Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202023
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825202023.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XXX/XX, E., a otec: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. F. XXX/XX, G., o návrhu matky na

zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/51/2025-93 zo dňa 25. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/51/2025-93 zo dňa 25. septembra
2025 odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku schválil uzavretú
rodičovskú dohodu, ktorou maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, každý
samostatne. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Výrokom II. otcovi uložil povinnosť počnúc
dňom 28.04.2025 platiť na výživu maloletého sumu 200,- eur, k rukám matky mesačne vždy vopred,

najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné
poskytuje. Výrokom III. povolil otcovi nedoplatok na výživnom u maloletého za obdobie od 28.04.2025
do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 520,- eur zaplatiť v 30,- eur mesačných splátkach spolu s
bežným výživným až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok
a zročnosti celej dlžnej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas, s tým, že prvú
splátku otec zaplatí v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. rozhodol

o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na podaný návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým žiadala, aby
súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletého
vo výške 230,- eur mesačne. Otec s návrhom matky v časti o zverenie maloletého do jej osobnej
starostlivosti súhlasil, pričom nežiadal o úpravu svojho styku s maloletým, nesúhlasil však s matkou

navrhovanou výškou výživného.

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že takmer výlučnú osobnú starostlivosť
maloletému od jeho narodenia poskytovala matka, keďže otec maloletého bol v minulosti opakovane
vo výkone trestu odňatia slobody. V starostlivosti matky o maloletého nezistil okresný súd v priebehu
konaniažiadnenedostatky.Podľazisteníkolíznehoopatrovníka,maloletýmávmiestesvojhosúčasného

bydliska vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší fyzický i duševný rozvoj. Maloletý v mieste
svojho terajšieho bydliska žije v pokojnom, usporiadanom rodinnom prostredí, v ktorom sú riadnezabezpečované všetky jeho potreby. Otec síce v priebehu konania deklaroval záujem o maloletého,
doposiaľ však si voči maloletému plnil len (aj keď len čiastočne), vyživovaciu povinnosť.

4. Okresný súd napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky, prihliadajúc na zistenia okresného súdu aj na nízky vek maloletého a s tým
súvisiacu citovú naviazanosť maloletého na matku, ako aj v časti, podľa ktorej obaja rodičia sú oprávnení
a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka otcovi doposiaľ v
stretávaní sa s maloletým nebránila a podľa jej vyjadrenia v priebehu konania, ani v budúcnosti brániť

nebude, s čím bol otec v priebehu konania stotožnený, uvedomujúc si aj skutočnosť, že z dôvodu výkonu
zamestnania v zahraničí, by sa prípadný súdom určený styk s maloletým, nemusel dať vždy realizovať.
Z týchto dôvodov súd schválil (aj so súhlasom kolízneho opatrovníka) rodičovskú dohodu aj v časti
neupravenia styku otca s maloletým.

5. V odvolaní okresný súd uviedol, že pri určení vyživovacej povinnosti otcovi prihliadol aj na to, že matka

má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku 12 rokov (ktorému zabezpečuje
osobnú starostlivosť a na výživu ktorého jeho biologický otec prispieva mesačne sumou 200,- eur
mesačne) a otec má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom vo veku 10 a 8 rokov
(ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti ich biologických matiek a na výživu ktorých detí platí otec
výživné vo výške 170,- eur, resp. 110,- eur mesačne). S prihliadnutím teda na majetkové pomery oboch

rodičov, ich príjmové, resp. predpokladané príjmové pomery u otca (berúc do úvahy aj vyšší príjem u
matky od 01. 09. 2025), výdavkové pomery u oboch rodičov a u maloletého (jeho výdavky sú vyššie
nástupom do materskej školy od 01. 09. 2025) s tým, že na výdavkoch v domácnosti matky sa musí
podieľať aj jej matka, ktorá s ňou býva v jednej domácnosti, na skutočnosť, že náklady u maloletého
sú čiastočne kompenzované rodinnými prídavkami vo výške 60,- eur mesačne, ktoré poberá matka

a na skutočnosť, že výlučná osobná starostlivosť matky o maloletého A. v podstatnej miere vyvažuje
vyživovaciu povinnosť otca, považoval súd za spravodlivé určiť otcovi, počnúc dňom podania návrhu
na súd, vyživovaciu povinnosť voči maloletému v sume 200,- eur mesačne, ktorú sumu ako sumu
minimálnu, navrhol určiť otcovi aj kolízny opatrovník. Nedoplatok otca na výživnom na maloletého
za obdobie od 28.04.2025 do vyhlásenia rozhodnutia predstavoval sumu 1.020,- eur. Zo zhodných

tvrdení rodičov počas pojednávania, bolo preukázané, že za vyššie uvedené obdobie otec na výživu
svojho maloletého syna uhradil k rukám matky sumu 500,- eur. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia
teda nedoplatok otca na výživnom na maloletého za vyššie uvedené obdobie predstavuje sumu 520,-
eur (1.020,- eur – 500,- eur), ktorú sumu povolil súd otcovi, s prihliadnutím na majetkové, príjmové
pomery a náklady, zaplatiť spolu s bežným výživným, v primeraných, 30,- eur mesačných splátkach,

pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok
riadne a včas (§ 232 ods. 4 CSP).

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej
aj len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, a to proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorými mu bolo uložené platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne a určený
nedoplatok na výživnom. Tieto výroky považoval za neprimerané, likvidačné a v rozpore s § 62 a

§ 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Uviedol, že pri jeho reálnych príjmových a majetkových
pomeroch má určené výživné likvidačný charakter. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti v celkovej
výške 280,- eur mesačne, takže jeho celkové mesačné zaťaženie by predstavovalo 480,- eur, čo
presahuje jeho možnosti a ohrozuje jeho základné životné potreby. Namietal, že okresný súd pri
určení výživného vychádzal z hypotetického a nepravidelného príjmu zo zahraničných pracovných ciest.

Zahraničné cesty nie sú pravidelné, nie sú povinné a stravné ani cestovné náhrady nepredstavujú
jeho stabilný disponibilný príjem. V niektorých mesiacoch otec do zahraničia necestuje vôbec. Okresný
súd tak nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové možnosti a nesprávne prisúdil príjem otca, ktorý nie je
garantovaný. Ďalej poukázal na to, že jeho miesto výkonu práce je dohodnuté na území Slovenskej
republiky, pričom vyslanie do zahraničia je len možnosťou zamestnávateľa. Namietal aj nedostatočné

zohľadnenie rozdielov v majetkových pomeroch rodičov. Odvolateľ nevlastní žiadny majetok väčšej
hodnoty, zatiaľ čo matka dieťaťa je spoluvlastníčkou nehnuteľností a vlastní motorové vozidlo. Tieto
rozdiely sa neodrazili pri určení výživného, čím podľa neho došlo k porušeniu zásad uvedených v zákone
o rodine. K nedoplatku na výživnom uviedol, že výrok o nedoplatku vychádza z výšky výživného, ktorúpovažuje za nesprávne určenú, preto žiadal jeho prepočet alebo zrušenie. S poukazom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. zmenil a určil výživné v primeranej
výške 120,- až 150,- eur mesačne, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové

konanie.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) postupom bez nariadenia
pojednávania odvolanie otca odmietol podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané.

9. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

10. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať
všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou
z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

12.Preskúmanímspisovéhomateriálubolokrajskýmsúdomzistené,žepredmetnýrozsudokOkresného

súdu Prievidza č. k. 12P/51/2025-93 zo dňa 25. septembra 2025 bol otcovi doručený dňa 08.12.2025 (č.l.
93 rub spisu). V poučení tohto rozhodnutia bolo okresným súdom uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu
je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom okresného súdu, písomne,
v troch vyhotoveniach. Rozsudok okresného súdu obsahoval náležité poučenie o odvolaní a aj o jeho
náležitostiach, vrátane odvolacej lehoty. Odvolacia lehota je pritom lehotou zákonnou, čo znamená, že

ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade
s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota, ako lehota procesná, začína
plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni
doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný
deň lehoty na súde, alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

13. Ako už bolo konštatované, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol otcovi doručený
dňa 08.12.2025 (doručenka, č.l. 93 rub spisu). Dňom 09.12.2025 tak začala plynúť otcovi 15-dňová
lehota na podanie odvolania. Posledný deň 15-dňovej lehoty na včasné podanie odvolania pripadol
na deň 23.12.2025 (utorok). Otec však predmetné odvolanie podal osobne na súde prvej inštancie až

dňa 30.12.2025 (utorok), vychádzajúc z údajov uvedených na odtlačku podacej pečiatky na odvolaní
žurnalizovanom na č. l. 95 spisu okresného súdu, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

14. Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že odvolanie otca bolo podané oneskorene. Odvolací
súd, preto v zmysle § 386 písm. a) CSP rozhodol o odmietnutí tohto odvolania. Ak došlo k odmietnutiu

odvolania ako oneskorene podaného, tak odvolací súd nemohol vyhodnocovať opodstatnenosť
odvolacích dôvodov.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.