Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124230407
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:6124230407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň A.
B. C. a A. D. E. v spore žalobkyne F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXXX/XX, zastúpenej Mgr.
Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Landererova 7866/12,
IČO 55 134 114 proti žalovanej G. A. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXXX/XX, zastúpenej
advokátkou Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, so sídlom Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5, IČO 44

465 203, o zaplatenie 15.200 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza, č.k. 8C/35/2024-101 zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa

§ 51, § 451 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 15.200 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na účet žalovanej v období od 21.02.2022
do 25.09.2023 poukazovala mesačne sumu 760 eur v celkovej výške 15.200 eur bez právneho dôvodu,

čím sa žalovaná obohatila bezdôvodne. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, pričom uviedla,
že žalobkyňa posielala uvedené prostriedky na jej účet na základe dohody, ktorú mala s manželom
žalobkyne p. C., bývalým partnerom žalovanej. Prostriedky mali slúžiť na splácanie hypotéky, pričom
pokyn na zasielanie finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej dal žalobkyni práve p.
C., a teda nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáha voči

žalovanejzaplateniasumy15.200eurztitulubezdôvodnéhoobohatenia,pričomdôvodilatým,ženaúčet
žalovanejvobdobíod21.02.2022do25.09.2023poukazovalamesačnesumu760eur.Spolusožalobou
žalobkyňa pripojila výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že z účtu žalobkyne boli poukazované v žalovanom
období finančné prostriedky na účet žalovanej, a v ktorých bola uvádzaná poznámka „hypotéka“. Súd
prvej inštancie ďalej zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a svedka p. C. bolo
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., č.k. 9Pc/8/2016-37 zo dňa 12.01.2017 zrušené. Z výpovede

svedka A. I. C. súd prvej inštancie zistil, že svedok približne v lete 2020 požiadal manželku
o finančnú pomoc pri platbách z dôvodu poklesu objednávok v ich spoločnosti I. J., jednalo
sa o prvé covidové obdobie. Od tohto času žalobkyňa poukazovala platby na základe pokynov A. I.C. a ich dohody. Finančné prostriedky pochádzali výlučne z úspor žalobkyne. O uvedenej skutočnosti,
že náklady s bytmi v B. platí žalobkyňa, osobne informoval žalovanú. O uvedenej skutočnosti svedčí
dôkaz, ako žalovaná písala žalobkyni, že má zaplatiť hypotéku, keďže ho živí. Svedok sa stále pokladal

a do dnešného dňa sa pokladá za vlastníka nehnuteľností. V čase, keď sa realizovali všetky sporné
úhrady, vedel, kto je evidovaný ako vlastník v katastri. K tomu, či bola medzi ním a žalovanou
dohodaotom,žebudúpredmetnéplatbyrealizované,uviedol,žebolamedzinimiuzavretáústnadohoda
s tým, že po zaplatení nehnuteľností nadobudne vlastnícke právo svedok. Svedok na transakcie, ktoré
uvádzal, dal žalobkyni číslo účtu a uviedol sumu, aká má byť predmetom transakcie. Vždy v poznámke

dole bolo uvedené buď hypotéka alebo poistka alebo mesačná platba v podobe variabilného symbolu.
Keď vznikla dohoda so žalovanou, bolo to za okolnosti, že svedok vtedy nemal zrušené BSM a so
žalovanou sa dohodli, aby nehnuteľnosti nadobudli ich spoločné deti. Z toho dôvodu boli nehnuteľnosti
na ten čas napísané na žalovanú. Žalobkyňa koncom roka 2022 a začiatkom 2023 mohla mať úspory
okolo 120 až 150.000 eur.

4. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne bližšie okolnosti, pre ktoré boli pravidelne zasielané finančné
prostriedky na účet žalovanej. Spolu so žalobou pripojila výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že
z jej účtu boli poukazované v žalovanom období finančné prostriedky na účet žalovanej, a v ktorých
bola uvádzaná poznámka „hypotéka“. Žalovaná v konaní nespochybnila skutočnosť, že tieto finančné
prostriedky boli na jej účet v uvedenej výške žalobkyňou poukázané, čo súd prvej inštancie vyhodnotil

ako nespornú skutočnosť. Takisto za nespornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval aj to,
že predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej sa splátky hypotéky (resp. platby z účtu žalobkyne na
účet žalovanej) viazali, je v katastri evidovaná na meno žalovanej, ako to zhodne uvádzala
žalobkyňa a žalovaná. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa posielala uvedené
prostriedky na jej účet na základe dohody, ktorú mala s manželom žalobkyne I. C., bývalým

partnerom žalovanej. Z dokazovania vyplynulo, že prostriedky mali slúžiť na splácanie hypotéky, pričom
pokyn na zasielanie finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej dal žalobkyni práve p.
C., o ktorej skutočnosti vypovedala ako aj žalobkyňa, tak aj svedok I. C..

5. Súd prvej inštancie mal potom za to, že žalovaná sa dôvodne bráni tým, že finančné prostriedky boli

na jej účet posielané z právneho dôvodu, a to na základe ústnej dohody medzi žalovanou a p. C. a
následne na základe dohody medzi svedkom I. C. a žalobkyňou, nakoľko prostriedky
mali byť zasielané z účtu žalobkyne, čo vyplynulo nielen z výpovede strán sporu, ale aj z
výpovede samotného svedka. Predmetné skutočnosti žalovaná preukazovala aj predžalobnou výzvou,
v ktorej svedok I. C. potvrdil, že existovala dohoda, na základe ktorej boli posielané finančné prostriedky

na účet žalovanej, tieto mali slúžiť na úhradu hypotéky a taktiež potvrdil, že časť týchto prostriedkov
bola posielaná z účtu žalobkyne. Ďalej žalovaná predložila súdu kópiu návrhu žaloby, ktorú podal p. C.,
v ktorej sa ako žalobca vyjadril, že finančné prostriedky boli posielané z účtu žalobkyne na účet žalovanej
za účelom splácania hypotéky na jeho pokyn. Takisto z výpisov účtu bolo súdu prvej inštancie zjavné,
že žalobkyňa posielala pravidelne v uvedenom období sumu 760 eur mesačne na účet žalovanej, a

to z účtu vedeného na meno žalobkyne, pričom do poznámky pre príjemcu (žalovanú) uviedla slovo
„hypotéka“. Na základe vyššie preukázaných skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná v
konaní preukázala právny dôvod, na základe ktorého jej boli finančné prostriedky poukázané. V danom
prípade sa podľa súdu prvej inštancie jednalo o dve dohody, jedna medzi I. C. a žalovanou, obsahom
ktorej bol záväzok, že I. C. bude posielať na účet žalovanej prostriedky na úhradu

hypotéky a druhá medzi I. C. a žalobkyňou, že tieto prostriedky budú poukazované na účet žalovanej z
účtu žalobkyne. Súd prvej inštancie predmetné dohody vyhodnotil podľa § 51 Občianskeho zákonníka
ako nepomenované zmluvy, ktoré nie sú osobitne upravené s tým, že nesmú odporovať obsahu alebo
účelu Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie k odporovaniu ani
obsahu, ani účelu Občianskeho zákonníka v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie mal taktiež za

to, že dohoda medzi žalobkyňou a I. C. bola uzavretá v prospech tretej osoby, čo zákon pripúšťa. Pokiaľ
žalobkyňa uvádzala, že jej manžel I. C. mal za to, že sa plnením na účet žalovanej stane
vlastníkom uvedených nehnuteľností, súd prvej inštancie to vyhodnotil ako právny omyl, ktorý nemá
vplyv na platnosť dohody. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné
bremeno, že existoval právny dôvod, pre ktorý jej boli poukázané žalované finančné prostriedky, ktorým

dôvodom boli vyššie uvádzané predmetné dohody.

6. S argumentáciou žalovanej, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, sa súd prvej inštancie nestotožnil,
nakoľkonebolopreukázané,žebymedzižalobkyňouažalovanoudošloniekedykuzatvoreniudarovacejzmluvy ako právneho dôvodu pre zasielanie finančných prostriedkov na účet žalovanej. Súd prvej
inštancie uviedol, že v danom prípade žalovanou nebola preukázaná ani vôľa, ani úmysel darovania zo
strany žalobkyne, pretože o realizáciu predmetných platieb žalobkyňu požiadal svedok I. C..

7.Súdprvejinštanciezároveňkonštatoval,ženakoľkosanazákladepredmetnýchdohôdplnilozostrany
žalobkyne žalovanej v prospech manžela žalobkyne, tak nebolo možné žalobe vyhovieť aj z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. K návrhu právneho zástupcu žalobkyne, dopočuť žalobkyňu k otázke ohľadom spomínanej darovacej
zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že takýto dôkaz nevykonal, nakoľko žalobkyňa mohla na predmetné
argumenty žalovanej reagovať v písomných podaniach, čo aj urobila a takisto jej bol poskytnutý
dostatočný priestor na vyjadrenie počas jej výsluchu priamo na pojednávaní.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tým spôsobom, že úspešnej
žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v
ktorom namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uviedla, že
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že medzi žalobkyňou, resp. manželom žalobkyne

a žalovanou nebola nikdy uzatvorená zmluva o bezodplatnom poskytnutí (darovaní) finančných
prostriedkov v prospech žalovanej. Zároveň správne konštatoval, že medzi žalobkyňou, resp.
manželom žalobkyne a žalovanou nebola nikdy uzatvorená zmluva o pôžičke. Z
uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že sa žalovaná v zmysle § 451 ods. 1 OZ obohatila
na úkor žalobkyne. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdí, že namiesto žalovanej sa na úkor žalobkyne obohatil
práve manžel žalobkyne. Z vykonaných dôkazov mala žalobkyňa za preukázané, že
práve na účet a v prospech žalovanej boli zasielane finančné prostriedky a z týchto finančných
prostriedkov bola uhrádzaná hypotéka žalovanej. V tomto prípade však poukázala na skutočnosť, že
žalobkyňa, ani manžel žalobkyne neboli zo zmluvy o hypotéke, ktorú uzavrela žalovaná, zaviazaní ako

spoludlžníci so žalovanou, a to ani ako ručitelia za záväzky žalovanej. V priebehu konania na súde
prvého stupňa žalovaná najskôr tvrdila, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy,
potom k uzavretiu príkaznej zmluvy. Uzavretie ani jednej z týchto zmlúv sa v konaní nepreukázalo.
Napriek uvedenému, nad rámec dodatočne a účelovo menenej argumentácie žalovanej, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu a manželom žalobkyne boli uzavreté dve bližšie

neidentifikované nepomenované zmluvy, hoci táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva.
V napadnutom rozsudku sa podľa žalobkyne súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
nepomenovanými zmluvami, neuviedol, o akú nepomenovanú zmluvu ide, t. j. čo bolo obsahom
a účelom týchto zmlúv. Zároveň súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nešpecifikoval, aké záväzky a
práva boli obsahom týchto zmlúv, a to najmä vo vzťahu k stranám sporu a manželovi žalobkyne. Podľa

žalobkyne súd prvej inštancie nemal kompenzovať nedostatky v argumentácií žalovanej a dôkaznú
núdzu žalovanej odkazom na bližšie nešpecifikované nepomenované zmluvy. Ak súd prvej inštancie
nemal za preukázané uzavretie darovacej zmluvy a zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou
a zároveň neskúmal obsah ním uvedených nepomenovaných zmlúv, nemohol dospieť k záveru, že na
strane žalovanej nedošlo k obohateniu sa na úkor žalobkyne. Z uvedeného nemožno podľa žalobkyne

vyvodiť iný záver ako ten, že na základe prezentovaného skutkového stavu sa žalovaná bezdôvodne
obohatila na úkor žalobkyne, a to z finančných prostriedkov, ktoré jej žalobkyňa zasielala na účet.
Žalovaná tieto finančné prostriedky použila na úhradu svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o
hypotekárnom úvere na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Podľa
názoru žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalovaná v konaní

preukázala právny dôvod, na základe ktorého jej boli finančné prostriedky poukázané. Tento právny
dôvod súd prvej inštancie ďalej žiadnym spôsobom neodôvodnil a uvedené konštatovanie súdu prvej
inštancie je v rozpore s vykonanými dôkazmi a skutkovým stavom veci. Ak súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobkyňa so žalovanou neuzavreli darovaciu zmluvu a žalobkyňa s jej manželom sa nikdy
nezaviazali neodplatne poskytnúť finančné prostriedky žalovanej, súd prvej inštancie nemohol dospieť k

záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobkyňa plnila
žalovanej v prospech manžela žalobkyne, ktorý záver však nevyplýva zo žiadnych vykonaných dôkazov
a žalobkyňa ho považuje za nesprávny a v rozpore so skutkovým stavom veci. Manžel žalobkyne
nenadobudol žiadny prospech z toho, že žalobkyňa zasielala finančné prostriedky na účet žalovanej ajediný prospech z plnenia mala žalovaná, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor výlučného
majetku žalobkyne. Žalobkyňa zastávala názor, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s
argumentami,ktorébolipreriadneposúdenievecirozhodujúce. Aksúdodmietneargumentstrany,

musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že
argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným
spôsobom vyrovnania sa s argumentom. Žalobkyňa považovala napadnutý rozsudok za nedostatočne
odôvodnený a podľa nej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, čo malo za následok nesprávne posúdenie merita sporu. Vzhľadom

na uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny. Podľa žalovanej medzi žalobkyňou a žalovanou nemohol vzniknúť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Uvedené potvrdzuje samotná výpoveď žalobkyne, a to na pojednávaní zo

dňa17.01.2025,ktorájepriamymdôkazomotom,žemedzižalobkyňouajejmanželom(p.C.)existovala
vzájomná dohoda (resp. právny titul), na základe ktorého žalobkyňa vykonávala sporné finančné úhrady.
Rovnako tak bola prostredníctvom samotného svedka (manžela žalobkyne) p. C. preukázaná existencia
dohody medzi jeho osobou a žalovanou, a to v zmysle už priložených dôkazov, ale aj v zmysle výpovede
svedka uskutočneného na pojednávaní zo dňa 13.02.2025. Týmto spôsobom bol preukázaný právny

titul sporného plnenia (teda právny titul – darovacia zmluva, resp. iný inominátny kontrakt bezodplatného
charakteru). Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
to na základe bezdôvodného obohatenia plneného bez právneho dôvodu. Žalovaná
v tomto smere poukázala na predpoklady pre naplnenie uvedeného inštitútu v zmysle rozhodnutia NS
SR, sp. zn. 2Cdo/92/2010. Tvrdenie žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia na základe plnenia

bez právneho dôvodu je podľa žalovanej v intenciách ustanovení § 34, § 488 a § 489 Občianskeho
zákonníka neudržateľné, pričom poukázala na predžalobnú výzvu zo dňa 04.04.2023, v ktorej manžel
žalobkyne jednoznačne tvrdil, že žalobkyňa posielala žalovanej finančné prostriedky na základe pokynu
jej manžela, a to po dohode medzi manželom žalobkyne a žalovanou. Žalovaná zdôraznila, že
žalobkyňa doposiaľ nepoprela skutočnosť, že by ňou žalované finančné prostriedky uhrádzala na pokyn

svojho manžela, a preto tak činila na základe právneho úkonu, ktorý je v zmysle ustanovení §
34, § 488 a § 499 Občianskeho zákonníka právnym dôvodom. Plnenie na základe pokynu, resp. príkazu
je nutné kvalifikovať ako právny úkon (typický pre príkazné zmluvy, alebo typický pre plnenie v prospech
tretej osoby), ktorý jednoznačne zakladá právny dôvod plnenia. Žalovaná ďalej uviedla, že ak žalobkyňa
plnila na základe pokynu, resp. príkazu svojho manžela, žalovaná v predmetnom spore nie je pasívne

vecne legitimovaná. Ak žalobkyňa plnila na základe pokynu, resp. príkazu svojho manžela zo svojich
finančnýchprostriedkovnaúčetžalobkyne,robilatakvprospechsvojhomanžela,ktorýsatakvdôsledku
jeho pokynu, daného svojej manželke, resp. žalobkyni bezdôvodne obohatil, nakoľko namiesto neho
bolo plnené žalobkyňou, čím sa manžel žalovanej obohatil v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho
zákonníka. V prípade, ak sa teda za manžela žalobkyne plnilo v prospech žalovanej, pasívna vecná

legitimácia svedčí práve manželovi žalovanej, a teda žalobkyňa má žalovať práve svojho manžela,
nakoľko tento sa obohatil v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej bola podaná
žaloba správne zamietnutá z dôvodu nepreukázania predpokladov pre aplikáciu inštitútu bezdôvodného
obohatenia. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa plnila v prospech manžela
žalobkyne. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal

žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že sa nestotožňuje s
vyjadrením žalovanej a popiera ho v celom rozsahu. Žalovaná účinne nepoprela skutkové, ako ani
právne tvrdenia žalobkyne v odvolaní. Žalovaná vo svojom vyjadrení iba opakovane zhrnula priebeh

súdneho konania, výpoveď žalobkyne a svedka, ktoré súd prvej inštancie, podľa názoru žalobkyne
nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z výsluchu žalobkyne a
manžela žalobkyne nevyplýva, že by bol v súdnom spore preukázaný právny titul plnenia, ktorým mala
byť (ako sa mylne domnieva žalovaná) darovacia zmluva, resp. iný inominátny kontrakt bezodplatného
charakteru. Žalobkyňa má svojou výpoveďou a výpoveďou svojho manžela za preukázané, že žalovaná

prijala bezdôvodné obohatenie a obohatila na sa úkor iného (žalobkyne). Žalovaná má tak povinnosť
obohatenie vydať v prospech žalobkyne, nakoľko prijala plnenie (majetkový prospech) bez právneho
dôvodu. Z uvedenej situácie vyplýva, že ide o plnenie, ktoré vylákala ľsťou od manžela žalobkyne. Súd
správne dospel k záveru, že medzi žalobkyňou, manželom žalobkyne a žalovanounikdy nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy a ani k zmluve o pôžičke. Žalovaná je povinná prijaté
finančné prostriedky žalobkyni vrátiť, nakoľko sa obohatila na úkor žalobkyne a toto obohatenie bolo
bezdôvodné. Žalovaná súdu nepreukázala, že by prijala finančné prostriedky od žalobkyne na základe

akéhokoľvek právneho dôvodu. Rovnako žalovaná nepreukázala, že by došlo k vzniku záväzkového
vzťahu so žalobkyňou, resp. manželom žalobkyne, a teda, že by bol existoval právny
dôvod na poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej. Žalovaná si finančné
prostriedky žalobkyne ponechala a ďalej s nimi nakladala. Žalovaná však vo vyjadrení správne uviedla,
že podľa § 490 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, a to aj

z bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade vznikol záväzok (povinnosť) žalovanej vrátiť bezdôvodné
obohatenie žalobkyni. Záverom žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že by
žalobkyňa plnila v prospech svojho manžela, nakoľko sa manžel žiadnym spôsobom neobohatil. Zo
súdneho konania vyplynulo, že žalobkyňa neuhrádzala žiadne záväzky za svojho manžela, nakoľko
tento nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so žalovanou, ktorá by mala náležitosti darovacej zmluvy, zmluvy
o pôžičke alebo inej bezodplatnej zmluvy. V ostatnom žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na svojich

doposiaľ uvedených tvrdeniach v odvolaní. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaná v písomnej duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že v plnom rozsahu popiera všetky

skutkové, ako aj právne tvrdenia uvedené zo strany žalobkyne. Žalovaná zotrvala na všetkých svojich
doposiaľ vykonaných skutkových, ako aj právnych tvrdeniach. S tvrdeniami žalobkyne
o tom, že z výsluchu žalobkyne a ani jej manžela nevyplýva právny titul plnenia, nesúhlasila. V tomto
smere poukázala opätovne na výpoveď žalobkyne na pojednávaní zo dňa
17.01.2025, kde táto uviedla „Ja platím za manžela kopec faktúr, takže požiadal ma a ja som zaplatila.

Ja som do daných platieb udávala aj účel. Do poznámky som uvádzala poznámku pre príjemcu, slovo
Hypotéka. Ja som žiadnu vôľu nemala, mňa manžel požiadal a neriešila som to. Ja som to preto iba
do 25.9.2023 posielala, lebo manžel mi potom už ďalší pokyn nedal. Tým, že toho platím viac, tak mi
zvykol tie mesačné platby pripomenúť.“ Na otázku PZ žalovanej žalobkyňa: „Prečo som ja uvádzala do
poznámky platieb slovo hypotéka“, uvádza „manžel povedal, tak som tam napísala hypotéka.“ Uvedená

citácia je priamym dôkazom o tom, že medzi žalobkyňou a jej manželom (p. C.) existovala vzájomná
dohoda (resp. právny titul), na základe ktorého žalobkyňa vykonávala sporné finančné úhrady. Žalovaná
tiež opätovne poukázala aj na výpoveď svedka na pojednávaní zo dňa 13.02.2025. Práve
na základe právneho titulu na poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanej, resp.
dohody medzi manželom žalobkyne a žalovanou prijímala žalovaná finančné prostriedky od žalobkyne.

Namargotohoskonštatovala,žeuzatvoreniedohodymedzimanželomžalobkyneažalovanounemožno
spochybňovať. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaná mala vylákať plnenie od manžela žalobkyne ľsťou,
považovala za absurdné a tendenčné za účelom zabezpečenia si úspechu v konaní. K
dohode medzi manželom žalobkyne a žalovanou uviedla, že táto mala právne účinky, keďže zakladala
práva a povinnosti medzi účastníkmi, bola uzavretá dobrovoľne medzi dvoma stranami, v súlade so

zákonom, v požadovanej ústnej forme a podľa výpovedí žalovanej i manžela žalobkyne mala
zrozumiteľný obsah. V tejto súvislosti poukázala aj na opakované plnenia zo strany manžela žalobkyne
prostredníctvom žalobkyne, ako aj na ich opakovanú bezodplatnosť, čo je relevantné práve pre právne
posúdenie povahy predmetnej dohody. V prípade, ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaná
prijala bezdôvodné obohatenia a obohatila sa na úkor žalobkyne bez právneho dôvodu (bezdôvodne),

toto tvrdenie je nutné korigovať tým, že ak žalobkyňa plnila na základe pokynu, resp. príkazu svojho
manžela zo svojich finančných prostriedkov na účet žalobkyne, robila tak v prospech svojho manžela,
ktorý sa tak v dôsledku jeho pokynu, daného svojej manželke, resp. žalobkyni bezdôvodne obohatil,
nakoľko namiesto neho bolo plnené žalobkyňou. Ďalej žalovaná uviedla, že s prihliadnutím k uvedenej
argumentácii nemá povinnosť vydať v prospech žalobkyne ňou uvádzané bezdôvodné obohatenia sa

(nikdyknemunedošlo),keďžetoutoosobou,ktorámápredmetnúpovinnosť,jeprávemanželžalobkyne.
Vzhľadom k tomu žalovaná nemala dôvod byť obmedzovaná s nakladaním s týmito ňou obdržanými
finančnými prostriedkami od žalobkyne, pričom tieto finančné prostriedky boli žalovanou vynaložené na
vopred určený predmet, a to splátky hypotéky. Manžel žalobkyne presne vedel, odkedy, na aký účel,
na aký bankový účet, ako aj na akú sumu sú tieto finančné prostriedky na jeho pokyn žalobkyňou

osobe žalovanej zasielané. Ak žalobkyňa uhrádzala ňou žalované finančné čiastky na základe pokynu
svojho manžela, nevyhnutne to znamená, že tak činila na základe právneho dôvodu, ktorý je v zmysle
ustanovení § 488 a § 499 Občianskeho zákonníka právnym dôvodom. Plnenie na základe pokynu, resp.
príkazu je nutné kvalifikovať ako právny úkon (typický pre príkazné zmluvy, alebo typický pre plnenie vprospech tretej osoby), ktorý jednoznačne zakladá právny dôvod plnenia. Žalovaná sa v závere v plnej
miere stotožnila s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v rámci dokazovania dospel k
záveru, že žalobkyňa plnila v prospech manžela žalobkyne. Uvedená skutočnosť vyplynula z

vyjadrení samotnej žalobkyne v rámci pojednávania zo dňa 17.01.2025. V tomto smere k
argumentácii žalobkyne o tom, že manžel žalobkyne sa žiadnym spôsobom neobohatil, uviedla, že v
zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám. Bola to práve žalobkyňa, ktorá dlhodobo v období
od 21.02.2022 do 25.09.2023 poukazovala mesačne sumu 760 eur v celkovej výške 15.200 eur, čím

dobrovoľne uhrádzala za svojho manžela jeho záväzky v prospech žalovanej, a to dokonca na jeho
priamy pokyn. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej
náhradu trov konania v plnej výške.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

15. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 15.200 eur s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalobkyňa na účet žalovanej
v období od 21.02.2022 do 25.09.2023 poukazovala mesačne sumu 760 eur v celkovej výške 15.200 eur

bezprávnehodôvodu,čímsažalovanáobohatilabezdôvodne.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasila,
pričom uviedla, že žalobkyňa posielala uvedené prostriedky na jej účet na základe dohody, ktorú mala s
manželom žalobkyne p. C., bývalým partnerom žalovanej. Prostriedky mali slúžiť na splácanie hypotéky,
pričom pokyn na zasielanie finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej dal
žalobkyni práve p. C., a teda nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie založil

svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalovaná v konaní preukázala právny dôvod, na
základe ktorého jej boli finančné prostriedky poukázané. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom
prípade sa jednalo o dve dohody, ktoré vyhodnotil ako inominátne (nepomenované) zmluvy podľa §
51 Občianskeho zákonníka, kedy jedna dohoda bola uzatvorená medzi I. C. a žalovanou, obsahom
ktorej bol záväzok I. C. posielať na účet žalovanej prostriedky na úhradu hypotéky a druhá dohoda bola

uzatvorená medzi I. C. a žalobkyňou, že tieto prostriedky budú poukazované na účet žalovanej z účtu
žalobkyne (táto dohoda bola uzavretá v prospech tretej osoby). V danom prípade súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetné dohody, vyhodnotené ako inominátne zmluvy, neodporujú obsahu ani účelu
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno, že existoval
právny dôvod, pre ktorý jej boli poukázané žalované finančné prostriedky, ktorým dôvodom boli vyššie

uvádzané predmetné dohody, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tiež dodal, že nebolo
možné žalobe vyhovieť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

16. Podstata odvolacích argumentov žalobkyne bola koncentrovaná v tvrdení, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že namiesto žalovanej sa na úkor žalobkyne

obohatil práve manžel žalobkyne. Nad rámec dodatočne a účelovo menenej argumentácie žalovanej
mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že medzi stranami sporu a manželom žalobkyne boli
uzatvorené dve nepomenované zmluvy. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne žiadnym spôsobom
nevysporiadal s týmito nepomenovanými zmluvami, nešpecifikoval, aké záväzky a práva boli obsahom
týchto zmlúv. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne, a to

z finančných prostriedkov, ktoré jej žalobkyňa zasielala na účet, nakoľko žalovaná tieto finančné
prostriedky použila na úhradu svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere na
úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Rovnako namietala
záver, že plnila žalovanej v prospech manžela. Namietala tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a)

CSP a odvolateľka ich ani netvrdila.

18. Ďalej, vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobkyňa v podanom odvolaní výslovne označila, a tým
uplatnila odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP).

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho

rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,
na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného
postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

20. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho dôvodu
spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,

alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

22. Pravidlom pre určenie toho, či ide o bezdôvodné plnenie alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo
na základe platného záväzkového vzťahu, alebo či sa inak dosiahol sledovaný účel. Súkromné právo
vychádza zo zásady, že predmetom bezdôvodného obohatenia nemôže byť zásadne plnenie získané na
základe právom uznaného právneho dôvodu. Takto nadobudnutému majetku právny poriadok poskytuje

ochranu prostredníctvom subjektívneho práva na plnenie.

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané tvrdenie žalobkyne, že poukázané finančné prostriedky na účet žalovanej v období od
21.02.2022 do 25.09.2023 v celkovej výške 15.200 eur predstavovali plnenie poskytnuté bez právneho

dôvodu. Na strane žalovanej nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko bola v konaní
preukázaná existencia právneho dôvodu, pre ktorý nadobudla žalovaná peňažné prostriedky od
žalobkyne, pričom bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vymedziť a právne posúdiť tento právny dôvod.
Rozsiahlym dokazovaním na súde prvej inštancie bolo preukázané, že právny dôvod na zasielanie
predmetných platieb existoval a vychádzal z existencie dvoch inominátnych zmlúv uzavretých podľa

§ 51 Občianskeho zákonníka, keď jedna takáto inominátna zmluva bola uzavretá medzi žalovanou
a p. C., ktorý je manželom žalobkyne a druhá medzi žalobkyňou a jej manželom.

24. Tým, že právny poriadok umožňuje zmluvným stranám v § 51 Občianskeho zákonníka
uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom zákonníku, alebo v inom

zákone, zákonodarca vytvára legislatívne prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie. Nepomenovaná
zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne
vynútiteľné. Keď pri zmluvných typoch pomenovaných zákonodarca upravuje, na ktorých bodoch sa
musia strany zhodnúť, aby zmluva vznikla, pri nepomenovaných
zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ale tých, ktoré

sú nie pre zákonodarcu dôležité, ale pre zmluvné strany. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (veta za
bodkočiarkou) sa nepomenovaná zmluva považuje za platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu
ani účelu Občianskeho zákonníka.25. Všetky vyššie spomenuté podmienky pre platnosť nepomenovaných zmlúv mal súd prvej inštancie
za splnené. Správne poukázal na obsah nepomenovaných zmlúv i na skutočnosť, že tieto zmluvy
neodporujú obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka, preto je nedôvodná námietka žalobkyne, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s nepomenovanými zmluvami.

26. Obsahom prvej dohody (nepomenovanej zmluvy), ústne uzatvorenej medzi I.
C. a žalovanou, bol záväzok I. C. posielať na účet žalovanej peňažné prostriedky na splácanie
hypotekárneho úveru. Tento jeho záväzok vyplýval z motívu, že po splatení

hypotekárneho úveru žalovanej dôjde k zmene v evidencii vlastníctva k nehnuteľnostiam, ku ktorým
sa hypotekárny úver viazal, či už na neho alebo na deti, ktoré má so žalovanou. Existenciu a obsah
tejto dohody mal súd prvej inštancie za preukázanú z predžalobnej výzvy I. C. žalovanej a z návrhu
na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 19.000 eur s príslušenstvom s tým, že
peňažné prostriedky, ktoré zasielal I. C. zo svojho účtu a účtu manželky (žalobkyne)
podľa dohody medzi I. C. a žalovanou mali slúžiť na splátky hypotéky k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní

I. C., ale sú evidované v katastri nehnuteľností na žalovanú. Existencia a obsah tejto dohody
vyplýva aj z podanej žaloby I. C. voči žalovanej o určenie vlastníckeho práva, v ktorej sám I.
C. potvrdil, že poskytol žalovanej finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností, ku ktorým
si zobrali hypotekárny úver s tým, že tento úver sa žalovanej zaviazal splácať I. C..
V uvedenej žalobe I. C. zároveň tvrdil, že žalobkyňa na základe jeho pokynu posielala na účet žalovanej

finančné prostriedky na splátky úveru. Z výpovede I. C., ako svedka pred súdom
prvej inštancie, vyplynulo, že bola medzi ním a žalovanou uzavretá ústna dohoda o realizovaní platieb
s tým, že mal za to, že po zaplatení nehnuteľností nadobudne k nim vlastnícke právo, hoci vedel o tom,
že sú evidované v katastri nehnuteľností na žalovanú. Dôvodom evidovania nehnuteľností na žalovanú
bolo podľa I. C. to, že v tom čase nemal zrušené BSM s manželkou a mal v úmysle,

aby nehnuteľnosti nadobudli deti, ktoré má so žalovanou. Z týchto dôkazov súd prvej inštancie dospel
k správnemu skutkovému zisteniu, že medzi I. C. a žalovanou došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy
ústnou formou podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou sa I. C. zaviazal žalovanej poskytovať
peňažné prostriedky na splátky hypotekárneho úveru. K uzavretiu tejto bezodplatnej dohody viedol I.
C. motív (pohnútka) v podobe neskoršej zmeny v evidencii vlastníckeho práva a samotný fakt, že táto

dohoda neobsahovala žiaden záväzok žalovanej na poskytnutie peňažného alebo iného protiplnenia
I. C., nespôsobuje neplatnosť takejto dohody, nakoľko platnosť právneho úkonu nie je podmieňovaná
vzájomným protiplnením zmluvných strán.

27. Obsahom druhej ústnej dohody (nepomenovanej zmluvy) medzi I. C. a žalobkyňou, ktorá bola

uzatvorená v prospech tretej osoby (žalovanej) bol záväzok žalobkyne zasielať finančné prostriedky na
účet žalovanej za účelom splácania hypotéky, a to na základe pokynu od I. C.. O uzavretí tejto dohody
a o jej obsahu rovnako svedčí výpoveď I. C. ako svedka v konaní pred súdom prvej inštancie,
podľa ktorého v lete 2020 požiadal žalobkyňu (pozn. odvolacieho súdu svoju manželku, s ktorou majú
zrušené BSM za trvania manželstva) o finančnú pomoc pri platbách a od toho času

žalobkyňa poukazovala zo svojich úspor platby na základe jeho pokynov a ich dohody. O skutočnosti,
že uvedené platby žalovanej hradí žalobkyňa, svedok I. C. informoval žalovanú. I. C. uviedol žalobkyni
platobné údaje v podobe čísla účtu, sumy a poznámky pre prijímateľa, resp.
VS. Žalobkyňa vo svojej výpovedi zhodne s výpoveďou svojho manžela uviedla, že ju I. C. poprosil
o zasielanie peňazí na účet žalovanej. Uviedla, že za I. C. platí veľa faktúr, takže ju o to požiadal

a ona to uhradila, pričom do správy pre prijímateľa na jeho žiadosť uvádzala poznámku hypotéka a viac
neriešila. Uvedené platby zasielala na účet žalovanej do 25.09.2023, neskôr jej manžel pokyn na tieto
platby nedal. Uviedla, že v čase, keď platby uhrádzala, mala vedomosť o tom, že jej manžel má
finančné problémy a spolu s ním sa pri dohode o vyporiadaní BSM dohodli, že pokiaľ bude mať jeden
z nich v budúcnosti problémy, budú si pomáhať. Úhradu platieb preto považovala za pomoc pre svojho

manžela, ktorý ju o to poprosil a vrátenie takto uhradených platieb od manžela nežiadala. Z uvedených
dôkazov súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že medzi I. C. a žalobkyňou
došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy ústnou formou podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou
sa žalobkyňa a I. C. vzájomne zaviazali v prípade potreby poskytovať si finančnú výpomoc vzhľadom
k tomu, že došlo k zrušeniu ich BSM súdnym rozhodnutím, pričom I. C. na základe tejto nepomenovanej

zmluvy požiadal žalobkyňu, aby za neho poskytla peňažné prostriedky na účet žalovanej za účelom
splnenia jeho záväzku, ktorý mal voči žalovanej z uvedenej prvej nepomenovanej zmluvy. V danom
prípade pre platnosť tejto dohody nemá vplyv skutočnosť, že majetkový prospech z nej mala žalovanáako tretia osoba, nakoľko rozhodujúcim bol obsah zmluvy spočívajúci vo vzájomnom záväzku žalobkyne
a jej manžela poskytovať si v prípade potreby finančnú výpomoc.

28. Uzatvorenie týchto dvoch nepomenovaných zmlúv a ich vzájomný súvis boli v konaní pred súdom
prvejinštanciepreukázanénielenvýpoveďamisvedkaI.C.,žalobkyneažalovanej,aletiežpredloženými
listinnými dôkazmi. Práve tieto uvedené dve nepomenované zmluvy spolu vo vzájomnom súvise tvoria
právny dôvod, pre ktorý poskytla žalobkyňa žalovanej peňažné plnenie a žalovaná od žalobkyne toto
plnenie prijala. Na strane žalovanej tak nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu existencie

právneho titulu, pre ktorý nadobudla peňažné prostriedky od žalobkyne, pričom týmto právnym dôvodom
boli uvedené dve nepomenované zmluvy a ich vzájomný súvis.

29. K odvolacej námietke, týkajúcej sa skutočnosti, že žalobkyňa ani manžel žalobkyne neboli
z predmetnej zmluvy o hypotéke, ktorú uzatvorila samotná žalovaná, zaviazaní ako spoludlžníci, ani ako
ručitelia, a preto sa finančnými prostriedkami, ktoré prišli na účet žalovanej, táto bezdôvodne obohatila,

nakoľko prostriedky použila na úhradu svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere
(viažuceho sa na nehnuteľnosť, ktorej je výlučnou vlastníčkou), odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť
je v danom prípade irelevantná. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, tak zmluva (v tomto
prípade nepomenovaná) môže byť uzatvorená aj v prospech tretej osoby, čo v danom prípade bolo
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.

30.Rovnakoneboldôvodnýaniodvolacíargumentžalobkyneonedostatočnomodôvodnenírozhodnutia
súdu prvej inštancie a nedostatočnom vysporiadaní sa s argumentmi žalobkyne v rozhodnutí, čo by
predstavovalo taký nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

31. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v
zmyslečlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdačlánku46 ods.1ÚstavySR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené

uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno
vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa
súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

32. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka
konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami

v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach, sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo
plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája

1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní,
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, preto len, ak by súd v odôvodnení
nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v

konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

33. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti
nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavkyatvorídostatočnýpodkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolacísúd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej
inštancie nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Za porušenie základného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 2 a nasl. Ústavy Slovenskej

republiky, ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv žalobkyne, preto odvolacia námietka vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia je
nedôvodná.

34. Nakoľko v konaní bol spoľahlivo preukázaný právny dôvod plnenia žalobkyne na účet žalovanej

vyplývajúci z dvoch vzájomne súvisiacich nepomenovaných zmlúv, nemohla žalovanej vzniknúť
povinnosť vydať žalobkyni žalované plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, teda nárok žalobkyne
je nedôvodný.

35. Záverom súd prvej inštancie dodáva, že konštatovanie súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej
vecnejlegitimácienastranežalovanejnebolosprávne.Vdanomprípadebolažalovanáosobou,naktorej

účet boli pripísané prostriedky z účtu žalobkyne, pričom až vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že tieto prostriedky nepredstavovali bezdôvodné obohatenie žalovanej získané bez právneho dôvodu
na úkor žalobkyne ale predstavovali prijaté plnenie z dvoch súvisiacich platných nepomenovaných
zmlúv, ktorých zmluvné strany a obsah sú podrobne špecifikované v bodoch 18. a 19. odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovanej však nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej
inštancie sa vecou samou zaberal a nevzhliadol dôvodnosť podanej žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu zistenia existencie právneho dôvodu pre prijatie peňažného plnenia žalovanou od
žalobkyne.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o
trovách prvoinštančného konania, ktorý žalobkyňou vecne spochybnený nebol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

38. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).