Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/162/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203534
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725203534.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: C. K., N.. XX. P. XXXX, C. A. R.
F.T. XXXX/X, XXX XX A. - N. V., zastúpenej: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40,
811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic, s. r.

o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo
dňa 11. novembra 2025, č.k. 48C 65/2025-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh z 31. októbra 2025 na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobou
(návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 31. októbra 2025) sa žalobkyňa formou
neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia ktorým súd uloží žalovanej
zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dražby zo zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: B., obec: T., katastrálne územie: T., ako 6 1 7
parcely registra „. evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom č. XXXX/X X výmere 637 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parcelným číslom XXXX/X X výmere 122 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku
parcelné číslo XXXX/X, druh stavby: rodinný dom zo dňa 24.04.2013 uzavretej medzi žalovanou a V.

K., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX, XXX XX T.. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom Súde Pezinok, sp. zn. 43C/20/2023. Návrh po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, §
325 ods. 2, § 326, § 328, § 329, 330, § 331 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Z listín rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2022 č. k. 5 Co 57/2020-326 (č. l. 7-9) a informatívny
výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec a k. ú. T. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou
(v podiely 1/2) spoluvlastníčkou nehnuteľností na ktoré odkazuje v návrhu a zároveň ich záložcom

s tým, že na liste vlastníctva je poznačená poznámka o začatí výkonu záložného práva. Žalobkyňa
nadobudla nehnuteľnosť vkladom darovacej zmluvy 9. júla 2013 (V 3107/13). Z listín výzva Okresného
súdu Pezinok z 9. apríla 2025 sp. zn. 43 C 20/2023 (č. l. 10); znalecký posudok č. 1/2025 - časť (č. l. 10
rub - 11) vyplýva, že znaleckým posudkom č. 1/2025 z 18. marca 2025 znalca J.. V. W. bola stanovená
všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na 682.000 eur. Z listín rozhodnutie Okresného úradu
Senec zo 4. júna 2013 č. V 2377/13 (č. l. 13) a Zmluva o zriadení záložného práva z 24. apríla 2013 (č.

l. 14-16) vyplýva, že V. K. zmluvou so žalovanou z 24. apríla 2013 zriadil na predmetné nehnuteľnosti
(vtedy ako výlučný vlastník) záložné právo v prospech žalovanej, ktoré bola do katastra nehnuteľnostíintabulované 4. júna 2013. Z listín uznesenie Okresného súdu Pezinok z 18. septembra 2025 č. k. 43
C 20/2023-355 (č. l. 17-18) a zápisnica z pojednávania z 18. septembra 2025 sp. zn. 43 C 20/2023 (č.
l. 19-20) vyplýva, že spor žalobkyne a V. K. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetných

nehnuteľností, vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 43 C 20/2023, bol uznesením Okresného súdu
Pezinok z 18. septembra 2025 č. k. 43 C 20/2023-355 prerušený, vychádzajúc z bodu 7. uznesenia,
do právoplatného skončenia konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3 Cdo 88/2024.
Konštatoval, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje v zásade tým,
že realizáciou záložného práva a predajom predmetných nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby

bude ukrátená na svojich majetkových právach z dôvodu neefektívneho predaja nehnuteľností formou
dobrovoľnej dražby. Uviedol, že žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou,
ktorej znakom je že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide o dvojstranný právny úkon, kedy obdarovaný
predmet daru aktívne prijíma, a to vrátane súvisiacich práv a povinností. Dar - podiel na nehnuteľnosti
bol v čase darovania (9. júla 2013) zaťažený záložným právom (od 4. júna 2013), preto žalobkyňa mala

vedomosť o dôsledkoch prijatia daru zaťaženého záložným právom - možnosti uspokojenia pohľadávky
žalovaného z jej majetku (predmetnej nehnuteľnosti). Žalobkyňa okrem efektivity zhodnotenia svojho
majetkového práva neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali existenciu záložného práva
na podklade ktorého žalovaný začal záložné právo vykonávať, prípadne nenamieta nesprávny postup
žalovaného pri výkone záložného práva. Možno preto uzavrieť, že táto neosvedčila ohrozenie/porušenie

práva v rozsahu nevyhnutnom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd za daných okolností nemal
inú možnosť než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. O trovách
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za primeraného použitia ust. § 255 ods. 1 CSP,
rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa, ako v tomto štádiu
sporu fakticky jediný účastník, bola procesne neúspešná.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu vyhovené, z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Mala za to, že relevantné
skutočnosti osvedčila a že vydaním neodkladného opatrenia nebude spôsobená ujma na právach

žiadnej zo strán, čo je v súlade s princípom spravodlivosti. Je vlastníčkou nehnuteľností označených v
návrhu,pričomnanichjezriadenézáložnéprávo,kuktoréhovýkonupristúpilaSlovenskásporiteľňaa.s..
Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpila k výkonu záložného práva nie z dôvodu na strane žalobkyne, ale z
dôvodu konania V. K., ktorý koná účelovo so zámerom poškodiť majetkové práva žalobkyne. Žalobkyni
boli darované nehnuteľnosti so zriadeným záložným právom, avšak toto záložné právo zabezpečuje

pohľadávku voči V. K., nie voči žalobkyni. Od uzatvorenia zmluvy o úvere medzi Slovenskou sporiteľňou
a.s. a V. K. dňa 24.03.2013 V. K. riadne splácal úver, pričom splácanie ukončil až po vyhotovení
znaleckého posudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na
OS PK pod sp. zn. 43C/20/2023. Posudok stanovil hodnotu nehnuteľností na 682.000 eur. Časová
zhoda medzi vyhotovením posudku a náhlym ukončením splácania úveru je významným indikatívnym

znakom účelového konania. V uvedenom konaní V. K. zároveň namieta jednotlivé položky znaleckého
posudku s tvrdením, že ich mal postaviť on. Uvedené skutočnosti preukazujú súvislý reťazec krokov
smerujúcich k poškodeniu žalobkyne. Konanie V. K. smeruje k tomu, aby prostredníctvom výkonu
záložného práva a následnej dražby získal nehnuteľnosti späť prostredníctvom spriaznených osôb,
zbavené záložného práva, pričom žalobkyni by pripadla suma zjavne nižšia, než je ich reálna hodnota. V.

K.mánauvedenommiestetrvalýpobyt,preukazujeto,žeV.K.úmyselneohrozujeprávažalobkyne.Toto
špekulatívne konanie odporujúce dobrým mravom podporuje aj postup OS PK v konaní 43C/20/2023,
ktorý konanie neprávoplatne prerušil z dôvodu, že podielové spoluvlastníctvo strán by sa zrušilo a
vyporiadalo samo prostredníctvom výkonu záložného práva. Je vedomá toho, že ohrozenie jej práv
nespôsobuje Slovenská sporiteľňa a.s., ale V. K.. Argumentovala, že Civilný sporový poriadok ani

judikatúraneustanovujú,žeohrozenieprávamusípochádzaťodosoby,vočiktorejnávrhsmeruje.Takáto
požiadavka neexistuje a súd ju nemôže dopĺňať výkladom. Civilný sporový poriadok vyžaduje preukázať
potrebu bezodkladne upraviť pomery, nie preukázať, že ohrozenie spôsobil výlučne žalovaný. Nemala
dôvod spochybňovať existenciu záložného práva ani jeho výkon, pretože to nie je predmetom návrhu
a ani to nie je podmienkou pre jeho úspech. Neodkladné opatrenie spočívajúce v zdržaní sa výkonu

záložného práva nemusí byť odôvodnené len spornosťou tohto práva alebo jeho výkonu. Takýto výklad
nie je prípustný, pretože súd si nedôvodné stanovuje predpoklady, ktoré právna úprava nevyžaduje.
Vydanie neodkladného opatrenia je jedinou možnosťou, ako môže žalobkyňa zabrániť závažnej a
nenávratnej ujme, ktorú spôsobuje konanie V. K.. Ide o jediný dostupný právny prostriedok ochrany. V.K. nemôže vystupovať v tomto konaní ako žalovaný, pretože mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia.
Nevykonáva záložné právo a preto návrh nemožno smerovať proti nemu, hoci práva žalobkyne ohrozuje
práve jeho konanie. Žalobkyňa preukázala existenciu ohrozenia svojho práva spôsobeného konaním V.

K. (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a Civilný sporový poriadok nevyžaduje, aby toto ohrozenie pochádzalo
od osoby, voči ktorej návrh smeruje (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Takáto požiadavka existuje iba pri
neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h), kde to výslovne ustanovuje zákon. Sú
splnené oba odvolacie dôvody. Žalobkyňa preukázala dôvodnosť nároku aj nevyhnutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov. Preukázala aj ďalšie podmienky, a to efektívnosť navrhovaného opatrenia, jeho

proporcionalitu a neprítomnosť rizika vzniku nenávratného stavu. Efektívnosť návrhu spočíva v tom,
že ide o jediný právny prostriedok, ktorý dokáže zabrániť pokračujúcemu zásahu do práv žalobkyne.
Návrh je proporcionálny, pretože žalovaná nebude obmedzená vo výkone svojho práva definitívne, iba
dočasne. Nezasahuje sa do existencie záložného práva, len do jeho výkonu do momentu odstránenia
rizika ujmy. Návrh nespôsobuje nenávratný stav, ale vytvára dočasnú a určiteľnú situáciu do skončenia
konania 43C/20/2023.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu a odvolaniu žalobkyne uviedol, že uvedené rozhodnutie súdu
prvej inštancie je (za situácie, ak súd procesnú situáciu posúdil tak, že uvedené podanie, „návrh“ na
nariadenie neodkladného opatrenia, neodmietol) - a to o.i. v časti rozhodujúcej, t.j. v časti výrokovej a v
časti týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia, resp. myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom

pre rozhodnutie vo veci samej - vecne správne, v rozhodnutí neabsentuje relevantné odôvodnenie a
uvedené rozhodnutie je tak podľa názoru žalovaného rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom.
Opravný prostriedok - odvolanie navrhovateľa - na uvedenom závere vôbec nič nemení, práve naopak,
možno len skonštatovať, že v podanom opravnom prostriedku úplne absentujú právne relevantné
dôvody, uvádzajú sa tvrdenia, ktoré sa konania, resp. napádaného rozhodnutia alebo vôbec netýkajú

alebo ide o tvrdenia nesprávne, v podanom opravnom prostriedku, rovnako ako i v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, absentujú, či sú bagatelizované, právne najvýznamnejšie skutkové a právne
okolnosti, riadnym uvedením a akcentovaním ktorých by bolo podľa názoru žalovaného okamžite a
bez ďalšieho nepochybné, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť
dôvodný, rovnako je zrejmé, že podaný návrh neobsahoval všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré úplný

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať musí. Žalovaný je presvedčený, že uvedené,
v celom rozsahu neúplné, podanie (označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia),
rovnako i opravný prostriedok voči Uzneseniu o jeho nenariadení sledujú jediné - účelové vyvolanie
a predlžovanie konania, kedy toto nesmeruje k ochrane ohrozených subjektívnych práv, ale zneužíva
procesné právo na oddialenie plnenia zákonných a zmluvných povinností navrhovateľa, predovšetkým

povinnosti strpieť výkon záložného práva a k tomu poskytnúť potrebnú súčinnosť (§ 151m ods. 4
OZ). Rovnako je potrebné ako úplne zásadnú skutočnosť akcentovať to, že navrhovateľ je v konaní
zastúpený advokátom, t.j. profesionálom poskytujúcim právne služby, ktorému je nepochybne známa
právna úprava týkajúca sa konania o nariadenie neodkladného opatrenia a neuvedenie podstatných
náležitostí, či nesplnenie povinných procesných povinností, je tak nepochybne dôsledkom snahy o

vytvorenie neexistujúceho skutkového a právneho stavu, stavu neúplného, kedy sú neuvádzané, či
reálne neakcentované podstatné skutočnosti (podstatné i z hľadiska potreby a vôbec možnosti nariadiť
neodkladné opatrenie, ktoré nemôže byť prostriedkom pre zakazovanie výkonu práva, osobitne ak
toto - ako v tomto prípade, keď tu existuje zákonné právo záložného veriteľa vykonať záložné právo
- vyplýva z ius cogens). Je viac ako povšimnutiahodné, ak navrhovateľ poukazuje na určité právne

súvislosti (i to však, vo väčšine tvrdení, spôsobom, či s obsahom, ktorý s reálnou právnou situáciou
nemá žiadnu relevantnú súvislosť), avšak úplne opomína ústavnoprávne aspekty iné, tie najdôležitejšie
(ako je napríklad princíp legality) a predovšetkým fakticky úplne opomína akékoľvek základné práva
žalovaného, ktoré majú rovnaký obsah i zaručenú ochranu, hoci Ústavný súd SR opakovane akcentuje,
že základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje

vytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo
slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri
systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných
dohovorov o ľudských právach) treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. Pl.
ÚS 22/06). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom osobitne je potrebné zdôrazniť,

že rozhodnutie napĺňa princíp právnej istoty, keďže je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR. Ide o ani nie veľmi zastieraný pokus zbaviť sa bez akéhokoľvek dôvodu
povinnosti zabezpečujúcej záväzok presahujúci 200.000 eur (slovom dvestotisíc eur). V prípade, ak
je potrebné právnu normu/právny predpis in concreto aplikovať, je potrebné túto právnu normu, resp.právny predpis správnym (t.j. predovšetkým ústavokonformným spôsobom) vyložiť. Za účelom výkladu
právnej normy/právneho predpisu je možné použiť viacero interpretačných metód (druhov výkladu),
pričom základnou skutočnosť determinujúcou použitie akéhokoľvek výkladu a pravidla je zmysel a

účel právnej normy (zákona) osobitne v spojitosti (vo vzájomnej súvislosti) s ďalšími relevantnými
právnymi normami celého právneho poriadku (výklad teleologicko - axiologický). Pri interpretácii zákona,
ako písaného prameňa práva, je ako prvotné nevyhnutné zistiť znenie zákona, identifikovať použité
pojmy a ich gramatický význam, avšak uvedený postup je len prvým krokom vo vzťahu k interpretácii
právneho predpisu, predstavuje len prvotné priblíženie vo vzťahu k zisteniu zmyslu a účelu, a tak

ireálneho obsahu, právneho predpisu. K uvedeným záverom vo vzťahu k výkladu právnych predpisu,
primárne z hľadiska ich významu a účelu v právnom poriadku, sa opakovane a dlhodobo prihlasuje
Ústavný súd Slovenskej republiky (a ďalšie súdne autority), Ústavný súd SR konštantne judikuje, že
k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a
to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona (Nález ÚS SR z 5.10.2011, č.k. I. ÚS 351/2010, Nález Ústavného súdu SR

z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013, rozhodnutia č.k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010 atď.). Z
tvrdení, ako z časového sledu predmetných vkladových konaní (V- 2377/13 (vznik záložného práva)
a V-3107/13 (vznik spoluvlastníctva navrhovateľa), t.j. V - identifikátor neskorší, je nepochybné, že v
čase pred vznikom spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (v podiele 1/2) bola predmetná
nehnuteľnosť - a to v celku, 1/1 - zaťažená záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s.. Navrhovateľ

tak nadobudol vlastníctvo k veci (v príslušnom podiele) zaťaženej (v úplnosti) v tej dobe záložným
právom SLSP, a.s.. Pri prevode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, t.j. týmto bol
Navrhovateľ, na nadobúdateľa zálohu prešli účinnosťou prevodu všetky práva a povinnosti záložcu zo
zmluvy o zriadení záložného práva, vrátane povinnosti strpieť výkon záložného práva. Záložné právo má
funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu (§ 151a a nasl. OZ). Oprávnenie navrhnúť vykonanie záložného

práva je dôsledkom uzatvorenia záložnej zmluvy, ako uviedol Ústavný súd vo svojom plenárnom
rozhodnutí Pl. ÚS 23/14. Okamihom nadobudnutia zálohu sa všetko uvedené vzťahuje na nadobúdateľa
zálohu, t.j. aktuálneho záložcu, ktorým bol navrhovateľ v tomto konaní. Právoplatnosťou rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva prešli na záložcu (Navrhovateľ v tomto konaní) všetky povinnosti zo
záložno - právneho vzťahu, vrátane povinnosti strpieť výkon záložného práva Navrhovateľ nadobudol

v konaní pod V-3107/13, t.j. v roku 2013. Ak Navrhovateľ nechcel prijať Dar v takomto stave, mal
jasnú možnosť dar odmietnuť. Ak Dar prijal, prijal ho v takom stave, v akom bol - a to ako po stránke
faktickej, tak aj po stránke právnej. Záložné právo je právnou vadou nehnuteľnosti. Za takéhoto stavu
a takýchto časových súvislostí je Návrh absolútne nepochopiteľný a obsahujúci subjektívne náhľady,
resp. uvedenie motivácie Navrhovateľa k tomu, čoho sa domáha, bez toho, aby bolo zrejmé, ako právne

relevantne navrhovateľka odôvodňuje neplnenie svojej povinnosti vyplývajúcej jej z postavenia záložcu,
t.j. postavenia, ktoré vedome nadobudla nadobudnutím zálohu (v príslušnej časti) v r. 2013 a bez
toho aby relevantne uviedla, aký súvis má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s konaním
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorého sa záložný veriteľ vôbec nezúčastňuje a ktorého
výsledok je z pohľadu záložného veriteľa absolútne irelevantný (akákoľvek zmena vo vlastníctve zálohu

nemá absolútne žiaden vplyv na záložné právo, jeho existenciu a možnosť toto vykonať). Požiadavkou
na zákaz výkonu záložného práva sa nielen snaží mariť kogentné právo záložného práva, ale osobitne
ide o pokus obísť i jasnú právnu úpravu, kedy kogentné pravidlo stanovuje, že pri výkone záložného
práva koná záložný veriteľ v mene Záložcu. Navrhovateľ sa tak snaží úplne poprieť obsah kogentnej
právnej úpravy a negovať predmetné právne normy, kedy sa snaží, aby sa záložný veriteľ, len pre

jej snahu nerešpektovať svoje povinnosti, má stratiť právo konať za záložcu pri výkone záložného
práva (lebo k tomu zákaz výkonu záložného práva smeruje). Zákon zaviedol právny režim, kedy pri
výkone záložného práva to nie je samotný záložca, ktorý rozhoduje o tom, či záloh nejako „prevedie“,
atp., ale podľa ius cogens prechádza toto právo výlučne na záložného veriteľa ako jeho zástupcu,
len ten má možnosť stanoviť, že sa v čase výkonu záložného práva vykoná taký a taký proces (taký,

ako bol dohodnutý, ale vždy môže byť dobrovoľná dražba - § 151j ods. 1 veta druhá OZ, v rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných zákonov...),vedúci k speňaženiu zálohu (t.j. k zmene vlastníckeho práva k zálohu). Toto
právo už nepatrí záložcovi, uvedené je fakticky duplicitne upravené i v ustanovení § 151l ods. 2 veta

prvá OZ stanovujúca, že po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Začal sa výkon záložného práva a za takéhoto stavu musí byť konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k zálohu, ktoré má údajne prebiehať na OS
Pezinok pod sp.zn. 43C/20/23, alebo zastavené - keďže Navrhovateľka fakticky stratila oprávneniedisponovať s predmetom sporu v rozsahu zmeny vlastníctva k spoluvlastníckemu právu z jej iniciatívy
(lebo po začatí výkonu záložného práva právo rozhodovať o spôsobe vedúcom k prípadnej zmene
vlastníckeho práva patrí výlučne záložnému veriteľovi), čo možno považovať za objektívnu okolnosť

brániacu ďalšiemu postupu v konaní a v súlade s ustanovením § 161 ods. 1, 2 CSP by malo byť konanie
zastavené -alebo, pre prípad, ak tu v budúcnosti môže nastať okolnosť, že pohľadávka zabezpečená
záložným právom tu zanikne v dôsledku splnenia a tak zanikne i záložné právo a jeho výkon, sa
konanie preruší a to až do času, kedy bude zrejmé, či takáto okolnosť nastala alebo nie. Ak sa sudca
v konaní na OS Pezinok pod sp.zn. 43C/20/23 mal prikloniť k alternatíve dva, nepochybne správne

zobral do úvahy uvedené okolnosti a ak už konanie nezastavil, bol povinný toto prerušiť až do skončenia
konania o výkon záložného práva, keďže nepochybne bez výsledku tohto konania vôbec nevie, či
a v akom rozsahu môže konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pokračovať. Ak teda
Navrhovateľka v Návrhu uvádza, že V čase 35:57 konajúci sudca uvádza: "Keď prerušíme toto konanie
z dôvodu § 164, tak vlastne sa nám môže vyriešiť konanie tým, že dôjde k výkonu záložného práva
a tam v podstate bude dôvod na zamietnutie, pretože tieto vlastnícke vzťahy zaniknú", ide o tvrdenie

v celom rozsahu správne a vôbec nie je zrejmé, čo okrem subjektívnych požiadaviek navrhovateľky
by na uvedenom malo byť právne nesprávne, je to práve naopak, nesprávnym postupom by bolo
pokračovanie v konaní. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva existencia záložného práva, s čím sa
podľa § 151a a § 151j OZ, ktoré sú kogentnými právnymi normami, spája záložnému veriteľovi právo
toto záložné právo za účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky vykonať. Za uvedenej situácie

je nepochopiteľná (a protizákonná) snaha navrhovateľa ktorý namiesto ochrany práva žiada, aby súd
chránil protiprávny stav a zakázal záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými právnymi
normami. Uvedené je zo strany navrhovateľa absolútnym popretím zásad materiálneho právneho štátu.
Konanie navrhovateľky je úplne jasne absolútne šikanózne/zneužívajúce, cieľom je poškodiť záložného
veriteľa bez akéhokoľvek reálneho dôvodu a to zneužitím všeobecne koncipovaného oprávnenia podať

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedený zneužívajúci charakter je zrejmý v prípade
detailnejšieho pohľadu na akýkoľvek aspekt/skutočnosť, ktorá tu nepochybne musí existovať, ak má
byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené (viac nižšie), na tomto mieste možno poukázať na to,
že ak je ako zmyslom a účelom inštitútu nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň i nevyhnutnou
podmienkou vyhovenia návrhu na jeho nariadenie to, že toto (Neodkladné opatrenie) môže súd nariadiť

iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
a ak ide o neodkladné opatrenie spojené s konaním vo veci samej, ktoré je len zabezpečovacím
prostriedkom vo vzťahu k inému meritórnemu konaniu a jeho obsahu, je vylúčené, aby mohli byť
predmetné podmienky (t.j. alebo potreba bezodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy s vysokou
mierou pravdepodobnosti, že exekúcia bude ohrozená) naplnené, keďže v konaní o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva: - tu nie je a ani pojmovo neprichádza do úvahy akákoľvek exekúcia voči
Slovenskej sporiteľni, a.s., táto ani nie je účastníkom konania o vyporiadanie - je vylúčené, aby tu mohla
existovať potreba nieže bezodkladnej ale akejkoľvek úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej,
keďže akýmkoľvek prípadným rozhodnutím vo veci samej nedôjde k žiadnemu dôsledku vo vzťahu
k záložnému právu SLSP, a.s., toto vždy bude zaťažovať predmetnú nehnuteľnosť vcelku, v podiele

1/1, bez ohľadu na prípadné rozhodnutie súdu a bez ohľadu na to, či tu bude jeden výlučný vlastník
alebo akýkoľvek počet spoluvlastníkov a tak takéto neodkladné opatrenie nemá absolútne žiadnu
súvislosť s konaním vo veci samej a tak neplní základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia.
Inými slovami neexistuje tu žiaden „nárok“ navrhovateľky, zistený s vysokou mierou pravdepodobnosti,
ktorému by mala byť poskytnutá ochrana. Tento nárok tu nemôže existovať ani teoreticky, lebo ide o

záväzok a povinnosť (strieť výkon záložného práva), ktorá tu existovala v čase PRED nadobudnutím
spoluvlastníctva k zálohu navrhovateľkou. Žiaden takýto konkrétny nárok, zistený s vysokou mierou
pravdepodobnosti, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana, tu však reálne neprichádza do úvahy
a to vzhľadom na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré má
charakteriudiciumduplex(ajjeden,ajdruhýspoluvlastníksapovažujúsúčasnezažalobcuižalovaného)

a ich nárok na vyporiadanie spoluvlastníctva je úplne rovnaký (čo do intenzity), čo vylučuje, aby tu bolo
zistenieoúspechuaneúspechusvysokoumieroupravdepodobnosti,idepráveodôsledoknesporového
charakteru konania a toho, že sudca vôbec nie je viazaný návrhom vyporiadania - inými slovami
vôbec tu neexistuje klasický nárok, ako v klasickom sporovom konaní, priznať to, čo bolo obsahom
žalobného petitu. Výkon záložného práva je vyvolaný práve potrebou nápravy následkov protiprávneho

konania obligačného dlžníka, ktorý neplnil svoje povinnosti, neodkladné opatrenie nemôže zakazovať
zásah, ktorý nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného
subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe -
nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a mať za následok vznik ujmy, pretožeide o dôsledok konania v súlade so zákonom (§151a OZ, §151j OZ), t.j. nie o konanie protiprávne.
Snaha - v tejto situácii - zakazovať konanie, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného
veriteľa vyplývajúceho z ius cogens - je zo strany navrhovateľa zneužitím práva, ktorá je v priamom

rozpore s ustanoveniami právneho poriadku. Je podstatou uhradzovacej funkcie záložného práva,
ako prostriedku náhradného uspokojenia, že ak dlžník zabezpečovaný dlh neplatí, môže sa veriteľ
domáhať uspokojenia zo zálohu. Opakovane poukazujeme na to, že ako uviedol v plenárnom rozhodnutí
Ústavný súd SR (PL. ÚS 23/2014), Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie
zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh

prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené
sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách). Osobitne je tiež potrebné zmieniť, že konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do
faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby nijako do
faktického stavu nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá

vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc
(§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.), ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet - v
prípade ak napr. záloh v príslušnej časti užíva - neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému)
vyprataniu nehnuteľnosti. V tejto situácii požiadavka zakázať konanie, ktoré je výkonom zákonného

oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius cogens, je v priamom rozpore s ustanoveniami
právneho poriadku a má tak podobu právneho nonsensu. Ak chce navrhovateľ zakázať výkon záložného
právo, ktorý výkon je zaručený kogentnou právnou úpravou, musel by tvrdiť a preukázať, že existuje
nejaký dôvod pre zánik záložného práva v zmysle ustanovenia § 151md Občianskeho zákonníka,
pretože len neexistujúce záložné právo by nebolo možné vykonať, ak existuje, vykonať ho možno, to je

podstata, ide o uhradzovaciu funkciu záložného práva. Nič také sa nestalo, i to je dôvod na zamietnutie
návrhu, ktorý je v rozpore s ius cogens, existencia záložného práva vyplýva z listu vlastníctva. Uvedeným
je okamžite vylúčené aj splnenie nevyhnutnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, že
sa neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi - ak konanie vo
veci samej nemá vôbec žiaden vplyv, bez ohľadu na výsledok na oprávnenie záložného veriteľa na

výkon záložného práva, je vylúčené, aby vyhovenie návrhu a uloženie povinnosti zákazu výkonu nebolo
neprimerané, bolo by to presne tak, išlo by o neprimeraný zásah. Za situácie, kedy sa vlastnícke
právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZDD), uvedené
vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy
osvedčiť. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že

tu bezprostredne hrozí ujma. Návrh je neúplný i v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Ujma ako
taká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva
- konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné
právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o

dôsledok konania v súlade so zákonom (§ 151a OZ, § 151j OZ), t.j. nie o konanie protiprávne. Ako vo
vzťahu k uvedenému uvádza NS SR: „Výkon práva vylučuje protiprávnosť (pretože rovnaký stav nemôže
byť súčasne stavom právnym i právu sa priečiacim) treba, vychádzajúc zo zásady neminemlaedit,
qui iure sui utitur (nikoho nepoškodzuje, kto užíva - vykonáva - svoje právo), považovať chovanie,
ktorá smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, za dovolané i vtedy, ak je jeho (eventuálnym)

vedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka
právneho vzťahu.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 108/2008 zo dňa 16.04.2009). Návrh je neúplný
i v časti, ktorou sa má odôvodniť bezprostrednosť vznik ujmy, ujmy reálnej, nie potenciálnej (práve o.i.
s ohľadom na všetky uvedené právne prostriedky ochrany (§ 21 ZDD a ďalšie), ktoré má navrhovateľ
neodkladného opatrenia k dispozícii). Ani (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu

do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby nijako
do faktického stavu nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá
vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc (§ 21
ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.), ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet - v prípade ak
napr. záloh v príslušnej časti užíva - neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti

a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu
nehnuteľnosti Uvedené uvádzame len teoreticky, navrhovateľka žiadne užívanie zálohu ani netvrdí.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nielen neúplný, čo je dôvod na odmietnutie Návrhu
(viac nižšie), ale Navrhovateľ uvádza svoje úvahy, ktoré sú okamžite vyvrátiteľné už len oboznámenímsa s právnou úpravou v úplnosti (nehovoriac o zmysle a účele tejto). Z obsahu Návrhu sa však
relevantne (t.j. s ohľadom na zákonné kritériá) nedozvieme nič konkrétne vo vzťahu k zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Za tohto stavu je zrejmé, že je vylúčené, aby

súd dospel k záveru o splnení všetkých predpokladov s vysokou mierou pravdepodobnosti - a ani k
ničomu takému nedospel. Osobitne je v tomto prípade potrebné zmieniť „odôvodnenie“ požadovaného
neodkladného opatrenia, ktoré uvádzané premisy sa nedajú označiť inak ako absurdné. Podstatou
naratívu navrhovateľky má byť to, že si Nehnuteľnosť údajne dala oceniť a domnieva sa, žeby jej druhý
spoluvlastník mal vyplatiť za nadobudnutie vlastníctva v celku polovicu tejto hodnoty. Možno sa len

domnievať, keďže navrhovateľ nepovažoval za potrebné ani len predložiť predmetný Znalecký posudok
(keďže predloženie jednej strany nie je akýmkoľvek splnením procesnej povinnosti osvedčenia), že ide o
ocenenie nehnuteľnosti - zálohu ako tzv. bezvadnej nehnuteľnosti, t.j. bez právnych vád. Ide o ocenenie
úplne irelevantné, keďže predmetom požadovaného vyporiadania je nehnuteľnosť s právnou vadou -
záložným právom. Záložné právo je tzv. právnou vadou. Ocenenie právnej vady nehnuteľnosti znalcom.
Ocenenie nehnuteľností vrátane zohľadnenia právnych vád upravuje napr. Vyhláška č. 492/2004 Z.

z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec pri oceňovaní nehnuteľnosti s právnymi vadami
postupuje tak, že stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti bez právnych vád (ako by bola bez
záložného práva) a následne odpočíta (aplikuje zrážku/odpočet) zodpovedajúcu charakteru a rozsahu
právnej vady. Vzhľadom na princíp akcesority (záložného práva vo vzťahu k pohľadávke) existuje logické
prepojenie medzi hodnotou záložného práva a výškou pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným

právom. Podľa § 151a OZ Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Príslušenstvom sú
úroky, úroky z omeškania, náklady výkonu, atď.. Hodnota záložného práva ako právnej vady je tak daná
minimálne celkovou výškou zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Ak by došlo k vyporiadaniu

v súdnom konaní, určenie výplatkového plnenia by bolo (teoreticky) totožné ako pri speňažení na
dobrovoľnej dražbe za trhovú cenu. Pri predaji na dobrovoľnej dražbe - výška výplatku stanovená
ako cena dosiahnutá vydražením mínus výška pohľadávky s príslušenstvom (vrátane nákladov výkonu
záložného práva) a následne polovica zostatku by pri neexistencii iných záložných práv mohla byť
vyplatená 1/2-nej spoluvlastníčke. Cena dosiahnutá na dražbe je cenou najpresnejšou trhovou, reálne

sa tu stretáva ponuka s dopytom. Pri rozdelení a vyporiadaní inak - výška výplatku stanovená rovnako,
trhová cena s ocenením právnej vady, t.j. záložného práva, t.j. mínus hodnota záložného práva, čo je
výška pohľadávky s príslušenstvom, vrátane nákladov výkonu záložného práva a následne polovica
rozdielu je výplatkom 1/2-nej spoluvlastníčky. I ocenenie v súdnom konaní by malo byť ocenením, čo
najviac trhovým a nie „papierovým“, t.j. aj pri stanovení hodnoty predmetu vyporiadania sa zohľadnia

všetky faktory ovplyvňujúce výšku zrážky, t.j. typ právnej vady (záložné právo), rozsah obmedzenia
využívania nehnuteľnosti, náklady na odstránenie vady (ak je to možné, čo možné je, vyplatením
zabezpečovanej pohľadávky), riziká pre budúceho vlastníka a vplyv na predajnosť nehnuteľnosti. Ak
navrhovateľka poukazuje na možný pokles ceny dosiahnutej vydražením v prípade výkonu záložného
práva na návrh záložného veriteľa, presne i uvedené by musel zohľadniť i znalec pri ocenení tejto

právnej vady v súdnom konaní. Najpresnejšia je v takomto prípade tzv. výnosová metóda, kedy sa
hodnota nehnuteľnosti určí s ohľadom na zníženie výnosu z nehnuteľnosti v dôsledku vady a nákladov
z toho vyplývajúcich (čo zahŕňa aj zohľadnenie poklesu pri speňažení formou výkonu záložného práva).
Výsledok - výška výplatku - by tak bol v prípade riadneho výkonu znaleckej činnosti v súdnom konaní
v úplne zhodnej výške ako pri výkone záložného práva dražbou. Ak to žalovaný správne z neúplného

návrhu pochopil, predstava spoluvlastníčky je taká, že záložné právo sa bude ignorovať a ona bude mať
nárok na 1/2-cu hodnoty nehnuteľnosti bez záložného práva. Ak je tomu naozaj tak, tak takéto tvrdenia,
či predstavy, sú naozaj doslova absurdné. Všetko uvedené úplne jasne vylučuje možnosť prijať záver
o osvedčení všetkých predpokladov pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia s vysokou mierou
pravdepodobnosti, čo vylučuje možnosť zákonného nariadenia neodkladného opatrenia. Z celého

odôvodnenia návrhu nie je možné zistiť, akému nároku vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní, ktorého
existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou, sa má poskytnúť ochrana - iba dôsledkom
existencie (resp. osvedčenia existencie s vysokou mierou pravdepodobnosti) takéhoto nároku môže
vzniknúť bezodkladná potreba upraviť pomery sporových strán, bezodkladnosť potreby upraviť pomery
je prípadným dôsledkom existencie chráneného a osvedčeného nároku. Podstatou konania o nariadenie

neodkladného opatrenia je povinnosť navrhovateľa s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť
existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná
pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, nariadiť neodkladné opatrenie možno
výlučne v prípade, ak bola s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdená a osvedčená existenciuvšetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to,
aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Žalovaný o.i. poukazuje na to, že hoci
navrhovateľ nepovažoval za potrebné uviesť všetky skutočnosti, ktoré uviesť mal - predovšetkým vo

vzťahu k všetkým tvrdeniam, ktoré tvrdí vo veci samej a ktoré musia byť povinne obsiahnuté aj v
riadnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - a rovnako nepriložil, tak ako to bola jeho
povinnosť, všetky prostriedky osvedčenia, je zrejmé, že medzi konaním vo veci samej a nariadeným
neodkladným opatrením nie je a nemôže byť žiadna súvislosť (a to osobitne s ohľadom na úpravu
v ustanovení §151h ods. 1, 2 OZ). V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť,

že navrhovateľ nič vôbec prostriedkami osvedčenia neosvedčuje a je tak vylúčené, aby boli uvedené
tvrdenia akýmsi základom pre posudzovanie čohokoľvek, do doby, kým sú osvedčené s vysokou mierou
pravdepodobnosti. Ide len fakticky o neosvedčené tvrdenia navrhovateľa nie o relevantný podklad, ktorý
tu musí existovať, ak má byť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Navrhovateľ
tak okrem iného vôbec nepreukazuje obsah a existenciu súdneho sporu s nejakým žalovaným na
Okresnom súde Pezinok, odhliadnuc od uvedenej skutočnosti je však zrejmé, že uvedené sa dotýka

času po tom, ako Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadila zmluvou o zriadení záložného práva záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam a toto i vzniklo a nadobudnutie vlastníckeho práva je vo vzťahu k
podstate záložného práva právne irelevantné. Za tohto stavu je absolútne vylúčené, aby konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z právneho vzťahu PO vzniku záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. malo akýkoľvek vplyv na právo a postavenie Slovenskej sporiteľne, a.s.

- aj po skončení konania by bol stále rovnaký stav kedy tu už existovalo záložné právo SLSP, a.s.,
s ktorým je spojené právo toto vykonať. Výsledok konania vo veci samej tak bez ohľadu na to, či
bude žalobe vyhovené alebo žalobe vyhovené nebude, tak nemá pre upravovaný právny vzťah, to je
záložno - právny vzťah medzi bankou ako záložným veriteľom a záložcom - nech už je ním ktokoľvek -
akýkoľvekvplyv.Navrhovateľsadomáhalrozhodnutiavovzťahukvýkonuzáložnéhopráva,avšakvôbec

neuviedol ktorého záložného práva (vykonáva sa záložné právo ktoré vzniklo, zápisom po povolení
vkladu záložného práva, pričom toto musí byť identifikované V - identifikátorom - uvedený návrh uvedené
označenie záložného práva neobsahuje, rovnako je materiálne nevykonateľný z dôvodu nemožnosti,
nevykonáva sa záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva (t.j. právo zriadené), ale záložné
právo z katastra, t.j. právo nie zriadené, ale vzniknuté. V rámci koncepcie materiálneho právneho štátu

sa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte (chápanom
materiálne) je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov zabezpečiť reálnu a efektívnu
možnosť uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Návrh cieli k ústavne neakceptovateľnému
zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým
spôsobom a v dohodnutom čase. Navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom - a to bez

relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva chráneného o.i. čl. 20 Ústavy. V
zmysle čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V odvolaní Navrhovateľka neuvádza
jedinú skutočnosť, ktorá by relevantne odôvodnila dôvodnosť jej Návrhu, či nesprávnosť napádaného
rozhodnutia, práve naopak, uvádza opäť len svoje „subjektívne dojmy“, založené nie na právnej úprave,

ale na nerešpektovaní svojich povinností („Ako už bolo uvedené, žalobkyni boli darované nehnuteľnosti
so zriadeným záložným právom, ...“ - s. 2 odvolania), pričom smeruje voči subjektu, voči ktorému má ona
svoju povinnosť („Žalobkyňa opätovne uvádza, že si je vedomá toho, že ohrozenie jej práv nespôsobuje
Slovenská sporiteľňa a.s., ale V. K..“ - bod 13.) a to na základe i absolútne nedôvodných úvah o tom, že
v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva by sa malo vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti ako by neboli

zaťažené právnou vadou - záložným právom, čo je evidentná nesprávnosť. I odvolanie je tak v celom
rozsahu nedôvodné. S ohľadom na všetko vyššie uvedené žalovaný navrhol podanie odmietnuť, príp.
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočnéopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
náležite zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní
zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a po správnej úvahe
rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne

nové skutočnosti ani právne argumenty, ktoré by odôvodňovali odlišné skutkové či právne posúdenie
veci odvolacím súdom. So zreteľom na tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v jej návrhu dospel odvolací súd
k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady.

8. V posudzovanej veci žalobkyňa osvedčila, že žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou v
jednej polovici, uvedené však nepostačovalo pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
za stavu, keď netvrdila, že by záložný veriteľ realizoval záložné právo v rozpore s právnou úpravou,
potvrdila v tejto súvislosti, že úverový dlžník V. K. prestal splácať úver zabezpečený záložným právom,

a preto záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, ku ktorým svoj
spoluvlastnícky podiel v jednej polovici nadobudla darom od úverového dlžníka už zaťažený záložným
právom v prospech žalovaného. Výkon záložného práva žalovaným za tejto situácie nepredstavuje ani
konanie v rozpore s dobrými mravmi.

9. V podanom návrhu žalobkyňa argumentovala porušovaním jej práva podielového spoluvlastníka na
výplatu spoluvlastníckeho podielu úverovým dlžníkom V. K.; ako podielovým spoluvlastníkom založenej
nehnuteľnosti rovnako v jednej polovici; v dôsledku nesplácania úveru ktorým pristúpil žalovaný k
výkonu záložného práva formou dražby. Žalobkyňa poukazovala na to, že výkonom záložného práva
žalovanýmjejhrozívznikujmytým,žeoprotivyporiadaniupodielovéhospoluvlastníctvavprebiehajúcom

súdnom konaní pod sp.zn. 43C/20/2023 dôjde v prípade predaja nehnuteľnosti na dražbe k zníženiu
peňažnej náhrady za jej vyporiadací podiel v dôsledku odpočítania úveru a nákladov na dražbu od
ceny získanej predajom nehnuteľností na dražbe. Dôjde tak k zníženiu jej majetkových práv, keďže
vysporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvapredajomnehnuteľností nadražbesaznížiosumu150.000
eur jej nárok na jej vyrovnací podiel oproti vyporiadaniu jej spoluvlastníckeho podielu v konaní pod sp.zn.

43C/20/2023, v ktorom bol vyhotovený znalecký posudok podľa ktorého bola ohodnotená nehnuteľnosť
na 682.000 eur.

10. Žalobkyňa žiadala zamedziť výkonu záložného práva žalovaným k nehnuteľnostiam,
ktorých jej podielovou spoluvlastníčkou, realizovanom žalovaným na základe zmluvy o zriadení

záložného práva uzavretej medzi žalovaným a V. K. ako úverovým dlžníkom, ktorý je súčasne
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to až do skončenia konania vedeného pod sp. zn.
43C/20/2023. Neodkladným opatrením žiadala poskytnúť ochranu nároku na vyplatenie jej zákonného
spoluvlastníckeho podielu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý jej nárok je
ohrozený porušovaním povinností V. K. ako úverového dlžníka z úverovej zmluvy.

11. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala zamedziť výkonu záložného práva žalovaného zo zmluvy o zriadení
záložného práva uzatvorenej s V. K., a to z k celej nehnuteľnosti, teda aj vo vzťahu k spoluvlastníckeho
podielu V. K., podľa názoru odvolacieho súdu aj V. K. svedčí pasívna vecná legitimácia. Žalobkyňa
nežiada upraviť pomery medzi ňou ako záložcom - podielovým spoluvlastníkom a žalovaným ako

záložným veriteľom, ale právne pomery vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva s V. K., na konanie
o vyporiadanie ktorého právneho vzťahu viaže aj dobu trvania neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tak
žiadala navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochranu jej peňažnému nároku na vyplatenie
spoluvlastníckeho podielu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu porušovaniapovinností podielového spoluvlastníka V. K. vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy, a to bez toho, aby
podielového spoluvlastníka, vo vzťahu ku ktorému ochrany svojich práv sa neodkladným opatrením
domáha, označila na strane žalovaného.

12. Odvolací súd nepovažuje za osvedčenú ani hrozbu vzniku žalobkyňou tvrdenej majetkovej ujmy
vzhľadom na to, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti ocenené
znaleckým posudkom na sumu 682.000 eur bez zreteľa na existenciu záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach. Všeobecná hodnota nehnuteľností by však aj v konaní o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva mala zohľadňovať skutočnosť, že vyporiadavaná nehnuteľnosť je zaťažená záložným
právom na zabezpečenie uspokojenia zostatku úveru, nakoľko uvedená skutočnosť zásadným
spôsobom ovplyvňuje cenu nehnuteľností, za ktorú je ich možné predať na trhu nehnuteľností.

13. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v danom štádiu postupu konania dostatočne
neosvedčila svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ňou uvádzané tvrdenia neboli dostatočne relevantné

pre osvedčenie dôvodnosti jej nároku, ktorý odvodzovala z jej vyporiadacieho podielu v konaní o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, za stavu, keď nie sú dané ani pochybnosti o legitimite
úkonov zo strany záložného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva za účelom uspokojenia
záväzku úverového dlžníka zabezpečeného záložným právom na nehnuteľnostiach, nadobudnutých
navyše žalobkyňou už zaťažených záložným právom, na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť nebola

žalobkyňou namietaná.

14. Zhodne so súdom prvej inštancie vzal aj odvolací súd na zreteľ tú skutočnosť, že nič nenasvedčuje
tomu, že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva neoprávnene a rovnako považoval za
nezanedbateľnú aj tú skutočnosť, že žalobkyňa už v čase nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva

darom mala vedomosť o existencii záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mal
z úverovej zmluvy darca ako podielový spoluvlastník voči žalovanému ako záložnému veriteľovi, a teda
musela byť uzrozumená aj s takou možnosťou, že v dôsledku nesplácania úveru darcom môže pristúpiť
záložný veriteľ k výkonu záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku. Pokiaľ tak predmetné
nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla darom s uvedeným rizikom, a jej vopred známa hrozba výkonu

záložného práva sa naplnila, nemôže sa za stavu, keď záložný veriteľ v tejto súvislosti postupuje
v súlade s platnými právnymi predpismi a platnou zmluvou o zriadení záložného práva, oprávnene
dovolávať ochrany z hľadiska dobrých mravov vychádzajúcej z argumentácie, že vzniknutú situáciu
nezavinila.

15.Povecnomaprávnomposúdenívecinazákladeobsahuspisuodvolacísúdnepovažovalzadôvodné
argumenty, na ktoré žalobkyňa poukazovala v podanom odvolaní, a preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p..

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).