Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 22, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 38Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124425649
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6124425649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 12.837,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 727,20 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok v sume 391,62 €, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. V prevyšujúcom rozsahu sú žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 83,08 %, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínacom súde sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny
12.837,50 € spolu s úrokom v sume 391,62 € a s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy

12.951,30 € od 19.9.2024 do 15.10.2024 a zo sumy 12.837,50 € od 16.10.2024 do zaplatenia ako aj
náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom -
spotrebiteľom dňa 24.05.2022 Úverovú zmluvu č. 1205044474 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“).
Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15.021,00 € zo strany žalobcu.
Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 242.30
€. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a

včas nesplácala. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.08.2024 vyzval žalovanú na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovanú na
možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15
dní. Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 03.09.2024 pre omeškanie
s úhradou splátky splatnej dňa 31.05.2024. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu
4.959,80 €. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške

13.229,12 €, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: istina vo výške 233,63 € (táto suma prestavuje
istinu 20.-23. splátky), úrok vo výške 391,62 € (táto suma prestavuje úrok 20.-23. splátky) a zosplatnená
istina vo výške 12.603,87 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 24.-96. splátku).2.Upomínacísúdvovecirozhodolplatobnýmrozkazom,ktorýbolzdôvodupodanéhoodporužalovanou
zrušený. V odpore žalovaná v prvom rade uviedla, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,

inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska (ďalej
aj „NBS“) je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou
nad 5 rokov (96 mesačných splátok) v mesiaci 05/2022 boli vo výške 5,53 % p.a.. Z toho je podľa

názoru žalovanej zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovanou vo výške
11,88 % p.a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými
mravmi, preto by mala byť s poukazom na ust. § 39 OZ ÚZ v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
Žalobca v podanej žalobe uvádza, že k zosplatneniu budúcich splátok úveru pristúpil v zmysle Hlavy
Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy. Žalovaná je toho názoru, že pokiaľ ide o úpravu

práva žalobcu ako veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je uvedené znenie ÚZP podľa § 2
písm. a) Hlavy 6 v rozpore s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, a teda neplatné. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie NBS č. k. NBS1-000-006-680 zo dňa 12.6.2017. Ďalej žalovaná uviedla,
že len skutočnosť, že si veriteľ preukázateľne splnil svoje povinnosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia ÚZ (ďalej len „ZSÚ“) má za následok, že
veriteľ má právo podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Žalobca však v návrhu na vydanie platobného rozkazu iba vo všeobecnej rovine konštatuje, že
si splnil svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného
skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalovanej. Podľa tvrdenia žalobcu, je pre tento účel

využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov
zo strany žalovanej. Žalobca ďalej tvrdí, že tento model je postavený na logickej regresii, kde sa
jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Dôkazné bremeno však znáša žalobca, a preto
ako dodávateľ je povinný preukázať, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Žalobca však nepredložil súdu dôkaz o tom, akým spôsobom skúmal jej

bonitu, teda akým spôsobom dospel k názoru, že bude schopná poskytnutý úver splácať. Okrem
predloženej listiny „Úverové zpráva" žalobca nepredložil dôkaz o skúmaní výšky jej príjmu, ako tvrdí,
ani že zohľadnil jej ďalšie finančné záväzky a úhradu nevyhnutných životných nákladov. Z jej pohľadu je
logické, že spotrebiteľ žiada veriteľa o poskytnutie úveru v čase, keď tento potrebuje. Tak to bolo aj v jej
prípade. Podľa názoru žalovanej je práve z uvedeného dôvodu povinnosťou veriteľa zisťovať schopnosť

žiadateľa splácať poskytnutý nový úver s prihliadnutím na jeho príjem ako aj na ďalšie skutočnosti, najmä
na iné, skutočné mesačné výdavky. Bez zisťovania ďalších okolností, okrem skúmania mesačných
splátok už poskytnutých úverov, nie je možné konštatovať že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy s
odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7 ods. 1
ZSÚ, t. j. že s odbornou starostlivosťou preveril jej bonitu. Preto nemôže od žalovanej žiadať celý

dlh jednorazovo splatiť, z čoho sa javí, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, čo
by malo mať za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu v prvom rade poukázal na úvodné
ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil

bonitu žalovanej. Zároveň predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej,
a to Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok
bývania žalovaného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely
posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy, výpis z
bankového účtu žalovanej za účelom preukázania príjmu a výdavkov a potvrdenie o výške príjmu.

Uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej. Ustanovenie § 7 ods. 24 písm.
a) ZSÚ pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 20 ZSÚ o výpočte schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver,naktoromžalovanázakladásvojuprocesnúobranu.Vsúvislosti
so zosplatením úveru žalobca poukázal na to, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2. 8. 2024 boladaná na poštovú prepravu dňa 6.8.2024 pod podacím číslom F. a bola dňa 8.8.2024 uložená na pošte
Želovce.Výzvaksplateniuceléhoúveruzodňa03.09.2024boladanánapoštovúprepravudňa4.9.2024
pod podacím číslom RG275050669SK a bola doručená dňa 6.9.2024. K právnemu názoru žalovanej o

neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uviedol, že nie je správny
s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR, keď výška maximálnej odplaty
v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu 24.05.2022 v ust. §
53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 a 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Konštatoval, že maximálnu
výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou (17,94 % ) a táto hodnota

odplaty nebola prekročená zmluvnými dojednaniami v ÚZ (RPMN 12,6 % ), a teda čo je v súlade so
zákonom, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému navrhol aby súd podanej žalobe
vyhovel.

4. V písomnom vyjadrení na č.l. 87 spisu žalobca uviedol, že jeho nárok v časti istiny pred zosplatnením
predstavuje istina 20.-23. splátky, konkrétne: 0 + 3,63 + 114,43 + 115,57 = 233,63 € a jeho nárok v časti

úroku pred zosplatnením predstavuje úrok v poradí 20.-23. splátky, konkrétne: 0 + 124,87 + 127,87 +
126,73 + 12,15 (zmluvný úrok za obdobie 01.09.2024 - 03.09.2024) = 391,62 €. 20. splátka pozostávala
z istiny 112,15 € a úroku 130,15 €, 21. splátka z istiny 117,43 € a úroku 124,87 €, 22. splátka z istiny
114,43 € a úroku 127,87 € a 23. splátka z istiny 115,57 € a úroku 126,73 €. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná po podaní žaloby vykonala nasledujúce úhrady v prospech žalobcu: 18.11.2024 sumu

181,80 €, 16.12.2024 sumu 181,80 €, 16.01.2025 sumu 181,80 € a 17.02.2025 sumu 181,80 € žalobca
pre správanie žalovanej zobral žalobný nárok v časti istiny vo výške 727,20 € späť a navrhol vydať
nasledovný rozsudok: „I. Súd konanie v časti o zaplatenie 727,20 € zastavuje. II. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 12 110,30 € spolu s úrokom vo výške 391,62 € a úrok z omeškania 8,65 %
ročne zo sumy 12 951,30 € od 19.09.2024 do 15.10.2024, úrok z omeškania 8,65 % ročne zo sumy

12 837,50 € od 16.10.2024 do 18.11.2024, úrok z omeškania 8,65 % ročne zo sumy 12 655,70 € od
19.11.2024 do 16.12. 2024, úrok z omeškania 8,65 % ročne zo sumy 12 473,90 € od 17.12.2024 do
16.01.2025, úrok z omeškania 8,65 % ročne zo sumy 12 292,10 € od 17.01.2025 do 17.02.2025 a úrok z
omeškania 8,65 % ročne zo sumy 12 110,30 Eur od 18.02.2025 do zaplatenia.“ Vzhľadom na späťvzatie
žaloby v časti istiny v sume 727,20 € súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 1 CSP aj bez súhlasu

žalovanej zastavil, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie
sporu alebo pojednávanie.

5. Súd nariadil pojednávanie na 22.8.2025, na ktoré sa právny zástupca žalobcu a ani žalovaná
nedostavili s tým, že ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili aby súd vec prejednal aj

v ich neprítomnosti (žalovaná navyše požiadala, aby v prípade vyhovenia žalobe jej bolo umožnené
priznanú sumu hradiť v splátkach po 180 € mesačne) . Preto súd aj s poukazom na § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), v zmysle ktorého ustanovenia súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania, vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovanej.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „ÚZ“) súd zistil, že bola uzavretá dňa 26.5.2022 medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom obsahuje okrem iného nasledovné údaje o
poskytnutom úvere: Druh úveru: účelový úver – časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe
č. 1 ÚZ; Celková výška úveru: 15.021 €; Ročná úroková sadzba: 11,88 % ; Výška splátky 242,3 €; Počet
splátok: 96; Dátum prvej splátky: 27.7.2022; Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 23.260,80 €; RPMN:

12,6 %. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú ÚZP s kódom G.. Znenie § 2 písm. a/ Hlavy 6 ÚZP s kódom
G. je nasledovné: „V prípade, že ste sa oneskorili s platením aspoň 3 splátok alebo ste sa oneskorili
s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace nám musí byť celý čerpaný úver na požiadanie splatený
(tzv. zosplatnenie úveru).“

8. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad (č.l. 33 spisu) žalovaná celkovo čerpala peňažné prostriedky
vo výške 15.021 € a žalobcovi uhradila do 15.10.2024 sumu 4.959,8 €.9. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.8.2024 (na č.l. 30 spisu), ktorá bola žalovanej odoslaná
dňa 6.8.2024 (č.l. 31 spisu), z dôvodu nezastihnutia žalovanej uložená na pošte Želovce dňa 8.8.2024
a pre jej neprevzatie v odbernej lehote dňa 28.8.2024 odolaná späť žalobcovi (viď. sledovanie zásielok

na č. l. 62 spisu) oznámil žalobca žalovanej, že napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných
splátok nie je jej úver riadne a včas splácaný, eviduje voči nej dlžnú čiastku vo výške 628,60 € a pokiaľ
nedôjde k jej úhrade do 15 dní od doručenia tejto výzvy veriteľ úver zosplatní.

10. Žalobca listom zo dňa 3.9.2024 (na č.l. 31 p.v. spisu), odoslaným žalovanému dňa 4.9.2024 (č.l.

32 p.v. spisu), doručeným dňa 6.9.2024 (viď. sledovanie zásielok na č. l. 63 p.v. spisu) , označeným
ako „Výzva k splateniu celého úveru“, oznámil žalovanej nasledovné: „Vážená klientka/ Vážený klient,
v dôsledku Vášho omeškania s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 1205044474, Vás týmto
naša spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy. Zaplaťte dlžnú
čiastku vo výške 13.498,92 € obratom, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Platobné údaje“ ........
„Ak dlžnú čiastku v stanovenej lehote nezaplatíte, dovoľujeme si Vás upozorniť, že za účelom vymoženia

dlžnej sumy, sme pripravení podniknúť ďalšie právne kroky, s ktorými môžu byť spojené ďalšie náklady.
Upozorňujeme Vás, že aj naďalej trvá Vaša povinnosť hradiť príslušenstvo a prípadné zmluvné sankcie.
Vaša dlžná čiastka sa teda každým ďalším dňom omeškania zvyšuje. Spolu s ukončením úverovej
zmluvy dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané.
V prípade dotazov nás kontaktujte na telefónnom čísle 033/776 71 52. S pozdravom........“

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

13. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2024

(ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželskýúver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

17. Podľa § 2 písm. a/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ označený v ÚZ obchodným
menom, IČOm, sídlom a číslom zápisu v Obchodnom registri SR a žalovaná ako dlžník - fyzická osoba
označená v ÚZ trvalým pobytom, dátumom narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu

uzatvorili dňa 26.5.2022 zmluvu o úvere. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa §
52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52
a nasl. OZ aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, keď predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme
úveru veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 ZSÚ). Na základe predmetnej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi
úver v sume 15.021 €, ktorý mal dlžník splácať v 96 splátkach. Žalovaná podľa platobnej histórie (i podľa
obsahu žaloby) úver riadne nesplácala, keď do 15.10.2024 uhradila len sumu 4.959,8 €, čo nebolo medzi
stranami sporné. V dôsledku uvedeného žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

20. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodil tak, že žalovaná
suma 13.229,12 € pozostáva z nasledovných položiek: istina vo výške 233,63 € (táto suma prestavuje
istinu 20.-23. splátky), úrok vo výške 391,62 € (táto suma prestavuje úrok 20.-23. splátky) a zosplatnená
istina vo výške 12.603,87 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 24.-96. splátku). Po

čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti istiny v sume 727,20 €, zostal predmetom
konania len nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 391,62 € a zvyšku zosplatnenej istiny v sume
12.110,30 € (233,63 € ako istina zo splátok č. 20.-23. + zosplatnená istina 12.603,87 € mínus po
podaní žaloby uhradená istina 727,20 € = 12.110,30 €). Vzhľadom k uvedenému súd v prvom
rade skúmal, či žalobca platne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru. Právo

veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner
spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní. Pokiaľ sa jedná o otázku, či vo vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru
musí byť uvedená splátka, pre ktorú k zosplatneniu dochádza, uvedená bola vyriešená uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo ako
R 34/2025 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 3/2025 (v čoho dôsledku predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít –
k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa
19.03.2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod R 65/2018, či viaceré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3Cdo/158/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017 alebo tiež uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 481/2011 zo dňa 10.11.2011), a to tak, že „bez konkretizácie splátky,
pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Aplikujúc vyššie citovaný
záver (predstavujúci ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít) na prejednávaný prípad, je
potrebné konštatovať, že z dôvodu , že žalobca v liste zo dňa 3.9.2024 (na č.l. 31 p.v. spisu), označeným
ako „Výzva k splateniu celého úveru“, ktorého obsah súd detailne popísal v ods. 10 odôvodnenia

tohto rozhodnutia, absolútne neuviedol, pre omeškanie s úhradou ktorej splátky pristupuje k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, ide o právny úkon neurčitý, a teda absolútne neplatný. Z dôvodu, že žalobca
úver platne nezosplatnil, nebolo potrebné sa ďalej zaoberať námietkami žalovanej o tom, či ust. § 2písm. a/ Hlavy 6 ÚZP, ktoré právo žalobcu úver zosplatniť zakladá, je platné, keď bez ohľadu na platnosť
alebo neplatnosť tohto ustanovenia žalobca tak-alebo onak platne úver nezosplatnil.

21. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady pre autoritatívne rozhodnutie
súdu vo veci samej. Sú definované právnou teóriou ako procesné podmienky na strane súdu, procesné
podmienky na strane strán sporu, negatívne procesné podmienky a vecné procesné podmienky. Čo sa
týka vecných procesných podmienok medzi tieto patrí aj existencia návrhu na začatie konania (žaloby),
ktorej náležitosťami v zmysle § 132 CSP sú (okrem iného) povinnosť žalobcu úplne opísať rozhodujúce

skutočnosti zakladajúce tvrdený nárok voči žalovanému a žalobný návrh (petit).

22. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičným a prejednacím princípom, pričom konanie sa
začína na základe podanej žaloby (ako jednej z procesných podmienok), v ktorej žalobca vymedzuje
predmet sporového konania pokiaľ ide o a/ konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je
ohrozený alebo porušený, b/ konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu
ochranu a c/ výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Žalobný návrh (petit) je

obligatórnou náležitosťou žaloby, pričom súd je týmto žalobným návrhom viazaný, t.j. nesmie ísť nad
rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum"). „Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom
návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd
v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné,

že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého
sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo
znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2010 zo dňa
27.07.2011, či Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 3. októbra 2012

zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ako 42/2012). V súlade s
autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku
na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. V tomto smere dáva súd do pozornosti aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, v ktorom konaní sa žalobca domáhal
priznania plnenia na základe tvrdenia o zosplatnenom poskytnutom úvere a v tomto smere produkoval k

svojim tvrdeniam aj dôkazy. Odvolací súd mal za to, že žalobcovi nevzniklo právo na zosplatnenie úveru
atedaoprávneniedomáhaťsaodžalovanéhozaplateniaceléhozostatkuposkytnutéhoanezaplateného
úveru a žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie dlžných splátok splatných ku
dňu vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR však prijal záver, že odvolací súd pri
posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože

mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobcovom návrhu. Pokiaľ
mal odvolací súd za to, že zosplatnenie úveru je neplatné a napriek uvedenému bez procesnej aktivity
žalobcu, tomuto priznal časť uplatneného nároku v spore, v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán,
porušil tým zásahu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Predmetné,
posledne citované, rozhodnutie Najvyššie súdu SR bolo predmetom prieskumu i Ústavného súdu

SR, s tým, že Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť voči
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR odmietol, zopakoval, že všeobecný súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, pričom doplnil, že pre posúdenie
dodržania zásady viazanosti súdu petitom má rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil

žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom
posúdení vychádza. S vyššie citovanými rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít je navyše súladná aj
judikatúra Krajského súdu v Banskej Bystrici (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 15CoCsp/16/2024, sp.
zn.17CoCsp/8/2024,sp.zn.11CoCsp/14/2024,sp.zn.11CoCsp/21/2024,sp.zn.11CoCsp/17/2024,sp.
zn. 11CoCsp/19/2024, sp. zn. 14CoCsp/3/2025, sp. zn. 17CoCsp/6/2024, a i.). Preto pokiaľ žalobca svoj

žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná suma 13.229,12 € € pozostáva o. i. zo zosplatnenej
istiny vo výške 12.603,87 € (táto suma prestavuje istinu splátok po zosplatnení za 24.-96. splátku),
neostávalo súdu nič iné len žalobu pokiaľ sa jedná o zvyšok zosplatnenej istiny v sume 12.110,30 €, ktorý
ešte zostal predmetom konania, ako aj o uplatnené úroky z omeškania zo zosplatenej istiny, zamietnuť.24. Napokon sa žalobca podanou žalobou domáhal aj zaplatenia úroku 20. – 23. splátky v celkovej

výške 391,62 € s tým, že žalovaná namietala, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a navyše ÚZ je v časti úroku neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o prípadnú bezúročnosť
úveru, žalovaná netvrdila a súd ani nezistil dôvody pre takéto konštatovanie vyplývajúce z § 11 ods.
1 ZSÚ, t.j. že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (písm. a/ ods.
1 § 11 ZSÚ), že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/,

e/, g/ až i/, l/ a p/ (písm. b/ ods. 1 § 11 ZSÚ), že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/ a § 10 ods. 1 písm. b/ a c/ (písm. c/ ods. 1 § 11 ZSÚ), keď v prejednávanom
prípade navyše o takýto typ zmluvy ani nejde, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (písm. d/ ods. 1 § 11 ZSÚ),
že veriteľ spotrebiteľský úver poskytol inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa s výnimkou, ak ide o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu (písm. e/ ods. 1 § 11 ZSÚ), keď spotrebiteľský úver bol poskytnutý bezhotovostne

na refinancovanie predchádzajúceho úveru žalovanej, že veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere
neuviedol všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s
ním súvisia (písm. f/ ods. 1 § 11 ZSÚ) a ani, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (písm. g/
ods.1§11ZSÚ).Podľaods.2§11ZSÚsavšakzabezúročnýabezpoplatkovpovažujeajspotrebiteľský

úver v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľom, s tým, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a tiež porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZSÚ. V prejednávanom prípade

však nebolo preukázané hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, keď veriteľ od spotrebiteľa
(žalovanej) zisťoval údaje o je príjmoch (tieto sú uvedené priamo v zmluve ako čistý hlavný mesačný
príjem 297 €, čistý vedľajší mesačný príjem 250 €), ktoré údaje si navyše overil potvrdením o poberaní
peňažného príspevku na opatrovanie (na č.l. 58 p.v.) a potvrdením na č.l. 59 p.v., z ktorých vyplynulo,
že príjem žalovanej z tejto činnosti je 254,22 € mesačne a tiež aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo

dňa 2.12.2021 (na č.l. 59 spisu), z ktorého vyplynulo, že starobný dôchodok žalovanej je od 1.1.2022
zvýšený na 298,60 €. Zároveň žalobca vychádzal aj z výdavkov žalovanej, ktoré mal zistené nie len
zo žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalovaná uviedla splátky iných úverov 260 € a to, že žije
vo vlastnom dome, ale aj z výpisov z účtov žalovanej na č.l. 56 – 58 spisu. Pri výdavkoch žalovanej
zohľadňoval tak isto životné minimum na žalovanú v sume 218,06 € a životné minimum na vyživované

dieťa v sume 99,56 €. Žalobca tiež zohľadňoval údaje o rodinnom stave žalovanej, keď prihliadal na to,
že táto je vydatá, že jej partner má čistý mesačný príjem 1.600 € a že žalovaná má vyživovaciu povinnosť
k jednému dieťaťu (viď. Potvrzení o povedení ověření bonity klienta – oddelení řízení rizik na č.l. 55
spisu). Zároveň z v prechádzajúcej vete spomínaného potvrzení vyplynulo, že veriteľ pred poskytnutím
úveružalovanejzískavalúdajezcelkomtrochelektronickýchregistrovúdajovospotrebiteľskýchúveroch

(s pridelenými kódmi: NRKI, CEE a MVSR), ktoré zhodnotil v „Úvěrovej zpráve“ na č.l. 24 spisu tak,
že žalovaná mala ku dňu poskytnutia úveru len 2 existujúce splátkové úvery, z ktorých prvý s výškou
splátky 263 €, kde jej zostávalo ešte uhradiť 95 splátok, bol predmetom refinancovania podľa ÚZ
(viď príloha č. 1 k ÚZ na č.l. 60 spisu) a druhý, s výškou splátky 202 €, kde jej ostávalo uhradiť len
poslednú splátku a 1 kontokorentný úver s výškou splátky 1,5 €. Výška predmetných splátok pritom

bola zohľadnená v už spomínanom Potvrzení o povedení ověření bonity klienta – oddelení řízení rizik
na č.l. 55 spisu. V prvom rade tak nebolo možné konštatovať, že by veriteľ posudzoval schopnosť
žalovanej splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň nebolo zistené, že by veriteľ postupoval v rozpore s

§ 7 ods. 19 až 42 ZSÚ, keď z dôvodu, že spotrebiteľským úverom poskytnutým na základe ÚZ bol
splatený iný spotrebiteľský úver, ktorého výška nesplatenej istiny predstavovala 14.441 € (viď príloha
č. 1 k ÚZ na č.l. 60 spisu) sa na prejednávaný prípad podľa § 7 ods. 24 ZSÚ nevzťahujú odseky
19 až 23 § 7 ZSÚ pojednávajúce o povinnosti veriteľa určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovaťlimit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu. Ust. ods. 25 § 7 ZSÚ nemožno na prejednávaný prípad aplikovať nakoľko sa
vzťahujú na zabezpečený spotrebiteľský úver (čo nie je prejednávaný prípad) a ust. ods. 26 – 28 § 7

ZSÚ z dôvodu, že sa vzťahujú na povinnosť veriteľa určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorý však nie je aplikovateľný na
prejednávaný prípad z dôvodu, že úver poskytnutý na základe ÚZ refinancoval iný úver spotrebiteľa
(už spomínaný ods. 24 § 7 ZSÚ). Na prejednávaný prípad nebolo možné aplikovať ani ust. ods. 28 §
7 ZSÚ o povinnosti veriteľa zohľadňovať očakávané zníženie príjmu spotrebiteľa, a to najmä z dôvodu

očakávaného začatia poberania starobného dôchodku počas doby splácania úveru, keď žalovaná
starobný dôchodok poberala už v čase poskytnutia úveru a s poukazom na ods. 31 § 7 ZSÚ sa na úver,
ktorým sa refinancuje iný úver spotrebiteľa, nevzťahujú ani ust. ods. 29 a 30 § 7 ZSÚ. Zároveň zo strany
žalovanej nebolo namietané a súd nezistil ani ďalšie porušenie povinností veriteľa, stanovené v ods. 32
– 42 § 7 ZSÚ. Možno tak konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver podľa ZSÚ hrubo porušil svoje povinnosti, ktoré hrubé

porušenie by malo za následok, že poskytnutý úver je bezúročným a bez poplatkov. Len na okraj súd
uvádza, že nezistil ani prípadné menej závažné pochybenie žalobcu skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, ktoré menej závažné pochybenie žalobcu by malo navyše nanajvýš za
následok (ak by žalobca postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou), že by nebol oprávnený
spotrebiteľský úver mimoriadne zosplatniť (§ 11 ods. 1 veta prvá ZSÚ). Ako však už bolo uvedené vyššie,

súd zosplatenie úveru žalobcom považoval za neplatné, preto úvaha o tom, či bol žalobca prípade úver
zosplatniť oprávnený, je úvahou nadbytočnou.

25. Pokiaľ ide o námietky o žalovanej o tom, že v ÚZ dojednaný úrok je rozpore s dobrými mravmi,
je potrebné uviesť, že súdu je známe žalovanou citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, ktorý konštatoval, že „hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade ustanovením §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav

pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy.“ Rovnako sú súdu známe ďalšie rozhodnutia, ktoré dospeli k rovnakému
názoru (za všetky napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
Vyššie citované rozsudky boli vydané a závery z nich vyplývajúce boli formulované v čase, kedy
vtedajšia právna úprava (v spotrebiteľských, či nespotrebiteľských vzťahoch) vyslovene nestanovovala

akú najvyššiu odplatu si môže veriteľ s dlžníkom za poskytnutie peňažných prostriedkov (či už formou
pôžičky alebo úveru) dojednať. Práve z uvedeného dôvodu bolo judikatúrou vyložené, že hoci výška
odplaty je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená a musí byť v súlade
s dobrými mravmi. S účinnosťou od. 1.6.2014 však došlo k novelizácii ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle
ktorého novelizovaného znenia „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“ Od 1.6.2014 je tak
v prípade spotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, výška
maximálne odplaty za ich poskytnutie stanovená, a to vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie

vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej aj „Nariadenie“), konkrétne jeho ust. § 1 a 1a. Podľa § 1a ods. 1
citovaného nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. A podľa § 1 ods. 4 tohto nariadenia
na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Otázku, či po 1.6.2014 môže byť dojednaný úrok v rozpore s dobrými

mravmizasituácie,akvspotrebiteľskejzmluvedojednanáodplata(ktorútvoríúrok,poplatkyaakékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov) je v súlade s ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a Nariadenia riešil Najvyšší súd SRv rozhodnutiach sp zn. 4Cdo/191/2022 a sp. zn. 5Cdo/61/2023, v ktorých konštatoval, že „tým, že
odvolací súd priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu
váhu, než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti

nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými
ustanoveniami bolo zavedené generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie
prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné
reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním

peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej
najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej
najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť argumentácii dovolateľky,
že účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov, ktorí dodržujú zákon, pred
nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu
úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany

štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý
spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom
stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z
princípu právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva. Preto dovolací súd
uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky

odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, s dobrými mravmi,
zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a
judikatórneho excesu.“ Možno tak konštatovať, že žalovanou citovaná judikatúra je naďalej použiteľná
len pre spotrebiteľské zmluvy uzatvorené pred 1.6.2014 (kedy výška najvyššej prípustnej odplaty
v spotrebiteľských zmluvách nebola stanovená Nariadením) a tiež aj pre nespotrebiteľské zmluvy ,

ktorých predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov (keď právna úprava § 53 ods. 6 a § 1a
Nariadenia sa vzťahuje len na spotrebiteľské zmluvy). Naopak, pokiaľ ide o ÚZ, na ňu sú plne
aplikovateľné ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a a § 1 Nariadenia.

26. V ÚZ bola odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vyjadrená RPMN (t.j. celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, vyjadrenými ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru – viď. § 2 písm. i/ ZSÚ) v celkovej výške 12,6 % ročne. Priemerná hodnota ročnej
percentuálnejmierynákladovbánkapobočiekzahraničnýchbánkprespotrebiteľskéúverysoplatnosťou
nad 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu ÚZ, t.j. za 1. štvrťrok 2022,
predstavovala 8,97 %, a teda dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN, ktorý predstavuje zároveň

najvyššiu prípustnú odplatu, je 17,94 % ročne (viď. najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2022 na č.l. 64 spisu). Možno tak konštatovať, že v ÚZ dojednaná
RPMN v sume 12,6 % nie len, že neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ale sa k nej ani
nepribližuje. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné konštatovať, že by dojednaný úrok (ako súčasť tejto
odplaty) bol v rozpore s dobrými mravmi a že by ÚZ bola v tejto časti neplatná. Preto súd žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z 20.-23. splátky vo výške 391,62 €. V prevyšujúcej časti (ako už
bolo uvedené vyššie) súd žalobu zamietol. Vzhľadom na výšku priznanej sumy zároveň súd nevidel
dostatočné dôvody pre povolenie žalovanej túto sumu uhradiť žalobcovi v splátkach, a to osobitne aj
s ohľadom na to, že žalovaná síce tvrdila, že poberá len dôchodok v sume 500 € a spláca záväzky voči
iným veriteľom v sume po 150 € mesačne, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a žalovanej ako
procesneúspešnejšejstranekonaniapriznalvočivkonaníneúspešnejšiemužalobcovinároknanáhradu
trov konania v rozsahu 83,08 %, keď žalobcovi bola priznaná suma kapitalizovaného úroku 391,62 €
(v tejto súvislosti súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008, z ktorých vyplýva, že príslušenstvo na účely posúdenia úspechu
je možné zohľadniť v prípade, ak je vyčíslené v žalobe) z celkovej uplatnenej sumy 13.229,12 € (istina
12.837,50 € + úrok v sume 391,62 €), čo predstavuje úspech žalobcu 2,96 % a v časti o zaplatenie
sumy 727,20 € (ktorú žalovaná uhradila po začatí konania, v čoho dôsledku vzal následne žalobca
žalobu späť), zavinila zastavenie konania žalovaná (5,5 % zo žalobou uplatnenej sumy 13.229,12 €).

Úspech žalobcu v spore spolu so zavinením žalovanej na zastavení konania tak predstavuje 8,46 %. Vo
zvyšku bola v spore úspešná žalovaná (91,54 %). Rozdiel medzi úspechom žalovanej a jej neúspechom
tak predstavuje 83,08 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na

Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.