Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125270379
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6125270379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, zastúpený JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom Piešťany, Žilinská
cesta 130, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., B. XXX/XX, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Ošváth s. r. o., so sídlom Piešťany, Vajanského 1955/58, IČO: 47 546 174, o vrátenie
pôžičky 9.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
29. septembra 2025 č. k. 10C/35/2025-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
9.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 9.000 eur od 01. 05. 2022 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
657, § 41a ods. 2, § 588, § 563, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 2 CSP. Uviedol, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 9.000 eur spolu s príslušenstvom, s tvrdením, že

žalovanému požičal 9.000 eur na základe písomnej zmluvy o pôžičke, vrátenie pôžičky bolo dohodnuté
do 30. 04. 2022, ale žalovaný pôžičku nevrátil ani na jeho písomnú výzvu zo dňa 26. 02. 2025, ktorá
mu bola doručená dňa 04. 03. 2025, a preto je v omeškaní od 01. 05. 2022. K žalobe pripojil zmluvu
o pôžičke, výzvu, podací hárok a výsledok sledovania zásielky. Žalovaný namietal, že "pôžička" bola
žalobcovi splatená v celom rozsahu s jeho súhlasom protihodnotou - dovozom osobného motorového
vozidla zn. VW Passat, VIN:F., ktoré si žalobca prevzal dňa 03. 03. 2023 a on to preto považoval za
vybavené, že v skutočnosti nešlo o pôžičku ako takú, ale o preddavok na kúpu a dovoz uvedeného

vozidla pre žalobcu. Namietal aj proti doručeniu výzvy na zaplatenie pôžičky, ktorú si nemohol prevziať,
pretože bol pracovne v zahraničí. Žalobca poprel, že by pôžička bola preddavkom na kúpu motorového
vozidla, pretože túto poskytol žalovanému so splatnosťou dňa 30. 04. 2022, a preto nemohla byť ani
teoreticky preddavkom na kúpnu cenu vozidla, nemal dôvod právne komplikovane uzatvárať zmluvu o
pôžičke a predstierať pôžičkou zaplatenie preddavku, ku ktorému malo prísť až rok po uzavretí zmluvy
o pôžičke a vozidlo kúpil od inej osoby a riadne zaň zaplatil. Trval na tom, že doručenie výzvy bolo
preukázané nielen výzvou, ale aj podacím hárkom a sledovaním zásielky.

1.2. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu v sporovom konaní, ktorá je
predpokladom pre jej úspech v spore je podľa § 150 CSP uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. ,,relevantne" tvrdiť (uviesť z hľadiska kvality tvrdeniapravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v
meritórnom rozhodnutí veci. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že so

žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov 9.000
eur žalovanému, ktorých reálne prevzatie žalovaný nepoprel, ale namietal, že týmto právnym úkonom
bol zastretý iný právny úkon, a to kúpna zmluva, ktorý právny úkon by mal preto platiť podľa § 41a ods.
2 v spojení s § 588 Občianskeho zákonníka. Avšak len ním predložená faktúra nepreukázala dôvodnosť
jeho obrany, a to najmä za stavu, že žalobca preukázal, že vozidlo kúpil od tretej osoby dňa 03. 03.

2023, t.j. takmer rok po dohodnutej splatnosti pôžičky (30. 04. 2022) za kúpnu cenu 12.000 eur, ktorú jej
v tento deň zaplatil v hotovosti. Žalovaný okrem toho nepreukázal, či faktúru uhradil, že uhradil za dovoz
vozidla 350 eur a bližšie nijako nevysvetlil, z akého dôvodu zaplatil 3 150 eur zo svojich peňažných
prostriedkov (12 150 - 9 000 = 3 150), a preto tieto jeho tvrdenia vyznievajú aj nedôveryhodne.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
veci rovnakého druhu. Táto zmluva je asynalagmatickou zmluvou, pretože okrem konsenzu zmluvných

strán o jej podstatných náležitostiach je potrebné, aby prišlo aj k reálnemu úkonu, t.j. k odovzdaniu
predmetu pôžičky. Keďže v konaní žalobca preukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka, z ktorej si žalobca splnil svoje povinnosti a žalovanému reálne odovzdal
pôžičku 9 000 eur, ale žalovaný si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v dohodnutej
lehote jej splatnosti, t.j. do 30. 04. 2022 nesplnil, je žaloba žalobcu v tejto časti dôvodná.

1.3. Žalobca preukázal, že vyhotovil výzvu, ktorú odovzdal na poštovú prepravu, adresoval ju
žalovanému a adresátovi bola aj doručená, pričom žalovaný svoje tvrdenia o nedoručení výzvy
nepreukázal. Čas splnenia peňažného dlhu však bol medzi stranami dohodnutý (do 30. 04. 2022) a
nejde preto o prípad podľa § 563 Občianskeho zákonníka a tieto námietky žalovaného sú bez právneho

významu,pretožesadostalpodľa§517ods.1Občianskehozákonníkadoomeškaniasvrátenímpôžičky
žalobcovi dňa 01. 05. 2022 a žalobca má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať
od neho popri plnení aj úroky z omeškania vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže dňa
01. 05. 2022 bola základná úroková sadzba ECB 0%, je žaloba dôvodná aj v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania 5% ročne z istiny pôžičky 9.000 eur od 01. 05. 2022 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní celkom úspešný,
a pretože nikto netvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a ani súd
ich nezistil, rozhodol, že má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník do 60 dní po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov pod3a § 365 ods. 1
písm. b/, d/, e/ a f/ CSP, t. j. pre: 1. odoatie možnosti kona? pred súdom, 2. nesprávne skutkové zistenia,
3. neúplné zistenie skutkového stavu veci, 4. nesprávne právne posúdenie veci. Zmluva o pôžieke

bola simulovaným právnym úkonom. Úeastníci sa nedohodli na pôžieke pod3a § 657 Obeianskeho
zákonníka, ale na dohode o obstaraní kúpy vozidla (§ 51 Obeianskeho zákonníka). Poskytnutá suma
bola zálohou na kúpu auta, nie pôžiekou. Žalobca teda nemá dôvod požadova? vrátenie peoazí. Kúpna
zmluva medzi A. B. a jeho matkou je absolútne neplatná. Jeho matka nebola oprávnená kona? za neho,
nemala splnomocnenie na predaj vozidla. Kúpna cena 12.000 eur nikdy nebola uhradená, zmluva je

preto fiktívna. Ialej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces,
pretože rozhodol bez jeho úeasti, hoci sa písomne ospravedlnil. Tým mu odoal možnos? kona? pred
súdom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Súd prvej inštancie tiež nepreskúmal úeel poskytnutia peoazí,
nevyhodnotil neplatnos? kúpnej zmluvy a rozhodol len pod3a formálnej listiny. Navrhol v konaní vykona?
nasledovné dôkazy: jeho výsluch ako žalovaného, výsluch jeho matky (svedkyne odovzdania vozidla),

výsluch žalobcu, listinné dôkazy: potvrdenie o kúpe a prevoze vozidla, komunikácia (SMS, e-maile),
kópia technického preukazu vozidla, znalecké posúdenie hodnoty vozidla. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok pod3a § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednaniearozhodnutie,aleboabynapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobužalobcuvcelomrozsahu
zamietne.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že žalovaný poeas celého
súdneho sporu, ako i v odvolaní samotnom, pokraeuje vo svojich úeelových, tendenených a najmä
nesubstancovaných tvrdeniach, ktoré on výslovne popiera. Žalovaný absolútne rezignoval na svojeprocesné povinnosti, prieom, ak uvádza akéko3vek prostriedky procesnej obrany v odvolacom konaní,
tieto ani nie sú novotami pod3a § 366 CSP, ktoré by bolo možné v odvolacom konaní vôbec použi?.
Medzi stranami, okrem zmluvy o pôžieke, ku žiadnej inej dohode nedošlo, tak ako sa to snaží až v

odvolacom konaní žalovaný podsúva?. Žalobca odmieta i úeelové, i to oneskorené tvrdenia žalovaného,
ei už o potrebe písomného prevzatia sumy, o fiktívnej kúpnej zmluve, o zastieraní právneho úkonu,
o zálohe na kúpu auta alebo o neuhradení kúpnej ceny za auto. Je zrejmé, že tvrdenia žalovaného sú
nesubstancované a úeelové, i to len v snahe umelo predlžova? spor, vrátane úeelového odvolania, a
nesplni? si jeho, i tak už porušenú, povinnos? vráti? pôžieku. Súd sa riadne vysporiadal so skutkovým

stavom, správne vec právne posúdil a následne ju jasne, zrozumite3ne a vyeerpávajúco zdôvodnil.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Následne žalovaný zaslal súdu podanie oznaeené ako doplnenie odvolania, v ktorom uviedol, že
nie je skúsený v súdnictve a zákonoch, preto sa normálne ospravedlnil a myslel si, že v demokracii je
postup taký, že sa to bude kona? znovu, a nie to, že súd rozhodne bez pravdy a vybavené. Žiadal o

vrátenie veci na dôkladné prešetrenie a vytvorenie reálnej pravdy. Žalobcovi nedlží ani cent.

5. K podaniu žalovaného žalobca uvádza, že žalovaný doplnil odvolanie doa 29. 10. 2025, teda po lehote
na podanie odvolania, prieom pod3a § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meni? a dopaoa? len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Kategoricky pritom odmieta celý

obsah predmetného doplnenia odvolania, pretože je klamlivé, zavádzajúce a najmä urážlivé.

6. Žalovaný zaslal súdu podanie oznaeené ako vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, v ktorom
uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožouje s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, keiže toto vyjadrenie je
založené na úeelovom a formalistickom výklade právnych úkonov medzi úeastníkmi, bez zoh3adnenia

skutoeného obsahu a vôle strán pod3a § 35 ods. 2 a § 37 ods. 1 a 2 Obeianskeho zákonníka. Už v
konaní pred súdom prvej inštancie uvádzal, že poskytnutá suma 9.000 eur nepredstavovala pôžieku, ale
zálohu na obstaranie motorového vozidla pre žalobcu. To, že súd prvej inštancie stupoa tieto tvrdenia
ignoroval alebo nevyhodnotil, nemôže by? teraz dôvodom na ich odmietnutie ako novoty pod3a § 366
CSP. Pod3a § 366 písm. c/ CSP sú novoty prípustné, ak ich úeastník nemohol bez svojej viny uplatni?

skôr — eo je práve tento prípad, keiže súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti, napriek tomu,
že zaslal písomné ospravedlnenie. Opätovne namieta, že súd porušil jeho právo na spravodlivý proces
tým, že pojednával v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne ospravedlnil. Tým došlo k odoatiu možnosti
kona? pred súdom, eo je závažná procesná vada, ktorá sama osebe odôvodouje zrušenie rozsudku
pod3a § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania žalovaného, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdi?, kei súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne

posúdil.

8. Žalobca podal v danej veci žalobu, na základe ktorej sa domáhal od žalovaného plnenia vo výške
9.000 eur spolu s úrokom z omeškania, a to titulom pôžieky, ktorú žalovanému v danej výške poskytol
na základe uzatvorenej zmluvy o pôžieke, prieom termín splatnosti pôžieky bol stranami dohodnutý na

30. 04. 2022, ktorý však žalovaný nedodržal a požieanú sumu nevrátil, a to ani následne, na základe
písomnej výzvy žalobcu.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody,
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

14. K podanému odvolaniu žalovaného, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že

toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v prospech odvolateľa a odvolací súd ho vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

15. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou

a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

16. Dôkaznýmbremenom(vspojitostisdôkaznoupovinnosťou)sarozumiezodpovednosťstranysporu

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,
ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda,
ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Teda, dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

17. V prejednávanom prípade žalobca udával, že na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke požičal
žalovanému sumu 9.000 eur, a to formou bezhotovostného prevodu na bankový účet, pričom žalovaný

sa v zmluve zaviazal vrátiť pôžičku v termíne do 30. 04. 2022. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca
predložil súdu písomne uzatvorenú zmluvu o pôžičke. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov od
žalobcu v konaní nepopieral, avšak tvrdil, že sumu 9.000 eur mu žalobca reálne poskytol ako zálohu
na kúpu motorového vozidla, a nie ako pôžičku. K uvedenému tvrdeniu žalovaný predložil faktúru zo
dňa 30. 07. 2022 vystavenú žalovanému na sumu 11.800 eur spoločnosťou Gerhard Schuster GmbH,

kúpnu zmluvu zo dňa 03. 03. 2023 uzatvorenú medzi G. E. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim
o kúpe motorového vozidla za kúpnu cenu 12.000 eur a potvrdenie o zaplatení zo dňa 03. 03. 2023,
z ktorého vyplýva, že predávajúca G. E. prevzala od kupujúceho- žalobcu sumu 12.000 eur ako platbu
za vozidlo. Pokiaľ tak žalovaný popieral, že právnym dôvodom prevzatia finančných prostriedkov
od žalobcu nebola zmluva o pôžičke, ktorú žalobca v konaní predložil, ale iný právny úkon - kúpna

zmluva na kúpu morového vozidla, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázania týchto ním tvrdených
skutkových okolností za účelom účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu. Zhodne so súdom prvej
inštancie je však potrebné konštatovať, že k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu žalovaným
nedošlo a ním predložené listinné dôkazy jeho tvrdenia nepreukazujú, keď tak ako správne ustálil súd
prvej inštancie, z týchto žalovaným predložených listín vyplýva len to, že žalobca kupoval motorové

vozidlo od tretej osoby, a nie od žalovaného, a to takmer rok po splatnosti pôžičky za kúpnu cenu
12. 000 eur, ktorú sumu predávajúcej v zmysle predloženého potvrdenia zaplatil. Potom odvolacia
argumentácia žalovaného, že zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom je bezdôvodnou
a skutočnosť, že sa ňou zastiera iný právny úkon - dohoda o obstaraní kúpy vozidla, nebola žalovanýmv konaní preukázaná. V tomto kontexte potom tvrdenie žalovaného, že uzatvorená kúpna zmluva medzi
matkou žalovaného a žalobcom o kúpe motorového vozidla je neplatná, je bez akejkoľvek relevancie
s predmetom a výsledkom tohto sporu, v ktorom žalobca preukázal poskytnuté a doposiaľ nevrátené

plnenietitulomuzavretejzmluvyopôžičke.Rovnakojenedôvodnáiodvolaciaargumentáciažalovaného,
že súd nepreskúmal účel poskytnutia peňazí, ktorý v ohľade nepopretia skutkových tvrdení o uzatvorení
zmluvy o pôžičke a reálnom prevzatí predmetu pôžičky, netvoril predmet dokazovaných skutočností.

18. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny

proces tým, že napriek jeho ospravedlneniu sa z neúčasti na pojednávaní vo veci konal a rozhodol,
i táto odvolacia argumentácia žalovaného nie je namieste. Z obsahu spisu je zrejmou skutočnosť,
že žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2025 síce písomne ospravedlnil,
avšak súčasťou tohto jeho podania nebol návrh na odročenie pojednávania, tak ako to ustanovenie
§ 183 CSP predpokladá na to, aby súd o odročení pojednávania vôbec rozhodoval. Pokiaľ potom
žalovaný namietal, že súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, avšak tento návrh na

odročenie pojednávania, ktorého sa nemohol zúčastniť, ani nepodal, takáto jeho námietka nie je správna
a procesný postup súdu bol plne v súlade s CSP.

19. Pokiaľ žalovaný až v podanom odvolaní navrhol vykonanie dôkazov, takto uplatnené prostriedky
procesnej obrany žalovaného predstavujú neprípustnú novotu v odvolacom konaní z dôvodu, že

nejde o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nemohol prezentovať už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Žalovaný pritom v odvolaní neuviedol, z akých dôvodov prostriedky procesnej obrany
neuplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Je potrebné dodať, že prípustnosť uplatnenia
prostriedkov procesnej obrany v odvolacom konaní vyplýva z § 366 CSP a tieto možno v odvolacom
konaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade prípustnosť uplatnenia prostriedkov procesnej
obrany žalovaným až v odvolacom konaní nevyplýva zo žiadnych zo zákonom stanovených podmienok
v zmysle ustanovenia § 366 CSP a jedná sa tak o neprípustné novoty v odvolacom konaní, na ktoré

odvolací súd neprihliada.

20. S ohľadom na vyššie konštatované, odvolací súd považuje podané odvolanie žalovaného v celom
rozsahu za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).