Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201664
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424201664.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 9 -

10C/35/2024
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: MAKRO REALITY, s.r.o., so sídlom Štvrť M. R.
Štefánika 2450/13, Lučenec, IČO: 47 076 194, právne zastúpený: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, AK
Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, IČO: 42 002 443 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom Kmeťovo, zastúpený: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

- 2 -

10C/35/2024
Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území a obci Kmeťovo
a vedenú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXX, Parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 778/3 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
546 m2, parcelné číslo 778/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 316 m2, na pozemku parcelné
číslo 778/3 Rodinný dom so súpisným číslom XXX, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 7 -
10C/35/2024
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti, nachádzajúcu sa
v katastrálnom území a obci Kmeťovo a vedenú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na
liste vlastníctva číslo (ďalej aj LV) 711 , Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné
číslo 778/3 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 546 m2, parcelné číslo 778/4 Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1 316 m2, na pozemku parcelné číslo 778/3 Rodinný dom so súpisným číslom

117 (ďalej aj nehnuteľnosť, sporná nehnuteľnosť, citovaná nehnuteľnosť alebo označená nehnuteľnosť)
z dôvodu, nehnuteľnosť sa má nachádzať vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný ju má užívať bez
právneho dôvodu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V priebehu celého konania verbálne prejavoval
záujem o kúpu, resp. nájom označenej nehnuteľnosti a zdôraznil, že sa o ňu stará, nemá iným spôsobom
vyriešenú bytovú otázku a žalobca mu prostredníctvom svojho konateľa mal ústne navrhnúť odkúpenie

nehnuteľnosti, avšak za neprimerane vysokú kúpnu cenu 100 000,- eur, pričom reálna cena sa má
pohybovať na úrovni 40 000,- eur.3. Na pojednávanie konané dňa 22.05.2025 sa žalobca prostredníctvom svojho konateľa nedostavil,
doručenie predvolania mal vykázané cestou svojho právneho zástupcu a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením pripojených správ a dokladov,
výpisu z LV č. XXX kat. územie E., výpisu žalobcu z obchodného registra čl. 16, potvrdenia o pobyte,
znaleckého posudku č. 96/2015 H. I. I., E., J. XX zo dňa 08.07.2015, znaleckého posudku č. 261/2018
Ing.I.B.,K.,E.G.XX/XXsprílohamizodňa20.12.2018,výpisuemailovejkomunikácie,návrhunájomnej

zmluvy s predkupným právom, pripojeného spisu tunajšieho súdu 4C/34/2019 a ďalších a zistil tento
skutkový a právny stav:

5.1 Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica od 19.03.2013 pod
obchodným menom MAKRO REALITY, s.r.o. so sídlom Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, Lučenec
a s prideleným IČOm: 47 076 194. Do predmetu jeho podnikania patrí, okrem iného, aj prenájom

nehnuteľností spojený s poskytovaním iných, než základných služieb spojených s prenájmom, nákup
a predaj nehnuteľností.

5.2.1 Z LV č. XXX katastrálne územie a obec Kmeťovo vyplýva, že sporná nehnuteľnosť je vo výlučnom
vlastníctve, teda v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku žalobcu. Titulom nadobudnutia je uvedené

osvedčenie o priebehu vykonania opakovanej dražby N 39/2019 Nz 7730/2019
NCRIs7875/2019zodňa13.03.2019arozsudokOkresnéhosúduNovéZámky4C/34/2019,právoplatný
dňa 23.05.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra 8Co 47/2022 zo dňa 27.04.2023.

5.2.2 V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými v bode 5.2.1 odôvodnenia tohto rozsudku súd

oboznámil pripojený spis Okresného súdu Nové Zámky 4C/34/2019 a zistil z neho nasledovné. Spor
bol začatý dňa 29.05.2019 na základe žaloby žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase bytom
E. XXX proti žalovaným v 1. rade Imagination, spol. s r.o., Jilemnického 58/1714, Partizánske, IČO:
44 150 083 (dražobník), v 2. rade Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava (navrhovateľ
dražby) a v 3. rade MAKRO REALITY s.r.o., Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, Lučenec (vydražiteľ), keď

predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dražby. Jednalo sa o opakovanú dražbu, keď osvedčenie
o priebehu vykonania opakovanej dražby bolo napísané dňa 13.03.2019 do notárskej zápisnice N
39/2019 Nz 7730/2019 NCRIs7875/2019 notárkou JUDr. Barborou Behýlovou so sídlom Kapitulská
21, Banská Bystrica. V tejto notárskej zápisnici sa uvádza, okrem iného, že notárka JUDr. Barbora
Behýlová osvedčila, že vydražiteľom predmetu dražby – spornej nehnuteľnosti, sa stal účastník dražby

s poradovým číslom 1 – spoločnosť MAKRO REALITY s.r.o. so sídlom Štvrť M.R.Štefánika 2450/13,
Lučenec, IČO: 47 076 194, ktorá nadobúda predmet dražby do svojho výlučného vlastníctva, a to
za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 30 880,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
4C/34/2019-211 zo dňa 07. marca 2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre
8Co 47/2022-291 zo dňa 27. apríla 2023, právoplatný 23.05.2023, bola žaloba zamietnutá.

5.3 Žalovaný v priebehu konania predložil súdu potvrdenia o trvalom pobyte vystavených obcou
Kmeťovo dňa 12.06.2024, podľa ktorých ku dňu 12.06.2024 mali žalovaný, ďalej L. B., nar. XX.XX.XXXX
a L. B., nar. XX.XX.XXXX trvalý pobyt na adrese E. XXX.

5.4.1 Znaleckým posudkom č. 96/2015 H. I. I., E., J. XX, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 08.07.2015 a vypracovaného na
základe objednávky žalobcu, bola stanovená všeobecná hodnoty označenej nehnuteľnosti vo výške
40 900,- eur.

5.4.2 Znaleckým posudkom č. 261/2018 H. I. B., K., E. G. XX/XX, znalkyne v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.12.2018 bola stanovená všeobecná hodnota
označenej nehnuteľnosti vo výške 38 600,- eur. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe
objednávky obchodnej spoločnosti Imagination spol. s r.o., Jilemnického 1714/58, Partizánske
(dražobník).

5.5 Na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/43/2024 prebiehalo od 13.05.2024
konanie na základe žaloby toho istého žalobcu a voči tomu istému žalovanému ako v konaní tunajšieho
súdu 10C/35/2024. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny 7 200,- eur s príslušenstvom z tituluvydania bezdôvodného obohatenia, a to za užívanie citovanej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho
dôvodu (žaloba). Vec bola v konečnom dôsledku právoplatne skončená uznesením súdu o schválení
zmieru a na jeho základe, čo napokon nie je sporné ani medzi stranami, žalovaný dobrovoľne uhradil

žalobcovi celú žalovanú istinu 7 200,- eur.

5.6 V priebehu celého tohto konania, ako aj v konaní tunajšieho súdu 10C/43/2024 žalovaný opakovane
zdôrazňoval svoj eminentný záujem o kúpu nehnuteľnosti, prípadne o uzatvorenie nájomnej zmluvy
so zakotvením predkupného práva. Stranám súd vytváral dostatočný časový priestor na to, aby sa

vec podarilo doriešiť k ich obojstrannej spokojnosti, no v konečnom dôsledku to neviedlo k želanému
výsledku. Žalovaný pripravil návrh nájomnej zmluvy s predkupným právom, v ktorom zakotvil v článku IV.
nájomné vo výške 220,- eur mesačne; článok VII. vymedzuje budúcu kúpnu cenu v sume 33 000,- eur.
Žalobca tento návrh neakceptoval, čo potvrdzuje aj emailová komunikácia medzi právnym zástupcom
žalobcu a zástupcom žalovaného. Zásadným problémom medzi stranami zostala výška kúpnej ceny. Na
pojednávaní konanom dňa 22.05.2025 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu deklaroval,

že citovanú nehnuteľnosť dokáže predať v priebehu dvoch mesiacov za sumu 75 000,- eur, no pri
žalovanom by súhlasil aj s kúpnou cenou vo výške 65 000,- eur. Tento postoj však zostal pre žalovaného
neakceptovateľný, pretože z jeho pohľadu je všeobecná hodnota nehnuteľností na úrovni 40 000,- eur.
Zmierlivé pôsobenie súdu a mimosúdne jednania strán zostali bezvýsledné.

5.7 Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2025 bol vypočutý žalovaný, ktorý oznámil, že v minulosti spolu
s bývalou manželkou E. B. mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti v celosti,
teda v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Okrem nich citovanú nehnuteľnosť obývali aj ich dve
maloleté deti L. a L. B.. V roku 2015 po rozvode jeho manželstva boli obe maloleté deti zverené do
starostlivosti matky, ktorá sa s nimi zo spornej nehnuteľnosti odsťahovala v bližšie neuvedenom období

rokov 2019, 2020 a od tej doby v nehnuteľnosti žije sám. Záložné právo na nehnuteľnosť mal zriadené
veriteľ, teda Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bratislava, ktorá pristúpila k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, pretože poskytnutý úver žalovaným nebol riadne splácaný. Následne sa pristúpilo
k realizácii dražby tak, ako je uvedené v bode 5.2.2 odôvodnenia tohto rozsudku, kedy sa vydražiteľom
a novým výlučným vlastníkom stal žalobca. Konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby iniciované

žalovaným dopadlo v jeho neprospech, pretože žaloba mu bola právoplatne zamietnutá v konaní
tunajšieho súdu 4C/34/2019.

6. Podľa § 126 ods. l Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

7.1.1 Vindikačnou žalobou sa vlastník domáha vydania veci od osoby, ktorá má túto vec u seba. Na
to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené
nasledovné predpoklady:
a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio

(aktívna legitimácia),
b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia),
c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako pasívne legitimovaná
zadržiava vec u seba neoprávnene.

7.1.2 Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky
zákonník vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje
domáhaťsavydaniaveciodtoho,ktojuneprávomzadržuje.Základnoupodmienkouúspechuvlastníckej
žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva

nemusíbyťnároknaochranuopodstatnený,akodporcamáprávonaužívanievecialebonazasahovanie
do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Základným
predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby než vlastníka.8.1.1 Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

8.1.2 Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu strán, tak na strane žalobcu, ako
aj na strane žalovaného. Kto je stranou sporu, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu
vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva,
podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe,

sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na strane odporcu).
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva
alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva
alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy
v samostatnom konaní.

9.1 Právna úprava postupu súdu v procese dokazovania podľa Civilného sporového poriadku sa výrazne
odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže
zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe

prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd
vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých
sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,

- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.

9.2 Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).

Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými

stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo
sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k

preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017 ).9.3 Nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia“
strán v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p., z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia
strán len za predpokladu, že má dôvodná pochybnosti o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o
pravdivosti“ vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť,
ale pochybnosť „dôvodná“. Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak
sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú

všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym
súdu z úradnej činnosti (porovnaj § 186 ods. 1 C. s. p.). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný
náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založená. Ak však takáto
dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 C. s. p. povinný z nesporných tvrdení
strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval ( uznesenie Krajského súdu v Trnave
26Co/34/2017 zo dňa 30.01.2018 ).

10. Ak súd v prípade užívania nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu ) bez právneho dôvodu
rozhodne,žeodporcajepovinnýcitovanúnehnuteľnosťvypratať,nemožnopoužiťustanovenie§3ods.1
OZ tak, aby povinnosť označenú nehnuteľnosť vypratať bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady.
Na jeho základe nemožno totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť.

11. Z dokazovaním zisteného skutkového stavu sa súd musel vysporiadať s tým, či sú splnené
podmienky na vypratanie nehnuteľnosti, a ak áno, či je možné priznať žalovanému bytovú náhradu a
prípadne v akej forme. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia sa konštatuje, že žaloba na vydanie
veci (v prípade hnuteľných vecí) a žaloba na vypratanie ( v prípade nehnuteľností) je dôvodná

podľa § 126 OZ, ak žalobca preukáže predpoklady uvedené v bode 7.1.1 odôvodnenia tohto rozsudku,
čo znamená:
a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio
(aktívna legitimácia),
b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako

pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia),
c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako pasívne legitimovaná
zadržiava vec u seba neoprávnene.

12.1Prvýpredpokladuvedenýpodpísmenoma),tedapreukázanievlastníckehoprávakpredmetusporu

je splnený. Vykonaným dokazovaním uvedeným v bodoch 5.1 až 5.7 žalobca preukázal a zároveň aj
uniesol dôkazné bremeno o svojom vlastníckom práve k citovanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť medzi
stranami nie je sporná, no zároveň vyplýva aj z LV č. XXX, katastrálne územie a obec Kmeťovo, ako aj
z osvedčenia o priebehu osvedčenia o priebehu vykonania opakovanej dražby N39/2019 Nz7730/2019
NCRIs 7875/2019 zo dňa 13.03.2019, čím je v konaní daná jeho aktívna vecná legitimácia. Výlučné

vlastnícke právo žalobcu k označenej nehnuteľnosti sa žalovanému nepodarilo zvrátiť ani v konaní
tunajšieho súdu 4C/34/2019, v ktorom konaní bola jeho žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
právoplatne zamietnutá.

12.2 Druhým predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie, že vec sa

nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná, čo tak
isto v konaní preukázané bolo. Skutočnosť ohľadom užívania nehnuteľností žalovaným medzi stranami
vôbec nie je sporná, čím je v konaní daná jeho pasívna vecná legitimácia.

12.3 Tretím predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie, že osoba

označená v žalobe ako pasívne vecne legitimovaná zadržiava vec u seba neoprávnene, resp. ju užíva
neoprávnene. Pri tomto predpoklade zostali postoje strán aj po vykonanom dokazovaní rozdielne a
protichodné a súd k tomu udáva nasledovné. Vykonaným dokazovaním sa súd prikláňa k názoru, že
žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Na jednej strane sa nespochybňuje, že
v minulosti bol bezpodielovým spoluvlastníkom v celosti spolu so svojou bývalou manželkou, no pre

neplatenie úveru záložný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava pristúpila k výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, na ktorej bol udelený príklep žalobcovi dňa 13.03.2019. Tým, že
sa žalovanému nepodarilo v samostatnom súdnom konaní dosiahnuť právoplatné rozhodnutie súdu
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, užívanieoznačenej nehnuteľnosti žalovaným nadobudlo charakter užívania bez právneho dôvodu. Na tomto
závere súdu nič nemenia ani skutočnosti, že žalovaný mal záujem nehnuteľnosť odkúpiť, prípadne
užívaťnazákladenájomnejzmluvysozakotvenímpredkupnéhopráva,pretoževkonečnomdôsledkusa

stranám nepodarilo dohodnúť na podmienkach tak nájomnej zmluvy, ako ani na podmienkach prípadnej
kúpnejzmluvy.Pretentosporjenepodstatné,akájeaktuálnavšeobecnáhodnotanehnuteľnosti,pretože
predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti a nie iný nárok, ako napríklad nahradenie prejavu vôle,
pri ktorom by bolo nutné zisťovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Predložené znalecké posudky sú
tak pre súdenú vec bezpredmetné.

12.4 Uvedené skutočnosti majú za následok, že pri splnení všetkých predpokladov vyžadujúcich
ustanovenie § 126 OZ bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu. V konaní je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, pasívna vecná legitimácia žalovaného, zároveň absentuje existencia právnej
skutočnosti, ktorá by legalizovala užívanie nehnuteľnosti žalovaným a žalovaný napriek uvedenému
nehnuteľnosť užíva naďalej. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, teda výsluchom

konateľa žalobcu K. H. M., pretože žalovaný odôvodňoval prítomnosť menovaného na pojednávaní
len z dôvodu, aby si vypočul jeho návrh na mimosúdne riešenie veci. Tento úkon z pohľadu súdu by
nebol účelný, pretože strany mali dostatok časového priestoru na doriešenie veci zmierlivým spôsobom,
v tomto smere aj podnikli konkrétne kroky, no v konečnom dôsledku to neviedlo k želanému výsledku.

12.5 Záverom sa ešte poznamenáva, že neušlo pozornosti súdu, že žalovaný sa nenachádza práve v
najlepšej sociálnej situácii. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ však nie je možné mu priznať
akúkoľvek bytovú náhradu, pretože ako je konštatované vyššie, na základe dobrých mravov nemožno
totižkonštituovaťdosiaľneexistujúceprávoajemuzodpovedajúcupovinnosť.Žalovanýtotižnemáprávo
na bytovú náhradu podľa § 712 OZ k § 712a OZ.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.
a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

- 2 -

10C/35/2024
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.