Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207384
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123207384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Tatra banka, a. s., IČO: 00 686 930,
so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855
561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX,
XXX XX H., 2. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., 3. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX, XXX XX H., všetci právne zastúpení: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19,
050 01 Revúca, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1., 2. a 3. rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.04.2025 č. k. 18C/53/2023-412 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:
„I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania
č. V - XXX/XXXX v časti, predmetom ktorého je prevod:

a. rodinného dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X
b. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 - záhrada;
c. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie;
d. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 - záhrada;
e. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, to všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H., obci H., okrese H., vedenom Okresným
úradom H., katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.

III. Súd u r č u j e , že právny úkon - zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V-
XXX/XXXX, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných v 2. a 3. rade,
spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania:
a. rodinného dom so súpisným číslom XXXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXXX/X;
b. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 - záhrada;
c. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie;
d. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 - záhrada;

e. pozemku parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, to všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H., obci H., okrese H., vedenom Okresným
úradom H., katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.IV. Žalobca m á voči žalovaný v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi
žalovanými v 2. a 3. rade ako predávajúcimi a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou, predávajúci previedli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opísaným v petite rozsudku, ktoré sú evidované na LV č. XXXX,
k. ú. H. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaná v 1. rade ako kupujúca sa zaviazala zaplatiť
predávajúcim kúpnu cenu vo výške 10.000 eur a súčasne sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka

odo dňa podpisu zmluvy preberie na seba záväzok splácať hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je
zabezpečenýprávomnaprevádzanejnehnuteľnosti,nakoľkopredmetnéanehnuteľnostikudňupodpisu
kúpnej zmluvy boli viazané záložným právom. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom
XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná v 1. rade ako povinná z vecného
bremena so žalovanými v 2. a 3. rade ako oprávnenými z vecného bremena, zmluvu o zriadení vecného
bremena, predmetom ktorej bolo zriadenie vecného bremena na predmetných nehnuteľnostiach v

prospech oprávnených z vecného bremena, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
predmetných nehnuteľností žalovanými v 2. a 3. rade. Dňa XX.XX.XXXX bol Okresnému úradu H. -
katastrálny odbor, doručený návrh na vklad vecného práva do katastra nehnuteľností zo strany žalovanej
v 1. rade. Vklad bol povolený pod číslom XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

3. Z listu vlastníctva č. XXXX, v k. ú. H. súd zistil, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
prevodného úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX viaznu dve ťarchy, a to záložné právo v
prospech R. banka, a. s. a vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností
v prospech žalovaných v 2. a 3. rade. Ďalej súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako veriteľ so J.
F - J., s. r. o. so sídlom U. R. XXX, XXX XX U. R., O.: XX XXX XXX (ďalej len „Spoločnosť“) ako

dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou, uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
a v nej inkorporovanú dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle § 303 a násl. Obchodného zákonníka
v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Q. banky, a. s. J. bol poskytnutý úver vo výške
32.000 eur na účely financovania oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov,
vrátane zaplatenia poplatku za záruku. Splátka bola dohodnutá vo výške 534 eur mesačne. Zo zmluvy

o poskytovaní úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. č. XX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa
XX.XX.XXXX súd zistil, že dlžníkom - žalovaným v 2. a 3. rade bol Všeobecnou úverovou bankou, a.
s. (ďalej len VÚB, a. s.) ako veriteľom poskytnutý úver vo výške 259.000 eur pri zriadení záložného
právanapredmetnúnehnuteľnosť.Vpredmetnejzmluvesauvádza,žehodnotapredmetuzabezpečenia
rodinného domu so súp. č. XXXXX, stojacom na pozemku, parcele č. XXXXXX/X a pozemky, parcely

č. XXXXX, parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X predstavuje výšku 306.818,18
eur. Celková čiastka, ktorú mali dlžníci zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru, predstavovala suma
315.112, 04 eur. Z výpisu z hypotekárneho úveru R. banky vyplýva, že zostatok istiny bol ku dňu
31.12.2020 vo výške 237.763,27 eur. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu - kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX, podľa odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného spol. J. zo dňa

XX.XX.XXXX ku novembru 2020 predstavovali hodnotu 220.000 eur.

4. Ďalej súd zistil, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu
sa žalobca domáhal, aby súd uložil spoločnosti F - J., s. r. o. ako dlžníkovi a žalovanej v 2. rade ako
ručiteľke povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 33.364,79 eur s príslušenstvom. Upomínací súd

vydal dňa 24.02.2022 platobný rozkaz sp. zn. 12ÚP 105/2022, proti ktorému podala odpor žalovaná
v 2. rade. Voči spoločnosti F - J., s. r. o. platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb 100/2022 - 141 zo dňa 26.04.2023 bolo rozhodnuté v
spore žalobcu proti žalovanej v 2. rade o zaplatenie 33.364,79 eur s príslušenstvom tak, že súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Rozsudok nie je právoplatný, nakoľko sa voči nemu odvolala žalovaná v 2. rade.

5. S poukazom na ust. § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 7, §
497, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506, § 303, § 304, § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka súd uzavrel, že podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, sú
uvedené v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria a) existencia právneho úkonu,

ktorýmsaukracujepohľadávkaveriteľa,b)platnosťodporovateľnéhoprávnehoúkonu,c)vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa, d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti). Základným predpokladom úspešného uplatnenia subjektívneho
odporového práva veriteľa je existencia veriteľsko - dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktoréhoexistuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto
dlhu, t. j. existencia tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti uviedol, že s poukazom
na závery veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 VCdo 1/2022 zo dňa

17.05.2022, dovolací súd ustálil, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, pričom pojem
vymáhateľná pohľadávka dovolací súd nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom
zrelá, či žalovateľná pohľadávka. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval
za hospodárne a účelné vyhovieť návrhu žalovaných a prerušiť konanie do právoplatného skončenia

konania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 23 Cb 100/2023. K otázke existencie vymáhateľnej
pohľadávky súd konštatoval, že spoločnosť F., s. r. o. ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako ručiteľka
uzavreli so žalobcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XX XXX XX XXX a dohodu
o ručení, pričom žalovaná v 2. rade bola súčasne konateľkou a spoločníčkou Spoločnosti, čím jej
postavenie spotrebiteľky neprináleží. Na základe tejto zmluvy bol Spoločnosti poskytnutý splátkový
úver s podmienkami: výška úveru 32.000 eur, úroková marža 3,9 % ročne. Spoločnosť neplnila svoje

povinnosti riadne a včas, a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, o ktorej
skutočnosti informoval tak Spoločnosť, ako aj žalovanú v 2. rade listami zo dňa 15.11.2021.

6. Rovnako mal súd predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že Spoločnosť ako dlžník neplnil
riadne a včas povinnosť splácať splátky z poskytnutého úveru, pričom platobný rozkaz voči Spoločnosti,

nadobudol právoplatnosť. V konaní bolo rovnako preukázané uzatvorenie dohody o ručení so žalovanou
v 2. rade. Žalobcovi bolo teda poskytnuté ručiteľom plnenie (zárukám), a to na základe dohody
o záručnom nástroji, čím došlo k čiastočnému pokrytiu nárokov. Osobitnému ručiteľovi tým vznikol
regresný nárok, ktorý je žalobca oprávnený vymáhať (nad rámec sumy 4.564,79 eur), ako aj poskytnuté
plnenie zo záruky vo výške 28.800 eur ako nárok osobitného ručiteľa.

7. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanými v 2. a 3. rade ako predávajúcimi
a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou mal súd za preukázané, že sa jednalo o odplatný prevod
nehnuteľnosti,pričomžalovanáv1.radesaokremzaplateniakúpnejcenyvovýške10.000eurzaviazala
prevziať na seba aj hypotekárny úver zabezpečený záložným právom viaznucim na danej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou
(žalovanou v 2. rade), jej manželom (žalovaný v 3. rade) a dcérou (žalovaná v 1. rade), teda medzi
blízkymi osobami v zmysle § 42a ods. 3 a § 116 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
sa predpokladá a blízku osobu (žalovanú v 1. rade) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej

starostlivosti rozpoznať. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalovaná v 1. rade nepreukázala, že by
nemala alebo nemohla mať vedomosť o existencii dlhov svojej matky - žalovanej v 2. rade, pričom o
úmysleformálnehoprevodumajetkuaformálnehozbaveniasavlastníctvazostranydlžníčkynasvedčuje
i skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná v 1. rade ani zjavne neužíva, pretože dlhodobo
žije v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej využívajú jej rodičia - žalovaní v 2. a 3. rade. Po prevode

nehnuteľnosti bolo zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania v prospech žalovaných v 1. a
2. rade. V tomto smere skutkové tvrdenia zo strany žalovaných absentovali. Rovnako je splnená aj
podmienka realizácie odporovateľného právneho úkonu v rámci trojročnej lehoty, keď žaloba na súde
bola podaná 03.08.2023 a predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená XX.XX.XXXX, tiež zmluva o
zriadení vecného bremena je zo dňa 27.11.2020.

8. Spornou otázkou v konaní bolo, či kúpna zmluva je ekvivalentným právnym úkonom, nakoľko žalovaní
uvádzali v konaní rozporuplné skutkové tvrdenia vo vzťahu k cene predmetných nehnuteľností. Pokiaľ v
prejednávanej veci žalovaní tvrdili, že v novembri 2020 bola cena predmetných nehnuteľností 220.000
eur, nepochybným je, že dňa 25.02.2021 žalovaní v 2. a 3. rade adresovali Okresnému úradu H.,

katastrálny odbor vyjadrenie, v ktorom poukazovali na cenu predmetných nehnuteľností s tým, že táto
je vo výške 350.000 eur. Uvedená hodnota vysoko prevyšuje zostatok úveru vo VÚB, a. s. (cca 237.000
eur), pričom rozhodnou podľa názoru súdu je cena predmetných nehnuteľností, ktorá bola v konaní
stanovená znaleckým posudkom O. L. Z. č. XX/XXXX a ktorá hodnotu predmetných nehnuteľností
stanovila sumou 332.000 eur. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalovaní nepreukázali

existenciu ekvivalentného protiplnenia. Ak žalovaní tvrdili, že ekvivalentné plnenie má spočívať v tom, že
okrem výplaty vo výške 10.000 eur mala žalovaná v 1. rade do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy
prevziať aj záväzok z úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach,
ani v tom smere žalovaní žiadnym spôsobom ekvivalentnosť protiplnenia nepreukázali, keďže jenepochybné, že lehota jedného roku od podpisu zmluvy uplynula a skutočnosť, že došlo k prevzatiu
záväzku žalovaných v 2. a 3. rade na žalovanú v 1. rade nielenže tvrdená nebola, ale ani nebola
preukázaná. V tejto súvislosti súd poukázal na vyjadrenie VÚB, a. s., z ktorého plynie, že žalovaná v 1.

rade nemá vo VÚB, a. s. evidovaný žiaden hypotekárny úver. Hypotekárny úver č. XXX/XXXXXX/XX/
XXX/XXX je naďalej vedený na menách žalovaných v 2. a 3. rade.

9. Aj keby súd pripustil úvahu o hodnote predmetných nehnuteľností vo výške 220.000 eur, tak dlžníčka,
žalovaná v 2. rade odporovateľným právnym úkonom previedla svoj jediný majetok (patriaci do BSM)

na blízku osobu - žalovanú v 1. rade, pričom protiplnenie za ten účelový prevod v podstate ani nemala
k dispozícii, nakoľko nie je preukázané, že žalovaná v 1. rade skutočne prevzala na seba záväzok
hypotekárneho úveru, nemožno hovoriť o transformácii majetku a ekvivalentnosti protiplnenia. Keďže
na základe znaleckého posudku bola určená všeobecná (trhová) hodnota predmetných nehnuteľností
ku dňu 07.04.2017 vo výške 332.000 eur, pričom ako je všeobecne známe, hodnota nehnuteľnosti,
rodinných domov a pozemkov neklesá, naopak sa zvyšuje, uvedenému svedčí, že predmetné

nehnuteľnosti neboli prevedené za kúpnu cenu zodpovedajúcu ich trhovej hodnote, ale boli prevedené
za cenu 10.000 eur, ktorá skutočnosť svedčí o tom, že sa nejedná o ekvivalentné protiplnenie.

10. Naviac žalovaná v 2. rade nepoužila získané finančné prostriedky z predaja predmetnej
nehnuteľnosti na splatenie aspoň časti svojho dlhu voči žalobcovi, pričom z aktuálne prebiehajúcich

exekúcií je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by si veriteľ - žalobca mohol uspokojiť svoju
pohľadávku, a preto je možné konštatovať, že došlo predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX a rovnako tak zmluvou o zriadení vecného bremena k zhoršeniu postavenia žalobcu a
k zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku dlžníčky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku
dlžníčky. Súd uzavrel, že nielen kúpnou zmluvou, ale aj na ňu nepochybne nadväzujúcim právnym

úkonom, zmluvou o zriadení vecného bremena, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Skutočnosť,žeideonasebanadväzujúceprávneúkonyjezrejmáajzoskutočnosti,žeuobochprávnych
úkonov bol návrh na vklad do katastra podaný v rovnaký deň, t. j. 12.01.2021, pričom ich jednotiacim
úmyslom bola zmena vlastníckeho práva bez zmeny ich reálneho užívania dlžníčkou. Právny úkon -
kúpna zmluva, ako aj nadväzujúci právny úkon - zmluva o zriadení vecného bremena boli ukracujúcim

právnym úkonom, pričom žalovaná v 2. rade - ručiteľka mala úmysel ako predávajúca ukrátiť veriteľa a
žalovaná v 1. rade ako kupujúca o jej úmysle vedela. Opak tejto skutočnosti v konaní žalovaní nijako
nepreukázali. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Keďže žalobca mal vo veci plný
úspech, súd prvej inštancie mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1., 2. a 3.
rade. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Alternatívne žiadali, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod odvolania uviedli
§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Vytýkali súdu prvej inštancie, že v danej veci bol povinný
zaoberať sa tzv. úspešnosťou vymáhania pohľadávky v základnom konaní a túto skutočnosť hodnotiť
aj v odôvodnení rozsudku. Odkázal však len na podmienky poskytnutia úveru dlžníkovi a na súvisiace
ručenie, tiež odkázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb 100/2022 zo dňa 26.04.2023,

ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Odvolatelia zastávajú názor, že existoval dôvod na prerušenie
prebiehajúceho konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 23 Cb 100/2022. Zdôraznili, že obe prejednávané veci navzájom súvisia, nakoľko ak by súd
v konaní 23 Cb 100/2022 posúdil, že pohľadávka žalobcu je sporná, potom by to muselo mať reálny
dopad aj na predmetné súdne konanie. V prípade, ak aj rozsudok určujúci neúčinnosť právneho úkonu

je charakterovo viazaný a využiteľný iba a výlučne v exekúcii ukracujúcej osoby, nemožno to vnímať
izolovane, mimo konania 23 Cb 100/2022. Bolo preto dôvodné prerušenie tohto konania, nakoľko z
aktuálnych zistení z konania 23 Cb 100/2022 Okresného súdu Prešov vyplýva, že uznesením Krajského
súdu v Košiciach 3 Cob 223/2023 došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Prešov a k vráteniu veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Ďalej odvolatelia uviedli, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalovaných,
aby uskutočňovala im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a to k narušeniu rovnosti strán sporu. Konajúci súd v posudzovanej veci svoje rozhodnutie založillen na jedinom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 208/2019, pričom sa jedná o ojedinelé
rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré je v rozpore napr. s inými rozhodnutiami najvyššieho súdu, napr.
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 258/2007. Z citovaného rozsudku vyplýva záver, že

k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na
základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. Nesprávne právne posúdenie veci
spočíva v nesprávnom výklade najmä ust. § 42a a násl. Občianskeho zákonníka. Súd na jednej strane
pripustil do konania dôkaz predložený žalovanými označený ako odhad hodnoty nehnuteľností v obci H.
- R. zo dňa 21.10.2024, ktorý vypracovala spoločnosť J., s. r. o., ktorá má v predmete podnikania realitnú

činnosť, na druhej strane však tento dôkaz negoval, prehodnocoval. Podľa názoru súdu možno iba ťažko
predpokladať, že by cena nehnuteľností vzhľadom na stále rastúci vývoj cien nehnuteľností prepadla ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy (XX.XX.XXXX) na sumu 220.000 eur. V tomto smere predložené odborné
vyjadrenie podľa názoru žalovaných postačovalo na to, aby ním žalovaní deklarovali cenu nehnuteľností
tvoriacich predmet sporu. Ak súd mal v záujme tento dôkaz spochybniť, bolo na žalobcovi preukázať
cenu nehnuteľností tvoriacich predmet sporu. Na uvedenom nič nemení ani súdom zabezpečený

znalecký posudok k stanoveniu trhovej hodnoty sporných nehnuteľností, lebo znalecký posudok zo dňa
07.04.2017, ktorý určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku dňu 16.11.2020 je nepoužiteľný, nakoľko
ten je aj časovo starší viac ako tri roky predchádzajúci tomuto právnemu úkonu, čím v praxi znalecké
posudky staršie ako tri roky sú nepoužiteľné. V tejto súvislosti uviedli, že súd nemal odborné znalosti
na to, aby si sám stanovil hodnotu nehnuteľnosti, a to ani odhadom a ani s možnou stúpajúcou krivkou

nehnuteľností. Za nesprávne odvolatelia považujú zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu súdom
prvej inštancie - zobrazenie videa na kanáli Y., nakoľko video deklarovalo stav nehnuteľnosti, a preto
nič nebránilo súdu, aby video prehral. Tým by de facto súd nahradil ohliadku nehnuteľnosti na mieste
samom, ktorá skutočnosť súvisí s hospodárnosťou konania.

13. Žalobca k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo
dňa 29.04.2025 č. k. 23Cb 100/2022 - 359 bolo jeho žalobe vyhovené a súd zaviazal žalovanú v 2. rade
na úhradu žalovanej pohľadávky.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaných nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Pokiaľ ide o námietky žalovaných o porušení ich práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie

je možné sa stotožniť.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“

19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj vpreskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

24. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť

každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovaniadôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti

jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

28. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

29. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu
je súčasné splnenie podmienok: existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; ukrátenie uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním dlžníka (ručiteľa); k ukracujúcemu konaniu dlžníka (ručiteľa)
došlovposlednýchrokoch;právnyúkonbolvykonanýmedzidlžníkom(ručiteľom)aosoboujemublízkou
(alebo v prospech blízkej osoby). Dôkazné bremeno týkajúce sa týchto okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ

veriteľ dôkazné bremeno na tieto okolnosti unesie, zákon poskytuje možnosť druhej strane preukázať,
že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

30. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd určil neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

opísaným vo výroku rozhodnutia, nachádzajúcim sa v k. ú. H., obec H., okres H., zapísaných na LV č.
XXXX zo žalovaných v 2. a 3. rade ako predávajúcich na žalovanú v 1. rade ako kupujúcu, ktorých vklad
vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra H., v konaní vedenom pod
č. V-XXX/XXXX. Predmetom odvolacieho konania bolo tiež posúdiť aj vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým súd určil, že právny úkon - zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností v rámci

konania č. V-XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných v
2. a 3. rade, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania vyššie opísaných nehnuteľností je
voči žalobcovi právne neúčinná.

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX boli

prevedené predmetné nehnuteľnosti opísané vo výroku rozhodnutia súdu zo strany žalovaných v 2. a
3. rade ako predávajúcich na žalovanú v 1. rade, ich dcéru ako kupujúcu. V prípade žalovanej v 1.
rade ide nepochybne o osobu blízku v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne
konštatuje súd prvej inštancie, keďže sa jedná o dcéru prevodcov. Žalovaná v 2. rade (matka žalovanej
v 1. rade) bola ručiteľkou dlhu, ktorý má spoločnosť F - J., s. r. o. vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, a

ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere pod č. MÚ - XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
poskytnutý tzv. investičný úver žalovaným v 2. a 3. rade v celkovej výške 32.000 eur s príslušenstvom.

32. V danom prípade odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané,
že sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, pričom žalovaná v 1. rade sa okrem zaplatenia kúpnej

ceny vo výške 10 000 eur zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným
právom viaznucim na danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný
právny úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou (žalovaná v 2. rade) spolu s manželom (žalovaný v 3.
rade) a jej dcérou (žalovaná v 1. rade), a teda medzi blízkymi osobami v zmysle ust. § 42a ods. 3
Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá a blízku osobu (žalovanú v

1. rade) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia
odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Podmienkou úspešnej
obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym
úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedelaa ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na
obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe

odporovaného právneho úkonu musel byť, v ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník
týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 21Cdo/1290/2001 zo dňa 07.05.2002 a sp. zn. 21Cdo/1912/2000 zo dňa 23.05.2011).

33. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX došlo k

ukráteniu veriteľa (žalobcu), ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku žalovanej
v 2. rade uspokojiť túto svoju pohľadávku. Žalovaná v 1. rade nijako nepreukázala, žeby nemala
alebo nemohla mať vedomosť o existencii dlhov svojej matky, pričom o úmysle formálneho prevodu
majetku a formálneho zbavenia sa vlastníctva zo strany dlžníčky nasvedčuje i skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti žalovaná ani zjavne neužíva, pretože je dlhodobo v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej
využíva dlžníčka a jej manžel (t.j. rodičia zapísanej vlastníčky). Po prevode nehnuteľnosti bolo dokonca

zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania v prospech matky a otca žalovanej v 1. rade, t.j.
žalovaných v 2. a 3. rade. Súd poznamenáva, že v tomto smere skutkové tvrdenia zo strany žalovaných
absentovali. Odvolací súd zároveň súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že možno odporovať aj
právnym úkonom ručiteľa. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý má chrániť
veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. V tomto smere nie je právne významné,

či ide o hlavného dlžníka alebo o ručiteľa. Ručiteľský záväzok ako akcesorický záväzok má povahu
zabezpečovaciu,apretoajvrovineodporovateľnéhoprávnehoúkonuhotrebaposudzovaťakozáväzok,
z ktorého môže plynúť aj zodpovednosť v rovine odporovateľného právneho úkonu. Kúpnou zmluvou
nepochybne došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa, pričom ide o majetok značnej hodnoty - rodinný dom
s pozemkom.

34. K otázke pojmu vymáhateľnej pohľadávky zásadné stanovisko už zaujal veľký senát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 17.05.2022 sp. zn. 1VCdo 1/2022, ktoré bolo uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2022, ako rozhodnutie
č. 2. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1

Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.

35. K záveru, podľa ktorého vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, dospel tiež
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27. februára 2024 vo veci vedenej pod sp. zn. 9Cdo

215/2022 (rozhodnutie č. 23 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej
republiky 3/2024).

36. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b
Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou

na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti
(§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej

pohľadávky.Právneúkonydlžníkaukracujúuspokojeniepohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniu
majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa
aspoň čiastočne uspokojil.

37. Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v podstate znamená, že veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu
vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, pričom zákon taxatívne nevymedzuje,
ktoré právne úkony môžu byť odporovateľnosťou napadnuté, preto do tohto okruhu patria všetky právne
úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Postačuje, ak daný právny

úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Súdna prax medzi také úkony zaradila kúpnu zmluvu,
darovaciu zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru,
odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného
ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného umenia obchodnej spoločnosti.Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba
veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno
len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým

by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Pod dlžníkom veriteľa je
však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a
ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť
pohľadávku veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol dokonca uspokojený (§ 42a

ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka).

38. Súdna prax sa teda už jednotne ustálila v názore, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka je taká, ktorú možno uplatniť v základnom konaní, inak povedané tzv.
žalovateľná pohľadávka (actio nata). Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak s poukazom na
uvedené závery veľkého senátu nepovažoval za hospodárne a účelné predmetné konanie prerušiť do

právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonatamojšomsúdesp.zn.23Cb100/2023.Žalobcavkonaní
uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že k ukracujúcemu úkonu ručiteľa - žalovanej v 2. rade došlo
v posledných troch rokoch a právny úkon bol vykonaný medzi ručiteľom a osobou jemu blízkou.

39. V konaní o určenie, že právne úkony dlžníka voči veriteľovi sú neúčinné, nesie veriteľ bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom toho, že k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky
preukázateľne nie je možné použiť iný majetok dlžníka. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno ohľadom úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a ohľadom toho, že tento úmysel musel byť druhej
strane známy, ak však sú touto druhou stranou osoby dlžníkovi blízke, je naopak na týchto osobách,
aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať. Osoba

dlžníkovi blízka sa môže v zmysle § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe
len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela
a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a
išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka
vykoná s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť

(aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z
jej výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela.

40. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho
úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade zákon

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom,
podobne ako napr. dobrá viera. To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.
Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa
vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých

možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.

41. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa je potrebné zdôrazniť, že konanie žalovanej v 1. rade v súvislosti s
uzatvorením odporovanej kúpnej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť alebo aspoň sa dozvedieť o úmysle

dlžníka (matky žalovanej) ukrátiť veriteľa. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa
z odporovateľného právneho úkonu k zisteniu úmyslu dlžníka v čase jeho uzatvárania. Žalovaná v 1.
rade v priebehu konania ničím právne významným nepreukázala hodnoverným spôsobom existenciu
akéhokoľvek konania smerujúceho k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto smere preto
nemožno obranu odvolateľov proti odporovaniu právnemu úkonu uzavretému žalovanou v 1. rade ako

kupujúcou, s matkou, žalovanou v 2. rade ako predávajúcou považovať v zmysle ust. § 42a Občianskeho
zákonníka za úspešnú.

42. Skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade žiadne ekvivalentné protiplnenie neobdržali bola v konaní
nepochybne preukázaná, resp. nebola žalovanými vyvrátená. Žalovaná v 1. rade nikdy na seba

neprevzala záväzok žalovaných v 2. a 3. rade z hypotekárneho úveru. Rovnako žalovaní v 2. a 3.
rade v konaní netvrdili, že kúpnu cenu 10.000 eur od žalovanej v 1. rade obdržali, naviac nijako
v konaní nepreukázali zaplatenie kúpnej ceny 10.000 eur. Žalovaní v 2. a 3. rade tak nenadobudli
žiadne plnenie od žalovanej v 1. rade a už vôbec nie ekvivalentné. Argumentácia žalovaných jezaložená len na polemike o tom či môže dôjsť k ukráteniu veriteľa právnym úkonom s ekvivalentným
protiplnením v situácii, keď žiadne ekvivalentné plnenie nebolo zo strany žalovanej v 1. rade poskytnuté.
Nauvedenomničnemeniaanirozhodnutia,naktoréodvolateliapoukazujú,keďževšetkypredpokladajú,

resp. vychádzajú z predpokladu, že dlžník za prevádzané veci dostal ekvivalentné protiplnenie. Uvedené
v danom prípade preukázané nebolo.

43. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie mal predmetné konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Cb 100/2022, odvolací súd

poukazuje, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou správne vysporiadal v bodoch 59 až 65
rozsudku a správne poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo 1/2022, podľa
ktoréhovymáhateľnoupohľadávkousarozumiepohľadávkasplatnáanievykonateľná,resp.judikovaná.
Prerušenie konania v prejednávanej veci nebolo dôvodné aj z dôvodu, že žalovaná v 2. rade nikdy v
priebehu konania nespochybnila uzatvorenie úverovej zmluvy ani skutočnosť, že obligačný dlžník svoj
záväzok nesplnil riadne a včas. Navyše, aj keď nedošlo k zosplatneniu úveru v celom rozsahu (ktorú

skutočnosť žalovaná v 2. rade ani nenamietala), nepochybne by boli splatné jednotlivé splátky, ktorých
zosplatnením bol obligačný dlžník v omeškaní a za zaplatenie ktorých žalovaná v 2. rade ručila. Už
len z toho dôvodu možno vyvodiť existenciu vymáhateľnej (splatnej) pohľadávky zo strany žalobcu a
nedôvodnosť návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP.

44. K odvolacej námietke žalovaných, v rámci ktorej vyčítajú súdu prvej inštancie, že ako dôkaz
uprednostnil ocenenie nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku O. L. Z. č. XX/XXXX pred
odhadom ceny nehnuteľností, vypracovaným realitnou kanceláriou, odvolací súd uvádza, že námietky
žalovaných o hodnote nehnuteľnosti boli v predmetnom konaní irelevantné už len preto, že žalovaná
v 1. rade nepreukázala poskytnutie ekvivalentného protiplnenia ani len vo výške žalovanými tvrdenej

hodnoty predmetných nehnuteľností. Inak povedané, bolo irelevantné skúmať aká je reálna hodnota
predmetných nehnuteľností, keďže žalovaní nepreukázali poskytnutie akéhokoľvek protiplnenia. Už len
z toho bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že došlo k ukráteniu veriteľa žalovanej v 2. rade, načo súd
prvej inštancie správne poukázal. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poskytol jasné, zreteľné
a rozsiahle vysvetlenie z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, pričom znalecký posudok O. L. Z.

č. XX/XXXX bol zabezpečený priamo žalovanými v 2. a 3. rade za účelom ohodnotenia predmetných
nehnuteľností pri vybavovaní hypotekárneho úveru a jeho zabezpečenia záložným právom. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na to, že je všeobecnou známou skutočnosťou, že
medzi rokmi XXXX až XXXX ceny nehnuteľností konštantne stúpali, pričom uvedené je zjavné už len z
pravidelne zverejňovaných údajov Štatistického úradu SR alebo Národnej banky Slovenska.

45. K odvolacej námietke žalovaných, že súd vykonanie dôkazu - prehratie videa z kanála Y. zamietol,
odvolací súd uvádza, že v bode 84 rozsudku súd prvej inštancie jasne, úplne a zreteľne vysvetlil, že
tvrdenia, ku ktorým mal byť tento dôkaz vykonaný už boli dostatočne preukázané v konaní ďalšími
dôkazmi. Preto vykonanie navrhovaného dôkazu, súd správne považoval za nadbytočný, nakoľko

žalovanýminavrhovanýdôkazbolužinýmidôkazmivykonanýmivkonanípreukázaný.Anitátoodvolacia
námietka nie je dôvodná.

46. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 S prihliadnutím
na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

47. Zároveň úspešnému žalobcovi majúcim v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada
trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).