Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125206545
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125206545.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v B., C. XX, zastúpenej Líška & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brezová 10, IČO: 48 052
060,protižalovanému:D.E.B.F.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomG.H.,I.XXXX/XX,zastúpenémuJUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, IČO: 52 858 774, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo
dňa 08. septembra 2025 sp. zn. 0C/1/2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 08. septembra 2025 č.k. 0C/1/2025-187
okrem výroku II., ktorým súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%.

Z r u š u j e rozhodnutie vo výroku II., ktorým súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov

konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 08. septembra 2025
č.k.0C/1/2025-187návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol(výrokI.)apriznalžalovanému
voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobkyne, ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
uloženia zákazu vstupu žalovaného do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné
číslo XXXX, na pozemku: parc. č. 3583 a spoločných priestorov tohto bytového domu v katastrálnom
území J., obec: B. - K. B., L. B. D. evidovanom na list vlastníctva č. XXXX, návrhu vydania rozhodnutia
vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, o trovách konania, návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni a o uloženie

zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným.

3.1 Žalobkyňa dôvodila, že žalovaný je jej manželom, pričom manželstvo uzavreli dňa 12.10.2013. Z
manželstva sa narodili dve maloleté deti, a to maloletý syn M. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá dcéra
B. B., nar. XX.XX.XXXX. Spoločne žijú v byte na ul. C. XX, XXX XX B., ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.

3.2 V súčasnosti na Mestskom súde Košice prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 82P/48/2025. Manželstvo so
žalovaným až na pár okamihov nebolo nikdy harmonické. Prakticky aj v čase pred uzavretím manželstva
žalobkyňa zo strany žalovaného bola pod neustálou kontrolou, avšak uvedená kontrola prerástla do
doslovného ovládania jej života zo strany žalovaného, ktorý fakticky rozhoduje o všetkých veciach, ktoré
sa jej týkajú. Žalovaný mal a má neustálu potrebu ju kontrolovať, rozhodovať o tom, s kým a kedy sa

môže stretávať. Uvedené konanie žalovaného sa však postupom rokov stále radikalizovalo a prerástlo
až do tej miery, že sa žalobkyňa žalovaného fakticky bojí, nakoľko nikdy nevie predvídať jeho správanie,nikdy nevie, čo ho podráždi, čo jej bude zasa vytýkať, ako bude reagovať, nakoľko bežne sa stávalo,
že žalovaný po tom, ako sa rozčúlil, niečo hodil, hoci vlastný telefón o skriňu. V prípade akéhokoľvek
vzdoru nasledovali vyhrážky o tom, ako ju zničí, že ju úplne potopí, zničí jej kariéru a zoberie jej deti

tak, že ostane úplne sama a bez financií.
3.3 Približne v polovici mesiaca február tohto roku žalobkyňa žalovanému povedala, že s ním nechce
byť, že ju tento život zraňuje, že ju zraňuje jeho správanie. Bola na sesternicinej oslave, kde si žalovaný
opätovne ako mnohokrát v minulosti vyhľadal jej polohu cez mobilnú aplikáciu a prišiel za ňou. Na oslave
na ňu pred ostatnými kričal a nadával jej a nútil ju ísť domov, že ako si dovoľuje robiť niečo iné, ako

on rozhodol. Keď následne pred ním ušla do taxíka, tento prenasledoval a donútil ju nastúpiť k nemu.
Následne jej odmietal zastaviť auto, aj keď mu opakovala, že sa ho bojí, že už takto nechce žiť a povedal,
že môže vyskočiť. Keď došli na Sídlisko KVP a ona vybehla z auta, tak ju prenasledoval a zastavili ho
až ľudia na zastávke autobusu.
3.4 V prípade maloletých detí uvádza, že správanie žalovaného vnímali tak, že je to veľmi zlé, nakoľko
aj syn viackrát prosil žalovaného, ktorý ju zatváral v miestnosti v ich byte, aby ju pustil, aby za ňou mohol

ísť. Deti v poslednom období často nemohli zaspať kvôli tomu, čo žalovaný robil, keď hystericky vrieskal,
plakal v byte, vrieskal v aute, kedy ho zakaždým prosila, aby to nerobil, pretože všetkých traumatizuje.
3.5Žalovanýsičastovynucovalpohlavnýstyk,kdemanželkunútilkrôznympraktikám,ktoréjejubližovali
fyzicky. V prípade, že styk odmietala, tak jej nedovolil spať, kričal po nej, vravel, že musí tak, že sa
mnohokrát zobudili aj deti, kedy následne, aby bol kľud, podľahla. Uvedené správanie žalovaného

vyústilo do jej súčasného stavu, kedy doslova neznesie, aby sa jej dotkol. Pri akomkoľvek fyzickom
kontakte zo strany žalovaného doslova stuhne a nie je schopná ani rozmýšľať.
3.6 Celkové správanie žalovaného jej spôsobilo vážne psychické problémy, kedy nevedela jesť, spať,
cítila sa celkovo veľmi zle a z ktorého dôvodu bola nútená vyhľadať odbornú pomoc, pričom v súčasnosti
navštevuje psychiatrickú ambulanciu A. N. a užíva predpísanú liečbu.

3.7 Predmetné správanie žalovaného eskalovalo dňa 28.03.2025, kedy bol žalovaný zadržaný pre
podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestnéhozákonavsúbehusprečinomnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§363ods.1Trestnéhozákona,
pričom uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 31Tp/14/2025 zo dňa 31.03.2025 bol podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby vo veci trestného stíhania pre zločin obmedzovania

osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania sa. Následne bola ako poškodená
informovaná, že žalovaný bol dňa 17.04.2025 z väzby prepustený.

4.1 O návrhu súd rozhodol (prvýkrát) uznesením sp. zn. 0C/1/2025 zo dňa 21.04.2025 tak, že
žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. XX, v bytovom

dome súpisné číslo XXXX, na pozemku:: parc. č. 3583 a spoločných priestorov tohto bytového domu
v katastrálnom území J., obec: B. - K. B., okres Košice II evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX /
výrok I./. Zároveň návrh žalobkyne na vydanie rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z
užívania bytu, o trovách konania, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie
zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a o uloženie zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným

vylúčil sa samostatné konanie /výrok II./.
4.2 Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením č. k. 6Co/75/2025-158 zo dňa 27.06.2025
zrušil uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 21.04.2025 č.k. 0C/1/2025-35 vo výroku I. a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie
v prejednávanej veci dospel k predčasnému záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods.
2 písm. e/ CSP. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla,
neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o násilnom správaní
žalovaného v intenzite, ktorá by odôvodňovala potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán,
a to rozhodnutím súdu, ktorým uložil zákaz vstupu žalovaného do bytu, v ktorom býva spolu so

žalobkyňou. Neosvedčila dostatočným spôsobom potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu z právneho dôvodu, že by bol žalovaný dôvodne podozrivý z násilia. V rozhodnutí odvolací súd
uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť skutkové tvrdenia žalobkyne v spojení s
dôkazmi ňou predloženými, či tieto neosvedčujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa
ust. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.

5. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 42C/16/2025 súd zistil, že uznesením Mestského súdu Košice zo dňa
14. mája 2025 č.k. 42C/16/2025-42 súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa nepribližoval k žalobkyni na
vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnoma správnom konaní, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Zároveň súd
uložil žalovanému nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami s výnimkou komunikácie, týkajúcej sa starostlivosti o maloleté deti M. B., nar.

XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej
(výrok II.). Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/76/2025-151 z 04.07.2025, právoplatným dňa
27.07.2025 zrušil uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 14. mája 2025 č.k. 42C/16/2025-42 a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, majúc za to, že napadnuté
uznesenie je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok konkrétnych dôvodov a úvah súdu, ktoré viedli

k záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je predčasný jeho záver o splnení
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ a g/
CSP.

6. Po právnom posúdení podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, f/, CSP súd dospel
k záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil, či sú v danom prípade splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a taktiež podľa § 325

ods. 2 písm. f/ CSP.

8. Vychádzajúc z bodu 27. odôvodnenia uznesenia krajského súdu, žalobkyňa do doby vydania
predmetného rozhodnutia (t. j. 27.06.2025) neosvedčila násilné konanie žalovaného ako také, keďže
okrem jej vlastných vyjadrení v žalobe súdu neponúkla iné dôkazy, ktoré by osvedčili násilné správanie

sa žalovaného. Násilné konanie žalovaného, z dôvodu ktorého by bol žalovaný vykázaný zo spoločného
obydlia ani tvrdené nebolo. Žalovaný totiž nebol policajným orgánom vykázaný zo spoločného obydlia.
Súd preskúmal, či od uvedenej doby došlo k zmene dôkaznej situácie, pričom zistil, že od vydania
rozhodnutia odvolacieho súdu žalobkyňa súdu nepredložila žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojich
pôvodných tvrdení, ani nepredniesla žiadne nové tvrdenia. K zmene dôkaznej situácie v danej veci teda

nedošlo, a preto rešpektujúc uvedený záver odvolacieho súdu mal súd za to, že v danej veci neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, keďže
doposiaľnebolaosvedčenánaliehavosťúpravypomerovpodľapísm.e/,ktorériešinajakútnejšiesituácie
domáceho násilia.

9.1 Následne súd skúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust.
§ 325 ods. 2 písm. f/ CSP.
9.2 Súd mal za to, že žalobkyňa osvedčila konanie žalovaného, ktoré bolo spôsobilé zasahovať do
jej telesnej, resp. duševnej integrity, a to podaním trestného oznámenia na žalovaného, na základe
ktorého voči nemu bolo vznesené obvinenie pre zločin obmedzovania osobnej slobody v súbehu s

prečinom nebezpečného vyhrážania v konaní vedenom pod spisovou značkou: ČVS: ORP-400/X-VYS-
KE-2025 a následným rozhodnutím Mestského súdu Košice č. k. 31Tp/14/2025-27 zo dňa 31.03.2025,
na základe ktorého bol žalovaný väzobne stíhaný. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v tomto
smere nepredložila. Aj takéto osvedčenie konania žalovaného, ktoré bolo spôsobilé zasahovať do jej
telesnej, respektíve duševnej integrity, však súd posudzoval vo vzájomnej súvislosti s predpokladmi

nariadenia neodkladných opatrení, a teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd skúmal, či
je v súčasnosti daná naliehavá potreba zasiahnuť do vzťahu strán sporu nariadením neodkladného
opatrenia, či pretrváva existencia hrozby zo strany žalovaného, že bude svojim konaním ohrozovať
alebo narúšať telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne, pričom dospel k záveru, že tieto podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia v súčasnosti splnené nie sú. Vychádzal pritom zo skutočnosti,
že v prebiehajúcom trestnom konaní bol žalovaný prepustený z väzby rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach, ktorý zároveň nahradil väzbu žalovaného jeho písomným sľubom, že povedie riadny život a
probačným dohľadom, pričom probačný a mediačný úradník súdu vykonáva dohľad nad správaním sa
žalovaného v medziach zákona a vo vzťahu k žalobkyni tak, aby boli ochránené jej oprávnené záujmy.

Porušením tohto písomného sľubu a podmienok probačného dohľadu, ktorý mu bol uložený, by sa
žalovaný vystavil následkom takéhoto konania vo vzťahu k jeho väzobnému stíhaniu v prebiehajúcom
trestnom konaní. Súd mal za to, že predmetným súdnym rozhodnutím bola vykonaná ochrana telesnej
a osobnej integrity žalobkyne a ďalšia ingerencia súdu v tejto otázke nie je neodkladná.10. Na základe uvedených skutočností súd nenadobudol presvedčenie, že je potrebné nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický,

nakoľko tento už inými opatreniami súdu v prebiehajúcom trestnom konaní zabezpečený bol. Z
uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia po posúdení možností
jeho nariadenia podľa § 325 odsek 2 písm. e) a písm. f) CSP zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalovaného

vo veci mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

12.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

12.2 Žalobkyňa uviedla, že s napadnutým uznesením v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko má za
to, že nereflektuje vykonané dokazovanie. Žalobkyňa sa žalobou o vylúčenie žalovaného z užívania
bytu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
uložením zákazu žalovaného vstupovať do bytu, zákazu vstupu do bytového domu, v ktorom sa byt
nachádza, ako aj uloženia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a zákazu kontaktovania

žalobkyne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou s výnimkou vymedzených prípadov, o čom
konajúci súd rozhodol uznesením z 21.04.2024 sp.zn. 0C/1/2025, v druhom výroku vylúčil návrh
žalobkyne na vydanie rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu a na
uloženie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na samostatné konanie.
Súd uznesením z 21.04.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby

dočasne nevstupoval do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. XX, v k.ú. J., evidovanom na LV č. XXXX.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7Tpo/19/2025 zo 17.04.2025 bol žalovaný prepustený
z väzby, predmetný stav bol konajúcim súdom vyhodnotený doslova odlišne. Pokiaľ ide o samotné
odôvodnenie záveru prijatého konajúcim súdom, poukázala na bod 16. odôvodnenia, v ktorom súd
konštatoval, že vzhľadom na písomný sľub žalovaného, ako aj uložený probačný dohľad v rozhodnutí

Krajského súdu Košice o prepustení žalovaného z väzby, bola predmetným súdnym rozhodnutím
vykonaná ochrana telesnej a osobne integrity žalobkyne a ďalšia ingerencia súdu v tejto otázke nie
je neodkladná. Súd konštatoval, že keďže porušenie sľubu, ako aj naplnenie účelu dohľadu, by malo
následky vo vzťahu k väzbe, je možné predpokladať, že je v záujme žalovaného, aby sa nedopustil
takéhoto konania. Zdôraznila, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7Tpo/19/2025 zo

dňa 17.04.2025, ktorým bol žalovaný prepustený z väzby na slobodu, nebolo konštatované, že súd
rozhodujúci o väzbe nemal osvedčenú hrozbu, že žalovaný nebude ohrozovať alebo narúšať telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne. Pokiaľ by tomu tak bolo, súd by nevzhliadol v danom prípade
dôvody väzby. Konajúci súd však v danom prípade dôvody väzby vzhliadol, teda inak povedané, mal
osvedčenú hrozbu zo strany žalovaného, väzbu sa však rozhodol nahradiť prijatím písomného sľubu,

ako aj probačným dohľadom, teda sa rozhodol dať žalovanému šancu správať sa korektne. V zmysle
uvedeného má za to, že uvedené nemožno vnímať len cez optiku tak, ako to bolo v odôvodnení
súdu prvej inštancie, nakoľko ním vyvodené závery nezodpovedajú skutkovému stavu, resp. tieto sú
vyvodzované v rozpore so skutkovým stavom. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa osvedčila konanie
žalovaného, ktoré bolo spôsobilé zasahovať do jej telesnej, resp. duševnej integrity, a to už samotným

podaním trestného oznámenia, na ktorého základe bolo žalovanému vznesené obvinenie pre zločin
obmedzovania osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania, v konaní vedenom pod
sp.zn. ČVS: ORP-400/X-VYS-KE-2025 a následným rozhodnutím Mestského súdu Košice o väzobnom
stíhaní žalovaného. Súd však uviedol, že aj takéto konanie žalovaného musel posúdiť vo vzájomnej
súvislosti s predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, či pretrváva existencia hrozby

zo strany žalovaného, ktorú konajúci súd nemal za osvedčenú. Neuvádzala opätovne dôvody, ktoré ju
viedli k podaniu žaloby, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko podrobný opis
udalostí žalobkyňa súdu už niekoľkokrát uvádzala. Zdôraznila, že násilím je každá forma ubližovania
a prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo robiť nechce alebo jej bráni robiť niečo, čo chce

robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Tieto formy násilia
sú páchané v zdanlivo harmonických manželstvách, za zavretými dverami, bez svedkov v prítomnosti
maloletých detí, kde osoby zasiahnuté takýmto násilím majú pred sebou neľahké rozhodnutia, a to buďzotrvať vo vzťahu alebo začať uvedenú situáciu riešiť aj so všetkými negatívnymi dôsledkami a domáhať
sa preukázania pravdy.
12.3 Žalobkyňa nespočetnekrát vypovedala k prežitým udalostiam, pričom v zmysle záverov znaleckého

posudku č. 22/2025 sa nejednalo o fabulácie a znalec ich zhodnotil z hľadiska psychologického
ako autentické, identické s reálne prežitým aj zapamätaným. Pokiaľ ide o výpoveď svedka O. G. B.
zdôraznila, že táto vo svojej výpovedi poukazovala na spôsob života žalobkyne so žalovaným, na
jeho správanie k žalobkyni, kde mimo iného bezprostredne uviedla pri opise udalostí, že mala pocit
ohrozenia žalobkyne. Mala za to, že správanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni za trvania manželstva

postupne eskalovalo, výsledkom čoho bolo konanie žalovaného zo dňa 28.03.2025. Predmetné konanie
nebolo skratové, náhodné, ale jednalo sa o dopredu premyslený plán žalovaného, čoho dôkazom je
aj následné správanie žalovaného po incidente. Miera intenzity násilia ako aj osvedčenia hrozby pre
žalobkyňujeabsolútnezrejmáavyplývazfaktu,žežalovanýbolprepustenýzväzbynasloboduanebolo
konštatované, že súd rozhodujúci o väzbe nemal osvedčenú hrozbu, že žalovaný nebude ohrozovať
alebo narúšať telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Pokiaľ by tomu tak bolo súd by nevzhliadol

v danom prípade dôvody väzby.

13. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nestotožnil s dôvodmi odvolania, lebo sú v rozpore
so zákonom, skutočnosťou, judikatúrou a tvrdeniami uvádzanými v súdnom konaní. Súd prvej inštancie
rozhodol správne, v súlade so zákonom a stotožnil sa s výrokmi a odôvodnením rozhodnutia. Uviedol,

že odvolací dôvod, na ktorý poukazuje žalobkyňa nebol naplnený, neexistuje, teda odvolanie voči
uzneseniu je potrebné odmietnuť. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje a nesúhlasí
s uznesením súdu nezakladá odvolací dôvod. Do dnešného dňa nepredložila žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by podporil jej tvrdenie o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov a nariadení neodkladného
opatrenia. Žalovaný v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalobkyne, nakoľko sú zavádzajúce. Žalobkyňa

neustále skresľuje situácie, uvádza nepravdivé informácie za účelom očiernenia povesti, charakteru
a správania sa žalovaného. Neuvádza žiadne nové tvrdenia vo svojom odvolaní, opakuje dookola tie isté
subjektívne tvrdenia, ktoré nie sú podporené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa sa neustále
snaží zdiskreditovať žalovaného, či už v jeho osobnom alebo profesijnom živote, robí to priamo ona
alebo prostredníctvom iných osôb, pričom celé toto konanie aj ostatné súdne konania pramenia jedine

z nenávisti a odporu žalobkyne voči žalovanému. Žalobkyňa zabúda na jednu dôležitú skutočnosť, že
základným problémom je jej nevera voči manželovi, ktorú tajila a odhalila ju až po niekoľkých mesiacoch
mimomanželského pomeru. Neexistuje žiaden dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktuje žalobkyňu, neudržiava s ňou žiaden kontakt, nepribližuje sa
k nej a už vôbec ju neohrozuje, naopak sa snaží, čo najviac dištancovať od tejto osoby. Odkedy bol

prepustený z väzby (17.04.2025) nerealizoval žiadne kroky, ktorými by sa chcel približovať k žalobkyni,
stretávať sa s ňou, kontaktovať ju. Žalobkyňa fabuluje, uvádza nepravdy o žalovanom. Poprel tvrdenia,
aby G. B. bola očitým svedkom konania žalovaného, nakoľko táto skutočnosť nie je pravdou, vôbec
to nevyplynulo z jej svedeckej výpovede, žalobkyňa účelovo zavádza súd. Žalovaný popiera tvrdenia
žalobkyne, že jeho konanie nebolo skratové, nakoľko žalovaný žiadne takéto tvrdenia o skratovom

konaní neuvádzal ani neuvádza, popiera v plnom rozsahu svoju vinu v trestnom konaní, nespáchal
žiadne protiprávne konanie ani voči žalobkyni, ani voči inej osobe, žiadnym spôsobom sa nevyhrážal p.
B., o čom svedčí aj jeho výpoveď z trestného konania, ktorú dokladovali v tomto konaní. Do pozornosti
súdudaliajuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/113/2025zodňa29.09.2025,ktorésatýka
rovnakých sporových strán, rovnako neodkladného opatrenia, ktoré bolo zamietnuté, pričom Krajský súd

vKošiciachtotorozhodnutiepotvrdil.Nazákladevyššieuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu

doručené dňa 20.11.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

16. Uznesenie je vo výroku I. vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov.

18. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

21. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo
veci samej na vylúčenie žalovaného z užívania bytu podľa ust. § 705a OZ, ktoré konanie je vedené pod
sp. zn. 42C/16/2025 na Mestskom súde Košice.

22. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení

nariadených počas konania).

23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

24. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

25. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (alebo obavy, že vykonanie

exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené), pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako

i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy z ohrozenia exekúcie.27. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je

potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

28.Správnesúdprvejinštanciezisťovalsplneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladného
opatrenia a zaoberal sa v prvom rade otázkou, či žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy

pomerov strán, ktorá má vyplývať z protiprávneho konania žalovaného.

29. Aj keď s poukazom na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia nemožno jeho nariadenie
podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku a aj následku, je nevyhnutné osvedčiť
násilné konanie žalovaného, a to v takej intenzite, ktorá si vyžaduje zásah zo strany súdu a súčasne
musí byť osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán.

30. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného
opatrenia bezprostredne hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie splnenia
uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa/žalobcu, ktorý by mal súdu poskytnúť dôkazy, osvedčujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z týchto dôkazov musí vyplývať existencia konkrétnych

okolností, preukazujúcich naliehavosť úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej
a bezprostredne hroziacej ujmy.

31. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že žalobkyňa vo vzťahu k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP dôkazné bremeno neuniesla,

neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o násilnom správaní
žalovaného v intenzite, ktorá by odôvodňovala potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán,
a to rozhodnutím súdu, ktorým by uložil zákaz vstupu žalovaného do bytu, v ktorom býva spolu so
žalobkyňou. Neosvedčila dostatočným spôsobom potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu z právneho dôvodu, že by bol žalovaný dôvodne podozrivý z násilia.

32. Správne preto súd prvej inštancie skúmal, či v prejednávanej veci nie/sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorým by súd uložil
žalovanému nevstupovať do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
na pozemku: parc. č. 3583 a spoločných priestorov tohto bytového domu v katastrálnom území J., obec:

B. - K. B., L. B. D. evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX z dôvodu, že svojim konaním ohrozuje telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne.

33. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, prihliadajúc na

to, že v prebiehajúcom trestnom konaní došlo k nahradeniu väzby písomným sľubom obvineného, že
povedie riadny život a probačným dohľadom, pričom probačný a mediačný úradník súdu vykonáva
dohľad nad správaním sa obvineného v medziach zákona a vo vzťahu k poškodenej tak, aby boli
ochránené jej oprávnené záujmy.

34. Vychádzajúc z definovania podmienok, za ktorých môže byť obvinený vzatý do väzby (§ 71 ods. 1
písm.c)Trestného poriadku),účeluväzby(podľa§71ods.1písm.c)Trestného poriadku)apodmienok,
zaktorýchobvinenýprepustenýzväzby,môžebyťvtejistejvecivzatýdoväzby(§71ods.3písm.b),c),e)
Tr. por.), v prípade záruky alebo sľubu musí byť splnená spoločná podmienka, že súd alebo v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku alebo sľub za dostatočný, a to vzhľadom na

osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu, a sľub alebo záruku prijme. V prípade dohľadu
musí byť splnená podmienka, že príslušný orgán (súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie) vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu dospeje k záveru, že
účel väzby možno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným a následne
ho uloží. Ponechanie na slobode nahradením väzby je miernejším prostriedkom ako obmedzenie

osobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby. Súd pri rozhodovaní či väzbu
nahradí musí zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou, že bude pokračovať v
trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.35. Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu pretože súd prijal písomný sľub
obvineného alebo ak obvinený poruší daný sľub alebo nesplní povinnosti alebo poruší obmedzenia,

ktoré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, alebo probačný a mediačný
úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel alebo že obvinený marí nerušený výkon kontroly technickými
prostriedkami, môže súd vziať obvineného do väzby (§ 80 ods. 3 Tr. por.).

36. V preskúmavanej veci krajský súd rozhodujúci o väzbe dospel k záveru, že účel väzby je možné

dosiahnuť nahradením väzby písomným sľubom obvineného, že povedie riadny život a probačným
dohľadom, ktoré zabezpečia naplnenie účelu väzby a zabránia obvinenému v pokračovaní v trestnej
činnosti a že probačný a mediačný úradník súdu dohliadne na dodržanie písomného sľubu obvineným
a bude vykonávať dohľad nad správaním sa obvineného v medziach zákona a vo vzťahu k poškodenej
tak, aby boli ochránené jej oprávnené záujmy.

37. Vzhľadom na uvedené nie je osvedčené, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita,osobnáslobodaalebobezpečnosťžalobkyne,neexistujehrozbazostranyžalovaného,žebude
ohrozovať alebo narúšať telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Aj podľa odvolacieho súdu písomný
sľub žalovaného a výkon probačného dohľadu nad žalovaným je potrebné pri rozhodovaní o dôvodnosti
nároku a bezprostrednej hrozby ujmy zohľadniť, keďže uvedené prostriedky vnútroštátneho práva

zabezpečujú ochranu práv žalobkyne a porušenie sľubu, neplnenie účelu dohľadu by malo následky vo
vzťahu k väzbe, preto je možné predpokladať, že je aj v záujme žalovaného, aby sa nedopustil takého
konania.

38. Zároveň aj samotný žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu uvádza, že sa k žalobkyni nepribližuje,

nekontaktuje ju, s výnimkou informácii vzťahujúcich sa k deťom. Žalobkyňa predloženými dôkazmi,
výpoveďami z trestného konania, závermi znaleckých posudkov a ani jej tvrdeniami v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila také konanie žalovaného do jej telesnej alebo duševnej
integrity a v takej intenzite, ktorá si vyžaduje i zásah zo strany súdu vo forme nariadenia neodkladného
opatrenia.

39. Nebolo možné akceptovať námietku odvolateľky, že súd skorším uznesením vyhovel jej návrhu v
čase identickej dôkaznej situácie a identického skutkového stavu, kedy uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7Tpo/19/2025 zo dňa 17.04.2025 bol žalovaný prepustený z väzby, avšak predmetný
stav konajúci stav vyhodnotil odlišne. Práve skutočnosť, že súd neprihliadol na to, že krajský súd

prepustil žalovaného z väzby a nevenoval pozornosť tomu, že súd nahradil väzbu písomným sľubom
obvineného, že povedie riadny život a probačným dohľadom (pričom probačný a mediačný úradník
súdu vykonáva dohľad nad správaním sa obvineného v medziach zákona a vo vzťahu k poškodenej
tak, aby boli ochránené jej oprávnené záujmy), bol (okrem iného) dôvodom, pre ktorý bolo skoršie
rozhodnutie zrušené. Odvolací súd v tejto súvislosti v zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie,

že nevyhodnotil či existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť žalobkyne a uložil mu uvedené posúdiť.

40. Ani námietka, že Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 7Tpo/19/2025 neprepustil žalovaného
z väzby z dôvodu, že by nevzhliadol dôvody väzby (a teda, že by konštatoval, že nemal osvedčenú

hrozbu, že žalovaný nebude ohrozovať alebo narúšať jej telesnú alebo duševnú integritu) ale preto,
že sa rozhodol nahradiť väzbu prijatím písomného sľubu a probačným dohľadom, nie je spôsobilá
privodiť zmenu preskúmavaného uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie návrh žalobkyne nezamietol
vychádzajúc z úvahy o nenaplnení dôvodov väzby, ale preto, že nepovažoval za osvedčenú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán (vzhľadom na sľub žalovaného v trestnom konaní a probačný

dohľad).

41. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nespochybnila a nevyvrátila tvrdenia žalovaného, že žalobkyňu
žiadnym spôsobom nekontaktuje, nepribližuje sa k nej, neohrozuje ju, naopak snaží sa čo najviac od nej
dištancovať, nerealizuje žiadne kroky, ktorými by chcel žalobkyňu poškodiť.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhouznesenia.OdvolacísúdpretonapadnutéuznesenievovýrokuI.akovecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.43. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené neodkladné opatrenie súvisí s konaním vo veci samej, keďže
uznesením sp. zn. 0C/1/2025 zo dňa 21.04.2025 súd rozhodol tak, že žalovanému uložil, aby dočasne

nevstupoval do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na
pozemku:: parc. č. 3583 a spoločných priestorov tohto bytového domu v katastrálnom území J., obec:
B. - K. B., okres Košice II evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX /výrok I./ a zároveň návrh žalobkyne
na vydanie rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o trovách konania,
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k

žalobkyni a o uloženie zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným vylúčil sa samostatné konanie /výrok
II./, pričom konanie vo veci samej je vedené na Mestskom súde Košice sp. zn. 42C/16/2025, rozhodne
súd o trovách tohto neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť, vrátane
trov tohto odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku II..

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).