Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 33T/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010938
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2324010938.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci

obžalovanej A. B., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 26.1.2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., B. C., D. XX.X.XXXX E. F., G. H. A. F., I. D. C. J. J. XXX, K. L., M. B.,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 4.4.2024 v čase o 20:30 hod v meste F. na ulici N., po predchádzajúcom požití návykových látok
viedla ako vodič osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat Combi bielej farby EČ: F., pričom mala v

krvi metamfetamín v koncentrácii 469,01 ng/ml a amfetamín v koncentrácii 102,16 ng/ml, ktoré množstvo
možnoprirovnaťkvplyvuetanoluvovýškesurčitosťouvysokonad1g/kg(promile)atentostavvylučoval
jej spôsobilosť viesť spoľahlivo a bezpečne motorové vozidlo bez toho, aby neohrozila seba ako i iných
účastníkov cestnej premávky,

teda

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
tým spáchala

úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, na
dobu výkonu trestu povinnej práce obmedzenia a povinnosti:
- zákaz požívania omamných a psychotropných látok (drog).

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 7.8.2024 obžalobu na obvinenú A. B., B. C., D.
XX.X.XXXX E. F., G. H. A. F. (ďalej ako ,,obžalovaná“), pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenou spáchaný na skutkovom a právnom

základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Obžalovaná po poučení o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm.
b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257
ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného

poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinná. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.
c),písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky položené
otázky odpovedala ,,áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Súd podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, prijal, pretože súd nemal žiadne
pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti, a to

prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a ani pochybnosti
o naplnení znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom zohľadnil závažnosť prečinu
spáchaného obžalovanou, kedy obžalovaná viedla ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom
drogy (metamfetamínu) v koncentrácií 469,01 ng/ml a amfetamínu v koncentrácií 102,16 ng/ml, pričom
uvedené množstvo možno prirovnať k vplyvu etanolu s určitosťou vysoko nad 1 g/kg (promile), ktorý

stav vylučoval jej spôsobilosť viesť spoľahlivo a bezpečne motorové vozidlo bez toho, aby neohrozila
seba ako i iných účastníkov cestnej premávky, t.j. ide o závažnosť vyššiu.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: výsluch obžalovanej k osobným a majetkovým
pomerom, listinné dôkazy: evidenčná karta vodiča, lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a

priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT), správa Sociálnej poisťovne (SP), správa ÚPSVaR
GA. Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na doplnenie dokazovania.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnej domácnosti žije s rodičmi a s dvoma
deťmi vo veku 6 a 16 rokov. Inú vyživovaciu povinnosť okrem detí nemá. Momentálne nepracuje, je

evidovaná na ÚPSVaR Galanta ako uchádzačka o zamestnanie. Nemá žiaden príjem okrem rodinných
prídavkov a výživného. Má dlhy voči banke z titulu úveru približne vo výške 40 000 eur. Pohľadávky voči
iným osobám neeviduje. Je zdravotne spôsobilá, nelieči sa, avšak bola jej odporučená operácia chrbtice.
Súhlasí s uložením trestu povinnej práce a napriek odporúčaniu operácie chrbtice je schopná pracovať,
nemá obmedzenie výkonu práce. Alkohol neužíva, drogy neužíva, nemá diagnostikované závislosti,

fajčí.

Obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov. V evidencií priestupkov má evidovaných 9
priestupkov v doprave, nešlo o závažný spôsob spáchania priestupku. Z evidenčnej karty vyplýva, že
jej v minulosti nebol ukladaný zákaz činnosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná

toho času nie je evidovaná ako zamestnanec. Z potvrdenia UPSVaR Galanta vyplýva, že obžalovaná je
vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 5.12.2025.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
ktorá je 0 (nula) rokov až 1 (jeden) rok.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona kedy súd

musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v
prospech obžalovanej zohľadnil jej kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentovala na hlavnompojednávaní v spojení s vyhlásením o vine, ktoré obžalovaná urobila a s ktorým sú spojené následky ako
neodvolateľnosť vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov proti výroku o vine, t.j. poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ

nebola súdne trestaná. Súd zohľadnil jej doterajšiu priestupkovú minulosť, aj keď bola priestupkovo
postihnutá deväťkrát (súvisiace s predmetnou trestnou činnosťou), z čoho je zrejmé, že síce nejde o
vzornú vodičku, no na strane druhej nejde ani o extrémne nedisciplinovanú vodičku, ktorá by svojim
nezodpovedným správaním v cestnej premávke pravidelne a sústavne ohrozovala ostatných účastníkov
cestnej premávky, t.j. u obžalovanej nezistil poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života podľa § 36

písm. j) Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovanej súd nepovažoval
za nevyhnutné na obžalovanú vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje
si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej
môže byť naplnený aj uložením alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody. Pri

ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásady individualizácie trestu tak, aby uložený trest
primerane reagoval na závažnosť prečinu aj na osobu obžalovanej a zároveň pôsobil výchovne a
preventívne. V posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu povinnej práce,
keďže ide o prečin, pri ktorom zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzbyneprevyšujúcoupäťrokov,aobžalovanásuloženímtohtodruhutrestusúhlasila,súdpretomohol

uložiť trest povinnej práce. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásady individualizácie
tak, aby uložený trest primerane zodpovedal povahe a závažnosti prečinu, okolnostiam jeho spáchania
a osobe obžalovanej, pričom mal zabezpečiť nielen individuálnu prevenciu (nápravu obžalovanej), ale
aj preventívne pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Súd prihliadol aj na vykonateľnosť trestu,
obžalovaná je schopná pracovať a neboli zistené okolnosti vylučujúce uloženie tohto trestu (napr.

dlhodobá práceneschopnosť alebo invalidita).

Súd považoval za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu trest povinnej práce vo výmere 240 hodín,
počas ktorého má vzhľadom na charakter skutku zákaz užívať omamné a psychotropné látky (drogy),
aby sa u nej nepotencovalo takéto správanie, ktorý trest považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci

účel trestu. K výmere 240 hodín súd dospel s poukazom na potrebu, aby uložený trest bol dostatočne
citeľný a reálne výchovne pôsobil aj u obžalovanej, zároveň však ide o trest, ktorý umožňuje zachovať
väzby v prirodzenom sociálnom prostredí a plniť si rodinné a životné povinnosti, čím sa podporuje jej
vedenie riadneho života.

Keďže sa obžalovaná dopustila trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd jej uložil
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná
ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu
trestnej činnosti. Súd dvojročnú výmeru tohto trestu považuje za primeranú nielen okolnostiam prípadu,

ale aj osobe obžalovanej, najmä s poukazom na jej priestupkovú minulosť v doprave.

Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovanej
v prípade uloženia trestu povinnej práce spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu
sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno

tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je
možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta

na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré
podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej častisa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.