Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/235/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124376479
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124376479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

A. B. C., s. r. o., so sídlom Zimná 405/6, 059 01 Spišská Belá, IČO: 44 204 451, zastúpený: HAVEL
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská
časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, 036 07
Lipovec, IČO: 36 424 056, zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO:
36 708 771, o zaplatenie 31.581,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 06.09.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu
31.581,42 eur s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného
nároku uviedol, že na základe objednávok na tovar od žalovaného a po dodaní tovaru vystavil
žalovanému 24 faktúr označených v podanej žalobe číslom faktúry, fakturovanou sumou a dátumom
splatnosti. Tovar, za ktorý si žalobca uplatňuje svoj nárok a úhradu, bol objednaný žalovaným a riadne

doručený žalovanému. Žalovaný uvedené faktúry napriek opakovaným výzvam neuhradil.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil faktúry označené v podanej žalobe – č.l. 12 a nasledujúce spisu,
Rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 01.02.2023 – č.l. 39 spisu, Predžalobnú
výzvu na úhradu dlhu z 19.06.2024 – č.l. 44 spisu.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 18Up/1548/2024

z 26. septembra 2024.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí. Pokiaľ žalobca
vpodanomnávrhuuvádza,ženazákladeobjednávoknatovarodžalovanéhoapododanítovaruvystavil
žalovanému faktúry špecifikované v návrhu, tak uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, nakoľko
žiadna z objednávok nebola vykonaná žalovaným a žalovaný o týchto objednávkach nemá vedomosť.

Poukázal na uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy medzi stranami 01.02.2023, v zmysle Článku IV. bod
4.1 ktorej objednávka je dôkazom uzavretia kúpnej zmluvy a podkladom pre určenie vzájomných práv
a povinností. Uvedené zmluvné dojednanie upravuje náležitosti objednávky, potvrdenia objednávky,
ako aj moment akceptácie objednávky. Žalovaný nevykonal ani jednu objednávku, na základe ktorýchmali byť vystavené faktúry v celkovej výške 31.581,42 eur. Žalobca nedoložil objednávky ani dodacie
listy, na ktoré faktúry odkazujú. Dátum splatnosti na faktúrach je v rozpore s ustanovením Článku VI.
bod 6.3 Rámcovej kúpnej zmluvy. V ďalšej časti odporu proti platobnému rozkazu žalovaný ozrejmil

spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným pri dodávaní tovaru, obkladov, dlažieb, súvisiaceho nábytku
a komponentov súvisiacich s kúpeľňami, ktoré mali byť zabudované do novostavby, kde ako stavebník
vystupoval žalovaný. Žalovaný v novostavbe predáva byty tretím osobám. Tieto mali dojednané, že byty
budú dodávané vo vybavení štandard za cenu 1.050,- eur kúpeľňa plus 12,- eur za meter štvorcový
obkladu resp. dlažby. Ak tretie osoby mali záujem o vybavenie na vyššej úrovni resp. o inú výbavu, mohli

si to objednať u žalobcu podľa ich predstáv. Rozdiel oproti cenám štandardu mali tretie osoby hradiť
samé. Žalovaný preto nemal vedomosť o objednávkach, ktoré sú predmetom sporu.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil elektronickú komunikáciu z októbra
2024 – č.l. 59 spisu, Cenovú ponuku XXXXXXXXXX – č.l. 61 spisu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného nesúhlasil s jeho tvrdeniami. Uviedol, že žalovaný
mal preukázateľne vedomosť o existencii objednávok a faktúr, ktoré boli vystavované podľa jeho
požiadaviek. Vystavovanie faktúr bez ďalšej dokumentácie bolo bežnou obchodnou praxou medzi
stranami a v minulosti žalovaný faktúry hradil. Splatnosť faktúr nemá vplyv na výšku istiny. Žalovaný
ju mohol namietať v prekluzívnej lehote, ktorá mu márne uplynula. Faktúry boli splatné mesiac pred

podaním žaloby. Žalobca preukázal vznik a existenciu pohľadávok žalovaného. Žalobca a žalovaný sa
praxou odchýlili od znenia rámcovej zmluvy a realizovali obchodné vzťahy na fakturačnej báze. Platby
hradil žalovaný iba na základe vystavených faktúr. Žalobca má za to, že faktúra dostatočne bez ďalšieho
preukazuje existenciu objednávky a žalovaný tento model hradenia platieb až do podania žaloby
nespochybňoval. Žalobca bol zodpovedný žalované faktúry uhradiť v zmysle dohodnutého obchodného

modelu so žalobcom. Žalobca potvrdil, že nadštandardné vybavenie si zákazníci žalovaného mohli
objednať priamo u žalobcu, ktorý ho dodal priamo na stavbu. Rozdiel v cene však vždy hradili
žalovanému, nie žalobcovi. Spočiatku to fungovalo tak, že plná suma za kúpeľne bola fakturovaná
žalovanému a on ju uhrádzal. Rozdiel v cene medzi štandardom a nadštandardom si vysporiadal
s majiteľom bytu. Ako príklad uviedol žalobca zákazníka B. D., D.. Následne žalovaný žiadal rozdeľovať

fakturáciu na dve časti, cenu za štandard, ktorú bude hradiť žalovaný a cenu za nadštandard, ktorú bude
hradiťzákazníkžalovaného.Taktouhradilbyty3K,3Lačiastočne4B,čopotvrdzujeimplicitnéschválenie
nového modelu fakturovania. Od 11.09.2023 z dôvodu platobnej neschopnosti odmietal hradiť vystavené
faktúry. Pokiaľ ide o splatnosť faktúr, ak s ňou žalovaný nesúhlasil, mal možnosť ich vrátiť podľa Článku
VI. bod 6.4 Rámcovej zmluvy v lehote 10 dní od ich doručenia. Nakoľko toto právo nevyužil, zaniklo.

Všetkých 24 faktúr malo splatnosť 14 dní. Ide o štandardne dohodnutú a žalovaným akceptovanú lehotu
splatnosti počas obchodnej praxe strán. Prvýkrát sa voči splatnosti faktúr žalovaný ohradil až v odpore,
čo žalobca považuje za účelové a odporujúce poctivému obchodnému styku. Žalobca prikladá zoznam
žalovaným uhradených faktúr s lehotou splatnosti 14 dní, voči ktorým žalovaný nenamietal. Žaloba bola
podaná až niekoľko mesiacov po splatnosti faktúr.

7. V prílohe vyjadrenia k odporu žalovaného žalobca predložil Zoznam uhradených faktúr spoločnosťou
B. D., D. – č.l. 69 spisu, emailovú komunikáciu z 26.03.2024 – č.l. 70 spisu, emailovú komunikáciu
z 08.04.2024 – č.l. 79 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť žalovaným uhradená – č.l. 72
spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť žalovaným čiastočne uhradená – č.l. 73 spisu, emailovú

komunikáciu z 12.02.2024 – č.l. 70 spisu, SMS komunikáciu s konateľom a spoločníkom žalovaného
– č.l. 75 spisu.

8. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný
realizoval objednávky týkajúce sa faktúr, ktoré sú predmetom sporu. Uviedol, že nemá vedomosť

o žiadnych objednávkach, ktoré sa týkajú sporných faktúr. Nesúhlasí s tvrdením, že faktúra preukazuje
existenciu objednávky. Žalobca sa nemôže brániť praxou medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ žalovaný
nemá vedomosť o údajných objednávkach, na základe ktorých malo dôjsť k vystaveniu faktúr. Pokiaľ
žalovaný mal za to, že žalobcom vystavené faktúry sú odôvodnené, tieto zaplatil a nepožadoval
splnenie podmienok podľa Článku IV. bod 4.1 Rámcovej zmluvy. Nakoľko o žiadnych objednávkach

nemá vedomosť, je relevantné žiadať splnenie podmienok podľa Článku IV. bod 4.1 Rámcovej zmluvy.
Žalobca nereagoval na námietku žalovaného, že vo vzťahu k sporným faktúram nepredložil dodacie
listy. Namietol, že by došlo k implicitnému schváleniu nového modelu fakturovania. Úhradu dvoch faktúr
nemožno považovať za dohodu, že za materiál, ktorý si objednajú tretie osoby, bude platiť žalovaný.K takejto dohode medzi stranami nedošlo. Ako potvrdil aj žalobca, žalovaný mal platiť len za štandard
a prevyšujúcu sumu tretie osoby. Návrh žalobcu na výsluch osôb, ktoré objednávky realizovali, je
neurčitý. Zároveň tým sám žalobca potvrdil, že objednávky realizovali tretie osoby a nie žalovaný.

Tvrdenia týkajúce sa spoločnosti B. D., D. sú pre konanie irelevantné. Žiaden dôkaz nepreukazuje, že
by dôvodom neuhradenia faktúr bola zlá finančná situácia žalovaného. Žalobca nepreukázal objednanie
tovaru žalovaným, prevzatie tovaru žalovaným, že by sa žalovaný zaviazal hradiť dodanie tovaru
v prospech tretích osôb a ani to, že by tovar objednali a prevzali zákazníci žalovaného.

9. Žalobca v nadväzujúcom písomnom vyjadrení z 05.05.2025 zotrval na tom, že žalovaný musel
mať a mal vedomosť o existencii objednávok, nakoľko o ich vystavovaní bol informovaný okrem
iného doručovaním žalovaných faktúr. Žalovaný musel mať a mal vedomosť o spôsobe fakturácie
nadštandardu zákazníkov. Tento model bol dohodnutý priamo so žalovaným a zákazníkmi. Zároveň
žalobca preukázal schválenie modelu emailovou komunikáciou so žalovaným a žalovaný model potvrdil
úhradou niektorých faktúr. Žalovaný mal možnosť faktúry vrátiť. Zmluva pripúšťa aj ústnu formu

objednávky. Žalovaný priznal, že v minulosti nepožadoval splnenie podmienok podľa Článku IV. bod
4.1 Zmluvy. Z povahy obchodného vzťahu vyplýva, že nadštandardný tovar si objednali tretie osoby.
Žalovaný niesol zodpovednosť za jeho úhradu voči žalobcovi a následne sa vysporiadal s tretími
osobami. Nie je podstatné, kto objednávky realizoval, ale kto bol zodpovedný za ich úhradu na základe
vzájomnej dohody. Emailová komunikácia z 26.03.2024 preukazuje, že žalovaný chce tento model

zmeniť a fakturáciu rozdeliť medzi neho a jeho zákazníkov, s čím žalobca nesúhlasil. Na základe
dohodnutého modelu uhradil byty 3K a 3L a čiastočne 4B. Právo na reklamáciu faktúr žalovanému
uplynulo. Žalobca špecifikoval svedkov (zákazníkov žalovaného), ktorých žiadal v konaní vypočuť. Na
obdobnom modeli žalobca spolupracoval so spoločnosťou B. D., D.. Ako dôkaz predložil dodacie listy
k jednotlivým faktúram označené poradovými číslami 1 až 26, ktoré sú súčasťou spisového materiálu

na č.l. 111 a nasledujúce spisu a 154 a nasledujúce spisu.

10. Žalovaný v nadväzujúcom písomnom vyjadrení z 18.06.2025 poukázal na zmenu tvrdení žalobcu
ohľadne realizácie objednávok, kedy najskôr žalobca uvádzal, že ich realizoval žalovaný, následne,
že nie je podstatné, kto ich realizoval. Zotrval na tom, že o objednávkach nemá vedomosť. Žalobca

ich doposiaľ ani nepredložil. Nemá vedomosť, že by podpísal dodacie listy týkajúce sa fakturovaných
položiek. Žalobcovi bolo od počiatku prezentované, že nemá záujem platiť navyše sumu nad rámec
štandardu. Vyplýva to z komunikácie predloženej žalobcom aj žalovaným. Zotrval na tom, že žalobca
nepreukázal, že by si žalovaný objednal sporný tovar, že by mu tento tovar bol dodaný, ani obchodnú
prax medzi stranami, že mu môže fakturovať akýkoľvek tovar bez vedomosti žalovaného a žalovaný by

mu ho musel zaplatiť bez toho, aby vedel, kto objednávku vykonal, kedy bola zadaná a kedy mal byť
tovar dodaný. Žalobca taktiež nepreukázal, že by sa žalovaný zaviazal hradiť dodanie tovaru v prospech
tretích osôb a že by predmetné objednávky vykonali zákazníci žalovaného a tovar prevzali zákazníci
žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom predložené dodacie listy, tak ani jeden z nich nie je podpísaný
žalovaným. Žalovaný ani nevie, kto ich podpísal.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní 25.11.2025 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii
uvádzanej v písomných podaniach žalobcu. Uviedla, že žalobca dodával žalovanému tovar na
zariadenie kúpeľní do nehnuteľností, ktoré žalovaný ponúkal svojim zákazníkom. Žalovaný štandardne
ponúkal zariadenie štandard, pričom pokiaľ zákazníci mali záujem o iné vybavenie tzv. nadštandard,

toto vybavenie si mohli pre zjednodušenie dodávky a administratívy na strane žalovaného vybrať priamo
u žalobcu, ktorý ho dodal priamo na stavbu. Rozdiel medzi štandardom a nadštandardom zákazníci
žalovaného hradili priamo žalovanému. Žalobca tak nemal s týmito zákazníkmi žalovaného uzavreté
žiadne zmluvné vzťahy. Obchodoval iba so žalovaným, ktorý niesol zodpovednosť za úhradu tovaru.
Spočiatku fungoval obchodný model tak, že plná suma za kúpeľne bola fakturovaná žalovanému,

ktorý si následne rozdiel medzi cenou štandardu a nadštandardu vysporiadaval s majiteľom bytu, t.
j. s jeho zákazníkom. Spolupráca fungovala až do momentu, kedy žalovaný začal mať voči modelu
fakturácie výhrady. Od septembra 2023 žalovaný prestal uhrádzať faktúry žalobcu a do dnešného dňa
nebolo žalobcovi zaplatené za dodaný tovar, ktorý potvrdzujú dodacie listy. Faktúry v čase vystavenia
a doručenia žalovanému neboli rozporované, reklamované, ani vrátené. Pokiaľ žalovaný nevedel, o aké

faktúry ide, tak v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy z 01.02.2023 mal možnosť tieto faktúry žalobcovi
vrátiť. Na otázku súdu, kto a akou formou a kedy tovar objednal a kedy a komu bol tovar dodaný,
právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tovar bol dodaný priamo žalovanému. Tovar objednal žalovaný
ako stavebník, ktorý zariaďoval nehnuteľnosti. K objednaniu tovaru došlo ústnou formou. Zariadenienadštandardu si vybrali sami zákazníci žalovaného. Zmluvný vzťah medzi nimi a žalobcom nevznikol.
Tovar bol dodaný do nehnuteľností, žalobca však zaň nemá doposiaľ zaplatené. Opakovane uviedla,
že žalovaný nevyužil právo vrátiť faktúry, len ich neuhrádzal. Na dodacích listoch je nejaký podpis,

možno znalecky dokazovať, o koho podpis ide. Niekto dodacie listy za žalovaného podpísal a tento tovar
prevzal. Nevedela sa vyjadriť, kedy boli faktúry doručené žalovanému. Doplnila, že tovar bol dodaný na
nehnuteľnosti žalovaného. Nemohol byť dodaný tretím osobám, ktoré samé kúpeľne nestavali. Mala za
to, že tovar prevzal žalovaný.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach vo veci a mal za to,
že žaloba je nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol,
že tovar, za ktorý si uplatňuje nárok na úhradu, bol objednaný žalovaným a doručený žalovanému.
Z tvrdení žalovaného však vyplýva, že z jeho strany nedošlo k žiadnym objednávkam a rovnako mu
nebol dodaný žiaden tovar. Tvrdenie žalobcu v žalobnom návrhu sa tak ukazuje ako nepravdivé.
Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by si žalovaný priamo u žalobcu objednal akýkoľvek tovar. Žalovaný

viackrát vyzýval žalobcu na predloženie údajných dodacích listov, ktoré mali byť podpísané žalovaným,
pričom žalobca v rámci posledného vyjadrenia predložil súdu niekoľko faktúr, ktoré mali byť údajne
žalovaným podpísané. Na týchto faktúrach resp. dodacích listoch absentoval akýkoľvek podpis alebo
boli podpísané osobami, ktoré nie sú žalovaným, ani osobou splnomocnenou žalovaným na podpis
dodacíchlistov.Rámcovákúpnazmluvauzatvorenámedzistranamiupravujespôsobobjednávok,pokiaľ

ide o formu aj obsah. Ani jedna údajná objednávka, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu vykonaná
žalovaným, nebola vykonaná spôsobom upraveným v zmluve a podľa názoru žalovaného ani žiadna
takáto objednávka neexistuje. Žalovaný nemá vedomosť o žiadnych objednávkach, ani o žiadnych
dodacích listoch. Poukázal na podstatnú zmenu skutkových tvrdení na strane žalobcu, kedy v žalobnom
návrhu uvádzal, že objednávky boli vykonané zo strany žalovaného, neskôr uvádzal, že nie je podstatné,

kto vyhotovoval objednávky a nepriamo potvrdil, že zo strany žalovaného ani vykonané neboli. Z mailu
predloženého žalovaným, ako aj z tvrdenia žalobcu vyplýva, že v minulosti vystavil faktúry žalobca
priamo tretím osobám, zákazníkom žalovaného a z tohto dôvodu bolo v minulosti možné, aby tzv.
nadštandard fakturoval žalobca priamo zákazníkom žalovaného a žalovaný neznášal náklady aj za tzv.
nadštandard. Vzhľadom na uvedené má za to, že žaloba nie je dôvodná, žalobca nepreukázal žalovaný

nárok a žalobu žiadal zamietnuť.

13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

15. Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

16. Podľa Čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

17. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
zmluvného plnenia, kúpnej ceny za dodaný tovar celkom v sume 31.581,42 eur s príslušenstvom

titulom zákonného úroku z omeškania, pričom žalobcom uplatnený nárok bol fakturovaný žalovanému
24 faktúrami označenými v podanej žalobe a v prílohe žaloby predloženými. Hoci žalobca v priebehu
konania neuviedol konkrétny dátum, kedy predmetné faktúry boli doručené žalovanému, žalovaný
v tlačive odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní potvrdil, že ohľadomžalobcom uplatňovaného nároku mu faktúry doručené boli, zároveň uviedol, že žalobcom uplatňovaný
nárok nevedie v účtovníctve a faktúry, ktorých sa týka uplatnený nárok, neuviedol vo svojom kontrolnom
výkaze DPH. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov tvrdeného záväzkovo-

právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil tvrdený záväzkovo-právny vzťah medzi stranami
akovzťahobchodno-právnyvzmysle§261ods.1Obchodnéhozákonníka,konkrétneakokúpnuzmluvu
uzatvorenú podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že

medzi žalobcom v postavení predávajúceho a žalovaným v postavení kupujúceho prebiehala obchodná
spolupráca, predmetom ktorej boli dodávky tovaru. Zmluvný základ tejto obchodnej spolupráce medzi
žalobcom a žalovaným bol upravený v Rámcovej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi stranami dňa
01.02.2023, ktorá bola do obsahu spisového materiálu predložená žalobcom ako príloha žaloby na
č.l. 39 a nasledujúce spisu. Predmetná zmluva tak ako vyplýva z jej názvu, mala charakter rámcovej
kúpnej zmluvy upravujúcej všeobecné podmienky vzájomnej spolupráce žalobcu a žalovaného pri

dodávkach tovaru zo sortimentu žalobcu ako predávajúceho, podrobnejšie špecifikovaného najmä na
internetovej stránke elektronického obchodu žalobcu resp. akéhokoľvek iného tovaru z jeho sortimentu.
Rámcová kúpna zmluva predpokladala, že spôsobom, ktorý bol v nej dojednaný z hľadiska obsahu
a formy, bude medzi stranami dochádzať k individuálne uzavretým kúpnym zmluvám, a to buď v podobe
osobitnej zmluvy, resp. na základe objednávky žalovaného a jej potvrdenia zo strany žalobcu. Článok

IV. Rámcovej kúpnej zmluvy umožňoval realizovať tak objednávku ako aj jej potvrdenie v zásade
akoukoľvek formou, písomne, emailom, ústne, telefonicky, cez elektronický obchod predávajúceho
a rovnako k potvrdeniu, prijatiu objednávky mohlo dôjsť formou potvrdenia cez elektronický obchod
predávajúceho, ale taktiež neodmietnutím písomnej objednávky kupujúceho resp. ústnou formou alebo
telefonicky. V zmysle Článku IV. bod 4.2 dodanie tovaru sa malo uskutočňovať na základe objednávky

kupujúceho a potvrdenia predávajúceho, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. Z Článku VI.
bod 6.1 Rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva vznik nároku predávajúceho, t. j. žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny riadnym dodaním tovaru s tým, že za dodaný tovar vystaví faktúru, ktorá je splatná do 30 dní odo
dňa jej doručenia kupujúcemu (Článok VI. bod 6.3 Rámcovej kúpnej zmluvy).

20. Žalovaný v rámci procesnej obrany voči žalobcom uplatnenému nároku popieral, že by vykonal
akúkoľvek objednávku týkajúcu sa fakturovaného tovaru, o objednávkach fakturovaného tovaru nemal
vedomosť a zároveň poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že by fakturovaný tovar dodal
žalovanému.Vnadväznostinaobsahprocesnejobranyžalovanéhožalobcavpriebehukonaniauvádzal,
že vystavovanie faktúr bez ďalšej dokumentácie bolo bežnou obchodnou praxou medzi stranami

a v minulosti žalovaný takto vystavené faktúry hradil. Zároveň uviedol, že žalobca a žalovaný sa
praxou odchýlili od znenia rámcovej kúpnej zmluvy a realizovali obchodné vzťahy na fakturačnej
báze, kedy žalovaný platby hradil iba na základe vystavených faktúr. Žalobca mal za to, že faktúry
dostatočne bez ďalšieho preukazujú existenciu objednávky a žalovaný tento model hradenia platieb
až do podania žaloby nespochybňoval. Vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu súd

uvádza, že pokiaľ aj zo strany žalovaného došlo k úhrade faktúr, ktoré boli vystavené žalobcom
na princípe spolupráce, ktorú popisoval najmä vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, bez
doloženia ďalšej dokumentácie v zmysle konkrétnych objednávok resp. dokladov o dodaní tovaru, tak
uvedené nemôže bez ďalšieho znamenať povinnosť úhrady sporných faktúr žalovaným. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku v prejednávanej veci, ktorý predstavoval kúpnu cenu dodaného tovaru, bol

žalobca v konaní primárne nositeľom povinnosti tvrdenia vo vzťahu ku skutočnostiam relevantným pre
posúdenie uplatneného nároku a následne pri zohľadnení prostriedkov procesnej obrany žalovaného
bol aj nositeľom povinnosti dôkaznej. V tejto súvislosti má súd za to, že žalobca si nesplnil náležite
už povinnosť tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa predmetu sporu, kedy
v priebehu konania jednoznačne neuviedol, kto, kedy a akou formou si tovar objednal, pokiaľ na jednej

strane uvádzal, že tovar si objednal žalovaný ako stavebník, ktorý zariaďoval interiér nehnuteľností
ponúkaných ďalej na predaj jeho zákazníkov a to ústnou formou, avšak zároveň uvádzal vo vyjadrení
k odporu proti platobnému rozkazu, že nadštandardné vybavenie nehnuteľností (kúpeľní) si zákazníci
žalovaného mohli objednať priamo u žalobcu, ktorý ho následne dodal priamo na stavbu. Žalovaný
poprel, že by si on predmetný tovar objednal u žalobcu, pričom uvádzal, že pokiaľ jeho zákazníci, teda

tretie osoby, ktorým predával ním budované byty, mali záujem o vybavenie na vyššej úrovni alebo inú
výbavu, než zodpovedala kategórii štandard, tak si to mohli objednať u žalobcu podľa ich predstáv
a rozdiel oproti cenám štandardu mali hradiť sami. Z uvedeného dôvodu žalovaný uvádzal, že nemal
vedomosť o objednávkach, ktoré sú predmetom sporu.21. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý bol primárne nositeľom povinnosti tvrdenia, skutočností
relevantnýchzhľadiskauplatnenéhonároku,nemožnojednoznačneustáliť,ktoaakouformoukonkrétny

fakturovaný tovar objednal. Vzhľadom na charakter a rozsah fakturovaných položiek vo faktúrach, na
základe ktorých žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci, považuje súd za nepravdepodobné, že
mohlo ísť o ústne objednávky, hoci to rámcová kúpna zmluva pripúšťa. Pokiaľ by však aj naozaj došlo
kobjednaniufakturovanéhotovaruústnouformou,žalobcavrámciskutkovéhovymedzeniauplatneného
nároku neuviedol, kto konkrétne, kedy, kde, ako tento tovar objednal, pričom jeho skutkové tvrdenia

ohľadne toho, či to mal byť žalovaný alebo tretie osoby – zákazníci žalovaného, sa v priebehu konania
menili.Zoskutkovýchtvrdenížalobcunevyplývaanito,ktobymaltovarobjednávaťzažalovanéhovjeho
mene, resp. aké konkrétne tretie osoby by mali tovar objednávať v mene žalovaného resp. na jeho účet.
Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu, ani predložených dôkazov následne nevyplýva záver žalobcu,
že žalovaný mal o objednávkach vedomosť.

22. Ďalším relevantným skutkovým tvrdením vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku je tvrdenie
ohľadne toho, kedy a komu bol fakturovaný tovar dodaný. Žalobca v priebehu konania len vo všeobecnej
rovine uvádzal, že tovar bol dodaný priamo na stavbu, pričom mal za to, že tovar prevzal žalovaný.
Opätovne však v rámci skutkového vymedzenia uplatneného nároku neuviedol, kto konkrétne, kedy,
ktorý fakturovaný tovar prevzal. Vo väzbe na procesnú obranu žalovaného v prílohe písomného

vyjadrenia z 05.05.2025 žalobca predložil dodacie listy k jednotlivým faktúram. Žalovaný poprel, že by
išlo o dodacie listy podpísané ním, resp. osobou oprávnenou konať v jeho mene. Žalobca pritom v rámci
skutkového vymedzenia uplatneného nároku nebol schopný uviesť, koho podpis sa na predložených
dodacích listoch nachádza. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla len toľko, že na
dodacích listoch je nejaký podpis s tým, že možno znalecky dokazovať, o koho podpis ide. Možnosť

znaleckého dokazovania pravosti podpisu prichádza do úvahy len v tom prípade, ak jedna strana
tvrdí, že konkrétny podpis patrí konkrétnej osobe a druhá strana túto skutočnosť popiera. Za absencie
relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu tak ohľadne objednania tovaru, ako aj ohľadne
dodania tovaru nemožno bez ďalšieho dôvodnosť uplatneného nároku vyvodiť z tej skutočnosti, že
žalovaný žalobcom vystavené faktúry v lehote podľa Článku VI. bod 6.4 Rámcovej kúpnej zmluvy

žalobcovi nevrátil.

23. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 právna zástupkyňa žalobcu navrhla výsluch zamestnanca
žalobcu pána E. F., ktorý mal komunikovať so žalovaným na preukázanie vzájomných dohôd a ústnych
objednávok. Išlo o veľmi nekonkrétne, všeobecne a neurčito formulovaný dôkazný návrh z hľadiska

vymedzenia sporných skutkových okolností, ktoré by mali byť výsluchom menovaného preukázané
a samotné ústne objednávky z hľadiska okolností ich realizácie a osoby, ktorá ich realizovala vo
vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku a fakturovanému tovaru neboli žalobcom v konaní ani
tvrdené. Ďalej pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu navrhla výsluch bývalého zamestnanca žalobcu G.
D., o ktorom predpokladala, že ako vedúci prevádzky by vedel k dodaniu tovaru poskytnúť relevantné

informácie, tak rovnako išlo o všeobecne, nekonkrétne resp. neurčito formulovaný dôkazný návrh,
kedy relevantné informácie ohľadne dodania tovaru bol žalobca povinný uviesť už v rámci prostriedkov
procesného útoku uplatňovaných v prejednávanej veci. Účelom vykonávania dôkazov v civilnom
sporovom konaní je preukazovanie konkrétnych sporných skutkových okolností, nie vyhľadávanie
resp. zisťovanie relevantných skutočností z hľadiska žalobou uplatneného nároku resp. procesnej

obrany, ktorých tvrdenie je súčasťou povinnosti tvrdenia strán sporu. Absenciu relevantných skutkových
tvrdení v civilnom sporovom konaní nemožno nahrádzať vykonávaním dôkazov. Vzhľadom na uvedené
súd dôkazy navrhnuté žalobcom na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 nevykonal. Rovnako súd
nevykonal dôkaz výsluchom svedkov označených v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 05.05.2025,
ktorí mali byť zákazníkmi žalovaného, a to za účelom preukázania obchodného modelu vo vzťahu

k úhrade služieb za vybavenie kúpeľní. Pokiaľ by aj navrhnutí svedkovia opísali priebeh spolupráce
medzi žalobcom a žalovaným spôsobom, ako uvádzal žalobca a teda potvrdili žalobcom tvrdený
obchodný model spolupráce medzi ním a žalovaným, tak zo špecifikácie týchto dôkazných návrhov
nevyplýva, že by boli spôsobilé preukázať relevantné sporné skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému
nároku, vo vzťahu ku ktorým absentovali dostatočne určité skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý nebol

v priebehu konania schopný jednoznačne identifikovať, kto, akou formou a kedy tovar objednal
a komu a kedy bol fakturovaný tovar dodaný. Tak ako absenciu relevantných skutkových tvrdení
nemožno nahrádzať vykonávaním dôkazov, rovnako v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno v civilnom sporovom konaní nahradiť odkazom na označené dôkazy.24. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť ním uplatneného nároku, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

25. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v súlade s ustanovením § 262 ods.2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).