Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29Csp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124375984
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Blahová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:6124375984.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Kristínou Blahovou v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomC.D.A.XXX/XX,XXXXXA.,ozaplatenie8.704,39
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 340,- eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.140,02 eur a náklady spojené s uplatnením

pohľadávky 102,55 eur v mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, prvú splátku vo výške 62,42 eur a ďalšie splátky vo výške 62,29 eur s tým, že nezaplatením
ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý dlh.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 9.9.2024, postúpenou

tunajšiemu súdu z upomínacieho konania domáha zaplatenia 8.704,39 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že strany uzavreli dňa 6.4.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 11.900,- eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom. V dôsledku nesplácania úveru riadne a
včas bola dňa 20.12.2021 žalobcom vyhlásená okamžitá splatnosť úveru. Žalobca zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný v uvedenej lehote dlžnú
sumu neuhradil. Žalovaný do podania žaloby uhradil 3.195,61 eur započítaných na istinu, 150,49 eur

započítaných na úroky a následne, dňa 13.8.2024 170,- eur započítaných na istinu. Výška nesplatenej
istiny je 8.704,39 eur (zostatok úverovej istiny po odčítaní dosiaľ uhradenej výšky istiny 3.195,61 eur).
Výška úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve predstavuje 17,44 % ročne, pričom žalobca si žalobou
uplatnil tento úrok vo výške 9.142,47 eur, čo je vyčíslený úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom
plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu peňazí vo výške 9.292,96 eur po odpočítaní doposiaľ
uhradenej výšky úroku 150,49 eur. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške
5% ročne vo výške 1.422,04 eur z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po dátume vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru do dátumu poslednej úhrady žalovaného, tiež zákonné úroky z omeškania
vovýške5%ročnezosumy8.704,39eurod14.8.2024dozaplatenia.Žalobcasizároveňuplatnilnáklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 321,20 eur. Žalobca uviedol, že pred poskytnutím úveru
skúmal schopnosť žalovaného splácať úver najmä s prihliadnutím na druh úveru, účel úveru a dobutrvania úveru, overoval pracovný pomer a výšku príjmu žalovaného prostredníctvom Sociálnej poisťovne
a overoval existujúce záväzky žalovaného z registra záväzkov Eurisc. Žalovaný bol v čase, kedy žiadal
o úver, zamestnaný, jeho vymeriavací základ za ostatných 12 mesiacov predstavoval aspoň 1.740,- eur,

žalobca akceptoval jeho čistý príjem vo výške 1.415,01 eur. Žalovaný mal v čase, kedy žiadal o úver,
3 existujúce úvery, ktoré hradil mesačne spolu vo výške 688,- eur (160,- eur, 339,- eur a 189,- eur).
Úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému, bol účelový, určený na refinancovanie úveru s mesačnou
splátkou 189,- eur. Žalovaný pri poskytovaní úveru žalobcovi uviedol, že je slobodný a nemá vyživovaciu
povinnosť k žiadnym deťom. Žalobca vypočítal limit ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa § 7 ods.

41 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 2 ods. 1, 2, 5 opatrenia NBS č. 10/2017 z 14.11.2017,
žalobca do vzorca dosadil sumu 719,76 eur ako sumu výdavkov na peňažné plnenie (výška splátky
úveru, ktorým došlo k refinancovaniu 220,76 eur + výška existujúcich úverov 160,- eur + 339,- eur),
akceptovanú výšku príjmu 1.415,01 eur a výšku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j.
214,83 eur. Žalobca uvedeným výpočtom dospel k hodnote 0,99, teda k hodnote nižšej ako 1. Žalobca
na žiadosť súdu doplnil, že úver vyhlásil ako predčasne splatný pre omeškanie žalovaného so splátkou

splatnou 20.8.2021.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:
predžalobná výzva z 6.8.2024 spolu s potvrdením o odoslaní z 8.8.2024, výzva na zaplatenie
z 25.2.2022, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z 25.3.2022 spolu s potvrdením o odoslaní

z 25.3.2022 a doručenkou, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 6.4.2021, výpis z Eurisc
z 6.4.2021, výpis zo Sociálnej poisťovne, údaje žiadosti / zmluvy č. XXXXXXXXXX z 30.7.2024 a prehľad
splátok a úhrad k zmluve č. XXXXXXXXXX.

3. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, nakoľko

dohodnuté splátky uhrádzal pravidelne na základe splátkového kalendára.

4. Na pojednávaní dňa 24.2.2025 žalovaný uviedol, že splátky uhrádzal trvalým príkazom až do
doručenia výzvy zo súdu, a to pravidelne v telefonicky dohodnutej výške 170,- eur mesačne. Má snahu
splácať úver, ale nevie ho splatiť do dvoch rokov, na živobytie mu zostáva menej ako 200 eur mesačne.

5. Žalobca v reakcii na výzvu súdu na objasnenie svojich tvrdení vo svojom podaní z 7.3.2025 uviedol,
že v dôsledku povoleného odkladu splátok sa výška mesačnej splátky zmenila na 237,32 eur a upresnil,
že úver zosplatnil pre omeškanie s úhradou splátky splatnej 20.12.2021. K skúmaniu bonity žalovaného
uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj opatrenie NBS počíta len s výškou životného minima

akoeficientuvedenývopatreníkorigujearozširuješkálurozsahuvýdavkovnadvýškuživotnéhominima.
S poukazom na uvedené má žalobca zato, že pri výpočte a overovaní bonity klienta postupoval korektne,
v súlade s platnými a účinnými predpismi a s náležitou starostlivosťou overil schopnosť žalovaného
splácať spotrebiteľský úver. K dokumentu zo dňa 30.7.2024 uviedol, že je označený ako „Údaje
žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX“, avšak žalobca ho v žalobe označil ako žiadosť o úver z dôvodu, že

obsahuje údaje, ktoré dlžník poskytol veriteľovi, na základe ktorých veriteľ taktiež posudzoval schopnosť
spotrebiteľa splácať úver pred uzatvorením Zmluvy. Týmto podaním žalobca čiastočne zobral späť svoju
žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 340,- eur, ktorú sumu žalovaný uhradil dvomi úhradami, dňa
13.9.2024 uhradil 170,- eur a dňa 14.10.2024 uhradil 170,- eur. Spolu s podaním predložil súdu listiny
Informácia o dôsledkoch povoleného odkladu splátok z 8.9.2021 a Informácia o dôsledkoch povoleného

odkladu splátok z 16.6.2021.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.4.2025 uviedol, že má záujem splácať úver, nie je však v jeho
silách žalovanú sumu uhradiť naraz, žiada súd o úhradu v splátkach. Uviedol, že má viaceré dlhy. Od
spoločnosti Silverside má 3 úvery, ktoré platí mesačnými splátkami spolu vo výške 126,- eur, Poštovej

banke, a.s. dlží 166,- eur mesačne, spoločnosti ZinkEuro 79,57 eur mesačne a Prvej stavebnej sporiteľni
142,10 eur mesačne. Býva sám v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým platí 32,- eur za elektrinu, 115,-
eur za plyn, 10,- eur za vodu a 18,36 eur za TV. Má dlh tiež voči ČSOB, a.s., ktorý má povinnosť hradiť
vo výške 340,- eur mesačne, tento dlh však nespláca, nakoľko to nezvláda. Má vyživovaciu povinnosť,
na svoje 17-ročné dieťa platí výživné 150,- eur mesačne, súdom stanovená výška výživného je približne

120,- eur, avšak po dohode s matkou dieťaťa platí 150,- eur mesačne. Jeho čistý príjem predstavuje
1.500 – 1.700,- eur mesačne. Platí ďalšie dve pôžičky, ktoré mu poskytli fyzické osoby. Tieto pôžičky
platí nepravidelne, avšak sa snaží platiť jednému veriteľovi 65,- eur a ďalšiemu 75,- eur mesačne. Jedna
osoba mu požičala 3.800,- eur, druhá osoba mu požičala okolo 16.000,- eur. Svojej matke uhrádzamesačne 45,- eur, nakoľko si na seba zobrala úver a peňažné prostriedky mu dala, túto sumu však platí
iba do septembra 2025.

7. S poukazom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým dňa 7.3.2025, po otvorení pojednávania
vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 340,- eur z dôvodu úhrady žalovaným po podaní žaloby,
súd vyzval žalovaného, aby uviedol, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby s tým, že ak sa v súdom
stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať zato, že s čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný sa v
súdom stanovenej lehote nevyjadril, preto súd mal zato, že s čiastočným späťvzatím súhlasí. Z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie o zaplatenie istiny 340,- eur na základe § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) zastavil (I. výrok).

8. Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise a dospel k ďalej uvedeným
skutkovým a právnym záverom:

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa 6.4.2021 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver.

10. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, veriteľ úver zosplatnil k 20.12.2021, o čom žalovaného

upovedomil listom z 25.3.2022.

11. Nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi 3.686,10 eur - podľa prehľadu splátok a úhrad do
12.7.2024 sumu 3.346,10 eur, dňa 13.8.2024 170,- eur, následne po podaní žaloby dňa 13.9.2024 170,-
eur a dňa 14.10.2024 170,- eur.

12. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a
jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej

vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej ako „ZSÚ“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 7 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 16 ZSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

17. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údajezískané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

19. Podľa § 7 ods. 27 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme

podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum

ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej ako „Smernica“), členské štáty
zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe
dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe

nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL
Le Crédit Lyonnais proti E. F., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť

účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

22. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti

a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľdostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ

zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

23. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť

žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia
relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať
s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť
žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZSÚ. Zo žalobcom predloženej dokumentácie k skúmaniu bonity,

konkrétne z dokumentu „Údaje žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX“, súd dospel k záveru, že veriteľ
vôbec nezisťoval výšku nákladov žalovaného na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Tento
žalobcom vytvorený dokument zároveň nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri žiadosti o úver
uviedol, že nemá vyživovaciu povinnosť.

24. Žalobca podľa svojich tvrdení, tiež podľa predložených listín zobral do úvahy sumu životného
minima na žalovaného. § 7 ods. 27 posledná veta ZSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem
spotrebiteľa, avšak toto nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať

výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného
minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho
vziaťdoúvahylenžiadateľomuvedenénáklady,aktietožiadateľuviedolvnižšejvýške,nežjestanovené
životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity
je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby

veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na
základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza,
že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy
životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch

žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, že
nákladypriemernéhospotrebiteľanazabezpečeniejehozákladnýchživotnýchpotriebsúvýraznevyššie,
než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 28CoCsp/4/2024-190

zo dňa 4.3.2025, podľa ktorého ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa
§ 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ, vyžaduje sa zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov
konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým,
ak do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj o životnom minime. ... ak veriteľ nezisťuje konkrétne
náklady spotrebiteľa, ale len odkáže na životné minimum, poruší povinnosti ustanovené § 7 ods. 19

v spojení s § 7 ods. 20 ZSÚ, v dôsledku čoho sa v zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety ZSÚ dopustí
hrubého porušenia povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa.26. Žalobca nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver
zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že veriteľ neskúmal s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods.

2 ZSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k
záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou
starostlivosťou (žalobca nezisťoval žiadne informácie o reálnych životných nákladoch žalovaného a
postupoval v rozpore s § 7 ods. 27 ZSÚ), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ druhú vetu
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na
zaplatenie jednotlivých splátok úveru. Súd preto posudzoval, či žalobcovi možno priznať nárok voči
žalovanému z titulu jednotlivých splátok.

28. Podľa Zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach

so splatnosťou poslednej splátky k 20.4.2029, pričom istina úveru predstavovala 11.900,- eur. Ak aj
žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, žalovaný má naďalej
povinnosť splatiť žalobcovi úver v dohodnutých mesačných splátkach. Právne posúdenie prináleží
výlučne súdu. Keďže súd úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, sumu úveru 11.900,- eur je
potrebné rozdeliť do 96 splátok (počet dohodnutých splátok), čo predstavuje mesačnú splátku istiny

123,96 eur. Do vyhlásenia rozsudku bolo splatných 47 splátok, čo predstavuje 5.826,12 eur, z čoho je
potrebné odpočítať žalovaným uhradenú sumu 3.686,10 eur, pričom výsledkom je 2.140,02 eur, ktorá
pohľadávka nie je premlčaná. Táto suma predstavuje dlžnú úverovú istinu, na ktorej vrátenie má žalobca
právny nárok (hoci nie v zmysle vyhlásenej okamžitej splatnosti úveru, ale na základe splátok podľa
uzavretej Zmluvy). Vzhľadom na uvedené, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd žalobcovi priznal tiež

náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 102,55 eur na základe ustanovení § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužiebstým,žeúkonprávnejslužbypočítalzosumysplatnejistiny
v čase zaslania predžalobnej výzvy - k 8.8.2024 bolo splatných 39 splátok po 123,96 eur, t.j. 4.834,44
eur, z tejto sumy je potrebné odpočítať dovtedy uhradenú sumu 3.176,10 eur, dlžná suma k 8.8.2024

tak predstavovala 1.658,34 eur, jeden úkon právnej služby z tejto sumy predstavuje 71,73 eur + režijný
paušál13,73eur+20%DPH=102,55eur.Žalovanéhosúdzaviazalnaúhradudlžnejsumyvmesačných
splátkach vzhľadom na výšku jeho príjmu (podľa výsledku lustrácie zo Sociálnej poisťovne), rodinnú
situáciu (žalovaný má podľa výpisu z Registra obyvateľov SR jednu vyživovaciu povinnosť), ďalšie dlhy
žalovaného (ktoré mal súd sčasti preukázané žalobcom predloženým výpisom Eurisc, konkrétnu výšku

ostatných žalovaným tvrdených dlhov pre účely určenia splátok súd nepovažoval za potrebné zisťovať)
s prihliadnutím na to, že žalobca až do podania žaloby splácal úver mesačnými splátkami vo výške 170,-
eur, pričom okrem súdom určenej sumy má naďalej povinnosť splácať splátky istiny úveru mesačne vo
výške 123,96 eur, ktoré sa stanú splatnými v budúcnosti. Výšku mesačných splátok súd stanovil tak,
aby žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uhradil do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti

súd žalobu zamietol, a to z dôvodu bezúročnosti úveru a neexistencie práva veriteľa úver zosplatniť.
Súd žalobcovi nepriznal ani úroky z omeškania, nakoľko ich žiadal od zosplatnenia úveru, pričom na
zosplatnenie nemal právo.

29. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou

sporu bol vo väčšom rozsahu žalovaný, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 8.704,39
eur s príslušenstvom a súd mu priznal len časť žalovanej sumy, a to istinu 2.140,02 eur a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 102,55 eur, pričom súd prihliadol i na procesné zavinenie žalovaného
na čiastočnom zastavení konania o zaplatenie istiny 340,- eur z dôvodu čiastočnej úhrady po podaní
žaloby, avšak vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, žalovaný nebol právne zastúpený

a zároveň si žiadne trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Galanta v lehote 15 dní od jeho doručenia
(§ 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa§365CSP)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.