Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202368
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8218202368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne I. H., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y. Y., H. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom
so sídlom v Košiciach, na ul. Mlynskej č. 28, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, na ul. Štefanovičovej č. 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, na ul. Palárikovej č. 15, o
náhradu škody s prísl., o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 09.08.2022 č.k. 1C 47/2018-330, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018 do zaplatenia
zo sumy 16.815 eur.

Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 1C/47/2018-330 zo dňa
09.08.2022 rozhodol tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 22.968 eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo
výške 2.609,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 16.815 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 23.09.2018 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.945
eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 431,04 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Znalcovi z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie psychiatria, sexuológia MUDr.

G. Y., priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Znaleckej organizácii
forensic.sk so sídlom H. T. 8, H. priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Svedkovi MUDr. C. W., priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12.12.2023 č. k. 5Co 53/2022-430 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie náhrady za
stratu spoločenského uplatnenia v sume 22.968 eur a výroku o priznaní úroku z omeškania vo výške 5

% ročne od 06.05.2017 do zaplatenia sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018 do zaplatenia sumy 16.815
eur. Zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške
5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy
16.815 eur tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolaciehokonania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

3. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa uplatnenia úroku
zomeškania.Priposudzovanínárokužalobkynenazaplatenieúrokuzomeškaniajepotrebnévychádzať
z ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na splnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods.
6 tohto zákona. Žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobkyne o škodovej udalosti splnil
oznámenímpodmienkuvzmysle§11ods.6písm.a)ab)zákonač.381/2001Z.z.,atodotrochmesiacov

od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrenie a poskytnúť poistné plnenie,
prípadne poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu požadované
plnenie. Žalovanému na základe uvedeného nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko jeho povinnosť plniť vzniká až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až
v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni výšku

priznanej náhrady škody.

4. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 22.10.2025 sp. zn. 9Cdo 90/2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.12.2023 sp. zn.
5Co 53/2022 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31
eur a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy 16.815 eur tak, že žalobu v tejto časti zamietol, ako aj vo
výroku o náhrade trov odvolacieho konania, a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
zrušil aj uznesenie Okresného súdu Bardejov z 27. februára 2024 sp. zn. 1C 47/2018.

5. V preskúmavanej veci dovolateľka prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) a §
431 ods. 1 C.s.p. vyvodila z toho, že odvolací súd výkladom ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona
č. 381/2001 Z.z. (týkajúcich sa uplatnených úrokov z omeškania) poprel účel a význam zákonného
predpisu, čo je v rozpore s imperatívom vykonať ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z
obsahu dovolania vyplýva námietka arbitrárnosti právneho posúdenia odvolacím súdom, majúc za to, že

predmetným rozhodnutím bolo zasiahnuté do práva dovolateľky na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Zásada iura novit curia („súd pozná právo“) neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že
si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k

procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv
(napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001).

7. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad
a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou

zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán
sporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov C.s.p.). Civilné sporové konanie sa musí v každom
jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným
právamstranysporu,obsiahnutýmvprávenaspravodlivýproces,patríiprávonauvedeniedostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že

vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu
SR(sp.zn.I.ÚS226/03zodňa12.05.2004,III.ÚS209/04zodňa23.06.2004,sp.zn.III.ÚS95/06zodňa
15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. I.
ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná
odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a

musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje
na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je
potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

8. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej
normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, ako aj prípady, ak všeobecný
súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak
ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (pozriuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009). Arbitrárnosť
právneho posúdenia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C.s.p., lebo podľa judikatúry
ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov

spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie
napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“, ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a
dohovoru. Z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že aj arbitrárnosť právneho posúdenia veci

súdmi nižších inštancií môže odôvodňovať prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) C.s.p.
(por. rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/5,6/2019, 1Cdo/13/2022).

9. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím
plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal vo svojich
skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27.04.2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 z 25.04.2022,

sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20.07.2022, sp. zn. 4Cdo/146/2022 zo 14.12.2022, sp. zn. 1Cdo/13/2022
z 28.02.2023 (o ktorých odvolací súd v čase svojho rozhodnutia mal mať vedomosť), v ktorých
tam konajúce senáty dospeli k záveru, poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na
priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania
bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým

rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti
a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Správnosť predmetného záveru pri
zohľadnenísystematickejateleologickejmetódyvýkladuustanovení§11ods.6až8Zákonaopovinnom
zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd SR už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020
zo 14.10.2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14.10.2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam

najvyššieho súdu.

10. Pri aplikácii vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu (prezentovaného v zhora
citovanýchrozhodnutiach)naposudzovanýprípaddovolacísúddospelkzáveru,žedovolaniežalobkyne
je dôvodné. Odvolací súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania

zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a ich výkladu, ktorý je v rozpore s
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu ako aj ústavného súdu.

11. Tým, že odvolací súd zvolil výklad príslušných právnych noriem v rozpore s ich účelom a zmyslom,
porušil právo dovolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods.

1 Dohovoru.

12. Keďže konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) C.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku týkajúceho sa úrokov z omeškania z
čiastkových nárokov náhrady škody na zdraví (priznanej základnej náhrady za bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia), ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov odvolacieho konania a zároveň
uznesenie Okresného súdu Bardejov z 27. februára 2024 sp. zn. 1C 47/2018 o výške trov konania.

13. Odvolaciemu súdu bolo ďalej uložené rozhodnúť o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

14. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381
C.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudokvovýrokuouloženípovinnostižalovanémuzaplatiťžalobkyniúrok
z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018
do zaplatenia zo sumy 16.815 eur a zistil, že v tejto časti odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Pri rozhodovaní o tejto časti uplatneného nároku sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočnosti bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd viazaný právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 22.10.2025 vydanom vo veci

9Cdo 90/2024 si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje.16. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody,
vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia.

17.Zrozhodovacejpraxedovolaciehosúduvyplýva,ževýkladomomeškaniapoisťovateľasposkytnutím
plnenia podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa Najvyšší súd opakovane zaoberal vo svojich
skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo 225/2021 z 27.04.2022, sp. zn. 2Cdo 306/2021 z 25.04.2022,
sp. zn. 4Cdo 99/2022 z 20.07.2022, sp. zn. 4Cdo 146/2022 zo 14.12.2022, sp. zn. 1Cdo 13/2022 z
28.02.2023, sp. zn. 4Cdo 131/2022 z 22.02.2024, v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru,
podľa ktorého poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania

vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom ako si
poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania
nemánárokzaobdobie3mesiacovnašetreniepoistnejudalostia15dnínavýplatu,akkvýplatežiadanej
náhrady skutočne došlo. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej
metódy výkladu ust. § 11 ods. 6 až 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd

Slovenskej republiky už vo svojich skorších Nálezoch sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14.10.2021 a sp. zn.
III. ÚS 309/2020 zo 14.10.2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu.

18. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, a to konkrétne z oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 27.04.2017 (č.l. 9 spisu) k oznámeniu škodovej udalosti vo vzťahu k bolestnému došlo dňa

20.01.2017. Trojmesačná lehota vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. po pripočítaní
15 -dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia v súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
uplynula dňa 05.05.2017. Dňom 06.05.2017 sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením náhrady
za bolestné vo výške 2.609,31 eur.

19. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia, tento bol vo vzťahu k žalovanému uplatnený podaním zo dňa 05.06.2018, doručeným mu
dňa 07.06.2018 (č.l. 11 spisu). Posledný deň 3 -mesačnej a 15 -dňovej lehoty, ktoré vyplývajú z ust. §
11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., pripadol na deň 22.09.2018 a teda dňom 23.09.2018 vzniklo
žalobkyni právo požadovať od žalovaného popri istine v sume 16.815 eur uplatnenej z titulu náhrady za

stratu spoločenského uplatnenia i úrok z omeškania z tejto čiastky.

20. Nakoľko súd prvej inštancie správne ustálil moment vzniku omeškania pri sume 2.609,31 eur na deň
06.05.2017 a pri sume 16.815 eur na deň 23.09.2018, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387
C.s.p. rozsudok v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške

5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia zo sumy 2.609,31 eur a od 23.09.2018 do zaplatenia zo sumy
16.815 eur ako vecne správny potvrdil.

21. Zároveň v odvolacom a dovolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná proti žalovanému
náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 453 ods. 1, ods. 3 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).