Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200334
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: DermaCare plus
s.r.o., so sídlom Svetlá 7, Bratislava, IČO: 35 861 746, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Cíbik
Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6C, Bratislava, IČO: 54 256 160 proti žalovanému: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, P. O. BOX 192, Bratislava, IČO:
00 603 481, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS ODP 68060/2021-511878, č.
komisie 51/2021 zo dňa 23.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. MAGS ODP 68060/2021-511878, č. komisie 51/2021 zo dňa

23.12.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. MAGS ODP 68060/2021-511878, č. komisie 51/2021 zo dňa 23.12.2021
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že: (I) určuje podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný
zákon“) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave

použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách na území
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava podľa bodov č. 1884 - 1888, 1890 - 1907 zápisnice
č. 51/2021 komisie zo dňa 20.12.2021, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tohto listu; (II) neurčuje
použitie dopravných značiek a dopravných zariadení podľa bodov č. 1889 zápisnice č. 51/2021 komisie
zo dňa 20.12.2021, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tohto listu. V závere rozhodnutia je uvedené,
že v zmysle § 3 ods. 6 cestného zákona sa na určovanie použitia dopravných značiek a dopravných
zariadení na pozemných komunikáciách nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

II.
Žaloba

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu zákonnosti postupu správneho
orgánu ako aj zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie
a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP.

3. Žalobca poukázal na to, že proti napadnutému rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok, ktorým by
bolo možné dosiahnuť nápravu, lebo v zmysle § 3 ods. 6 cestného zákona na činnosti podľa odseku 2
druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q) a r), odseku 4 písm. e), f) a g)a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Žalobca skutkovo
žalobu odôvodnil tým, že:
- Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava III, obci BA - m. č. NOVÉ

MESTO, k. ú. A. B., zapísanej Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a
to parcely reg. „C“ č. parc. 21996/7 o výmere 16 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), ďalej len „pozemok“.
Využitie pozemku je určené kódom 22 - „Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“
Podľa žalobcu neoddeliteľnou súčasťou pozemku je parkovacie miesto s povrchom asfaltu, nezapísané

do katastra nehnuteľností.
- Na základe jeho žiadosti zo dňa 17.09.2020 o určenie o určenie použitia dopravných značiek a
dopravných zariadení na pozemnej komunikácii Kominárska ul. v Bratislave pre vyhradené parkovanie
(ďalej len „žiadosť“) žalovaný rozhodnutím č. B. C. XXXXX/XXXX-501494, č. komisie 47/2020 zo
dňa 21.12.2020 (ďalej len „určenie 1“) podľa § 3 ods. 2 cestného zákona a podľa. § 61 ods. 2
písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o cestnej premávke“) určil použitie dopravných značiek a dopravných zariadení, okrem
iného aj bodu č. 1866, a to „vyhradené parkovanie, osadenie 1x značku č. 270 a 1x značku č. 531
na pozemku“. V odôvodnení rozhodnutia – Určenia 1 žalovaný uviedol, že podkladmi pre vydanie
rozhodnutia boli: stanovisko správcu pozemnej komunikácie k osadeniu dopravného značenia zo dňa
17.09.2020azáväznéstanoviskoKrajskéhodopravnéhoinšpektorátuKrajskéhoriaditeľstvaPolicajného

zboru Slovenskej republiky v Bratislave. Na základe rozhodnutia žalobca osadil na pozemku dopravné
značky pre vyhradené parkovanie.
- Dňa 05.01.2022 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. MAGS ODP 68060/2021-511878,
č. komisie 51/2021 zo dňa 23.12.2021 (napadnuté rozhodnutie), v zmysle ktorého bolo vyhradené
parkovanie žalobcu na pozemnej komunikácii D. E. F. G. zrušené podľa bodu 1896 z dôvodu uvedeného

v tabuľke k rozhodnutiu, že dopravné značky boli určené v rozpore s cestným zákonom - bez stanoviska
správcu komunikácie (MČ Nové Mesto).
4. Žalobca namieta podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Námietku odôvodnil
tým, že od vydania rozhodnutia - Určenia 1 do vydania napadnutého rozhodnutia nerušene užíval 12

mesiacov vyhradené parkovanie, skutkový stav sa počas tohto obdobia nezmenil, napriek tomu ten istý
správny orgán bez jeho vedomia mu zrušil vyhradené parkovanie určené skorším rozhodnutím – Určenie
1 a odôvodnil to len jedinou vetou: „dopravné značky boli určené v rozpore s Cestným zákonom - bez
stanoviska správcu komunikácie (MČ Nové Mesto)“. Podľa žalobcu on je: i) je vlastníkom pozemku,
ii) pozemok sa nachádza pod účelovou komunikáciou, iii) účelová komunikácia na pozemku žalobcu

predstavuje spevnenú plochu – parkovacie miesto, v) parkovacie miesto je súčasť pozemku a on je
vlastníkom účelovej komunikácie (parkovacieho miesta) na pozemku. Podkladom pre vydanie Určenia
1 bolo okrem iného aj stanovisko žalobcu ako správcu pozemnej komunikácie k osadeniu dopravného
značenia zo dňa 17.09.2020, ktoré tvorilo prílohu jeho žiadosti. Čiže svojvoľným konaním správneho
orgánu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a jeho práva na spravodlivý proces.

5. Žalobca ďalej namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Namieta, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie a svoj postup, ktorým fakticky zrušil voje pôvodné rozhodnutie. V rozhodnutí absentujú
úvahy žalovaného, na základe ktorých dospel k záveru o absencii stanoviska správcu pozemnej
komunikácie vo vzťahu k pozemnej komunikácii, na ktorej sa nachádza parkovacie miesto žalobcu.

Pritom žalovaný svojim rozhodnutím odoprel žalobcovi právo užívať parkovacie miesto, ktoré sa
nachádza na jeho pozemku.
6. Žalobca rovnako namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasí s záverom žalovaného, že
dopravné značky boli určené bez stanoviska správcu komunikácie, v rozpore s cestným zákonom,
lebo jeho pozemok, na ktorom je postavené parkovacie miesto s asfaltovým povrchom je účelovou

komunikáciou podľa § 22 cestného zákona a STN 73 6100. Vlastnícke právo k účelovej komunikácii
odvodzuje od svojho vlastníckeho práva k pozemku pod parkoviskom. Podľa § 43a ods. 3 písm. a)
stavebného zákona sa účelové komunikácie považujú za inžinierske stavby. Podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) sa účelové komunikácie nezapisujú do katastra nehnuteľností. Pozemné (účelové)

komunikácie nie sú stavbami (vecou) v zmysle občianskeho práva, ale len súčasťou pozemku ( rozsudok
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 266/2011 z 17.10.2012), preto nemožno uvažovať o tom, že by mohli byť
občianskoprávne vzťahy na komunikácií a k pozemku, na ktorom sa nachádza, rozdielne. Postupoma napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práva vlastniť majetok,
lebo nemôže svoj pozemok využívať ako parkovacie miesto.
III.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vyjadrením zo dňa 13.04.2022 žiadal žalobu zamietnuť. K právnemu posúdeniu veci
odvolávajúc sa na § 1 ods. 2 - 5, § 4b ods. 1 cestného zákona a na § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva cestný zákon uviedol, že parkovisko v úseku pokrývajúcom pozemok je súčasťou

miestnej cesty III. triedy D.. Dňa 23.03.1992 vydal protokol č. 28/92, ktorým zveril mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto do správy komunikácie III. a IV. triedy a verejné priestranstvá podľa priloženého
zoznamu, v ktorom je pod č. 356 evidovaná miestna cesta III. triedy na ulici Kominárska (v dĺžke 200 m,
šírka 8,5 m , ľavý chodník 4,5 m, pravý chodník 2,5 m). Podľa žalovaného je ľavý chodník je myslený ako
parkovací pás v dĺžke 151m a šírke 4,5 m, úsek ulice Kominárska, na ktorom žalobca kúpil pozemok, na
ktorom je vybudované parkovisko. Žalovaný ďalej tvrdí, že parkovacie miesto predstavuje samostatnú

vec v zmysle občianskoprávnych vzťahov a on je jeho vlastníkom, aj keď nie je v katastri nehnuteľností
ako vlastník zapísaný. Nejde o pozemnú komunikáciu - účelovú cestu, ktorá je súčasťou pozemku.
Taktiež poprel, že by odurčenie dopravného značenia pod por. č. 1896 z roku 2021 bolo nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej správy. Z výpisu LV č. XXXX mu vyplýva spôsob vyžívania pozemku ako
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná

cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich časti ( kód 22), ale žalobca nepreukázal žiadny
vlastnícky vzťah k parkovisku. K odurčeniu dopravných značiek došlo z dôvodu, že „Predmetné DZ
boli určené v rozpore so zákonom č. 135/1961 Z b. (cestným zákonom) - bez stanoviska správcu
komunikácie (MČ Nové Mesto.)" a žalobcovi bola táto informácia oznámená listom zo dňa 05.01.2022.

8. Žalovaný sa oboznámil s obsahom zmluvy o prevode pozemku z 17.07.2020 v znení Dodatku č. 1
z 17.07.2020 (V -1949/2020 z 20.8.2020), v zmysle ktorej boli predmetom prevodu v prospech žalobcu:
1/nehnuteľnosťvedenákatastrálnymodboromOkresnéhoúraduBratislava,nalistevlastníctvač.XXXX,
okres: G. H., obec: Bratislava - Nové Mesto, katastrálne územie: A. B. a to parcela registra „C" parcelné
číslo 21996/7, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: 22, o výmere

16 m2; 2/ stavba - parkovacieho miesta postaveného na par. č. 21996/7 o výmere 16 m2, povrch
asfalt (stavba nezapísaná do katastra nehnuteľností). Ale i napriek tomu podľa žalovaného žalobca
nepredložil žiadne dokumenty ( stavebné rozhodnutie, kolaudačné rozhodnutie, ...) na preukázanie
vlastníckeho práva k parkovaciemu miestu, ktoré by svedčili o tom, že on alebo jeho právny predchodca
parkovacie miesto vybudovali. Parkovisko ako súčasť miestnej cesty III, triedy Kominárska, na pozemku

vo vlastníctve žalobcu, tvorí jednoliatu vrstvu spolu s ostatnou väčšou časťou plochy miestnej cesty III,
triedy Kominárska ulica, ale parkovacie miesto žalobca nadobudnúť do vlastníctva nemohol, lebo ani
jeho právny predchodca nebol jeho vlastníkom. S predajom pozemku nedošlo automaticky k predaju
stavby na pozemku – parkoviska. Vo vyjadrení odôvodňoval svoje napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom
na § 3 ods. 6 cestného zákona nemal dôvod pribrať žalobcu do konania, v ktorom rozhodoval o odurčení

dopravného značenia p. č. 1896 z roku 2021, lebo sa neaplikoval na konanie správny poriadok
a správcom miestnej cesty III. je m. č. Bratislava – Nové mesto a vlastníkom parkoviska bol žalovaný.
Žalobca je povinný strpieť aktuálny stav ( výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknuté
vo verejnom záujme), aj keď je vlastník pozemku pod parkoviskom.

IV.
Replika žalobcu

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.05.2022 zopakoval právnu argumentáciu. Jedinou funkciou
parkoviska na jeho pozemku je parkovanie, pritom parkovacie miesto nezasahuje do vozovky. Tvrdí,

že parkoviská sú súčasťou miestnych ciest (miestnych komunikácií) len v prípade, ak ide o parkoviská
vo vlastníctve obcí. parkovacie státie na pozemku žalobcu nepovažuje za samostatnú vec v právnom
zmysle slova, ide o účelovú cestu, žalovaným uvádzaný preberací protokol nie je právnym titulom
zakladajúcim vlastníctvo žalovaného.

V.
Duplika žalovaného10. Žalovaný v duplike zo dňa 16.6.2022 a doplnení dupliky zo dňa 20.06.2022 zotrval na svojom
vyjadrení k žalobe. Dodal, že účelom parkovacích miest napojených na vozovku miestnej cesty III. triedy
D. F. G. je, aby tam bolo čo najmenej statických prekážok, možnosťou zaparkovať vozidlá mimo vozovku

sa zvyšuje plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.

VI.
Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

13. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (ods.2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon (ods.4).

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu
verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych
správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.

Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych komunikácií a účelových ciest.

19. Podľa § 3 ods. 6 cestného zákona na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c),
e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

VII.
Konanie na správnom súde

20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona

č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred
Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 6S/52/2022, pred správnym súdom je
vedená pod sp. zn. BA-6S/52/2022.21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,

ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 15.01.2026 pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia - listu

žalovaného č. MAGS ODP 68060/2021-511878, č. komisie 51/2021 o určení a neurčení použitia
dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách zo dňa
23.12.2021, ktorým rozhodol tak ako je uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

24. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ( listu), ktorý je napadnutý správnou žalobou v danej veci,

vyplýva, že ako dôvod rozhodnutia žalovaný uviedol, že dôvod je v tabuľkovej časti rozhodnutia. Z obsah
tabuľky pripojenej listu a označenej ako „Komisia pre určovanie dopravných značiek a dopravných
zariadení – zápisnica č. 51- 20.12.2021“ vyplýva, že pri por. č. 1896 je uvedený dátum: 20.12.2021,
Kominárska ulica, druh cesty III, investor – žiadateľ: Hl. mesto I. G., predmet žiadosti: zrušenie
vyhradeného parkovania DermaCare plus s.r.o., odstránenie 270+ 531 prepojenie s OK2020/47/1866;

Dôvod: Predmetné DZ boli určené v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) – bez
stanoviska správcu komunikácie (m.č. Nové Mesto). Iné odôvodnenie k spornému parkovaciemu miesto
uvedené nebolo.

25. Správny súd prioritne posudzoval povahu listu žalovaného zo dňa 23.12.2021, konkrétne o aký druh

individuálneho správneho aktu v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku ide (§3). Skôr, ako sa
súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, vysporiadal sa s otázkou, či napadnuté rozhodnutie
formou listu podlieha prieskumu zákonnosti pred správnym súdom.

26. Všeobecne platí, že opatrenie je podobne ako rozhodnutie definované prostredníctvom procesu
prijatia, formy a právnych účinkov. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie podobne ako rozhodnutie
výsledkom administratívneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov sú
predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Pod takýmito opatreniami je nutné
rozumieť nielen navrhovateľom požadované opatrenia (napr. vyhovenie jeho žiadosti o poskytnutie

dotácie), ale i nevyhovujúce opatrenia, teda také, ktorými žiadosti nebolo vyhovené nebolo. Pokiaľ ide
o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať
všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani
považované za rozhodnutie. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá,
pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená.

27. Správny súdny poriadok explicitne rozlišuje medzi rozhodnutím a opatrením orgánu verejnej správy.
Dospel k záveru, že postupom žalovaného a následne ním vydaným listom - opatrením došlo k odňatiu
práva žalobcu parkovať na vyhradenom parkovacom mieste stojacom na parcele v jeho výlučnom
vlastníctve bez riadneho odôvodnenia, teda došlo k priamemu zásahu do práv žalobcu zásadným

spôsobom, preto napadnuté opatrenie spĺňa zákonom stanovené definičné znaky podľa § 3 ods. 1 písm.
c) SSP a je preskúmateľné v správnom súdnom konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobou
napadnuté opatrenie možno vzhľadom na charakter jeho obsahu preskúmať súdom podľa ustanovení
o správnom súdnictve, nakoľko sú na to splnené zákonné predpoklady. Správny súd vychádzal z
toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

je rozhodujúcou skutočnosť, že list (ako forma opatrenia) bolo vydané orgánom verejnej správy pri
výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, pričom nepochybne obsah oznámenia
zasiahlo do právnej sféry žalobcu. Vyššie opísaným spôsobom žalovaný, keď riadne neodôvodnilopatrenie, autoritatívne zasiahol do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 178 ods. 1 SSP
predpokladom pre jeho preskúmateľnosť zákonnosti opatrenia súdom.

28. Vychádzajúc z obsahu napadnutého opatrenia žalovaného v nadväznosti na ustanovenie § 3
ods. 1 písm. c) SSP správny súd uzatvára, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré
podlieha súdnemu prieskumu. Z obsahu opatrenia jasne vyplýva, že je jeho predmetom ( je to uvedené
v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Ďalej oznámením, že na určovanie použitia dopravných značiek
a dopravných zariadení na pozemných komunikáciách sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní ( § 3 ods. 6 cestného zákona) žalovaný zadefinoval nemožnosť podať opravný prostriedok
voči listu. Podľa názoru správneho súdu, proti listu, ktoré má povahu opatrenia nebol prípustný
opravný prostriedok a toto bolo samo o sebe spôsobilým predmetom správneho súdneho konania. Iné
vyhodnotenie tejto procesnej situácie by bolo na ujmu žalobcu, pretože tento by už nemal k dispozícii
účinný prostriedok na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, čo správny súd v danom
prípade nepovažoval za prípustné. Správny súd v tejto súvislosti považuje za podstatné poznamenať,

že v prípade pochybností vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu nie je vadou konania, ak poskytne
žalobcovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/56/2008) tým spôsobom, že
oznámenie bude považovať za „opatrenie“.
29. Súd dodáva, že „určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného zákona ..... je svojimi

formálnymi znakmi sa skôr podobá opatreniam orgánov verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.“ ;
„...určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného zákona má podobu písomnosti, v ktorej sa
slovami opíše alebo znakom na nákrese označí, na akých miestach a aké dopravné značky sa použijú,
prípadne sa odkáže na inú písomnosť, kde sú takéto slová alebo znaky obsiahnuté. Toto určenie je tak
verejnomocenským prejavom vôle vyjadreným slovami alebo znakmi, ktorý normuje určité správanie

fyzickýchaprávnickýchosôbpráveobsahomtoho,čojetýmitoznakmivyjadrené.“(ods.11,12uznesenia
NSS SR sp. zn. 7Svk/21/2024 zo dňa 26.03.2025).
30. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že
napadnuté opatrenie nie je riadne odôvodnené. Správny súd nespochybňuje, že žalovaný má právo
určiť resp. neurčiť použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových

komunikáciách, ale jeho povinnosťou je závery svojho posúdenia riadne odôvodniť a to s ohľadom
na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej
istoty a rovnakého zaobchádzania. Podľa názoru správneho súdu trpí napadnuté opatrenie vadou
nepreskúmateľnostiprenedostatokdôvodov,nakoľkozjehoodôvodnenianevyplýva,prečonapadnutým
opatrením v podstate zmenil pôvodné opatrenie žalovaného č. MAGS ODP 66204/2020-501494, č.

komisie 47/2020 zo dňa 21.12.2020 tak, že odurčil dopravné označenie vyhradeného parkovania pre
žalobcu. V opatrení ďalej nie je vysvetlené, prečo absentovalo stanovisko správcu komunikácie, keď
sa v tabuľke ( príloha napadnutého opatrenia) odvoláva na opatrenie z 21.12.2020, v ktorom však
bolo konštatované rozhodnutie práve na základe aj stanoviska správcu komunikácie. Táto otázka má
pritomzásadnýdopadnaposúdenieexistenciedôvodovprevydanienapadnutéhoopatrenia.Napadnuté

opatrenie však uvedené skutočnosti neobsahuje, a teda nemožno ho považovať za správne a zákonné.

31. Súd je toho názoru, že opatrenie malo obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo
stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť správnu úvahu, ktorou sa správny orgán pri rozhodovaní
riadil. V opačnom prípade sa nedá zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia.

Aj napriek tomu, že v cestnom zákone je vo veciach týkajúcich sa aj tohto prípadu vylúčená aplikácia
správneho poriadku, má žalobca ako výlučný vlastník parcely pod parkovacím miestom právo dostať od
žalovaného riadne odôvodnenie.

32. Nepreskúmateľnosť je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť správny akt vydaný

v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažený, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť
účastníkom konania dôvody, pre ktoré bol správny akt vydaný, a následné uplatniť možnosť sa proti jeho
dôvodom brániť, ale znemožňuje i jeho prieskum správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a
legitímnych očakávaní účastníkov konania. Za nepreskúmateľné sa považuje najmä také rozhodnutie
alebo opatrenie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, alebo také, z ktorého nie je

možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri
formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS
SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď
vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné,presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa
rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej
stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov

samotného správneho orgánu.

33. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy
viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok
dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje

skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie
dôvody.

34. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať

zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.
Nedostatky odôvodnenia preskúmavaného opatrenia nemôžu byť konvalidované ani prípadným
dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu v súdnom konaní a ani
súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty
správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť

správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto
aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo
dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Obdobne je možné aplikovať tieto závery aj na odôvodnenie opatrenia
vydaného žalovaným.

35. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade,
že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom (ako je to zadefinované v § 3 ods. 6
cestného zákona), poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15.
03. 2022, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63:

„60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané
vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa §
40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo
opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím

s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné
odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah
žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované
podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si
správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba

považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné.

61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje
prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a
prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej

verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej
povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou
právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej
slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania
obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania,

vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti,
zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa
zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a
preskúmateľné.

62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v
zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom
správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejavarbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia
jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za
následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá

možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu.

63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných
tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné
odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho

konania.“

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného pre
nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

37. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

38. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym súdom
v tejto veci, bude odstrániť vytknuté nedostatky, postupovať v súlade so zákonom tak, aby v ďalšom
konaní boli zachované práva žalobcu a v prípade vydania nového rozhodnutia alebo opatrenia, toto
náležite odôvodniť, vychádzať aj z svojej argumentácie poňatej vo svojich vyjadreniach produkovaných

v tomto súdnom konaní.

39. Záverom správny súd konštatuje, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti
meritórnych námietok, a preto sa správny súd s nimi ani nemohol zaoberať.

40. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.