Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202198
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7821202198.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcov: 1) A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát so
sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35 544 163, 2) C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpená: JUDr. Pavol Kontra, advokát so sídlom Prístavná 2600/58, 911 05
Trenčín, IČO: 42 321 859, 3) F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., 4) G. F.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., proti žalovanému: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený: JUDr. Peter Paulinský, advokát so sídlom Jána Hunyadiho 9, 045
01 Moldava nad Bodvou, IČO: 42 239 630, o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, záhrada o
výmere 303 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, záhrada o výmere
40 m2, ktoré boli vytvorené z parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX, záhrada o výmere 343
m2, zapísanej na liste vlastníctva č.: XXXX v katastrálnom území: C. D. E., v obci: C. D. E., v okrese:
Rožňava geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, číslo plánu: 66/2024,
vyhotoveným vyhotoviteľom: GEOPLÁN – TT, s. r. o., sídlo: Šafárikova 443/16, 048 01 Rožňava, IČO:
52057615 dňa 19.7.2024, autorizačne overeným dňa 19.7.2024 a úradne overeným Okresným úradom

Rožňava, katastrálnym odborom dňa 29.7.2024 pod č. G1-246/2024 patria do dedičstva po poručiteľovi
F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., v podiele
1/1.

II. Súd žalobu žalobcu 1) z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobkyniam 2) až 4) náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu 1) s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1) podanou žalobu sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C. D. E., v obci C. D. E., L. J., ako pozemok

– parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX, druh pozemku
záhrada o výmere 343 m2 a žiadal priznať náhradu trov konania.2. Žalobu odôvodnil tým, že v 70. rokoch minulého storočia, jeho nebohý starý otec F. C., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nadobudol od svojho brata M. C. na základe ich dohody do svojho
výlučného vlastníctva a užívania pozemok, ktorý je v súčasnosti evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX

v katastrálnom území C. D. E., v obci C. D. E., L. J., ako parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape pod parcelným číslom XXX, druh pozemku záhrada o výmere 343 m2. Od tej doby jeho starý
otec predmetný pozemok dobromyseľne, pokojne a nerušene užíval ako vlastný, predmetný pozemok
obhospodaroval za pomoci rodinných príslušníkov, najmä otca žalobcu G. A. A.. Na Vianoce 2007 starý
otec mu ústne daroval predmetný pozemok a následne, v januári 2008, nečakane zomrel. Aj po smrti

starého otca žalobca 1) s pomocou svojho otca G. A. A. naďalej pokojne a nerušene užíval pozemok
a obhospodaroval, až do júna 2021, kedy zo strany žalovaného bol vyzvaný, aby predmetný pozemok
vypratal a umožnil mu vstup na tento pozemok, nakoľko pozemok je oplotený. Žalovaný tvrdil, že tento
pozemok nadobudol do svojho vlastníctva. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E., na ktorom
je evidovaný predmetný pozemok, ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech žalovaného
je evidovaná Darovacia zmluva V-1908/2017 – 159/17 a Kúpna zmluva N: 72/2021 V 1301/2021 –

131/2021. Koncom roku 2021 bol namontovaný zámok na vstupnú bránu pozemku a takto bol úplne
znemožnený vstup na pozemok žalobcovi 1) zo strany žalovaného. Predtým zámok namontovaný
nebol, vstupná brána bola zabezpečená iba reťazou, ktoré zabezpečenie bolo dostatočné z dôvodu, že
oprávnenú držbu žalobcu a jeho právneho predchodcu obyvatelia obce rešpektovali. Žalobca 1) uviedol,
že jeho starý otec a následne on spolu so svojou rodinou viac ako 50. rokov mali v oprávnenej držbe

a užívaní, ktorú držbu bezprostrední susedia medzi nimi aj právni predchodcovia žalovaného a všetci
obyvatelia obce rešpektovali, a nikdy nebol ani starý otec, ani on a jeho rodina nijakou osobou ani
žiadnym orgánom verejnej správy upozornený na také okolnosti, ktoré by v ňom vzbudili akékoľvek
pochybnosti v presvedčení, že mu pozemok skutočne patrí. Pred júnom 2021 žalovaný dvakrát prejavil
záujem o odkúpenie pozemku, vždy však dostal odpoveď, že pozemok nie je na predaj. Skutočnosť, že

si žalovaný nárokuje moc nad touto nehnuteľnosťou, ktorej vlastníctvo je medzi stranami sporu sporné,
nepochybne zakladá naliehavý právny záujem žalobcu 1) na určení jeho vlastníckeho práva k nemu
vydržaním, preto navrhoval, aby súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, že žaloba o určenie vlastníckeho

práva vydržaním je postavená výlučne na tvrdeniach žalobcu, bez žiadneho relevantného listinného
dôkazu. Tvrdenia žalobcu 1) uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, nakoľko pán M. C. (brat
starého otca žalobcu) previedol dňa 18.09.1969 Kúpnou zmluvou na pána C. K. a jeho manželku Júliu
(právnych predchodcov žalovaného) svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemkovej knihe
katastrálneho územia C. D. E.. zápis č. 147 (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). K odpredaju došlo za

cenu 33.000,- Kčs. O tejto skutočností svedčí aj kúpna zmluvu zo dňa 18.09.1969 v maďarskom jazyku,
ktorú pre krátkosť času nebolo ešte v jeho silách úradne preložiť. Táto zmluva sa týkala aj spornej
nehnuteľnosti. ktorá je v súčasnosti registrovaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č.
XXX o výmere 343 m2, druh pozemku: záhrada. Následne, t. j. 25.10.1969 Kúpnou zmluvou vo forme
notárskej zápisnice predávajúci - M. C., F. K., F. K. a N. G. predali neodvolateľne a večne a kupujúci kúpili

do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia
C. D. E. v zápise č. 147, mpč. 196, a to v podiele pod B290, 291, 298, 299, 300, 303, 304, 305, 307 a 308
nahoreuvedenýchpredávajúcichnapísanýchstým,žepredávajúciM.C.podielpodB290nameneO.C.
nadobudol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave zo dňa 26. augusta 1969 č. D 538/69 a
podiel F. C., J. C. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave zo dňa 26.08.1969 č. D 539/69.

Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 16.000,- Kčs. Tento dokument sa taktiež týka
aj spornej nehnuteľnosti uvedenej vyššie. Z predložených dokumentov jednoznačne vyplýva, že v roku
1969 pán M. C. (brat starého otca žalobcu) previedol svoje podiely na horeuvedených nehnuteľnostiach
(medzi nimi aj spornej nehnuteľnosti) na právnych predchodcov žalovaného. Teda nie je pravda to, čo
uvádza žalobca vo svojej žalobe, t. j. že M. C. v 70-tych rokoch minulého storočia previedol spornú

nehnuteľnosť do vlastníctva a užívania svojho brata F. C.. K takejto skutočnosti teda už ani nemohlo
dôjsť,nakoľkovlastníkmihoreuvedenýchnehnuteľností(medzinimiajspornej)savzmyslepredmetných
listín - Kúpnych zmlúv stali manželia K.. Samotný žalovaný sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, t.
j. parcely registra „C" č. XXX o výmere 343 m2, druh pozemku: záhrada, nachádzajúcej sa v k. ú. C. D.
E., obec C. D. E., L. J. a zapísanej na liste vlastníctva č. 1608 titulom Kúpnej zmluvy vo forme notárskej

zápisnice zo dňa 29.06.2021. Spornú nehnuteľnosť žalovaný odkúpil od svojho otca - pána C. K.,
narodeného: XX.XX.XXXX, a to za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur. B. C. K., narodený: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E. (otec žalovaného) nadobudol do svojho vlastníctva spornú
nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 3/5 titulom Rozhodnutia štátneho notárstva v Rožňave zo dňa24.04.1984, sp. zn.: 2D-370/84 (teda v dedičskom konaní po nebohom C. K., zomrelom dňa 26.03.1983)
a v spoluvlastníckom podiele 2/5 titulom Notárskej zápisnice - osvedčenia o vydržaní zo dňa 16.06.2008,
sp. zn. N:247/2008. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z listu vlastníctva č. XX zo dňa 11.08.2008.

Z vyššie uvedených skutočnosti taktiež vyplýva, že žalobca ani jeho právny predchodcovia nespĺňajú
podmienky vydržania v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka
v znení neskorších zmien a doplnkov, t. j. neboli a ani nemohli byt' oprávnenými držiteľmi spornej
nehnuteľnosti. Skutočnosti uvádzané v žalobe sú zo strany žalobcu účelové a nezakladajú sa na pravde.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 28.06.2022 sa vyjadril k listinám
predloženým žalovaným a uviedol, že z predložených listinných dôkazov je možné dospieť k záveru,
že M. C., brat jeho starého otca spolu s ďalšími predávajúcimi previedli určité spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam evidovaným v pozemkovej knihe katastrálneho územia C. D. E. v zápise č. 147, avšak
z predložených dokumentov nie je jednoznačné, či predložené listiny sa týkali aj spornej nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom tohto konania. Chronologicky prvou listinou predloženou žalovaným je dokument

označený ako „Adásvételi szerződés“ (vo voľnom preklade „Kúpna zmluva“ ) datovaného dňa 18.9.1969,
v súvislosti ktorej žalovaný v bode II. svojho vyjadrenia tvrdí, že táto listina sa týkala aj spornej
nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti registrovaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C"
č. XXX o výmere 343 m2, druh pozemku: záhrada. Aj keď žalovaný doposiaľ nezabezpečil úradný
preklad tohto dokumentu, pre úplnosť dodal, že on, ako žalobca, ako aj jeho právny zástupca žijú v

území, kde je početné zastúpenie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, preto obaja ovládajú
maďarský jazyk, ba čo viac, jeho právny zástupca, ako tlmočník z jazyka maďarského do jazyka
slovenského bol zapísaný skoro 20 rokov (konkrétne od 25.11.1991 do 27.02.2011) v zozname Znalcov
a tlmočníkov. O tejto skutočnosti je možné ľahko sa presvedčiť nazretím do registra znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vedenom na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Z uvedených dôvodov mali

možnosť oboznámiť sa s označenou listinou a s jej obsahom, z ktorého úplne jednoznačne nevyplýva,
že predmetom zmluvy zo dňa 18.9.1969 má byť predaj aj spornej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto súdneho konania, preto tieto tvrdenia žalovaného výslovne rozporoval. V označenej listine v bode
1. totiž sú uvedené iba údaje ohľadne registra, kde boli zapísané určité nehnuteľnosti, ktoré mali byť
predmetompredaja.Vpredmetnejlistineabsentujúzákladnéúdajeohľadnepredávanýchnehnuteľností,

ako napr. číslo parcely, druh pozemku, výmera, pokiaľ predmetom zmluvy mali byť pozemky. Uviedol,
že z predmetnej listiny nie je zrejmé ani to, či jej predmetom mali byť pozemky alebo stavba, keďže
slovo :„ingatlanok“ v slovenskom preklade predstavuje výraz: „nehnuteľnosti“, ktorými sú pozemky a
stavby spojené so zemou pevným základom (viď § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade
predaja stavieb je však potrebné označiť súpisné číslo stavby, ako aj parcelu (s jej parcelným číslom),

na ktorej je stavba postavená, pričom tieto údaje v tejto listine taktiež chýbajú. Je teda evidentné, že na
základe označenej listiny nie je možné jednoznačne identifikovať prevádzané nehnuteľnosti. Uviedol,
že žalovaný sám tvrdil, že na základe označenej listiny (v listine nešpecifikované) nehnuteľnosti mali
nadobudnúťpánC.K.ajehomanželkaC.,avšaksamotnálistinabolapodpísanáibajednouzuvedených
osôb,keďževľavomdolnomokrajiprioznačení„vevők“(vslovenskompreklade„kupujúci“)sanachádza

iba podpis jednej osoby. Ďalej sa vyjadril k ďalšiemu (chronologicky druhému) listinnému dôkazu, ktorým
je Kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice č. N 389/69, NZ 380/69 zo dňa 25.10.1969 (ďalej len ako
„kúpna zmluva“). Žalovaný v súvislosti s uvedenou listinou odkazuje predovšetkým na bod 1. kúpnej
zmluvy, z ktorej vyplýva, že predávajúci (medzi nimi aj M. C.) predali kupujúcim do bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia C. D. E., v zápise

č. 147, mpč. 46 v podieloch uvedených v označenom bode kúpnej zmluvy. Žalovaný zrejme účelovo už
ale necituje poslednú vetu v bode 1. kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že predmetom kúpy je domová
nehnuteľnosť, pozostávajúca z jednej izby o rozmere 4,5 m x 4 m a z kuchyne v rozmere 3 m x 4 m, dom
bol postavený pred 60 rokmi z kameňa, strecha je zakrytá škridlicou, podlaha palubová, ale úplne zhnitá,
bezvodovodu,elektrickáinštaláciavstenách.Zcitovanejčastikúpnejzmluvyjemožnédospieťkzáveru,

že predmetom kúpnej zmluvy mala byť stavba, nie však pozemok. Žalovaný síce uviedol kúpnu cenu
uvedenú v bode 2. označenej kúpnej zmluvy, avšak už nijako sa nezmieňoval o podmienke zmluvných
strán uvedených v označenom bode kúpnej zmluvy, podľa ktorej kúpna cena bola dohodnutá na sumu
16.000,- Kčs pod tou podmienkou, že „odpredávateľ M. C. si ponecháva zo záhrady, ktorá je na konci
– v zadnej časti domovej nehnuteľnosti spolu 302,5 štvorcových metrov. Účastníci navzájom súhlasili

s tým, aby táto časť bola z nehnuteľnosti vyčlenená podľa dodatočne vyhotoveného geometrického
plánu. Horeuvedené parcely u SG v Rožňave nedajú sa identifikovať a tvoria časti parciel EN č. XXX/
X-X, XXX.“ Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že brat jeho starého otca, M. C. v roku 1969
síce predal určité nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva C. K., (nar. XX.XX.XXXX) a jehomanželky C. K., J. P. (nar. XX.XX.XXXX), avšak z týchto listinných dôkazov nie je preukázané to, že by
predmetom predaja bola aj sporná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania. Práve naopak, z
vyššie citovaného bodu 2. kúpnej zmluvy vyplýva, že brat jeho starého otca si ponechal časť záhrady

vo výmere 302,5 m2, ktorá so svojou výmerou sa zhoduje s výmerou spornej záhrady. Je síce pravda,
že aktuálna výmera spornej záhrady je 343 m2, avšak z označeného bodu 2. kúpnej zmluvy vyplýva,
že úplne presne sa nedalo určiť v čase uzavretia kúpnej zmluvy výmeru tejto záhrady, ktorá mala byť
vyčlenená až dodatočne, geometrickým plánom. Za nemenej významnú považoval aj tú skutočnosť,
že s uvedenou podmienkou vyčlenenia časti záhrady v prospech predávajúceho (M. C.) kupujúci

súhlasili, čo potvrdili aj svojimi vlastnoručnými podpismi na kúpnej zmluve. Tvrdenie žalovaného, podľa
ktorého jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo v roku 1969 aj k spornej nehnuteľnosti,
rozhodne nemôže obstáť, keďže z predmetných listinných dôkazov nie je preukázané, že ktoré pozemky
nadobudlikupujúcidobezpodielovéhospoluvlastníctva,navyšekupujúciodsamotnéhouzavretiakúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.1969 mali vedomosť o tom, že M. C. si ponechal časť zo svojej záhrady, ku
ktorej preto pochopiteľne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, a nemohli byť ani dobromyseľní v

tom, že im prevádzané nehnuteľnosti patria v celom rozsahu, keďže expressis verbis súhlasili s
vyčlenením časti záhrady v prospech M. C.. Preto M. C. absolútne nič nebránilo v tom, aby ponechanú
časť záhrady previedol na jeho starého otca tak, ako to už aj uviedol v podanej žalobe. Tvrdenia
žalovaného, že spornú nehnuteľnosť v podiele 3/5 nadobudol jeho otec titulom Rozhodnutia štátneho
notárstva v Rožňave zo dňa 24.04.1984, sú taktiež zavádzajúce, keďže nehnuteľnosti v predmetnom

rozhodnutíuvedenésvojimiidentifikačnýmiúdajmi(parcelnéčíslapozemkovaichvýmera)sanezhodujú
s nehnuteľnosťami uvedenými v Notárskej zápisnici - osvedčení o vyhlásení vydržania sp. zn. 247/2008
zo dňa 16.06.2008. Žalovaný pripojil listinné dôkazy, na ktoré iba odkazuje, bez riadneho opísania
rozhodujúcich skutočností, ktoré si vyvodzuje z predložených listinných dôkazov, čím jeho vyjadrenie je
nepresvedčivé a zmätočné. V súvislosti s označeným osvedčením o nadobudnutí vlastníckeho práva

vydržaním v prospech právneho predchodcu žalovaného namietal dobromyseľnosť a oprávnenosť držby
„držiteľa“ spornej záhrady (aj keď právny predchodca žalovaného skutočným držiteľom spornej záhrady
nikdy nebol). Z bodu 2 Notárskej zápisnice – osvedčenia vyhlásenia o vydržaní č. 247/2008 zo dňa
16.6.2008vyplýva,žeúčastnícivlastníctvoúdajnenadobudlinazákladedohodysdoterajšímivlastníkmi,
oprávnenej držby a vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Právnym titulom oprávnenej držby

by malo byť právne nástupníctvo po právnom predchodcovi – otcovi účastníkov osvedčenia C. K., ktorý
zomrel v roku 1984 a dohoda o reálnom rozdelení. Poukázal na zakotvenú dohodu účastníkov kúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.1969, v ktorej kupujúci (manželia K.) súhlasili s tým, že M. C. si ponechal časť
zo svojej záhrady, ku ktorej preto pochopiteľne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo a nemohli byť ani
dobromyseľní v tom, že im prevádzané nehnuteľnosti patria v celom rozsahu. Z týchto dôvodov nemohol

byť dobromyseľným a oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti ani otec žalovaného ako právny
nástupca kupujúceho C. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. O tom, že právni predchodcovia
žalovaného nemohli vykonávať oprávnenú držbu predmetnej nehnuteľnosti svedčí aj to, že sporná
záhrada z každej strany je oplotená a je viditeľne oddelená od bezprostredne susediacich pozemkov,
ktoré patrili do výlučného vlastníctva otca žalovaného, t. č. do vlastníctva žalovaného (konkrétne sa

jedná o pozemok parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 622 m2 a pozemok parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX záhrada o výmere 407 m2).
Uvedené skutočnosti preukazujú aj fotografické zábery zachytávajúce spornú nehnuteľnosť, ktoré boli
vyhotovené z prístupovej cesty patriacej do vlastníctva obce (evidovanej na liste vlastníctva č. XXX
ako parcela registra „E“ pod parcelným číslom XXX/X). Z týchto dôvodov právny predchodca (otec)

žalovaného nespĺňal podmienky vydržania v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zastával
názor, že otázka platenia daní zo sporných nehnuteľností je bez podstatného právneho významu z
hľadiska určenia vlastníckeho práva tak, ako sa dožaduje v tomto súdnom konaní. Poukázal na to, že
žalovaný svoje tvrdenia v tomto smere riadne nepreukázal, hoci ho zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia,
ale aj na to nadväzujúca dôkazná povinnosť.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.08.2022 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v predmetnom spore. Nepreukázal predložením listinných dôkazov, že starý otec žalobcu F. C.
(narodený: XX.XX.XXXX, zomrelý: 07.01.2008) nadobudol od svojho brata M. C. do svojho výlučného
vlastníctva a užívania pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom území: C. D. E., v obci: C. D. E.,

okres: J., a ktorý je v súčasnosti evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č.
XXX o výmere 343 m2, druh pozemku: záhrada. Tvrdenie žalobcu, že počas vianočných sviatkov v
roku 2007 mu jeho starý otec formálne daroval predmetný sporný pozemok je tvrdením, ktoré má
poslúžiť k opodstatnenosti podania žaloby o určenie vlastníckeho práva vydržaním, predovšetkým včasti dobromyseľnej držby spornej nehnuteľnosti samotným žalobcom, avšak ide o tvrdenie, ktoré
nijakým spôsobom nie je preskúmateľné a overiteľné. Uviedol, že predmetom prevodu v zmysle Kúpnej
zmluvy vo forme notárskej zápisnice č. N 389/69, NZ 380/69 zo dňa 25.10.1969 boli nehnuteľnosti a to

nielen stavba – rodinný dom identifikovaný a opísaný v Kúpnej zmluve, ale aj pozemok, čo vyplýva zo
zmluvného dojednania, že odpredávateľ M. C. si ponecháva zo záhrady, ktorá je na konci – v zadnej
časti domovej nehnuteľnosti spolu 302,5 štvorcových metrov, účastníci zmluvy navzájom súhlasia s tým,
aby táto časť bola z nehnuteľnosti vyčlenená podľa dodatočne sa vyhotoveného geometrického plánu,
horeuvedené parcely u SG v Rožňave nedajú sa identifikovať a tvoria časti parciel EN č. XXX/X-X, XXX.

Z tohto zmluvného dojednania jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu musel byť aj pozemok
(záhrada), aj keď nie celý, nakoľko si pán M. C. určitú časť záhrady nechal. Túto skutočnosť žalovaný
nikdy nespochybňoval. Namietal, že žalobca nepreukázal, že nehnuteľnosť – záhrada, ktorú si pán M.
C. nechal, je totožná so spornou nehnuteľnosťou. K oploteniu záhrady uviedol, že oplotenie záhrady sa
nachádza tam ešte spred čias, keď predmetnú záhradu nadobudol otec žalovaného a bolo iba na jeho
rozhodnutí, či ho ponechá alebo ho zbúra.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.11.2022 uviedol, že predmetný spor totiž nevznikol v 70. rokoch
minulého storočia, ale koncom júna 2021, kedy žalobcu a jeho rodinu žalovaný vyzval, aby na „jeho“
pozemok už nevstúpili, keďže údajne to patrí do jeho výlučného vlastníctva. Do tohto momentu práveže
neexistoval žiadny spor ohľadne pozemku, ktorý užíval, obhospodaroval riadne, ako jeho dobromyseľný

držiteľ, bez akéhokoľvek upozornenia zo strany susedov, tobôž nie zo strany „vlastníka“ pozemku.
Rovnako nemôže obstáť ani to, že aktéri pôvodných právnych úkonov už nežijú, veď k predmetným
skutočnostiam by sa mohol vyjadriť napr. aj otec žalovaného, ktorý ešte žije. Platí to o to viac, že
formálne práve on bol evidovaný ako vlastník predmetnej záhrady na liste vlastníctva, preto o to
viac by sa mohol vyjadriť k tomu, že kto vlastne užíval predmetný pozemok, ako aj k tomu, že kto

vykonával držbu fyzicky a reálne (corpus) nad spornou záhradou, a že kto skutočne mal vôľu spornú
záhradu držať a vlastniť (animus). So žalovaným sa zhodnú na tom, že M. C. (brat jeho starého otca)
si ponechal časť záhrady vo výmere 302,5 m2, ako to vyplýva z Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969.
K tomu, kto vykonával skutočnú držbu a užívanie záhrady by sa mohol vyjadriť otec žalovaného.
Tvrdenie žalovaného ohľadne oplotenia spornej záhrady žalobca 1) považoval za absurdné, že by

právny predchodca žalovaného sporný pozemok z každej strany oddelil oplotením od svojej vedľajšej
záhrady. Bolo by proti zásadám logického myslenia, pokiaľ by vlastník viditeľne odčlenil svoj vlastný
pozemok od bezprostredne susediaceho pozemku, ktorý taktiež patrí do jeho vlastníctva. Oplotenie slúži
práve na to, aby v teréne boli presne vytýčené hranice medzi susedmi, avšak vymedziť hranice medzi
pozemkami oplotením (dokonca z každej strany), ktoré patria tomu istému vlastníkovi, je prinajmenšom

nelogické. Žalobca nikdy netvrdil, že predmetné oplotenie postavil on, alebo jeho právny predchodca,
čo však v prejednávanom súdnom spore nie je podstatné, podstatné je to, že za akým účelom bolo
oplotenie postavené.

7. Na návrh žalobcu boli vypočutí svedkovia G. A. A., G. B. A., B. E., G. Q. R., C. C., G. C., A. K. a C. K..

8. Svedok G. A. A. uviedol, že v apríli 1987 sa oženil a prisťahoval sa do obce C. D. E.. B. F. C.
bol jeho svokor. Od tej doby, ako sa oženil, spolu so svokrom chodili do predmetnej záhrady. Túto
obhospodarovali, kosili ju, strihali stromy, aj sadili nové stromčeky. Už v tom čase záhrada bola oplotená
pletivom tak, ako je teraz. Vstupná brána nebola zamkýnaná ale bola zabezpečená iba reťazou. Vo

východnej časti ľavého rohu záhrady sa nachádza bránička v oplotení medzi pozemkom žalovaného
a predmetnou záhradou, ktorú rodina K. už dávno nepoužíva, je zarastená výhonkami sliviek a nedá
sa ani otvoriť. Jeho svokor F. C. sa narodil v dome, ktorý sa nachádza na pozemku za touto záhradou.
Záhradujehosvokornadobudolnazákladetoho,žejehobratM.v60-tychalebo70-tychrokochminulého
storočia mu ju daroval s tým, aby to svokor užíval a s tým, aby to tvorilo jeho vlastníctvo. Nevedel o tom,

či svokor bol niekedy zapísaný v evidencii nehnuteľností alebo v katastri ako vlastník tohto pozemku.
Na Vianoce roku 2007 jeho svokor sa vyjadril, že túto záhradu dá vnukovi B., nakoľko videl, že vnuk
má vzťah k tejto záhrade. Po smrti F. C. záhradu užívali tak, že spolu so synom B. sadili stromčeky,
spoločne strihali stromy a spoločne zbierali úrodu. Záhradu užívali pokojne a nerušene až do roku 2021,
kedy vchod, vstupnú bránu do tejto záhrady rodina žalovaného uzamkla. Pred rokom 2021 žalovaný

niekoľkokrát prejavil záujem o kúpu tejto záhrady. Svedok nemal vedomosť o tom, či svokor mal spísanú
nejakú písomnosť o nadobudnutí záhrady od svojho brata M., ani o tom, či o zameraní záhrady bol
vyhotovený geometrický plán.9. Svedok G. B. A. uviedol, že odkedy sa pamätá, jeho rodina užívala predmetnú záhradu a nazývajú ju
C. kert (C. záhrada). Chodil tam ako dieťa so starými rodičmi, s F. C. a s jeho manželkou, jeho starou
mamou, ako aj so svojimi rodičmi. Kosili túto záhradu, sadili stromčeky a oberali úrodu. Od jeho starej

matky C. C., manželky F. C., vedel z jej rozprávania, že táto záhrada, ako aj ďalšie susediace pozemky,
patrili v minulosti rodine C.. Mohlo ísť o štyridsiate a päťdesiate roky minulého storočia. Od nej vedel
aj to, že časť týchto pozemkov predali rodine K.. Svedok potvrdil, že starý otec F. C. na Vianoce 2007
sa vyjadril tak, že bol by rád, ak by túto záhradu mohol darovať svedkovmu bratovi B. z toho dôvodu,
že jeho brat v tom čase bol ešte doma a spolu so starým otcom chodili obhospodarovať túto záhradu.

V tom čase on už bol prvák na vysokej škole v Nitre. Nemal vedomosť o tom, či starý otec F. C. bol
evidovaný v nejakej evidencii ako vlastník tejto záhrady. Poznal aj brata starého otca M.. Jeho starý
otec a jeho brat M. udržiavali medzi sebou dobré vzťahy, navzájom sa navštevovali. S rodinou K. mali
normálne susedské vzťahy. Keď boli v záhrade, vždy sa pozdravili, rozprávali sa. J. K. považovala za
samozrejmosť, že táto záhrada patrí rodine C.. Svedok potvrdil, že spolu so starostom prišiel do ich
domácnosti žalovaný s tým, že chce odkúpiť predmetnú záhradu. Svedok mu povedal, že táto záhrada

nie je na predaj.

10. Svedok B. E. potvrdil, že vypomáhal pánovi F. C. s malotraktorom pri oraní záhrady. Boli vo veľmi
dobrom vzťahu, preto takýmto spôsobom mu prišiel vypomôcť niekoľkokrát. Svedok uviedol, že má
vedomosťotom,žetátozáhradavždypatrilarodineC.,pretosaajvoláC.kert.Vminulostičasťpôvodnej

záhrady rodina C. predala rodine K., o čom mal vedomosť od svojho otca.

11. Svedok G. Q. R. uviedol, že je starostom obce Jablonov nad Turňou, preto ho žalovaný žiadal o radu,
ako má postupovať, pretože je evidovaný ako vlastník záhrady, avšak v skutočnosti záhradu neužíva.
Svedok potvrdil, že aj v tejto súvislosti navštívil doma pani C. C. a rozprával sa s ňou o tejto záhrade.

Uviedol, že predmetná záhrada sa volá C. kert a nepamätal si, že by na obec boli doručené sťažnosti
ohľadom neoprávneného užívania tejto záhrady.

12. Svedkyňa C. C. uviedla, že je manželkou nebohého F. C., vydala sa v roku 1963 a po uzavretí
manželstva uvažovali o tom, že pôjdu bývať do domu C., ktorý sa nachádza popri predmetnej záhrade,

ktorý dom spolu aj s ďalšími nehnuteľnosťami pôvodne tvoril vlastníctvo rodiny C.. Nakoniec sa do domu
nenasťahovali a jej manžel chcel iba toľko, aby časť záhrady mu zostala. Nemala vedomosť o tom, na
základe čoho začala bývať rodina K. v dome, ktorý sa nachádza popri záhrade a začali užívať časť
pozemku. Uviedla, že ona sa vydávala keď mala 21 rokov, teda v roku 1963 a vtedy už záhrada bola
oplotená. Záhradu C. kert užívali len jej manžel a ona a potom ich deti. Nikdy nemali spory s rodinou K..

Žili vedľa seba ako súrodenci. J. K. ich nikdy nevyzývala, aby C. záhradu neužívali. C. záhradu užívala
jej rodina pokojne a nerušene.

13. Svedkyňa G. C. uviedla, že v roku 1963 sa vydala do rodiny C.. Jej manžel, M. a F. C. boli bratia.
Približne do 70-eho roku minulého storočia M. a F. uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej predmetnú

záhradu C. kert mal v držbe a užívaní F. C. spolu so svojou rodinou a on ju aj v skutočnosti užíval, ako
aj jeho potomkovia. Ona s manželom túto záhradu nikdy neužívali. Takisto ani rodina K. túto záhradu
nikdy neužívala. Ohľadom užívania záhrady spory medzi rodinou K., C. a A. nikdy neboli. Potvrdila, že
v záhrade vykonávala sadenie, kosenie, rodina C. a A.. Nemala vedomosť o tom, že by v minulosti rodina
C.aleboA.bolavyzvanániekýminým,abyzáhraduneužívali,teda,ženeoprávnenejuužívajú.Potvrdila,

že rodina K. nadobudla rodinný dom, ktorý sa nachádza v susedstve predmetnej záhrady kúpou. Nemala
o tom vedomosť, že by o zameraní C. záhrady bol vyhotovený geometrický plán. V súvislosti s užívaním
C. záhrady ona nikdy neoslovila terajšieho starostu obce ani predošlého starostu a nemala vedomosť
o tom, že by C. záhrada bola prejednaná v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi, teda, že by
bola predmetom dedičského konania.

14. Svedkyňa A. K. uviedla, že sa vydala v roku 1983. Od tej doby býva v C. D. E. v dome, ktorý
sa nachádza v blízkosti C. záhrady. Potvrdila, že C. záhradu nikdy neužívala ani ona, ani jej manžel
a nikdy nevyzývali rodinu C., aby záhradu neužívali. V čase, keď sa vydala, v roku 1983, záhrada už
bola oplotená. Jej syn z internetovej stránky zistil, že ako vlastník tejto záhrady je zapísaný v katastri jej

manžel. Následne manžel previedol vlastníctvo na ich syna.

15. Svedok C. K. uviedol, že s rodinou C. vždy boli v dobrom vzťahu. Od narodenia vyrastal v dome,
ktorý sa nachádza na susednom pozemku, ktorý hraničí s predmetnou záhradou C. kert. Táto záhradaodkedy si pamätá bola oplotená, nevedel uviesť kto ju oplotil, teda kto vyhotovil oplotenie. Ani jeho
rodičia, ani on s manželkou, túto záhradu nikdy neužívali, až teraz, keď zistili, že záhrada je vedená
na jeho meno v katastri, posledné dva roky túto záhradu kosili. Predtým ju neužívali. Uviedol, že nebol

v roku 2008 u notára C. O. a veci ohľadom nehnuteľností vybavovali jeho sestra a mama. Nepamätal si,
že by niektorú splnomocnil na konanie v jeho mene. U notára C. O. bol len v súvislosti s prejednávaním
dedičstva po jeho mame. Nemal vedomosť o vydaní Osvedčenia – vyhlásenia o vydržaní spísaného
do notárskej zápisnice v súvislosti s touto záhradou. Potvrdil, že predmetnú záhradu chceli kúpiť ako
stavebný pozemok pre syna. Žalovaný náhodou zistil na internete, že on – svedok je vedený ako vlastník

predmetnej záhrady. Kúpnou zmluvou svedok previedol záhradu na svojho syna a zároveň uzamkol
vstupnú bránu do tejto záhrady, aby znemožnil vstup do záhrady iným osobám.

16. Po pojednávaní dňa 07.11.2023 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti na mieste samom. Pri
obhliadke bolo zistené, že záhrada je oplotená. Oplotenie bolo vyhotovené dávnejšie a pozostáva zo
železných stĺpov, o ktoré je pripevnené pletivo. Záhrada sa nachádza v bezprostrednom susedstve

pozemku žalovaného. V oplotení na hranici s pozemkom žalovaného sa nachádza bránička, ktorá
je zarastená porastom, nedá sa otvoriť, nepoužíva sa. Pred bráničkou na pozemku žalovaného je
zasadený strom. Na opačnej strane záhrady v oplotení sa nachádza brána, cez ktorú žalobca a jeho
právni predchodcovia vstupovali do záhrady, ktorá je toho času uzamknutá. Tieto skutočnosti vyplývajú
z fotografií vyhotovených v priebehu obhliadky.

17. Žalobca v podaní zo dňa 18.07.2024 uviedol, že na základe predbežného právneho posúdenia veci
predneseného súdom vykonal úkony smerujúce k identifikácii záhrady, oslovil odborné spôsobilú osobu
(geodeta) za účelom vypracovania geometrického plánu (najmä za účelom overenia aktuálnej výmery
spornej záhrady, ktorú užíval v dobrej viere desiatky rokov, eventuálne za účelom overenia správnosti

zapísanej výmery tejto záhrady v katastri nehnuteľností), o vyhotovení ktorého sa zmienili už aj právni
predchodcovia sporových strán v Kúpnej zmluve vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice č. N 389/69,
NZ 380/69 zo dňa 25.10.1969, ktorú predložil žalovaný ako listinný dôkaz k svojmu prvému vyjadreniu
zo 09.06.2022. Žalovaný neumožnil prístup do záhrady a zamerať záhradu, ktorá je predmetom konania
sa podarilo z prístupovej cesty a z vedľajšej záhrady spolupracujúceho suseda (t. j. z parcely reg. „C“

pod parc. č.: XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 586 m2). Oslovený geodet zo spoločnosti
GEOPLÁN ROŽŇAVA s.r.o., IČO: 31 723 748, so sídlom: Šafárikova 116, 048 01 Rožňava po vykonaní
meračských prác e-mailom zo dňa 10.07.2024 oznámil žalobcovi, že podľa zamerania je jasné, že
zamerané hranice v teréne sedia s mapovým stavom. Podľa ostatných zameraných bodov skoro s
istotou konštatoval aj to, že súčasná platná katastrálna mapa sa zhoduje so skutočným stavom v teréne.

Nakoľko v prejednávanej veci podstatnou otázkou je to, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto
súdneho sporu, bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXX vedenej v pozemnoknižnej zápisnici
č. XXX pre kat. ú.: C. D. E. a z parciel EN č. XXX/X, XXX/X F. XXX pre k. ú.: C. D. E., obrátil sa
na Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor písomnou žiadosťou zo dňa 12.06.2024 predovšetkým s
cieľom identifikovať spornú záhradu s jej zápisom a zákresom v predchádzajúcom právnom stave za

účelom zistenia, ako sa v minulosti zmenilo parcelné číslo spornej záhrady v k. ú. C. D. E., jej výmera, a
že kde konkrétne bol v staršom operáte (napr. v pozemnoknižnej mape) zaevidovaný pozemok, ktorý je
predmetom tohto súdneho konania. Zároveň požiadal katastrálny odbor príslušného okresného úradu o
chronologické opísanie zmien týkajúcich sa záhrady, ktorá je predmetom tohto konania a parciel EN pod
parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX v k. ú. C. D. E.. Požadované informácie Okresný úrad Rožňava,

katastrálny odbor úradným listom - písomnou odpoveďou zo dňa 03.07.2024 pod č. OU – RVKO1-
2024/001633, na základe jeho podanej žiadosti oznámil, že pozemok CKN pod parc. č. XXX – záhrada
vo výmere 343 m2, evidovaná na LV č. XXXX k. ú. C. D. E. bola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely
XXX vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX k. ú. C. D. E.. Parcely EN XXX/X, XXX/X, XXX boli
zapísané na základe R-I-817/69-23/70 na LV č. XX k. ú. C. D. E.. V odoslanej odpovedi katastrálny

odbor okresného úradu ďalej ho informoval aj o tom, že podľa porovnávacieho zostavenia parciel na liste
vlastníctva z roku 1987 parcely sa prečíslovali následne: EN XXX- CKN XXX, EN XXX/X – CKN XXX a
EN XXX/X – CKN XXX. Katastrálny odbor vo vzťahu ku spomínanému geometrickému plánu z kúpnej
zmluvy R-I-817/69 uviedol, že tento geometrický plán sa nenachádza na katastrálnom odbore. Zároveň
katastrálny odbor zhrnul aj chronologické opísanie histórie zmien parcely CKN pod parc. č.: XXX (t.

j. záhrady, ktorá je predmetom tohto súdneho konania). Spolu s odpoveďou Okresný úrad Rožňava,
katastrálny odbor v prílohe zaslal zástupcovi žalobcu aj listinné dôkazy, preukazujúce hore uvedené
skutočnosti, a to: kópiu pozemkovoknižnej mapy, kópiu mapy evidencie nehnuteľnosti z roku 1970, XVI
16 a originál listu vlastníctva č. XX pre k. ú. C. D. E.. Zastával názor, že pripojená odpoveď Okresnéhoúradu, katastrálneho odboru, ako aj jej prílohy, jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu o tom, že
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, je totožná s časťou záhrady uvedenej v kúpnej zmluve
zo dňa 25.10.1969, ktorá mala byť odčlenená geometrickým plánom. Uvedenú skutočnosť podľa jeho

presvedčenia preukazuje najmä samotná odpoveď katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava zo
dňa 03.06.2024, ako aj kópia pozemkovoknižnej mapy a kópia mapy evidencie nehnuteľnosti z roku
1970, XVI 16. Pripojenú odpoveď (vrátane jej príloh) z opatrnosti zaslal na vedomie aj oslovenému
geodetovi, ktorý po ich preštudovaní v hore spomínanej e-mailovej správe zo dňa 10.07.2024 uviedol,
že z odoslaných podkladov je zrejmé, že súčasná parcela CKN XXX o výmere 343 m2 vznikla z

pôvodných parciel č. XXX, XXX/X F. XXX/X, ktoré sú uvedené v kúpnopredajnej zmluve z roku 1969.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že v pripojenej odpovedi katastrálneho odboru do chronologického
opísania histórie zmien parcely CKN parc. č. XXX nie je zaradená notárska zápisnica pod č. NZ
25437/2008, NCRIs: 25159/2008, ktorá bola napísaná dňa 16.06.2008 na Notárskom úrade v Rožňave
notára C. C. O., do ktorej bolo pojaté ním namietané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, na základe
ktorého v tomto konaní bol vypočutý svedok, C. K., nar. XX.XX.XXXX (otec žalovaného) mal nadobudnúť

spoluvlastnícky podiel k spornej záhrade, hoci menovaný svedok počas svojho výsluchu na pojednávaní
konanom dňa 07.11.2023 (pod prísahou) jednoznačne poprel, že by bol v roku 2008 u notára C. O.
ohľadne spornej záhrady. V tejto súvislosti svedok uviedol aj to, že nemá vedomosť o vydaní tohto
osvedčenia – vyhlásenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice v súvislosti s touto záhradou. O
tom ani nehovoriac, že menovaný svedok vo svojom výsluchu jasne a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek

pochybností vyhlásil (ešte stále pod prísahou), že ani jeho rodičia, ani on so svojou manželkou, nikdy
neužívali spornú záhradu pred začatím tohto súdneho konania, z čoho je možné vyvodiť, že ju neužíval
ani v roku 2008, a ani pred rokom 2008. Vzhľadom na tú skutočnosť, že až po doručení odpovede
Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru sa dozvedel o tom, že geometrický plán spomínaný
v kúpnej zmluve zo dňa R-I-817/69 sa nenachádza v katastri nehnuteľností, preto z opatrnosti požiadal

osloveného geodeta o vypracovanie geometrického plánu s cieľom zamerania predmetného pozemku
presne vo výmere 302,5 m2 (po zaokrúhlení 303 m2) tak, ako je to aj uvedené v kúpnej zmluve zo dňa
25.10.1969.

18. Žalobca v podaní zo dňa 22.08.2024 uviedol, že geometrickým plánom č. 66/2024 novovytvorené

samostatné parcely parc. č. XXX/X F. S. XXX/X by vznikli z parcely E-KN č. XXX/X, pokiaľ by v 90.
rokoch 20. storočia nedošlo k prečíslovaniu parciel v katastrálnom území C. D. E., ako to vyplýva aj
z vyjadrenia geodeta, ktorý vyhotovoval geometrický plán. Poukázal na to, že na základe vykonaného
dokazovania(najmänazákladevýpovedísvedkov)bolopreukázané,žepribližneod70.roku20.storočia
rodina C., na čele s jeho starým otcom, F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

C. D. E. XXX, začal užívať predmetnú záhradu, a to na základe dohody uzavretej medzi ním a jeho
bratom, M. C., na základe ktorej F. C. sa stal oprávneným užívateľom a držiteľom predmetnej záhrady,
ktorú v dobrej viere, nerušene, desiatky rokov užíval a obhospodaroval spolu so svojou rodinou, vrátane
rodiny A.. Uvedené skutočnosti potvrdil napr. svedok A. A. (počas výsluchu na pojednávaní konanom
dňa 26.9.2023), G. C., manželka M. C. (počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 7.11.2023), C. C.,

manželka F. C., a v neposlednom rade svedok C. K., právny predchodca žalovaného, ktorý vo svojom
výsluchu na pojednávaní konanom v C. D. E. dňa 7.11.2023 okrem iného potvrdil, že je pravdou, že
predmetnú záhradu chceli odkúpiť, preto so synom boli za jeho starou mamou (C. C.) s tým, že túto
záhradu chceli kúpiť, lebo si mysleli, že záhrada je zapísaná na meno jej manžela, teda na F. C.. Možno
ibanepriamo,alepredsalenužajsamotnátáskutočnosť,žepredmetnázáhradasanazývaako„C.kert“,

t. j. C. záhrada (čo v podstate potvrdili všetci vypočutí svedkovia, okrem už hore uvedených svedkov,
napr. B. E., alebo aj starosta obce C. D. E., G. Q. R.) nasvedčuje tomu, že predmetná záhrada bola
vždy a neustále v držbe C., najmä v držbe jeho starého otca, F. C.. Od starších ľudí mal vedomosť
o tom, že v čase, keď jeho starý otec prežíval svoju mladosť a najlepšie roky svojho života, medzi
obyvateľmi obce existovala väčšia dôvera, preto pokiaľ sa ľudia na niečom dohodli, bez ohľadu na formu

dohody, tak takúto dohodu považovali za platnú, s ktorou sa cítili byť viazanými. Zrejme podobným
spôsobom bolo dohodnuté aj užívanie predmetnej záhrady, na ktorej užívaní sa vzájomne dohodli bratia
C. s tým, že susedia (K.) túto dohodu aj rešpektovali, a vlastne aj museli rešpektovať, lebo ako to aj
vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969, kupujúci (manželia K.) súhlasili s tým, že M. C. si ponechá
časť zo svojej záhrady, ku ktorej preto kupujúci pochopiteľne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo,

preto po uzavretí kúpnej zmluvy nemohli byť ani dobromyseľní v tom, že im prevádzané nehnuteľnosti
patria v celom rozsahu. Na rozdiel od kupujúcich však jeho starý otec odôvodnene mohol byť (a podľa
mňa aj bol) v tom presvedčení, že predmetná záhrada patrí do jeho výlučného vlastníctva, ktorý na
základe prejavenej vôle nadobudol od svojho brata, M. C.. Žalobca 1) uviedol, že je presvedčený otom, že žaloba aj jej v aktuálnom znení je dôvodná, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie a na
skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, dospel k záveru, že prinajmenšom z dôvodu právnej istoty
súd by mal meritórne rozhodnúť o tom, že predmetná záhrada patrí do dedičstva po nebohom F. C.,

keďže ako to už aj vyššie naznačil, v priebehu dokazovania v podstate všetci svedkovia potvrdili to,
že F. C. nadobudol predmetnú záhradu od svojho brata, M. C. do svojho výlučného vlastníctva, resp.
oprávnenej držby a užívania začiatkom 70. roku 20. storočia. Rovnako potvrdili aj to, že F. C. nikým
a ničím nerušene, v dobre viere chodil do tejto záhrady spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorú
záhradu riadne obhospodaroval a udržiaval v stave umožňujúcom z nej užívať plody a ďalšie úžitky, a

pochopiteľne aj znášal náklady spojené s jej údržbou. Rovnako bolo preukázané aj to, že F. C. (a ani
jeho rodina) nikdy nebol nijakou osobou, a ani žiadnym orgánom verejnej správy upozornený na také
okolnosti, ktoré by v ňom mohli čo i len teoreticky vzbudiť obavu o tom, že mu pozemok skutočne nepatrí.
Zdôraznil, že žalovaný, ale ani jeho právni predchodcovia, nikdy nenamietali užívanie tejto záhrady zo
strany starého otca žalobcu, práve naopak, užívanie záhrady z jeho strany a disponovanie s ňou plne
rešpektovali a akceptovali, dokonca opakovane prejavili záujem o odkúpenie záhrady od rodiny C. (v

čase prejaveného záujmu starý otec už nežil, preto nemali na výber, a oslovili jeho manželku, C. C.), čo
rovnako bolo preukázané výpoveďami vypočutých svedkov. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností
je možné konštatovať, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky vydržania
(vrátane desaťročnej, nepretržitej vydržacej doby) primárne u F. C., čo predstavuje za podstatný dôvod
(vychádzajúci najmä z výsledkov doterajšieho konania), kvôli ktorému súd by mal akceptovať navrhnutú

zmenu petitu žaloby. Navyše k veci patrí, že v priebehu konania už bol vypracovaný aj geometrický plán
vo vzťahu k predmetnej záhrade, na základe ktorého bola vytvorená parcela presne vo výmere 302,5 m2
(po zaokrúhlení 303 m2), vytvorená z parcely EN č. XXX/X (viď pripojenú e-mailovú odpoveď geodeta),
čím došlo k naplneniu podmienky uvedenej v Kúpnej zmluve zo dňa 25.10.1969. Je potrebné však tu
znovu zdôrazniť, že ani jeho starý otec, a nikto z ich rodiny nebol obmedzený v užívaní spornej záhrady

ani počas užívania jej zostávajúcej časti, teda vo výmere 40 m2. Preto podľa jeho presvedčenia u jeho
starého otca sú splnené všetky zákonné predpoklady vydržania aj k novovytvorenej parcele č. XXX/X,
záhrade o výmere 40 m2. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti navrhoval, aby súd pripustil zmenu
petitu žaloby tak, že určí, že novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, záhrada
o výmere 303 m2 a novovytvorená parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXX/X, záhrada o výmere

40 m2, ktoré boli vytvorené z parcely registra „C“ pod parcelným číslom XXX, záhrada o výmere 343
m2, zapísanej na liste vlastníctva č.: XXXX v katastrálnom území: C. D. E., v obci: C. D. E., v okrese:
Rožňava Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, číslo plánu: 66/2024,
vyhotoveným vyhotoviteľom: GEOPLÁN – TT, s.r.o., sídlo: Šafárikova 443/16, 048 01 Rožňava, IČO:
52057615 dňa 19.7.2024, autorizačne overeným dňa 19.7.2024 a úradne overeným Okresným úradom

Rožňava, Katastrálnym odborom dňa 29.7.2024 pod č. G1-246/2024, patria do dedičstva po poručiteľovi
F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., v podiele
1/1 a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Podaním zo dňa 16.09.2024 navrhoval, aby súd pripustil, aby do súdneho konania pristúpili na
strane žalobcu nasledovné subjekty, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi F. C., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E.: 1) C. C., nar.
XX.XX.XXXX, tr. bytom C. D. E. S. XXX, XXX XX C. D. E. – pozostalá manželka poručiteľa, 2) F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C. D. E. S. XXX, XXX XX C. D. E. – dcéra poručiteľa a 3) G. F. H., nar.
XX.XX.XXXX, tr. bytom I. X, XXX XX J. – dcéra poručiteľa. To, že vyššie menované osoby sú dedičia
po poručiteľovi F. C., preukázal pripojeným Osvedčením o dedičstve po F. C. zo dňa 08.09.2008 pod č.

k. 4D 40/08, Dnot. 29/08, ktoré bolo vydané notárkou C. C. D. na základe poverenia Okresného súdu
Rožňava.

19. Uznesením sp. zn. 9C/23/2021-493 zo dňa 15.10.2024 súd pripustil zmenu žaloby a pripustil aj vstup
ďalších subjektov na strane žalobcov, v zmysle podania zástupcu žalobcu zo dňa 22.08.2024 a zo dňa

16.09.2024. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2024.

20. Žalovaný so zmenenou žalobou nesúhlasil a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu 1) v súvislosti so
zmenou žaloby, v zmysle ktorej predmetom konania je určenie nehnuteľnosti do dedičstva.

21. Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Súd nepripustí zmenu žaloby, ak
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Druhým dôvodom
neprípustnosti zmeny žaloby je, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný
iný súd (§ 143 ods. 1, 2 CSP). Ak nie sú dané dôvody v zmysle § 143 ods. 1, 2 CSP, súd zmenu žalobypripustíaozmenenejžaloberozhodnevkonečnomrozhodnutívmeriteveci.Súdzmenužalobypripustil,
nakoľkovýsledkyvykonanéhodokazovaniamohlibyťpodkladomnakonanieozmenenejžalobe,pretože
konanie o určenie nehnuteľnosti do dedičstva je konaním o určenie vlastníckeho práva, určenie toho,

či poručiteľ počas života nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, či poručiteľ ku dňu smrti bol
vlastníkom nehnuteľnosti. Súd návrhu žalobcu 1) na pristúpenie ďalších žalobcov v zmysle § 79 CSP
vyhovel, nakoľko v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, za stavu, že v dedičskom konaní
predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané, všetci dedičia majú byť stranami sporu až do vyporiadania
dedičstva, ktorí sú považovaní za vlastníkov tejto veci, pričom dedičský podiel vyjadruje mieru akou

sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov (§ 78 CSP).

22. Žalobcovia 1) až 4) trvali na zmenenej žalobe.

23. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: úmrtným listom F. C., výpisom z listu

vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E. zo dňa 21.07.2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C.
D. E. zo dňa 20.08.2021, fotografiami, žiadosťou žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.03.2022,
odpoveďou obce C. D. E. zo dňa 22.04.2022, notárskou zápisnicou – osvedčením vyhlásenia o vydržaní
N: 247/2008, NZ: 25437/2008, NCRIs: 25159/2008 zo dňa 16.06.2008, návrhom na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľných vecí zo dňa 06.09.2017, rozhodnutím Okresného úradu Rožňava,

katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1908/2017 zo dňa 04.10.2017, návrhom na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zo dňa 29.06.2021, notárskou zápisnicou –
kúpnou zmluvou N: 72/2021, NZ: 19168/2021, NCRIs: 19699/2021 zo dňa 29.06.2021, rozhodnutím
Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 1301/2021 zo dňa 20.07.2021, návrhom
na vyznačenie poznámky do katastra nehnuteľností zo dňa 18.08.2021, kúpnou zmluvou zo dňa

18.09.1969, kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 25.10.1969, kúpnou zmluvou
vo forme notárskej zápisnice zo dňa 29.06.2021, rozhodnutím Štátneho notárstva v Rožňave zo
dňa 24.04.1984, notárskou zápisnicou – osvedčením o vydržaní zo dňa 16.06.2008, výpisom z
listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E., fotografiami, kópiou katastrálnej mapy na parcele č. XXX,
výpisom z listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E. zo dňa 29.06.2022, lekárskou správou, prepúšťacími

správami, geometrickým plánom č. 48/2008 zo dňa 19.05.2008, fotografiami, kópiou z katastrálnej
mapy, fotografiami, čiastočným zameraním parcely, žiadosťou žalobcu adresovanou Okresnému úradu
Rožňava, katastrálny odbor, odpoveďou Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor na žiadosť
žalobcu, porovnávacím zostavením parciel na liste vlastníctva, geometrickým plánom č. 66/2024,
prekladom kúpnopredajnej zmluvy z 18.09.1969, detailom objednávky, výpisom z pozemnoknižnej

vložky č. XXX, e-mailom žalobcu adresovaným Geoplán Rožňava a odpoveďou, listinou predloženou
Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor - rozhodnutím D 538/69 a pozemnoknižnou vložkou
č. XXX k. ú. C. D. E., osvedčením o dedičstve po poručiteľovi F. C. sp. zn. 4D/40/08 a uznesením
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1D/168/2017.

24. Z úradného prekladu listiny – kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.09.1969, vyhotoveného
prekladateľkou G. T. U., B. – preklad č. 55/2024, vyplýva, že kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 18.09.1969
uzatvárali predávajúci M. C. a kupujúci C. K. s manželkou, rod. Die, obyvatelia obce C. D. E.. Predmetom
prevodu bola nehnuteľnosť v celistvosti podľa zápisu obce C. D. E. pod poradovým číslom XXX, číslo
v katastri nehnuteľností XXXX, pod B 3, za dohodnutú kúpnu cenu 33.000,- Kčs.

25. Z Kúpnej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice č. N 389/69, NZ 380/69 zo dňa
25.10.1969, registrovanej Štátnym notárstvom v Rožňave pod č. R I-817/69 vyplýva, že predmetom
prevodu boli spoluvlastnícke podiely z pozemnoknižnej parcely č. XXX pod B 290, 291, 298, 299, 300,
303, 304, 305, 307 a 308. V bode 1 zmluvy je podrobne opísaná domová nehnuteľnosť, v bode 2 je

dohodnutá kúpna cena a je uvedená podmienka, že predávajúci M. C. si ponecháva zo záhrady, ktorá je
na konci – zadnej časti domovej nehnuteľnosti spolu 302,5 m2. V bode 2 je ďalej uvedené, že účastníci
navzájom súhlasia s tým, aby táto časť bola z nehnuteľnosti vyčlenená podľa dodatočne vyhotoveného
geometrického plánu, horeuvedené parcely u Strediska geodézie v Rožňave sa nedajú identifikovať
a tvoria časti parciel EN č. XXX/X,-X, XXX. V. boli C. K., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka C. K., J.

P., nar. XX.XX.XXXX.

26. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. C. D. E. vyplýva, že v tejto zložke bola vedená pozemnoknižná
parcela č. XXX vo výmere 470 siah, dom, dvor a záhrada a pod B 290 a B 291 boli vedení starí rodičia F.C., O. C. a F. C., ktorých podiel nadobudol M. C., brat F. C., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva
v Rožňave sp. zn. D538/69 a sp. zn. D539/69, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969.

27. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave v dedičskej veci po poručiteľovi C. K., zomr.
XX.XX.XXXX, sp. zn. 2D 370/84-12 vyplýva, že predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti parcela č. XXX
dom, dvor vo výmere 1064 m2, parcela č. XXX/X záhrada vo výmere 455 m2, parcela č. XXX/X záhrada
vo výmere 449 m2, pod A 1/a, b, v 3/5-inách, ktoré nadobudol C. K., nar. XX.XX.XXXX, syn poručiteľa.

28. Z notárskej zápisnice N: 247/2008, NZ: 25437/2008, NCRIs: 25159/2008 zo dňa 16.06.2008 vyplýva,
že C. K., nar. XX.XX.XXXX a ďalšie dve osoby, požiadali, aby do notárskej zápisnice bolo pojaté
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Z bodu 1 tejto listiny vyplýva, že účastníci osvedčenia vyhlásili, že sú
vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. C. D. E., na liste vlastníctva č. XX, okrem iných nehnuteľností C. K., nar.
XX.XX.XXXX, v 2/5-inách. Z bodu 2 vyplýva vyhlásenie účastníkov, že vlastníctvo nadobudli na základe
dohody s doterajšími vlastníkmi, oprávnenej držby a vydržania. Právnym titulom oprávnenej držby je

právne nástupníctvo po právnom predchodcovi – otcovi účastníkov osvedčenia C. K., ktorý zomrel v roku
1984 a dohoda o reálnom rozdelení. Vydržacia doba skončila 01.01.2002. Z bodu 4 vyplýva, že notár
osvedčil vyhlásenie účastníkov o nadobudnutí vlastníctva tak, ako je to uvedené v bode 1 notárskej
zápisnice. Na základe doterajšieho stavu a na základe tohto osvedčenia vyhlásenia o vydržaní budú
účastníci osvedčenia zapísaní ako vlastníci. Ohľadom parcely č. XXX záhrady s výmerou 343 m2 bol

zapísaný v katastri ako vlastník nehnuteľnosti v celosti C. K., nar. XX.XX.XXXX – otec žalovaného.

29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E. zo dňa 11.08.2008 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva
bola zapísaná parcela č. XXX o výmere 343 m2 záhrady a vlastníkom tejto parcely bol C. K., nar.
XX.XX.XXXX,vpodiele2/5,nazákladeosvedčeniaovydržaníN:247/2008avpodiele3/5-ín,nazáklade

rozhodnutia 2D/370/1984.

30. Z notárskej zápisnice N: 72/2021, NZ: 19168/2021, NCRIs: 19699/2021 vyplýva, že do notárskej
zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim C. K., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim D.
K., nar. XX.XX.XXXX, pričom predmetom prevodu bola nehnuteľnosť v k. ú. C. D. E., vedená na

liste vlastníctva č. XX, parcela registra „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 343 m2, vo vlastníctve
predávajúceho pod B 1 v 2/5-inách, pod B 2 v 3/5-inách, spolu v celosti 1/1.

31. Z úmrtného listu F. C. vyplýva, že zomrel XX.XX.XXXX a jeho úmrtie je zapísané v knihe úmrtí
Matričného úradu Rožňava vo zväzku 21, ročníka 2008, na strane 105, pod poradovým číslom 7.

32. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E. zo dňa 21.07.2021 vyplýva, že na tomto liste
vlastníctva je zapísané na parcele registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere 343 m2 záhrada a výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti je žalovaný D. K., nar. XX.XX.XXXX.

33. Z oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 03.07.2024, podaného na
základe žiadosti zástupcu žalobcu 1) vyplýva, že C-KN parcela č. XXX záhrada, o výmere 343 m2,
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E., bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXX
vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. C. D. E.. Parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX boli zapísané
na základe RI817/69-23/70 na liste vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E.. Podľa porovnávacieho zostavenia

parciel na liste vlastníctva z roku 1987, parcely sa prečíslovali nasledovne: EN č. XXX - C-KN č. XXX,
EN č. XXX/X – C-KN č. XXX a EN č. XXX/X – C-KN č. XXX. Geometrický plán z kúpnej zmluvy RI817/69
sa nenachádza na katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava.

34. Prílohou tohto oznámenia bola overená kópia porovnávacie zostavenie parciel na liste vlastníctva

rok 1987, k. ú. C. D. E., kópia pozemnoknižnej mapy, kópia mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970,
XVI-16, originál listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E..

35. Z originálu listu vlastníctva č. XX k. ú. C. D. E. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva okrem
iných parciel bola zapísaná parcela č. XXX/X, na základe zmluvy RI817/69 vo vlastníctve K. C., nar.

XX.XX.XXXX, v podiele 3/5-ín, na základe rozhodnutia sp. zn. 2D/370/84 a následne v podiele 2/5-ín
na základe osvedčenia o vydržaní N: 247/2008.36. Z porovnávacieho zostavenia parciel na liste vlastníctva pre k. ú. C. D. E., rok 1987 vyplýva, že po
prečíslovaní parcela EN č. XXX/X bola prečíslovaná na parcelu KN-C č. XXX.

37. Z geometrického plánu č. 66/24, vyhotoveného GEOPLÁN – TT s.r.o., zo dňa 19.07.2024 G. E. E.,
úradne overeného 29.07.2024 vyplýva, že pôvodná parcela KN-C č. XXX o výmere 343 m2, záhrada,
vedená na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C. D. E. bola rozdelená na novovytvorené parcely č. XXX/X
o výmere 303 m2, záhrada a č. XXX/X o výmere 40 m2, záhrada.

38. V zmysle § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

39. V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

40. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

41. V zmysle § 868 Občianskeho zákonníka v platnom znení od 01.01.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárovom 1992 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov.

42. V zmysle § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v platnom znení od 01.01.1992, ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.

43. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon):
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

44. Predmetom konania na základe pripustenej zmeny žaloby bolo určenie nehnuteľnosti do dedičstva
po poručiteľovi F. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX na základe vydržania. V konaní o žalobách o určenie
nehnuteľností do dedičstva, z hľadiska predmetu konania ide o konanie o určenie vlastníckeho práva
poručiteľa, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo 16.12.2010, veci publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov

SR č. 3/2011 pod R 32/2011.

45. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobcovia nepreukázali predložením listinných dôkazov
nadobudnutie predmetnej záhrady poručiteľom, F. C. od svojho brata, M. C. ako aj to, že nepreukázali
totožnosť záhrady, ktorá je predmetom konania s časťou záhrady, ktorú si M. C. ponechal v zmysle

Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969.

46. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním platný Občiansky zákonník vyžaduje
splnenie troch predpokladov, a to: existenciu spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť držby
a nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade nehnuteľných vecí

predstavuje desať rokov. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo
právopatrí,ažejevtejtodobrejvieresozreteľomnavšetkyokolnosti.Dobrávieraspočívavpresvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané
právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, i keď v skutočnosti tak tomu nie
je. Oprávnený držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym

skutočnostiam alebo k právnej úprave. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je v dobrej viere je pritom
potrebné vždy hodnotiť objektívne, pričom je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú je možné so zreteľom na okolnosti a povahu prípadu požadovať po každom, nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnený držiteľsi môže pre účely vydržania kontinuálne započítať vydržaciu dobu i svojho predchodcu a pokiaľ bol sám
oprávneným držiteľom, môže si započítať vlastnú oprávnenú držbu pozemku. Zákonom č. 509/1991 Zb.
došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka, s účinnosťou od 01.01.1992 došlo k zavedeniu vydržania

v dnešnom ponímaní (od 01.04.1983 bolo možné síce pozemok v osobnom vlastníctve vydržať, avšak
len pre štát, s nárokom na uzavretie dohody o osobnom užívaní), pričom do doby oprávnenej držby sa
v zmysle ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka započíta i doba pred dňom 01.01.1992.
K vzniku vlastníckeho práva vydržaním dochádza v okamihu, keď sú naplnené zákonné podmienky
vydržania bez ohľadu na to, či si oprávnená osoba uvedomuje, alebo či sa vydržania dovoláva.

47. V súvislosti so splnením podmienok vydržania u poručiteľa v prejednávanej veci súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č. 15 (R 15/2024), s nasledujúcou právnou vetou:
„Právnytituljelenjednýmzdôkazovpreukazujúcichdobromyseľnosťdržiteľaaoprávnenosťdržby,preto
jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim

vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

48. Vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu rieši právnu otázku, či môžu byť splnené podmienky
vydržania aj bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu.

49. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v súvislosti s riešením vyššie uvedenej otázky interpretoval
ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v bode 14
odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia uviedol, že „držba je historicky chápaná ako faktický stav,
ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba

preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou,
ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba
a nakladať s ňou ako vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de
lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané, na vznik oprávnenej držby postačí
naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza“.

„Držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou
držbou vykonáva vlastné právo, a teda, že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva
iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny
poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodné,

čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej
držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania
držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny
dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť

držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie
dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani právny omyl nie je z hľadiska platnosti
a existencie právneho dôvodu uchopenia držby rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný
alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje
poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda, že

vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle
o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvať na názore, že na
rozdiel od preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho

účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší
význam, ako neexistencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata
nestanovuje.“

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, z citovaných

ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v platnom znení počnúc od 01.01.1992 a z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba
žalobkýň 2) až 4) o určenie nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi F. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX
je dôvodná.Žalovaný v záujme preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnymi predchodcami
k spornej záhrade predložil listinné dôkazy, Kúpnu zmluvu zo dňa 18.09.1969 a Kúpnu zmluvu zo dňa
25.10.1969 R-I-817/1969.

Z úradného prekladu Kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.1969 vyplýva, že predmet prevodu bol určený neurčito
a malo ísť o prevod iných nehnuteľností nesúvisiacich s predmetom sporu, vedených v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX k. ú. C. D. E., preto súd pri posúdení prejednávanej veci z obsahu tejto listiny
nevychádzal. Zrejme pre neurčitosť obsahu tejto listiny, následne, približne o mesiac, bola vyhotovená
Kúpna zmluva zo dňa 25.10.1969 vo forme notárskej zápisnice.

Na základe oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 03.07.2024 a Kúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.1969 R-I-817/1969 je možné konštatovať, že sporný pozemok – parcela KN č.
XXX o výmere 343 m2, záhrada, vedená na liste vlastníctva XXXX k. ú. C. na Turňou, ako aj parcely
KN-C XXX F. XXX (pričom p. č. KN-C XXX podľa geometrického plánu č. 48/2008 bola rozdelená na
455/1-4), boli vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. XXX vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.
ú. C. D. E. a v evidencii nehnuteľností boli vedené pod parcelným č. EN XXX/X, XXX/X F. XXX. M. C.,

jeden z predávajúcich, predával svoje podiely z pozemku mpč. 196 vedeného v pozemnoknižnej vložke
č. XXX k. ú. C. D. E. s podmienkou, že mu zostane výmera 302,5 m2 zo záhrady nachádzajúcej sa
za domom, ktorá bola už v tom čase oplotená tak, ako je v súčasnosti, čo vyplýva z výpovedí svedkýň
C. C. a G. C.. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969 č. R-I-817/69 došlo k zápisu parciel EN
č. XXX/X, č. XXX F. S. XXX na list vlastníctva č. XX, k. ú. C. D. E.. V roku 1987 došlo k prečíslovaniu

parciel a parcela EN č. XXX/X bola prečíslovaná na parcelu KN-C č. XXX. Geometrický plán o odčlenení
výmery 302,5 m2 nebol vyhotovený a takto došlo k zápisu parciel EN č. XXX/X, S. XXX F. S. XXX do
evidencie nehnuteľností na list vlastníctva č. XX k. ú C. D. E. v celej výmere, v prospech kupujúcich C.
K., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky C. K., J. P., nar. XX.XX.XXXX. Na základe zápisu parcely č. EN
– XXX/X do evidencie nehnuteľností v celej výmere v prospech kupujúcich starých rodičov žalovaného

bola táto parcela predmetom dedenia a takto otec žalovaného nadobudol dedením 3/5-iny aj z parcely
č. XXX/X, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave o prejednaní dedičstva po poručiteľovi
C. K., zomr. dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 2D/370/84.
Spornú záhradu nikdy neužíval ani starý otec, ani otec žalovaného, čo vyplýva zo svedeckej výpovede
otca žalovaného, preto zo strany otca žalovaného nemohli byť splnené podmienky vydržania uvedené

v Osvedčení o vyhlásení o vydržaní zo dňa 16.06.2008. Nakoľko právni predchodcovia žalovaného
predmetnú záhradu nikdy neužívali, ani nevykonávali oprávnenú držbu tejto záhrady, otec žalovaného
nemohol nadobudnúť 2/5-inový podiel zo záhrady, na základe vydržania tak, ako je to uvedené
v Osvedčení o vyhlásení vydržania zo dňa 16.06.2008. Nadobudnutie 3/5 podielu z nehnuteľnosti č. EN
340/1 otcom žalovaného podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave sp. zn. 2D 370/84 dedením

po starom otcovi žalovaného (kupujúceho v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1969) je právne
irelevantnévovzťahukprejednávanejvecivychádzajúczustanovenia§70ods.1katastrálnehozákona,
pretože starý otec žalovaného C. K., nar. XX.XX.XXXX v Kúpnej zmluve zo dňa 25.10.1969 súhlasil
s tým, že M. C. si ponecháva časť zo záhrady, vo výmere 302,5 m2, preto minimálne táto výmera nemala
byť predmetom dedenia po ňom z pozemku s parcelným číslom EN XXX/X.

V skutočnosti oprávneným držiteľom a užívateľom záhrady bol F. C., ktorý túto záhradu v hraniciach ako
bola oplotená mal v oprávnenej držbe od 70. rokov 20. storočia až do svojej smrti, jej držbu vykonával
pokojne a nerušene na základe ústnej dohody uzavretej so svojim bratom M. C., ktorý mu túto záhradu
odovzdal do držby a užívania bezodplatne. Existenciu dohody o odovzdaní záhrady do držby a užívania
M. C., jej manželom F. C. potvrdila svedkyňa G. C.. Oprávnenú držbu záhrady F. C. v hraniciach, ako

je ohraničená oplotením potvrdili aj ďalší vypočutí svedkovia G. A. A., G. B. A., B. E., G. Q. R., C. C.,
G. C., A. K. a C. K..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že F. C. počas života splnil podmienky vydržania, do oprávnenej držby
vstúpil na základe dohody so svojim bratom, ktorý bezodplatne mu odovzdal predmetnú záhradu
v hraniciach, ako je aj toho času ohradená, nakoľko z výpovede svedkýň C. C. a G. C. vyplýva,

že záhrada bola už oplotená aj v 60. rokoch 20. storočia v čase, keď sa oni vydávali (v roku 1963)
a to v hraniciach, ako je teraz. F. C. vstúpil do oprávnenej držby predmetnej záhrady vo výmere
343 m2 v hraniciach, ako je oplotená aj toho času, v držbe nikým nebol rušený, záhradu užíval
nepretržite, pokojne a nerušene. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je možné ho považovať
za poctivého nadobúdateľa predmetnej záhrady a oprávneného dobromyseľného držiteľa počas celej

zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade nehnuteľných vecí predstavuje desať rokov.
Oprávnenú držbu vykonával ohľadom celej výmery 343 m2 spornej záhrady, parcely KN-C XXX viac
ako desať rokov od 70. rokov 20. storočia až do svojej smrti, teda aj ku dňu 01.01.1992, preto v zmysle
§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka je možné započítať jeho vlastnú oprávnenú držbu právaosobného užívania pozemku pred 01.01.1992 s tým, že podmienky vydržania splnil k 01.04.1993, ku
ktorému dňu nadobudol vlastníctvo k predmetnej záhrade vydržaním uplynutím 10 ročnej vydržacej
lehoty, nakoľko Občiansky zákonník oprávnenú držbu upravoval od 01.04.1983 a 10 ročná lehota

uplynula dňa 01.04.1993. Počas života nepreviedol vlastnícke právo k tejto záhrade na inú osobu,
nakoľko platný prevod nehnuteľností vyžaduje písomnú formu, preto je možné konštatovať, že ku dňu
smrti bol vlastníkom spornej záhrady vo výmere 434 m2, nielen výmery 302,5 m2, ktorá je uvedená
v Kúpnej zmluve a ktorú si ponechal jeho brat M. C. pri prevode nehnuteľností.

51. Súd žalobu žalobcu 1) zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní.
V prejednávanej veci stranami sporu majú byť dedičia poručiteľa a v danom prípade dedičmi sú
žalobkyne 2), 3) a 4), čo vyplýva z rozhodnutia o prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. C., sp. zn.
4D/40/08 Okresného súdu Rožňava. Žalobca 1) je vnukom poručiteľa a jeho dedičské právo môže
byť riešené v dedičskom konaní v prípade ak jeho matka ako dcéra poručiteľa by nededila (§ 473
Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu 1) zamietol.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vychádzajúc z citovaného zákonného
ustanovenia súd priznal náhradu trov konania úspešným žalobkyniam 2), 3) a 4) voči žalovanému
v rozsahu 100 % a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi 1) v rozsahu 100 %.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.