Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200296
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Service
Creative s.r.o., IČO: 44 459 581, so sídlom: Gorkého 3, 811 01 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 100568783/2022 zo dňa 23.03.2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice,
č. 102198065/2021 zo dňa 09.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

100568783/2022zodňa23.03.2022,akoajrozhodnutieSprávcudaneDaňovéhoúraduKošice,pobočky
Spišská Nová Ves, č. 102198065/2021 zo dňa 09.11.2021 a vec vracia Daňovému úradu Košice,
pobočka Spišská Nová Ves, na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu je zrejmý tento priebeh administratívneho konania:
· správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2017 až december 2017;
· o výsledku daňovej kontroly, ktorej vyhotovil protokol č. 102004577/2020 zo dňa 17.12.2020;
· protokol bol zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným žalobcovi a tento ho
prevzal dňa 05.01.2021, a teda daňová kontrola bola týmto dňom ukončená a dňom 06.01.2021 začal
správca dane vyrubovacie konanie;

· daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v písomnosti zo dňa 06.02.2021, kde
navrhol aj vypočuť svedkov, ktorých správca dane následne aj vypočul;
· dňa 02.11.2021 spísal správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
102060348/2021 zo dňa 02.11.2021, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok podaných vo
vyjadrení k protokolu, a taktiež aj oboznámenie s výsledkami dokazovania.

2. Dňa 09.11.2021 správca dane vydal rozhodnutie č. 102198065/2021, ktorým podľa ustanovenia § 68

ods.5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 39 230,67 EUR
za zdaňovacie obdobie 2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že:
· nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2017 vo výške 39 230,67 EUR z faktúr, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných služieb –monitoringtelevíznej,rozhlasovej,printovej,outdoorovej,indoorovej,internetovejreklamy,vyhodnotenie
sledovanosti reklamy, účinnosti zásahu reklamy, reklamný priestor v médiách (odvysielanie spotov v TV,
rádiách, internete, uverejnenie reklamy v printových médiách), výroba reklamy (grafický

a kreatívny návrh, výroba, realizácia, servis, tlač, dynamická reklama a pod.) pre reklamnú kampaň –
ženský basketbal Good Angels Košice a Zober loptu, nie drogy, vystavených dodávateľmi :
· ADAM'S Consulting, s.r.o., IČO: 43 886 418, so sídlom: Szakkayho 1, Košice,;
· Cino, s.r.o., IČO: 46131501, so sídlom: Viedenská 2643/7, Košice;
· In Vestito, s.r.o., IČO: 36 742 244, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava,

· 3pple, s.r.o., IČO: 46132872, so sídlom: Szakkayho 1, Košice;
- dokazovaním boli zistené tieto obchodné reťazce:
· Malcom stav, s.r.o.AGRO TRADER SLOVAKIA s.r.o.PARTNER BARTER NET s.r.o. ADAM'S
CONSULTING s. r. o. Service Creative s. r. o.
· PARTNER BARTER NET s.r.o. Cino s.r.o.Service Creative s. r. o.
· PARTNER BARTER NET s.r.o.In Vestito s.r.o.Service Creative s. r. o.

· Malcom stav, s.r.o.AGRO TRADER SLOVAKIA s.r.o.HANDSHAKE s.r.o.TNS Slovakia s.r.o.A4 Promo
s.r.o.BRAVA RESOURCES s.r.o.3pple s.r.o. Service Creative s.r.o.
· rozhodujúcou skutočnosťou na základe, ktorej správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočet
dane z pridanej hodnoty bolo to, že kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb
spoločnosťou uvedenou na faktúre, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov daňového subjektu;

· v prípade priamych dodávateľov daňového subjektu ADAM'S CONSULTING s.r.o., Cino s.r.o. a In
Vestito s.r.o. došlo k fakturácii odvysielanej reklamy v nasledujúcom reťazci: mediálne spoločnosti
(regioNET, spol. s.r.o. a UNIMEDIA s.r.o.) – PARTNER BARTER NET s.r.o. – subdodávateľ/dodávateľ
– Service Creative s.r.o.;
· vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočným poskytovateľom reklamných služieb –

reklamná kampaň v jednotlivých médiách bola spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o a táto
spoločnosť následne svoje služby ďalej fakturovala svojim odberateľom - spoločnostiam ADAM'S
Consulting, s.r.o., Cino s.r.o. a In Vestito s..r.o. a následne tieto spoločnosti fakturovali to isté
odvysielanie reklám (TV a rádiá) a uverejnenie inzercie (denníky a týždenníky) daňovému subjektu
Service Creative, s.r.o., avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s niekoľkonásobne vyššou cenou,

pričom v danom prípade sa jednalo zo strany dodávateľských spoločností iba o prefakturovanie tej
istej nezmenenej služby daňovému subjektu bez odvedenia dane v reťazci a priamy dodávatelia
daňového subjektu fakturované služby vykonávali prostredníctvom subdodávateľov, ktorými boli (okrem
spoločnosti BARTER NET s.r.o.) spoločnosť AGRO TRADER SLOVAKIA s.r.o., Malcolm stav s.r.o.
(obaja boli dodávateľmi spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o ), ktoré zanikli v dôsledku výmazu

z obchodného registra;
· v prípade dodávateľa 3pple s.r.o. bolo zistené, že reálne monitoring reklamy spoločnosti 3pple s.r.o.
dodala iba spoločnosť TNS Slovakia s.r.o. a následnú vizualizáciu, kompletizáciu a tlač realizovanej
spoločnosti A4Promo s.r.o. a HANDSHAKE s.r.o., u ďalších subdodávateľských spoločností – Malcolm
stav, s.r.o., AGRO TRADER SLOVAKIA s.r.o. a BRAVA RESOURCES s.r.o. nebolo dodanie

akýchkoľvek reklamných služieb preukázané, vzhľadom k tomu, že z reklamných
služieb spoločnosťou 3pple s.r.o. pre spoločnosť Service Creative, s.r.o. nebolo možné jednoznačne
priradiť služby, ktoré mali byť dodané spoločnosťou Malcolm stav, s.r.o., AGRO TRADER Slovakia s.r.o.,
BRAVA RESOURCES s.r.o. (u ktorých dodanie reklamných služieb preukázané nebolo) správca dane
nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa 3pple s.r.o. v sume,

ktorú si spoločnosť 3pple s.r.o. odpočítala z dodaní od spoločnosti Malcolm stav, s.r.o., AGRO TRADER
SLOVAKIA s.r.o. a BRAVA RESOURCES s.r.o.;
· správca dane na základe vykonaného preverovania a po vyhodnotení zistených skutočností nepriznal
kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od priamych dodávateľov
In Vestito s.r.o., ADAM'S Consulting s.r.o., Cino s.r.o. v plnej výške, ale len v sume, ktorú týmto

spoločnostiam fakturovala spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. a nárok na odpočítanie faktúr
vystavených spoločnosťou 3pple s.r.o. len v sume, ktorú jej fakturovali jej dodávatelia TNS Slovakia,
s.r.o., A4 Promo s.r.o. a HANDSHAKE s.r.o. a vyčíslil rozdiel dane v zdaňovacom období február 2017
spolu vo výške 39 230,67 EUR z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal :
· odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považuje za zmätočné a nezrozumiteľné pokiaľ ide o druh
a rozsah reklamných služieb vyúčtovaných dodávateľmi ( ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o. a InVestitos.r.o.),poukázalnato,žetietonebolisprávcomdanespochybnené,baprávenaopak,vykonaným
dokazovaním bolo dodanie služieb jednoznačne preukázané, preto sa javí nezrozumiteľné odôvodnenie
správcu dane, ktorý neuznal náklady na dodané reklamné služby s poukazom na údajné nedodanie

reklamných služieb deklarovanými dodávateľmi, pričom za dodávateľa daňového subjektu označil
spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., s ktorou však daňový subjekt nemal uzatvorený zmluvný
vzťah; správca dane vôbec v rozhodnutí neuvádza, ktoré z deklarovaných reklamných služieb neboli
dodávateľskými spoločnosťami riadne dodané, teda nedodanie ktorých služieb má odôvodňovať záver
o nepriznaní nároku na odpočítanie dane v celom rozsahu;

· odôvodnenie rozhodnutia správcu dane je zmätočné a nezrozumiteľné pokiaľ ide o druh a rozsah
služieb vyúčtovaných spoločnosťou 3pple s.r.o., tieto neboli správcom dane spochybnené, ba
práve naopak, dokazovaním bolo dodanie jednoznačne preukázané, preto sa javí nezrozumiteľným
odôvodnenie správcu dane, ktoré neuznal daňovému subjektu náklady na dodané reklamné služby
s poukazom na údajné neodôvodnené náklady na strane spoločnosti 3pple s.r.o., pokiaľ správca dane
neuznal daňovému subjektu dodanie reklamných služieb jeho dodávateľom spoločnosťou 3pple s.r.o.

pre takýto záver chýba logické odôvodnenie, správca dane vôbec neuvádza, ktoré z deklarovaných
reklamných služieb neboli dodávateľskou spoločnosťou riadne dodané, teda nedodanie ktorých služieb
má odôvodňovať záver o nepriznaní nárok na DPH v plnom rozsahu;
· poukazuje na to, že v prípade uplatňovania si nároku daňového subjektu na odpočet DPH spočíva
dôkazné bremeno na daňovom subjekte, avšak v prípade preukazovania zneužitia práva alebo

podvodného konania je dôkazné bremeno na správcovi dane;
· správca dane až v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.122020 oboznámil daňový subjekt so
zisteniami v daňovej kontrole, kedy uviedol, že nárok na DPH neprizná v celom rozsahu z dôvodu
nepreukázania týchto služieb dodávateľom daňového subjektu jeho deklarovanými dodávateľmi,
správca dane vôbec neuvádza, žeby považoval služby za nedodané samotnému daňovému subjektu

jeho dodávateľmi alebo žeby v konaní žalobcu videl zneužitie práva alebo podvodné konanie, správca
dane tak znemožnil žalobcovi efektívne uplatnenie jeho práv v daňovej kontrole, ale aj v nasledujúcom
vyrubovacom konaní;
· ani zo zápisnice z prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly
nevyplýva zdôvodnenie nepriznania nárok na odpočet DPH;

· namieta, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmá jeho správna úvaha;
·vodôvodnenírozhodnutiasprávcadaneopakovaneuvádzanímvykonštruovanézáverybezakejkoľvek
opory vo vykonaných dôkazoch;
· rozhodnutie správcu dane považuje za neodôvodnené.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100568783/2022 zo dňa 23.03.2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
102198065/021 zo dňa 09.11.2021, a teda nevyhovel odvolaniu žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný:
· popísal správcom dane zistený skutkový stav;
· popísal to, ako vidí reálnosť dodania služieb od jednotlivých dodávateľov žalobcu ADAM'S Consulting,

s.r.o., Cino s.r.o. a In Vestito s.r.o. a 3pple s.r.o.;
· taktiež uviedol priebeh daňového konania a vyrubovacieho konania s popisom jednotlivých dôkazov,
ktoré vykonal v priebehu konania a popisom toho, čo z nich zistil;
· vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam majúc za to, že správca dane zistil dostatočne
skutkový stav a ten sa stal následne základom pre právne posúdenie veci, zistenia správcu dane

vychádzali z preverovania priameho dodávateľa žalobcu a ich deklarovaných subdodávateľov a ich
možností a schopností realizovať obchod so žalobcom a na základe týchto zistení vyslovil správca dane
pochybností o reálnom základe uplatnených faktúr a daňový subjekt tieto pochybnosti nevyvrátil;
· k námietke nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že
z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný

zistil, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje v súlade s ustanovením § 63 Daňového
poriadku všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, odôvodnenie zodpovedá
obsahu spisu sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, dôkazy, ktoré
boli vykonané, obsahuje spôsob ako boli zhodnotené vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky
úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie

dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejdnávanú vec a na základe ktorých sa
rozhodovalo. Taktiež sa v rozhodnutí venoval správca dane vyrubovaciemu konaniu, v ktorom realizoval
výsluchy svedkov, poukazoval na rozpory a nezrovnalosti v ich vyjadreniach a v závere konštatoval,
že výsluchy svedkov potvrdili správnosť záveru správcu dane. Skonštatoval, že správca dane zistilskutkový stav dostatočne a tento sa stal základom pre následné právne posúdenie veci a jednoznačné
závery o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane.

II.
Správna žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj

rozhodnutia správcu dane. V správnej žalobe namieta:
· nesprávne právne posúdenie veci;
· nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov;
· zistenie skutkového stavu veci nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci;
· skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi;

· došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy.

6. V námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy uvádza, že má
za to, že daňová kontrola bola nezákonná z dôvodu umelého predlžovania zákonom stanovenej lehoty
na ukončenie daňovej kontroly správcom dane a to formou presunu dokazovania do vyrubovacieho

konania, a teda jej faktickým pokračovaním avšak formálne už ako súčasť vyrubovacieho konania.
Poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 20.08.2019, pričom predvolania na výsluch svedkov
posielal správca dane až po 5 mesiacoch, následne až do mája nepredvolal ani jedného svedka, od
06.05.2020 do 30.09.2020 bola daňová kontrola prerušená, pričom správca dane skonštatoval, že
z dôvodu epidemiologickej situácie sa mu neporadilo vykonať výsluchy až do vydania protokolu a za

celé daňové konanie nevypočul správca dane ani jedného svedka a jeho protokol je založený iba na
jeho domnienkach. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správca dane formálne ukončil daňovú kontrolu
a ďalšie dokazovanie preniesol do vyrubovacieho konania. Takýto postup považuje žalobca za umelé
predlžovanie daňového konania.

7. Pokiaľ ide o nepriznanie práva na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ADAM'S Consulting, s.r.o.,
tu žalobca uviedol, že mu správca dane nepriznal odpočet v plnej výške ale len vo výške fakturácie od
spoločnosti PARTNER BARTNER NET s.r.o. spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., pričom to odôvodnil
tým, že odvysielanie reklamných spotov, prenájom reklamných plôch a vylepovanie reálne neobjednala
spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o., ale spoločnosť PARTNER BARTNER NET s.r.o.. Správca

dane pritom nespochybňuje dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou ADAM'S Consulting, s.r.o.,
ale spochybňuje dodanie týchto služieb spoločnosťou ADAM'S Consulting, s.r.o., svoje závery však
neodôvodňuje tým, že by na strane spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. došlo k neodôvodnenému
navýšeniu ceny týchto služieb, preto v rozpore s akoukoľvek logikou a vykonanými dôkazmi dospel
k záveru, že dodávateľom bola spoločnosť PARNER BARTNER NET s.r.o. Vo vzťahu k odôvodneniu

nepriznania odpočtu DPH v celom rozsahu tak považuje žalobca rozhodnutie, čo do odôvodnenia
správcu dane za zmätočné a nezrozumiteľné, pričom ako už uviedol, dodanie reklamných služieb bolo
jednoznačnepreukázané.Neodôvodnenosťvidíajvtom,ževôbecniejeuvedené,ktorézdeklarovaných
reklamách služieb neboli dodávateľskými spoločnosťami riadne dodané, teda nedodanie ktorých má
odôvodňovať záver o nepriznaní nároku na odpočet DPH v plnom rozsahu. Poukázal aj na to, že

správca dane opomenul aj tú skutočnosť, že žalobca si od spoločnosti ADAM'S Consulting objednal
reklamný priestor v printových médiách a prenájom outdoor reklamných plôch, pričom iba tieto
služby mu boli dodávateľom vyúčtované. Od tejto spoločnosti si neobjednal žiadne služby ktoré mali
byť tejto spoločnosti dodané od spoločnosti Malcolm stav, s.r.o. alebo AGRO TRADER SLOVAKIA,
s.r.o. Záver správcu dane o tom, že dôvodom nepriznania DPH v plnom rozsahu je nedôvodné

navýšenie ceny reklamných služieb, to však nezodpovedá dôvodu nepreukázania splnenia podmienok
na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a2 zákona č. 222/2004. Poukázal na to, že
túto argumentáciu uplatňuje aj vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam Cino s.r.o. a In Vestito, s.r.o.

8. K nepriznaniu odpočtu na dane z pridanej hodnoty v plnej výške od spoločnosti 3pple s.r.o., tu

uviedol, že považuje rozhodnutie správcu dane v tejto časti za zmätočné a nezrozumiteľné a keď mu
správca dane nepriznal právo na odpočet v plnej výške, ale len v sume, ktorú fakturovala spoločnosť
TNS Slovakia, s.r.o., HANDSAHKE s.r.o. a A4 Promo s.r.o. spoločnosti 3pple s.r.o., poukazuje na
to, že správca dane nerozlišuje medzi samotnými činnosťami a to realizovaním monitoringov, ktorédodali spoločnosti Malcolm stav, s.r.o. a AGRO TRADER s.r.o. a ich skompletizovaním a vytlačením,
čo realizovala spoločnosť HANDSHAKE s.r.o. a dospel k záver, že služby, ktoré dodala spoločnosť
HANDSHAKE s.r.o. sú totožné so službami, ktoré dodala spoločnosť Malcolm stav, s.r.o. a AGRO

TRADERs.r.o.,avšakbezrealizácieakéhokoľvekporovnaniatýchtoslužieb.Ktomutožalobcanavrhoval
správcovi dane aby si tento vyžiadal od spoločnosti TNS Slovakia, s.r.o. všetky doklady týkajúce sa
dodania služieb spoločnosti 3pple s.r.o. za účelom ich porovnania so službami dodanými spoločnosťou
3pple s.r.o. žalobcovi. Správca dane, keďže zrejme považoval vykonanie tohto dôkazu za dôležité, aj
zaslal výzvu tejto spoločnosti ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia na strane 31, ale správcovi

sa výzva vrátila ako nedoručená z dôvodu jej zaslania na inú adresu a v ďalšom konaní už správca
dane takýto dôkaz nerealizoval. Má za to, že správca dane bez akýchkoľvek dôkazov a podkladov
neuznal dodanie služieb spoločnosťami Malcolm stav, s.r.o. a AGRO TRADER SLOVAKIA s.r.o. pre
spoločnosť3pples.r.o.sodôvodnením,žeideoslužbytotožnésoslužbamidodanýmispoločnosťouTNS
Slovakia, s.r.o., pričom odmietol vykonať akýkoľvek dôkaz, ktorý by bol spôsobilý tento záver správcu
dane a žalovaného jednoznačne vyvrátiť.

9. Žalobca sa vyjadril aj k dôkaznému bremenu v daňovom konaní, keď uviedol, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods.1 v spojení s § 45 ods.2 písmeno e)
daňového poriadku ) a okrem iného teda to, že vykonal ekonomickú činnosť § 3 ods.2 zákona o DPH )
najmä vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods.1

písmeno a) a b) zákona o DPH) v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných
dokladov od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeným na faktúre. Teda v prípade preukazovania
vzniku práva na odpočítanie dane je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, avšak v prípade zneužitia
práva alebo podvodného konania je dôkazné bremeno na správcovi dane. Poukázal opätovne tak ako
v odvolacích námietkach na to, až v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.12.2020 oboznámil

správca dane daňový subjekt so zisteniami v daňovej kontrole, kedy uviedol, že nárok na DPH neprizná
v celom rozsahu z dôvodu neprimeraného navýšenia ceny týchto služieb, avšak správca dane vôbec
neuvádza, že by tieto služby považoval za nedodané, prípade či v konaní žalobcu vidí zneužitie práva
alebo podvodné konanie. Vzhľadom k tomu má za to, že správca dane znemožnil žalobcovi uplatnenie
jeho práv v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní. Nedostatky vytýkané správcovi dane

neboli odstránené ani žalovaným v jeho rozhodnutí, ktorý naviac uvádza, že dôvodom odmietnutia
nároku na DPH bolo nepreukázanie dodania služieb podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z., avšak samotné
odôvodneniejehorozhodnutiatomutozáverunezodpovedáasvojímobsahomskôrzodpovedázneužitiu
práva.

10. K vytýkanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia žalobca uviedol, že ani z rozhodnutia
správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca
dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi prezentované v ich rozhodnutiach, rozhodnutia sú chaotické,
pričom sú v nich opakovane uvádzané závery bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. Taktiež
v rozhodnutiach ani správca dane nereagoval na pripomienky žalobcu v podobe jeho vyjadrení, a taktiež

ani žalovaný nereagoval na jeho pripomienky uvedené v odvolaní a správne orgány sa obmedzili iba
na opakovanie už skôr zistených skutočností z daňovej kontroly. Odôvodnenia rozhodnutí obsahujú
iba popis skutkového stavu, sú zmätočné, bez zrozumiteľného odôvodnenia, závery sú svojvoľné
a arbitrárne, výklad právnej normy je v ústavne nesúladný a spôsob jeho použitia je v danom prípade
v rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy.

11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu opätovne poukázal na to, v čom spočíva dôkazné bremeno
daňového subjektu, ako aj na to, v čom spočíva dôkazné bremeno správcu dane. Súčasne uvádza, že
správca dane dospel k záver o nepreukázaní dodania služby, avšak z odôvodnenia vyplýva, že konaním
dodávateľov žalobcu došlo k navýšeniu ceny dodaných služieb, čo skôr zodpovedá zneužitie práva

s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
v ktorom je upravené zneužitie práva a taktiež na výklad a aplikáciu tejto zásady upravenej v ustanovení
§ 3 ods. 6 Daňového poriadku, ktorá sa odvíja predovšetkým z judikatúry Súdneho dvora EÚ a to najmä
z rozsudku vo veci sp. zn.: C-255/02 Halifax a spol.

12. Záverom uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného v jeho rozhodnutí, ktoré napadol správnou
žalobou, nakoľko tieto vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý má
za následok nesprávne právne posúdenie právneho nároku žalobcu. Zároveň má žalobca za to, že aj
dôkazy, ktoré mal žalovaný k dispozícii vyhodnotil nesprávne, resp. sa nimi vôbec nezaoberal.III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2022 k správnej žalobe uvádza:
· že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k námietkam žalobcu, ktoré korešpondujú s odvolacími
námietkami;

·zotrvalnatom,žekontrolnézisteniaspochybnilidodaniefakturovanýchslužiebspoločnosťouuvedenou
na faktúre a skutočným dodávateľom služieb – odvysielanie reklamných spotov v rádiách, v televíziách
a uverejnenie reklám v tlačovinách na produkty GOOD ANGELS a Zober loptu, nie
drogy bolo uskutočnené spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o., táto spoločnosť svoje služby
fakturovala ďalej spoločnostiam - ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o.; a 3pple,
s.r.o. a následne títo odberatelia reklám v TV a v rádiách a uverejnenie inzercie fakturovali daňovému

subjektu s niekoľkonásobne vyššou cenou, napriek tomu, že išlo o fakturáciu tých istých služieb bez
pridanejhodnoty,pretosprávcadanepriznalžalobcoviodpočetzfaktúr,priktorýchbolasubdodávateľom
spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., v rovnakej sume, akú fakturovala spoločnosť PARTNER
BARTER NET s.r.o., svojim priamym odberateľom;
· spoločnosti : ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o.; a 3pple, s.r.o nepreukázali

skutočnosť, na základe ktorej reálne navýšili cenu dodaných služieb, prečo navýšili cenu.
· k uneseniu dôkazného bremena žalobcom žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že správca dane
nespochybnil odvysielanie reklamných spotov v rádiách, televíziách a uverejnenie reklám v tlačovinách
na produkty GOOD ANGELS a Zober loptu, nie drogy, ktoré boli uskutočnené spoločnosťou PARTNER
BARTER NET, s.r.o.

· poukázal na to, že v prípade spoločnosti Cino s.r.o., správca dane čiastočne priznal žalobcovi
odpočítanie dane od tejto spoločnosti a to napriek tomu, že táto spoločnosť bola počas daňovej kontroly
nekontaktná a ex offo vymazaná z obchodného registra a správcovi dane žiadne doklady nepredložil,
nepreukázala, že skutočne dodala žalobcovi odvysielanie reklamy;
· má za to, že nepreniesol dôkazné bremeno len na žalobcu;

· poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-154/20 Kemwater ProChemie, ktorým došlo
k judikatórnemu posunu v tom smere, že pre preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku
nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty pre prípad nepreukázania konkrétneho dodávateľa môže
byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje
potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ postavenie platcu dane z pridanej hodnoty, pričom

v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt;
· má za to, že žalobca počas daňovej kontroly ani následne vo vyrubovacom konaní nepredložil doklady
ani listinné či vecné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a odstránil pochybnosti správcu dane;
· k žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zo spisového

materiálu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 20.08.2019 a bola prerušená na žiadosť žalobcu zo
dňa05.04.2020vzmysleustanovenia§6zákonač.67/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnychopatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 odo dňa nasledujúceho po
dni podania žiadosti, t.j. od 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie, t.j. do 30.09.2020; protokol
z daňovej kontroly bol vyhotovený dňa 17.12.2020 a dňa 05.01.2021 – doručením protokolu bola podľa §

46 ods. 8 Daňového poriadku daňová kontrola ukončená; z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že sa
jedná o zákonné dôvody na prerušenie daňovej kontroly a navyše na žiadosť žalobcu, a preto nedošlo
k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly; daňová kontrola trvala menej ako jeden
rok, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku a teda správca dane dodržal zákonnú
jednoročnú lehotu na výkon daňovej kontroly a protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného

dôkazu; následne po doručení protokolu začalo podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyrubovacie
konanie;
· nie je podľa neho pravdou, že bol 5 mesiacov nečinný tak ako to tvrdí žalobca, k tomuto poukázal na
úkony ktoré vykonal;
· má za to, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku a žalovaný

sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.

IV.Replika, duplika

14. Žalobca v replike zo dňa 27.01.2023 zotrval v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v správnej

žalobe.

15. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ten však na ňu duplikou nereagoval.

V.
Konanie na správnom súde

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Konanie bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou 8S/51/2022

a po prechode výkonu súdnictva z Krajského súdu v Košiciach v zmysle vyššie uvedeného je vedené na
Správnom súde v Košiciach pod spisovou značkou KE – 8S/51/2022. Správny súd v Košiciach rozhodol
meritórne vo veci formou verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 107 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku za súčasného splnenia podmienok podľa 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku.

VI.
Relevantné právne posúdenie

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

20. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.24. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

27. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

28. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.VII.
Právny názor správneho súdu

35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného číslo. 100568783/2022 zo dňa
23.03.2022, ktorým žalovaný v odvolacom konaní nevyhovel odvolaniu žalobcu ako daňového subjektu
a potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Košice č. 102198065/2021
zo dňa 09.11.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za obdobie február 2017 vo
výške 39 230,67 EUR.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutí správcu dane
a žalovaného dospel správny súd k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné a tak rozhodnutie správcu
dane, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, a to z dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahu k ustáleniu si svojich

právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na
ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na platnú judikatúru Súdneho dvora
EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má správny súd za to, že žalovaný
vecvzhľadomnaplatnújudikatúruSúdnehodvoraajnesprávneprávneposúdil.Zuvedenéhodôvodutak
mal správny súd za to, že námietky žalobcu sú dôvodné a je namieste zrušiť tak rozhodnutie žalovaného

ako aj rozhodnutie správcu dane z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písmeno c) a d) Správneho súdneho
poriadku a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 veta prvá Správneho súdneho poriadku správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

38. Jedným zo žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe bola námietka

nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd sa v
prvom rade zaoberal týmto žalobným dôvodom žalobcu, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo
žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre
efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je
zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou

prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27.
júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem

iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§63ods.5daňovéhoporiadku
vyplýva,žezodôvodneniamusíbyťzrejmé,žesasprávnyorgánposudzovanouvecounáležitezaoberal,
neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a
závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia

musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné
alebo protirečivé.

39. Ako už správny súd uviedol vyššie (bod 37 odôvodnenia tohto rozsudku) dospel k záveru, že tak
rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahuk ustáleniu si svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2
v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na platnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty.

40. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť túto
svoju správnu úvahu náležite vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom

tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov
a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho
rozhodnutia.

41. V danom prípade však ani správca dane ani žalovaný nepostupoval dôsledne v týchto intenciách
a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí

nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania, z neho
nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní
odpočtu dane z pridanej hodnoty konštatoval danom prípade však žalovaný nepostupoval
dôsledne v týchto intenciách a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom
preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi,

ako účastníkovi konania, z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods.
1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty. V dôsledku tohto
pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou nielen v tom, že jeho rozhodnutie
je ohľadom tohto posúdenia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale zároveň za takejto situácie

aj trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.

42. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že ani správca dane,
a ani žalovaný neposúdili správne po právnej stránke podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej
hodnoty v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

43. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady
2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície
do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) status osoby

deklarovaného dodávateľa – teda to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná
osoba registrovaná pre daň, 2.) materiálna existencia plnenia – teda to, že predmetné plnenie fakticky
existuje a nejde o fiktívne plnenie a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým
subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie

dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

44. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:
I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty),

II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty),
III. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej

hodnoty),
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.
45. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.46. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt
nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov a nepriznal mu právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty od priamych dodávateľov – spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o.;
v plnej výške, ale len v sume, ktorú týmto spoločnostiam faktúrovala spoločnosť PARTNER BARTER
NET s.r.o. a nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou a 3pple,
s.r.o.len v sume, ktorú jej faktúrovali spoločnosti TNS Slovakia s.r.o.; A4 Promo, s.r.o. a HANDSHAKE
s.r.o.a vyčíslil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 39 230,67 EUR. Správca dane

mal za to, že jeho zistenia spochybnili reálne dodanie faktúrovaných služieb spoločnosťou uvedenou
na faktúre (teda priamymi dodávateľmi žalobcu – spoločnosťami: ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino
s.r.o., In Vestito, s.r.o. a 3pple, s.r.o.) a uzavrel, že dodávateľom daňového subjektu bola spoločnosť
spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., aj keď s ňou žalobca nemal uzavretú žiadnu zmluvu
a z uvedeného dôvodu preto žalobcovi priznal odpočet dane za pridanej hodnoty len vo výške sumy,
ktorú táto spoločnosť faktúrovala priamym dodávateľom žalobcu. V rámci dokazovania správca dane

pri priamych dodávateľoch žalobcu, ktorých označil samotný žalobca (ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino
s.r.o., In Vestito, s.r.o. a 3pple, s.r.o.) preveroval ako to vyplýva za administratívneho spisu a je to
zhrnuté aj v odôvodnení, tak rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného, reálnosť dodania služieb
týmito spoločnosťami a jeho závery o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu dane z pridanej
hodnoty podľa § 49 ods.1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty sú založené na skutočnostiach

týkajúce sa subdodávateľov v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Podľa názoru správneho
súdu však pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov, tieto v zásade nemajú priamy súvis
so spornými obchodmi medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi v zmysle vyššie uvedených
hmotnoprávnych podmienok (bod 43 a 44 odôvodnenia tohto rozsudku) na uplatnenie práva žalobcom
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právne posúdenie zo strany správcu dane a žalovaného, keď

nepriznal žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v celom rozsahu z dôvodu neprimeraného
navýšenia cien na strane jeho priamych dodávateľov hoc neuvádza, že služby nepovažuje za nedodané
a ani to, či v konaní vidí zneužitie práva alebo podvodné konanie, nebolo v konaní správne a ani súladné
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.

47. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn.:5Sfk/24/2023 zo dňa 26.03.2025, týkajúci sa rovnakého žalobcu, avšak rozdielneho
zdaňovacieho obdobia (júl 2014), a hoci nešlo o úplne identickú vec závery Najvyššieho správneho
súdu sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, kde súd v bodoch 79. až 84. konštatoval: „79.
Vo vzťahu k obchodným prípadom sťažovateľky so spoločnosťou 3pple, s.r.o.,

kasačný sú konštatuje, že ich podstatou bolo dodanie monitoringu reklamy v médiách pre kampaň
- ZOBER LOPTU, NIE DROGY. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili
preukázanie dodania služby, poukázali však na jedného zo subdodávateľov, obchodných partnerov
spoločnosti 3pple, s.r.o., spoločnosť MAEDA, s.r.o., ktorá dodávala jedno z čiastkových plnení
(údaje o účelnosti a účinnosti reklamy). V rozsahu hodnoty - ceny tohto obchodu tiež správca

dane a žalovaný neuznali sťažovateľke uplatnené právo na odpočítanie dane z jej obchodov so
spoločnosťou 3pple, s.r.o. 80. Kasačný súd aj v tejto súvislosti musí konštatovať, že pochybnosti
správcu dane a žalovaného sa opätovne týkajú subdodávateľov, ktorí boli spoločnosťou 3pple,
s.r.o. zakontrahovaní pre potreby jej obchodov so sťažovateľkou (bod 22 tohto rozsudku).
Správny súd, žalovaný a ani správca dane nepomenúvajú žiadnu skutočnosť, ktorá by sa

mala týkať obchodného vzťahu medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a sťažovateľkou, a ktorá by
súčasne vyvolávala relevantnú pochybnosť, že sťažovateľke nebolo plnenie od spoločnosti 3pple, s.r.o.
aj dodané. 81. Pokiaľ správca dane a žalovaný poukazovali na fakt, že v rámc ikonečného plnenia, ktoré
bolo poskytnuté sťažovateľke (monitoring reklamy), boli zahrnuté aj čiastkové plnenia od spoločnosti
MAEDA, s.r.o. (údaje o účelnosti a účinnosti reklamy), ktoré podľa názoru správcu dane

a žalovaného mohli byť nahradené bezplatnými údajmi obsiahnutými na webovom A. (body 22 a 18
tohto rozsudku), ani táto úvaha nebola v kontexte identifikovaného dôvodu pre nepriznanie daňových
oprávnení sťažovateľke relevantná. Žiadnym spôsobom totiž nespochybňuje skutočnosť, že spoločnosť
3pple, s.r.o. v komplexnej spracovanej forme odovzdala monitoring reklamy, ktorý si sťažovateľka u nej
objednala. To, akým spôsobom spoločnosť 3pple, s.r.o., resp. jej dodávatelia(subdodávatelia) získali

niektoré čiastkové údaje potrebné pre vyhotovenie monitoringu reklamy, v zásade nie je relevantné,
pokiaľ správca dane a žalovaný nespochybnili skutočnosť, že služby boli spoločnosťou 3pple,
s.r.o. dodané, boli hmotne zachytené na papierovom výsledku monitoringu reklamy a najmä orgány
finančnej správy nepomenúvajú žiadne pochybnosti týkajúce sa obchodného vzťahu spoločnosti 3pple,s.r.o. a sťažovateľky (napr. absenciu relevantných informácií na strane konateľov dotknutých
spoločností; vykonanie služby iným subjektom odlišným od obchodného reťazca subdodávateľov a
pod.). 82. Kasačný súd tak musí konštatovať, v rozpore so závermi správneho súdu, že správca dane

a žalovaný nepomenovali žiadne také skutočnosti, týkajúce sa priamych vzťahov medzi spoločnosťou
3pple, s.r.o. a sťažovateľkou, ktoré by mohli spochybniť dodanie služieb deklarovaným dodávateľom.
Pochybnosti správcu dane sa týkajú výlučne vzťahov medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a jej
subdodávateľmi, ktoré správca dane a žalovaný prenášajú na sťažovateľku. V tomto kontexte ju aj
neprimerane zaťažili dôkazným bremenom pri preukazovaní hmotnoprávnych/materiálnych podmienok

uplatneného práva na odpočítanie dane. 83. V prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou
CERUM s.r.o. išlo najmä o dodanie grafických návrhov reklamných kampaní a výrobu reklamy.
Správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie a uskutočnenie služby. Vo svojej podstate
postavili svoje pochybnosti o predmetnom obchodnom vzťahu sťažovateľky so spoločnosťou
CERUM s.r.o.na tom skutkovom základe, že dodávateľská spoločnosť sťažovateľky zakontrahovala
subdodávateľov(VAXYL s.r.o. a ProReflex, s.r.o.) prostredníctvom zmlúv o sprostredkovaní,

pričom úlohou týchto subdodávateľov bolo nachádzať ďalších subdodávateľov pre dodávky služieb
sťažovateľke. Spoločnosti VAXYL s.r.o., ProReflex, s.r.o. a ani CERUM, s.r.o. však podľa správcu dane
nepreukázali vykonanie sprostredkovateľských služieb. 84. Aj v tejto časti sa kasačný súd nemohol
stotožniť s právnym názorov správcu dane, žalovaného a správneho súdu. Dáva pritom do
pozornosti, že sťažovateľka si u spoločnosti CERUM, s.r.o. neobjednala žiadne sprostredkovateľské

služby a tieto jej ani neboli fakturované. Vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a spoločností VAXYL s.r.o.
a ProReflex, s.r.o. nemožno prenášať na obchodný vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a sťažovateľky,
rovnako zodpovednosť za
prípadné nezrovnalosti obchodov medzi spoločnosťami CERUM, s.r.o. a VAXYL s.r.o. a
ProReflex,s.r.o. nemožno prenášať na sťažovateľku. Opätovne ide o neprípustnú situáciu, keď

správca dane, žalovaný a správny súd vyvodzujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
pre odpočítanie DPH len na spochybnení subdodávateľských spoločností (ZNSS 23/2022), navyše
takých, ktoré ani na základe obchodných vzťahov so spoločnosťou CERUM, s.r.o. priamo nerealizovali
obchodné plnenia presťažovateľku. Správca dane, žalovaný a ani správny súd vo svojich rozhodnutiach
nepomenúvajú žiadne okolnosti týkajúce sa priamo obchodného vzťahu medzi spoločnosťou CERUM,

s.r.o. a sťažovateľkou, ktoré by spochybnili dodanie deklarovaných služieb spoločnosťou CERUM,
s.r.o. Kasačný súd preto ajv tejto časti konštatuje, že správny súd, žalovaný a správca dane zaťažili
sťažovateľku neprimeraným dôkazným bremenom na vyvrátení pochybností pomenovaných správcom
dane(osplnenímateriálnychpodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedane),zaktorésťažovateľka
nezodpovedá.“

48. Z uvedeného je možné prijať záver o tom, že na to, aby správca dane uzavrel, že žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa žalobcu a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený cenou samotného plnenia medzi
obchodnými spoločnosťami, ani personálnym prepojením spoločností v obchodnom reťazci alebo miery

ich obozretnosti, materiálno- technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či disponovali
nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo
v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového

podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

49. V tomto prípade ani správca dane ani žalobca nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle platnej
judikatúry postoj k tomu, či k nepriznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr došlo

preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť,
že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca. A predčasne tak prijali záver o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 v
nadväznostinaustanovenie§51Zákonaodanizpridanejhodnoty.Súdpretokonštatuje,žezuvedených

dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj došlo k
nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ na predmetnú
vec, čím zaťažili svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci podľa §
191 ods. 1 písm. d) a c) SSP.50. Keďže žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na dôkazné bremeno, k tomuto správny súd
len považuje za potrebné uviesť a poukázať na to, že samotnému prenosu dôkazného bremena v

daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia rozobral prenos dôkazného
bremena nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane

písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Správny súd poukazuje na to, že je povinnosťou správcu
dane v procese daňového dokazovania rešpektovať tento právny názor a v jeho zmysle aj postupovať.

51. Záverom ešte správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca namietal, že neúmernú dĺžku
celého daňového konania - tak daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania neúmerne dlho s tým,
že vyrubovacie konanie následne považoval za príliš dlhé, keďže správca dane nevykonával ďalšie
dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, správny súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho
spisu celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila zákonnú lehotu (čo však ani žalobca nenamietal). V

tomto smere nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňového konania,
keďže táto bola ovplyvnená prerušením daňového konania na žiadosť žalobcu z dôvodu COVID-19.
Správny súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej
lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver
totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (daňový poriadok alebo zákon o dani z pridanej

hodnoty) a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít.

52. Správny súd teda s ohľadom na vyššie uvedené dospel ku konečnému záveru, že správna žaloba
je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
nie sú nedostatočne odôvodnené a teda sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj

trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia. čím boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d) a c) Správneho súdneho
poriadku, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

53. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom

správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa
riadil pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní

a aby bolo zrejmé, prečo podľa neho žalobcovi nepatrí právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z
predmetných faktúr, aby bolo odôvodnené rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou
právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

54. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý

vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorýchbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny
súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).