Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010156
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010156.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanej
A. B. C., predtým D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXX/XX, E., trestne stíhanej pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, na verejnom

zasadnutí dňa 22. januára 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. 25T/14/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. 25T/14/2025, bola obžalovaná A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

„dňa 05.09.2023 v čase asi o 15:40 hod. v E., časť G. C. po ceste II/579 viedla motorové vozidlo značky
Škoda Octavia, evidenčné číslo B. v smere od F. H. do mesta E., kedy v km 118,0 v križovatke ciest I/64
a II/579 v meste E., časť G. C. porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v zmysle ustanovenia

§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to závažným
spôsobom podľa §-u 137 ods. 2 písm. c/, j/ uvedeného zákona tým, že ako vodič, ktorý prichádza do
križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť
v jazde" alebo "Stoj daj prednosť v jazde" nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čím
spôsobila dopravnú nehodu tak, že ako vodička vchádzajúca do uvedenej križovatky ciest I/64 a II/579 z
vedľajšej cesty (II/579) na hlavnú cestu (I/64) nedala prednosť v jazde vodičovi motocykla zn. JAWA ČZ

250, evidenčné číslo E., ktorý viedol A. E. I. prichádzajúci do križovatky po hlavnej ceste (I/64) v smere
jazdy od mesta E. na obec J. K. K., následkom čoho došlo v križovatke v jazdnom pruhu vedúcemu na
obec J. K. K. k zrážke prednou časťou vozidla s pravou stranou motocykla, pričom
v dôsledku dopravnej nehody utrpel vodič motocykla A. E. I. zranenia, a to zlomeninu striešky pravého
bedrového kĺbu - jeho zadnej časti s vykĺbením hlavice stehennej kosti smerom dozadu, pomliaždenie
mäkkých tkanív pravej ruky, pomliaždenie, podvrtnutie oboch kolien

s čiastočným pretrhnutím predného i zadného skríženého väzu a vonkajšieho bočného väzu ľavého
kolena a čiastočné pretrhnutie zadného skríženého väzu pravého kolena a odreniny kože s drobnou
tržne - zmliaždenou rankou v oblasti predkolenia s dobou závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu
života v trvaní od 05.09.2023 do 08.12.2023, t.j. 95 dní a celkovou dobou liečenia a obmedzenia
obvyklého spôsobu života v trvaní 5 mesiacov“.

Za to bola okresným súdom obžalovaná odsúdená podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. j/, písm. l/,písm. n/ Trestného zákona a § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na peňažný
trest v sume 2.000 (dvetisíc) €.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd obžalovanej ustanovil pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených: G. L. E., B., IČO: XXXXXXXX so
sídlom C., E. M. X, A. G. N. O., IČO: XXXXXXXX, so sídlom C., E. X, A. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. K. K., P. XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej, ktoré dodatočne písomne
odôvodnil nasledovne:

„Mám za to, že Okresný súd Prievidza, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu,
pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ustanovenie § 33a ods. 2 a § 34

ods. 1 Trestného zákona a neodôvodnene neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný
sa predmetného skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto prokurátor navrhoval

i uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
spodnej hranici trestnej sadzby. Za takýchto okolností, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti
obvinenými v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti
v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade možno konštatovať, že takýto trest má nepochybne
svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Na druhej strane však treba brať ohľad

aj na zásadu individualizácie trestu a pri jeho ukladaní treba brať do úvahy všetky okolností, ktoré
z vykonaného dokazovania vyplynuli. I zo samotného ustanovenia §61 ods. 2 Trestného zákona
vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť ukladania tohto druhu trestu, preto nemožno vylúčiť aj prípady,
kedy k uloženiu tohto druhu trestu nemusí dôjsť. V predmetnej veci síce skutkové okolnosti prípadu
a konkrétne porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov obžalovanou síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však
ostatné okolnosti, svedčiace v jej prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaná sa od samotného počiatku k spáchaniu skutku
doznala, poškodeného po skutku navštívila, jeho zdravie jej nebolo ľahostajné. Súd tiež poukazuje na
okolnosti týkajúce sa osobného a rodinného života obžalovanej, keď táto pracuje ako lekárka v P.. Kde

denne dochádza 53 kilometrov, pričom z miesta jej bydliska do miesta výkonu práce má zlé spojenia,
kde je potrebné viackrát prestupovať. Zároveň si obžalovaná aktuálne robí atestácie, v rámci ktorých
dochádza do C. na rôzne kurzy a školenia a tiež ešte chodieva vypomáhať do J.. Zároveň je matkou
maloletého dieťaťa a jej otec je onkologický pacient, ktorý sa podrobuje liečbe práve v nemocnici v P.,
kde ho vozieva práve obžalovaná. Taktiež súd poukazuje na okolnosť, že obžalovanej bezprostredne

po skutku vodičský preukaz zadržaný nebol, pričom od spáchania skutku už uplynulo 20 mesiacov a
obžalovaná naďalej používa denne motorové vozidlo a nedopustila sa závažnejšieho porušenia pravidiel
cestnej premávky. Taktiež súd poukazuje na zápis o dychovej skúške obžalovanej bezprostredne po
skutku, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu. Obžalovaná síce bola trikrát
postihnutá za priestupky na úseku dopravy, išlo však o menej závažné porušenia pravidiel cestnej

premávky. Doposiaľ jej nebol zadržaný vodičský preukaz. Vzhľadom na tieto okolnosti preto súd u
obžalovanej nepristúpil i k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu

a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd nesprávne vyhodnotil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaná bola pred spáchaním stíhaného skutku postihnutá za spáchanie priestupku
na úseku dopravy. Ostatné poľahčujúce okolnosti súd u obžalovanej vyhodnotil správne, ako aj
neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súdom uložený peňažný trest je uložený v zákonnej sadzbe
a preto odvolanie proti nemu nesmeruje.

Súd však, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru nesprávne
aplikoval u obžalovanej ustanovenie § 33a a § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nepostupoval v
súlade s ustanovením § 61 ods. 2 Trestného zákona a neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, napriek tomu, že boli splnené zákonné
podmienky na jeho uloženie. Mám za to, že uložený peňažný trest, bez uloženia trestu zákazu činnosti,

nezabezpečuje u obžalovanej A. B. D. dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej
prevencie, ako aj odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje ustanovenie
§ 34 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu

výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa
odseku 2 trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t.j. zabránenia v trestnej
činnosti, a prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu, a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale

i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty
a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v

zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.

Obžalovaná A. B. D. je stíhaná za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, ktorého sa dopustila ako vodička motorového vozidla, pričom u obžalovanej nejde o

prvý delikt spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, nakoľko obžalovaná bola doposiaľ tri
krát postihnutá za spáchanie priestupku na úseku dopravy, z toho dva krát až po spáchaní stíhaného
skutku,zčohojeevidentné,žeukladaniesankciízaporušeniepravidielcestnejpremávkyaprebiehajúce
trestné stíhanie nemá na obžalovanú žiadny výchovno-preventívny vplyv. Argumentácia súdu ohľadne
neuloženia trestu zákazu činnosti, u obžalovanej jej zamestnaním v P., vykonávaním školení a kurzov

v C., výpomocou v J. a liečbou jej otca v P. je irelevantná, nakoľko každý zamestnanec je povinný
sa dostaviť do miesta jeho zamestnania, o ktorého vykonávanie má záujem v čase a za podmienok
stanovených zamestnávateľom, pričom vzdialenosť od miesta bydliska od miesta zamestnania je
pre zamestnávateľa nepodstatná. Rovnako absolvovanie kurzov a školení na zvýšenie kvalifikácie je
záujmom daného zamestnanca a nemôže byť dôvodom nepostihovania protiprávneho konania. Pokiaľ

ide o výpomoc v J. v danom prípade ide absolútne o dobrovoľnú zárobkovú aktivitu obžalovanej na
súkromnej klinike plastickej chirurgie, ktorá nie je podmienkou výkonu jej zamestnania a nepredstavuje
ani zvyšovanie jej kvalifikácie. Pokiaľ ide o dopravu rodinného príslušníka na liečbu v P., ktorú má
vykonávať obžalovaná, túto je možné v rámci zákonných možností zabezpečiť aj iným vhodným
spôsobom tak ako u každého občana Slovenskej republiky, ktorý je povinne zdravotne poistený.

Neuloženietrestuzákazučinnosti,nenaplniluobžalovanejA.B.D.,akoajuostatnýchčlenovspoločnosti
účel trestu tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 34ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neuloženie jediného reálneho postihu vodiča nedodržiavajúceho
ustanovenia zákona o cestnej premávke a to spôsobom, že došlo k ťažkej ujme na zdraví iného
účastníka cestnej premávky, teda trestu zákazu činnosti posunul nerešpektovanie dopravných predpisov

a bezohľadnú jazdu osobným motorovým vozidlom, pri ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví iného
účastníka cestnej premávky a ku škodám na majetkových právach, na úroveň tzv. gentlemanského
deliktu, za ktorý v očiach verejnosti nehrozí páchateľovi žiadne reálne postihnutie a trestom sa dostal na
úroveň miernejšieho rozhodnutia v priestupkovom konaní, nakoľko páchateľom dopravných priestupkov,
pri ktorých došlo k ublíženiu na zdraví alebo škode na majetku, je v správnom konaní možno uložiť

sankciu zákazu činnosti až do troch rokov.

Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie, nemá hrozba trestného stíhania a
prejednania veci pred súdom, na obvinenú žiadny vplyv z hľadiska zábrany páchania trestnej, resp. inej
protiprávnej činnosti, ako aj jej prevýchovy k vedeniu riadneho života.
Z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných od páchania trestných činov nemá trest uložený

napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske, žiadny účinok, nakoľko vedomosť o neuložení
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo páchateľovi trestného činu v súvislosti s vedením
motorového vozidla, s veľkou pravdepodobnosťou bežnému vodičovi nezabráni pri vedení vozidla
nerešpektovať dopravné predpisy s možným následkom na živote, zdraví a škody na majetku iných
účastníkov cestnej premávky.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm.
d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, čo do výroku o treste a
aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade správne zisteného skutkového stavu veci
uložil obžalovanej A. B. D., podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke v prvej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“

Ku dňu konania verejného zasadnutia odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovanej
k podanému odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je to uvedené v petite
odôvodnenia odvolania prokurátora. Obhajoba uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny
a zákonný a navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku
(v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods.
7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovanej.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o
uloženom treste obžalovanej vyplýva, že prokurátor namietal, že okresný súd nesprávne u obžalovanejprihliadolnapoľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písm.j/Trestnéhozákonaapodľajehozáveruuložený
trest je neprimerane mierny, keďže okresný súd neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti. Prokurátor
vytýkal existenciu vád rozsudku okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o treste, uloženom obžalovanej, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté
výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietané priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.
zák., teda že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, odvolací súd dospel k
záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, pokiaľ u obžalovanej na túto poľahčujúcu okolnosť
prihliadol.Okresnýsúdsprávnevtejtosúvislostipoukázalnaskutočnosť,žeobžalovanápredspáchaním
činu nebola súdne trestaná, dopustila sa len jedného menej závažného priestupku na úseku dopravy,
za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur. Aj dva priestupky, ktorých sa obžalovaná

dopustila po spáchaní činu, sú priestupkami menej závažnými na úseku dopravy, čomu zodpovedajú
uložené sankcie v blokovom konaní tiež vo výške 10,- eur.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu a tento

úprimne oľutovala a na skutočnosť, že obžalovaná urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd
prijal, významným spôsobom napomohla súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Túto okolnosť bolo
nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanej

v dôsledku neuloženia aj trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky
prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k neuloženiu trestu zákazu činnosti
obžalovanej. Odvolací súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené

skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor
v dôvodoch odvolania nenamietal.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky
o osobe obžalovanej, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle

§ 34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. por. bolo v prípade obžalovanej nutné pôsobiť na ňu aj výkonom trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie trestu zákazu činnosti v prípade
stíhaného trestného činu nie je v zmysle § 61 ods. 1 Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť
súdu uložiť tento druh trestu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene

pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanej nutné ukladať aj prokurátorom navrhovaný tento
druh trestu. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu nevysiela ani z hľadiska generálnej
prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu a poznatky
o osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému jednotlivému
prípadu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku okresného
súdu o uloženom treste v danom prípade nevykazujú vadu § 321
ods. 1 písm. d) Tr. por. a uložený trest ani znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov o uloženom
treste rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.