Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121506419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121506419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátuJUDr.EvyFulcovejaMgr.Mgr.MiriamPlavčákovej,vprávnejvecižalobcu:ATLASGROUP,s.r.o.,
so sídlom Vyšehradská č. 12, Bratislava, IČO: 35 788 976, zastúpený: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka
so sídlom Metodova č. 7, Bratislava, IČO: 30 799 988, proti žalovanému: Marek Strezenický Stremont
inštal.,sosídlomModranskáč.142,Vinosady,IČO:43492100,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.
Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Dunajská č. 12, Bratislava, IČO: 47 238 526, o zaplatenie 6.000,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9Cb/7/2022 - 111
zo dňa 08. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9Cb/7/2022 - 111 zo dňa 8. marca
2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 6.000,- eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 21.12.2020 do zaplatenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s

poukazom na ust. § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 365 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“).
2. Súd prvej inštancie mal podľa odôvodnenia rozsudku v konaní za nesporné a preukázané uzavretie
platnej Zmluvy o dielo (ďalej aj „Zmluva“) dňa 28.08.2020, v ktorej si strany sporu okrem ďalších
zmluvných podmienok dohodli predmet, prípady odstúpenia od Zmluvy vymedzené v čl. XII, termín
odovzdania a cenu diela. Mal za preukázané, že žalobca ako objednávateľ zaplatil na základe zálohovej
faktúry zo dňa 26.08.2020 žalovanému ako zhotoviteľovi 6.000,- eur, t.j. 50 % z ceny diela vopred a

za nesporné, že dielo malo byť zhotovené a odovzdané do 01.10.2020 a že listom zo dňa 27.10.2020
žalobca z dôvodu omeškania s odovzdaním diela od Zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval na vrátenie
zaplatenejzálohy.OdstúpenieodZmluvyboložalovanémudoručenédňa30.10.2020.Spornýmvkonaní
bolo, či odstúpenie od Zmluvy bolo vykonané platne a účinne, či bolo na daný prípad možné aplikovať
ustanovenia o vyššej moci upravené v čl. XIV Zmluvy a či má žalobca nárok na vrátenie zaplatenej
zálohy za cenu diela, v sume 6.000,- eur a jej príslušenstva.
3. K platnosti odstúpenia od Zmluvy súd prvej inštancie poukázal na čl. XII Zmluvy, v ktorom bolo

medzi zmluvnými stranami slobodne a vážne dohodnuté, že objednávateľ má právo odstúpiť od Zmluvy
podľa písm. a/ vtedy, ak je zhotoviteľ v omeškaní s vykonaním diela dlhšie ako 14 kalendárnych dní
a podľa písm. c/ ak zhotoviteľom oznámené okolnosti vyššej moci trvajú dlhšie ako 14 kalendárnych
dní a zmluvné strany sa nedohodnú inak. Zhotovené dielo sa žalovaný v čl. VII ods. 1, 2 Zmluvyzaviazal odovzdať najneskôr do 01.10.2020. V čase odstúpenia od Zmluvy bol s odovzdaním diela v
omeškaní 27 kalendárnych dní, čo podľa čl. XII ods. 1, písm. a/ oprávňovalo žalobcu k odstúpeniu od
Zmluvy. Odstúpenia žalobca vyhotovil písomne, s vymedzením dôvodu a dňa 30.10.2020 ho doručil

žalovanému. Odstúpenie od Zmluvy bolo realizované zákonne, v súlade so Zmluvou a dňa 30.10.2020,
kedy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, nadobudlo všetky účinky, ktoré zákon s odstúpením
od zmluvy spája, čím Zmluva o dielo zanikla.
4. Žalovaný namietal, že odovzdať dielo včas mu bránila vyššia moc v podobe pandémie COVID -19,
a s tým spojených protipandemických opatrení - vyhláseného núdzového stavu. Za pravdivé súd

prvej inštancie považoval tvrdenie, že celosvetová pandémia vírusového ochorenia je vyššou mocou,
t.j. skutočnosťou, ktorá nastala bez ohľadu na vôľu zmluvných strán a mimo ich kontroly, avšak v
čase podpisu Zmluvy, až do 30.09.2020 na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) núdzový stav
vyhlásenýnebolažalovanémuvtedypandemickéopatrenianebránilivzhotovenídielavčas.Ajnásledne
vyhlásený núdzový stav po 30.09.2020, sa podľa Uznesenia Vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020
nevzťahoval na cestu do zamestnania a späť, ktorou je aj cesta na miesto zhotovovania diela a späť.

V zmysle uvedeného potom na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia čl. XIV Zmluvy, ktoré
zbavujú zmluvné strany zodpovednosti. Do pozornosti dal aj článok XII ods. 1, písm. b/ Zmluvy, ktorý
objednávateľa oprávňuje od Zmluvy odstúpiť v prípade, ak zhotoviteľom oznámené okolnosti vyššej
moci trvajú dlhšie ako 14 dní a zmluvné strany sa nedohodli inak. To znamená, že žalovaný mal
žalobcovi oznámiť všetky okolnosti brániace mu vo včasnom zhotovení a odovzdaní diela a následne

sa zmluvné strany mali dohodnúť na postupe. Zo žiadnych listinných dôkazov ani tvrdení žalovaného
nevyplýva, že by si túto zmluvnú povinnosť splnil a žalobcovi dôvody svojho omeškania oznámil, a
potom nemôže obstáť ani jeho námietka, že mu žalobca neposkytol dodatočný čas na zhotovenie diela
a ani na postup žalobcu, ktorý mal podľa čl. XII ods. 1, písm. a/ právo od Zmluvy odstúpiť okamžite
potom, ako bol žalovaný v omeškaní s vykonaním diela viac ako 14 kalendárnych dní. Žalovaný ani

napriek oznamovacej povinnosti a povinnosti dohodnúť si nový termín odovzdania diela podľa článku
VII ods. 2 Zmluvy, ani po doručení odstúpenia od Zmluvy nevykonal žiaden preukázaný krok smerujúci
k dodatočnému zhotoveniu a odovzdaniu diela.
5. Súd prvej inštancie vyhodnotil Odstúpenie od Zmluvy zo dňa 27.10.2020, doručené žalovanému dňa
30.10.2020 ako platný právny úkon, v dôsledku ktorého Zmluva zanikla a zmluvné strany si majú vrátiť

všetky doterajšie plnenia. Žalovaný si ponechá svoje čiastočné plnenie vykonané pre žalobcu a zároveň
mu vráti zaplatenú zálohu v sume 6.000,- eur. K námietke žalovaného, že pre žalobcu vykonal čiastkové
práce, súd poukázal na čl. IV. ods. 8 Zmluvy, podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia
plnenia zhotoviteľa (t.j. iba čiastkového vykonania diela) nemá zhotoviteľ právo na úhradu časti odmeny
za vykonanú časť diela. Dielo je v zmysle Obchodného zákonníka vo vlastníctve žalovaného až do

zaplatenia jeho ceny, k čomu však z dôvodu zániku Zmluvy nedošlo. Výsluch žalovaného nepovažoval
súd prvej inštancie za nevyhnutný, nakoľko skutkové a právne posúdenie veci dostatočne vyplývalo
z listinných dôkazov, súd sa vysporiadal so všetkými jeho námietkami a právne ich posúdil. Rovnako
posúdil aj nárok žalobcu ako dôvodný, vyplývajúci z predložených listinných dôkazov, najmä zo Zmluvy
o dielo z 28.08.2020, ktorú zmluvné strany slobodne a vážne podpísali. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovu 6.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania, ktorý začal plynúť od 21.12.2020, teda deň po
uplynutí lehoty na vrátenie zálohy, ktorú žalobca určil v Poslednej výzve a pokuse o zmier zo dňa
08.12.2020.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1CSPvprospechvkonaníúspešného
žalobcu.
7. Proti tomuto rozsudku podal podľa ust. § 365 ods. 1 CSP z dôvodov podľa písm. b/, e/ a f/ v celom

rozsahu odvolanie žalovaný, napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zotrval na svojich prednesoch a podaniach s konštatovaním, že ich
rozširuje o nasledovné skutkové a právne okolnosti.
8. Za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivýproces),považovalzamietnutie žiadostijeho právnehozástupcunaodročeniepojednávania
z dôvodu kolízie pojednávaní. Na kolidujúcom pojednávaní sa prejednávala dlhoročná komplikovaná
vec, bez možnosti jej odročenia. Žiadosť súdu doručili včas, s riadnym odôvodnením a vysvetlením,
že substitúciu na zastupovanie v tomto konaní sa im nepodarilo zabezpečiť, pričom so zastúpením
žalovaný nesúhlasil, výslovne trval na zastúpení na pojednávaní so svojim advokátom, a z toho dôvodu

sa osobne pojednávania ani nezúčastnil. Právne sa nechal zastupovať preto, lebo si bol vedomý, že
okrem skutkových okolností bude rozhodujúce aj právne posúdenie veci, čo by sám, bez advokáta,
neodprezentoval.Žalovanýzdôrazňoval,ženapriekvyplatenej zálohevsume6.000,-eur,akozhotoviteľ
vykonal na diele práce v hodnote viac ako 8.000,- eur, najmä montážou materiálu vstavaného donehnuteľnosti. Cenu za vykonanú prácu táto suma nezhŕňa, čo bol v rámci pojednávania pripravený
súdu v prítomnosti advokáta dokázať (bezdôvodné obohatenie). Postup súdu mu však zabránil
ním zamýšľané prostriedky procesnej obrany uplatniť. Ak je podľa súdu prvej inštancie odstúpenie

od zmluvy platné, zmluva zanikla a žalobca sa z titulu prijatia plnenia vo forme zapracovaného
materiálu bezdôvodne obohatil. Rozsudok označil za arbitrárny a nepreskúmateľný, súd sa ním
uvedenými skutočnosťami objektívne a spravodlivo nezaoberal a nevykonal dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich okolností a ustálenie jednoznačnej dôkaznej situácie, ktorá by skutkovo aj právne
podporovala jeho rozhodnutie.

9. Súdu prvej inštancie vytkol úplnú ignoráciu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ktoré
vôbec nedokazoval, pričom v bode 23 rozsudku konštatoval: „Pokiaľ ide o vlastníctvo diela, to je v
zmysle Obchodného zákonníka v rukách žalovaného, a to až do zaplatenia ceny diela, ku ktorému však
nedošlo z dôvodu zániku Zmluvy.“ Súd teda bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu explicitne ustálil
bez určenia výšky, ktorá podľa jeho názoru mala byť predmetom dokazovania, pričom vlastníctvom
diela sa súd v odôvodnení rozhodnutia nijako nezaoberal. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že

takto predčasne vydanému rozhodnutiu nepredchádzalo náležité zistenie skutkového stavu, súd
prinajmenšom odignoroval všetky práva žalovaného nielen na samotný nárok vyplývajúci mu z plnenia
(poskytnutím vstavaného materiálu), ale ustálením, že jeho výsluch nie je v rámci dôkaznej situácie
potrebný, opomenul reflektovať aj na akúkoľvek jeho argumentáciu. Svojim procesným postupom tak
súd porušil jeho práva na prístup k súdu a spravodlivý proces, došlo k odňatiu mu možnosti predložiť

akékoľvek dôkazy o vlastníctve k dielu (minimálne k zabudovanému materiálu), ktoré mu sám súd
svojimiúvahamipriznal,alebezďalšiehoibapredčasnerozhodolvjehoneprospechanedalmumožnosť
sa k veci riadne vyjadriť.
10. Žalovaný namietal aj argumentáciu súdu v bode 23 rozhodnutia: „Odstúpenie od zmluvy zo dňa
27.10.2020, doručené žalovanému 30.10.2020 je platný právny úkon, v ktorého dôsledku Zmluva

zanikla. Zmluvné strany si tak majú vrátiť všetky svoje doterajšie plnenia,“ keď vo výroku rozhodnutia
je na vrátenie plnenia zaviazaný výlučne žalovaný a v odôvodnení rozhodnutia chýba akákoľvek
argumentácia a vysporiadanie sa s jeho plnením poskytnutým v prospech žalobcu vo výške prevyšujúcej
8.000,- eur. Súd v bode 23 rozsudku riešil iba cenu práce, avšak vôbec sa nezaoberal bezdôvodným
obohatením, ktoré získal žalobca materiálom zapracovaným do nehnuteľnosti, ktorý aj podľa názoru

súdu prvej inštancie zostal naďalej vlastníctvom žalovaného. Túto skutočnosť súd ani fakticky ani právne
neriešil a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.
11. Prístup k súdu mu súd prvej inštancie znemožnil aj tým, že po zrušení platobného rozkazu a na
základe riadne a včas podaného odporu ho nevyzval a nedal mu možnosť sa následne k veci písomne
vyjadriť. Sám nemal potrebu sa vo veci písomne vyjadrovať, keďže bol presvedčený, že všetky okolnosti

ohľadom získania bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, súdu ozrejmí a preukáže na vytýčenom
pojednávaní, čo mu však súd neumožnil.
12. Do omeškania sa dostal v dôsledku pandemickej situácie, na území Slovenskej republiky rozsiahlo
rozšírenej v čase, keď malo dôjsť k vykonaniu diela, ktorá bránila dokončeniu diela včas. S
argumentáciou súdu v bode 22 rozsudku: „..následne až do 30.09.2020 nebol na území Slovenskej

republiky vyhlásený núdzový stav a po 30.09.2020, kedy už vyhlásený núdzový stav bol, nevzťahoval
sa podľa uznesenia Vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020, na cestu do zamestnania a späť, za ktorú
možno v prípade žalovaného považovať cestu na miesto zhotovenia diela a späť. Z uvedeného vyplýva,
že ustanovenia zakotvené v zmluve v čl. XIV, ktoré zbavujú zmluvne strany zodpovednosti, nemožno
na tento prípad aplikovať,“ nemôže súhlasiť. Mimoriadny stav platil na území Slovenskej republiky

aj v čase do 30.09.2020, a tak ako v čase núdzového stavu, aj v čase mimoriadneho stavu mohli byť
v závislosti od situácie, pre ktorú bol vyhlásený, uložené opatrenia za účelom ochrany života, zdravia
majetku osôb ako aj obmedzenia, ktorými sa predchádzalo rozširovaniu nákazlivej choroby COVID 19.
Počas celej doby trvania pandémie bolo niekoľkokrát odporúčané využívať v maximálnej možnej miere
prácu z domu, a v jeho prípade aj s prihliadnutím na absenciu skutočnosti odôvodňujúcej nevyhnutné

dokončenie diela. Na tento fakt, a to ani pred odstúpením od zmluvy o dielo a podľa jeho vedomostí ani
počas súdneho konania, nepoukazoval ani žalobca, čo spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy o
dielo, pretože nešlo o podstatné porušenie zmluvy, zakladajúce žalobcovi možnosť od zmluvy o dielo
platne odstúpiť. V rámci dokazovania bol pripravený preukázať, že k posunutiu termínu odovzdania
diela došlo práve s poukazom na pandemické ochorenie jeho pracovníkov, ktorý dôkaz mu súd svojim

postupom neumožnil produkovať.
13. Strany si v čl. XIV Zmluvy o dielo zo dňa 28.08.2020 slobodne a vážne, nad zákon upravili zmluvné
dojednanie v dôsledku pôsobenia vyššej moci, s poukazom na ktoré je zrejmé, že pandémia Covid 19,
v dôsledku ktorej sa dostal do omeškania, nastala mimo vôle zmluvných strán. Počas doby pôsobeniavyššej moci „sa plnenie záväzkov podľa Zmluvy pozastavuje do doby odstránenia následkov vyššej
moci,“ preto odstúpenie žalobcu od zmluvy nemožno považovať za platný právny úkon. Odstúpenie
žalobcu od zmluvy nemožno považovať za platné aj preto, lebo nebolo urobené právne účinným

spôsobom, v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje od zmluvy
odstúpiť ktorejkoľvek zmluvnej strane, ak druhá strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti
zo zmluvy. Je však nevyhnutné sa zaoberať otázkou, či omeškanie zo strany žalovaného znamená
podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Podstatné porušenie je definované v ust. § 345 ods.
2 OBZ. Vychádzajúc zo zmluvy možno predpokladať, že záujem žalobcu na dokončení diela trval

aj po uplynutí doby dohodnutej na jeho vykonanie. Žalovaný omeškaním povinnosti vykonať dielo do
01.10.2020 porušil zmluvu nepodstatným spôsobom, podľa ust. § 345 ods. 2 OBZ, pričom žalobca
nepostupoval v súlade s ust. § 346 OBZ, podľa ktorého: „Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote ktorá jej na to bola
poskytnutá.“ Žalobca však žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti zo zmluvy neposkytol.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca s odvolacím dôvodom žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP nesúhlasil s poukazom na odôvodnenie rozsudku uvedené v bode 6, 7 a 8, v ktorom
súd zamietnutie žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania detailne zdôvodnil.
Zdôraznil, že okrem jedného pojednávania, konaného v prítomnosti právnych zástupcov oboch strán
(dňa 05.09.2022), na ktorom právny zástupca žalovaného navrhol výsluch sporových strán, sa on sám

a ani žalovaný žiadneho iného pojednávania nezúčastnili a pojednávanie vytýčené na 14.11.2022
(právny zástupca žalovaného zobral termín na vedomie na pojednávaní dňa 05.09.2022) bolo odročené
na žiadosť právneho zástupcu žalovaného z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd jeho žiadosti vyhovel
a nový termín vytýčil na deň 08.03.2023. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca
žalovaného dňa 16.01.2023. Krátko pred termínom pojednávania, dňa 01.03.2023, však opätovne

požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, hoci termín iného, kolidujúceho
pojednávania, zobral na vedomie priamo na pojednávaní OS Nitra dňa 18.01.2023, hoci vedel, resp.
mal vedieť, že dňa 16.01.2023 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň
08.03.2023. Nakoľko kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania a
naviac právny zástupca žalovaného si kolíziu, o ktorej vedel už od 18.01.2023 zapríčinil sám (súdu ju

oznámil až 01.03.2023), so zamietnutím žiadosti o odročenie pojednávania súdom, ako aj s dôvodmi
zamietnutia sa žalobca plne stotožnil. Na pojednávaní dňa 08.03.2023 neospravedlnil právny zástupca
ani neúčasť svojho klienta - žalovaného, z čoho vyplýva, že ten sa mohol zúčastniť každého vytýčeného
pojednávania (toto právo ale nevyužil), mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, ku všetkým písomným
podaniam predloženým v priebehu konania a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však

neurobil.
15. Žalobca s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 17 a ust. § 153 ods. 1 CSP konštatoval, že
akékoľvek dôkazy, ktoré chcel žalovaný v tomto konaní použiť, mohol súdu predložiť s každým svojim
písomným podaním alebo na pojednávaní, resp. kedykoľvek v priebehu konania. Svoje tvrdenia však
ani v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.11.2021 a ani vo vyjadrení zo dňa 21.02.2022 žiadnymi

dôkazmi nepodložil, čím vzhľadom k zásade hospodárností a sudcovskej koncentrácie konania nevyužil
žiadne prostriedky procesnej obrany, len sa opakovane a bez vážneho dôvodu snažil o odročenie
pojednávania, čím vznikali prieťahy v konaní. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP preto
nie je daný a splnenie žiadnej podmienky na uplatnenie tohto dôvodu žalovaný nepreukázal.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalobca poukázal na predmet konania

- zaplatenie finančnej čiastky 6.000,- eur s príslušenstvom, z titulu vrátenia zálohy, žalobcom uhradenej
dňa 03.09.2020 žalovanému na vykonávanie prác podľa Zmluvy o dielo zo dňa 28.08.2020, podľa čl. VII
ods. 1, 2 ktorej mal žalovaný dielo ukončiť a žalobcovi odovzdať do 01.10.2020. V čl. VII ods. 2 Zmluvy
bolo dohodnuté, že „v prípade omeškania prác na diele je zhotoviteľ povinný informovať objednávateľa o
meškaníadohodnúťsinovýtermínodovzdaniaaprevzatia.“Žalovanývšakoomeškaníajehodôvodoch

žalobcu neinformoval a ani sa s ním nesnažil na novom termíne odovzdania a prevzatia diela dohodnúť.
Až v odpore proti platobnému rozkazu (viac ako rok po dohodnutom termíne odovzdania diela) začal
ako dôvod omeškania uvádzať vyššiu moc - pandémiu Covid 19. V čase vykonávania, ale aj po uplynutí
termínu vykonania diela (po 01.10.2020), žiaden takýto dôvod žalobcovi neuviedol a neoznámil mu
nielen dôvod pandémie, ale ani akúkoľvek inú chorobu alebo prekážku, pre ktorú by žalovaný alebo jeho

pracovníci nemohli dielo vykonať včas. V súlade s ust. § 153 CSP mal možnosť predložiť prostriedky
procesnej obrany včas, t.j. od vzniku omeškania až do vydania rozhodnutia v tomto konaní. Žiadne
dôkazypreukazujúce,žežalobcovioznámildôvodyomeškaniasvykonávanímdiela,resp.dôvodyvyššej
moci v celom konaní nepredložil. Jeho vyjadrenia poukazujúce na domnelé bezdôvodné obohatenie,spočívajúcevcenevstavanéhomateriálusúnedôvodné,nakoľkopredmetomtohtokonanianiejerozsah
plnenia poskytnutého žalovaným žalobcovi, ale vrátenie poskytnutej zálohy po odstúpení od Zmluvy.
Z tohto dôvodu by aj žalovaným navrhované dokazovanie bolo nadbytočné a nesúviselo by s meritom

veci. Žalovaný bol v priebehu celého konania procesne pasívny, s následkom neunesenia dôkazného
bremena.
17. I keď súd v bode 23 odôvodnenia rozsudku konštatuje, že odstúpením žalobcu od Zmluvy, Zmluva
zanikla a zmluvné strany si majú vrátiť všetky doterajšie plnenia, súčasne konštatuje, že na čiastkové
práce vykonané žalovaným pre žalobcu, platí čl. IV ods. 8 Zmluvy, podľa ktorého v prípade predčasného

ukončenia plnenia (t.j. iba čiastkového vykonania diela) nemá zhotoviteľ podľa Zmluvy právo na úhradu
častiodmenyzavykonanúčasťdiela.Neobstojítedaanitvrdeniežalovaného,žesúdvbode23rozsudku
explicitne ustálil bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu bez určenia jeho výšky, ktorá mala byť
predmetom dokazovania, nakoľko predmetom konania nie je rozsah plnenia žalovaného a naviac čl.
IV ods. 8 Zmluvy predstavuje sankciu pre prípad nevykonania diela v celom rozsahu. S touto sankciou
žalovaný súhlasil a Zmluvu po oboznámení sa s jej obsahom podpísal.

18. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o náležitom nezistení skutkového stavu, a že jeho
nevypočutím boli porušené jeho práva na prístup k súdu a spravodlivý proces, keďže mal viacero
príležitostí sa k meritu veci vyjadriť, predkladať prostriedky procesnej obrany a dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, čo dobrovoľne neurobil. Výsluch navrhnutý jeho právnym zástupcom by pravdepodobne
žiadnym spôsobom nevyvrátil dôkazy predložené žalobcom, keďže k omeškaniu žalovaného reálne

došlo, dôvod na odstúpenie od zmluvy bol daný a odstúpenie mu bolo riadne doručené. Nijako naň však
nereagoval a do rozhodnutia súdu žiadne dôkazy nepredložil ani neoznačil, čoho dôkazom je aj fakt,
že sa nezúčastnil ani jedného pojednávania a svoju neprítomnosť na pojednávaní ani neospravedlnil.
Nemožno preto súhlasiť ani s jeho tvrdením, že procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť
predložiťakékoľvekdôkazyojehovlastníctvekdieluanebolamudanámožnosťsakveciriadnevyjadriť.

Aj toto tvrdenie je irelevantné, keďže v súlade so zásadou hospodárnosti a sudcovskej koncentrácie
konania mali byť všetky dôkazy predložené súčasne s jeho písomnými vyjadreniami, pričom práve
vyjadrenia právneho zástupcu, ktorého splnomocnil na svoje zastupovanie, sú dôkazom toho, že mal
riadnu možnosť sa k celej veci a k jej skutkovým a právnym okolnostiam vyjadriť. Účelovým je aj tvrdenie
žalovaného, že ho súd na základe riadne a včas podaného odporu nevyzval a nedal mu možnosť sa k

veci písomne vyjadriť, keďže túto možnosť mal okrem podaného odporu v duplike k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 21.02.2022, a to na pojednávaní dňa 05.09.2022, a na ďalších pojednávaniach, na ktoré sa
dobrovoľne nedostavil. Tvrdenie, že na pojednávaní súdu ozrejmí a preukáže všetky okolnosti ohľadom
získania bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, nemá preto žiadne opodstatnenie a je čisto
špekulatívne. Nie je tak splnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, nakoľko súd

vykonal všetky predložené dôkazy a žalovaný mal dostatočný časový i procesný priestor na predloženie
dôkazov na podporu svojich tvrdení, ako aj na vyjadrenie sa k žalobe a ku všetkým okolnostiam v nej
uvedeným.
19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ku ktorému žalovaný uviedol, že
do omeškania s vykonaním diela sa dostal v dôsledku pandemickej situácie, žalobca zopakoval, že

podľa Zmluvy mal dielo ukončiť a odovzdať do 01.10.2020 a zároveň v súlade s čl. XII ods. 1 písm.
c/ Zmluvy o dielo, má objednávateľ (žalobca) právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak zhotoviteľom
oznámené okolnosti vyššej moci trvajú dlhšie ako 14 kalendárnych dní a zmluvné strany sa nedohodnú
inak. Žalobca zdôraznil, že v čase od 02.10.2020 do 27.10.2020 žalovaný žiadne oznámenie vo vzťahu
k existujúcej prekážke vo vykonávaní diela z dôvodu vyššej moci neurobil, dielo nedokončil a ani ho so

žiadnym vysvetlením nekontaktoval. Od Zmluvy odstúpil podľa čl. XII. ods. 1 písm. a/ pre omeškanie s
vykonaním diela dlhšie ako 14 kalendárnych dní. Aj keď bola v uvedenom období pandémia COVID-19,
žalovaný mu nikdy neoznámil, že by on alebo jeho pracovníci týmto ochorením trpeli a že to je dôvod
na nesplnenie termínu odovzdania diela. Žalovaný na žiadne výzvy a ani na Odstúpenie od zmluvy
zo dňa 27.10.2020, ktoré si riadne prevzal dňa 30.10.2020, a ani na Poslednú výzvu a pokus o zmier zo

dňa 08.12.2020, ktorú prevzal dňa 11.12.2020, nereagoval. V čase podpisu Zmluvy ako aj v dohodnutom
termíne odovzdania diela (01.10. 2020) nebol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav, ktorý by
žalovanému bránil vo vykonávaní diela. Ak by aj bol vyhlásený (Uznesenie vlády SR č. 578 zo dňa
30.09.2020, ktorým bol vyhlásený núdzový stav od 01.10.2020), obsahoval výnimky ako napr. cesta do
zamestnania a späť. Odvolacia námietka žalovaného, že v čase pred vyhlásením núdzového stavu bola

vyhlásená mimoriadna situácia, nemá s ustanoveniami Zmluvy o dielo vo vzťahu k vyššej moci žiadnu
súvislosť, nakoľko mimoriadna situácia bola vyhlásená Uznesením vlády SR č. 111 zo dňa 11.03.2020
podľa ust. § 8 zák. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorým neboli uložené žiadne zákazy
a povinnosti, ktoré by bolo možné charakterizovať ako vyššiu moc a ktoré by obmedzili žalovaného vovykonávaní diela. Mimoriadna situácia existovala už v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo dňa 28.08.2020,
a teda žalovaný si bol plne vedomý stavu za akého má dielo vykonať, a v prípade pochybností mohol
realizáciu diela odmietnuť.

20. Nedôvodným je aj konštatovanie žalovaného, že počas pandémie bolo odporúčané pracovať doma,
resp. prácu vykonať po skončení pandémie, s tým, že tu nemala byť žiadna skutočnosť odôvodňujúca
nevyhnutné dokončenie diela, na čo nepoukazoval ani žalobca, a tým má byť spochybnená platnosť
odstúpenia od zmluvy o dielo, nakoľko nemalo ísť o podstatné porušenie zmluvy. Strany si v Zmluve
dohodli všetky podmienky vykonania diela s lehotou cca 1 mesiac, o ktorej žalovaný pred podpisom

zmluvy žalobcu ubezpečil, že ju stihne. V Zmluve je explicitne uvedené, že v prípade, ak žalovaný
(zhotoviteľ) bude v omeškaní s vykonaním diela dlhšie ako 14 dní, má žalobca právo od zmluvy
odstúpiť (čl. XII ods. 1 písm. a/). Tento dôvod odstúpenia jednoznačne preukazuje, že žalobca nemal
na oneskorenom vykonaní diela záujem aj pre vykonávanie len určitej časti prác žalovaným, na ktoré
nadväzovali činnosti ďalších profesií. Žalobca bol nútený si nájsť inú firmu na dokončenie prác a vo
vlastnej réžii si musel zabezpečiť i všetok materiál na dokončenie diela. Odstúpenie bolo dôvodné,

riadne, platné, účinné a v súlade s právnymi predpismi a Zmluvou o dielo. Za právne neúčinné ho
považovať nemožno, keďže zo strany žalovaného išlo o podstatné porušenie zmluvy, s ktorým je
spojený právny následok podľa čl. XII. ods. 1 písm. a/ Zmluvy. Podľa ods. 4: „V prípade odstúpenia sú
zmluvné strany povinné vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia.“ Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie
poskytnutej zálohy 6.000,- eur v lehote do 20.12.2020 v odstúpení od zmluvy a aj v poslednej výzve a

pokuse o zmier, na čo žalovaný nereagoval. Jeho námietka opierajúca sa o nedodržanie termínu na
vykonanie diela z dôvodu vyššej moci nebola v konaní preukázaná. Záver súdu prvej inštancie označil
za správny, napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
21. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, nesúhlasil s tvrdeniami
žalobcu v bode 5 vyjadrenia, nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania, vytýčeného na deň 08.03.2023

z dôvodu kolízie pojednávaní, doručili súdu bezodkladne, dňa 01.03.2023 podľa ust. § 183 CSP po tom,
ako bolo zrejmé, že nebolo možné zabezpečiť substitučné zastúpenie v tomto konaní. Uvedené tvrdenia
boli na vedomie sudkyni zaslané prostredníctvom mailovej komunikácie zo dňa 07.03.2023 ako odpoveď
na zamietnutie žiadosti o odročenie pojednávania. Právny zástupca v nej prezentoval skutkový stav, že
ku dňu 01.03.2023, po tom ako žiadal o substitúciu viacerých kolegov ktorí ju úplne nevylúčili, mal až ku

dňu 01.03.2023 ustálený záver, že substitúciu nedokáže zabezpečiť. Predmetom mailovej komunikácie
bolo aj oznámenie, že žalovaný trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní. Právny zástupca tiež
deklaroval, že konanie dňa 08.03.2023, s ktorým mu vznikla kolízia, bolo dlhoročné komplikované
zmenkové konanie, na ktorom sa prejedávala kľúčová otázka znaleckého dokazovania, nebolo ho
možné odročiť a jeho účasť bola nutná. Okresný súd Pezinok aj napriek tomu žiadosť o odročenie

pojednávanianeprehodnotilapojednávaniedňa08.03.2023vykonalbezprítomnosti právnehozástupcu
aj žalovaného, čím mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že bolo porušené
jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože nemohol uplatňovať prostriedky procesnej obrany
preukazujúce nedôvodnosť žalovaného nároku.
22. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu v bode 13 vyjadrenia, v ktorom o.i. uvádza, že

„vyjadrenia žalovaného poukazujúce na domnelé bezdôvodné obohatenie, ktoré má spočívať v cene
vstavaného materiálu sú absolútne nedôvodné, nakoľko predmetom tohto konania nie je rozsah
plnenia poskytovaného žalovaným žalobcovi, ale vrátenie poskytnutej zálohy po odstúpení od Zmluvy.“
Vzhľadom k tomu, že sa dostal do omeškania pre nepodstatné porušenie zmluvy, odstúpenie žalobcu
od zmluvy nepovažuje za právne účinné, keďže pri odstúpení od zmluvy nepostupoval v súlade s ust.

§ 346 OBZ. Naviac v zmysle zmluvy prechádza vlastnícke právo k dielu na objednávateľa až úplným
zaplatením jeho ceny, a teda vlastnícke právo naďalej svedčí jemu. V prípade, že otázku odstúpenia
od zmluvy mal súd vysporiadanú so záverom o jeho platnosti a účinnosti, poukázal na v odvolaní už
namietaný bod 23 rozsudku, v zmysle ktorého „Odstúpenie od Zmluvy zo dňa 27.10.2020, doručené
žalovanému 30.10.2020 ja platný právny úkon, v ktorého dôsledku Zmluva zanikla. Zmluvné strany si tak

majú vrátiť všetky svoje doterajšie plnenia. Žalovaný si ponechá svoje čiastočné plnenie vykonané pre
žalobcu a zároveň vráti žalobcovi zaplatenú zálohu v sume 6.000,- eur.“ V zmysle uvedeného nie je teda
meritom veci len uplatňovaný nárok žalobcu, ale aj vrátenie vzájomného plnenia strán, a preto nemožno
súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že: „predmetom tohto konania nie je rozsah plnenia poskytovaného
žalovaným žalobcovi, ale vrátenie poskytnutej zálohy po odstúpení od Zmluvy

23. Tak ako uvádzal v odvolaní zo dňa 02.05.2023, plnenie ktorým sa žalobca obohatil, mu poskytol
v podstatne vyššom rozsahu ako záloha v sume 6.000,- eur, uhradená žalobcom. Je nesporné, že na
diele vykonal práce (montáž materiálu vstavaného do nehnuteľnosti) pričom iba hodnota materiálu bez
ceny práce je min. 8.000,- eur. V bode 23 rozhodnutia súd uviedol, že v dôsledku zániku zmluvy o dielosi majú zmluvné strany vrátiť všetky svoje doterajšie plnenia, pričom na plnenie zaviazal výlučne jeho a
vo svojom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal s otázkou bezdôvodného obohatenia žalobcu z titulu cenv
práce a materiálu vstavaného do nehnuteľnosti žalobcu. Zamietnutím žiadosti o odročenie pojednávania

dňa 08.03.2023, mu súd znemožnil tieto tvrdenia preukázať, a rozhodnutie súdu je tak arbitrárne, vydané
výlučne na tvrdeniach žalobcu bez ich preukázania zákonným spôsobom a vysporiadania sa s otázkou
vrátenia vzájomného plnenia všetkých doterajších plnení poskytnutých stranami sporu do času plnenia
podľa zmluvy o dielo. Napriek tomu, že odstúpenie od zmluvy považuje za právne neúčinné, k bodu 14
vyjadrenia žalobcu, v ktorom odkazuje na čl. IV ods. 8 Zmluvy o dielo podotkol, že vykonanie diela (teda

cena práce) a veci určené na vykonanie diela (vstavané do nehnuteľnosti) sú dva samostatné pojmy a
ak bv mu aj v zmysle tohto zmluvného dojednania nevznikol nárok na vyplatenie cenv práce, vznikol
mu minimálne nárok na vrátenie plnenia za veci, ktoré boli na vykonanie diela určené a ktoré sú v jeho
vlastníctve a to vo výške min. 8.000,- eur za materiál vstavaný do nehnuteľnosti.
24. Prípustnosť odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP) je tak jednoznačne daná, keďže pri
závere súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy je platné a zmluva zanikla, bolo jeho povinnosťou

sa vysporiadať s otázkou vzájomného vrátenia plnení tak, ako to súd konštatoval aj v bode 23 rozsudku.
Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a de facto rozhodol výlučne na základe tvrdení žalobcu,
a len jemu priznal práva, pričom jeho práva (o.i. na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a na
vrátenie plnenia) úplne opomenul. Je teda nespochybniteľné, že nevykonal všetky dôkazv potrebné na
objektívne a spravodlivé rozhodnutie, čím naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

Za nepravdivé označil tvrdenia žalobcu aj v bode 16 vyjadrenia, že mal viacero príležitosti vyjadriť
sa k meritu veci. Súd žiadali o odročenie pojednávania, oznámili mu, že má eminentný záujem si
na najbližšom pojednávaní svoje práva chrániť a zákonným spôsobom ich aj preukázať, súd však bez
ďalšieho iba ustálil zaver, že výsluch žalovaného nie je potrebný, z čoho možno jednoznačne usúdiť, že
vôbec nereflektoval na jeho argumentáciu. Takýto postup súdu napĺňa prípustnosť odvolacieho dôvodu

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.
25. K tvrdeniam žalobcu v bode 20 vyjadrenia doplnil, že k porušeniu zmluvy došlo nepodstatným
spôsobom a teda žalobca mu mal poskytnúť dodatočnú lehotu na plnenie, čo neurobil. Tiež
bol pripravený riadne preukázať následky omeškania s vykonaním diela spojené s pandemickým

ochorením. Nesúhlasil ani so závermi súdu o platnom a účinnom odstúpení od zmluvy o dielo, pretože
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vylúčil aplikáciu čl. XIV zmluvy, nakoľko v tom
čase bolo celoplošne uložené opatrenie predchádzať rozširovaniu ochorenia Cvoid-19 a z doposiaľ
produkovaných tvrdení žalobcu, s výnimkou posledného vyjadrenia, v ktorom uviedol, že žalobca na
vykonané práce chcel nadväzovať inými ďalšími prácami, čo bez dokončenia práce žalovaným nebolo

možné, nevyplynul záver, že by existovala skutočnosť odôvodňujúca nevyhnutnosť dokončenia diela.
26. V odvolacej duplike žalobca zotrval na všetkých svojich prednesoch a vyjadreniach, zopakoval
argumentáciu zo svojho predchádzajúceho vyjadrenia, konštatoval správne ustálenie skutkového a
právneho stavu súdom prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s námietkami žalovaného uplatnenými v
jeho vyjadreniach v priebehu súdneho konania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil

a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.

28. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).30. Podľa § 379 CSP (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 380 ods. 1 CSP (Viazanosť odvolacími dôvodmi), odvolací súd je odvolacími dôvodmi

viazaný.

32. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP (Popretie skutkových tvrdení protistrany), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by

to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

37.Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

38. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné
vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

39. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak

k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktoráodročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

40. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

41. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby,

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.000,- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia zálohy
poskytnutej žalovanému na zhotovenie diela, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného
útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany,
ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej
inštancievykonalzákonompredpísanýmspôsobomasprávneichajvyhodnotil.Jehoskutkovézáverysú
dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj po právnej stránke,

jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v
rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd preto odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom uvedené, opakovať. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.

42. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o
niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,
prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a

nesprávnosťrozhodnutiavdôsledkupríslušnéhoodvolaciehodôvodumusíbyťvneprospechodvolateľa.

43. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch podľa písm. b/, e/ a f/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prostredníctvom týchto odvolacích dôvodov namietal
neumožnenie mu účasti na pojednávaní zamietnutím žiadosti o odročenie pojednávania, vydanie
nesprávneho rozhodnutia bez vykonania dôkazov, ktoré chcel predložiť na pojednávaní a ktorým súd
neakceptoval synalagmatickú povinnosť z ich vzájomných plnení, a neakceptovanie zásahu vyššej

moci, prítomnosť ktorej spôsobila jeho omeškanie s vykonaním diela.

44. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadnej spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v

občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania
pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

45. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle ust. § 389 ods. 1

písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva. V nadväznosti na prvý uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP, naplnenie ktorého žalovaný nachádza v zamietnutí žiadosti jeho právneho zástupcu na
odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že porušením práva na

spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces a
teda možno vykladať tak, že nejde o porušenie hmotnoprávnych ale výlučne procesných nárokov strán
sporu.

46. Právna úprava vychádzajúca z ust § 183 CSP umožňuje odročiť pojednávanie len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť odročené len ak sa sporová strana alebo jej zástupca nemôže
z dôležitého dôvodu na pojednávanie dostaviť a nemožno od nich spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť. Ak sa advokát nemôže dostaviť na vytýčený termín pojednávania, malby sa okrem dôvodu, ktorý nastal bezprostredne pred pojednávaním a okrem prípadu, keď sporová
strana ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom, vždy nechať zastúpiť iným
advokátom. Dôvod odročenia má sporová strana povinnosť oznámiť konajúcemu súdu bezodkladne ako

sa ho dozvedela a konajúci súd bezodkladne buď rozhodne o odročení pojednávania, alebo sporovú
stranu, ktorá navrhovala odročenie pojednávania upovedomí, že ňou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý. CSP dal konajúcemu súdu k tejto problematika aj kompetenciu, že na
ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať ak sa následne uvedené dôvody odročenia
pojednávania nepreukázali alebo ich nemožno považovať za dôležité.

47. Dôvody, pre ktoré súd nevyhovel aj druhej žiadosti právneho zástupcu žalovaného na odročenie
pojednávania konaného dňa 08.03.2023, podrobne odôvodnil v odsekoch 6 - 8 rozsudku, správne
uviedol, že kolízia pojednávaní advokáta nie je dôvodom na odročenie pojednávania, čo ozrejmuje napr.
aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 68/1998 z 13.01.1999, z
ktorého vyplýva, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom

termíne na rozdielnych súdoch, nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. Súd prvej
inštancie prvú žiadosť žalovaného (jeho právneho zástupcu) na odročenie pojednávania konaného dňa
14.11.2022 z dôvodu jeho kolízie s pojednávaním v trestnej veci, v ktorej ako uviedol ho nemôže
zastúpiť koncipientka, vyhodnotil ako dôvodnú a pojednávanie odročil na deň 08.03.2023. Aj z tohto
pojednávania, predvolanie na ktoré mu bolo doručené dňa 16.01.2023, sa právny zástupca žalovaného

ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní, tentokrát so zmenkovou vecou, s rovnakou argumentáciou
o nemožnosti zastúpenia advokátskou koncipientkou, opakovane bez uvedenia dôvodu nemožnosti jej
zastúpenia. Termín tohto pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 18.01.2023 (teda
2 dní po doručení mu predvolania na pojednávanie v tejto veci, odročené na deň 08.03.2023).

48. Odvolací súd rešpektuje rigoróznosť trestného poriadku v tom, kedy sa advokát v trestnej veci môže,
resp. nemôže dať zastúpiť advokátskym koncipientom a uznáva aj argument, že náročnú zmenkovú
vec tiež nemožno zveriť na zastupovanie advokátskemu koncipientovi. Nemôže však akceptovať, že
žalovaný sa v tomto konaní o zaplatenie 6.000,- eur, nemohol dostaviť na pojednávanie, na ktorom
ako tvrdil vo všetkých svojich podaniach, mienil preukázať, že do diela okrem práce investoval aj

vlastný materiál. Ak žalovaný mal evidentný záujem preukázať tieto svoje tvrdenia, aj v prípade, že
jeho právny zástupca nedokázal zabezpečiť substitučné zastúpenie, čo však okrem vlastných tvrdení
ničím nepodložil a neosvedčil, nič neobmedzovalo jeho a ani advokátsku koncipientku, ktorej žiadne
zákonné prekážky nebránili v účasti na tomto pojednávaní, sa vytýčeného termínu pojednávania spolu
so žalovaným zúčastniť. Okrem zákonom stanovených konaní, ktorým konanie v tejto veci nie je, je

advokátsky koncipient vždy oprávnený advokáta zastúpiť a s ustanovením zástupcu, napokon žalovaný
vyslovil súhlas aj podpisom plnej moci zo dňa 11.11.2021.

49. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytovanéprávnymporiadkomnaochranusvojichprávazáujmov.Integrálnousúčasťoutohtoprávaje
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
podrobne odôvodnil v odsekoch 6 - 8 rozsudku, bol plne v súlade s ust. § 183 CSP a žalovanému ním
nebránil v jeho procesnej aktivite uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pretože tie si žalovaný
svojim postojom odňal sám. Postup a závery súdu prvej inštancie majú svoj racionálny základ a ich

interpretácia zohľadňuje prístup žalovaného a jeho právneho zástupcu k prejednávanej veci.

50. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v intenciách ďalších žalovaným
uplatnených odvolacích dôvodov, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP a vzhľadom k podstate
prejednávanej veci dospel k záveru, že materiálny podklad nemá ani odvolacia argumentácia smerujúca

k naplneniu týchto dôvodov. Civilné sporové konanie je podľa Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 24/2019
z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 20/2020, ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne

vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
51. Sporové súdne konanie, v ktorom proti sebe stoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom
na výsledku konania je ovládané prejednacou zásadou, t. z. stranu sporu zaťažujú dve vzájomneprepojené povinnosti - povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme
vlastného úspechu v konaní povinná opodstatniť všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce

z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách Civilného
sporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu.

Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom
porušenia povinnosti žalobcu bazálne tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom
porušenia povinnosti žalovaného preukazne tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v
spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie
dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej strany k procesnej pasivite, sankcionovanej stratou

sporu. Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je len obsahové hľadisko (kvalita a
relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť, t. j. elementárne tvrdenie), ale aj
časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a
diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana sporu je povinná uplatniť prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v čl. 8 CSP všeobecne vyjadrenej povinnosti
riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v kontradiktórnom sporovom konaní za
následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene
uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
52. Teóriu o montáži vecí do nehnuteľnosti žalobcu v hodnote 8.000,- eur, teda v sume prevyšujúcej

poskytnutú zálohu, predniesol žalovaný až v podanom odvolaní. V odpore proti platobnému rozkazu
namietal len pôsobenie vyššej moci, jej vplyvu na neho ako zhotoviteľa a čas vykonania diela s
tým, že žalobca sa nezaoberal riadnym vysporiadaním vzťahov, od zmluvy odstúpil neplatne, z čoho
jemu nevyplýva povinnosť vrátiť plnenie poskytnuté mu žalobcom ako zálohu na dielo. Rovnakú
argumentáciu zopakoval aj vo vyjadrení zo dňa 21.02.2022, podanom k vyjadreniu žalobcu k odporu.

Až na pojednávaní dňa 05.09.2022 (ktorého sa ako jediného právny zástupca žalovaného zúčastnil,
žalovanýprítomnýnebol),spomenulplneniezjehostranyvyššieakožalobcomposkytnutázáloha,avšak
len v teoretickej rovine, bez preloženia alebo označenia akéhokoľvek dôkazu. Ak bol žalovaný svoj
vklad v podobe materiálu zabudovaného do nehnuteľnosti pripravený dokazovať, bolo jeho povinnosťou
dôkazy, ktorými musel disponovať, už najneskôr na toto pojednávanie doložiť, špecifikovať, eventuálne

ich aspoň nejakým spôsobom priblížiť (napr. fotodokumentáciou, vyjadreniami zamestnancov či iných
osôb, ktoré by sa k veci mohli vyjadriť, hodnotu vloženého materiálu možno jednoducho preukázať
faktúrou či pokladničným dokladom o kúpe, a pod.). Vzhľadom k nasledovnému priebehu konania
rozhodol súd prvej inštancie na základe v spise obsiahnutého skutkového stavu, a tak námietky
žalovaného, že neskúmal a nedokazoval v akom rozsahu došlo k obohateniu žalobcu na materiáloch

ním použitých na vykonanie diela, s hodnotou prevyšujúcou výšku žalobcom zloženej zálohy, čo
žalovaný postupom súdu prvej inštancie nemal možnosť preukázať, sú v celom rozsahu nedôvodné.
Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré sú v spore povinné preukázať
vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Zjednodušene povedané, strana by
po vyčerpaní repliky a dupliky v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre

existenciu režimu sudcovskej koncentrácie. Súd prvej inštancie mohol skutkový stav v preskúmavanej
veci zisťovať len z predložených alebo označených dôkazov a pre ich úplnú absenciu ho nemal zisťovať
z čoho. Ak sa žalovaný chcel v konaní úspešne brániť, nie je takým procesným subjektom, ktorého
by sa spomenuté procesné povinnosti netýkali. Aj z teórie venujúcej sa dokazovaniu v súdnom konaní
vyplýva tzv. presúvanie dôkazného bremena, t.j. rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena

medzi stranami v závislosti od aktuálneho stavu a priebehu konania a od toho, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo
6/2010 z 22.09.2010). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení
dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Žalovanému súd
prvej inštancie svojim postupom neodňal možnosť predkladať dôkazy o vlastníctve k dielu príp. k jeho

časti, pretože v priebehu celého konania túto možnosť mal, avšak žiaden dôkaz nie že nepredložil, ale
ani len neoznačil. Súd mohol skutkový stav zisťovať len z predložených alebo označených dôkazov a
tie žalovaný nepredložil a neoznačil ani v odvolacom konaní.53. Súd prvej inštancie dal v ods. 23 rozsudku odpoveď aj na námietku bezdôvodného obohatenia
žalobcu,keďže vdôsledkuplatnéhoodstúpeniaodZmluvyzodňa27.10.2020,doručeného žalovanému
30.10.2020 si má žalovaný ponechať tvrdené čiastočné plnenie vykonané pre žalobcu a zároveň mu

vrátiť zaplatenú zálohu v sume 6.000,- eur. Prípad predčasného ukončenia plnenia zhotoviteľa (t.j. iba
čiastkového vykonania diela) vyriešil čl. IV. ods. 8 Zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ nemá právo na
úhradu časti odmeny za vykonanie len časti diela. K zaplateniu ceny diela vo vlastníctve žalovaného,
z dôvodu zániku zmluvy nedošlo. Žalovaný námietku prečo by v danom prípade malo z jeho strany ísť
o nepodstatné porušenie zmluvy rovnako nijako nezdôvodnil.

54. Vplyv núdzového stavu či mimoriadneho stavu ako vyššej moci a platnosť odstúpenia od zmluvy
odôvodnil súd prvej inštancie v ods. 22 rozsudku, v ktorom vysvetlil ich časovú súvislosť a následnosť,
uznal, že ich vyhlásenie v súvislosti s pandemickou situáciou Covid - 19 je vyššou mocou, avšak k
podpisu Zmluvy došlo dňa 28.08.2020, za vyhlásenia mimoriadneho stavu, čoho si žalovaný musel byť
vedomý a dielo malo byť ukončené a odovzdané najneskôr dňa 01.10.2020 (čl. VII bod 1 Zmluvy),
teda do vyhlásenia núdzového stavu. Podľa ods. 2 čl. VII Zmluvy bol žalovaný v prípade omeškania

prác na diele povinný žalobcu o meškaní informovať a dohodnúť nový termín zhotovenia a prevzatia
diela. To, že by takýto úkon vo vzťahu k žalobcovi ako objednávateľovi urobil, opäť zo žiadneho jeho
úkonu alebo aspoň tvrdenia nevyplýva. Článok XII. ods. 1, písmeno b/Zmluvy oprávňuje objednávateľa
odstúpiť od Zmluvy v prípade, ak zhotoviteľom oznámené okolnosti vyššej moci trvajú dlhšie ako 14
dní a zmluvné strany sa nedohodli inak. To znamená, že to bol žalovaný, ktorý mal žalobcovi oznámiť

akékoľvek okolnosti brániace mu vo včasnom zhotovení a odovzdaní diela a následne sa zmluvné strany
mali, resp. mohli na ďalšom postupe dohodnúť. Zo žiadnych listinných dôkazov a ani zo žiadnych
tvrdení žalovaného nevyplýva, že by si túto zmluvnú oznamovaciu povinnosť (čl. VII. ods. 2) splnil,
žalobcovi oznámil dôvody svojho omeškania a dohodol si nový termín odovzdania diela. Je teda zrejmé,
že ani námietka žalovaného, že mu žalobca neposkytol dodatočný čas na zhotovenie diela nemôže

obstáť a na takýto postup Zmluva žalobcu ani nezaväzovala. Podľa čl. XII ods. 1, písm. a/ bol žalobca
oprávnený od Zmluvy odstúpiť okamžite potom, ako bol žalovaný v omeškaní s vykonaním diela viac
ako 14 kalendárnych dní, ktorý postup aj dodržal.
55. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky
súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd
splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len

so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higins c. Francúzsko

z 19.02.1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil, súd prvej
inštancie v ňom odôvodnil každú žalovaným počas konania vznesenú námietku, a správny a zákonný
bol aj jeho procesný postup.

56. Odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, e/ a f/ neboli naplnené, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
vykonal v rozsahu predložených dôkazov a skutkový stav aj správne právne posúdil a v napadnutom
rozsudku precízne a logickým spôsobom aj odôvodnil opodstatnenosť nároku žalobcu, podloženého
Zmluvou o dielo, cenovou ponukou na jeho vyhotovenie, zálohovou faktúrou, oznámením o odstúpení
od zmluvy, poslednou výzvou a pokusom o zmier na rozdiel od žalovaného, ktorý navrhované dôkazy

ani len neoznačil a už vôbec nie súdu predložil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).