Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202817
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6725202817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/
XX, XXX XX E., zastúpeného právnym zástupcom: Mgr. Ianko Troiak, advokát, so sídlom Dukelských
hrdinov 34, 960 01 Zvolen a matky: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, XXX XX G. C.,
v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/147/2025-73 zo dňa 07. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p otvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na
výživu maloletej A. B. (poznámka krajského súdu: zrejmou nesprávnosťou okresným súdom uvedené
„B.“), nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 340,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Samostatným výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/1/2022-107 zo dňa
10.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/30/2022-152 zo dňa

24.08.2022 (výrok II.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto
trov (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa, jeho
odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania, správy kolízneho opatrovníka, správu obce G. C. a za
aplikácie ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení

s ust. § 44 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/1/2022-107 zo dňa 10.03.2022 súd prvej inštancie
zistil, že bolo zvýšené výživné na maloletú v sume 170,- Eur a súčasne bola uložená matke povinnosť
zaplatiť aj zameškané výživné. Z tohto posledného súdneho rozhodnutia vyplynulo, že matka pracovala
v Nemecku a jej zárobok bol približne 800,- Eur, pričom pracovala na polovičný úväzok. Okresný súd
v tom čase skonštatoval, že reálne schopnosti matky nezodpovedajú odôvodneným potrebám dieťaťa

a ani objektívnym schopnostiam matky, pokiaľ matka pracuje len na polovičný úväzok a súčasne
nezdokladovala, či si hľadá prácu aj nad tento polovičný úväzok, keď reálne dosahujúci príjem matky
podľa okresného súdu odôvodnil, že je v schopnostiach matky platiť výživné v sume 170,- Eur mesačne.V odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17CoP/32/2022.

4. Okresný súd poukázal na to, že matka sa žiadnym spôsobom k návrhu nevyjadrila, a to aj napriek
tomu, že o samotnom konaní vedela, keď na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 okrem toho, že
matke bol doručený návrh, ako aj predvolanie na pojednávanie a informatívne stretnutie rodičov, právny
zástupca otca, ako aj otec, uviedli, že samotná matka im po informatívnom stretnutí približne 10 minút
volala, že sa nedostaví na stretnutie, pričom bola informovaná, že sa vedie konanie.

5. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 26, § 78 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že k zmene rozhodnutia
o výživnom môže pristúpiť len, ak sa zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacej
povinnosti oproti pomerom, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o predchádzajúcej úprave výživného.
V čase skoršieho určovania výživného matka poukazovala na to, že má približne zárobok 800,-
Eur mesačne. V období poslednej úpravy výživného maloleté dieťa malo XX rokov a chodilo do
ZŠ, v súčasnosti maloletá má XX rokov a chodí na strednú školu. Už z tohto bolo preukázané, že

potreby maloletej vzrástli. K príjmu matky maloletej okresný súd poukázal na to, že zo zisťovania mal
preukázané, že v súčasnosti minimálna mzda v Holandsku je vo výške 2.193,36 Eur. Okrem iného
okresný súd zistil, že podľa zákonov v Holandsku môže si rodič uplatňovať prídavok na maloleté dieťa,
a k tomuto stačí, ak pracuje jeden rodič na území Holandska, ktorá výška rodinného prídavku dosahuje
sumu 409,21 Eur za jeden kvartál, t.j. za 3 mesiace. Len čo sa týka prídavku na maloleté dieťa, matka

by mala mať mesačne príjem vo výške 136,40 Eur. Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd mal
za to, že matka oproti príjmu, ktorý mala v čase posledného určovania výživného tak, ako sama ho
deklarovala v sume 800,- Eur, v súčasnosti by mala mať príjem minimálne dvojnásobný. Na základe
týchto podmienok, uplynutia času a súčasnosti, keď maloletá chodí na strednú školu a je približne o viac
ako tri roky staršia, vzrástli potreby maloletej minimálne na dvojnásobok. Okresný súd poukázal aj na

rozdiel príjmu u matky maloletej, ktorý by matka v súčasnosti mala mať, a tento by mal byť v sume
minimálne dvojnásobku. Okresný súd preto určil matke výživné tak, že je povinná platiť sumu 340,- Eur,
čo zodpovedá dvojnásobku pôvodne určeného výživného.

Okresný súd súčasne poukázal na samotné správanie sa matky maloletej, ktorá absolútne

neštandardným spôsobom pristupovala k súdnemu konaniu, keď sa vôbec nevyjadrila, ako aj k tomu, že
otcovineposielalavýživnéakeďžebymalapoberaťvHolandskuprídavkyvovýške136,40Eurmesačne,
tak z vlastnej iniciatívy mohla posielať aj zvýšené výživné, resp. naposledy okresným súdom určené
výživné vo výške 170,- Eur. Matka si dobrovoľne neplnila vyživovaciu povinnosť, ktorá bola vymáhaná
aj prostredníctvom exekútora.

6. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu týchto trov.

7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa,

v ktorom uviedla, že v súčasnosti pracuje v zahraničí v Holandsku, kde je síce minimálna mzda 2.193,63
Eur, ako uvádza okresný súd, ale pri 42,5 hodinovom pracovnom čase týždenne v hrubom, ona však
pracuje cez agentúru, môže odrobiť minimálne 28 hodín a maximálne 35 hodín týždenne. Pracovnú
zmluvu jej agentúra predlžuje každý polrok. Zarába približne rovnako, ako pred tromi rokmi, aj keď
sa jej plat zvýšil o 1 euro na hodinu, ale sa jej súčasne zvýšili odvody, dane, bývanie, strava. Čo sa

týka rodinných prídavkov z Holandska, na tie nemá nárok, lebo nebýva s dcérou na rovnakej adrese,
nemajú spoločný trvalý pobyt a nie je ani jej zákonný zástupca. Ak by mali niečo spoločné, tak by mala
nárok na doplatenie rozdielu k rodinným prídavkom, čo poberá otec na Slovensku, do výšky prídavkov
v Holandsku. Jej týždenná mzda je od 310 do 340,- Eur, pokiaľ má odpracovaný celý týždeň, v prípade
PN je to aj o polovicu menej. Mesačne platí 170,- Eur výživné na dcéru, 160,- Eur cesta do práce, 450

– 500,- Eur strava, 90 – 100,- Eur hygienické potreby, 32,- Eur telefón, 28,40 Eur dcérin telefón, dcére
posiela aj vreckové, z ktorého si platí cestu do školy, raňajky alebo desiatu, čo je asi 100,- Eur. Matka
maloletej ďalej uviedla, že niečo minie na seba, na oblečenie, obuv a zostane jej 100,- až 130,- Eur,
ktoré si odkladá, pretože cesta domov ju vyjde 550,- Eur, a tým cestuje domov len jedenkrát do roka. Pri
určenom výživnom okresným súdom nebude mať ani na cestu domov. Dcére prispieva aj na nečakané

výdavky, napr. 130,- Eur na lyžiarsky výcvik, 400,- Eur na telefón, 600,- Eur na školský výlet do Anglicka
a teraz 600,- Eur na stáž do Portugalska. Na súd sa nedostavila a ani sa nevyjadrila, pretože o ňom
nevedela, nedostala predvolanie, ani otec dieťaťa jej to neoznámil, hoci vedel, že si vybavuje dovolenku
na koniec augusta, pričom by si ju vybavila na október, kedy sa konal súd. K odvolaniu zaslala sedemkráttýždennú výplatnú pásku a výpis z dcérinho účtu, kde jej posiela vreckové. Žiadala, aby jej bolo určené
výživné v sume 200,- Eur mesačne.
8. K doručenému odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP

posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní ho potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3 : 0.
10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 15CoP/119/2025-138 zo dňa 07.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.01.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.
11. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým podľa výroku I. bola matke

maloletého dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 340,- Eur mesačne
a výrokom II. došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/1/2022-107 zo dňa 10.03.2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/30/2022-152 zo dňa 24.08.2022
a o trovách prvoinštančného konania podľa výroku III. bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu týchto trov.

12. Podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa bolo namietanie, že bolo určené vysoké
výživné, ktoré žiadala určiť v sume 200,- Eur mesačne. Uviedla, že na rodinné prídavky z Holandska
nemá nárok, jej týždenná mzda je od 310 – 340,- Eur, pokiaľ má odpracovaný celý týždeň. Poukázala
na svoje výdavky, ako aj na to, že maloletej prispieva vreckovým, na jednorazové výdavky, a to školský

výlet do Anglicka, stáž do Portugalska, lyžiarsky výcvik. Na pojednávanie sa nedostavila, pretože o ňom
nevedela, nedostala predvolanie a o tomto pojednávaní ju neinformoval ani otec maloletej, hoci vedel, že
si vybavuje dovolenku na konci augusta, a ak by vedela o pojednávaní, tak by si ju vybavila na október.

13. Vzhľadom k predmetu odvolacieho konania, a to rozsudku okresného súdu a vyjadrených odvolacích

dôvodov matkou maloletého dieťaťa bolo zrejmé, že uplatnila námietky tak procesnoprávneho, ako aj
hmotnoprávneho charakteru, ktoré krajský súd osobitne posúdil a na základe nižšie prijatých zhodnotení
a záverov dospel k tomu, že žiaden z odvolacích dôvodov nebol relevantný, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

14. K procesnoprávnym podmienkam konania pred okresným súdom a k námietke uvedenej matkou
v odvolaní, že o pojednávaní nevedela, nedostala predvolanie, sa poukazuje na obsah spisového
materiálu, zistenia krajským súdom, ktoré boli nevyhnutné k posúdeniu procesnoprávnej námietky. Na
základe Úradného záznamu zo dňa 05.12.2025, jeho obsahu (č.l. 130 spisu) a do súdneho spisu
založených doručeniek pred rozhodnutím krajského súdu, sa konštatuje, že matke maloletého dieťaťa

na adresu trvalého pobytu ulica G. XXX/XX, G. C. v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP,
subsidiárne aplikovateľného v danom civilnom mimosporovom konaní podľa § 2 ods. 1 CMP, bolo
doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 07.10.2025, ako aj návrh otca maloletého dieťaťa,
poučenie okresného súdu, výzva na matku maloletého dieťaťa zo dňa 04.09.2025 (č. l. 29 spisu), podľa
ktorej sa mala vyjadriť, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predložiť potvrdenie o svojom

príjme zo zahraničia za posledných 12 mesiacov s preložením do slovenského jazyka.
Matka maloletého dieťaťa inú adresu neuviedla, preto zákonne postupoval okresný súd, ak predvolanie
na termín pojednávania spolu s ďalšími listinami podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP doručoval na adresu,
ktorú má matka maloletého dieťaťa evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a túto adresu
uviedla aj na obálke č.l. 120 spisu, v ktorej bolo zasielané odvolanie spolu s ňou označenými listinnými

dôkazmi, keď uviedla odosielateľa „A. F., G. XXX, G. C.“.15. Podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť
sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

16. Okresný súd pri doručovaní predvolania a súvisiacich listín postupoval podľa § 106 ods. 1 písm.
a) CSP, čo malo za následok fikciu doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, ktorá nastala dňom 01.10.2025
(č.l. 134 spisu), ktorým bola zásielka, a to predvolanie matke maloletého dieťaťa spolu s listinami prijatá
okresným súdom, o nedoručení tejto zásielky z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa ako adresát
si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Ak k fikcii doručenia predvolania na pojednávanie pred

okresným súdom došlo dátumom 01.10.2025, tak k pojednávaniu okresným súdom a k jeho rozhodnutiu
napadnutým rozsudkom dňa 07. októbra 2025 v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa boli splnené
procesnépodmienky.Doručeniepredvolanianapojednávaniematkamaloletejmalavykázanézákonnou
fikciou doručenia, a tým nemohol obstáť odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa, že nedostala
predvolanie na pojednávanie.
17. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplynulo, že okresný súd vyvinul aktivitu k doručeniu termínu

pojednávania, súvisiacich listín, ako aj pred termínom pojednávania stanovený termín informatívneho
stretnutia rodičov na elektronickú adresu matky maloletého dieťaťa podľa č.l. 59, 60 spisu, t.j.
oboznamoval matku na jej e-mail ohľadom konania, predvolania, čo bolo nad rámec doručovania
v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, ktoré
doručenie nebolo vyvrátené.

18. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
19. Pojednávanie pred okresným súdom sa konalo dňa 07.10.2025 a pri zákonnej fikcii doručenia
predvolania matke maloletého dieťaťa dňa 01.10.2025, bolo predvolanie vykázané včas, teda aj táto
zákonom vyžadovaná podmienka k prejednaniu veci v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa pred

okresným súdom bola splnená.
20. Procesnoprávna odvolacia námietka uvedená matkou maloletého dieťaťa, že na okresný súd
sa nedostavila a ani sa nevyjadrila, pretože o tomto konaní nevedela, nedostala predvolanie, bola
neopodstatnená a nezasiahla do procesných práv matky maloletého dieťaťa.
21. Krajský súd mimo odvolacích dôvodov procesnoprávneho charakteru podaných matkou maloletého

dieťaťa považuje za potrebné sa vyjadriť aj k e-mailu matky maloletého dieťaťa zaslaného podľa
č.l. 78 deň pred pojednávaním, a to dňa 06. októbra 2025, keď ani tento nemohol zvrátiť krajským
súdom vyhodnotený zákonný postup súdu prvej inštancie, ak za aplikácie ust. § 183 ods. 3 CSP sa
účastníkovi konania ukladá včas, t.j. bezodkladne oznámiť súdu dôvod pre odročenie pojednávania. E-
mail matky zaslaný deň pred pojednávaním (dňa 06. októbra 2025), bol reakciou na e-mail okresného

súdu odoslaný matke maloletého dieťaťa dňa 22. septembra 2025 (č.l. 59 spisu), ktorý jej zrejme bol už
dňa 22. septembra 2025 doručený, preto nepostupovala v zmysle § 183 ods. 3 CSP, keď bezodkladne
po doručení okresnému súdu neoznámila dôvod svojej neúčasti, resp. vážny dôvod pre odročenie
pojednávania.
22. Krajský súd konštatuje, že okresný súd mal splnené všetky procesné podmienky k tomu, aby mohol

vec prejednať a rozhodnúť na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025, a preto krajský súd sa následne
zaoberal odvolacími dôvodmi hmotnoprávneho charakteru, ktoré uviedla matka v podanom odvolaní.
23. K posúdeniu rozsudku okresného súdu, ktorým od posledného súdneho rozhodnutia bola matke
maloletého dieťaťa zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 170,- Eur na sumu 340,- Eur sa uvádza,
že neboli dané dôvody na zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania navrhnutého matkou maloletého

dieťaťa, pretože okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné
na posúdenie zmeny pomerov, a tým zvýšenia vyživovacej povinnosti matke maloletého dieťaťa. Je
potrebné dodať, že matka maloletého dieťaťa, vzhľadom k vyššie uvedenému procesnému postupu
okresným súdom, mala vytvorené zákonné podmienky k tomu, aby mohla včas reagovať na návrh
otca, výzvy okresného súdu, konkrétne aj výzvu zo dňa 04.09.2025, na vyjadrenie, označenie dôkazov,

predloženie potvrdenia o príjme zo zahraničia za posledných 12 mesiacov. Pokiaľ nereagovala včas, jej
pasívny postup svedčí v jej neprospech, pretože okresný súd zákonným procesnoprávnym postupom
vylúčilprípadnépochybnostiotom,čimatkaokonanípredokresnýmsúdomvedela,akoajomožnostisa
vyjadriť a predložiť dôkazy. Matka maloletého dieťaťa bola okresným súdom o konaní informovaná, bola
vyzvaná na vyjadrenie, avšak zvolila pasívny prístup, neuviedla žiadny náhly, nepredvídateľný dôvod,

prečo nereagovala skôr, a tým bolo namieste vychádzať pri posúdení odvolania podaného matkou
maloletého dieťaťa len z obsahu súdneho spisu do momentu konania a rozhodnutia okresným súdom,
ak za aplikácie ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,a pokiaľ aj by po jeho vyhlásení nastali prípadné zmeny stavu, tak tieto nemôžu spätne meniť pohľad
na správnosť napadnutého rozsudku v čase jeho vydania.
24. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/1/2022-107 zo dňa 10.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/32/2022-152 zo dňa 24.08.2022, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť matke v sume 170,- Eur mesačne na maloletú.
25. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zmena súdneho rozhodnutia je prípustná z dôvodov zmeny
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zmenou pomerov treba rozumieť zmenu okolností, ktoré

boli rozhodujúce pre určenie výživného v čase vydania súdneho rozhodnutia. Okresný súd dôsledne
aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o zvýšení výživného na
maloletú A. vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Súčasne vecne
správne zohľadnil dve zákonné kritériá pre rozhodnutie o zvýšení výživného, a to 1/ odôvodnené potreby
oprávneného maloletého dieťaťa a 2/ schopnosti, možnosti povinnej - matky maloletého dieťaťa.
26. Od posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti matky voči maloletej uplynula doba

troch rokov. V období poslednej úpravy výživného maloletá mala 13 rokov a chodila do základnej školy,
v súčasnosti má XX rokov a chodí na strednú školu, t.j. už z objektívneho hľadiska uplynutia času,
s pribúdajúcim vekom maloletej nastal nárast životných potrieb maloletého dieťaťa. Matka maloletého
dieťaťa v podanom odvolaní nerozporovala nárast výdavkov spojených s výchovou a výživou maloletej,
bránila sa tým, že jej príjem, výdavky, to, že nepoberá rodinné prídavky z Holandska, neodôvodňujú

okresným súdom zvýšené výživné v sume 340,- Eur. Inými slovami vyjadrené, matka spochybňovala
závery okresného súdu, pretože jej schopnosti a možnosti neumožňujú platenie zvýšeného výživného
v sume 340,- Eur mesačne.

27. K tomuto odvolaciemu dôvodu sa uvádza, že nepochybne odôvodnené potreby maloletého dieťa sú

ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov a sú determinované možnosťami a schopnosťami
povinného rodiča. Okresný súd vecne správne poukázal na to, že v čase posledného súdneho
rozhodnutia príjem matky maloletého dieťaťa bol 800,- Eur. V odseku 19. odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresný súd uviedol, že v súčasnosti, oproti príjmu v čase posledného súdneho rozhodovania,
by mal byť príjem matky minimálne dvojnásobný, t.j. 800,- Eur x 2 = 1.600,- Eur. Na základe šetrenia

vykonaného pred okresným súdom bolo zistené, že príjem matky maloletého dieťaťa, ktorá pracuje
v Holandsku už niekoľko rokov, dosahuje 380,- Eur až 400,- Eur týždenne (Správa kolízneho opatrovníka
zo dňa 22.09.2025). Matka maloletej v odvolaní poukázala na to, že jej týždenná mzda je od 310,- Eur
do 340,- Eur, t.j. za celý mesiac priemerne pri tejto týždennej mzde príjem by predstavoval 1.360,- Eur.
Ak okresný súd v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol výšku minimálnej mzdy,

ktorá sa pohybuje v Holandsku v sume 2.193,36 Eur a poukázal na poberanie prídavkov na maloleté
dieťa, určujúce pri zvýšení vyživovacej povinnosti bolo ustálenie príjmu matky maloletého dieťaťa.
V čase posledného súdneho rozhodnutia mala príjem 800,- Eur, v súčasnosti jej príjem je minimálne
dvojnásobný, t.j. cca 1.600,- Eur mesačne. Bolo vychádzané z týchto príjmových schopností a možností
matky maloletého dieťaťa za stavu, že má vyživovaciu povinnosť len k tomuto maloletému dieťaťu.

Ak aj matka v odvolaní poukázala na výdavky, tak je potrebné zdôrazniť, že pred týmito má prednosť
vyživovacia povinnosť, ktorá je prvoradá (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
28. V čase posledného súdneho rozhodnutia okresný súd k schopnostiam a objektívnym možnostiam
matky pri určení, resp. zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 170,- Eur mesačne uviedol, že ak
matka poukázala na to, že pracuje len na polovičný úväzok, súčasne nezdokladovala súdu, že si

hľadá prácu aj nad tento polovičný úväzok, preto túto obranu neakceptoval. V nadväznosti na uvedené
okresný súd v napadnutom rozsudku správne mal za to, že oproti príjmu matky dosahovanému v čase
posledného súdneho rozhodnutia 800,- Eur, v súčasnosti jej príjem je minimálne dvojnásobný, keď
pri akceptovaní princípu potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, sa
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale sa vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Potencionalita príjmu znamená v reálnom
použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby výživou
oprávnené dieťa zabezpečil, t.j. aby dieťa malo uspokojené nielen základné potreby, ale aj potreby

súvisiacesuspokojovanímmožností,ktoréprináležiavekuapotrebámdieťaťa.Povinnýrodičmávyvinúť
maximálne úsilie k tomu, aby dosahoval príjem, ktorý v čo najvyššej miere uspokojí potreby oprávnenej
osoby,atomaloletéhodieťaťa.Ajsohľadomktomutoprincípu,tejtozásadesaustálilpríjemmatkyoprotiposlednému súdnemu rozhodnutiu v závere, že sa tento príjem zvýšil, z ktorého je v jej schopnostiach
a možnostiach platiť okresným súdom určené výživné, resp. jeho zvýšenie.

Hoci Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republike vydaná Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky má len odporúčací charakter, okresným súdom zvýšené výživné vychádza
aj z kritérií tejto metodiky na objektivizáciu výživného, keď sa zohľadňuje čistý príjem povinného
rodiča, životná etapa dieťaťa, zohľadnenie počtu vyživovacích povinností rodiča a zohľadnenie miery
starostlivosti o dieťa. Nepochybne vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia, t.j. aj otec maloletej,

ktorývovýraznejmieresijuplníosobnoustarostlivosťouomaloletú,sktoroužijeaktorámubolasúdnym
rozhodnutímzverenádoosobnejstarostlivostiavýchovy.Užrozhodovacoučinnosťousúdovjeustálené,
že táto osobná starostlivosť má svoje premietnutie aj vo finančnej rovine.

29.Nebolpretoopodstatnenýodvolacídôvodmatkymaloletéhodieťaťa,žebynebolovjejschopnostiach
a možnostiach platiť zvýšené výživné v sume 340,- Eur mesačne. Nebol zistený relevantný odvolací

dôvod, aby bolo možné návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovieť a vyživovaciu povinnosť jej určiť
v sume 200,- Eur mesačne.

30. Podľa výroku I. rozsudku okresného súdu je matka povinná prispievať na výživu maloletej mesačne
vo výške 340,- Eur do budúcna, a preto, ak poukazovala na to, že jednorazovo prispela maloletej na

výdavky v minulosti, prípadne na vreckové, tak uvedené nemohlo zasiahnuť do jej povinnosti platiť
zvýšené výživné v sume 340,- Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Takýto
návrh podal otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa
07.10.2025, ktoré určenie (počiatok účinnosti) korešpondovalo skutkovým okolnostiam prípadu a vo
všeobecnosti neodporuje aplikovanej právnej úprave, ktorý motív okresným súdom zvolenej úpravy

účinnosti určenej (zmenenej) výšky výživného zdôvodnil vzhľadom k zmene príjmových možností matky
maloletého dieťaťa.
31. Na základe vyššie uvedených záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.