Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Friday, December 13, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234972
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:5123234972.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: GOEX, s.r.o., so sídlom Strážna 3/A, Bratislava - mestská

časťNovéMesto,IČO:31378676,právnezastúpený:Weis&Partnerss.r.o.,sosídlomPriemyselná1/A,
821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: ALTREA n.o., so sídlom Karmínova 1068/1, Žilina
- Budatín, IČO: 36 149 829, právne zastúpený: HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja
Kmeťa 13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena,
alternatívne o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi stranami sporu
dňa 18.05.2017, na základe ktorej bol povolený vklad vecného bremena Okresným úradom odbor

katastrálny Poprad pod č.V-6402/2017 zo dňa 11.01.2018 z a m i e t a.

II. U r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad nachádzajúcich sa v k. ú. A., a to:
- pozemkov parcely registra KN-C parcelné číslo 135 o výmere 3624 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parcelné číslo 136/1 o výmere 2337 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 137/1 o výmere
1348 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 137/2 o výmere 132 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie, parcelné číslo 681/6 o výmere 1524 m2 - orná pôda,
- pozemkov parcely registra KN-E parcelné číslo 996/4 o výmere 2467 m2 - orná pôda; parcelné číslo
996/6 o výmere 62 m2 - orná pôda; parcelné číslo 997/2 o výmere 808 m2 - trvalý trávny porast; parcelné
číslo 1000/2 o výmere 736 m2 - trvalý trávny porast; parcelné číslo 1001/1 o výmere 50 m2 - orná pôda;
parcelné číslo 1001/2 o výmere 54 m2 - orná pôda; parcelné číslo 1001/4 o výmere 2313 m2 - orná
pôda; parcelné číslo 1001/5 o výmere 2052 m2 - orná pôda,
- stavby súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 137/1
- hotel pri domove dôchodcov A.,

nezaťažených vecným bremenom v znení:
„Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena, ako aj jeho
právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti CKN
p.č.135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov A. s.č.XXX na CKN p.č.137/1
v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina podľa zmluvy o zriadení
vecného bremena V-6402/2017 zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18.“

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2023 žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o
zriadení vecného bremena uzatvorená medzi účastníkmi ALTREA n.o., ako oprávneným z vecného
bremena a GOEX, s.r.o., ako povinným z vecného bremena, uzatvorená dňa 18.05.2017, na základektorej bol povolený vklad vecného bremena Okresným úradom Poprad katastrálny odborom, pod č.
B./XXXX zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18, je neplatná, alternatívne, aby súd určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX v k. ú. A., pozemkov registra

KN-C parcely číslo 135, číslo 136/1, číslo 137/1, číslo 137/2, číslo 681/6 a stavby Hotel pri domove
dôchodcov Lučivná súpisné číslo XXX C. D. E. F. XXX/X, nezaťažených vecným bremenom: „Zriaďuje
sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena, ako aj jeho právnych
nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti KN-C parcelné
čísla 135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov Lučivná s.č.XXX na KN-C

p.č.137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina podľa zmluvy
o zriadení vecného bremena V-6402/2017 zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18“. Návrh odôvodnil
tým, že na liste vlastníctva číslo XXX pre k. ú. A., sú uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobcu najmä, nie výlučne, Hotel pri domove dôchodcov Lučivná, stavba so súpisným číslom XXX
postavená na parcele registra KN-C parcelné číslo 137/1 o výmere 1.348 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie. Na predmetnom liste vlastníctva je v časti C: ŤARCHY zapísané nasledovné vecné bremeno:

„Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena, ako aj
jeho právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti
KN-C parcelné čísla 135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov A. s.č.199
na KN-C parcelné číslo 137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010
03 Žilina podľa zmluvy o zriadení vecného bremena B./XXXX zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18“.

Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Predmetom tohto konania je určenie absolútnej neplatnosti
tohto právneho úkonu, v čoho dôsledku je dnes zavkladované vecné bremeno in rem, ktoré je podľa
názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň nespôsobilé k zavkladovaniu. Vecné bremeno
sa zriadilo v práve žalovaného z vecného bremena, ako aj jeho právnych nástupcov. Formulácia
takéhoto vecného bremena „užívať v rozsahu ako vlastník“ nie je možná, pretože má simulovať nový

vlastnícky vzťah v celom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a zároveň znemožňuje skutočnému
vlastníkovi akékoľvek užívanie svojej nehnuteľnosti - hotela. Navyše keď zmluvu podpísala za obe
strany tá istá fyzická osoba a ešte k tomu došlo k poškodeniu spoločnosti žalobcu tak, že vecné
bremeno sa zriadilo bezodplatne. Uvedenému zaťaženiu nehnuteľnosti nepredchádzalo žiadne valné
zhromaždenie a rozhodovanie spoločníkov. Povolením vkladu došlo k úplnej blokácii hotela žalovaným -

oprávneným z vecného bremena a k úplnému zamedzeniu výkonu vlastníckych práv žalobcu s vlastnou
nehnuteľnosťou, pretože ak by vlastník - žalobca vykonával vlastnícke právo, automaticky by zasahoval
do práv oprávnenej osoby vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena. Zmluva, ani návrh na vklad,
v znení, v ktorom boli zavkladované, nie sú spôsobilými listinami na vklad, a kataster nepristupoval pri
povolení vkladu so žiadnou odbornou starostlivosťou a vklad bez prerušenia a opravy vecného bremena

z in rem na in personam povolil. Výsledkom nesmie byť autoremedúrne konanie katastra spočívajúce
v oprave formulácie z in rem na in personam, nakoľko je v zmluve o zriadení vecného bremena vada a
žiada sa zapísať bremeno in rem. Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená dňa 18.05.2017
medzi žalovaným - oprávneným ALTREA n.o. prostredníctvom G. A. B. ako riaditeľa, a žalobcom -
povinným GOEX, s.r.o. prostredníctvom G. A. B. ako konateľa. Inými slovami G. A. B. sám sebe podpísal

zmluvu v prospech svojej neziskovej organizácie, predmetom ktorej je zablokovanie užívania hotela
bez akejkoľvek protihodnoty. V tom čase bol G. B. konateľom žalobcu, od roku 2022 ním už nie je.
Dnes už je bezpochyby jasné, že nekonal v záujme spoločnosti žalobcu, ktorú v tom čase zastupoval.
Bývalý štatutár žalobcu zneužil svoje postavenie, bez akejkoľvek transferovej dokumentácie, podpísal
takto vadnú - absolútne neplatnú zmluvu so spriaznenou osobou, neziskovou organizáciou, v ktorej

je riaditeľom, bezodplatne.

2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v súlade s konštantnou judikatúrou najvyšších
súdnych autorít a vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou,
žalovaný zdôraznil, že aj keď by súd vyhodnotil, že pomenovanie druhu zriadeného vecného bremena

in rem namiesto in personam v zmysle zmluvy nekorešponduje so samotným obsahom vecného
bremena, predmetná neurčitosť nie je spôsobilá zapríčiniť taký nedostatok, ktorý by sa nedal preklenúť
interpretačnými pravidlami v zmysle § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3
Obchodného zákonníka, a ktorá by bola spôsobilá privodiť absolútnu neplatnosť zmluvy. Opačný záver
treba považovať za prehnaný formalizmus, ktorý by nezodpovedal skutočnému úmyslu zmluvných strán

pri uzatváraní zmluvy. V súvislosti s úmyslom strán sporu uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej bolo
zriadené predmetné vecné bremeno, žalovaný dal do pozornosti, že žalovaný dlhodobo v objekte s
označením stavby v príslušnom liste vlastníctva ako Hotel pri domove dôchodcov A. vo vlastníctve
žalobcu prevádzkoval zariadenie pre seniorov. V súčasnosti zariadenie pre seniorov už nefunguje. Vrámci obdobia prevádzkovania zariadenia pre seniorov zároveň zabezpečil žalovaný pre tento objekt
niekoľkoinvestičnýchprojektovakonapr.realizáciuvýstavbyhotelovejčastiobjektupočnúcrokom2007,
výstavbu plynovej prípojky, plynofikáciu celého objektu, prestavbu kotolne z tuhého paliva na plynovú

kotolňu, kompletnú výmenu gastro-technológie v kuchyni, kompletnú výmenu okien na celej ubytovacej
časti objektu, výmenu okien a dverí na celej reštauračnej časti a iné. Značná časť technologického
vybavenia kuchyne používaná aj na chod hotelovej časti objektu patrila žalovanému, ako aj časť
nábytku, paplóny a posteľná bielizeň. So zariadením pre seniorov bol zároveň prepojený aj hotel
Končistáatietodveprevádzkymaliniekoľkospoločnýchpriestorovnajmäadministratívneareštauračné/

jedálenské priestory. Spoločne teda tvorili objekt. Žalovaný podotýkal, že vďaka jeho aktivitám aj
samotný hotel disponoval dvoma vodovodnými prípojkami, dvoma plynovými prípojkami a dvoma
elektrickými prípojkami. V tejto súvislosti preto nemožno ani dospieť k záveru o neodplatnosti zriadenia
vecného bremena tak, ako tvrdí žalobca, keďže hoci zmluva hovorí o jeho zriadení bezodplatne, vyššie
uvedené činnosti žalovaného na objekte vo vlastníctve žalobcu financoval sčasti aj žalovaný, čím sa
hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu jednoznačne navýšila, a o túto hodnotu sa žalobca na úkor

žalovaného obohatil. Vzhľadom na vyššie uvedené zriadenie vecného bremena v obsahu, v akom bolo
zriadené v prospech žalovaného, sleduje celkom jednoznačný úmysel zmluvných strán – a to umožniť
plynulé a bezproblémové každodenné fungovanie žalovaného v objekte ako prevádzkovateľa zariadenia
pre seniorov, ako aj zabezpečenie investičných projektov v rámci dodávateľských vzťahov. Až do roku
2022 (kým sa majoritný spoločník žalobcu H. I. jednostranne nerozhodol prevádzku hotela D. ukončiť,

čím došlo k strate dôvodu ďalej spolupracovať medzi ním a minoritným spoločníkom žalobcu, G. A. B.,
ktorý je súčasne štatutárom žalovaného a ktorý sa rozhodol vystúpiť ako spoločník zo žalobcu, čomu
dodnes pán I. bráni), t. j. 4 roky od zriadenia vecného bremena. Žalobca nenamietal rozsah, ale ani
existenciu vecného bremena zriadeného na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve ako takého. Žalovaný
poznamenal, že k uvedenému ani nebol dôvod, keďže účel vecného bremena bol naplnený a zároveň

nedochádzalo k žiadnemu reálnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam.
Podnikateľské aktivity žalobcu bez problémov prebiehali aj pri súčasnej existencii vecného bremena.
Je potrebné brať do úvahy individuálne okolnosti daného prípadu, spôsob fungovania žalobcu a
žalovaného v objekte. Vecné bremeno bolo pre plynulé prevádzkovanie zariadenia pre seniorov
žalovaným nevyhnutým a logickým krokom. Vecné bremeno z toho prameniace a vlastnícke právo

žalobcu bolo bezproblémové bez vzájomného obmedzovania. Ani prípadná neexistencia transferovej
dokumentácie neplatnosť zmluvy nespôsobuje a porušenie takejto povinnosti môže mať pre spoločnosť
právne následky nanajvýš v rovine prípadných sankcií, či iných povinností vyplývajúcich z predpisov
v oblasti daňového práva. Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval v čom malo konanie žalovaného
napĺňať rozpor s dobrými mravmi. Prosté konštatovanie konania žalovaného v rozpore s dobrými

mravmi pri uzatváraní zmluvy nepostačuje na vyslovenie takéhoto záveru. Žalovaný zdôraznil, že vecné
bremeno v súčasnosti reálne nevyužíva v takom rozsahu, ako tomu bolo za prevádzky zariadenia
pre seniorov. Žalovaný výkonom práva z vecného bremena žiadnym spôsobom nebránil vo výkone
vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému objektu. K žalobného petitu uviedol, že v prípade podania
žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 ods. c) Civilného sporového poriadku

nevyhnutné preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalobca svojím žalobným
návrhom požaduje vyslovenie dvoch rôznych výrokov - o určenie, že zmluva je neplatná, o určenie
vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam nezaťažených vecným bremenom. Z logiky veci a najmä
konštantnej judikatúry súdov je zrejmé, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na oboch
žalobných petitoch súčasne.

3. Žalobca v duplike uviedol, že v dobe zriadenia vecného bremena na základe predmetnej zmluvy
neexistovalekonomickýaleboinýracionálnyzáujem,ktorýbymalmaťžalobcanavedomombezplatnom
poskytovaní všetkých svojich komerčne využiteľných priestorov v prospech nejakej nefunkčnej
v princípe žalovaného „schránkovej“ neziskovej organizácie. To znamenalo pripraviť sa takto o príjmy

z ich prevádzkovania a celú túto nevýhodnú pozíciu ešte nechať dobrovoľne „zabetónovať“ formou
vecného bremena. Napriek tomu dvojjediný štatutárny zástupca žalobcu a žalovaného G. A. B., v tom
čase bez majetkového podielu na žalobcovi takúto zmluvu za obidve strany uzavrel. Preukázateľne,
minimálne od roku 2014, využíval žalovaný nepretržite jedno pôvodné krídlo komplexu žalobcu v A. na
základe nájomného vzťahu, a to až do septembra 2018, t.j. až kým nedošlo v orgánoch spoločnosti

žalobcu k rozhodnutiu, aj túto časť prestavať na hotelové zariadenie. Dvojjediný štatutárny zástupca
obidvoch spoločností o tomto zámere vedel, aj sa na ňom priamo ako štatutárny zástupca žalobcu a
súčasne žalovaného, podieľal. V roku 2018 bol priebeh udalostí nasledovný: rozhodnutie o prestavbe
pôvodného krídla Zariadenie pre seniorov na hotelové zariadenie, vypracovanie projektu; 11.1.2018zriadenie vecného bremena v zmysle predmetnej zmluvy v prospech žalovaného, od 1.1.2018 až
do 30.9.2018 pokračovanie v nájme žalovaným, k 30.9.2018 ukončenie činnosti žalovaného a strata
spôsobilosti poskytovať verejno-prospešné služby; dobrovoľné vymazanie z registra poskytovateľov

sociálnych služieb; 5.12.2018 vydané stavebné povolenie a zahájenie prestavby pôvodného krídla
zariadenia pre seniorov na ubytovacie zariadenie hotelového typu. Zo sledu udalostí je zrejmé,
že zriadené vecné bremeno na základe predmetnej zmluvy nikdy neslúžilo ani nemalo slúžiť na
zabezpečenie činností žalovaného v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Sám štatutárny zástupca
žalovaného vo vyjadrení nezakryte dáva do priameho súvisu vecné bremeno s vyplatením jeho

„vysnívaného“ (600.000,- Eur) vyrovnacieho podielu ako spoločníkovi v spoločnosti žalovaného, ináč,
ako už prehlásil: „do finančného vysporiadania mojich nárokov nebude vecné bremeno odstránené“.
Konateľ spoločnosti žalobcu G. A. B., a zároveň štatutárny zástupca žalovaného na základe ním
koncipovanej a za obidve zmluvné strany podpísanej zmluvy o zriadení vecného bremena takýmto
spôsobom, prostredníctvom žalovaného, ktorý bol a je pod jeho plnou kontrolou, ovládol celý majetok
spoločnosti žalobcu bez vedomia spoločníkov žalobcu a bez toho, že by musel do jeho majetku

investovať, čo len jediné euro. To bol aj jediný a pravý účel tohto konania v hlbokom rozpore s
dobrými mravmi. Zmluva nemala formálny nedostatok, t.j. súčasne deklarované vecné bremeno in rem
a in personam. Vo všeobecnosti je vecné bremeno možné charakterizovať ako vecné právo, ktoré
obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti.

Vecné bremeno bolo formulované ako: „Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve
oprávneného z vecného bremena, ako aj jeho právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať
v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti ...“ Vyššie uvedené nielenže kombinuje navzájom sa vylučujúce
inštitúty vecného bremena, ale je aj nezrozumiteľné v tom, čoho sa má povinný zdržať alebo, čo konať
a v čom spočíva obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti

iného konkrétneho vlastníka, alebo na aký prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Formulácia
na liste vlastníctva je v prospech H. C., ktorá je doslovne uvedená v tomto vecnom bremene a javí sa,
že má byť zriadené in personam - v prospech Altrea n.o., avšak nešťastná formulácia vecného bremena
ďalej pokračuje, že v prospech všetkých právnych nástupcov. Avšak H. C. nie je vlastníkom ničoho, čiže
nenapĺňa absolútne žiadne znaky na zriadenie vecného bremena in rem, iba in personam. Poistenie

si právneho nástupníctva možným okruhom vopred neurčených osôb je dôkazom zlyhania katastra pri
vyhodnotení zapísateľnosti tohto vecného bremena a povolenia jeho vkladu. Zmluva trpí zásadnými
vadami, ktoré sú v rozpore s dikciou príslušných ustanovení zákona. Deklaruje dve nezlučiteľné formy
vecného bremena. Neobsahuje základné atribúty tejto zmluvy, práva a povinnosti v zmluve o zriadení
vecného bremena musia byť vymedzené tak, aby v budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby

nevznikali žiadne pochybnosti, čo je obsahom vecného bremena. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný a
G. B. sám so sebou podpísali napadnutú zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože, keď žalovaný
ukončil svoju činnosť, toto vecné bremeno stratilo akýkoľvek zmysel, a dvojjediný štatutárny zástupca,
G. A. B., ho mohol bez problémov zrušiť. Žalovaný spôsobilosť poskytovať sociálne služby stratil
ešte v roku 2018. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech už nefunkčnej neziskovej organizácie

na všetok majetok žalobcu. Do zriadenia vecného bremena existujúci stav predstavoval štandardný
nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na časť nehnuteľnosti spoločnosti, ktorý fungoval za
úplatu. Po zriadení vecného bremena došlo k bezodplatnému poskytnutiu absolútne všetkých objektov
žalobcu a to v podstate iba v prospech samotného štatutára žalovaného, pretože od roku 2018 žalovaný
neposkytuje žiadne sociálne služby, nemá zamestnancov, nevyvíja žiadnu činnosť a priestory hotela

využíval iba bývalý konateľ a štatutárny zástupca žalovaného pre svoje súkromné účely. Žalobcovi
samozrejme vznikajú denno-denne škody veľkého rozsahu z dôvodu, že nemôže slobodne disponovať
so svojím majetkom a vzhľadom na ultimatívny charakter vecného bremena sa stal fakticky iba jeho
správcom. Nemôže ho prenajať, nemôže si naň vziať úver a ani ho nemôže predať, pretože s takto
zriadeným vecným bremenom je majetok žalobcu bez tržnej hodnoty. Zároveň sa žalobca musí o

svoj majetok primeraným spôsobom starať. Zabezpečovať správu, elektrickú energiu, plyn, vodu, atď..
Vyčíslenie finálnych škôd je priebežne aktualizované. Žalovanému boli napríklad zaslané k úhrade
primerané náklady za podiel na nákladoch na údržbu nehnuteľnosti v súvislosti s vecným bremenom
na základe § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, doteraz ich neuhradil. Povinný (žalobca) je v zmysle
takto koncipovaného vecného bremena vydaný do absolútnej závislosti toho, že kedy, akým spôsobom

a ktoré práva oprávnený (žalovaný) uplatní z „rozsahu ako vlastník“ - ad absurdum. Od zriadenia to
bolo „spiace“ vecné bremeno zapísané v prospech minoritného spoločníka a bývalého konateľa žalobcu
ovládanej „spiacej schránkovej“ neziskovej organizácie, ktoré sa prebudilo až v momente, keď bývalý
konateľ bol odvolaný z funkcie a začal si nárokovať nereálne finančné čiastky za svoj minoritný podiel.4. Návrhom z 07.10.2024 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. 26Cbr/135/2022, s poukazom na konanie o vstupe

žalovaného do likvidácie, keď dôvodne možno predpokladať vstup žalovaného do likvidácie, či bude
mať význam ďalšie vedenie tohto konania.

5. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. V duplike uviedol, že vstup žalovaného do
likvidácie zatiaľ nie je nijako potvrdený. Právoplatné súdne rozhodnutie o tom neexistuje a aj keď

žalovaný vstúpi do likvidácie táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na jeho právno-procesnú subjektivitu.
Povinnosťou súdu je čo najskôr ukončiť vec. Z pohľadu likvidácie žalovaného je nepodstatné či žalovaný
spor vyhrá, získa tak pohľadávku ohľadom nároku na náhradu trov konania, alebo či žalovaný prehrá,
vznikne mu záväzok ohľadne nároku na náhradu trov konania.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, pridržiava sa písomných

vyjadrení. Poukazoval na skutočnosť, že ostatné konania sú nesúvisiace s predmetným sporom. K
merituveciuviedol,žesúnaplnenédveskutkovépodstatyabsolútnejneplatnostiato,žesamotnýprávny
úkonjevrozporesdobrýmimravmiazároveňjevrozporesozákonom.Trvalnaalternatívnomžalobnom
petite. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že kým platila samotná sporná zmluva, bol vzťah
medzi G. B. a žalobcom harmonický. V roku 2022, keď došlo k ukončeniu spolupráce a zároveň prestala

na prelome rokov 2018 až dodnes nezisková organizácia vykonávať činnosť, nebol dôvod, aby tento
benefit, ktorý štatutárny zástupca žalovaného mal, zostal naďalej. Naliehavý právny záujem videl v tom,
že počas celého roku 2023 sa snažil žalobca o zrušenie vecného bremena. To, že nepodal žalobu hneď,
neznamená, že mu stav vyhovoval. Znenie vecného bremena v rozsahu ako „vlastník“ je pochopiteľné,
že by mala nezisková organizácia v rozsahu ako vlastník platiť aj za réžiu hotela. Škodu si v tomto konaní

neuplatnili.Každýmesiacjepríspevoknaréžiuhotela0,-eur.Naliehavýprávnyzáujemspočívavtom,že
štatutárny zástupca žalobcu, ak nechce páchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku, a je tu nejaký právny úkon výlučne blokačného charakteru, navyše absolútne nevyužívaný,
priestory sú vypratané žalovaným a bez akéhokoľvek plnenia z vecného bremena. Samotné tieto
skutočnosti osvedčujú podanie tejto žaloby a naliehavý právny záujem. Zriadenie vecného bremena

bezodplatne, na neurčito a bez akéhokoľvek záväzku sa na čomkoľvek podieľať, je konanie v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko samotnú zmluvu za obe strana podpísala jedna a tá istá osoba. Za konanie
v rozpore so zákonom považoval možné naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovanie pri
správe cudzieho majetku, ktoré je aj nedbanlivostným trestným činom. Štatutárny zástupca G. A. B. bol
povinný v súlade s daňovými predpismi dať vypracovať transferovú dokumentáciu, čo neurobil, keďže

ide o úkon medzi spriaznenými osobami. Formulácia vecného bremena v rozsahu ako vlastník je asi
jedinou na území Slovenskej republiky, pričom vecné bremeno môže byť v nevyhnutnej miere a nesmie
vlastníka obmedzovať v plnom rozsahu, v časti áno, ale nie v plnom rozsahu. Táto zmluva je zastretým
právnym úkonom, kde oprávnený sledoval vytvorenie nájomného vzťahu alebo ako iným spôsobom
ovládať nehnuteľnosť ako vlastník, čiže simuláciu kúpnej zmluvy. Žalovaný dnes nevyužíva toto vecné

bremeno,ničhonestojí,vyslovenednesmáblokačnýcharakter.Čibysažalovanýocitolvlikvidáciíalebo
nie, je irelevantné, ale v prípade zrušenia zmluvy, nemajú aké nároky vyplynúť žalovanému. Naopak
žalobcovivznikáškodamesačnenaréžiihotelaazároveňjeabsolútnenepredajný,anineprenajímateľný
vzhľadom na vecné bremeno. Vlastník nedokáže žiadne vlastnícke práva vykonávať. Žalobca má
záujem na odstránení vecného bremena z listu vlastníctva z dôvodu, že žalobca ako podnikateľský

subjekt nemôže investičné zámery formou úveru, pretože banky úvery neposkytujú na nehnuteľnosti
zaťažené vecným bremenom. Týmto je žalobca veľmi obmedzovaný.

7. Právny zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva o
zriadení vecného bremena tak, ako bola podpísaná v roku 2018, bola podpísaná platne a v súlade so

zákonom. Po formálnoprávnej ako aj materiálnoprávnej stránke bola zmluva už posúdená katastrom
nehnuteľností, a z teórie práva jednoznačne vyplýva, že kataster nehnuteľností pri posudzovaní
právnych dokumentov, ktoré má zapísať do katastrálneho operátu, vykonáva prenesený výkon súdnej
moci. Zmluva už raz bola súdne posúdená a bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností ako správny
právny úkon. Nie je tu akýkoľvek dôvod, na základe ktorého by bola zmluva označená ako neplatná. Čo

sa týka porušenia dobrých mravov, tie skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, všetky začali vznikať
až v roku 2022 a neskôr. Spory medzi G. A. B. a žalobcom vzniknuté v roku 2022 a pretrvávajúce
dodnes nemajú nič spoločné so žalovaným a nemajú ani nič spoločné s rokom 2018, kedy bola zmluva
o vecnom bremene podpísaná. Žalobca sa len márne snažil tieto spory prepojiť do minulosti do roku2018 a previazať ich s uzatvorením zmluvy o vecnom bremene. Žalobca tvrdil, že nemá problém sa
dohodnúť na zrušení vecného bremena. Zo súdneho spisu vyplýva, že takúto dohodu už raz žalovaný so
žalobcom uzavrel, ale tá pre chyby zapríčinené žalobcom nebola zavkladovaná do katastra a žalovaný

dodnesodžalobcunedostaldodatok,ktorýmbybolitietochybyodstránené.Vôľažalobcudohodnúťsaje
pretodiskutabilná.Žalobcatiežspomínalpotencionálnetrestnéčiny,ktorýchsamôžedopúšťaťžalovaný
alebo pán B.. Trestným činom nemôže byť konanie, ktorým sa právo vykonáva a vecné bremeno je
právo. Žalobca viackrát uviedol, že v roku 2018, kedy ešte vecné bremeno platilo a boli harmonické
vzťahy aj v rámci žalobcu, existenciu vecného bremena neprekážali. Prekážať začali až neskôr, keď sa

harmonické vzťahy pokazili, čo je pravdou, ale to nemôže mať spätný následok do minulosti a akési
spätné zneplatnenie zmluvy o vecnom bremene. Ak by zmluva mala byť absolútne neplatná, znamená
to, že nikdy právne nevznikla a nikdy nevznikla povinnosť vytvoriť transferovú dokumentáciu. Vo vzťahu
k tvrdeniu, že banky neposkytujú úvery na nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom uviedol, že
všeobecné konštatovanie nie je správne a banka poskytne úver aj na nehnuteľnosť zaťaženú vecným
bremenom. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že ak raz Správa katastra posúdila obsahovú

stránku zmluvy a formálnu stránku zmluvu ako platnú, nie je možné, aby ju iným spôsobom posúdil súd.
Súd môže skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu avšak z iných právnych dôvodov ako skúmal
kataster, napr. z dôvodu nátlaku, tiesne, porušenia dobrých mravov. Zákon vo všeobecnosti hovorí,
že vecné bremeno má obmedzovať vlastníka v nevyhnutnom rozsahu. Z obsahu žaloby a všetkých
vyjadrení žalobcu vyplýva, že vecné bremeno zriadené tu posudzovanou zmluvou v určitom čase malo

svoj význam, tento význam neskôr zanikol. Žalobu je potrebné zamietnuť aj z formálnych dôvodov pre
prítomnosť alternatívneho žalobného petitu, ktorý v tomto konaní nemá dôvod byť prítomný.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, štatutárneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXX, zmluvou o

zriadení vecného bremena z 18.05.2017, výpisom z obchodného registra žalobcu, notárskou zápisnicou
o mimoriadnom valnom zhromaždení z 16.08.2022, platbami za nájom, stavebným povolením,
prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, štatutárneho zástupcu
žalovaného, zápisnicou z valného zhromaždenia žalobcu z 25.09.2023, 29.02.2024, 14.06.2024 a
ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav.

9. V predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o zriadení vecného bremena
uzatvorená medzi účastníkmi ALTREA n.o., ako oprávneným z vecného bremena a GOEX, s.r.o.,
ako povinným z vecného bremena, uzatvorená dňa 18.05.2017, na základe ktorej bol povolený vklad
vecného bremena Okresným úradom E., katastrálny odborom, pod č. B./XXXX zo dňa 11.1.2018 - číslo

zmeny 5/18, je neplatná, alternatívne, aby súd určil, že žalobca GOEX s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. A., pozemkov parcely registra C-KN parcelné čísla 135,
136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov A. súpisné F. na pozemku registra
C-KN parcelné číslo 137/1, nezaťažených vecným bremenom v znení: „Zriaďuje sa vecné bremeno "in
rem" spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena, ako aj jeho právnych nástupcov, do svojho

zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako vlastník nehnuteľnosti CKN p.č.135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6
a stavby Hotel pri domove dôchodcov A. s.č.XXX na CKN p.č.137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36
149 829, Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina podľa zmluvy o zriadení vecného bremena B./XXXX zo dňa
11.1.2018 - číslo zmeny 5/18“.

10. Dňa 18.05.2017 medzi žalobcom v zastúpení G. A. B. a žalovaným v zastúpení G. A. B.,
bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorej bolo zriadené vecné bremeno v
prospech oprávneného žalovaného, ako aj jeho právnych nástupcov, spočívajúce v práve uvedeného
oprávneného do svojho zániku bezodplatne užívať, v rozsahu ako vlastník nasledovné nehnuteľnosti:
pozemky parcely registra KN-C parcelné číslo 135 o výmere 3624 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

parcelné číslo 136/1 o výmere 2337 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 137/1 o výmere
1348 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 137/2 o výmere 132 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcelné číslo 681/6 o výmere 1524 m2 - orná pôda, stavba súpisné číslo XXX E.
F. XXX/X, popis stavby: Hotel pri domove dôchodcov A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pozemku
registra KN-C. Vecné bremeno sa zriadilo ako in rem a bude zapísané do katastra nehnuteľností na list

vlastníctva do časti C. Ťarchy. Oprávnený právo vecného bremena s vďakou prijíma v celom rozsahu
a povinný sa v celom rozsahu zaväzuje strpieť predmetné právo z vecného bremena. Vecné bremeno
sa zriaďuje bezodplatne.11. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov parcely registra KN-C: parcelné číslo 135 o výmere
3624 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 136/1 o výmere 2337 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie, parcelné číslo 137/1 o výmere 1348 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 137/2
o výmere 132 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 681/6 o výmere 1524 m2 - orná pôda,
parcely registra KN-E: parcelné číslo 996/4 o výmere 2467 m2 - orná pôda; parcelné číslo 996/6 o
výmere 62 m2 - orná pôda; parcelné číslo 997/2 o výmere 808 m2 - trvalý trávny porast; parcelné číslo
1000/2 o výmere 736 m2 - trvalý trávny porast; parcelné číslo 1001/1 o výmere 50 m2 - orná pôda;

parcelné číslo 1001/2 o výmere 54 m2 - orná pôda; parcelné číslo 1001/4 o výmere 2313 m2 - orná
pôda; parcelné číslo 1001/5 o výmere 2052 m2 - orná pôda a stavby súpisné číslo XXX, nachádzajúcej
sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 137/1, hotel pri J. J. A., je žalobca, v časti C na
liste vlastníctva je zapísané: „Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného z
vecného bremena, ako aj jeho právnych nástupcov, do svojho zániku bezodplatne užívať v rozsahu ako
vlastník nehnuteľnosti CKN p.č.135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov

A. s.č.XXX na CKN p.č.137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010 03
Žilina podľa zmluvy o zriadení vecného bremena B./XXXX zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18“.

12. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu je zrejmé, že v období od 20.01.2010
do 20.05.2022 konateľom spoločnosti bol G. A. B..

13. V konaní žalobca predložil prehľad platieb za prenájom priestorov zo strany žalovaného žalobcovi v
období roku 2014 až 2018, a to dňa 14.05.2014 vo výške 1 513,60 eur; dňa 29.5.2014 vo výške 1 513,60
eur; dňa 21.8.2014 vo výške 1 513,60 eur; dňa 21.8.2014 vo výške 1 513,60 eur; dňa 9.12.2014 vo výške
1 513,60 eur; dňa 9.12.2014 vo výške 1 513,60 eur; dňa 9.12.2014 vo výške 1 513,60 eur; dňa 9.12.2014

vo výške 1 513,60 eur; dňa 15.7.2015 vo výške 1 513,60 eur; dňa 2.12.2015 vo výške 1 513,60 eur;
dňa 23.12.2015 vo výške 1 500,00 eur; dňa 23.12.2015 vo výške 1 500,00 eur a vo výške 1 500,00
eur; dňa 4.5.2016 vo výške 1 500,00 eur; dňa 4.5.2016 vo výške 1 500,00 eur; dňa 4.5.2016 vo výške
1 500,00 eur; dňa 4.5.2016 vo výške 1 500,00 eur; dňa 11.7.2016 vo výške 1 500,00 eur; dňa 24.8.2016
vo výške 1 500,00 eur; dňa 27.9.2016 vo výške 1 500,00 eur; dňa 27.9.2016 vo výške 1 500,00 eur;

dňa 11.1.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa 23.3.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa 2.5.2017 vo výške
1 500,00 eur; dňa 2.5.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa 2.5.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa 15.6.2017
vo výške 1 500,00 eur; dňa 31.8.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa 8.12.2017 vo výške 1 500,00 eur; dňa
7.2.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa 9.3.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa 9.3.2018 vo výške 1 500,00
eur; dňa 16.5.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa 17.7.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa 17.7.2018 vo

výške 1 500,00 eur; dňa 14.8.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa 15.8.2018 vo výške 1 500,00 eur; dňa
15.8.2018 vo výške 1 500,00 eur.

14. Obec A. dňa 11.01.2019 vydala stavebné povolenie na prestavbu objektu zariadenie pre seniorov
na ubytovacie zariadenie hotelového typu, a to pre stavebníka žalobcu.

15. Dňa 25.09.2023 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti GOEX, s.r.o., a to za osobnej účasti
spoločníkov G. A. B. a H. I..

16. Dňa 29.02.2024 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti GOEX, s.r.o. za účasti spoločníkov G.

A. B. a H. I..

17. Dňa 14.06.2024 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti GOEX, s.r.o. za osobnej účasti
spoločníkov G. A. B. a H. I..

18. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
splnenípovinnosti,nárokunausporiadanieprávapovinnostístrán,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd

dospel k záveru, že žaloba v I. žalobnom petite je nedôvodná a v II. alternatívnom žalobnom petite je
dôvodná.

25. ad. I. žalobný petit – o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena
Je potrebné konštatovať, že v danom prípade ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, keď zmluva je

právna skutočnosť. V zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právna úprava
Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danej veci určenie právnej skutočnosti nevyplýva
z osobitného právneho predpisu, preto súd žalobu v I. žalobnom petite zamietol ako neprípustnú.

26. ad II. žalobný petit – o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nezaťažených vecným
bremenom.
Súd posúdi existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanom alternatívnom II. žalobnom
petite.

27. Aplikujúc § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobca má naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Súd otázku naliehavého

právneho záujmu skúma vždy v konaní o žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej kauzy. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude nasledovať iné súdne konanie.

28. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia (že
právny vzťah alebo právo existuje) bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo - povedané inými slovami - znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo)
už existujúci (aspoň v čase vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu

situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený , príp. pre neisté
svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme (pozri analogicky tiež nález Ústavného súdu
z 20. júna 1995, sp. zn. III. ÚS 17/95).

29. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva bez zápisu ťarchy na liste vlastníctva

v podobe vecného bremena je daný. Žalobca iba v prípade kladného rozhodnutia súdu docieli výmaz
vecného bremena z listu vlastníctva. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu, že žalobca
chce určovacím výrokom dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným stavom a stavom zapísaným v katastrinehnuteľností, zosúladiť evidovaný a právny stav, keď navrhovaný výrok môže byť podkladom pre
uskutočnenie výmazu vecného bremena zo zapísaných tiarch na liste vlastníctva.

30. Súd prejudiciálne pri rozhodovaní o II. žalobnom petite skúmal platnosť právneho úkonu zmluvy
o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.05.2017. Pri skúmaní obsahu
vecného bremena a to v znení: „Zriaďuje sa vecné bremeno "in rem" spočívajúce v práve oprávneného
zvecnéhobremena,akoajjehoprávnychnástupcov,dosvojhozánikubezodplatneužívaťvrozsahuako
vlastník nehnuteľnosti CKN p.č.135, 136/1, 137/1, 137/2, 681/6 a stavby Hotel pri domove dôchodcov

Lučivná s.č.XXX na CKN p.č.137/1 v prospech ALTREA n.o., IČO: 36 149 829, Karmínova 1068/1, 010
03 Žilina podľa zmluvy o zriadení vecného bremena V-6402/2017 zo dňa 11.1.2018 - číslo zmeny 5/18.“
Súd dospel k záveru, že obsah dohodnutého vecného bremena je v rozpore so zákonom § 151n ods. 1 a
§ 123 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto ide o absolútne neplatný
právny úkon.

31. Z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že iba vlastník veci je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Z ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe. Z predmetných ustanovení zákona je zrejmé, že vecné bremeno môže
vlastníka veci obmedziť, ale nikdy nemožno vecným bremenom nahradiť všetky práva a povinnosti
vlastníka a vecným bremenom nemôže vzniknúť ani len jedno z oprávnení vlastníka – právo veci užívať
– ius utendi v celom rozsahu ako vlastník.

32. Pokiaľ v zmluve o vecnom bremene z 18.05.2017 bol dohodnutý zmluvnými stranami obsah vecného
bremena, ako právo oprávneného z vecného bremena bezodplatne užívať nehnuteľnosti v rozsahu ako
vlastník nehnuteľnosti, ide o zriadenie vecného bremena v rozpore so zákonom, keď vecné bremeno
obsahomodporujezákonu§123Občianskehozákonníkaa§151nods.1Občianskehozákonníkaatieto
ustanovenia vyslovene obchádza.

33. Pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva je nutné zvýrazniť, že § 123 Občianskeho zákonníka
ponúka len neúplný výpočet najzakladanejších práv vlastníka. Vlastník je oprávnený predmet svojho
vlastníctva: držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jeho plody a úžitky (ius freuendi), nakladať
s ním (ius dispomendi).

34. Pojem „vecné bremeno“ zahŕňa súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci
alebo plnšieho uspokojenia individuálnych potrieb fyzickej či právnickej osoby určité opakujúce sa alebo
trvajúce možnosti realizácie úžitkovej hodnoty cudzej veci, pričom na druhej strane opakovane alebo
trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Vecné bremeno ako vecné právo

k cudzej veci možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne obmedzuje
vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je
povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Z dikcie ustanovenia § 151, ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremená môžu obmedziť iba vlastníka vecí nehnuteľných.
Vecnébremenojespojenésvlastníctvomurčitejnehnuteľnostialebosurčitouosoboucharakterizovanou

jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka
nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva.

35. Podstatným je práve skutočnosť, že obsah vecného bremena je vždy užší ako obsah vlastníckeho
práva, nikdy nie totožný, pretože vznikom vecného bremena nemôže vzniknúť vlastníckeho právo a to

ani jedno z oprávnení vlastníka právo vec užívať ius utendi, v rozsahu ako vlastník.

36. Na základe uvedeného pre rozpor so zákonom § 123 Občianskeho zákonníka, § 151n ods. 1
Občianskeho zákonníka, súd prejudiciálne posúdil zmluvu o zriadení vecného bremena ako absolútne
neplatný právny úkon. Pokiaľ súd posúdil vecné bremeno ako absolútne neplatný právny úkon, žalobca

je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nie sú zaťažené vecným bremenom. Žaloba v II.
žalobnom petite je preto dôvodná.37. V konaní žalobca namietal personálne prepojenie zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o zriadení
vecného bremena. Z obsahu zmluvy vyplýva, že k 18.05.2017 za žalobcu uzatváral zmluvu G. A. B.,
ktorý od 20.01.2010 do 29.05.2022 bol konateľom žalobcu a zmluvu uzatvárali G. A. B. za žalovaného

ako štatutárny zástupca neziskovej organizácie žalovaného.

38. Ide o paradoxnú situáciu, keď zmluvu o zriadení vecného bremena podpísala i za vlastníka -
povinného z vecného bremena i za oprávneného z vecného bremena tá istá osoba G. A. B.. Samotné
podpísanie zmluvy za vlastníka i za oprávneného z vecného bremena tým istým subjektom je v rozpore s

dobrými mravmi, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Teda ide o ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena.

39. V danej veci nie je vylúčená i kolízia záujmov pri podpísaní zmluvy o zriadení vecného bremena.
V zásade v komplexe právnych vzťahov nie je úplne vylúčené, žeby zmluvný vzťah uzavrela na oboch
stranách tá istá osoba, spravidla ako zástupca jednej strany. Prípustné je to napr. v korporátnej agende

(práve obchodných spoločností), kde sa stáva, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti podpisuje ako
štatutárny orgán napr. pracovnú zmluvu alebo manažérsku zmluvu sám so sebou. V týchto vzťahoch
však funguje široký kontrolný mechanizmu, nakoľko platnosť týchto zmlúv je spravidla podmienená
predchádzajúcim schválením valným zhromaždení, prípadne dozornou radou obchodnej spoločnosti.

40. V kontexte obsahu vecného bremena sa však súdu javí, že podpis zmluvy o zriadení vecného
bremena za žalobcu i žalovaného tou istou osobu nebol vhodný prostriedok realizácie práv právnických
osôb, pretože vzhľadom na obsah vecného bremena vzbudzuje pochybnosti o úmysle žalovaného pri
uzatváraní zmluvy.

41. Žalovaný prostriedkami procesnej obrany namietal, že obsah zmluvy o zriadení vecného bremena už
bol preskúmaný Okresným úradom odbor katastrálny Poprad v rámci vkladového konania a že Okresný
úrad odbor katastrálny vykonáva prenesený výkon súdnej moci. S týmito prostriedkami procesne obrany
sa súd nestotožnil. Súdnu moc realizuje v Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky a súdy
Slovenskej republiky. Podľa článku 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v Slovenskej republike

vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

42. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v
civilnom procese, prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní, konajú a

rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam
alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej
moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch
ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických
strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon, rozhodujú v ďalších

veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Z citovaných ustanovení Ústavy
Slovenskej republiky a zákona o súdoch vyplýva, že súdnu moc vykonávajú súdy, nie orgány štátnej
správy ako je Okresný úrad odbor katastrálny Poprad, ktorý podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, overuje

spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad. Nemá právomoc posudzovať platnosť právneho úkonu.

43. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna
zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, keď každá strana sporu bola úspešná v rozsahu
50% v časti jedného žalobného petitu. Je preto spravodlivé, aby žiadna strana sporu nemala právo na
náhradu trov konania a každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.