Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200215
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., so sídlom Ulica
Priemyselná 6, Sučany, IČO: 35 871 229, právne zastúpený: JUDr. Emília Kosibová, advokátka,
Hraničná 13, 821 05 Bratislava, IČO: 45240213, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101965164/2020 zo dňa 11.12.2020, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/27/2021 - 169

zo dňa 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo:
101169989/2020 zo dňa 13.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 38 ods. 2 písm. b)
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“)
uložil žalobcovi (ako účtovnej jednotke) pokutu vo výške 500 eur za správny delikt podľa § 38 ods. 1

písm. f) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2015 - a to z dôvodu, že neviedol
účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej
závierke. Uviedol, že žalobca porušil § 8 ods. 2 zákona o účtovníctve tým, že nedodržal ustanovenie
§ 4 ods. 2 o účtovníctve a porušil § 7 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve tým, že neúčtoval tak, aby
poskytoval verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej
situácii účtovnej jednotky a nezobrazil položky účtovnej závierky verne tak, aby obsah položiek účtovnej
závierky zodpovedal skutočnosti.

2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101965164/2020 zo dňa 11.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie na správnom súde
3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/27/2021 - 169 zo dňa
17. apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
4.Správnysúdsaprimárnevysporiadalsožalobnounámietkououplynutísubjektívnejlehotynauloženie
pokuty za správny delikt a dospel k záveru, že predmetná námietka je dôvodná. Poukázal na § 38 ods.8 zákona o účtovníctve, podľa ktorého je možné uložiť pokutu v subjektívnej lehote jedného roka odo
dňa, keď sa daňový úrad dozvedel o správnom delikte, najneskôr v objektívnej lehote do piatich rokov.
5. Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu

ako daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 ešte v
období od 03.11.2017 do 10.10.2018, z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101983816/2018 zo
dňa 05.10.2018, z ktorého - okrem iných - vyplýva nasledovné: „Aj napriek tomu, že účtovná závierka
bola auditovaná s výrokom audítora: „podľa nášho názoru, účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný
obraz finančnej situácie spoločnosti k 31. decembru 2015 a výsledku ich hospodárenia za rok končiaci

k uvedenému dátumu v súlade so zákonom o účtovníctve“, správca dane trvá na zistení, že účtovníctvo
(hlavná kniha) nie je v súlade s účtovnou závierkou. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č.
595/2003 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v
sústave podvojného účtovníctva (zákon č. 431 /2002 Z. z. o účtovníctve) z výsledku hospodárenia. Na
základe uvedených skutočností správca dane trvá na svojich zisteniach a podľa ustanovenia § 17 ods.
2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. zvyšuje základ dane o sumu 108 935,46 eur.“

6. Správny súd uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu v období od 24.03.2020 do 02.07.2020
kontrolu za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015, v ktorej konštatoval porušenia ustanovení zákona
o účtovníctve a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra
2002. Správny súd skonštatoval, že pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2015, ako aj pri kontrole dodržiavania zákona o účtovníctve, vychádzali správca dane i žalovaný z

totožných podkladov.

7. Podľa správneho súdu, pre posúdenie, kedy začala plynúť subjektívna lehota podľa § 38 ods. 8
zákona o účtovníctve, teda určenie dňa, kedy sa správny orgán dozvedel o správnom delikte, sú dôležité
okolnosti konkrétneho prípadu. Správca dane pri daňovej kontrole už vo výzve číslo 10184464/2018 zo

dňa 18.06.2018 (str. 5) konštatoval porušenie § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve a § 44 ods. 7 postupov
účtovania. V tomto konkrétnom posudzovanom prípade z obsahu protokolu o daňovej kontrole dane z
príjmov vyplýva, že v ňom správca dane presne pomenoval porušenie povinností plynúcich zo zákona
o účtovníctve. Správny súd preto dal za pravdu žalobcovi, že správca dane preukázateľne disponoval s
informáciou o existencii porušenia konkrétnych ustanovení zákona o účtovníctve a o správnom delikte

najneskôrdňa10.10.2018,kedybolprotokolodaňovejkontroledoručenýžalobcovi.Odtohtodňazačala
plynúť jednoročná subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 10.10.2019.
8. Správny súd skonštatoval skutočnosť, že správca dane na svoje povinnosti rezignoval, keď zostal
nečinnýtakmerdvarokypotomtozistenínedostatkov(povydaníprotokoluzdaňovejkontrolyžalobcuna
dani z príjmov za rok 2015) a kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie

kalendárneho roka 2015 začal u žalobcu až na základe oznámenia zo dňa 27.02.2020, potom takúto
kontrolu nemožno pričítať na ťarchu daňovníka (žalobcu). Navyše, podľa obsahu protokolu z daňovej
kontroly žalobcu je zrejmé, že zistenia vo vzťahu k nedodržiavaniu účtovných predpisov vychádzajú zo
zistení, ktoré správca dane získal v priebehu daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby - žalobcu
- za zdaňovacie obdobie roka 2015. Za daných skutkových okolností - podľa správneho súdu - nemožno

dospieťkzáveru,žerozhodnéskutočnostinebolizistenépočasdaňovejkontrolydanezpridanejhodnoty
za rok 2015 už dňa 10.10.2018.
9. Správny súd tiež uviedol, že prisvedčil žalobnej námietke o nesprávnej kvalifikácii správneho deliktu,
lebosprávcadanesadozvedelospáchanísprávnehodeliktunajneskôr10.10.2018,tedamalpodľaneho
aplikovať príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve účinné v tomto období. Pritom právna kvalifikácia

skutku uvedená k 10.10.2018 v § 38 ods. 1 písm. f) zákona oúčtovníctve znela ako „porušenie povinnosti
mať zriadený výbor pre audit podľa § 19a“.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu k nej
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú

sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci), v ktorej navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie.
11. Podľa sťažovateľa lehota uvedená v § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve sa vzťahuje na kontrolu
dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, a nie univerzálne na akúkoľvek daňovú kontrolu a ďalej,
že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve sa po procesnej stránke riadi ustanoveniami

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „Daňový poriadok“) upravujúcimi postup pri daňovej kontrole (tretí diel Daňového poriadku).
12. Podľa sťažovateľa bolo nevyhnutné, aby správca dane riadne vykonal kontrolu dodržiavania
ustanovení zákona o účtovníctve a až následne konal vo veci uloženia pokuty. To znamená, že musíbyť začatá kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve a až po jej ukončení začína plynúť
jednoročná lehota podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve. Za deň, keď sa daňový úrad preukázateľne
dozvedel o porušení povinnosti dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve je potrebné považovať

deň ukončenia kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, a tým je deň doručenia protokolu
podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, t. j. 02.07.2020.
13. Sťažovateľ podotkol, že predmetom daňovej kontroly ukončenej dňa 10.10.2018 u žalobcu bola daň
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V tomto prípade nebola vykonaná

kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, a preto jednoročná lehota ešte nezačala plynúť.
14. Sťažovateľ uviedol, že pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015
podľa zákona o dani z príjmov použil správca dane účtovníctvo v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný
na dosiahnutie účelu práve tejto kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby.
15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačná sťažnosť podľa neho neobsahuje
relevantné skutkové tvrdenia a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
17. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
18. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná

sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybraná súvisiaca právna úprava
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka,
ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v
účtovnej závierke.
22. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, daňový úrad uloží pokutu za správny delikt
podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej: 1. v súvahe zostavenej za

kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000
000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac
1 000 000 eur.
23. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve, daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka
odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného

obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že
kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.

Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba
v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov.
25. V kasačnom konaní - v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne posúdenie veci správnym súdom -
by tento mal adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho
súdu v kontexte jeho právnych záverov, tieto by mal zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s

pozitívnoprávnou úpravou a mal by formulovať alternatívny právny výklad, resp. čo najpresvedčivejšie
prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného
názoru. Kasačná sťažnosť žalovaného tieto podmienky a predpoklady spĺňa len čiastočne, keď tento
síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením správneho súdu, avšak do podstatnej miery rezignoval naznenie ustanovenie § 440 ods. 2 SSP („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i)
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (...)“).

26. Pre právne posúdenie predmetnej veci je rozhodujúce posúdenie subjektívnej lehoty na uloženie
pokuty podľa ustanovenia § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorého „daňový úrad uloží
pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel“, a to v kontexte
skutkových okolností súdenej veci.
27. Správny súd bol tohto názoru, že k vedomosti správcu dane o správnom delikte, t. j. k preukázaným

zisteniam - možno dospieť po vykonanom procese hodnotenia daňovníkom predložených dokladov a
vykonaní dôkazov - v priebehu vykonanej daňovej kontroly - čo nastáva potom, ako správca dane takéto
hodnotenie vykoná a uvedie ho v protokole, ktorý následne doručí daňovníkovi s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Takúto vedomosť správny súd s ohľadom na skutkové okolnosti tejto
veci za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 u sťažovateľa odvíjal od protokolu k daňovej kontrole
k dodržaniu ustanovení zákona o dani z príjmov za rok 2015, a nie z následnej kontroly dodržiavania

ustanovení zákona o účtovníctve.

28. Kasačný súd pripúšťa, resp. nerozporuje, že závery napadnutého rozsudku nemožno aplikovať
plošne, keď tieto budú vždy závislé od individuálnych - konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Inak
povedané, nie je pri každom jednotlivom prípade možné skonštatovať, že sa správca dane dozvedel o

správnom delikte už pri kontrole zameranej na dodržanie ustanovení dane z príjmov právnickej osoby. V
okolnostiachsúdenejvecivšakjeprávneudržateľnýzáversprávnehosúdu,ktorýtzv.získanievedomosti
správcu dane o správnom delikte žalobcu (pre účely plynutia subjektívnej lehoty - k tomu pozri bod
23. vyššie) viazal na materiálne, nie formálne aspekty veci - a to prihliadajúc na jej skutkové okolnosti.
Takýto prístup podľa kasačného súdu vyplýva aj z teleologického výkladu uvedenej právnej normy.

Zákonodarca totiž jasne odvíja subjektívnu lehotu na uloženie sankcie od okamihu, kedy sa správca
dane o delikte „dozvedel“, čo vyplýva z vlastného znenia súvisiacej právnej úpravy - teda preferuje
vedomosť materiálnu, nie formálnu. Pre posúdenie, kedy začala príslušnému orgánu verejnej správy
plynúť subjektívna lehota podľa ustanovenia § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve, teda určenie dňa, kedy
sa správny orgán dozvedel o správnom delikte, sú potom dôležité vecné okolnosti konkrétneho prípadu.

29. Správny súd v tu prejednávanej veci videl nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tom, že
správca dane dospel k zisteniam o porušení zákona o účtovníctve zo strany žalobcu už v rámci jeho
kontroly na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie r. 2015 (k tomu pozri protokol č. 101983816/2018
zo dňa 05.10.2018, resp. toto odôvodnenie vyššie), avšak napriek tomu ostal nečinný takmer dva roky
po tomto zistení, resp. po vydaní protokolu z daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmov za rok 2015.

Následkom tejto skutočnosti bolo potom to, že žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy
neboli vydané v zákonných lehotách, ktoré ako kumulatívnu zákonnú podmienku určuje ustanovenie §
38 ods. 8 zákona o účtovníctve (bod 23 tohto rozsudku). Kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o
účtovníctve za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 začal príslušný orgán (správca dane) až na
základe oznámenia zo dňa 27.02.2020, pričom takýto postup je v príkrom rozpore s účelom subjektívnej

lehoty definovanej v § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve, ktorá sa viaže na vedomosť správcu dane. V tejto
súvislosti kasačný súd zároveň dopĺňa, že právny poriadok umožňuje rozšírenie daňovej kontroly už v
rámci prebiehajúcej daňovej kontroly (k tomu pozri napr. § 46 ods. 4 Daňového poriadku: „(4) Ak správca
dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného
zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o

začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon
daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu
dodržiavania ustanovení osobitných predpisov2); túto skutočnosť je správca dane povinný písomne
oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.“), keď odkaz pod čiarou č. 2 v
uvedenej právnej norme dokonca explicitne odkazuje na zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.).

30. Sťažovateľ - v rámci kasačného konania - naviac nepredložil žiadne námietky, ktorými by spochybnil
východiská správneho súdu, na základe ktorých tento formuloval svoje závery o porušení, resp.
nedodržaní ustanovenia § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve v okolnostiach prejednávanej veci. Nijako
nerozporoval závery napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých:
- už v protokole č. 101983816/2018 zo dňa 05.10.2018 došlo k zisteniam o porušení zákona o

účtovníctve zo strany žalobcu, t. j. stalo sa tak už v rámci kontroly dane z príjmov právnickej osoby
(žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2015,- pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2015, ako aj pri kontrole
dodržiavania zákona o účtovníctve, vychádzali orgány verejnej správy v zásade z totožných podkladov/
dôkazov,

- z obsahu protokolu o daňovej kontrole dane z príjmov žalobcu za rok 2015 vyplýva, že v ňom správca
dane presne pomenoval porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve,
- správca dane preukázateľne disponoval informáciou o existencii porušenia konkrétnych ustanovení
zákona o účtovníctve a o správnom delikte žalobcu najneskôr dňa 10.10.2018, kedy bol protokol o
daňovej kontrole na dani z príjmov žalobcu za rok 2015 žalobcovi riadne doručený,

- správca dane na svoje povinnosti rezignoval, keď zostal nečinný počas dvoch rokov po tomto
zistení, pričom v kasačnej sťažnosti neuviedol racionálny, legitímny a právne prijateľný dôvod, prečo
bezprostredne po zisteniach o porušení zákona o účtovníctve využil postup podľa § 46 ods. 4 Daňového
poriadku.
31. Za uvedených okolností, keď samotný sťažovateľ adresne nespochybnil skutkové a právne
východiská, z ktorých správny súd vyvodil svoje závery o nedodržaní subjektívnej lehoty v okolnostiach

prejednávanej veci, nemohol kasačný súd - súc viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti - tejto
vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť. Sťažovateľ teda okrem formálneho argumentu, že je potrebné
akceptovať ním prezentované rozlišovanie (k tomu pozri čl. III tohto rozsudku), neuviedol, na základe
čoho má z materiálneho hľadiska za to, že sa o správnom delikte žalobcu dozvedel až v rámci kontroly
dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015.

32. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje ďalej aj na to, že písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Správny súd teda
postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia
riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa predpoklady a požiadavky zrozumiteľného, určitého a
logicky odôvodneného rozsudku.

33. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené okolnosti a vychádzajúc primárne zo znenia protokolu z
daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmov za rok 2015, nestotožnil sa kasačný súd v okolnostiach
súdenej veci so sťažovateľom v tom, že správca dane získal o správnom delikte žalobcu (na úseku
účtovníctva) vedomosť až osobitnou kontrolou jeho účtovníctva, resp. protokolom z nej, ale túto
vedomosť viazal práve na zistenia sťažovateľa už z kontroly žalobcu na dani z príjmu (za rok 2015).

Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, a preto
postupom podľa § 461 SSP túto zamietol.
34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení
s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na
náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle

§ 175 ods. 2 SSP.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.