Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200891
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4623200891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.

Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom
Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: Súkromná škola umeleckého
priemyslu, so sídlom Gagarinova 2490/13, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 120 411, zastúpený: JUDr.
Mgr. Andrea Pállová, LL.M., advokátka, so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. TO-8Cpr/6/2023 – 370 zo dňa 30. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. TO-8Cpr/6/2023 – 370 zo dňa 30. 05. 2024
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o podanej žalobe žalobcu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy tak, že určil, že výpoveď medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 14. 12. 2022 je neplatná a pracovný pomer žalobcu so žalovaným trvá.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 61 ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4., písm. e/,
§ 63 ods. 4, § 63 ods. 6, § 59 ods. 1, § 77 Zákonníka práce.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobou, doručenou dňa 27. 04. 2023, sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
Žalobu odôvodnil s tým, že žalobcovi bol zo strany žalovaného doručený list, obsahom ktorého bola
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14. 12. 2022, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30. 08.
2019. Žalobca vyslovene poprel akékoľvek nesplnenie, resp. neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
s tým, že pracovné úlohy, ktoré mu boli vytknuté, mu neboli nikdy uložené, a to ani prostredníctvom

príkazu nadriadeného, či zmluvných ustanovení Pracovnej zmluvy. Termín splnenia týchto úloh mu nebol
nikdy zadaný, rovnako takýto termín žalovaný v rámci výpovede ani nešpecifikuje. V každom písomnom
vyhotovení výpovede musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia pracovného pomeru tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom už uvedený dôvod nemôže zamestnávateľ ďalej
meniť. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné v každej výpovedi presne kvalifikovať dôvod výpovede,
tzn.podrobnepopísaťskutok,kedysapresnestal,vakomčase,naakommieste,kedysazamestnávateľ
o skutku dozvedel, tak aby tento skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Z obsahu Výpovede

žalovaného však nemožno prvý výpovedný dôvod, pre ktorý so žalobcom ukončil pracovný pomer vôbec
identifikovať.
Žalovaný poukázal na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, napr. ako oneskorené odovzdanie
katalógových listov, triednych výkazov, neodovzdanie vzdelávacích poukazov, dokumentácie žiakovs IVVP, svojvoľné hodnotenie prác žiakov, neochotný prístup k žiakom, nedostatočné vysvetľovanie
učiva a pod. Žalovaný uvedené skutky vymedzil príliš extenzívne a neurčito, na základe čoho nebolo
možné z daného popisu skutkov jednoznačne určiť, aký konkrétny skutok založil dôvod pre skončenie

pracovného pomeru výpoveďou. Z popisu jednotlivých skutkov tiež nebolo možné vyvodiť, kedy a za
akých okolností sa mal skutok stať, na akom mieste, kto a kedy nedostatky zistil, možné návrhy riešenia
na ich odstránenia a pod. Popísané skutky nedosahujú ani stupeň závažnosti porušenia pracovnej
disciplíny, ktorá by žalovaného oprávňovala ukončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, o to
viac, že splnenie týchto úloh nebolo žalobcovi nariadené zo strany žalovaného. Týmto spôsobom nie

je prvý výpovedný dôvod špecifikovaný v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, čo zakladá neplatnosť výpovede. Ako druhý výpovedný dôvod
žalovaný poukázal na údajné opakované porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré mal žalobcu prvýkrát
písomne upozorniť listom zo dňa 07. 12. 2022. V rámci tohto výpovedného dôvodu žalovaný zároveň
poukazoval aj na sťažnosť žiakov triedy X.F. zo dňa 04. 12. 2022 smerujúcu proti osobe žalobcu, ktorej
podstatou boli údajne nedostatky vymedzené v bode 2 žaloby, kedy mal byť žalobca údajne druhýkrát

upozornený na porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 14. 12. 2022. Žalobca odmietol akékoľvek
porušenie pracovnej disciplíny, v priestoroch školy nikdy nevykonával podnikateľskú, či inú zárobkovú
činnosť, práve naopak žalobca vykonával výlučne činnosť spojenú s jeho pracovnou náplňou podľa
Pracovnej zmluvy. Navyše vstup cudzej osoby do priestorov školy ani nie je možný pre zabezpečenie
priestorov školy príslušným vrátnikom, ktorý nepovolené osoby do budovy školy nevpúšťa. Pri skončení

pracovného pomeru výpoveďou je nutné, aby zamestnávateľ vôbec disponoval dôkazným materiálom
preukazujúcim porušenie pracovnej disciplíny. Zo strany žalovaného však žalobca okrem skutkových
tvrdení neobdŕžal žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť záveru žalovaného o porušení
pracovnej disciplíny. Nebol naplnený predpoklad pre skončenie pracovného pomeru Výpoveďou v
zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.

V konaní nebolo sporné, že:
- žalovaný doručil žalobcovi písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa
22. 06. 2022
- žalovanému bola doručená sťažnosť rodičov a žiakov X.F. triedy dňa 09. 12. 2022
- žalovaný doručil žalobcovi dňa 14. 12. 2022 upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh

- žalovaný doručil žalobcovi písomné upozornenie na opakované porušenie pracovnej disciplíny dňa
07. 12. 2022
- žalovaný dňa 14. 12. 2022 dal žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru z dvoch dôvodov.
Pre platnosť výpovede musia byť splnené určité hmotnoprávne podmienky, ku ktorým patrí prejav
vôle účastníka smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, ktoré vedú druhého účastníka k tomu,

čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje, a aby sa zabezpečilo,
že uplatnený dôvod určitým spôsobom konkretizoval uvedením skutočnosti, v ktorých účastník vidí
realizáciu zákonného dôvodu výpovede tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa
výpoveď dáva. Konkretizácia výpovedného dôvodu z tohto hľadiska bude rôzna podľa charakteru toho
- ktorého výpovedného dôvodu.

Pri viacnásobnom porušení pracovnej disciplíny bez uvedenia skutkovo riadne vymedzeného dôvodu
výpovede, prípadne bez uvedenia odkazu, ktoré sú naznačované aspoň dátumom ich vydania, nejde
o správne formulovanú výpoveď, lebo medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, v tomto prípade
žalobcom a žalovaným vyvoláva nejasnosť výpovedných dôvodov. Súčasne z jej obsahu nie je ani
zrejmé, či išlo o viacnásobné, na seba časovo a vecne nadväzujúce prípady porušenia pracovnej

disciplíny.
Pre skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce sa vyžaduje na
to, aby žalovaný uplatnil výpoveď, aby najmenej dvakrát žalobca ako zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažným spôsobom s tým, že ho zamestnávateľ pred uplatnením výpovedného
dôvodu šesť mesiacov písomne na možnosť výpovede upozornil. Vzhľadom na prevedené dokazovanie

bolo zistené, že žalovaný vo výpovedi uplatnil dva dôvody a to porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.
11. 2022, kde podľa súdu miera závažnosti nebola v rozsahu na uplatnenie tohto výpovedného dôvodu
a druhé porušenie pracovnej disciplíny odvodzoval žalovaný zo sťažnosti zo dňa 09. 12. 2022, pričom
tento dôvod ako bol uvedený vo výpovedi a ani v sťažnosti neobsahoval skutkový opis, kedy a ako
došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ako časovo presný opis deja, príbehu a nakoľko nie je určitý a

zrozumiteľný, je tento dôvod výpovede neplatný. Tento dôvod nebol bližšie konkretizovaný. Výpoveďou
svedkov v konaní vypočutých nebolo preukázané kedy a akým spôsobom výučby malo dôjsť zo strany
žalobcu k odmeranému a neochotnému prístupu k žiakom, svojvoľnému hodnoteniu prác študentov,
ignorovaniu žiadostí žiakov, k nedôslednému a nedostatočnému vysvetľovaniu preberaného učiva, akoaj k nemorálnym (najmä) verbálnym prejavom a praktikám voči žiačkam školy. Výpoveďou svedkov
v konaní vypočutých nebolo preukázané kedy k tomuto malo dochádzať, v akom časovom rozsahu.
Všetci vypočutí svedkovia (okrem svedkyne F.) boli študentami žalovaného, v súčasnej dobe vo štvrtom

ročníku, vzhľadom k čomu ich štúdium začalo nástupom do prvého ročníka 01. 09. 2020 a do skončenia
pracovného pomeru so žalobcom k 14. 12. 2022 išlo o obdobie dvoch rokov a 4 mesiacov. Svedkyňa G.
vypovedala, že voči nej malo ísť o sexuálne obťažovanie keď mala 15 rokov, vzhľadom na jej vek teda v
roku 2019, svedkyňa C. uvádzala, že ich nikdy nič nenaučil, odignoroval ich, nešpecifikovala, či to bolo v
čase 6 mesiacov pred výpoveďou, resp. od začiatku štúdia, ďalej vypovedala, že v druhom ročníku (poz.

škol. rok 2021-2022) jej uviedol, že jej zaplatí stužkovú, nakoľko ju chcel vidieť v šatách, nešpecifikovala
v ktorom období jej toto žalobca uviedol. Svedok B. H. sa vyjadroval k obdobiu dištančného vyučovania,
svedkyňa C. uvádzala narážky žalobcu, nekonkretizovala, kedy ku tomuto malo dochádzať, svedok I.
uvádzal, že ich žalobca za tri roky nič nenaučil, pričom prestúpil na odbor, ktorý žalobca vyučoval v
druhom ročníku, t. j. škol. rok 2021-2022 a k výpovedi došlo 14. 12. 2022, teda ho vyučoval žalobca
jeden školský rok a 3 mesiace a nie tri roky. Svedkyňa F. taktiež neuviedla časový dej daného skutku.

Ani vykonaným dokazovaním na pojednávaní, ani vo vyjadreniach svedkov ako i žalovaného toto nebolo
konkretizované.
Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo preukázané, dôvody skončenia pracovného pomeru v bode 1. podľa
§ 63 ods. 1 písm. d/ bod 4. Zákonníka práce sú neplatné z dôvodu, že neobsahujú podstatnú náležitosť
- primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov a v bode 2 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce,

kde na uplatnenie výpovede je vyžadované spáchanie najmenej dvoch skutkov porušenia pracovnej
disciplíny menej závažným spôsobom, čo preukázané nebolo, súd prvej inštancie rozhodol, že výpoveď
daná žalobcovi žalovaným dňa 14. 12. 2022 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, napadnutý rozsudok zmení tak, že určí
výpoveď medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14. 12. 2022 za neplatnú, alebo napadnutý rozsudok
zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V odôvodnení podaného odvolania ďalej uviedol že žalovaný považuje čiastočný rozsudok Okresného
súdu Nitra za vecne nesprávny, predčasný (v časti určenia neplatnosti výpovede z výpovedného dôvodu
podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „ZP“)), nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, arbitrárny, neprimerane formalistický
a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.

Nie je žalovanému známe, prečo súd prvej inštancie nerozhodol o všetkých nárokoch žalobcu
uplatnených v tomto konaní a vo veci postupoval podľa § 213 CSP, keď už vydal uznesenie o
ukončení dokazovania a mal k dispozícii všetky vyjadrenia strán sporu. Podľa názoru žalovaného takýto
postup súdu - vydanie čiastočného rozsudku nie je v prospech veci, a to najmä z hľadiska rýchlosti a
hospodárnosti konania.

Žalovaný má nepochybne ústavné právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré preskúmateľným
spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom sporu, avšak rozsudok, resp. jeho odôvodnenie vyvoláva dôvodné pochybnosti
o hodnovernosti, správnosti a zákonnosti rozhodnutia vo veci.
Zvukové nahrávky z pojednávaní zároveň vytvárajú komplexný obraz ako jednostranne - v prospech

žalobcu - súd postupoval počas celého súdneho konania, ako zásadne zasahoval do výsluchov
realizovaných žalovaným a jeho prejavov a nerešpektoval tak princíp rovnosti strán sporu pred súdom.
Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku absolútne nezaoberal námietkou žalovaného opakovane
uvádzanou v priebehu súdneho sporu, a to, že aj keby súd aplikáciou prílišného formalizmu dospel k
záveru o neplatnosti výpovede zo dňa 14. 12. 2022, je nevyhnutné skúmať, či je možné od žalovaného

s ohľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu požadovať, aby ďalej žalobcu zamestnával.
Rozhodnutie súdu o tejto otázke/návrhu žalovaného malo byť dokonca predmetom osobitného výroku
rozhodnutia, avšak tento v rozsudku úplne absentuje.
Žalovanýmalsnahuumožniťžalobcovipočasprebiehajúcehosúdnehosporuvykonávaťprežalovaného
pracovnúčinnosť,pričomnaúčelnástupunapracoviskožalovanýopakovane,celkovoštyrikrát(listinami

zo dňa 19. 10. 2023, 05. 12. 2023, 20. 12. 2023 a 19. 03. 2024) vyzýval žalobcu na dostavenie sa
na miesto výkonu práce, no žalobca napriek riadne doručeným výzvam ani raz do zamestnania k
žalovanému odo dňa 20. 10. 2023 nenastúpil, ani svoju absenciu nijako neospravedlnil.Okresný súd Nitra sa žalovaným predloženými listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal (v odôvodnení
rozsudku ich prvoinštančný súd ani neskúma) a pri rozhodovaní vychádzal čisto z doslovného
gramatického znenia výpovede odvolávajúc sa na neposkytnutie primeranej lehoty žalobcovi na

odstránenie vytýkaných nedostatkov.
Nedodržiavanie pracovného poriadku, absencia triednických hodín, svojvoľné opustenie pracoviska
pred skončením pracovnej doby, dlhotrvajúce neodovzdanie požadovanej pedagogickej dokumentácie
vyžadovanej zákonom a pod., nie je možné tolerovať s určovaním dodatočnej primeranej lehoty, ale je
nevyhnutné nápravu vykonať okamžite.

Rozsudok je v časti prvého výpovedného dôvodu predčasný a bol vydaný bez toho, aby bol náležite
zistený a objasnený skutkový stav, resp. bez dôvodných pochybností preukázaný sporný nárok žalobcu/
neplatnosť prvého dôvodu výpovede.
V konaní bolo preukázané, či už výpoveďami svedkov, ale aj písomnými dôkazmi, že žalobca skutočne
vykonával v priestoroch školy odplatné doučovanie cudzích osôb (nie žiakov školy!) bez vedomosti a
súhlasu žalovaného, a to opakovane!

Je nepochybné, že pokiaľ by žalobca neponúkal a pravidelne nevykonával doučovanie cudzích osôb v
priestoroch školy, tieto osoby by nemali žiadny dôvod vstúpiť do budovy školy, v tejto sa pohybovať a už
vôbec nie zotrvávať v priestoroch učební. Práve v tejto skutočnosti spočíva pravý význam vety „umožnil
vstup cudzej osoby do priestorov školy“, t. j. cudzie osoby vstupovali na pôdu školy na výslovný pokyn
žalobcu, pričom žalobca si bol plne vedomý, že nemá právo, ani súhlas od žalovaného vykonávať túto

činnosť.
Druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny vychádzalo zo závažnej kolektívnej sťažnosti 16
žiakov triedy X.F. a ich rodičov (nejednalo sa teda o prejav individuálnej nespokojnosti so správaním
žalobcu), ktorú žalovaný po dlhej konzultácii so žalobcom uznal ako opodstatnenú. Dôvodnosť sťažnosti
bola preukázaná a potvrdená aj výsluchmi viacerých osôb na pojednávaniach.

Žalovanývovýpovedipresnešpecifikovaldôvody,prektorésožalobcomukončilpracovnýpomer,pričom
o. i. riadne označil doručenú sťažnosť, jej podstatný obsah, dátum jej spísania a doručenia, a preto
považuje za zachované všetky podstatné náležitosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ako
aj samotnej výpovede.
Sťažnosť žiakov doručená žalovanému dňa 09. 12. 2024 sa dotýkala najmä obdobia školského roku

2022/2023, pričom výpoveď bola žalovanému doručená dňa 14. 12. 2022, teda v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa žalovaný o dôvode výpovede dozvedel, resp. nie viac ako 1 rok, od kedy dôvod
výpovede vznikol! Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný zistenia súdu prvej inštancie o údajnej
absencii časovo presného opisu deja vo výpovedi, resp. tvrdenia o nepreukázaní obdobia, v ktorom
vznikol dôvod výpovede, za nesprávne.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke závažnosti
konania žalobcu, ktoré jednoznačne presahovalo prípustnú mieru a odôvodňovalo doručenie
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ako aj k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke
dostatočnej konkretizácie upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, resp. samotnej výpovede.
V rozsudku absentuje náležité zdôvodnenie rozhodnutia, ktorým by súd odstránil pochybností o vecnej

správnosti výroku rozsudku, čo ho robí nepreskúmateľným. Súd na vec síce aplikoval správny právny
predpis, avšak nezaoberal sa všetkými atribútmi prípadu, ani do úvahy prichádzajúcimi zákonnými
ustanoveniami.
Zo všetkých okolností tohto prípadu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemal inú možnosť efektívnej
ochrany študentov, ako skončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, avšak pokiaľ by odvolací súd

dospel k rovnakému právnemu názoru ako prvoinštančný súd, t. j. že žaloba bola podaná dôvodne a
výpoveď zo dňa 14. 12. 2022 je neplatná, žalovaný apeluje na odvolací súd, aby rozhodol tak, že nie je
možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že základným predpokladom rozhodnutia súdu prvej inštancie
o určení, že pracovný pomer končí, pretože nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával, je samotný kvalifikovaný návrh zamestnávateľa na takomto určení,
nakoľko v tomto prípade nejde o konanie, v ktorom súd môže o takomto určení rozhodnúť svojvoľne,

bez návrhu, tzv. ex officio. V jednotlivých podaniach žalovaného v časti záverečného návrhu nie je
žiadny takýto návrh, nakoľko žalovaný vždy žiadal iba zamietnutie žaloby s priznaním plnej náhrady trov
konania,Zamestnávateľbyvtakomtoprípademalpreukázaťvčomspočívadôvod,nazákladektoréhobysúdmal
rozhodnúť, že pracovný pomer netrvá. V konaní neboli preukázané žiadne skutkové okolnosti, ktoré by
odôvodňovali závažnosť konania žalobcu a jeho následkov tak, aby súd mohol rozhodnúť o neplatnosti

výpovede. V konaní bolo vykonané skutočne rozsiahle dokazovanie.
Žalovaný neuniesol v konaní pred súdom prvej inštancie svoje dôkazné bremeno o tvrdených
skutočnostiach, čo konštatoval aj súd prvej inštancie a preto sa tento procesný nedostatok snaží sanovať
v odvolacom konaní, avšak s využitím identickej argumentácie, ktorú uvádzal doteraz. Žiadne nové či
iné skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť záver o správnosti napádaného rozsudku žalovaný vo svojom

odvolaní neuvádza.
Bolo povinnosťou žalovaného navrhnúť vykonať dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, prípadne
vysvetliť dôvodnosť výpovedného dôvodu už v písomnom štádiu súdneho konania v rámci repliky, či
dupliky. Okrem toho žalovaný mal viacero príležitosti aj následne, či už ústne alebo písomne na tento
predbežný právny názor naďalej reagovať, čo však neurobil.
Pokiaľ ide o samotný proces vedenia výsluchu svedkov, J. K. a A. L., M., má za to, že súd prvej inštancie

postupoval správne a zákonne v súlade s princípmi Civilného sporového poriadku, pričom pokiaľ ide o
sugestívne otázky žalovaného tieto mal súd za povinnosť odmietať.
Zamestnávateľ v rámci výpovede vytkol žalobcovi „umožnenie vstupu cudzej osoby“ do priestorov školy
zaúčelomzískaniamajetkovejhodnoty.Akékoľvekinétvrdeniasúopäťlenzavádzajúce.Jetohonázoru,
že cieľom týchto zavádzajúcich tvrdení nie je nič iné ako dodatočne zmeniť vôľu konajúcej osoby v

tomto prípade žalovaného vo svoj prospech, keďže sa preukázalo, že svedkyňa F. vstúpila do priestorov
školy sama, resp. vstup do priestorov školy bol voľný, boli otvorené hlavné dvere bez zabezpečenia, čo
potvrdila aj svedkyňa C..
V každom písomnom vyhotovení výpovede musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia
pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom už uvedený dôvod

nemôže zamestnávateľ ďalej meniť. V opačnom prípade tento nedostatok zakladá absolútnu neplatnosť
výpovede.
Výpoveď ako aj sťažnosť neobsahujú žiadny skutkový opis konkrétneho skutku, ktorý mal založiť tento
výpovedný dôvod. Nemožno vyvodiť, kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Navyše podľa
výpovede svedkov sa mali tieto nimi tvrdené skutky odohrať s odstupom času niekoľkých rokov. Z

uvedenéhodôvodumožnodospieťkzáveru,žetietoskutkymalipredchádzaťprvémuskutku,čovylučuje
tento druhý výpovedný dôvod.
Citácia § 63 ods. 1 Zákonníka práce hovorí jasne o lehote 6 mesiacov na uplatnenie výpovedného
dôvodupreopakovanéporušeniepracovnejdisciplínyanieolehotejednéhorokaakonesprávneuvádza
žalovaný. Nie je mu zrejmé, či sa žalovaný skutočne snaží zavádzať súd v snahe odvrátiť jeho pozornosť

odrelevantnýchskutočnostíaleboideoomylžalovaného,avšakjezjavné,ženeexistujejedinýpodstatný
dôvod, ktorý by spochybnil právne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu.

6. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že
v priebehu súdneho sporu opakovane navrhoval, aby súd prvej inštancie, pokiaľ by došiel k záveru o

neplatnosticelejvýpovede,prirozhodovaníposúdilsohľadomnaokolnostitohtoprípadu(ktoréžalovaný
v konaní viacnásobne presne konkretizoval) možnosť ukončenia pracovného pomeru medzi sporovými
stranami rozhodnutím súdu z dôvodu podľa § 79 ods. 1 ZP, teda z dôvodu, že od žalovaného nie je
možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.
Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu, že súd nemôže ex offo bez návrhu zamestnávateľa rozhodnúť,

či je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, avšak
to nie je tento prípad. Žalovaný totiž v tomto súdnom spore riadne a opakovane uplatnil tento nárok, a
preto bolo povinnosťou súdu sa ním v odôvodnení rozsudku riadne zaoberať.
V odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o úvahe súdu o možnosti aplikácie výnimky podľa
§ 79 ods. 1 ZP na tento prípad, z čoho je zrejmé, že súd sa ním vôbec nezaoberal, čím je založený

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaný je toho názoru, že aj keby prvostupňový
súd považoval návrhy žalobcu na uplatnenie postupu podľa § 79 ods. 1 ZP za nedostatočné, bolo jeho
povinnosťou sa tým v odôvodnení rozsudku zaoberať, resp. riadne a preskúmateľne zdôvodniť, z akého
titulu nepristúpil k posúdeniu, či nevyhoveniu tomuto návrhu žalovaného.
Okresný súd Nitra sa žalovaným predloženými listinnými dôkazmi v rámci prvého výpovedného

dôvodu vôbec nezaoberal, v odôvodnení rozsudku ich ani neskúma a pri rozhodovaní vychádzal
čisto z doslovného gramatického znenia výpovede odvolávajúc sa na neposkytnutie primeranej lehoty
žalobcovi na odstránenie vytýkaných nedostatkov.Žalovanému bolo opakovane súdom odopierané právo klásť svedkom otázky súvisiace s predmetom
sporuaznemožnenépoloženúotázkuzdôvodniť,čonapĺňaznakyporušeniaprávanaspravodlivýsúdny
proces.

Jediná dôležitá a právne významná skutočnosť odôvodňujúca uloženie upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny spočíva v tom, že cudzia osoba sa pohybovala a zotrvávala v priestoroch školy na
výslovný pokyn a so súhlasom žalobcu, a to za účelom vykonávania zárobkovej činnosti žalobcom v
školských učebniach!
Žalovanýmázato,ževdruhomupozornenínaporušeniepracovnejdisciplíny,akoajvovýpovedipresne

špecifikoval dôvody, pre ktoré so žalobcom ukončil pracovný pomer, pričom o. i. riadne označil doručenú
sťažnosť, jej podstatný obsah, dátum jej spísania a doručenia, a preto považuje za zachované všetky
podstatné náležitosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ako aj samotnej výpovede.
Zákonná 6 mesačná lehota zakotvená v § 63 ods. 1 ZP upravuje len maximálny časový úsek, ktorý
môže uplynúť medzi jednotlivými upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny, aby bolo možné so
zamestnancom platne skončiť pracovný pomer, pričom aj táto lehota bola žalovaným riadne zachovaná.

7. K písomnému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že základným
predpokladom rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení, že pracovný pomer končí, pretože nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je samotný
kvalifikovaný návrh zamestnávateľa na takomto určení, nakoľko v tomto prípade nejde o konanie, v

ktorom súd môže o takomto určení rozhodnúť svojvoľne, bez návrhu, tzv. ex officio.
Za kvalifikovaný návrh zamestnávateľa však treba považovať návrh v petite vzájomnej žaloby, a teda
nie akákoľvek pripomienka, či dotaz zmieňaná na súdnom pojednávaní alebo v písomných vyjadreniach
žalovaného.
„Ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával“, vyplýva, že súd nie je oprávnený bez návrhu svojvoľne rozhodovať o danej výnimke, ale
zamestnávateľ je ten kto má povinnosť urobiť takýto návrh, a to formou vzájomnej žaloby podľa § 147
CSP.
Žalovaný, ktorý takýto „vzájomný žalobný návrh“ vsunul až do odvolacieho návrhu, akoby sa snažil
zhojiť svoj nedostatok v prvoinštančnom konaní, v ktorom uplatnenie výnimky v zmysle § 79 ods. 1

Zákonníka práce nepožadoval.
V konaní neboli preukázané žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali závažnosť konania
žalobcu a jeho následkov, tak aby súd mohol rozhodnúť o neplatnosti výpovede v zmysle § 79 ods.
1 Zákonníka práce, nakoľko žiadny dôkaz nepotvrdil tvrdenia žalovaného o neuspokojivom plnení
pracovných úloh, či údajnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom.

Z uvedeného dôvodu by nebolo možné takémuto návrhu vyhovieť už len z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalovaným, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku.
Žalobcapočaskonanianezaznamenal,žebyžalovanémuboloodopretéklásťsvedkomotázkysúvisiace
spredmetomsporu.Žalobcarovnakonemávedomosťotom,žebysúdzamietolvypočuťčoilenjedného
svedka, ktorého vypočutie navrhoval žalovaný.

Odôvodnenie rozsudku v bode 14 na strane 22, (ktoré v odvolaní v čl. V. napadá Žalovaný) sa zaoberá
aplikáciou § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce na predmetný prípad, kde súd skúmal dodržanie
(správnej) 6 mesačnej lehoty pre uplatnenie výpovedného dôvodu pre opakované porušenie pracovnej
disciplíny, nie však lehoty jedného roka, ktorú žalovaný vyvodzuje z § 63 ods. 4 Zákonníka práce, avšak
tá sa nevzťahuje na tento prípad.

8. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol že doterajšie podania žalobcu
(správne malo byť žalovaného) - odvolanie a vyjadrenie zo dňa 12. 08. 2024, obsahujú všetky potrebné
argumenty na spochybnenie tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho vyjadrení zo dňa 26. 09. 2024.
Žalovaný sa od začiatku tohto súdneho sporu nestotožňuje s právnymi a skutkovými tvrdeniami žalobcu

a jeho interpretáciou výpovedných dôvodov (ich obsahu), protinárokov žalobcu, ako aj vnímaním
priebehu súdneho konania, či vedenia dokazovania.
Podľa § 79 ods. 1 ZP sa žalovaný už vyjadroval v podaní zo dňa 12. 08. 2024, pričom na svojich
tvrdeniach trvá. Zákonník práce v § 79 ods. 1 pre právnu perfektnosť návrhu zamestnávateľa
na uplatnenie predmetnej výnimky nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, túto formu dotvára súdna

prax, ktorá je v tejto otázke nejednotná/neurčitá. Toto tvrdenie žalovaného utvrdzuje aj rozhodnutie
dovolacieho súdu, na ktoré samotný žalobca poukazuje vo vyjadrení zo dňa 26. 09. 2024, v ktorom sa
uvádza, že by zamestnávateľ mal svoj protinárok uplatniť vzájomnou žalobou, nie musel.Pokiaľ považoval súd prvej inštancie návrh žalovaného na určenie, že nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával (prezentovaný vo vyjadrení k žalobe, písomnosti zo dňa 01.
03. 2024, ako aj opakovane na pojednávaniach a v rámci záverečnej reči/zhrnutia stanovísk strán sporu

kpredmetukonania)zanedostatočný,resp.nekvalifikovaný,bolopodľanázoružalovanéhopovinnosťou
súdu vyzvať žalovaného na odstránenie nedostatkov podania v súlade s § 129 ods. 1 CSP.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že čestné vyhlásenie pani N. priložené ako dôkaz žalovaným
do konania na podporu tvrdenia, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu
ďalej zamestnával, nespĺňa podmienku novoty v odvolacom konaní. Žalobca objektívne nemal možnosť

tento dôkaz predložiť skôr, už počas prvoinštančného konania.
Čestné vyhlásenie pani N. v súbehu s ďalšími dôkazmi zabezpečenými v súdnom konaní (najmä
sťažnosť žiakov triedy XX a ich výsluchy na pojednávaniach) nepochybne preukazujú, že od žalovaného
ako subjektu poskytujúceho výchovu a vzdelanie aj pre neplnoleté osoby, nie je možné spravodlivo
požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Je preto potrebné nárok žalovaného podľa § 79 ods. 1 ZP
riadne v tomto súdnom spore preskúmať.

9. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom uviedol, že ust. § 79 ods. 1 Zákonníka
práce sa týka rozhodovania súdu o skončení pracovného pomeru, ktoré podľa nášho názoru môže
nastať výlučne v prípade, ak je podaný kvalifikovaný návrh zo strany zamestnávateľa. Nejde o konanie,
v ktorom by mohol súd rozhodnúť z vlastnej iniciatívy, a preto bez existencie takéhoto návrhu nie sú

splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia v tomto smere. Inak povedané, súd v tejto veci
nekoná z úradnej moci ani na základe diskrečnej právomoci, ale výlučne na podklade návrhu podaného
zamestnávateľom.
Vzhľadom na neexistenciu takéto kvalifikovaného podania vo veci samej, resp. vzájomného návrhu
žalovaného, je logicky potom vylúčená aplikácia § 129 ods. 1 CSP, na ktorú sa žalovaný v tejto súvislosti

odvoláva. Bez existencie takéhoto návrhu totiž súd nebol povinný žalovaného vyzývať na jeho doplnenie
alebo úpravu.
Čestné vyhlásenie p. N., predložené v rámci odvolacieho konania, ktorého obsah žalobca naďalej
popiera, predstavuje tzv. „novotu“, pri ktorej žalovaný nesplnil zákonom stanovené podmienky
prípustnosti podľa Civilného sporového poriadku. Čestné vyhlásenie bolo doručené až po lehote na

podanie odvolania, nemožno ho procesne pripustiť.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z ust. § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd

je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu inštancie. V odvolacom konaní sa
tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania. t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné

námietky žalovaného, popísané v podanom odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám
upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil
ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Keďže odvolací súd je podľa § 380 ods. 1
CSP viazaný odvolacími dôvodmi zaoberal sa v rámci odvolacieho konania len odvolacími dôvodmi
žalovaného. Zároveň postupoval v súlade s § 387 ods. 2 CSP a pri jednotlivých námietkach odvolateľa

odkazuje na jednotlivé body odôvodnenia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok, a preto odvolací súd na konkrétne body
odôvodnenia napadnutého rozsudku, vzhľadom na ich rozsiahlosť, poukazuje a považuje za nadbytočné
opakovať totožné argumenty ako súd prvej inštancie.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje
na znenie ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce v zmysle, ktorého výpoveď je možné dať
zamestnancovi pokiaľ zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných
šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranej lehote
neodstránil.

15. Na to, aby zamestnávateľ dal platnú výpoveď, musí zamestnanca písomne vyzvať na odstránenie
nedostatkov v lehote posledných 6 mesiacov a zamestnanec tieto nedostatky v primeranej lehote
neodstránil. Písomná výzva zo strany zamestnávateľa sa považuje za hmotnoprávnu podmienku
výpovede a musí byť zamestnancovi doručená. Táto výzva zamestnávateľa musí obsahovať aj určenie

lehoty do uplynutia, ktorej má zamestnanec odstrániť zistené nedostatky. Dĺžka tejto lehoty musí byť
primeraná, aby reálne zamestnancovi umožnila odstrániť neuspokojivé pracovné výsledky, inak je
výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná. Ak by zamestnávateľ vo svojej písomnej výzve neurčil
žiadnu primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov zamestnancom výpoveď zamestnávateľa, by bola
z tohto dôvodu neplatná.

16. Ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pre nespĺňanie požiadaviek, ktoré spočívajú v
neuspokojivých pracovných výsledkoch, musí zamestnávateľ v súdnom konaní dokázať, že na
nedostatky v práci zamestnanca nielen upozornil, ale že ho písomne vyzval v období posledných
6 mesiacov, aby ich odstránil, pričom mu určí aj primeranú lehotu a zamestnanec napriek tomu

nedostatky neodstránil. Hmotnoprávnou podmienkou výpovede danej z dôvodu nespĺňania požiadaviek
spočívajúcich v neuspokojivých pracovných výsledkoch je teda písomná výzva zamestnávateľa na
odstránenie týchto nedostatkov v primeranej lehote (R 15/78). (NS ČSSR sp. zn. Cpjf 17/1977).

17. S poukazom na vyššie uvedené je teda možné konštatovať, že upozornenie zamestnávateľa zo dňa

22. 06. 2022 neobsahuje primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov a taktiež upozornenie zo dňa
14. 12. 2022 neobsahuje výzvu na odstránenie nedostatkov, ako ani primeranú lehotu. Z uvedeného je
teda možné konštatovať, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 14. 12. 2022 je neplatná.

18. Taktiež s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré

by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Uplatnením
tohto výpovedného dôvodu je zamestnávateľ povinný v posledných šiestich mesiacoch zamestnanca
písomne upozorniť na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a z uvedeného

teda vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, zamestnanec musí najmenej dvakrát porušiť
pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Ešte pred uplatnením výpovede z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a
umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

19. Pokiaľ sa týka druhého skutku zo dňa 09. 12. 2022, ak ide o upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 14. 12. 2022 a na možnosť výpovede, absentuje doklad o doručení a umožnení
sa vyjadrenia k nemu žalobcom s tým, že ide o neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto prejavu, a nie
je jasné a zrozumiteľné skutkové vymedzenie dôvodov porušenia pracovnej disciplíny. Ak vzniknepochybnosť o obsahu právneho úkonu z hľadiska určitosti alebo zrozumiteľnosti treba sa pokúsiť
pomocou výkladu právneho úkonu a odstránení takej nejasnosti (§ 35 ods. 2 Obč. zák.). Podľa ustálenej
judikatúry súdov výklad právneho úkonu môže smerovať iba k objasneniu toho, čo v ňom bolo skutočne

prejavené, a vôľa konajúceho sa pri výklade právneho úkonu vyjadreného slovami uplatní, iba ak nie je v
rozpore s jazykovým prejavom, uvedené však neznamená, že by sa malo trvať na doslovnom význame
použitých výrazov, pretože zmyslom výkladu je zistenie skutočného zámeru konajúceho v prejavenej
vôle. Pomocou výkladu právneho úkonu, pritom nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak jasného
právneho úkonu, ani nemožno „nahradzovať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú konajúci v rozhodnom čase

nemal alebo ktorú síce mal, ale ktorú neprejavil (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdon 946/96).

20. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom a o náhrade trov konania
rozhodne až v konečnom rozhodnutí, odvolací súd z uvedeného dôvodu nerozhodoval o trovách
odvolacieho konania, keďže o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, rozhodne súd prvej
inštancie v konečnom rozhodnutí.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).