozhodnutiami správnych
súdov Slovenskej republiky.

69. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie
správne dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že žalobca preukázal nárok na zaplatenie
93.786,54 eura s príslušenstvom, pretože žalobca preukázal, že na základe absolútne neplatnej Kúpnej
zmluvy z 27.2.2008 poskytol žalovanému kúpnu cenu 93.786,54 eura za nehnuteľný majetok do súpisu
podstaty úpadcu zapísaný v rozpore s § 68 ods. 1 ZKV v spojení s § 4 ods. 2 Reštitučného zákona,

čím došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v súdom prvej inštancie
priznanej výške nároku.

70. Odvolací súd preto podľa § 387 ods.1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku, pretože odvolanie žalovaného nebolo

dôvodné. Taktiež potvrdil tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania
ako vecne správny.

71. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného udáva, že predmetné
odvolanie odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písmena b) C. s. p. a to

z nasledujúcich dôvodov:

72. Podľa § 360 ods. 1, 2 a 3 C. s. p., odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou
podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (ods. 1). V ostatných prípadoch môže intervenient
podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (ods. 2). Lehota na podanie odvolania plynie od

doručenia rozhodnutia intervenientovi (ods. 3).

73. Odvolací súd udáva, že § 360 ods. 1 a 2 C. s. p. umožňuje podať odvolanie aj intervenientovi na
strane strany sporu (v prejednávanom spore na strane žalovaného). Ak strana sporu a intervenient
tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 C. s. p. je intervenient oprávnený podať odvolanie

aj bez súhlasu žalovaného, pretože procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Ak žalovaný
a intervenient na strane žalovaného netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo je potrebné, aby
s odvolaním intervenienta súhlasil aj žalovaný. Napriek tomu, že Civilný sporový poriadok neupravuje,
že by musel byť predmetný súhlas udelený intervenientovi vopred, alebo neskôr s podaním odvolania,odvolací súd udáva, že strana sporu musí predmetný súhlas na podanie odvolania intervenientovi udeliť
do konca lehoty na podanie odvolania.

74. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že intervenient na strane žalovaného podal odvolanie bez súhlasu
žalovaného a žalovaný neudelil súhlas s predmetným odvolaním v odvolacej lehote, a dokonca ani
v lehote stanovenej súdom prvej inštancie, preto odvolací súd konštatuje, že predmetné odvolanie bolo
podané neoprávnenou osobou.
74.1. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadal ani na späťvzatie odvolania intervenienta

na strane žalovaného.

75. Odvolací súd taktiež preskúmal aj podanie intervenienta na strane žalovaného zo 4.
júla 2023, v ktorom intervenient na strane žalovaného oznámil, že nemá záujem na
výsledku sporu a preto nespĺňa zákonné požiadavky na postavenie intervenienta na strane žalovaného
v prejednávanom spore. Žalovaný s predmetným vystúpením intervenienta na strane

žalovaného z prejednaného sporu nesúhlasil.

76. Podľa § 82 ods. 1, 2 a 3 C. s. p. intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na
základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním (ods. 1). Vstup intervenienta je prípustný
počas celého konania (ods. 2). V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem

všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku
konania (ods. 3).

77. Podľa § 83 C. s. p. súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

78. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok neupravuje vystúpenie intervenienta zo sporu,
preto je na mieste použiť analógiu § 82 a § 83 C. s. p.

79. Vzhľadom na to, že žalovaný s vystúpením intervenienta na strane žalovaného nesúhlasil, odvolací
súd predmetný nesúhlas posúdil analogicky podľa § 83 C. s. p. a rozhodol, že pripúšťa vystúpenie

intervenienta na strane žalovaného, nakoľko dospel k záveru, že intervenient na strane žalovaného
svoje vystúpenie zo sporu odôvodnil stratou záujmu o výsledok sporu, a zároveň z dôvodu, že zotrvanie
intervenienta na strane žalovaného v rozpore s jeho vôľou je nedôvodné a zo strany žalovaného ani
ničím neodôvodnené.

80. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto
odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods.2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).