Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Ana Blahuczová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Csp/89/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268611
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ana Blahuczová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:6125268611.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, o zaplatenie 8.687,83 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Žalobu z a m i e t a.
II.Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 04.04.2025 Okresnému súdu
Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 7.741,47 eur, úroku 946,36 eur a úroku z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 7.741,47 eur
titulom neuhradenej časti revolvingového úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil
tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 06.11.2019 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere- revolvingový úver č. 6911024625 (ďalej aj „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej aj „ÚZP“), ktoré obsahujú
Sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového
rámca 7.800,- eur zo strany žalobcu žalovanému, ktorý úver čerpal prostredníctvom úverovej karty a
zaviazal sa peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom, poplatkom, v pravidelných mesačných splátkach
v súlade s ÚZ a ÚZP. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky
úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 vyzval
žalovanéhonaúhradusplátokktoréneboliriadneavčaszaplatenéaupozornilhonamožnosťuplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné
splátky neuhradil, a žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025 oznámil žalovanému, že
v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 28.01.2025
splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Zároveň žalobca predložil listiny, na podklade ktorých posudzoval
schopnosť spotrebiteľa (žalovaný) splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č.
129/2010 Z.z.
2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.04.2025 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/395/2025, ktorým
žalobe v celom uplatnenom nároku vyhovel. Uvedený platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť
na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, nakoľko zásielka bola vrátená súdu
s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd preto požiadal o prešetrenie pobytu žalovaného
príslušný útvar policajného zboru, ktorý na základe šetrenia vykonaného na adrese trvalého pobytu
žalovaného dňa 11.10.2025 súdu oznámil, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava, údajne sa
nachádza niekde v Holandsku. Žalobca navrhol v zmysle zákona o upomínacom konaní pokračovaťv konaní na príslušnom súde, čím bol predmetný platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená
tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa
žalovaný zdržiava, vykonal doručenie žaloby postupom uvedeným v § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”), a to zverejnením oznamu o podanej žalobe na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalobu súd považoval za dorucˇenú žalovanému po 15 dnˇoch
od zverejnenia bez ohlˇadu na to, cˇi sa o nej žalovaný dozvedel. Účinky doručenia žalovanému nastali
dňa 20.11.2025.
3.Žalovaný svoje procesné právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil a v konaní ostal nečinný.
4.Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 15.01.2026 v súlade s § 177 ods. 1
CSP v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal obe sporové strany. Dňa 15.01.2026 bolo súdu
doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil,aninežiadalpojednávanieodročiť.Súdpretovsúlades§180CSPvykonalpojednávanie
a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými žalobcom predloženými listinnými
dôkazmi: zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 6911024625 zo dňa 06.11.2019,
úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Úvervú kartu- HC platné od 25.05.2018,
informačný dokument o poistnom produkte, dodatok k úverovej zmluve č. 6911024625 zo dňa
27.06.2022, doklady ohľadom skúmaniu bonity žalovaného (úverová správa, posúdenie schopnosti
klienta splácať spotrebiteľský úver), výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 s podacím
hárkom – ePotvrdenkou, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025 s podacím hárkom-
ePotvrdenkou, výpis čerpania splátok a úhrad, predžalobná výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 17.02.2025
s podacím hárkom- ePotvrdenkou.
6.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa 06.11.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingovom úvere č. 6911024625, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca
1.600,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 29,90 %, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 1.859,13 eur,
výške minimálnej mesačnej splátky 3,23 % z výšky úverového rámca (51,68 eur) splatnej k 20. dňu
v mesiaci, a RPMN 34,40 % s poznámkou predpoklady použité pre výpočet RPMN: čerpanie celej
výšky úveru okamžite, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie
úveru na obdobie jedného roka a splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti s kódom IHK218. V zmluve bolo
dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver: Balíček poistenia EXTRA s mesačnou úhradou 8,9 %
z pravidelnej mesačnej splátky úveru. Zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že ak sa dlžník oneskorí s
platením aspoň troch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, je veriteľ
oprávnený úver zosplatniť. Dodatkom k zmluve zo dňa 27.06.2022 sa zmluvné strany dohodli, že výška
úverového rámca sa týmto mení na sumu 8.000,- eur a výška minimálnej mesačnej splátky na sumu
258,40 eur. Žalobca listom zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovaného k splateniu dlžnej sumy vo výške
755,70 eur (istina 57,75 eur, poistenie 67,26 eur, nezaplatené úroky 596,69 eur, zmluvné pokuty 34,-
eur) v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak dlžná suma nebude zaplatená,
bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Z
ePotvrdenky vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanému na adresu trvalého pobytu poštou dňa
30.12.2024. Výzva neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú mieni žalobca úver predčasne zosplatniť.
Následne listom zo dňa 28.01.2025 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru č. 6911024625
čerpaného na základe zmluvy vo výške 8.813,83 eur najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Z
ePotvrdenky vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanému na poštovú prepravu dňa 29.01.2025.
Výzva neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú žalobca úver predčasne zosplatnil. Z výpisu čerpania
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.10.2024,
že čerpal celkom 9.213,63 eur (1.600,- eur dňa 11.11.2019, 4.665,24 eur dňa 06.08.2021, 2.248,16
eur dňa 29.06.2022, 500,- eur dňa 29.12.2023, 200,- eur dňa 03.06.2024), spolu zaplatil v období
od 11.11.2019 do 28.01.2025 sumu 10.019,90 eur, z toho na istinu započítaných 1.561,63 eur. Podľa
rekapitulácie v závere výpisu predstavoval dlh na istine 7.651,79 eur, na úroku za hotovostné transakcie
932,71 eur, na úroku za poistné 6,44 eur, na úroku 7,21 eur, na poistnom 89,68 eur, na úroku z
omeškania 80,86 eur. Listom zo dňa 17.02.2025 označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu
a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky ku
dňu vyhotovenia výzvy v celkovej výške 8.825,28 eur, a to najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Z
interného dokumentu o posúdení bonity vyplýva, že žalobca pri posúdení bonity žalovaného vychádzal
z jeho čistého príjmu vo výške 1.650,- eur mesačne, sumy splátok úverov z NRKI uvedených v žiadostivo výške 38,- eur, po zohľadnení, že žalovaný je rozvedený a býva u rodičov, počet vyživovaných detí
1. Z úverovej správy vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytovania úveru ešte 1 živý úver s výškou
splátky 198,- eur mesačne.
7.Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ”), právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11.Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
12.Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14.Podľa § 502 ods. 1 a 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia
15.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu, t.j. k 06.11.2019 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16.Podľa § 1 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17.Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
18.Právny vzťah medzi sporovými stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 06.11.2019 bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je ZoSÚ, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský vzťah. V predmetnej právnej veci je nepochybné postaveniežalobcu ako dodávateľa konajúceho v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaného ako fyzickej osoby spotrebiteľa.
19.Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný. Súd považoval za nesporné,
že strany sporu uzatvorili dňa 06.11.2019 úverovú zmluvu na poskytnutie revolvingového úveru
žalovanému na kreditnú kartu s úverovým rámcom 7.800,- eur, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
úverové podmienky. Taktiež nebolo sporné, že na základe zmluvy v spojení s dodatkom žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky spolu vo výške 18.788,59 eur, pričom doposiaľ zaplatil 10.019,90 eur.
Ďalej bolo nesporné, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto veriteľ po predchádzajúcej výzve zo dňa
23.12.2024, úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 28.01.2025 s dodatočnou lehotou na plnenie 15
dní od spísania tejto výzvy.
20.Žalobca v žalobe tvrdí, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pristúpil pre omeškanie s úhradou
splátkysplatnejdňa20.10.2024.Tátoskutočnosť(konkretizáciasplátky,prektorúdochádzakvyhláseniu
predčasnej splatnosti), ako už súd vyššie konštatoval, nevyplýva z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa
23.12.2024 (tzv. upozorňujúca výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ), ani z výzvy k splateniu celého úveru zo
dňa 28.01.2025 (tzv. žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 565 OZ).
21.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu súd predovšetkým ex offo skúmal, či k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade s § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 v spojení
s § 565 OZ, pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru
vyšších súdnych autorít. Pre záver o platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru súd vychádzal z
aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR”). Napríklad
podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 je nevyhnutné, že „v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 755,70 eur
výzvou zo dňa 23.12.2024 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru; avšak vo výzve absentuje
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Vo výzve žalobcu o predčasnom
zosplatnení úveru zo dňa 28.01.2025 žalobca súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy; v tejto výzve ale tiež absentuje uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ neustanovujú
ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie
splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Pre
strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru
pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru
vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Výzva podľa
§ 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne
obsahovať (identifikáciu) splátku, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie
nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu
podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť
spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku, spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšejnasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto
ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne
zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho)
následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len
takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s uvedeným zmyslom účelu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.
22.V rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 NS SR, dávajúc do pozornosti iné
svoje rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 uzavrel, že ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.
23.V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 NS SR uviedol, že bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na
právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje
nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej
ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už
podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
24.V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 NS SR konštatoval, že neuvedenie
konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle §
53 ods. 9 OZ malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ, ako aj absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení
s § 525 ods. 2 OZ z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku
čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.
25.Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 pre
platnosť úkonu zosplatnenia pohľadávky veriteľa požaduje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k
predčasnému zosplatneniu došlo v samotnom úkone tohto zosplatnenia, pričom rozhodnutia pod sp. zn.
5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022 túto požiadavku
špecifikácie splátky považujú za nevyhnutnú už vo výzve pred zosplatnením (upozornení spotrebiteľa
na uplatnenie tohto práva). Ani jedna z týchto podmienok v procese zosplatnenia dlhu veriteľom v tomto
prípade splnená nebola, keď tak vo výzve zo dňa 23.12.2024 ako ani v úkone zosplatnenia pohľadávky
zo dňa 28.01.2025 nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre nezaplatenie ktorej mieni veriteľ zosplatniť
celý dlh. Súd preto konštatuje, že oba tieto jednostranné právne úkony sú nedostatočne určité, a v
dôsledku toho neplatné s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 OZ (R 34/2025).
26.Súd vzhľadom na záver o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru konštatuje, že pokiaľ sa
žalobca domáhal celého nároku zo zmluvy, takáto žaloba bola podaná predčasne, keďže nemôže
prekročiť rámec žalobcom vymedzeného petitu a priznať mu plnenie z iného skutkového základu (nárok
na zaplatenie jednotlivých splatných splátok), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (nárok na
plnenie zo zosplatneného úveru), keďže uvedeným spôsobom by došlo k porušeniu zásady „ne ultra
petitum“.
27.Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou
náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na
spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásadyviazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je
obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto
súvislostí súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, ktoré prešlo
aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024
ústavnú sťažnosť proti uzneseniu NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 odmietol. Keďže súd
nemôže rozhodnúť o inom nároku, ako bol uplatnený v žalobe a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
považuje za neplatné, žalobu v celom rozsahu zamietol.
28.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262
ods. 1 CSP. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto bol žalobca v konaní v celom rozsahu
neúspešný.Žalovanémubytakpatrilnároknanáhradutrovkonania.Popreskúmanísúdnehospisuvšak
súd konštatuje, že žalovanému v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, súd preto žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.